Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/94/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200615 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200615.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: T. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. Č. XX, XXX XX Ť., U., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bránik, s.r.o., so sídlom Mlynská 1, 934 01 Levice, IČO: 50 412 132, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 71 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/007901-003 zo dňa 19.02.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2019/007901-003 zo dňa 19.02.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie Prezídia policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-3326-24/2018-PPC z 21.10.20218 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Skutkový a právny stav 1. Žiadosťou zo dňa 16.04.2018 žalobca požiadal žalovaného o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. 2. Prezídium policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodnutím Č.p: PPZ-HCP- BA6-3326-24/2018-PPC zo dňa 21.10.2018 v konaní vo veci žalobcovej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 16.04.2018 rozhodol tak, že žiadosť žalobcu podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. c/ a e/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zamietol (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie). Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že z potvrdenia o disponi- bilnom zostatku na osobnom účte žalobcu zo dňa 16.04.2018 vedenom v peňažnom ústave Tatra banka, a.s. vo výške 2.600 eur a potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte na účely podnikania vedenom taktiež v peňažnom ústave Tatra banka, a.s. vo výške 4.100 eur žalovaný zistil, že finančné prostriedky boli vložené žalobcom na preukázanie finančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky a počas konania v žiadosti sa finančné prostriedky na uvedených účtoch žalobcu nenachádzali. Dňa 10.10.2018 žalobca predložil potvrdenie o disponibilnom zostatku na osobnom účte žalobcu zo dňa 09.10.2018, vedenom v peňažnom ústave Tatra banka, a.s. vo výške 2.603,96 eur a potvrdenia o disponibilnom zostatku na účte na účely podnikania vedenom taktiež v peňažnom ústave Tatra banka, a.s. vo výške 4.202,-eur. Z uvedeného orgánu verejnej správy prvého stupňa vyvodil záver, že ak má žalobca finančné prostriedky na účte a ešte sa na území Slovenskej republiky nenachádza, nebude s nimi ani disponovať. Zdôraznil, že finančné prostriedky sú v zmysle § 32 ods. 6 písm. a/ a ods. 7 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov určené na preukázanie finančného zabezpečenia pobytu cudzinca a týmito finančnými prostriedkami preukazuje, že ich má na účte na pokrytie svojich potrieb v súvislosti s udelením pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky budú použité na zabezpečenie podnikania účastníka konania. Žalobca preto nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu tak, ako mu to prikazuje ustanovenie § 32 ods. 6 písm. a/ a ods. 7 písm. a/ zák. o pobyte cudzincov, a preto je dôvodné jeho žiadosť podľa § 33 ods. 6 písm. c/ zamietnuť. Ďalej bol názoru, že žalobca zavádzal orgán verejnej správy, keď predmetné finančné prostriedky účelovo vkladal na účty a vložené finančné prostriedky v čase vystavenia potvrdenia o zostatku na účte slúžili na preukázanie finančného zabezpečenia pobytu účastníka konania. Preto bolo dôvodné žiadosť žalobcu zamietnuť i podľa § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA2-2019/007901-003 zo dňa 19.02.2019 tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie: „žiadosť účastníka konania podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamieta“. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vkladanie a vyberanie a opätovné vkladanie finančných prostriedkov na účty žalobcu, ktorými preukazuje finančné zabezpečenie svojho pobytu a podnikateľskej činnosti potvrdzuje, že zo strany žalobcu ide o zavádzanie orgánu verejnej správy. II . Žaloba 4. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/007901-003 zo dňa 19.02.2019, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že žiadosť účastníka konania podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov sa zamieta. 5. V žalobe namietal nesprávny postup žalovaného pri rozhodovaní a porušenie procesných práv žalobcu v správnom konaní, ďalej nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k splneniu podmienok na udelenie prechodného pobytu. 