Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/233/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201616 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201616.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Marek Z., I. XXXX/X, B., právne zastúpený: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s.r.o., IČO: 36 867 683, Šoltésovej 18, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 14, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.27059/2019/SV/86418 zo dňa 21.10.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27059/2019/SV/86418 zo dňa 21.10.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2019/13879/GRJ zo dňa 05.08.2019. 2. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán v konaní o návrhu podaného ďalším účastníkom (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vo veci vyvlastnenia vyvlastnil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Vajnory, ktoré boli vo vlastníctve vyvlastňovaného (žalobcu) v prospech vyvlastňovateľa (ďalší účastník) vo verejnom záujme podľa zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 282/2015 Z.z.“ alebo ako „zákon o vyvlastňovaní“) v spojení s § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v súčinnosti s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 129/1996 Z.z.“), pre účely majetkovo-právneho usporiadania pozemkov zastavaných verejnou prospešnou stavbou Diaľnica „D1 VSP Bratislava - Senec“, k.ú. Vajnory. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu určil správny orgán podľa § 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku č. 14/2018 zo dňa 08.05.2018 vypracovaného podľa vyhlášky MSSR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Ing. Alenou Mikócziovou, Kuklovská 80, Bratislava vo výške XX.XXX,XX eur. 3. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Podľa názoru žalobcu správne orgány v konaní nedostatočne zistili skutkový stav. Poukázal na nedostatky znaleckého posudku spočívajúce v tom, že vyvlastnený pozemok parc. č. XXXX/XXX nie je v znaleckom posudku riadne opísaný podľa reálneho stavu, keďže z celkovej výmery 430 m2 sa opis pozemku v posudku zhoduje iba v časti - rozsahu približne 161 m2. Väčšia časť pozemku nikdy nebola zastavaná stavbou diaľnice D1. Taktiež pozemok parc. č. XXXX/XX nie je v znaleckom posudku riadne opísaný podľa reálneho stavu, pretože tento pozemok ani čiastočne nebol súčasťou diaľnice D1 a nikdy nebol zastavovanou plochou či nádvorím. 5. V tejto súvislosti žalobca namietal, že mu nebola poskytnutá primeraná náhrada. Poukázal na to, že v predmetnej lokalite vyvlastniteľ uzavrel viacero kúpnych zmlúv, z ktorých vyplýva vyššia cena, a ako bola v správnom konaní navrhnutá a následne aj priznaná prvostupňovým správny orgánom ako primeraná náhrada. Vyvlastniteľ vyplatil v tejto lokalite cenu 92,72 eur / m2. Tieto ceny boli vyplatené na základe rovnakej znalkyne, ktorá oceňovala nehnuteľnosti žalobcu, pričom však ňou určená cena bola takmer o 10% vyššia. Ide o pozemky nachádzajúce sa približne 200 metrov od pozemkov žalobcu, ktoré sú umiestnené dokonca v horšej lokalite než pozemky žalobcu, keďže sa nachádzajú v absolútnom uzle v ochranného pásma železnice, ktorá pretína existujúcu stavbu D1. Aj vzhľadom k danému je nepochopiteľné, prečo sú pozemky žalobcu ocenené v nižšej cene, než pozemky s nižšou polohou. 6. Žalobca namietal nesplnenie náležitosti vyvlastnenia z dôvodu rozporu medzi účelom a verejným záujmom vyvlastnenia. Poukázal na postup ďalšieho účastníka, na základe ktorého návrhu boli nehnuteľnosti žalobcu vyvlastnené. Ďalší účastník deklaroval, že účelom vyvlastnenia má byť majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod stavbou D1 VSP Bratislava - Senec, k.ú. Vajnory. Tento postup žalobca namietal a mal zato, že vyvlastniteľ nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a skutočným účelom vyvlastnenia má byť majetkom právne vysporiadania pozemkov pod inú líniovú stavbu, konkrétne pod toho času realizovanou stavbou D4 a samotný postup by patril do pôsobnosti iného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 669/2007 Z.z., z ktorého vyplývajú pre účastníkov iné práva a povinnosti. Žalobca na podporu svojich tvrdení uviedol, že vyvlastňovaní pozemok parc. č. XXXX/ XXX sa nachádza z väčšej časti pod výstavbou diaľnice D4 (Križovatka Ivanka Sever ) a vyvlastňovaní pozemok parc. č. XXXX/XX sa úplne celý nachádza pod realizovanou stavbou diaľnice D4 (Križovatka Ivanka Sever). 7. Vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie v zmysle zákona č. 282/2015 Z.z.. Z dôvodu, že vyvlastňované pozemky sa nachádzajú priamo v križovatke D4- Ivanka Sever, bolo podľa žalobcu zrejmé, že vyvlastňované pozemky boli potrebné na realizáciu novej stavby, ktorou je diaľnica D4 a nie D1 ako uvádzal vyvlastniteľ. Vyriešenie uvedenej otázky je zvlášť relevantné vo vzťahu k zákonnosti postupu ďalšieho účastníka ako aj následne správneho orgánu. 