Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/90/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200520 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200520.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: C.. S. M., W.: XX XXX XXX, T. XX, J., právne zastúpený: Deloitte Legal s.r.o., IČO: 36 868 019, Digital Park II, Einsteinova 23, Bratislava , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1/ č. 100315242/2020 zo dňa 31. januára 2020, 2/ č. 100315986/2020 zo dňa 31. januára 2020, 3/ č. 100317172/2020 zo dňa 31. januára 2020, 4/ č. 100318655/2020 zo dňa 31. januára 2020, 5/ č. 100318768/2020 zo dňa 31. januára 2020, 6/ č. 100318105/2020 zo dňa 31. januára 2020, 7/ č. 100317241/2020 zo dňa 31. januára 2020, 8/ č. 100318031/2020 zo dňa 31. januára 2020, 9/ č. 100314825/2020 zo dňa 31. februára 2020, 10/ č. 100314904/2020 zo dňa 31. januára 2020, 11/ č. 100315145/2020 zo dňa 31. januára 2020, 12/ č. 100318224/2020 zo dňa 31. januára 2020, 13/ č. 100317092/2020 zo dňa 31. januára 2020, 14/ č. 100315000/2020 zo dňa 31. januára 2020, 15/ č. 100318829/2020 zo dňa 31. januára 2020, 16/ č. 100317443/2020 zo dňa 31. januára 2020, 17/ č. 100318301/2020 zo dňa 31. januára 2020, 18/ č. 100317621/2020 zo dňa 31. januára 2020, 19/ č. 100317538/2020 zo dňa 31. januára 2020, 20/ č. 100318410/2020 zo dňa 31. januára 2020, 21/ č. 100317698/2020 zo dňa 31. januára 2020, 22/ č. 100317754/2020 zo dňa 31. januára 2020, 23/ č. 100317829/2020 zo dňa 31. januára 2020, 24/ č. 100318491/2020 zo dňa 31. januára 2020, 25/ č. 100317926/2020 zo dňa 31. januára 2020, 26/ č. 100318587/2020 zo dňa 31. januára 2020, 27/ č. 100316968/2020 zo dňa 31. januára 2020, 28/ č. 100316550/2020 zo dňa 31. januára 2020, 29/ č. 100316323/2020 zo dňa 31. januára 2020, 30/ č. 100316471/2020 zo dňa 31. januára 2020, 31/ č. 100316395/2020 zo dňa 31. januára 2020, 32/ č. 100316732/2020 zo dňa 31. januára 2020, 33/ č. 100316083/2020 zo dňa 31. januára 2020, 34/ č. 100316800/2020 zo dňa 31. januára 2020, 35/ č. 100316172/2020 zo dňa 31. januára 2020, 36/ č. 100316590/2020 zo dňa 31. januára 2020, 37/ č. 100316855/2020 zo dňa 31. januára 2020, 38/ č. 100316676/2020 zo dňa 31. januára 2020, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žaloby z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Žalovaný žalobou napadnutými rozhodnutiami č. 100315242/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100315986/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317172/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318655/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318768/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318105/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317241/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318031/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100314825/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100314904/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100315145/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318224/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317092/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100315000/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318829/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317443/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318301/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317621/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317538/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318410/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317698/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317754/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317829/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318491/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100317926/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100318587/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316968/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316550/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316323/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316471/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316395/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316732/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316083/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316800/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316172/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316590/2020 zo dňa 31.01.2020, č. 100316855/2020 zo dňa 31.01.2020 a č. 100316676/2020 zo dňa 31.01.2020 potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Bratislava (správcu dane) č. 101869667/2019 zo dňa 05.