Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/266/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201670 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201670.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec Kolačkov, Kolačkov 30, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 00 329 959, zastúpený: Mgr. Peter Hargaš, advokát, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 00 681 156, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11.10.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva práce sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 21.10.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí rodiny Slovenskej republiky č. 5072/2019-M_ODMASK 26914/2019 zo dňa 15.05.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobcovi - prijímateľovi nenávratného finančného príspevku (ďalej aj prijímateľ) bol Riadiacim orgánom pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „RO pre OP ZaSI“) schválený nenávratný finančný príspevok na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2712023004601 zo dňa 23.02.2010 v znení dodatkov DZ271202300460101 zo dňa 07.03.2011, DZ271202300460102 zo dňa 14.10.2011 a DZ271202300460104 zo dňa 12.03.2012 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“). Predmetom (hlavným cieľom) projektu bolo zvýšiť možnosť členov rómskej komunity na vstup do aktívneho pracovného rastu. 2. Následne prijímateľ vyhlásil dňa 28.06.2010 verejné obstarávanie na predmet zákazky „Vzdelávanie“ realizovaného v rámci projektu s názvom „Podpora vzdelávacích aktivít zameraných na získanie a udržanie praktických zručností Rómskych občanov v Kolačkove“, kód projektu ITMS 27120230046, a to zverejnením výzvy na predkladanie ponúk na svojej internetovej stránke. Úspešnými uchádzačmi z vykonaného verejného obstarávania sa stali spoločnosti Studnica, n.o., SNP 5, 927 00 Šaľa a Aktívny život, n.o., Viničky 37/5, 949 11 Nitra, ktoré v júli 2010 uzavreli s prijímateľom 7 zmlúv na poskytnutie služieb v celkovej hodnote 220 109,13 €. 3. Fond sociálneho rozvoja - Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom (ďalej len „SORO“) vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania a oznámil prijímateľovi, že verejné obstarávanie tak, ako bolo zrealizované schvaľuje a postupuje ho na financovanie s finančnou korekciou 5%. 4. V zmysle správy z auditu EK A-Rep 2013-1710, vykonaného v dňoch 9. - 13.12.2013 sa od RO pre OP ZaSI požadovalo, aby preskúmal všetky verejné obstarávania vo vzorke dopytovo orientovaných projektov a v prípade zistení uplatnil finančnú opravu. 5. RO pre OP ZaSI následne v zmysle správy z auditu EK A-Rep 2013-1710 a článku 12 Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP, opätovne vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania a určil 100% korekciu za to, že hospodárske subjekty koordinovali svoj postup, čo je v rozpore so záujmom obstarávateľa a znamená to nielen neefektívne výdavky z verejných zdrojov, ale aj porušenie čl 4 ods. 3 písm. f) zákona 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. 6. Z opätovne vykonanej kontroly bol vypracovaný Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014, ktorý zrušil predchádzajúce vyjadrenia, stanoviská a závery SORO, ktorý bol doručený prijímateľovi a tento sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadril. 7. RO pre OP ZaSI listom č.s. 16394/2016-M_ODMASK, č.z. 34768/2016 zo dňa 19.08.2016 požiadal Úrad pre verejné obstarávanie, aby na základe článku I ods. 4 písm. g) Dohody o spolupráci uzatvorenej dňa 17.05.2013 medzi Úradom vlády Slovenskej republiky, a Úradom pre verejné obstarávanie, vykonal kontrolu predmetného obstarávania po uzavretí zmluvy. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ÚVO) si žiadosť osvojil a vykonal kontrolu predmetného verejného obstarávania z vlastného podnetu podľa ustanovení § 109, § 112 a § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 6 a ods. 7 v nadväznosti na § 155q ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. O vykonanej kontrole verejného obstarávania bol vyhotovený Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 16870- 7000/2016- OK/6 zo dňa 19.12.2016 (ďalej aj len protokol), v ktorom Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval 5 nedostatkov, z ktorých 2 mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keď prijímateľ: 1/. postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď v časti D „Poskytovanie súťažných podkladov“ výzvy stanovil o 16 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk stanovenej v časti E „Uplynutie lehoty na predkladanie ponúk“ výzvy, postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, 2/. postupoval v rozpore s § 95 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal oznámenie o uverejnení výzvy najmenej dva pracovné dni pred jej uverejnením podľa § 99 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, 3/. postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom transparentnosti v nadväznosti na § 21 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, keďže úradu nepredložil kompletnú dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu, v dôsledku čoho kontrolná skupina nemohla posúdiť, či kontrolovaný v postupe zadávania predmetnej zákazky postupoval v súlade s § 99 ods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 40 ods. 1 a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a § 99 ods. 1 písm. i) v nadväznosti na § 45 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, 4/. postupoval v rozpore s § 95 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal Oznámenie o výsledku verejného obstarávania, pričom uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, 5/. postupoval v rozpore s § 101 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal informáciu o uzavretí zmluvy spôsobom podľa § 23 ods. 1 najneskôr do 14 dní po jej uzavretí, pričom uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 8. Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní bol prijímateľovi doručený dňa 28.12.2016, ktorý sa k nemu nevyjadril. Zistenia uvedené v protokole boli prerokované bez účasti prijímateľa dňa 24.01.2017, o čom bola spísaná Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 16870-7000/2016-OK/9 zo dňa 24.01.2017. 9. Na základe kontroly verejného obstarávania vykonanej ÚVO poskytovateľ SORO vypracoval Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017, ktorý nahrádza Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014. SORO v tomto Zázname z AK- aktualizácia 2 zohľadnil identifikované zistenia Úradu pre verejné obstarávanie a potvrdil výšku pôvodne stanovenej korekcie 100 % v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (ďalej aj „Metodický pokyn CKO č.11), v zmysle ktorého SORO za zistenie č. 1 korekciu neudeľuje, za zistenie č. 2 udeľuje finančnú opravu (korekciu) vo výške 100% a za zistenia č. 3 až 5 korekciu neudeľuje. 10. Za zistenie uvedené v bode č. 1 tohto rozhodnutia sa v zmysle Metodického pokynu CKO č.11, ukladá 25% korekcia. 11. Za zistenie uvedené v bode č. 2 tohto rozhodnutia sa v zmysle Metodického pokynu CKO č. 11, tabuľka č. 1 bod 1 - ukladá 100% korekcia. 12. Záznam z AK verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017 bol doručený prijímateľovi dňa 27.03.2017, ku ktorému sa vyjadril a podal námietky listom zo dňa 15.05.2017. 13. Listom č. IA/BEZ/2018/96-7, 2018/6176 zo dňa 12.04.2018 zaslal SORO prijímateľovi Oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21401308/S04 zo dňa 12.04.2018 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód 27120230046/Z04 zo dňa 12.04.2018 vo výške 192 323,05 €, ktorý prijímateľ prevzal dňa 17.04.2018, vyčíslené čiastky v lehote určenej poskytovateľom neuhradil. 14. Na základe vyššie uvedeného SORO listom č. IA/BEZ/2018/96-8, 2018/22537 zo dňa 21.06.2018 požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (žalovaného) o vydanie rozhodnutia v správnom konaní za účelom vrátenia čiastky vyčíslenej ako finančná oprava podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore). 15. Na základe žiadosti žalovaného SORO zaslal prijímateľovi aktualizovanú Správu o zistenej nezrovnalosti a prislúchajúcu Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a zároveň určil prijímateľovi lehotu na uhradenie vzniknutej nezrovnalosti v lehote do 50 dní od doručenia tohto listu. Prijímateľ si písomnosti prevzal dňa 30.09.2018, vyčíslené čiastky v lehote určenej poskytovateľom neuhradil. 16. SORO opätovne listom č. IA/BEZ/2018/96, 2018/20671 zo dňa 28.11.2018 požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o vydanie rozhodnutia v správnom konaní za účelom vrátenia čiastky vyčíslenej ako finančná oprava podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore. 17. Žalovaný si žiadosť SORO osvojil a listom č.s. 5072/2019-M_ODMASK, č.z. 10429/2019 zo dňa 26.02.2019, doručeným prijímateľovi dňa 28.02.2019 mu oznámil, že podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), začína správne konanie vo veci vrátenia sumy vyčíslenej ako finančná oprava Sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom. Zároveň ho vyzval, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie a na podporu svojich tvrdení navrhol dôkazy. 18. Prijímateľ listom zo dňa 14.03.2019 podal námietky k začatému správnemu konaniu. 19. Následne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 5072/2019-M_ODMASK 26914/2019 zo dňa 15.05.2019 rozhodlo, že prijímateľ nenávratného finančného príspevku Obec Kolačkov je povinný podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore vrátiť Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na účty vedené v štátnej pokladnici čiastku 192 323,05 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie). 20. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11.10.2019 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 21. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11.10.2019, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť nenávratný finančný príspevok podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 22. Uviedol, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, podľa ktorého účinného znenia zákona o pomoci a podpore žalovaný rozhodol. Po roku 2013 bol zákon o pomoci a podpore novelizovaný minimálne štyrikrát. V § 1 sa uvádza, že zákon stanovuje pravidlá na čerpanie fondov pre programové obdobie 2007 až 2013. Pre programové obdobie 2014 až 2020 je platný a účinný zákon č. 292/2014 Z.z., ktorý upravuje podobne, ale nie rovnako, spôsob čerpania fondov EU. Žalovaný navyše aplikuje retroaktívne ustanovenia na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti noviel. Je názoru, že rozhodnutie žalovaného: - bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, - vydal ho orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, keďže zákon neumožňuje začať správne konanie, tak žalovaný ani rozhodnúť nemohol, - vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď odôvodnenie rozhodnutí neobsahuje žiadne právne úvahy a nerieši žiadne námietky žalobcu vznesené v správnom konaní, - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď žalovaný sa odmietol zaoberať faktom, že za rovnaké pochybenie už bola udelená sankcia, - skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaný rozhodol po uplynutí lehoty na rozhodnutie, žalovaný neoznačil dokumenty, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. 23. Rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach tým, že mu bola uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené v súlade so zákonom a Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Zistené nedostatky verejného obstarávania sú nepreukázané a nezdôvodnené, navyše keď žalovaný proces verejného obstarávania v roku 2010 schválil a za určité nedostatky už žalobcu sankcionoval. Je absurdné, aby následne zmenil svoje stanovisko a objavil chyby, ktoré ho do roku 2012 neťažili. 24. Žalovaný tiež nevysvetlil, prečo od žalobcu žiada opakovane korekciu za pochybenie, ktoré žalobca riadne vysporiadal v roku 2011 a tiež, prečo na základe Záznamu z AK verejného obstarávania zo dňa 21.10.2011 udelil korekciu 5% a postúpil financovanie projektu s korekciou 5% a teraz žiada korekciu za to isté pochybenie vo výške 100%. 25. Podľa žalobcu základným pochybením žalovaného je, že kontroly, ktorých výsledky boli pre žalovaného „záväzné“ neboli vykonané v súlade so zákonom - neexistuje tu zákonné ustanovenie, ktoré by dávalo právomoc akémukoľvek orgánu vykonať kontrolu, ktorá by bola podkladom pre správne konanie; - správne konanie bolo začaté v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona; - nesprávna aplikácia Metodického pokynu CKO č. 11 - COCOF 07/0037/03-SK, ktoré nemá postihovať priamo prijímateľa (žalobcu); - závery uvedené v protokoloch ÚVO sú neodôvodnené a v rozpore s aplikačnou praxou; - administratívny spis nebol vedený zákonným spôsobom a nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie žalovaného; - kontrola verejného obstarávania bola vykonaná na základe zmluvného základu, t.j. žalovaný kontrolu nevykonal ako právomoc mu danú zákonom, ale iba ako oprávnenie zmluvnej strany, t.j. žalovaný nekonal v postavení orgánu verejnej moci a teda výsledok kontroly nemôže byť podkladom pre správne konanie, výsledok kontroly môže byť iba podklad pre rozhodnutie žalovaného, či si uplatní zmluvné sankcie na všeobecnom súde (ale nie cestou správneho konania); - neprihliadnutie na prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania. 26. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nerozhodol v lehote 60 dní podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“) a rozhodnutie doručil len žalobcovi, hoci v spise mal vykázané splnomocnenie pre právneho zástupcu na celé konanie. 27. Namietal, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol konkrétny skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť porušením ust. § 27a a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore, t.j. nie je možné zistiť, ktorý konkrétny skutok je dôvodom na uloženie sankcie. Žalovaný neuviedol konkrétny dátum skutku a opis samotného skutku, ktorý by nezameniteľne popísal pochybenie žalobcu tak, aby nemohla byť za rovnaký skutok udelená ďalšia sankcia. 28. Žalobca namietal aj právny základ výkonu kontroly verejného obstarávania (ďalej aj ako „VO“) prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie, pretože podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj ZoVO) nie je možné, aby bola kontrola vykonávaná na základe podnetu štátneho orgánu, okrem podnetu podľa § 137 ods. 2 písm. b) ZoVO (účinného v čase realizovania VO - rok 2011), pričom výkonu kontroly u žalobcu nepredchádzalo rozhodovanie o námietkach orgánu štátnej správy. V zmysle ZoVO ÚVO nemôže začať kontrolu na základe podnetu podľa „Dohody o spolupráci zo dňa 17.05.2013“, pretože ZoVO neumožňuje začať kontrolu na základe dohody medzi ÚVO a štátnym orgánom. Žalobca preto považuje kontrolu, ktorej výsledkom bol Protokol ÚVO číslo 16870-7000/2016- OK/6 zo dňa 19.12.2016, za nezákonnú. Poukazuje, že kontrola VO, ktorej výsledkom boli záznamy z administratívnych kontrol bola vykonávaná výlučne na základe zmluvného základu a teda nie je kontrolou, ktorá je vykonávaná na základe zákona. 29. ÚVO a aj pracovníci IA MPSVR pri vyhotovení protokolov a aktualizácií záznamov z administratívnych kontrol vôbec nezohľadnili to, že proces VO bol realizovaný v roku 2010 a 2011 a ÚVO pri kontrole aplikoval ustanovenia ZoVO účinnom v čase výkonu kontroly a, čo je jednoznačne porušenie princípov a pravidiel právneho štátu, čiže kontrolné zistenia sú v rozpore so zákonom. Žalovaný sa rovnako ani s uvedenými námietkami v rozhodnutí nezaoberal. 30. Na základe Záznamu z administratívnej kontroly VO vykonaného Fondom sociálneho rozvoja zo dňa 21.10.2011 bol postúpený samotným žalovaným projekt na financovanie aj napriek nedostatkom pri realizácii verejného obstarávania s korekciou 5%. Za chyby vo VO bol žalobca sankcionovaný ešte v roku 2011 korekciou 5%. Je preto názoru, že žalovaný napadnutým rozhodnutím opakovane uložil sankciu za niečo, čo už bolo sankcionované a vyriešené. V Protokole ÚVO číslo 16870-7000/2016-OK/6 sa neuvádza žiadne pochybenie, ktoré by žalovanému nebolo známe už v roku 2011, t.j. v roku 2016 nebolo zistené žiadne nové pochybenie vo VO. Uloženie opakovanej sankcie za rovnaký skutok je v rozpore s princípmi právneho štátu, zásadou „ne bis in idem“. 31. Žalovaný tiež nezobral do úvahy uloženú korekciu 5% a neuviedol, prečo opakovane žiada vyššiu sankciu za rovnaký skutok. 