6. Poukázal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konaním žalobcu malo dôjsť k zavádzaniu orgánu verejnej správy počas správneho konania keď, po preverení bankových účtov žalobcu prvostupňový orgán zistil, že finančné prostriedky po vložení boli vybraté a v nasledujúcich mesiacoch neboli vložené a teda, že ide o fiktívne vložené finančné prostriedky. 7. Namietal, že zo strany orgánu verejnej správy došlo k pochybeniu vo veci zasielania písomností, keď žalobcovi doručoval na adresu zabezpečeného ubytovania na území Slovenskej republiky a súčasne nemohol doručovať ani verejnou vyhláškou, lebo mu bola známa adresa pobytu žalobcu v zahraničí ( § 26 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ). Orgán verejnej správy bol povinný doručovať všetky písomnosti žalobcovi ako účastníkovi konania na adresu trvalého pobytu do zahraničia prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v U. ako miestne príslušnému na doručenie využitím právnej moci ukrajinských orgánov. Zdôraznil, že žalobcovi neboli riadne doručované všetky písomnosti od začatia správneho konania a s touto námietkou sa odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Žalovaný pri doručovaní písomností žalobcovi počas celého správneho konania porušil procesné práva žalobcu, čím ho zbavil možnosti riadnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 8. Taktiež sa žalovaný v napadnutom rozhodnutím nevysporiadal so skutočnosťou, že orgán verejnej správy neumožnil žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi nahliadnuť do spisu, čím obmedzil žalobcove právo na nazeranie do spisu podľa § 23 Správneho poriadku. 9. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalobca nemohol nakladať s danými finančnými prostriedkami, a že by tým zavádzal orgán verejnej správy. Z tohto dôvodu nesúhlasí s posúdením údajného nesplnenia podmienky - nepreukázania finančného zabezpečenia, resp. údajného zavádzania orgánu verejnej správy. Žalovaný svojimi tvrdeniami bez zákonného podkladu uviedol správnu úvahu, že počas trvania správneho konania, nie je možné nakladať s prostriedkami na účte. Takáto argumentácia žalovaného je v príkrom rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, aj je teda nezákonná. Zákon o pobyte cudzincov presne a jasne určuje spôsoby, ako má žalobca preukázať finančné zabezpečenie pobytu a podnikateľskej činnosti, žiadne lehoty na vloženie, resp. zákaz výberu finančných prostriedkov nedefinuje. 10. Žalobca je občan tretej krajiny a podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu ho neoprávňuje sa zdržiavať na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu teda nevidí dôvod, prečo by mal nechať na účte finančné prostriedky, keď ani sám nevie, či jeho žiadosť bude vybavená kladne a či sa bude môcť presťahovať a budovať svoju budúcnosť na území Slovenskej republiky. Naviac, keď orgán verejnej správy lehotu na rozhodovanie veľakrát nedodržuje, čo sa stalo aj v žalobcovej veci. Žiaden právny predpis neupravuje, ako môže, resp. nemôže s finančnými prostriedkami účastník nakladať. Žalobcovi preto nič nebránilo, aby tieto prostriedky vybral a použil na účel financovania svojho živobytia počas trvania správneho konania. 11. Má za to, že žalobca duplicitne preukázal finančné zabezpečenie potvrdením z účtu, a to jednak dňa 16.04.2018 a 09.10.2018. V prípade, ak mal orgán verejnej správy pochybnosti, či žalobca nezavádzal orgán verejnej správy predkladanými potvrdeniami o finančnom zabezpečení, bol povinný si uvedenú skutočnosť preveriť a dať žalobcovi možnosť vysvetliť uvedené skutočnosti, napríklad formou predvolania žalobcu. Žalovaný však porušil svoju povinnosť konať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a súčasne nedostatočne zistil skutkový stav veci, čím porušil povinnosť podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný si ani nepreveril, čo viedlo žalobcu k vybratiu finančných prostriedkov a kde sa finančné prostriedky nachádzajú. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sža/28/2008 zo dňa 12.02.2009. Zdôraznil, že žalobca mal vlastné finančné prostriedky, ktoré vkladal na vlastné bankové účtu výlučne sám a naraz na obidva účty, čím jednoznačne preukázal zabezpečenie pobytu a aj podnikateľskej činnosti. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.10.2019 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia a žalobu žiadal zamietnuť. Dodal, že doloženie zákonom predpísaných dokladov nie je jedinou podmienkou pre udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy pri splnení zákonných podmienok udeliť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. 