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH október 2008 v sume 7 281,71 EUR, č. 101870066/2019 zo dňa 05.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 6 572,36 EUR, č. 101872683/2019 zo dňa 05.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 14 848,90 EUR, č. 101905852/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 9 432,09 EUR, č. 101905963/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2009 v sume 3 770,20 EUR, č. 101906110/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2009 v sume 2 797,45 EUR, č. 101906183/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 6 476,26 EUR, č. 101906344/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 2 836,11 EUR, č. 101906609/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 3 187,63 EUR, č. 101906716/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 10 863,94 EUR, č. 101906772/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 11 926,20 EUR, č. 101906881/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 7 961,25 EUR, č. 101907006/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 9 542,38 EUR, č. 101907101/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 2 836,11 EUR, č. 101907201/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 21 182,55 EUR, č. 101892771/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 4 485,63 EUR, č. 101892938/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 8 154,34 EUR, č. 101893075/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 7 071,18 EUR, č. 101893230/2019 zo dňa 707.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 8 852,19 EUR, č. 101893400/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 3 304,42 EUR, č. 101893540/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 11 930,27 EUR, č. 101893679/2019 zo dňa 707.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 7 524,77 EUR, č. 101893841/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 1 746,41 EUR, č. 101894680/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 9 278,56 EUR, č. 101894764/2019 zo dňa 707.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 7 835,74 EUR, č. 101894871/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 5 128,56 EUR, č. 101894996/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 13 437,19 EUR, č. 101874468/2019 zo dňa 05.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 6 089,18 EUR, č. 101875156/2019 zo dňa 05.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2011 v sume 3 748,88 EUR, č. 101880589/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 5 733,74 EUR, č. 101876151/2019 zo dňa 05.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 16 671,11 EUR, č. 101880991/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 8 912,88 EUR, č. 101881195/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 8 406,48 EUR, č. 101881447/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 5 465,06 EUR, č. 101881626/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 5 217,61 EUR, č. 101881797/2019 zo dňa 606.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume 13 837,44 EUR, č. 101882291/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 v sume 5 332,13 EUR, č. 101882476/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume 638,62 EUR. 2. Z administratívneho spisu a z rozhodnutí daňových orgánov napadnutých správnou žalobou vyplynulo nasledovné: 3. Správca dane vykonal u žalobcu daňové kontroly, počas ktorých zistil, že si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (rokov 2008 až 2011) žalobca odpočítal DPH z faktúr za dodávky mäsa od daňového subjektu I. Timravy č. 15/1, 920 01 Hlohovec. 4. K dodávkam mäsa podľa uvedených faktúr sa vyjadril žalobca pri ústnom pojednávaní dňa 07.09.2012. Uviedol, že k osobnému kontaktu s dodávateľom nikdy nedošlo, ani k uzavretiu obchodnej zmluvy, dopravu zabezpečoval dodávateľ, mäso pochádzalo z Českej republiky, z bitúnku Jatky Moravský Krumlov, mená vodičov nepoznal. 5. V zdaňovacích obdobiach roku 2008 prebiehal fakturačný reťazec dodávok mäsa v rámci SR medzi daňovými subjektmi BDL Logistik s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo, I. a žalobca. 