32. Žalobcovi boli podľa Zmluvy o NFP vyplatené finančné prostriedky (NFP) s 5% korekciou samotným riadiacim orgánom - žalovaným a to na základe jeho dohľadu, čo znamená, že žalobca konal v roku 2011 podľa žalovaného v súlade so ZoVO, resp. porušil ZoVO v takom rozsahu, že mu bola udelená korekcia 5% a nie 100% ako je tomu teraz. Pokiaľ by v roku 2011 vzniklo podozrenie o nezákonnosti VO, za ktoré by nebolo možné udeliť „iba“ 5% korekciu, tak by riadiaci orgán/poskytovateľ NFP žalobcovi nedovolil podpísať zmluvu s úspešným uchádzačom. Žalovaný ako predstaviteľ štátnej moci teraz vytýka nedostatky procesu VO, ktoré sám schválil a viní za to žalobcu. Pokiaľ by riadiaci orgán oznámil žalobcovi ešte v roku 2011 pri kontrole VO, že proces VO má také vážne nedostatky, za ktoré je potrebné uložiť korekciu 100% a nie 5%, tak by žalobca buď vyhlásil nové verejné obstarávanie alebo by súťaž zrušil, pretože sám si nemohol dovoliť financovať projekt v hodnote cca 220.000,- eur. 33. Vo veci bolo podané aj trestné oznámenie samotným žalovaným, ktoré sa preukázalo ako nedôvodné, pretože nebol zistený žiadny trestný čin v súvislosti s VO (Uznesenie Prezídia PZ, Košice, ČVS: PPZ-382/NKA-PK-VY-2015 zo dňa 14.12.2015), čo preukazuje, že VO trpelo bežnými nedostatkami, ktoré boli vyriešené 5 % korekciou a teda nie je dôvod na opakované uloženie sankcie a postup podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. 34. Žalobca ďalej namieta, že pre určovanie výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov VO vydal Centrály koordinačný orgán (ďalej aj ako „CKO“) Metodický pokyn č. 11 v rôznych aktualizáciách, pričom prvýkrát bol tento metodický pokyn zverejnený 30.06.2011, t.j. viac ako jeden rok potom, ako bolo VO zrealizované a ukončené. Každá z aktualizácií obsahuje Prílohu „Určovanie výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti v nadväznosti na zistené porušenie pravidiel a postupov VO v zmysle ZoVO“. Uvedený Metodický pokyn v čase realizácie VO (v roku 2010) neexistoval a zákon č. 528/2008 Z.z. v čase VO neobsahoval právnu úpravu, ktorá by umožňovala uložiť sankciu podľa COCOF č. 07/0037/03-SK vo výške 100%. V procese kontroly nebola výška korekcie nikdy riadne zdôvodnená a nie je teda možné overiť na základe čoho má byť žalobcovi uložená korekcia vo výške 100% a to najmä v prípade, ak už korekcia bola uložená vo výške 5%. 35. Má za to, že aplikácia COCOF 07/0037/03-SK a „tabuľky" korekcií upravuje výlučne sankciu (korekciu) pre členský štát, v prípade, ak členský štát poskytol finančné prostriedky v rozpore s pravidlami Európskej únie a nedokáže ich vymôcť z dôvodu, že nesprávne čerpanie spôsobil sám vlastnou vinou alebo nedbanlivosťou. Pokiaľ prišlo k identifikovaniu nezrovnalostí v rámci VO uskutočnených v roku 2010 zo strany Európskej únie, tak za takéto porušenie zodpovedá výlučne štát, ktorý nemôže tieto sankcie prenášať na prijímateľa (žalobcu), čo vyplýva aj z čl. 70 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1083/2006. 36. Žalobca poukazuje i na Správu o zistenej nezrovnalosti, kód aktualizácie: N21401308/S06 zo dňa 26.09.2018, ktorá obsahuje Formulár hlásenia, kde sa v bode 7.1 uvádza, že nezrovnalosť vznikla dňa 31.08.2011, t.j. nezrovnalosť ku dňu začatia správneho konania existovala viac ako 7 rokov. Žalobca v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 vzniesol námietku premlčania na udelenie sankcie v správnom konaní, no žalovaný sa odmietol touto námietkou zaoberať. Podľa čl. 3 ods. 1 uvedeného nariadenia „Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1“. Vzhľadom k tomu, že od roku 2011, kedy malo prísť k údajnému vzniku nezrovnalosti uplynuli viac ako 4 roky, žalovaný nebol oprávnený vo veci konať, a to s ohľadom na priamy účinok nariadenia. Žalovaný bol povinný prihliadnuť na toto znenie a aplikovať ho v správnom konaní, čo neurobil. 37. Zdôraznil, že žalovaný rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, v rozhodnutí uvádza iba údajne zistený skutkový stav a stroho konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne relevantné dôkazy a považuje rozklad za nedôvodný. Záver, že rozklad je nedôvodný nemôže byť považovaný za dôvod pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, čo spôsobuje, že rozhodnutie nespĺňa základne náležitosti, ktoré sú kladené na rozhodnutie a preto je nepreskúmateľné. Žalovaný sa tiež vôbec nezaoberal námietkami žalobcu. 38. S poukazom na uvedené dôvody žalobca žiadal žalobe vyhovieť a zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o uložení povinnosti podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore vrátiť žalovanému nenávratný finančný príspevok v sume 192 323,05 eur. III. Vyjadrenie žalovaného 39. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.07.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V prvom rade uviedol, že napádané rozhodnutia nie sú preskúmateľné správnym súdom, čo vyplýva z § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore (ďalej len „Zákon o pomoci a podpore“) a z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. 4Sžf/56/2015, ktorým Najvyšší súd SR riešil obdobný spor. V ďalšej časti sa vyjadril k vedeniu administratívneho spisu a poukázal, že správne konanie, v ktorom bola vyvodená administratívna zodpovednosť voči žalobcovi nadväzuje na predchádzajúce právne vzťahy súvisiace s poskytovaním nenávratného finančného príspevku v zmysle zákona o pomoci a podpore. Poskytovanie nenávratného finančného príspevku prebieha v rôznych etapách. Dokumentácia tvoriaca podklady k správnemu konaniu bola zabezpečovaná najmä od SORO z podkladov k realizácii úprav k realizácii projektu a táto dokumentácia nepodlieha súdnemu prieskumu. Ďalej popísal skutkový stav a poukázal na zákonnú úpravu vzťahujúcu sa na preskúmavanú vec a na zmluvné dojednania. 