Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/276/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201749 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201749.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: STAR CENTRUM spol. s r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35855410, zast.: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 40 184 013, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova č. 32, 850 00 Bratislava, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 545274/2019 zo dňa 01.10.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 28,30 EUR, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Poplatok bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne rozhodnutie 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 20.12.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 545274/2019 zo dňa 01.10.2019. 2. Predmetným rozhodnutím námestníčka riaditeľky Daňového úradu Bratislava, Úsek kontroly, nevyhovela námietke zaujatosti voči G.. Q. W., vedúcej oddelenia daňovej kontroly 12 Úseku kontroly Daňového úradu Bratislava a nevylúčila ju z ďalšieho konania a rozhodovania v súvislosti s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie 3/2013, 4/2013, 7/2013, 9/2013, 10/2013, 11/2013 a 12/2013 v spoločnosti STAR CENTRUM a.s. (žalobca). Odôvodnila to tým, že v zmysle § 60 ods. 1 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, je zamestnanec správcu dane z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zaujatosť vyjadruje určitý pomer jedného subjektu voči druhému (správca dane a daňový subjekt), prejavy ktorého nedávajú záruku objektívnosti vzťahu medzi nimi, pretože zo strany jedného subjektu ide alebo môže ísť o osobné, subjektívne a subjektivistické hodnotenie objektu alebo vzťahu, ktoré môže mať rôznu vnútornú príčinu (dlhoročné priateľstvo, nepriateľský vzťah, príbuzenský vzťah a pod.). V daňovom konaní je zaujatosť taký pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi alebo k veci tvoriacej predmet konania, ktorý nezaručuje objektívne rozhodovanie vo veci. Po preskúmaní spisového materiálu dospela k záveru, že nebola preukázaná pochybnosť o nezaujatosti G.. Q. W. - vedúcej oddelenia daňovej kontroly 12, Úseku kontroly Daňového úradu Bratislava, pretože nebol preukázaný jej priamy pomer k veci samotnej a ani iný pomer k daňovému subjektu. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že G.. Q. W. by vystupovala v konaní so žalobcom ako daňovým subjektom zaujato a nepreukázala sa žiadna zo skutočností uvádzaných žalobcom v jeho podaní, ktoré by zakladali pochybnosť o jej nezaujatosti a teda v danom prípade sa nejedná o naplnenie ustanovenia § 60 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. II. Relevantné právne predpisy 3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 8. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. III. Posúdenie správnym súdom 11. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a či v konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 12. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že bol ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 13. Rozhodnutia správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly sú vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože samy osebe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania. Uvedené vyplýva napríklad aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžnz/4/2015-35 zo dňa 09.09.2015, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že rozhodnutia správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly sú z dôvodu ich procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu správneho súdu. Tiež uviedol, že postup navrhovateľa podaním návrhu je predčasný, pretože v danom prípade je jeho povinnosťou počkať na rozhodnutie o daňovej kontrole, a za splnenia zákonných podmienok napadnúť toto až právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Rovnaký právny záver mutatis mutandis vyplýva napr. aj z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/66/2016 zo dňa 13.04.2017, uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/115/2016 zo dňa 29.03.2017, uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/218/2019 zo dňa 11.02.2020 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/212/2019 zo dňa 18.06.2020. Správny súd konštatuje, že v zmysle princípu právneho štátu je povinný rešpektovať princíp právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). 14. Je nesporné, že žalobca podal vo vyrubovacom konaní námietku zaujatosti voči G.. Q. W., vedúcej oddelenia daňovej kontroly 12 z dôvodu šikanózneho výkonu práva a zaujatosti voči osobe Romana Ruhiga ako štatutárneho zástupcu žalobcu. Treba zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení alebo nevylúčení zamestnanca je rozhodnutím procesnej povahy, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok (§ 60 ods. 7 Daňového poriadku). Ak sa daňový subjekt domnieva, že správca dane pri vylúčení zamestnanca nepostupoval v súlade so zákonom, môže túto skutočnosť namietať až v odvolacom konaní proti meritórnemu rozhodnutiu a v odvolacom konaní správca dane preskúma nielen prvostupňové meritórne rozhodnutie, ale aj rozhodnutie o vylúčení alebo nevylúčení zamestnanca. Podľa názoru správneho súdu je rozhodnutie o nevylúčení zamestnankyne správcu dane samostatne nepreskúmateľné správnym súdom z dôvodu existencie prekážky § 7 písm. e) SSP, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy. Je však možné ho preskúmať ako skôr vydané rozhodnutie postupom podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní meritórneho rozhodnutia v predmetnom daňovom konaní. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, a preto podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. 15. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že neboli splnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, odmietol. 16. O náhrade trov konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 17. Podľa § 11 ods. 3 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), v konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 18. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. 19. Z obsahu súdneho spisu správny súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 35,- EUR dňa 25.02.2020 (č. l. 301 spisu). Nakoľko sa v tejto veci žaloba odmietla, správny súd, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 a 4 zákona o súdnych poplatkoch, vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o 6,70 EUR, vo výške 28,30 EUR, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s. so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. 20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.