8. V tejto súvislosti žalobca nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov, že táto námietka uplatnená v administratívnom konaní bola neopodstatnená, pretože to podľa ich názoru vyplýva zo snímky mapy ako aj z údajov zapísaných na príslušných listoch vlastníctva. Uvedené vyjadrenie však podľa žalobcu neobstojí. Ani jeden zo správnych orgánov si nesplnili zákonnú povinnosť riadne zistiť stav, na ktorý upozorňoval žalobca, že na vyvlastnených pozemkoch, resp. na ich častiach má viesť D4 a nie D1. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu mal prvostupňový správny orgán jednoznačne vyžiadať od vyvlastniteľa projektovú dokumentáciu, pričom opomenutie takéhoto úkonu je o to závažnejšie, že žalobca k svojmu tvrdeniu predložil aj grafiku o smerovaní danej cesty D4 spolu s uvedením zásahov do jej pozemkov. Až na základe oboznámenia sa s trasovaním D4 spolu so zásahom do jednotlivých parciel mohol správny orgán skonštatovať, že či vyvlastňované pozemky sú resp. nie sú dotknuté líniovou stavbou D4. 9. Argumentácia správneho orgánu o tom, že v skutočnosti o vyvlastnení pozemku pre komunikáciu D1 má preukázané zápisom na príslušných listoch vlastníctva neobstojí rovnako, pretože je dôležité zobrať na zreteľ, že všetky tieto úkony boli vykonané vždy jednostranne zo strany vyvlastniteľa bez možnosti podania námietok zo strany vlastníka pozemku. O to viac mal správny orgán prihliadnuť na tak vážnu námietku vznesenú žalobcom, aby jednoznačne vyvrátil, alebo naopak potvrdil ním tvrdenú skutočnosť. 10. Žalobca sa v ďalšom texte správnej žaloby opäť vrátil k namietanej cene určenej znaleckým posudkom, pričom namietal, že správny orgán sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, prečo cena určená znalcom pri jeho pozemku bola nižšia ako pri už vyššie uvádzaných pozemkoch vzdialených len 200 metrov od pozemku žalobcu. 11. Namietal, že správne orgánu neuskutočnili žiaden úkon, ktorý by sa dal považovať za úkon preukazujúci skutočné zistenie veci za účelom preukázania primeranej náhrady. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s výškou náhrady určenou prvostupňovým správnym orgánom na základe posudku vyvlastniteľa, nevysporiadal sa so skutočnosťami uvedenými v odvolaní, nedostatočne zistil skutkový stav, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. 12. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že z verejne dostupných informácií je zrejmé, že znalkyňa Ing. Alena Mikócziová je zamestnancom spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s., ktorá priamo zastupovala na základe poverenia vyvlastniteľa a zabezpečovala prípravu a inžiniering stavby „rýchlostná cesta R7 Bratislava - Dunajská Lužná“ a taktiež táto spoločnosť na základe zmluvy o dielo zastupovala ďalšieho účastníka vo veci majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov pre rýchlostnú cestu. II. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 09.03.2020, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 14. K námietke žalobcu, že došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že táto námietka vychádza výlučne zo subjektívneho posúdenia veci žalobcom, nakoľko doklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli jednoznačne poukazujú na to, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky pre trvalé odňatie vlastníckeho práva, na základe čoho okresný úrad vyvlastnil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle napadnutého rozhodnutia v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa príslušných ustanovení zákona o vyvlastňovaní v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 135/1961 Zb. a zákona č. 129/1996 Z. z., pre stavbu Diaľnica „D1 VSP Bratislava - Senec“, katastrálne územie Vajnory. 15. K námietke smerujúcej k spôsobu určenia primeranej výšky náhrady ministerstvo uvádza, že okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe znaleckého posudku č. 14/2018 zo dňa 08.05.2018 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Ing. Alenou Mikócziovou. Okresný úrad postupoval pri námietke žalobcu týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. zabezpečil odborné vyjadrenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Ing. Alena Mikócziová, Kuklovská 80, 841 04 Bratislava, listom zo dňa 13.07.2019 (doručený na okresný úrad dňa 17.07.2019) predložila na okresný úrad vysvetlenie k stanoveniu všeobecnej hodnoty pozemkov v znaleckom posudku č. 14/2018. Nakoľko v konaní nedošlo medzi vyvlastniteľom a žalobcom k dohode o náhrade za vyvlastnenie, okresný úrad v rozhodnutí vo výroku o náhrade podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona) a odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. 