40. Zastáva názor, že žalobcom namietané schválenie predmetného verejného obstarávania SORO na základe Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania s korekciou 5% zo dňa 21.10.2011 neznamená, že toto verejné obstarávanie bolo objektívne bez ďalších vád a nie je daná možnosť opätovnej kontroly. Vykonaním opätovnej kontroly žalovaný zistil porušenie zákona v oblasti verejného obstarávania znamenajúcim nezrovnalosť. Následne na to žalovaný vypracoval správu o zistenej nezrovnalosti (§ 26 ods. 3 Zákona o pomoci a podpore) a vykonal finančnú opravu na ťarchu žalobcu (§ 27 Zákona o pomoci a podpore). Zároveň podal podnet orgánu podľa osobitného predpisu - ÚVO. Zákonným podkladom na podanie tohto podnetu je ustanovenie § 27a ods. 2 Zákona o pomoci a podpore v spojení s ustanovením § 146 ods. 6 ZoVO vzťahujúcim sa na predmetné verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu, že nebol daný zákonný podklad pre výkon predmetnej kontroly verejného obstarávania. Priamo z § 27a ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci a podpore vyplýva, že zistenie ÚVO o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v Protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, má za následok podanie podnetu na začatie správneho konania podľa § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore. 41. K žalobcom vytýkanému retroaktívnemu použitiu právnych noriem žalovaný uviedol, že správne konanie, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia začalo až oznámením o začatí správneho konania zo dňa 26.02.2019. Preto je zrejmé, že ustanovenie § 46 a 2 zákona o pomoci a podpore, na ktoré sa žalobca odvoláva je vzhľadom na predmetné správne konanie nepoužiteľné. 42. Žalovaný neuznal dôvodnou ani ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa Usmernenia o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania. Právnym základom pre oprávnenie žalovaného vykonať finančnú opravu je ustanovenie § 27 zákona o pomoci a podpore a teda aj bez existencie ďalších právnych predpisov alebo zmluvných dojednaní môže žalovaný ako riadiaci orgán požadovať od žalobcu ako prijímateľa finančnú opravu v prípade jeho porušení právnych predpisov alebo iných nedostatkoch pri realizácii projektu. Usmernenie metodickým usmernením, ktoré vydala Európska komisia pre stanovovanie výšky finančných opráv súvisiacich s porušením pravidiel v oblasti verejného obstarávania. 43. Žalovaný neuznal dôvodnou ani námietku žalobcu o premlčaní skutku s poukazom na čl. 3 bod 1. Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie 2288/95“). Žalobca v žalobe odcitoval prvý odsek čl. 3 bod 1 Nariadenia 2288/95, avšak v treťom odseku sa uvádza: ..Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný opätovne vykonal vyšetrovanie zákonnosti predmetného verejného obstarávania jeho administratívnou kontrolou ako vyplýva zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania - oprava (aktualizácia č. 1) zo dňa 24.09.2014, ktorý bol následne po kontrole ÚVO nahradený Záznamom z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017. Týmto aktom sa prerušilo plynutie premlčacej doby a premlčacia doba začala plynúť odznova. Napádané rozhodnutia teda boli vydané pred uplynutím premlčacej doby. 44. Poukázal tiež, že žalobca bol o všetkých úkonoch riadne upovedomený a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, predkladať námietky, zúčastniť sa prerokovania protokolu a podobne. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami, ako aj námietkami žalobcu. Žalovaný má za to, že nie je jeho povinnosťou vysporiadať sa úplne so všetkými námietkami žalobcu, najmä ak ide o opakujúce sa variácie tých istých tvrdení. 45. Žalovaný s poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu 46. Žalobca v replike zo dňa 10.08.2020 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a žalobe žiadal vyhovieť. V. Právne posúdenie 47. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 50. Podľa § 27a ods. 7 veta prvá, zák. č. 528/2008 Z.z., na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 51. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. zákona o správnom poriadku (Správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 52. Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 53. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 54. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 55. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 56. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 57. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 58. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovo malo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, v rámci verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 59. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 60. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 19562/2019-M_OMPČ zo dňa 11.10.2019, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 5072/2019-M_ODMASK 26914/2019 zo dňa 15.05.2019 o uložení povinnosti žalobcovi podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore vrátiť žalovanému nenávratný finančný príspevok v sume 192 323,05 eur. 61. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na pojednávaní konanom dňa 24.06.2021 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 62. Pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný orgán verejnej správy žalobou napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi - prijímateľovi nenávratného finančného príspevku povinnosť vrátiť Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia čiastku 192 323,05 €. Rozhodol tak podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 63. Vzhľadom na vznesené námietky ako žalobcu, tak aj žalovaného, týkajúce sa preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného sa Krajský súd v Bratislave primárne zaoberal otázkou, či rozhodnutie žalovaného môže byť predmetom súdneho prieskumu, keď podľa ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o pomoci a podpore, rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona, nie sú preskúmateľné súdom. Žalovaný o uložení povinnosti žalobcovi rozhodol podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktoré ustanovenie spadá do druhej časti tohto zákona. 64. Otázkou preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore sa už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 3Sžfk/43/2019 zo dňa 20.05.2020, ktorý v odôvodnení konštatoval, že: „Zo systematického výkladu jednotlivých odsekov ustanovenia § 14 zákona č. 528/2008 Z.z. vyplýva, že ustanovenie § 14 ods. 18 sa systematicky vzťahuje ku konaniu o žiadosti o poskytnutie prostriedkov. Podľa názoru kasačného súdu toto ustanovenie nemožno vztiahnuť k sankčným rozhodnutiam podľa § 27a ods. 3 písm. a/, b/ v spojení s § 27a ods. 5 zákona č. 528/2018 Z.z., ktoré sa týkajú vracania už poskytnutých finančných prostriedkov.... Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí je ich spôsobilosť zasiahnuť do práv a slobôd a záujmov subjektov, ktorým sú určené. Prieskumu podliehajú také rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo sa ich priamo dotýkajú. Podľa Čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. ... Kasačný súd súčasne uvádza, že reštriktívny výklad ustanovenia § 14 ods. 18 zákona č. 528/2018 Z. z. je nutný aj podľa eurokonformného výkladu, pretože vylúčenie súdneho prieskumu zákonnosti by viedlo k situácii, že by bolo vylúčené súdne konanie, v ktorom by bolo možné položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie v oblasti pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorú na vnútroštátnej úrovni vykonáva zákon č. 528/2008 Z.z.“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného o uložení povinnosti žalobcovi podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 65. V preskúmavanej veci podľa názoru súdu ide o nútené vrátenie už poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré sa stali vlastníctvom žalobcu a je možné konštatovať, že sa jedná o sankciu (uznesenie NS SR sp.zn. 3Sžfk/43/2019). Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore vrátiť poskytnuté finančné prostriedky má teda povahu sankčného rozhodnutia a v zmysle ústavne konformného výkladu čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti, keďže dochádza k zásahu do základného práva žalobcu na vlastníctvo. 66. Po tom, čo správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného možno považovať za spôsobilý predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva, sa zaoberal pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, a to otázkou, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí deficitom nepreskúmateľnosti. 67. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a podobne. 68. Súd dáva do pozornosti, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavou garantovaného postupu (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2012 zo dňa 17.01.2013) 69. Tak, ako už bolo konštatované vyššie, žalovaný o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť poskytnutý príspevok rozhodol rozhodnutím podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Podľa ust. § 27a ods. 7 veta prvá zákona o pomoci a podpore sa na konanie podľa odseku 5 vzťahuje Správny poriadok a podľa ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku i rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. 70. Výrok (enunciát) rozhodnutia vo veci samej je konečným vyjadrením úsudku konajúceho orgánu verejnej správy o prejednávanej veci. Predstavuje výsledok komplexnej činnosti, pri ktorej konajúci orgán posudzuje návrh so zreteľom na skutkové okolnosti zistené v konaní a právne posúdenie veci. Z obsahového hľadiska je výrok rozhodnutia tou jeho časťou, ktorá ako jediná zaväzuje účastníkov konania, prípadne aj iné subjekty určené zákonom. Výrok rozhodnutia musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Zároveň je daná potreba jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a prípadnej lehoty na splnenie, preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne. Výrok musí byť súčasne formulovaný tak, aby účastníci konania a orgány, ktoré majú rozhodnutie preskúmať, prípadne vykonať, mohli jednoznačne a bez pochybností poznať výsledok konania. Je žiaduce, aby právna terminológia použitá vo výroku zodpovedala legálnemu textu, teda aby orgán verejnej správy štylizoval výrok slovami právneho predpisu aplikovaného na prejednávanú vec. Požiadavke stručnosti a zrozumiteľnosti zodpovedá taký výrok, ktorý neobsahuje nadbytočné údaje, ktoré všetky patria do odôvodnenia rozhodnutia. 71. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, lebo obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania, preto musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Preto je nevyhnutné, aby bol skutok dostatočne konkretizovaný. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky z dôvodu, že žalobca porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania, musí byť presne špecifikované a vymedzené konanie, ktorým žalobca porušil konkrétnu právnu povinnosť, a ktoré porušenie sa mu kladie za vinu, a ktorú mu ukladá konkrétne zákonné ustanovenie. Taktiež musí byť špecifikované aj zákonné ustanovenie, ktoré žalobca svojím konaním porušil. 