Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/108/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200769 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200769.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: S.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. F., XXX/XX, I. H., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Perhács, s.r.o., AK so sídlom Jelenec 353, 951 73 Jelenec IČO: 51 864 983, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-16/2019 zo dňa 11.04.2019 v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 52 zo dňa 21.12.2018, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-16/2019 zo dňa 11.04.2019 podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 52 zo dňa 21.12.2018, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že z dôkazov zabezpečených v rámci konania jednoznačne vyplýva, že sa odvolateľ dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s citovaným zákonným ustanovením 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Zabezpečenými dôkazmi bol preukázaný a riadne zistený skutočný stav veci bez akýchkoľvek rozporných skutočností. Nadriadený v rámci vlastného šetrenia v konaní o prepustení zabezpečil dostatok dôkazov, ktoré tvoria ucelený a hodnoverný celok skutočností a preukazujú, že odvolateľ sa predmetného protiprávneho konania dopustil dňa 13.06.2018 v čase okolo 12.20 h, kedy mimo výkonu štátnej služby na Q. ulici v G. - K. v blízkosti materskej školy rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval. Uvedené konanie svojimi zmyslami vnímala náhodná chodkyňa S. S. z G., ktorá vzápätí túto skutočnosť oznámila na políciu, pričom uviedla aj popis pre ňu neznámeho muža. Následne toto konanie odvolateľa svojimi zmyslami vnímala aj hliadka PZ, ktorá oznámenie S. S. prišla preveriť. Policajti konanie odvolateľa popísali tak, že osoba (odvolateľ), ktorej popis súhlasil s popisom oznamovateľky, mala ruku v krátkych nohaviciach a vykonávala rukou pohyby v oblasti rozkroku smerom dopredu a dozadu. 3. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že odvolateľ nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby v blízkosti materskej školy, na mieste verejne prístupnom, pred inými osobami rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval, pričom sa uvedeným konaním dopustil porušenia čl. 1 Etického kódexu policajta. Neriadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď v čase mimo služby konal v príkrom rozpore s jeho spoločenským postavením, úlohami a poslaním PZ, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona, pretože neplnil svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, mimo štátnej služby sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, a nedodržal služobnú disciplínu tým, vykonával sexuálne praktiky na mieste verejne prístupnom. 4. Prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí v dostatočnom rozsahu vysvetlil druhú podmienku aplikácie ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona, keď uviedol, že splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý v blízkosti materskej školy na mieste verejne prístupnom, pred inými osobami rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval. Na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo neho. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. 5. Nemenej dôležitým faktorom podporujúcim negatívny vplyv prípadného ponechania menovaného v služobnom pomere je tá skutočnosť, že prípadným akceptovaním vyššie uvedeného hrubého protiprávneho konania, ktoré bolo odvolateľovi riadne preukázané, by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Inak povedané, prípadné pripustenie čo i len jedného porušenia služobnej prísahy v intenzite, v ktorej sa ho dopustil menovaný, môže do budúcnosti predstavovať taký faktor, v dôsledku ktorého sa zvýši riziko poklesu disciplinovanosti príslušníkov PZ v širšom rozsahu, ako len v odvolateľovom individuálnom prípade, čo by nepochybne malo vplyv na znižovanie profesijných a morálnych nárokov pre výkon štátnej služby príslušníkov PZ, a tým nepopierateľné aj na záujem štátnej služby na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Už samotné nebezpečenstvo opakovania sa takéhoto počínania zo strany odvolateľa v budúcnosti nedáva záruku toho, že by sa negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovanosť nepreniesli aj do správania sa ostatných príslušníkov PZ pri iných, aj menej závažných konaniach, a teda že by v prípade jeho ponechania v služobnom pomere opätovne nedošlo k ohrozeniu vyššie konkretizovaných záujmov štátnej služby. V konečnom dôsledku by akákoľvek tolerancia pri posudzovaní tak nebezpečných negatívnych javov, akým masturbácia na mieste verejne prístupnom (blízkosti materskej škôlky) pred zrakom iných osôb nesporne je, mohla do budúcna spôsobiť, že služobná prísaha, ktorú v zmysle § 17 zákona skladá každý občan pri vzniku služobného pomeru, by zostala iba v rovine prázdnej proklamácie bez jej hlbšieho obsahového naplnenia a bez nutnosti rešpektovania prevzatého záväzku voči štátu, ku ktorému sa každý služobný pomer príslušníka PZ zakladá (§ 2 ods. 4 zákona). 