16. Namietaná výška náhrady a jej zdôvodnenie, ako aj znalecké posudky Ing. Villanta a Ing. Grexovej, na ktoré žalobca poukazuje, sú právne irelevantné, nakoľko podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní okresný úrad určí náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľnom, čo vyplýva aj priamo z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní. V prípade, ak vyvlastňovaný nesúhlasí s výškou náhrady, tak má možnosť podať žalobu na príslušný súd. V tejto súvislosti tiež poukázal žalovaný na skutočnosť, že posudky na ktoré odkazuje žalobca sú z roku 2015 a nezohľadňujú tak cenu v období, v ktorom bol vydaný posudok, na základe ktorého bola stanovená náhrada za vyvlastnenie v tomto konaní. 17. V zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní sa môže žalobca ako účastník konania domáhať preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní; žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Opravným prostriedkom voči výroku o výške náhrady za vyvlastnenie je teda žaloba podaná na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Z dôvodu, že žalovaný nebol príslušný na preskúmanie výroku o výške náhrady za vyvlastnenie, odkázal vo svojom rozhodnutí žalobcu na podanie správnej žaloby v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. 18. K námietke rozporu verejného záujmu s účelom vyvlastnenia žalovaný uvádza, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. Zákon o vyvlastňovaní vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom danému účelu, tzn., že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. Verejný záujem priamo vyplýva z § 24e cestného zákona, nakoľko sa jedná o pozemky nachádzajúce sa pod existujúcou stavbou telesa diaľnice D1, čo je preukázané tým, že na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX je ako spôsob využívania pozemku uvedené, že na pozemku je postavená inžinierska stavba (diaľnica a rýchlostná komunikácia a jej súčasti) a zároveň tým, že vyvlastniteľovi vzniklo zo zákona vecné bremeno, ktorého obsahom je užívanie nehnuteľnosti. 19. Podľa žalovaného žalobca námietku, že v danom prípade sa nejedná o vyvlastnenie pozemku pod komunikáciou D1, ale pod líniovú stavbu D4, nijakým spôsobom nepreukázal. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sa jedná o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod už existujúcou diaľnicou D1. Okresný úrad sa s uvedenou námietkou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal a aj z predložených listov vlastníctva vyplýva, že sa jedná o majetkovoprávne vysporiadanie nakoľko v časti C listu vlastníctva je zapísané vecné bremeno v prospech vyvlastniteľa, ktoré spočíva v práve užívania pozemku, ktorý je predmetom vyvlastňovacieho konania. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje námietku žalobcu za neopodstatnenú. III. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 20. Ďalší účastník sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe a vyjadreniu žalovaného vyjadril elektronickými podaniami doručenými súdu dňa 10.03.2020 a dňa 27.03.2020, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 21. Nesúhlasil s námietkou, že vyvlastňované pozemky nie sú pod stavbou diaľnice D1, čo má vplyv na výšku ohodnotenia pozemkov v znaleckom posudku a teda na výšku náhrady za vyvlastnenie. Žalobca tieto svoje argumenty použil už v konaní o vyvlastnení jeho pozemkov, pričom svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Naopak, z listu vlastníctva vyplýva, že sa jedná o zastavané plochy a nádvoria, pričom na listoch vlastníctva je uvedený spôsob využitia pozemku: 21: Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - diaľnica a rýchlostná komunikácia a jej súčasti. Z listu vlastníctva je zrejmé, že na pozemku je postavená diaľnica. Okrem toho na listoch vlastníctva je zapísané aj vecné bremeno spočívajúce v práve užívania pozemku v prospech ďalšieho účastníka a to práve z toho dôvodu, že sa jedná o pozemok pod diaľnicou D1. 22. Toto vecné bremeno bolo zriadené v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o NDS"), podľa ktorého nehnuteľnostiam spravovaným ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti Slovenskou správou ciest, ktoré sú predmetom prechodu práv a povinností podľa tohto zákona a ktoré nemôžu byť súčasťou predmetu vkladu do diaľničnej spoločnosti z dôvodu nevyporiadania, prípadne nepreukázania vlastníckeho práva štátu k nim a ktorých užívanie je dané tým, že sú zastavané diaľnicami, vzniká v prospech diaľničnej spoločnosti dňom jej vzniku právo zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je užívanie nehnuteľností. Teda aj katastrálny úrad akceptoval skutočnosť, že sa jedná o pozemok zastavaný diaľnicou a na liste vlastníctva vyznačil vecné bremeno v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o NDS“). 23. Zo snímky z katastrálnej mapy vyplýva, že vyvlastňované pozemky sú zastavené diaľnicou. Aj v znaleckom posudku č. 14/2018, ktorý je súčasťou spisu znalec po obhliadke na mieste samom konštatuje, že pozemky sa nachádzajú pod objektom komunikácie -diaľnice D1 Bratislava - Senec a doslova: „pozemky sú zastavané, sú na nich vybudované objekty diaľnice D1, cca v km 14,00 - 15,30 v križovatke Zlaté piesky, a v trase diaľnice D1 za križovaním so železničnou traťou smer Senec“. 