72. V kontexte ustanovenia § 27a zákona o pomoci a podpore je uloženie povinnosti vrátiť časť poskytnutého finančného príspevku, keďže žalobcovi bolo vytýkané porušenie pravidiel verejného obstarávania, možné považovať za určitý druh sankcie, ktorá je žiadateľovi uložená za zistené porušenie pravidiel verejného obstarávania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore musí spočívať v špecifikácii porušenia povinnosti tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, čo možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé konanie podľa § 27a zákona o pomoci a podpore, a to pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa subjekt dopustil a v čom spáchané porušenie povinnosti spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Uvedenie všetkých náležitostí, ktoré má obsahovať výrok rozhodnutia, len v odôvodnení rozhodnutia nie je postačujúce. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou. 73. Správny súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvoinštančným rozhodnutím neobsahuje vo výroku opísaný skutok, ktorého sa žalobca mal dopustiť, nie je možné zistiť miesto, kde k tomuto skutku malo zo strany žalobcu dôjsť, kedy a akým spôsobom, prípadne uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, čo žalobca napokon aj žalovanému v podanej žalobe vytýkal, keďže z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, za aké porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky, a teda či nejde o duplicitné uloženie sankcie žalovaným, keď za porušenie pravidiel a postupov toho istého verejného obstarávania mu už bola uložená korekcia 5%. Sám žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že Fond sociálneho rozvoja - Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania a oznámil prijímateľovi, že verejné obstarávanie tak, ako bolo zrealizované schvaľuje a postupuje ho na financovanie s finančnou korekciou 5%. 74. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Je nepochybné, že identita skutku v danom prípade nie je vôbec určená. Z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním žalobca porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania, keď žalovaný konštatoval, že žalobca je povinný podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore vrátiť finančné prostriedky vo výške 192 323,05 eur. Konkrétne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vo výroku napadnutého rozhodnutia vôbec nie je uvedené, a preto námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného bolo potrebné vyhovieť. 75. Súd preto ustálil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie je nezrozumiteľné pre úplnú absenciu opisu skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o verejnom obstarávaní, čo malo za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť. 76. V tejto súvislosti správny súd súčasne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 6Sžo/156/2007 z 08.12.2008, sp. zn. 3Sžo/200/2010 z 08.10.2010, sp. zn. 5Sžo/122/2010 z 24.03.2011, sp. zn. 8Sžo/42/2012 z 26.09.2013 a iné), ktorá za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť považuje rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. 77. Súd poukazuje, že dôležitou náležitosťou rozhodnutia je aj odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné výstižne, stručne a zrozumiteľne opísať podstatu veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Uvedú sa závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. Orgán verejnej správy je povinný uviesť aj náležité odôvodnenie sankcie, za ktorú sa považuje i vrátene poskytnutého príspevku (k uvedenému pozri uznesenie NS SR sp.zn. 3Sžfk/43/2019), ktorú ukladá na základe svojej úvahy, t. j. v medziach stanovených právnym predpisom. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Orgán verejnej správy je povinný pri určení výšky vrátenia finančného príspevku prihliadnuť a v odôvodnení uviesť všetky okolnosti porušenia právnej povinnosti, čo v preskúmavanej veci splnené nebolo. 78. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odkazuje na porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania na predmet zákazky žalobcom, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, no vo výroku rozhodnutia toto porušenie neuvádza a ani ho nijako nekonkretizuje. Až v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na to, resp. sa odvoláva na zistenie Úradu verejného obstarávania, ktoré je uvedené v Protokole o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016, v ktorom sú uvedené 2 zistenia ÚVO, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keď prijímateľ: 1) postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZoVO, keď v časti D „Poskytovanie súťažných podkladov“ výzvy stanovil o 16 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk stanovenej v časti E „Uplynutie lehoty na predkladanie ponúk“ výzvy, postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, 2) postupoval v rozpore s § 95 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď úradu neposlal oznámenie o uverejnení výzvy najmenej dva pracovné dni pred jej uverejnením podľa § 99 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. 