13. K námietke žalobcu týkajúcej sa finančného zabezpečenia uviedol, že správny orgán vykonal k finančnému zabezpečeniu žalobcu preverenie zostatkov na účtoch vedených v Tatra banke a.s. na meno žalobcu. Správny orgán preveroval, či sa na týchto účtoch nachádzajú finančné prostriedky alebo ide len o fiktívne vložené finančné prostriedky. Preverením účtov žalobcu bolo zistené, že finančné prostriedky, ktorými žalobca preukazoval svoje finančné zabezpečenie počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, boli z obidvoch účtov po vložení aj vybraté. 14. Finančné prostriedky, ktorými žalobca preukazoval finančné zabezpečenie pre jeho podnikanie na území Slovenskej republiky boli v deň vloženia aj z účtu vybrané a v nasledujúcich mesiacoch neboli opätovne vložené. Finančné prostriedky, ktorými žalobca preukazoval finančné zabezpečenie počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky boli na účet vložené a v priebehu troch dní boli z účtu vybrané a na účet vložené v priebehu niekoľkých mesiacov neboli. 15. Týmto má žalovaný za preukázané, že žalobca sa snažil zaviesť správny orgán vo veci finančného zabezpečenia pobytu žalobcu, keď tieto finančné prostriedky boli z účtu žalobcu vybrané a použité na iný účel, akým je finančné zabezpečenie pobytu žalobcu podľa § 32 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. a podľa § 32 ods. 14 zákona č. 404/2011 Z. z. Týmto je zároveň odôvodnené zamietnutie žiadosti žalobcu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z.. 16. K doručovaniu písomností žalobcovi žalovaný uviedol, že správny orgán doručoval písomnosti na adresy, ktorými žalobca preukazoval zabezpečenie ubytovania. Žalovaný uznáva, že zo strany správneho orgánu došlo k pochybeniu vo veci zasielania písomností, ktoré mal zasielať na trvalé bydlisko žalobcu na U. prostredníctvom zastupiteľského úradu. Avšak žalobca preukazoval nové ubytovanie zaslaním prostredníctvom Slovenskej pošty z Z. XX, čím mohol správny orgán uviesť do omylu, že sa zdržiava na území Slovenskej republiky. 17. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, keď ho dňa 08.09.2018 vyzval, aby sa vyjadril. Písomnosť bola žalobcovi doručená verejnou vyhláškou podľa § 26 zákona č. 71/1967. 18. K lehote konania žalovaný uviedol, že žalobca podal žiadosť dňa 16.04.2018 na správnom orgáne. Dňa 06.07.2018 správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým konanie do doby posúdenia predbežnej otázky, t.j. do doby doručenia stanoviska služby finančnej polície na účely preverenia výšky finančného zabezpečenia pobytu alebo výšky finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti v rámci konania o pobyte cudzincov, až do doby doručenia vyjadrenia žalobcu na výzvu správneho orgánu, resp. do doby márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie. Rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené podľa § 26 zákona č. 71/1967 Zb. dňa 04.08.2018. Konanie bolo prerušené do 12.10.2018, uplynutím márnej lehoty na vyjadrenie. Dňa 05.10.2018 bola na správny orgán doručená žiadosť o nahliadnutie a poskytnutie informácie o stave konania. K žiadosti bolo ako príloha pripojené splnomocnenie žalobcu. Splnomocnený zástupca žalobcu bol o stave konania informovaný dňa 05.10.2018. Potom, čo bol informovaný o stave konania mal možnosť sa vyjadriť, čo však splnomocnený zástupca neurobil. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu bolo vydané dňa 21.10.2018. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v lehote. 19. K doloženiu potvrdení žalovaný uviedol, že žalobca dňa 10.10.2018 doložil potvrdenie o disponibilnom zostatku na osobnom účte žalobcu zo dňa 09.10.2018 vedenom v peňažnom ústave Tatra banka a.s. vo výške 2.603,96 Eur a potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte na účely podnikania vedenom taktiež v peňažnom ústave Tatra banka a.s. vo výške 4.202,- Eur. Žalobca tak finančné zabezpečenie preukázal až po tom, čo bol jeho splnomocnený zástupca informovaný o stave konania dňa 05.10.2018. Vkladanie, vyberanie a opätovné vkladanie finančných prostriedkov na účty žalobcu, ktorými preukazuje finančné zabezpečenie svojho pobytu a podnikateľskej činnosti potvrdzuje, že zo strany žalobcu ide o zavádzanie správneho orgánu. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 29.10.2019 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal jej vyhovieť. V. Právne posúdenie 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 24. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 25. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 26. Podľa § 32 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora. 27. Podľa § 120 ods. 1, veta prvá, zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 28. Podľa § 120 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ak fyzická osoba alebo právnická osoba v konaní podľa tohto zákona uvedie ako adresu na doručovanie písomností adresu v cudzine, rozhodnutie policajného útvaru sa doručuje na túto adresu v cudzine prostredníctvom zastupiteľského úradu. Ak zastupiteľský úrad doručuje rozhodnutie policajného útvaru verejnou vyhláškou, rozhodnutie sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli zastupiteľského úradu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. 29. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 30. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 31. Podľa § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. 32. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní konanom dňa 21.10.2021 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 33. Žalobca v prvom rade namietal, že žalovaný pri svojom rozhodovaní porušil procesné práva žalobcu v správnom konaní, keď žalobcovi nesprávne doručoval na adresu jeho zabezpečeného ubytovania v Slovenskej republike a taktiež nesprávne mu písomnosti doručoval verejnou vyhláškou, nakoľko jeho adresa pobytu v zahraničí bola žalovanému známa. 34. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.04.2018 požiadal žalovaného o udelenie prechodného pobytu. V žiadosti uviedol adresu posledného trvalého bydliska v cudzine a aj adresu bydliska v Slovenskej republike: G. H. XXX, Z., s dátumom prihlásenia dňa 10.04.2018. 35. Počas správneho konania o udelenie prechodného pobytu žalobcovi prvostupňový orgán verejnej správy doručoval žalobcovi 1. krát a to prvú písomnosť - rozhodnutie žalovaného Č.p: PPZ-HCP- BA6-3226-17/2018-PPC zo dňa 06.07.2018 o prerušení konania na žalobcom označenú adresu v Slovenskej republike: G. H. XXX, Z.. Vo výroku tohto rozhodnutia bolo uvedené, že: „konanie sa prerušuje do doby posúdenia predbežnej otázky, t.j. do doby doručenia stanoviska služby finančnej polície s poukazom na ust. § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, na účely preverenia výšky finančného zabezpečenia pobytu alebo výšky finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti v rámci konania o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky a v prípade doručenia stanoviska služby finančnej polície, ak správny orgán posúdi, že finančné zabezpečenie nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia na území Slovenskej republiky, až do doby doručenia vyjadrenia účastníka konania na výzvu správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; resp. do márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie v prípade nevyužitia práva na vyjadrenie účastníka konania.“ Zásielka sa vrátila žalovanému späť dňa 17.07.2018 s poukazom pošty - adresát neznámy. 36. Dňa 17.08.2018 žalobca doručil žalovanému potvrdenie o ubytovaní na ubytovni na adrese: W. XX, Z., na dobu od 15.08.2018 na dobu neurčitú. Uvedené potvrdenie žalobca zaslal poštou, pričom na obálke bola pečiatka pošty Z. XX a v ľavom hornom rohu obálky na prednej strane bol ako odosielateľ uvedený žalobca s adresou v zahraničí na U.. 37. Následne žalovaný zaslal žalobcovi výzvu - nesplnenie podmienok zo dňa 08.09.2018, v ktorej bolo žalobcovi oznámené, že žalobca podmienku výšky finančného zabezpečenia pobytu alebo výšky finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti v rámci konania o udelenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa, súčasne mu bolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia v lehote pri 5 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. Výzvu žalovaný doručoval žalobcovi písomnou formou na adresu W. XX, Z.. Zásielka sa vrátila žalovanému späť dňa 18.09.2018 s poukazom pošty: adresát je neznámy. O tom, že výzva zo dňa 08.09.2018 mala byť žalobcovi doručovaná verejnou vyhláškou však v administratívnom spise nie je žiaden záznam, na tejto listine je len rukou obyčajnou ceruzkou napísané, že: vyvesené dňa: 21.09.2019, zvesené dňa 06.10.2018. 38. Z administratívneho spisu súd tiež zistil, že žalobca počas správneho konania nikde výslovne neuviedol adresu na doručovanie písomností. V žiadosti uviedol len adresu posledného trvalého bydliska v cudzine a adresu bydliska v Slovenskej republike. 