24. Podľa názoru ďalšieho účastníka je nesporné, že na vyvlastnených pozemkoch sa nachádza diaľnica a námietky žalobcu sú v tomto smere len ničím nepodložené tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností ako aj s údajmi zistenými znalcom obhliadkou na mieste samom. 25. Za irelevantnú považoval ďalší účastník námietku žalobcu smerujúce k tomu, či na vyvlastnených pozemkoch má viesť stavba diaľnice D4. Vyvlastnené pozemky sú zastavané stavbou diaľnice a z tohto dôvodu je daný verejný záujem na ich vyvlastnení vyplýval priamo z ustanovenia §24e zákona č. 135/1965 Zb.. 26. Aj keby sa teleso diaľnice nachádzalo len na časti pozemku žalobcu, tak podľa §24e zákona č. 135/1965 Zb. sa jedná o pozemok pod diaľnicou a existoval verejný záujem na vyvlastnení celého tohto pozemku. Nakoľko vyvlastnený pozemok sa nachádza pod existujúcou diaľnicou D1, je možné ho vyvlastniť podľa ustanovenia §24e zákona č. 135/1965 Zb. a špekulácie žalobcu, na aký účel bude pozemok v budúcnosti využívané (či bude potrebný pre stavbu D4), sú celkom bezpredmetné - v každom prípade ale nie sú dostatočným dôvodom na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného. 27. Povinnosť ďalšieho účastníka ako vyvlastniteľa majetkovoprávne vysporiadať pozemky pod stavbou diaľnic je normovaná v ustanovení § 6 ods. 2 zákona o NDS, podľa ktorého Diaľničná spoločnosť je povinná vyporiadať vlastníctvo nehnuteľností uvedených v odseku 1 do svojho vlastníctva. 28. Pokiaľ žalobca namietal výšku určenej náhrady vyvlastňovaných pozemkov, teda jeho námietka smeruje proti výške náhrady za vyvlastnenie, ďalší účastník poukázal na to, že zákon zakotvuje, že v prípade, že nedôjde k dohode o výške náhrady, vyvlastňovací orgán s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, odvolanie smerujúce proti výroku o náhrade nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výroku o náhrade je príslušný súd. Účastník konania musí žalobu, ktorou sa domáha preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní podať v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. 29. Žalovaný bol v zmysle § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní oprávnený preskúmavať výlučne len výroky podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, ale nie výroky podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Žalovaný nebol oprávnený skúmať výrok prvostupňového rozhodnutia upravujúci náhradu za vyvlastnenie. Žalovaný na základe žalobcovho odvolania mohol skúmať len to, či je daný verejný záujem na vyvlastnení, či je vyvlastnenie realizované v nevyhnutnej miere, či je splnená podmienka nemožnosti dosiahnutia dohody medzi vyvlastniteľom a žalobcom, či boli splnené podmienky na rozšírenie záberu na celý pozemok žalobcu a na zmenu záberu z dočasného na trvalý, avšak žalovaný nebol oprávnený v rámci odvolacieho konania skúmať výrok o náhrade, pretože na preskúmania tohto výroku je oprávnený len súd v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. V prípade nespokojnosti žalobcu žalobca mal možnosť podať žalobu na súd podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní a na základe takejto žaloby súd mohol skúmať primeranosť výšky náhrady za vyvlastnenie. 30. Podľa názoru ďalšieho účastníka správny súd v tomto konaní o podanej správnej žalobe nie je oprávnený skúmať primeranosť výšky náhrady za vyvlastnenie. 31. Zo zákona o vyvlastňovaní bol pri vyvlastňovaní správny orgán povinný určiť výšku náhrady na základe znaleckého posudku predloženého zo strany NDS a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobcu bez prerušenia konania na súd - napadnuté rozhodnutia žalovaného z tohto hľadiska boli v súlade zo zákonom o vyvlastňovaní. 32. Ďalší účastník sa zároveň nestotožnil s námietkami žalobcu vo vzťahu k údajne nesprávne určenej výške primeranej náhrady odmietol akékoľvek úvahy žalobcu o tom, že správny orgán konal jedine a výlučne v záujme vyvlastniteľa. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva priznaná napadnutými rozhodnutiami je adekvátna, primeraná, riadne vyčíslená a správne odôvodnená. Správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zistil presne a úplne skutočný stav veci, čím došlo k správnemu určeniu náhrady, nakoľko vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s., ktorý je objektívny, riadne odôvodnený, preskúmateľný a zodpovedá zásadám logiky. Znalecký posudok, na základe ktorého správny orgán určil výšku náhrady, je dostatočným, zákonným a relevantným podkladom pre určenie primeranosti náhrady. Znalecký posudok spĺňa všetky predpísané formálne a metodické náležitosti a je relevantným podkladom pre kvalifikované rozhodnutie o primeranej náhrade. 33. V tejto súvislosti ďalší účastník poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžo/150/2009 zo dňa 18. 05. 2010, podľa ktorého: „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom.“ Týmto je podľa názoru ďalšieho účastníka v preskúmavaných rozhodnutiach hodnoverne preukázaná primeranosť náhrady a spôsob jej určenia. V prípade pretrvajúceho nesúhlasu žalobcu s vyčíslením výšky priznanej náhrady má žalobca k dispozícii príslušné právne možnosti, ako sa domáhať doplatenia vyššej náhrady. 34. Ďalší účastník poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.02.2020 sp. zn. 6S/209/2019-76, ktorým správny súd postúpil podanú správnu žalobu na Okresný súd Bratislava III z nasledovných dôvodov: „V kontexte obsahu citovaných zákonných ustanovení, s dôrazom na § 13 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., správny súd dospel k záveru, že vecne príslušným súdom o výške náhrady za vyvlastnenie je všeobecný civilný súd. A keďže o náhrade za vyvlastnenie rozhodol Okresný úrad Bratislava os sídlom Tomášikova 46, Bratislava (Ministerstvo dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja SR má príslušnosť ako druhostupňový správny orgán len vo veciach vyvlastnenia § 7 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. a nie o náhrade za vyvlastnenie), vecne a miestne príslušným vo veci náhrady za vyvlastnenie, je Okresný súd Bratislava III. Správny súd svoj právny názor oprel aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/1/2018 zo dňa 12.06.2018 v zmysle ktorého „K nesprávne určenej výške náhrady za vyvlastnenie kasačný súd poukazuje na ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ktorého účelom je vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície... “ IV. Konanie pred správnymi orgánmi 35. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súd. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. IV. Relevantné právne predpisy 36. Podľa § 24e zákona č. 135/1961 Zb. pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020. 37. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425>, vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. 38. Podľa § 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.5) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425> 39. Poznámka č. 5: § 8 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. 40. Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa. 41. Podľa § 9 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní návrh musí obsahovať a) údaje o vyvlastniteľovi, a to 1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len „osobné údaje“) vyvlastniteľa, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba, b) údaje o vyvlastňovanom, a to 1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba, c) údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to 1. osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba, d) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, a to podľa údajov katastra nehnuteľností alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu, ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby, e) prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knihe, alebo inej obdobnej evidencii, alebo, ktoré sú vyvlastniteľovi známe, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, pri ktorých sa navrhuje obmedzenie alebo zánik súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení, f) údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom, g) dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením, pokiaľ táto dohoda bola uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ má túto dohodu k dispozícii, h) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie, i) opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425>, j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia. 42. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. 43. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425> , e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. 44. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425> a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/282/20200425>]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby. 45. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425> v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425>. Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425> stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425>. 46. Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425> nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/282/20200425> je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20200425> v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 47. Podľa § 6 ods. 1 zákona o NDS k nehnuteľnostiam spravovaným ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti Slovenskou správou ciest, ktoré sú predmetom prechodu práv a povinností podľa tohto zákona a ktoré nemôžu byť súčasťou predmetu vkladu do diaľničnej spoločnosti z dôvodu nevyporiadania, prípadne nepreukázania vlastníckeho práva štátu k nim a ktorých užívanie je dané tým, že sú zastavané diaľnicami, vzniká v prospech diaľničnej spoločnosti dňom jej vzniku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je užívanie nehnuteľností. 