6. Nadriadený pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti, dostatočne zhodnotil dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a skutočnosť, že odvolateľovo ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvody prepustenia odvolateľa boli bez pochybností dané. V odvolacom konaní nebol zistený žiadny rozpor napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými, ani inými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto nemožno vyhovieť odvolateľovej žiadosti o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vykonanie navrhnutých dôkazov. Je potrebné konštatovať, že zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Bolo na zhodnotení a následnom rozhodnutí generálneho tajomníka SU MV SR. ktorý je podľa čl. 3 ods. 2 písm. m) druhý bod nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 oprávnený prijať voči odvolateľovi personálne opatrenie v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona, či protiprávne konanie, ktorého sa policajt dopustí, napĺňa všetky znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a či jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade generálny tajomník SÚ MV SR protiprávne konanie odvolateľa vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona a rozhodol sa voči nemu prijať personálne opatrenie v súlade s uvedeným ustanovením zákona. Keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol podľa § 233 zákona presne a úplne zistený a preukázaný skutočný stav veci. nie je dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe zákona a v jeho medziach. Ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona a rovnako tak ani žiadny interný právny predpis MV SR neobsahujú poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. 7. Plnenie si uložených služobných úloh je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ. čo priamo vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona. Nadriadený v tomto konaní posudzoval aj doterajšie služobné výsledky odvolateľa. Vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že tento svojím konaním naplnil znaky prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a preto generálnemu tajomníkovi SÚ MV SR predložil návrh na jeho prepustenie. Zhodnotenie doterajších výsledkov služby patrí do pôsobnosti služobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu. Plnenie si uložených úloh na veľmi dobrej úrovni v žiadnom prípade nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa odvolateľ dopustil. Pri hodnotení dôkazov boli teda posudzované a zohľadnené aj predchádzajúce výsledky v jeho služobnej činnosti. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie spoločne so súvisiacim spisovými materiálom predložil na prerokovanie a zaujatie stanoviska odborovému orgánu (Krajskej rade OZP), ktorý dňa 04.10.2018 zaujal k návrhu na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru nesúhlasné stanovisko. V rámci konania bol následne doplnený na vec sa vzťahujúci spisový materiál a takto doplnený spisový materiál spolu s návrhom na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru bol dňa 11.12.2018 predložený na opätovné zaujatie stanoviska Krajskej rade OZP. Tá návrh, so súvisiacim spisovým materiálom predložila na posúdenie vrcholovému odborovému orgánu - OZP v SR. ktorý dňa 13.12.2018 k návrhu na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru vyjadril súhlasné stanovisko. V odvolaní uplatnené námietky odvolateľa nebolo možné akceptovať a k týmto námietkam, ako aj k celému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, je potrebné uviesť, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a odvolateľovi mimo rozumných pochybností preukázal spáchanie protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia, oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona. II. žaloba a námietky 8. V žalobe žalobca uviedol, že postup a rozhodnutia - výroky ako aj ich odôvodnenia tak správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami, teda sú nezákonné. Vydané rozhodnutia nie sú v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej službe, okrem iného aj preto, že neobsahujú riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenia. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že štátne orgány nielenže nemôžu konať nad rámec ústavného a zákonného rámca, ale v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy sú štátne orgány povinné postupovať tak, ako im príslušné zákonné normy prikazujú. Štátne orgány preto nemôžu ignorovať zákonný imperatív, konať istým spôsobom a nemôžu postupovať a rozhodovať podľa vlastnej ľubovôle - bez ohľadu na dikciu právneho predpisu. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (napríklad Nález Ústavného súdu SR pod č. 2/1994). Rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov. Zároveň zistenie skutkového stavu žalovaným ako i správnym orgánom prvého stupňa nebolo dostatočné pre posúdenie veci. 9. Na základe uvedeného žalobca považoval rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné. Primárnym dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia mala byť skutočnosť, že jeho odôvodnenie je abstraktné. Žalovaný vo svojom odôvodnení nijako presvedčivo nereflektuje na odvolacie dôvody konkretizované v žalobcom podanom odvolaní proti rozhodnutiu o prepustení. V odvolaní proti rozhodnutiu o prepustení žalobca okrem iného uviedol, že s právnym záverom a dôvodmi rozhodnutia o prepustení, ktoré sú prezentované v jeho odôvodnení sa nestotožňuje a plne sa odvoláva na všetky svoje podania v administratívnom konaní, najmä na písomné vyjadrenie k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 21.09.2018 ako aj na písomné vyjadrenie k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 18.12.2018. V odvolaní proti rozhodnutiu o prepustení žalobca ďalej namietal, že výpoveď oznamovateľky S. S. nebola zabezpečená do administratívneho spisu. Správny orgán len požiadal inšpekčnú službu o poskytnutie písomnej informácie k obsahu výpovede svedkyne S. S.. Žalobca mal za to, že na základe akejsi informácie zo zápisnice o výsluchu svedka nemožno vyvodiť záver, že skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa dopustil. Poukázal na absenciu akejkoľvek objektívnosti. Ako príklad uviedol: v rozhodnutí o prepustení je uvedené, že S. S. tvrdí, keď volala na č. 158, že toho chlapa vidí druhýkrát; v zápisnici uvádzala, že prvýkrát nevidela tvár toho chlapa a nevie uviesť či to je žalobca, len že sa postavou podobal na neho. Túto skutočnosť však už informácia vypracovaná sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky neobsahovala (nehovoriac o ostatných početných rozporov vo výpovedi). Rovnako žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán odignoroval jeho návrh vypočuť v administratívnom konaní svedkov pani S. S., nstržm. Z. E. a ppráp. F. K. s poučením o povinnosti vypovedať pravdivo a nijako nevysvetlil, prečo tak urobil. 10. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava uznesením č. k. 3 Kv 31/19/1100-10 zo dňa 23.04.2019 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie žalobcu za skutok, ktorý je totožný so skutkovým stavom v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z predmetného uznesenia vyplýva, že prokurátorka vyhodnotiac všetky dôkazy (výsluch žalobcu, výsluchy všetkých svedkov - aj svedkov nemajúcich nič spoločné s vyšetrovaným skutkom, znalecké posudky a rekognície) mala za to, že konanie žalobcu (totožné so skutkovým stavom v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným), postráda znaky objektívnej ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva tak, ako to má na mysli ustanovenie § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Podľa prokurátorky, dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní bolo zistené a dostatočne preukázané, že v inkriminovaný deň sa žalobca prechádzal po K., pričom po tom alebo počas toho, ako zrejme potreboval vykonať malú potrebu a hľadal vhodné miesto, bol osobou ženského pohlavia videný, ako v dlani jednej ruky drží svoj pohlavný úd a s týmto „manipuluje“. V priebehu prípravného konania však žiadnym z doposiaľ vykonaných dôkazov nebolo zistené a najmä preukázané, že by žalobca onanoval tak, že by jednak bol jeho pohlavný úd von z nohavíc a v stoporenom stave, pričom by viditeľne masturboval, a že jednak uvedené údajné konanie žalobcu by videli minimálne dve osoby. Svedkyňa S. sa zmienila o tom, že videla, ako si žalobca v jednej ruke drží svoj penis a akoby onanoval. Keď bola pri ňom vo vzdialenosti cca 10 m, nevidela penis žalobcu. Keď bola na balkóne svojho bytu nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu, videla žalobcu onanovať. Z ňou vyhotovených fotografií, ktoré boli následne podrobené znaleckému skúmaniu, však nie je jednoznačne zrejmé, že by žalobca onanoval. Je možné, že si jednou rukou držal svoj pohlavný úd, onanovanie však preukázané nie je. Podľa prokurátorky do určitej miery je taktiež zamyslenia hodným, že svedkyňa S. uvádzané onanovanie žalobcu nevidela, keď stála od neho vo vzdialenosti cca 10 m, ale konanie pripomínajúce onanovanie videla z balkóna nachádzajúceho sa na 4. nadzemnom podlaží bytového domu. 11. Ďalej členovia privolanej policajnej hliadky - svedkovia ppráp. K. a nstržm. E. prichádzali od chrbta žalobcu a tvrdia, že tohto videli onanovať. Podľa prokurátorky uvedené je len ťažko predstaviteľné - žalobca im stál od chrbta, penis sa nachádza v časti tela žalobcu pod bruchom, t.j. tej časti tela, ktorú svedkovia vidieť nemohli. Ak by si aj žalobca držal penis rukou, čo svedkovia vidieť v momente ich príchodu k nemu nemohli, nemohli presne vidieť, či žalobca onanuje, resp. čo s penisom v ruke robí, resp. v úplne absurdnom modeli, či vôbec v danom momente drží v ruke penis. Prokurátorka poukázala v tejto súvislosti aj znalecký posudok vypracovaný Ing. H., znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia. Zo záverov tohto znaleckého posudku ako ani z následného výsluchu znalca vzťahujúceho sa k posúdeniu a vyhodnoteniu fotografií vyhotovených a predložených svedkyňou S. nie je zrejmé, že by tieto zachytávali onanovanie žalobcom. Zrejme žalobca držal v ruke svoj penis, avšak ide o statické fotografie, z ktorých nie je možné vyčítať či popísať pohyb. Z uznesenia o zastavení trestného stíhania ďalej vyplýva, že sa nepodarilo preukázať, že by žalobca viditeľne onanoval, resp. sa uspokojoval na verejne prístupnom mieste. A naviac uvedené okrem svedkyne S. v danom čase nikto iný ani nevidel. Dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní sa teda nepodarilo preukázať ani samotné onanovanie žalobcu ako ani to, že by jeho uspokojovanie videli aspoň dvaja ľudia. V závere uznesenia o zastavení trestného stíhania sa uvádza, cit.: „...Za vyššie popísanej dôkaznej situácie by preto trestné stíhanie obvineného S.. G., v ktorom absentujú dva z obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmen, e) Trestného zákona majúc pritom na mysli znaky objektívnej ako aj subjektívnej stránky posudzovaného trestného činu, bolo v príkrom rozpore s úmyslom zákonodarcu a dikciou príslušných trestnoprávnych ustanovení. Posudzované konanie obvineného S.. A. G. pritom nevykazuje ani znaky ktoréhokoľvek z ostatných trestných činov obsiahnutých v osobitnej častí Trestného zákona, ako ani znaky protiprávneho konania, ktoré by bolo možné posúdiť a následne prejednať ako priestupok... “ 12. Na rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru bolo potrebné zabezpečiť dostatok relevantných dôkazov, ktoré však v danom konaní tak ako už bolo uvedené, zabezpečené neboli. Pokiaľ ide o dôkazy, o ktoré svoje rozhodnutia opreli správny orgán prvého stupňa a žalovaný, tieto nijakým spôsobom nepreukazujú, že by žalobca viditeľne onanoval, resp. sa uspokojoval na verejne prístupnom mieste. Dokonca tak, ako to vyplýva z uznesenia o zastavení trestného stíhania, uvedené sa nepodarilo preukázať ani dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní. Podľa prokurátorky posudzované konanie žalobcu pritom nevykazuje ani znaky ktoréhokoľvek z ostatných trestných činov obsiahnutých v osobitnej časti Trestného zákona, ako ani znaky protiprávneho konania, ktoré by bolo možné posúdiť a následne prejednať ako priestupok. Námietku žalobcu, že v rozhodnutí o prepustení chýba akákoľvek zmienka o tom, na základe akých vykonaných dôkazov dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že svoje sily žalobca nevynaložil na ochranu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, keď údajne dňa 13.06.2018 v čase mimo výkonu štátnej služby na Q. ulici v G. - K. rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval; teda neriadil sa ústavou, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi a mal konať v rozpore so svojím spoločenským postavením, úlohami a poslaním Policajného zboru (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov), žalovaný nechal úplne bez povšimnutia, pričom nijako ani okrajovo nevysvetlil, prečo tak urobil. 