79. Žalobca však i počas správneho konania namietal, že ide o duplicitné sankcionovanie žalobcu, keď prvýkrát za zistené porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní mu už bola uložená korekcia vo výške 5%, podkladom čoho bol Záznam z administratívnej kontroly VO zo dňa 21.10.2011, ktorú vykonal Fond sociálneho rozvoja - Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom a za chyby vo VO bol žalobca sankcionovaný ešte v roku 2011 korekciou 5%. Podľa žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím opakovane uložil sankciu za niečo, čo už bolo sankcionované a vyriešené, nakoľko v Protokole UVO č. 16870-7000/2016-OK/6 sa neuvádza žiadne pochybenie, ktoré by žalovanému nebolo známe už v roku 2011, t.j. v roku 2016 nebolo zistené žiadne nové pochybenie žalobcu vo VO. 80. Súd tejto námietke žalobcu musí prisvedčiť, nakoľko rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadnu konkrétnu odpoveď, ktorou by vyvrátil túto žalobcovu námietku. V rozhodnutí ani neuviedol číslo protokolu z vykonanej kontroly VO v roku 2011 a ani zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania v roku 2011, a teda nie je zrejmé, za aké pochybenie žalobcu bola žalobcovi uložená korekcia 5% a či pôvodne v roku 2011 zistené porušenie povinností žalobcu pri verejnom obstarávaní nebolo totožné so zistením ÚVO v protokole, o ktorého zistenie sa žalovaný opieral pri svojom rozhodnutí podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Žalovaný len uvádza (čl. 2 ods. 4): „Prijímateľ (účastník konania) doručil dokumentáciu z vykonaného verejného obstarávania poskytovateľovi - vtedy ešte Fondu sociálneho rozvoja - Sprostredkovateľskému orgánu pod Riadiacim orgánom (ďalej len „SORO“) na administratívnu kontrolu verejného obstarávania. SORO vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania a oznámil prijímateľovi (účastníkovi konania), že verejné obstarávanie tak, ako bolo zrealizované schvaľuje a postupuje ho na financovanie s finančnou korekciou 5%“. ... (čl. 40 - Správny orgán k námietke prijímateľa č. 11 uvádza): „Právny zástupca prijímateľa vyjadreniami uznal, že k porušeniu, tak ako je uvedené v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 16870-7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016 došlo a správny orgán riadne preukázal, že v predmetnej veci nejde o prekážku „ne bis in idem“, preto správny orgán trvá na plnení tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Konkrétne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom v zmysle ZoVO, za ktoré bola žalobcovi uložená korekcia 5% z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť. Taktiež konkrétne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom v zmysle ZoVO, za ktoré bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť sumu 192 323,05 eur uvedenú vo výroku preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť nielen z výroku preskúmavaného rozhodnutia, ale ani z odôvodnenia rozhodnutia, pretože stanovenie korekcie vo výške 100% ešte nemusí znamenať sumu 192 323,05 eur, ktorú žalovaný požaduje od žalobcu vrátiť. Žalovaný len viackrát poukazuje na to, že sa stotožnil so zistením Úradu pre verejné obstarávanie. Poukaz na Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a stotožnenie sa so závermi ÚVO uvedenými v protokole, je pre riadne odôvodnenie rozhodnutia nepostačujúce. 81. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom konania. V odôvodnení rozhodnutia by orgán verejnej správy mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. 82. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že RO pre OP ZaSI listom č.s. 16394/2016-M_ODMASK, č.z. 34768/2016 zo dňa 19.08.2016 požiadal Úrad pre verejné obstarávanie, aby vykonal kontrolu predmetného obstarávania po uzavretí zmluvy. Úrad pre verejné obstarávanie si žiadosť osvojil a vykonal kontrolu predmetného verejného obstarávania z vlastného podnetu. O vykonanej kontrole verejného obstarávania bol vyhotovený Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 16870- 7000/2016-OK/6 zo dňa 19.12.2016. Proti uvedenému postupu súd nemá žiadne námietky, pretože z uvedeného protokolu je zrejmé, že kontrolu predmetného verejného obstarávania vykonal ÚVO z vlastného podnetu podľa ustanovení § 109, § 112 a § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 6 a ods. 7 v nadväznosti na § 155q ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. 83. SORO v Zázname z administratívnej kontroly VO - Aktualizácia č. 2 zo dňa 22.03.2017 zohľadnil identifikované zistenia Úradu pre verejné obstarávanie a potvrdil výšku pôvodne stanovenej korekcie 100%. Ako SORO dospel ku korekcii 100%, však z rozhodnutia nie je zrejmé. Zákon o pomoci a podpore v ust. § 27a ods. 5 stanovuje, že správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 84. Podľa názoru súdu žalovaný nerešpektoval vyššie uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti podstatnej náležitosti rozhodnutia - výroku a aj odôvodnenia. Súdom uvedené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia majú za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť. 85. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok a preto sa správny súd s ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal. 86. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 87. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 88. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne rozhodne v súlade s § 47 Správneho poriadku tak, že výrok rozhodnutia bude formulovaný jednoznačne a určito a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní. V odôvodnení by mal žalovaný uviesť aj právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, dôkazy, ktoré zistil v správnom konaní a ktoré sú podkladom pre rozhodnutie, ako ich vyhodnotil a posúdil, a najmä na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, ktorý formuloval vo výroku svojho rozhodnutia. 89. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia. 90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.