48. Podľa § 6 ods. 2 zákona o NDS diaľničná spoločnosť je povinná vyporiadať vlastníctvo nehnuteľností uvedených v odseku 1 do svojho vlastníctva. 49. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. písomný návrh podniku na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k podnikovému pozemku, ktorý obsahuje náležitosti podľa osobitného predpisu, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, oprávnenému z vecného bremena alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomného návrhu je upozornenie, že ak na návrh vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena nereaguje písomne do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý a bude možné konať podľa § 4a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1999/175/20150707>. 50. Podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. V. Posúdenie veci správnym súdom 51. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 52. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 53. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 54. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 55. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 56. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 57. Predmetom posúdenia zákonnosti sú rozhodnutia vydané v správnom konaní o návrhu podaného ďalším účastníkom, ktorým bolo žalobcovi za náhradu vyvlastnené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Vajnory v spoluvlastníctve žalobcu v prospech ďalšieho účastníka podľa zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 24e zákona č. 135/1961. Vyvlastnenie podľa rozhodnutia bolo pre účely majetkového usporiadania pozemkov zastavaných verejne prospešnou stavbou Diaľnica „D1 VSP Bratislava - Senec“, k.ú. Vajnory. 58. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 59. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Okrem citovaného článku ústavy je vyvlastnenie upravené v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). 60. Okrem najširšej úpravy vyvlastnenia upravenej stavebným zákonom (§ 108 -116), právny poriadok Slovenskej republiky pozná osobitné právne úpravy, ktorých vytvorenie priniesla aplikačná prax a potreba v špecifických situáciách zefektívniť proces vyvlastnenia bez upretia garantovaných práv vlastníka. Vo všeobecnosti však platí ústavou nastolený imperatív opísaný v predchádzajúcich odsekoch, a to bez ohľadu na špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v tom ktorom vyvlastňovacom konaní. 61. Osobitná, právna úprava sa týka vyporiadania práv k pozemkom z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav alebo aj z dôvodu potreby vyporiadania v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti k nehnuteľnostiam ňou spravovaným, ktorých užívanie je dané tým, že sú alebo maj[ byť zastavané diaľnicami. 62. Osobitný proces vyvlastnenia z vyššie opísaných dôvodov ustanovuje od 01.07.2016 účinný zákon o vyvlastňovaní, ktorý upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu. 63. Podľa zákona o vyvlastňovaní možno vyvlastnenie uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 64. Pokiaľ ide konkrétne o posúdenie nevyhnutnej miery a posúdenie, či cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, tieto korekvizity vyvlastnenia žalobca v správnej žalobe nenamietal. Medzi účastníkmi však bola spornou otázka splnenia podmienok pre vyvlastnenie predmetných nehnuteľností vôbec, 65. Prvou (namietanou) podmienkou na vyvlastnenie podľa zákona o vyvlastňovaní je existencia účelu ustanoveného zákonom. Účelom deklarovaným vyvlastniteľom, ktorý podal návrh na vyvlastnenie a ktorý akceptoval i správny orgán bola potreba vysporiadania vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorom sa nachádza stavba - diaľnica „D1 VSP Bratislava - Senec“, k.ú. Vajnory. 66. Žalobca spochybnil správnym orgánom zistený skutkový stav tvrdiac, že pozemok parc. č. XXXX/ XXX z celkovej výmery 430 m2 je uvedenou stavbou zastavaný len v časti približne 161 m2 a pozemok parc. č. XXXX/XX nie je súčasťou diaľnice D1 ani čiastočne. Zároveň žalobca tvrdil, že skutočným účelom vyvlastnenia jeho pozemkov bolo pre inú líniovú stavbu - stavbou diaľnice D4 67. Správny súd je toho názoru, že žalobcom namietaná skutočnosť nemohla zasiahnuť do jeho právnej sféry a spôsobiť mu akúkoľvek ujmu alebo ohroziť jeho právom chránený záujem vyvlastňovaného. 68. Súd poukazuje na dikciu § 24e zákona č. 135/1961 Zb., v zmysle ktorého pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu resp. vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti z dôvodu, že nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami možno vyvlastniť. 69. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z., podľa ktorého ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Zákon zákona č. 129/1996 Z.z. upravuje opatrenia na urýchlenie majetkovoprávneho vyporiadania a na prípravu výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá vrátane ich súčastí. 