13. Správny orgán prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal, či už s kladným alebo so záporným stanoviskom odborových orgánov a neurobil to ani žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti iba uviedol, že zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie spoločne so súvisiacim spisovým materiálom nadriadený predložil na prerokovanie a zaujatie stanoviska odborovému orgánu (Krajskej rade OZP), ktorý dňa 04.10.2018 zaujal k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru nesúhlasné stanovisko. V rámci konania bol následne doplnený na vec sa vzťahujúci spisový materiál a takto doplnený spisový materiál spolu s návrhom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol dňa 11.12.2018 predložený na opätovné zaujatie stanoviska Krajskej rade OZP. Tá návrh so súvisiacim spisovým materiálom predložila na posúdenie vrcholovému odborovému orgánu - OZP v SR, ktorý dňa 13.12.2018 k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vyjadril súhlasné stanovisko. Uvedené tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde. Spisový materiál bol doplnení výlučne o písomnú informáciu inšpekčnej služby k obsahu výpovede svedkyne S. S. a úradné záznamy zasahujúcich policajtov, čiže už Krajská rada OZP mala dostatok relevantných podkladov na zaujatie stanoviska k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru, pretože jej boli predložené zápisnice z trestného konania ako súčasť spisu. Navyše, v napadnutom rozhodnutí ani v rozhodnutí o prepustení sa ani okrajovo neuvádza, aký konkrétny dôkaz bol podkladom pre zmenu stanoviska odborových orgánov. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky prepustenia, to znamená, aby bolo dostatočne preukázané, že protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (ods. 2 zákona o štátnej službe). 14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri uzatváraní záveru o skutkovom stave, prečo nevyhovel argumentácii žalobcu, resp. prečo žalobcom uvedené argumentácie vôbec nevzal do úvahy. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí absolútne, resp. žiadnym spôsobom nezaoberá skutočným (materiálnym) odôvodnením rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci. Takéto rozhodnutie treba považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nedávajúce dostatočné záruky preto, že bolo vydané spôsobom, ktorý by zabezpečil ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Postupom správneho orgánu prvého stupňa a rovnako aj žalovaného bol žalobca poškodený na svojich právach, pretože nebol dodržaný postup podľa ustanovení zákona o štátnej službe. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je implicitne obsiahnuté v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 46 ods. 1 ústavy. Chápe sa ako nevyhnutná súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 17 bodu 2 odporúčania CM/Rec (2007) pri každom prijatom individuálnom rozhodnutí je potrebné uviesť príslušné dôvody, vysvetliť právne i faktické dôvody jeho prijatia, minimálne v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutia ovplyvňujú práva jednotlivca. Právna teória definuje obsah tohto práva účastníka správneho konania ako právo na to, aby rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie, v ktorom správny orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke; pritom vyjadrí svoje stanovisko ku skutočnostiam, argumentom a dôkazom, ktoré účastníci v konaní uplatnili, prípadne navrhli. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní neodpovedal na všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu o prepustení a ani sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, tak ako mu to zákon ukladá, preto sa žalobca v plnom rozsahu odvoláva na všetky argumenty a námietky uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.01.2019. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru je potrebné, aby mu bolo dostatočne preukázané, že so svojím konaním závažným spôsobom porušil základnú povinnosť a zároveň boli dodržané všetky jeho procesné práva. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ako ani z obsahu rozhodnutia o prepustení, v ktorých zistenie skutkového stavu založili správne orgány výlučne na záznamoch z výpovedí jednotlivých svedkov v trestnom konaní, tak ako už bolo uvedené, však nevyplýva, že sa žalobca dopustil konania kladeného mu za vinu. 15. Podľa § 227 ods. 4 zákona o štátnej službe oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Je pravdou, že správny orgán má právo hodnotiť vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, nesmie však ani pri voľnom uvážení nerešpektovať zákon ako ani prekračovať jeho medze, a rovnako nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. V danom prípade však zo strany správnych orgánov nešlo o voľné hodnotenie, ale o svojvoľné. Navyše treba dodať, že pri využití správnej úvahy je potrebné, aby správny orgán jej použitie dostatočným spôsobom zdôvodnil, čo však v danom prípade neurobil a ani nevysvetlil, prečo tak konal. Napadnuté rozhodnutia boli vydané na nedostatočne zistenom skutkovom základe, preto sú nesprávne a nezákonné. Nadriadený ako správny orgán nevykonal žiadne vlastné šetrenie, čo už samo o sebe zakladá nezákonnosť jeho postupu ako i rozhodnutia. Napokon v napadnutých rozhodnutiach absentujú konkrétne a preskúmateľné skutočnosti, aké dôležité záujmy štátnej služby by boli ohrozené ponechaním žalobcu v služobnom pomere. Okrem toho, absentuje aj spôsob, akým by boli tieto záujmy ohrozené. Správne orgány uvádzajú len paušálne konštatovania. Podľa názoru žalobcu, tak ako už bolo uvedené, napadnutému rozhodnutiu chýba preskúmateľná úvaha, a aj preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezákonné. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30.06.2011, sp. zn. II. ÚS 117/2011 zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by bola totiž v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty. Primárnym hodnotovým činiteľom v procese aplikácie práva súdom musí byť spravodlivosť a výsledkom aplikácie práva súdom musí byť rozhodnutie, ktoré je nielen zákonné, ale aj spravodlivé. Ústavou garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa právo účastníka konania, aby o jeho veci bolo rozhodnuté v čo najkratšom možnom čase, bez zbytočných prieťahov a aby obsahom konania súdov alebo iných orgánov Slovenskej republiky nebolo irelevantné konanie, porušujúce ústavno-právne princípy (Nález Ústavného súdu II. ÚS 85/06-78 zo dňa 22.11.2006). Uvedené platí nielen pre súdne ale aj pre administratívne konanie. III. argumenty žalovaného 16. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním, v ktorom uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 52 zo dňa 21.12.2018 na základe návrhu odporučeného riaditeľom RHCP Sobrance, odsúhlaseného riaditeľom ÚHCP PPZ viceprezidentom PZ prezidentom PZ, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu spočívalo vtom, že dňa 13.06.2018 v čase okolo 12.20 hod. mimo výkonu štátnej služby na Q.E. ulici v G. - K. v blízkosti materskej školy rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval. Uvedené konanie svojimi zmyslami vnímala náhodná chodkyňa S. S. z G., ktorá vzápätí túto skutočnosť oznámila na políciu, pričom uviedla aj popis pre ňu neznámeho muža. V reakcii na toto oznámenie bola na miesto vyslaná hliadka Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - stred. Po príchode na miesto, hliadka PZ registrovala žalobcu, ktorého popis súhlasil s popisom chodkyne, ktorý mal ruku v krátkych nohaviciach a vykonával pohyby v oblasti rozkroku smerom dopredu a dozadu. Následne na to hliadka PZ žalobcu vyzvala podľa § 18 zákona č. 171/1993 Z. z. na preukázanie totožnosti. Žalobca uviedol, že je príslušník PZ a predložil služobný preukaz. Žalobcu po stotožnení hliadka PZ obmedzila na osobnej slobode v zmysle ustanovenia § 85 ods. Trestného poriadku a eskortovala na OO PZ Bratislava Petržalka - stred za účelom vykonania ďalších procesných úkonov. Konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru začal nadriadený dňa 10.09.2018 a požiadal ho o predloženie vyjadrenia k danej veci. 17. Nadriadený zabezpečil formou úradného záznamu vyjadrenia zo dňa 13.11.2018 nstržm. Z. E. (č. p.: PPZ-HCP-BA7-2018/039018-039) a ppráp. F. K. (č. p.: PPZ- HCP-BA7-2018/039018-042) k veci, v ktorých potvrdili okolnosti predmetného skutku zo dňa 13.06.2017 tak, ako to uviedli vo svojich výpovediach v zápisniciach na odbore inšpekčnej služby Západ, úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR pod č. p.: SKIS-50/OISZ-SV-2018 zo dňa 14.06.2018. Nadriadený ďalej zabezpečil zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu s tým, že si svoje služobné povinnosti plní na veľmi dobrej úrovni. K stanoveným úlohám pristupuje zodpovedne. Služobná disciplína a zdvorilosť sú na veľmi dobrej úrovni. Pri plnení úloh staršieho referenta využíva svoje teoretické a praktické skúsenosti a aplikuje ich do výkonu štátnej služby. Jeho prístup k služobným povinnostiam pri výkone služobných činností hraničnej kontroly a hraničného dozoru je na veľmi dobrej úrovni. Počas služobného zaradenia na OHK PZ Bratislava Ružinov - letisko nebol riešený výčitkou, alebo disciplinárnym opatrením. Nadriadený tiež zabezpečil prehľad o udelených disciplinárnych odmenách a uložených disciplinárnych opatreniach. 18. Žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tak, ako už bolo uvedené, jednotlivé dôkazy boli v tomto konaní hodnotené podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, teda presne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Následne vedúci služobného úradu MV SR v medziach zákona a v rámci povolenej správnej úvahy, v ktorej je nezastupiteľný potom, ako mu bol doručený spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci, posúdil zabezpečené dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcom a v súlade so zákonom rozhodol o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ. Nadriadený žalobcu pred vydaním napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. vykonal dôsledné prešetrenie veci. Všetky dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval pre vydanie personálneho rozkazu za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal. Personálny rozkaz je pritom plne v súlade so zákonnými požiadavkami tak, ako to má na mysli ustanovenie §-u 241 zákona č. 73/1998 Z. z. 19.Vzhľadom k uvedeného nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k porušeniu čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom, ako aj z čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy zaručujúceho právo každého na spravodlivý proces tak, ako to tvrdil žalobca. Námietku, že výpoveď oznamovateľky S. S. nebola vykonaná správnym orgánom, ale len zabezpečená z úradu inšpekčnej služby, ktorú si správny orgán vyžiadal považoval žalovaný za neakceptovateľnú. Svedkyňa nevidela dôvod v konaní o prepustení vypovedať a toto odmietla z dôvodu, že k predmetnej veci už uviedla skutočnosti pred príslušníkom PZ pri výpovedi a bola vypovedať už dvakrát. Preto nadriadený požiadal o poskytnutie súčinnosti Sekciu kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby o poskytnutie informácie k obsahu výpovede svedkyne a oznamovateľky pani S. S.. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ žiadosti vyhovela a v písomnej odpovedi o.i. uviedla, že oznamovateľka pani S. S. bola vypočutá v procesnom postavení svedka a vo svojich výpovediach uviedla skôr uvedené skutočnosti protiprávneho konania žalobcu, ktoré svojimi zmyslami vnímala a reprodukovala ich v týchto procesných výpovediach v trestnom konaní. O tom, že tento dôkaz bol do konania zabezpečený plne v súlade so zákonom nie je žiadnych pochýb. Podkladom pre rozhodovanie správnym orgánom môžu byť aj podklady zistené z činnosti iných orgánov, napr. orgánov činných v trestnom konaní, resp. z iných správnych konaní. (7Sžk/13/2017 - rozsudok NS). 20. Nadriadený dôsledným prešetrením veci a využitím zákonných prostriedkov zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých bol dostatočne zistený skutočný stav veci. V žiadnom prípade sa nejedná o jednostranné dôkazy, ale o dôkazy objektívne, ktoré bolo možné v konaní zadovážiť, pričom naopak, sám žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že sa protiprávneho konania nedopustil. Výpovede priamych svedkov udalosti (S. S., nstržm. Z. E. a ppráp. F. K.), ktorí toto konanie svojimi zmyslami vnímali a vo svojich vyjadreniach k veci reprodukovali, jednoznačne preukázali tú skutočnosť, že sa žalobca tohto konania skutočne dopustil. Tieto zákonné dôkazy boli podporené zabezpečenými nepriamymi dôkazmi, akým bol napr. výpis udalosti z Operačného odboru KR PZ Bratislava zo systému ESIS pod číslom 164.18/944 zo dňa 13.06.2018, a tiež záznam z nahrávky telefonického oznámenia udalosti, ktorá tvorí súčasť spisového materiálu a v ktorom oznamovateľka uviedla protiprávne konanie žalobcu aj s popisom jeho osoby. Na margo časti dôkazov zabezpečených z trestného konania treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi a dôkazy z trestného konania aj podľa ustálenej súdnej praxe podliehajú hodnoteniu v správnom konaní. Nepravdivým je tvrdenie žalobcu, že správny orgán nevykonal v administratívnom konaní žiadne dôkazy, ktorými by bola jeho vina preukázaná, nakoľko nadriadený vlastnou činnosťou zabezpečil všetky v napadnutom rozhodnutí citované dôkazy, ktorými protiprávne konanie žalobcovi riadne preukázal. Nezakladá sa na pravda tvrdenie žalobcu, že vyjadrenia príslušníkov PZ nstržm. Z. E. a ppráp. F. K. nie sú pravdivé a správny orgán túto jeho námietku nechal bez povšimnutia nijako nevysvetlil, prečo tak urobil, pretože tak, ako to bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zabezpečené dôkazy boli vyhodnotené v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Teda predmetom tohto vyhodnotenia boli aj výpovede nstržm. Z. E. a ppráp. F. K.. 21.Žalovaný podotýkal, že o vierohodnosti vyššie uvedených výpovedí nie je žiadnych pochýb a ani sám žalobca nepredložil žiadny dôkaz o opaku, len stroho konštatoval, že nie sú pravdivé. Preto tvrdenia žalobcu o absencii ním uvádzaných dôkazných prostriedkov v spisovom materiáli sa nezakladá na pravde, keďže obsahom spisového materiálu vzťahujúceho sa ku konaniu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru sú okrem iného aj zápisnice o výsluchu svedka nstržm. Z. E. a svedka ppráp. F. K. spísané dňa 14.06.2018 a aj zápisnica o výsluchu žalobcu v procesnom postavení obvineného, spísaná takisto 14.06.2018. nadriadeným bola po doručení dňa 14.08.2018 riadne zaevidovaná pod č. PPZ-HCP-BA7- 2018/039018-008 a tvorí obsah spisového materiálu, vzťahujúceho sa k veci, čo si žalobca mohol kedykoľvek počas konania overiť využitím svojho oprávnenia nahliadať do spisu v súlade s § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Poukazovanie na rozhodnutie prokuratúry a na to, že bolo zastavené trestné stíhanie možno považovať za bezpredmetné, nakoľko personálne konanie o prepustení a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím OČTK. Kým v konaní o prepustení postačí pre preukázanie porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Konanie o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nemožno umelo spájať so samostatným či už trestným konaním alebo samostatným priestupkovým konaním. Samostatné trestné konanie alebo konanie o priestupku sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo priestupku v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. O prepustení policajta zo služobného pomeru rozhoduje príslušný nadriadený a tento si podľa zákona vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku samostatného trestného konania alebo samostatného konania o priestupku. K uvedenému ho oprávňuje aj § 238 ods. 4 citovaného zákona. To, že nebol v trestnom konaní právoplatne odsúdený, je pre konanie na prepustení právne irelevantné. 22. Kompletný spisový materiál v konečnej fáze konania spolu s návrhom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ posúdil na vyjadrenie kompetentný vrcholový odborový orgán - Odborový zväz polície v SR dňa 13.12.2018. Treba uviesť, že pre správny orgán nie je záväzné stanovisko príslušného odborového orgánu, dokonca, ak by došlo aj k tomu, že príslušný nadriadený vopred neprerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., nie je to dôvod na zrušenie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ. Nadriadený v predmetnej veci zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade so zákonom. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má právo, ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia. Dôkazy boli v konaní hodnotené podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, teda presne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Personálny rozkaz v protiklade s tvrdením žalobcu bol striktne vydaný a je v súlade s ustanovením § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže okrem iného v jeho odôvodnení je riadne uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval (§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Tiež žiadnym spôsobom nebola porušená zásada rovnosti zbraní, zásada kontradiktórnosti konania, pretože právo na kontradiktórne konanie v zásade znamená možnosť účastníka konania dozvedieť sa o všetkých dôkazoch a skutočnostiach zaznamenaných v spise, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu a vyjadriť sa k nim. 23.Koncept spravodlivého procesu zahŕňa totiž právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého musia mať účastníci príležitosť nielen predložiť každý dôkaz a argument nevyhnutný k tomu, aby obhájil svoje nároky (pravdu), ale taktiež musia byť zoznámený s každým dôkazom alebo stanoviskom, ktorého účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu a musia mať možnosť sa k nim vyjadriť. (Rozs. ESĽP vo veci Milatová a ostatní proti ČR zo dňa 21.06.2015, sťažnosť č. 6181/00 § 59). V tomto kontexte nepochybne nadriadený v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ postupoval, čo vyplýva z predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, keď žalobcu s týmto kompletným materiálom oboznámil. Zásada kontradiktórnosti konania sa touto formou uplatňuje predovšetkým v sporovom nie v správnom konaní. Zákon č. 73/1998 Z. z. však umožňuje účastníkovi konania navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a osobitne v § 193 ods. 2 musí byť policajtovi daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Správny orgán účastníkovi konania túto možnosť poskytol, a teda jeho právo na spravodlivý proces nebolo žiadnym spôsobom porušené. Či sa v konaní uskutoční ústne pojednávanie, je na rozhodnutí správneho orgánu (podľa povahy veci). Nie je zákonom, ani iným právnym predpisom stanovená povinnosť správneho orgánu uskutočňovať ústne pojednávanie. Právna úprava konania podľa zákona č. 73/1998 Z. z. plne rešpektuje ustanovenie Dohovoru o ochrane ľudských práv. Táto skutočnosť nebola spochybnená žiadnym príslušným orgánom v iných konaniach a rozhodnutiach. Nadriadený pri voľnom hodnotení dôkazov prihliadal aj na osobu žalobcu, jeho doterajšie hodnotenie, zastávanú funkciu, doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu za ktorej došlo k porušeniu služobnej prísahy, ako aj na preukázanie miery zavinenia a dôsledky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odôvodnený záver, že nadriadený žalobcu prihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti, dostatočne zhodnotil dôkazy a na základe dôkladného posúdenia veci podľa vlastnej úvahy v súlade s právnymi predpismi dospel k záveru, že konanie žalobcu dosiahlo intenzitu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a povinnosti stým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Máme za to, že jeho prepustenie bolo realizované zákonným spôsobom. Ak žalobca nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že sa konania v ňom uvedeného nedopustil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že skutkový stav bol dostatočne a úplne zistený. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 24. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.04.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. V. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 26. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v znení neskorších predpisov. 27. Podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 28.Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 29.Podľa § 48 ods. 3 písm. a) až i) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný: a) plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bolo s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne. 30.Podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 31.Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 33.V zmysle personálneho rozkazu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 52 zo dňa 21.12.2018 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby na skutkovom základe, že dňa 13.06.2018 v čase okolo 12.20 h mimo výkonu štátnej služby na Q. ulici v G. - K. v blízkosti materskej školy na mieste verejne prístupnom, pred inými osobami rukou vsunutou v krátkych nohaviciach masturboval. Uvedené konanie svojimi zmyslami vnímala náhodná chodkyňa S. S. z G., ktorá vzápätí túto skutočnosť oznámila na políciu s popisom pre ňu neznámeho muža. V reakcii na toto oznámenie bola na miesto vyslaná hliadka Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - stred. Po príchode na miesto ho hliadka PZ registrovala a následne ho vyzvala podľa § 18 zákona Národnej rady SR č. 171/1993 Z. z. o PZ v znení neskorších predpisov na preukázanie totožnosti, na čo uviedol, že je príslušník PZ a predložil služobný preukaz. Žalobcu po stotožnení hliadka PZ obmedzila na osobnej slobode v zmysle ustanovenia § 85 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov a eskortovala na OO PZ BA Petržalka - stred za účelom vykonania ďalších procesných úkonov. 34. V prvom rade správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti samo o sebe nevyžaduje, aby sa policajt dopustil trestného činu. Otázka trestno-právnej zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 2Sžo/156/2008 z 22.04.2009, spis. zn. 2Sžo/189/2010 z 18.05.2011), z ktorej vyplýva, že „V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='73/1998%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>“. Uvedenú judikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že správne orgány rozhodujúce v personálnom konaní o prepustení príslušníka PZ zo štátnej služby neskúmajú trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 zákona č. 73/1998 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='73/1998%20Z.z. %2523192'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp. priestupkovou zodpovednosťou príslušníka PZ. Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé (oddelené) od konania o priestupku alebo o trestnom čine znamená, že správny orgán nemusí počkať na závery trestného konania, a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci obe konania totožný. Tieto úvahy však neznamenajú, že správny orgán konajúci v personálnom konaní nie je povinný vykonať dokazovanie, ktoré objektívne preukazuje skutok, ktorý je predmetom personálneho konania a že nie je potrebné náležite zistiť skutkový stav. 35. Podstatné je, že žalovaný sa vo svojich dôvodoch vysporiadal aj skutkovou námietkou žalobcu, ktorý tvrdil, že iba chcel vykonať „malú potrebu“. Správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybniť vlastný myšlienkový proces orgánu verejnej správy, ktorý argumentačne vyvrátil žalobcovo tvrdenie s poukazom na časový rámec skutkového deja tak, ako ho vnímali a popísali svedkovia s tým, že oznámenie o onanujúcom mužovi svedkyňou bolo nahlásené v čase 12:17 hod a hliadka PZ sa na miesto preverenia oznámenia dostavila v čase 12:28 hod; kedy žalobca podľa jeho výpovede vykonal malú potrebu až cca o 13:00 hod. Pritom jeho bydlisko sa má nachádzať cca 500 m od miesta spáchania skutku. Aj podľa žalovaného bolo „nezmyselné, aby namiesto toho, aby prešiel vyššie uvedenú krátku vzdialenosť smerom domov a vykonal tam uvedenú malú potrebu, zdržal sa na mieste viac ako 10 minút hľadaním vhodného miesta. Zároveň treba uviesť, že potrebu následne vykonal až po viac ako 40 minútach. Je viac ako nepravdepodobné, že by mu na jeho požiadanie nebolo umožnené vykonať takúto potrebu skôr“. Ďalej pre konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považoval správny súd za určujúce, že nezistil takú namietanú vadu v zmysle ust. § 191 ods. 1 SSP, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával. 36.Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, úsudok žalovaného o tom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomeru vyplýval jednak z dôkazov (napr. výpoveď svedkyni S. S., výpovede svedkov nstržm. Z. E. a ppráp. F. K., záznam z nahrávky telefonického oznámenia, fotografie) s tým, že hodnotenie ich vierohodnosti a pravdivosti dôkazov predstavovalo vlastnú syntetickú časť hodnotenia žalovaného. Išlo o analýzy poznatkov o prameni dôkazov, o závažnosti skutočností vyplývajúcich z dôkazov, o ich súvislosti a nadväznosti na iné skutočnosti a dôkazy, kedy správny orgán získal obraz o skutočnosti, ktorá bola predmetom dokazovania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená na vnútornom presvedčení príslušného orgánu činného v trestnom konaní a súdu, ktoré však nie je prejavom jeho ľubovôle alebo slobody, ale utvára sa prísne logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti, o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, konanie žalobcu bolo zo strany správneho orgánu preukázané. Spochybňovanie vierohodnosti výpovedi označených svedkov správny súd vyhodnotil ako obranu žalobcu bez právnej relevancie, spojenú s absenciou adekvátnych dôkazov, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť skutkové závery žalovaného správneho orgánu. Orgány verejnej správy oboch stupňov na základe priamych a nepriamych dôkazov nadobudli ucelený obraz o konaní žalobcu, ktoré bolo situované do istého časového rámca a potvrdené na seba nezávislými výpoveďami svedkyne a príslušníkmi PZ. 37. Prepustiť príslušníka PZ zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='73/1998%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je možné len v tom prípade, že mu bolo preukázané protiprávne konanie, ktoré je porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a ktoré je nezlučiteľné s jeho zotrvaním v služobnom pomere. Skutočnosť, že v priestupkovom konaní nebolo v čase vydania rozhodnutia právoplatne rozhodnuté, resp. že v trestnom konaní nebola právoplatne dokázaná vina žalobcu o spáchaní trestného činu, v nijakom ohľade nenaznačuje automatický záver o neporušení jeho služobných povinností. V trestnom konaní je záver o vine prijatý na základe celkom odlišných zásad zisťovania skutkového stavu a potrebnej miery pravdepodobnosti (zisťovanie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, in dubio pro reo, beyond reasonable doubt, atď.), ktoré je potrebné striktne odlíšiť od miery pravdepodobnosti potrebnej pre rozhodovanie v preskúmavanom správnom konaní. Posudzovanie miery pravdepodobnosti preukazovanej skutočnosti je zásadne odlišné v administratívnom ako trestnom procese, kde o vine žalobcu by nesmela byť takmer vôbec žiadna pochybnosť (objektívna pravdepodobnosť hraničiaca s istotou). Správny súd nemohol akceptovať ani ďalšie žalobcove námietky, pretože nebol zistený nezákonný postup žalovaného. Správny súd prijal záver, že získaný dôkazný materiál obsiahnutý v administratívnom spise dostatočne podporil záver žalovaného o protiprávnosti konania žalobcu, ktorý svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a teda jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Traja nezávislí svedkovia vnímali a reprodukovali skutkový priebeh tak, že žalobca sa uvedeného konania dopustil. Pre právne posúdenie skutkového stavu v administratívnom konaní bolo irelevantné, ako z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti zistený skutkový stav posúdila konajúca prokurátorka v trestnej veci. Nebolo ani možné konštatovať, že by žalovaný nevykonal dôsledné prešetrenie veci. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 39.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).