39. Súd uvádza, že žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi prvýkrát doručoval na adresu v Slovenskej republike, ktorú uviedol vo svojej žiadosti, no keď zistil, že zásielka sa vrátila z tejto adresy s poukazom pošty, že adresát je neznámy, mal žalobcovi doručovať písomnosť na adresu jeho trvalého bydliska v cudzine, tiež uvedenú v žiadosti. Súd preto musí konštatovať, že rozhodnutie o prerušení konania žalobcovi doručené nebolo. Doručená žalobcovi nebola ani výzva - nesplnenie podmienok zo dňa 08.09.2018, nakoľko aj táto bola doručovaná na adresu v Slovenskej republiky, ktorá sa tiež vrátila žalovanému s poznámkou pošty, že adresát je neznámy. Postup žalovaného, keď žalobcovi doručoval túto výzvu verejnou vyhláškou nemá zákonný podklad. V administratívnom spise o doručovaní verejnou vyhláškou nie je ani žiadny záznam. je preto otázne, či vôbec žalovaný doručoval no žalobcovi predmetnú výzvu verejnou vyhláškou. Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 120 ods. 4 výslovne uvádza, že na adresu v cudzine sa doručuje prostredníctvom zastupiteľského úradu, čo žalovaný neučinil. Toto pochybenie napokon priznal aj sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Nemožno však súhlasiť so žalovaným, že písomnosti mohol žalobcovi doručovať verejnou vyhláškou, nakoľko verejnou vyhláškou možno doručovať účastníkovi konania len v prípade, ak jeho pobyt nie je známy (§ 26 ods. 1 Správneho poriadku), čo v preskúmavanom prípade splnené nebolo, žalovanému bol pobyt žalobcu v cudzine známy. Žalobca dňa 17.08.2018 doručil žalovanému potvrdenie o ubytovaní na ubytovni na ul. W. XX, Z., z pošty v Z., no na obálke ako odosielateľ uviedol svoju adresu v cudzine. Žalovaný mal preto opätovne žalobcovi doručovať na jeho adresu v cudzine, najmä ak sa aj táto druhá zásielka (výzva zo dňa 08.09.2018) vrátila žalovanému z adresy doručovania v Slovenskej republike s poukazom pošty, že adresát je na tejto adrese neznámy. 40. Listom zo dňa 05.10.2018, doručeným oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 05.10.2018 žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu a o poskytnutie informácie o stave konania. Súčasťou tejto žiadosti bolo plnomocenstvo udelené žalobcom L. L. na jeho zastupovanie v konaní, avšak plnomocenstvo zástupcom podpísané nebolo, bolo podpísané len žalobcom ako splnomocniteľom. Z podacej pečiatky oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava nachádzajúcej sa na žiadosti nie zrejmé, či žalobca žiadosť doručil žalovanému osobne, respektíve poštou, v administratívnom spise obálka k tomuto listu pripojená nie je. 41. S poukazom na vyššie uvedené súd musí konštatovať, že žalobcovi nebola doručená žiadna výzva správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a nebola mu poskytnutá ani žiadna lehota na vyjadrenie. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný v konaní o žalobcovej žiadosti postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď v konaní nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a nedal mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný zo zisteného skutkového stavu vyslovil nesprávny právny záver, čím vec nesprávne právne posúdil, nakoľko rozhodnutie bolo na základe takto zisteného skutkového stavu predčasné a nebolo možné jednoznačne konštatovať, že zo strany žalobcu išlo o zavádzanie orgánu verejnej správy, keď prostriedky vložené v peňažnom ústave vybral a opätovne vložil, čo vyplýva z potvrdení peňažného ústavu založených v administratívnom spise. 42. V tomto štádiu konania sa preto súd nemohol vyjadriť ani k dôvodu zamietnutia žiadosti žalobcu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. 43. K žalobcom namietanému nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. č. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017 bod 26: „Je potrebné pripustiť, že v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení zákonnej lehoty na rozhodnutie, čím vec nebola vybavená včas a bez zbytočných prieťahov, žalobca dôvodne vytýkal žalovanému, že nerozhodol v rámci zákonnom stanovenej lehoty (dokonca ani v rámci predĺženej lehoty), tento nedostatok, ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa, však nemohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako takého a zakladať pre správny súd legálny a legitímny dôvod na jeho zrušenie.“ 44. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 45. Správny orgán v ďalšom konaní, ktoré predchádza vydaniu rozhodnutia o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa zákona o pobyte cudzincov v súlade s ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku umožní žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, uplatniť návrhy a obhajovať svoje práva a záujmy a až následne vydá rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP). 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.