70. Z oboch ustanovení právnych predpisov vyplýva naplnenie jedného alebo druhého účelu vyvlastnenia, či na vyvlastňovanom pozemku stojí alebo nestojí stavba diaľnice. 71. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 72. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 73. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. V súvislosti s posudzovanou námietkou žalobcu bolo z hľadiska naplnenia podmienok vyvlastnenia právne irelevantné, či sa stavba diaľnice na vyvlastňovaných pozemkov žalobcu v čase rozhodnom pre posúdenie veci nachádzala alebo nie. Ako súd vysvetlil vyššie požiadavka existencie účelu vyvlastnenia bola splnená. 74. Z hľadiska skutkového súd posúdením listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii, dospel k záveru, že žalobca pravdepodobne omylom tvrdil, že vyvlastňované pozemky sú len čiastočne súčasťou resp. mimo stavbu diaľnice D1. Pokiaľ súdu predložil satelitnú snímku, na nej sa parcely č. XXXX/XXX a č. XXXX/XX nenachádzajú. Súd zároveň poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú dve listiny - kópie z katastrálnej mapy vydané Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 26.09.2018, z ktorých vypláva, že sa vvlastňované pozemky pod stavbou diaľnice nachádzajú. V ďalšom súd poukazuje na vyjadrenie ďalšieho účastníka opísané v ods. 21 až 24, s ktorými sa správny súd stotožnil. 75. Z uvedených dôvodov správny súd námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave v súvislosti s určením účelu vyvlastnenia nepovažoval za dôvodnú. 76. Za nedôvodné považoval správny súd žalobcovo tvrdenie o rozpore medzi účelom a verejným záujmom vyvlastnenia. Túto svoju námietku žalobca opäť oprel o presvedčenie, že vyvlastňované pozemky v skutočnosti neboli vyvlastňované pre stavbu diaľnice D1 ale pre výstavbu diaľnice D4, ktoré, ako súd vysvetlil vyššie, bolo nesprávne. 77. Nesprávna bola aj žalobcova premisa, že v prípade vyvlastňovania pre potreby realizovanej stavby D4 by samotný procesný „postup patril do pôsobnosti iného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 669/2007 Z.z., z ktorého vyplývajú pre účastníkov iné práva a povinnosti.“ Žalobca však nešpecifikoval, v čom by mu viac vyhovoval režim postup vyplývajúci zo zákona č. 669/2007 Z.z.. Preto súd len predpokladá, vzhľadom na to, že gro žaloby sa týka nespokojnosti žalobcu s výškou náhrady za vyvlastnené pozemky, že predpokladá získanie vyššej sumy (§ 6) Vychádzajúc z obsahu zákona č. 669/2007 Z.z. však správny súd poukazuje na to, že možnosť vyššej náhrady za pozemky pod pripravovanou stavbou diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669/20201218> spomínaného zákona vrátane ich súčastí a vyvolaných úprav je uvažovaná len pri výkupe, nie je uvažovaná pri vyvlastňovaní ako konaní nasledujúcom po tom, ako neúspešne prebehlo rokovanie o dohode na vykúpenie pozemkov. Priamo to vyplýva zo znenia § 6 ods. 1 zákona. 78. Súd poznamenáva, že žalobca neutrpel ujmu, pretože ani za situácie, kedy správny orgán konal podľa zákona o vyvlastňovaní, neprišiel o možnosť získať vyššiu náhradu za vyvlastňované pozemky. Účastník vyvlastňovacieho konania má možnosť proti výroku o výške náhrady podať žalobu na súd, a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pričom nič nevylučuje možnosť vyššej náhrady ako 1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Správny súd nemá vedomosť o tom, či tak žalobca urobil, túto informáciu účastníci konania vo svojich podaniach nespomenuli. Z hľadiska posúdenia veci správnym súdom je to však bez právneho významu. 79. Najpodstatnejšia časť obsahu správnej žaloby sa týkala nespokojnosti žalobcu s výrokom v napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu o výške náhrady za vyvlastňované pozemky. Žalobca nesprávne určenie primeranej náhrady spájal s nedostatočne zisteným skutkovým stavom a neobjektívnosťou znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre určenie náhrady (ods. 5, 10 až 12 odôvodnenia rozsudku). 80. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe znaleckého posudku č. 14/2018 zo dňa 08.05.2018. Správny orgán v konaní zabezpečil aj odborné vyjadrenie tvorcu znaleckého posudku, na ktoré znalkyňa Ing. Alena Mikócziová, reagovala listom zo dňa 13.07.2019 a predložila vysvetlenie k stanoveniu všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov v znaleckom posudku. Z dôvodu, že v administratívnom konaní medzi účastníkmi nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán vo svojom rozhodnutí vo výroku o náhrade podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku a odkázal (bez prerušenia konania) žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd. 81. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že zákon o vyvlastňovaní v prípade, že v konaní o vyvlastnení nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, ukladá konajúcemu správnemu orgánu určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd (§ 13 ods. 3 písm. a) zákona). 82. Za podstatnú súd považuje, že údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom predkladá správnemu orgánu vyvlastniteľ v návrhu na začatie vyvlastňovcieho konania (§ 9 ods. 2 písm. f zákona). Z uvedeného vyplýva, že vypracovanie znaleckého posudku zadáva vyvlastniteľ pred podaním horeuvedeného návrhu. 83. Nie je však vylúčené, aby za určitých okolností správny orgán, ktorý vo všeobecnosti je povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav, dal vypracovať aj v administratívnom konaní znalecký posudok pre kontrolu záverov znalca. Bude tomu tak najmä v prípade, kedy účastník (vyvlastňovaný) relevantným spôsobom spochybní závery znaleckého posudku. Aby však mohlo byť takéto spochybnenie právne významné a dôvodom pre vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, musia byť argumenty účastníka podložené dostatočnými dôkazmi, napr. iným znaleckým posudkom (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 10Szˇk/15/2016 zo dňa 18.11.2017). 84. Pojem všeobecná hodnota v zákone o vyvlastňovaní nie je bližšie špecifikovaný. Pod týmto pojmom treba rozumieť výslednú objektivizovanáú hodnotu nehnuteľnosti´, ktorá´ je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú´ by tieto mali dosiahnuťˇ na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, kedˇ kupujúci aj predávajúci budú´ konaťˇ s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená´ neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. 85. Súdu nedá nespomenúť, že vsˇeobecna´ hodnota majetku sa stanovuje viacerými možnými meto ´dami (porovna´vacia meto´da, kombinovana´ meto´da pri stavbách, vy´nosova´ meto´da pri pozemkoch, meto´da polohovej diferencia´cie), pričom vy´ber jednej či viacerých metód súčasne je na znalcovi, ktorý výber metódy v znaleckom posudku zdo^vodní. 86. Správny orgán, tak ako sám nie je kompetentný posúdiť odbornú otázku (všeobecná hodnota nehnuteľnosti), nie je kompetentný sám posúdiť zákonnosť vyvlastniteľom preloženého znaleckého posudku a ani spochybniť jeho závery bez stanoviska v danej oblasti erudovanej osoby, teda iného znalca. 87. Žalobca argumentoval, že vyvlastniteľ vyplatil na základe znaleckého ohodnotenia rovnakej znalkyne za pozemky nachádzajúce sa 200 metrov od pozemkov žalobcu o 10% vyššiu náhradu, k čomu dodal (subjektívne hodnotenie), že išlo o pozemky umiestnené v horšej lokalite v absolútnom uzle ochranného pásma železnice. K týmto svojim tvrdeniam však žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by svojou relevanciou bol spôsobilý spochybniť závery znaleckého posudku č. 14/2018 zo dňa 08.05.2018 a bolo by na mieste, aby správny orgán vykonal ďalšie dokazovanie (napr. kontrolným znaleckým posudkom). Takáto okolnosť však v posudzovanej veci nenastala. Podľa názoru súdu bolo z hľadiska objektívneho posúdenia dostatočné, že správny orgán zabezpečil odborné vysvetlenie znalkyne k stanoveniu všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov v znaleckom posudku. 88. Správny súd možnosť revidovania výšky náhrady za vyvlastnenie určenej žalobcovi vidí len na základe žaloby podanej na príslušnom civilnom súde, ako to uviedol v ods. 77 odôvodnenia tohto rozsudku. Po splnení formálnych podmienok pre určenie náhrady za vyvlastňované pozemky v spoluvlastníctve žalobcu nemal správny orgán inú možnosť ako určiť sumu náhrady podľa znaleckého posudku a z dôvodu nedohody medzi účastníkmi odkázať žalobcu na podanie žaloby na súd v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. K tomu je potrebné dodať, že posúdenie výšky náhrady za vyvlastnenie určenej podľa zákona o vyvlastnení nie je v právomoci správneho súdu. Z dikcie ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že výška náhrady za vyvlastnenie môže byť priznaná len v kongruencii so sumou ustanovenou znaleckým posudkom a správny orgán určuje len to, koľko z tejto sumy prislúcha jednotlivým vyvlastneným. Samotný správny orgán nie je oprávnený modifikovať výšku náhrady. 89. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečili správne orgány počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutiach napadnutých všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočili zo zákonných rámcov, ako bol vymedzený vyššie. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutých rozhodnut, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 90. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o ďalšieho účastníka, tento podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Ide o subjekt, ktorý bol účastníkom v administratívnom konaní, pričom jeho účasť pred súdom a námietky ním uvádzané nemajú vplyv na výsledok súdneho konania. Účasť vedľajšieho účastníka pred správnym súdom je plnením jeho práva byť informovaný o predmete konania, postupnosti jednotlivých úkonov v konaní a o jeho výsledku, pričom je na ňom, či práva spojené s účasťou v konaní vykoná sám, alebo si na tento účel zvolí právneho zástupcu. V prípade, že splnomocní zastupovaním v konaní advokáta, nesie si zásadne náklady s tým spojené sám. 91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).