6. V zdaňovacích obdobiach 1 - 6/2009 prebiehal fakturačný reťazec v rámci SR medzi daňovými subjektmi REAL KOMPLEX s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo, I. a žalobca. 7. V zdaňovacích obdobiach 7 - 8/ 2009 prebiehal fakturačný reťazec v rámci SR medzi daňovými subjektmi SYOMA s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo, I. a žalobca. 8. V zdaňovacích obdobiach 9 - 12/2009 a 1 - 8/2010 prebiehal fakturačný reťazec v rámci SR medzi daňovými subjektmi MARKT s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo, I. a žalobca. 9. V zdaňovacích obdobiach 9 - 12/2010 prebiehal fakturačný reťazec v rámci SR medzi daňovými subjektmi PERRO s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo, I. a žalobca. 10. V zdaňovacích obdobiach 1 - 7/2011 prebiehal fakturačný reťazec v rámci SR medzi daňovými subjektmi PERRO s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo, I. a žalobca. 11. V zdaňovacích obdobiach 8, 9, 10, 12/2011 prebiehal fakturačný reťazec v rámci SR medzi daňovými subjektmi NEXT + s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo, JH. a žalobca. 12. Správca dane zisťoval ďalšie skutočnosti v súvislosti s dodávateľskými faktúrami od Jána Brocku od miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Trnava. I. sa vyjadril, že s S. ho skontaktoval E. z EUROCOOP s. d.. Uviedol, že keď bol tovar vozený jeho autami, p. M. platila priamo šoférovi, neskôr boli platby vykonávané cez banku. 13. Pri daňovej kontrole u I. J., pri ústnom pojednávaní dňa 19.07.2012 sa I. J. vyjadroval k spolupráci so spoločnosťami EUROCOOP, MARKT s.r.o., SYOMA s.r.o. a s odberateľmi B. M., J. M. a žalobca. Objednávky boli uskutočňované cez I. E., tovar bol dodávaný autami Jatky Moravský Krumlov, preprava bola v cene tovaru. Daňový subjekt I. J. deklaroval nákup tovaru (mäso) od daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo (od 05.04.2013 EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii), Záhorácka 53, 901 01 Malacky. 14. U daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, bola tiež vykonaná daňová kontrola za obdobie 2008 až 2011, v rámci ktorej bolo zistené, že tento daňový subjekt si odpočítal DPH za nákup bravčového mäsa od dodávateľa BDL Logistik, s.r.o., Antona Bernoláka 6,034 01 Ružomberok. 15. Zo spisu daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii u Daňového úradu Bratislava, pobočka Malacky, bolo zistené, že podľa vyjadrenia Jatky Moravský Krumlov, spol. s r. o., za zdaňovacie obdobia 2. štvrťrok až 4. štvrťrok 2008 bol tovar (bravčové polky a rozbúrané bravčové mäso) dodávaný spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. dopravnými prostriedkami spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. a bol vykladaný na Slovensku vo výrobniach alebo predajniach: I. J., D. XX, Y., C.. R. S., Y. XX, J., do predajne na E. ulici č. XX v J., S. Y., Y. XXX/XX, N., do predajne v D., I. T., M. XX, E. J., B. M., Q. 7, J., J. M., Q. 7, J. a C.. S. M., Chalúpkova 7, J. (žalobca). V. za mäso odovzdávali pri preberaní tovaru vodiči, ktorí prepravovali mäso, spoločnosti BDL Logistik, s.r.o.. Konateľ spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. p. D. P. osobne preberal faktúry v mieste dodania tovaru, ale jeho totožnosť nikto nepreveroval. Platby prebiehali v hotovosti a hotovosť bola odovzdávaná v obálke vodičom spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o., ktorí tovar doviezli. Totožnosť osoby, ktorá odovzdávala hotovosť za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o., si vodiči neoverovali. 16. V súvislosti so spoločnosťou BDL Logistik, s.r.o. bolo na základe informácie Prezídia Policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor STRED, oddelenie finančnej polície č. PPZ- BOK-S-95-005/2010 zo dňa 15.11.2010 zistené, že spoločnosť sa od apríla 2007 v mieste svojho sídla nenachádza, nemá tam prenajaté žiadne kancelárske ani iné priestory. Preverovaním konateľa spoločnosti - D. P. bolo zistené, že tento sa od roku 2007 v mieste svojho trvalého pobytu nezdržuje a od júna 2007 do konca roku 2008 sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Podľa vyjadrenia otca D. P. (p. I. P.) jeho syn za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. reálne nepodnikal a nemal k dispozícii žiadne účtovné doklady; za zápis konateľa spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. dostal D. P. vyplatenú sumu 10 000 Sk. 17. Spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobia roku 2008 daňové priznania k DPH, priestory v mieste sídla uvedenom v obchodnom registri Okresného súdu Žilina na adrese S. J. č. 6 v Ružomberku mala prenajaté len do 25.04.2007, nájomná zmluva bola ukončená zo strany prenajímateľa z dôvodu neplnenia si povinnosti nájomcom BDL Logistik, s.r.o. Daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval a skontaktovanie konateľa spoločnosti D. P. bolo bezúspešné (nebolo možné ani jeho predvedenie orgánmi PZ, pretože miesto jeho pobytu je neznáme), správca dane prešiel na proces určenia dane podľa pomôcok a kontrola bola ukončená dňom 18.06.2010. Správca dane pri tejto kontrole nemal k dispozícii žiadne daňové doklady, takže nebolo možné zistiť obchodných partnerov daňového subjektu BDL Logistik, s.r.o. 18. Predseda predstavenstva družstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii za vyjadril, že všetky obchody sprostredkovával podpredseda predstavenstva p. W. E.. 19. Obchodné transakcie so spoločnosťou BDL Logistik, s.r.o. boli uskutočnené na základe zmluvy o podmienkach dodávok mäsa a mäsových výrobkov uzatvorenej s predávajúcim BDL Logistik, s.r.o., ktorú p. W. E. predložil dňa 21.04.2011. Podľa jeho vyjadrenia bol tovar dodávaný spolu s dopravou a vykladaný v prevádzkach I. J., D. XX, Y., I. T., M. XX, E. J., na základe objednávky, ktorá bola dohodnutá vopred na celý týždeň. Prevzatie tovaru sa potvrdzovalo tým spôsobom, že odberatelia družstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii telefonicky nahlásili p. W. E. odobraté množstvo, tieto údaje si on skontroloval na dodacie listy, ktoré si prevzal pri osobnom doručení faktúr za dodaný tovar. Faktúry a dodacie listy osobne boli odovzdávané konateľom spoločnosti BDL Logistik, s.r.o., meno osoby si už p. E. nepamätal a hotovostná úhrada faktúr bola vyplatená osobe, ktorá doručovala faktúry. 20. Z ďalších zistení správcu dane vyplynulo, že dodávateľské faktúry boli vyhotovené spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. pre odberateľa BDL Logistik, s.r.o. Podľa údajov na medzinárodných nákladných listoch (CMR) bol tovar prepravený spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s r. o. a vykladaný v sídle spoločnosti BDL Logistik, s.r.o., ale podľa záznamov o prevádzke vozidiel vyhotovených spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. bol tovar vykladaný na rôznych miestach v Bratislave, Veľkom Bieli, Hlohovci a Sládkovičove. Podľa „objednávok pro velkoodber na den“ vystavených spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. tovar preberali vo svojich prevádzkach odberatelia I. J., D. XX, Y., C.. R. S., Y. XX, J., do predajne v J., E. XX, S. Y., Y. XXX/XX, N., do predajne v D. I. T., M. XX, E. J., B. M., Q. 7, J., J. M., Q. 7, J., žalobca (C.. S. M., Q. 7, J.). 21. Nahliadnutím správcu dane do spisu iného daňového subjektu - C.. R. S., Y. XX, J., boli zistené nasledovné skutočnosti: V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9102406/5/411282/2012/Nya zo dňa 17.05.2012 spísanou Daňovým úradom Bratislava v priestoroch OR PZ Prievidza dňa 17.05.2012 so svedkom D. P., bývalým konateľom spoločnosti J. Logistik, s.r.o., v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia 1-12/2008, 1-12/2009, 1- 12/2010 a 1-12/2011 u daňového subjektu C.. R. S., sa p. D. P. vyjadril, že nevyhotovoval žiadne doklady za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. ani tým nikoho nepoveril, nikdy nevykonával za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. žiadnu obchodnú činnosť; za to, že sa stal konateľom tejto spoločnosti mu bola vyplatená odmena 9 000,- Sk; nevystavoval a ani nepodpisoval žiadne daňové a účtovné doklady, v mene spoločnosti neprijímal a ani nevyplácal žiadne finančné prostriedky a nikdy v mene spoločnosti nepodpisoval žiadnu zmluvu. Nedisponoval pečiatkou spoločnosti, nevystavoval a ani nepodpisoval daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb a ani daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Účtovníctvo spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. nemal a neviedol. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9102406/5/411285/2012/Nya zo dňa 17.05.2012 spísanou Daňovým úradom Bratislava v priestoroch OR PZ Prievidza dňa 17.05.2012 sa p. P. vyjadril, že niekedy v máji 2007 ho oslovil p. X. C. s tým, že jeho kamarát potrebuje pomôcť. Následne p. C. zoznámil p. P. s p. I. B., ktorý mu povedal, že potrebuje, aby sa na určitú dobu stal konateľom spoločnosti, názov spoločnosti mu neoznámil, povedal, že táto spoločnosť sa bude zaoberať predajom značkového oblečenia. Za to, že sa stane na určitú dobu konateľom tejto spoločnosti mu sľúbili odmenu vo výške 10 000 Sk. Pri podpise u notára mu vyplatil len 9 000 Sk. Zmluvy o prevode obchodných podielov boli podpísané u notára vo Zvolene, doviezol ho tam autom (Opel Vectra) p. I. B., všetky doklady už boli pripravené, letmo si ich pozrel a podpísal. Pri podpise bola prítomná notárka (meno si už nepamätal), p. P. a p. B.. Po podpise neprevzal žiadne účtovné, daňové a iné doklady, nakoľko mu p. B. oznámil, že o nič sa nemusí starať, že všetko ohľadom spoločnosti si budú zabezpečovať sami. Poštou mu bolo doručené oznámenie, že sa stal konateľom spoločností: BDL Logistik, s.r.o., BDL Trade, s.r.o. a VÍNO Krupina, s.r.o. Predchádzajúceho spoločníka a konateľa spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. nepoznal, v sídle spoločnosti v Ružomberku nikdy nebol ani nevedel, že je v Ružomberku, zastupovaním spoločnosti nikoho nesplnomocnil a za spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť; akou činnosťou sa spoločnosť zaoberala v období, kedy bol konateľom, nevedel a v roku 2008 sa na Slovensku nezdržiaval. Za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. nepodpisoval žiadne zmluvy o obchodnej spolupráci a ani nikoho nepoveril podpísaním takýchto zmlúv. Nevystavoval, resp. nepodpisoval za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. žiadne účtovné doklady alebo iné doklady (faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady, prepravné dokumenty, objednávky, reklamácie,...) a ani tým nikoho nepoveril, neprijímal finančné prostriedky a ani nevyplácal finančné prostriedky za dodávky tovaru. Neviedol účtovníctvo spoločnosti, nemal vedomosť o tom, kde sa účtovníctvo spoločnosti nachádzalo, nepodával za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. daňové priznania k dani z príjmu a ani na dani z pridanej hodnoty. Nemal vedomosť o obchodnej spolupráci so spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o., Znojemská 390, Moravský Krumlov, Česká republika ako dodávateľom z iného členského štátu pre odberateľa spoločnosti BDL Logistik, s.r.o., nepodpisoval žiadnu zmluvu s uvedenou spoločnosťou, neobjednával dodávky mäsa, neprijímal faktúry od uvedenej spoločnosti, nevyplácal hotovosť za faktúry od dodávateľa Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. a nezúčastňoval sa pri vykládke tovaru - mäsa od dodávateľa Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o.. G. D. P. sa vyjadril, že asi v júni 2007 odišiel do Holandska, kde pracoval ako pomocný robotník až do začiatku roku 2009, kedy sa vrátil na Slovensko a býval u rodičov; asi po dvoch mesiacoch odišiel do Českej republiky, v krátkom období prešiel kvôli práci viacero krajín. Začiatkom mája 2012 sa vrátil na Slovensko, zatiaľ nemá prácu, ani ubytovanie ani žiaden príjem a žije na ulici v Prievidzi. 22. Správca dane vyzval Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR o poskytnutie informácií, či kontrolovaný daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii bol v období január 2008 až december 2008 zaregistrovaný na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a v súlade s článkom 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín a či bola vykonaná kontrola tovaru - produktov živočíšneho pôvodu. 23. Regionálna veterinárna a potravinová správa Senec, Svätoplukova ul. č. 50, Senec v odpovedi č. 1591/2012-270 zo dňa 14.09.2012 oznámila, že EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii nebolo registrované v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a v súlade s článkom 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín. 24. Z odpovede Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 428/3764/2012 z 14.09.2012 vyplýva, že B. bol evidovaný ako schválený výrobca mäsových výrobkov. 25. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.09.2012 sa predseda predstavenstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013 EUROCOOP spotrebné družstvo) p. J. T. a podpredseda predstavenstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii p. W. E. vyjadrili, že v roku 2008 družstvo obchodovalo s dodávateľmi BDL Logistik, s.r.o. a GEWEX, s.r.o. s tovarom mäso a vnútornosti; mäso sa objednávalo ústne raz týždenne. Zástupcovia dodávateľov kontaktovali daňový subjekt telefonicky, následne sa stretli osobne v penzióne FORTUNATA, ktorý malo družstvo v prenájme, ukázali cenník a dohodli si cenu. V cene bola zahrnutá aj doprava tovaru, pretože EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii nemalo k dispozícii chladiarenské vozidlá. Dodávka mäsa prebiehala v takom systéme, že EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, ponúklo tovar určitým odberateľom, pričom dovoz mäsa bol realizovaný chladiarenskými vozidlami dodávateľov BDL Logistik, s.r.o., GEWEX, s.r.o. priamo k odberateľom družstva. Faktúry spolu s dodacími listami osobne doručovali zástupcovia BDL Logistik, s.r.o. a GEWEX, s.r.o. pri preberaní finančnej hotovosti. Pán E. potvrdzoval prijatie faktúr a množstvo tovaru na dodacích listoch. Dodávané mäso sa ďalej nespracovávalo. Miesto nakládky tovaru nikdy nevedeli a ani ich to nezaujímalo; miesto vykládky bolo priamo u odberateľov EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii. Tovar - mäso, si preberali priamo odberatelia, ktorí si skontrolovali kvalitu a váhu. Mäso nenakupovali od českého dodávateľa Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o., Znojemská 390, Moravský Krumlov, ale pán E. videl chladiarenské auto s označením Jatky Moravský Krumlov u odberateľa I. J., Y.. Faktúry spolu s dodacím listom priniesli zástupcovia dodávateľov BDL Logistik, s.r.o. a GEWEX, s.r.o. spolu s dokladmi o zaplatení, mená zástupcov si nepamätali. Hotovosť si preberali od pána E. buď na penzióne alebo priamo u odberateľov družstva. 26. Správca dane na základe vyššie uvedených zistení spochybnil žalobcom deklarované zdaniteľné obchody s komoditou bravčové mäso, ktoré mal daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo nadobudnúť v roku 2008 od spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. D. P., ktorý podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina bol v čase od 05.06.2007 do 08.04.2011 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti BDL Logistik, s.r.o., nikdy v mene spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. nekonal, nevie akou podnikateľskou činnosťou sa spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. zaoberala, nemá žiadnu vedomosť o obchodoch s mäsom, na adrese spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. nikdy nebol a nevie kde to je, nevie nič o účtovníctve tejto spoločnosti, nikdy nikoho nesplnomocnil na zastupovanie spoločnosti BDL Logistik, s.r.o., nikdy nevystavoval účtovné doklady ani iné doklady za túto spoločnosť. Za spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. neznáme osoby neoprávnene jednali v mene tejto spoločnosti (uzatvárali obchody, vystavovali účtovné doklady, disponovali s finančnými prostriedkami). Podľa § 13 ods. 1 a 2, § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca, pričom štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Slavomír P., ktorý bol podľa výpisu z obchodného registra v čase od 05.06.2007 až do dňa výmazu spoločnosti ex offo 08.04.2011 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, nikdy v mene spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. nekonal. Ekonomická činnosť spoločnosti BDL Logistik, s.r.o. v čase od 05.06.2007 do 08.04.2011 bola podľa správcu dane fiktívneho charakteru a všetky účtovné doklady na ktorých bola spoločnosť BDL Logistik, s.r.o. uvádzaná ako dodávateľ družstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, boli vystavené na základe fiktívnych obchodov. 27. Bravčové mäso z Českej republiky, ktoré mal podľa predložených dokladov nadobudnúť daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, bolo dodávané z Českej republiky priamo ďalším slovenským daňovým subjektom. Daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii nenadobudol dispozičné právo k tovaru; tovar nenadobudol ani ho následne nedodal odberateľom uvedeným na jeho odberateľských faktúrach. 28. S daňovým subjektom I. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9201402/5/1330461/2013 zo dňa 10.4.2013, v ktorej sa vyjadril k deklarovaným obchodom podľa odberateľských faktúr, medzi nimi i k faktúram pre žalobcu. Uviedol, že odberateľom dodal tovar (bravčové mäso), s odberateľmi ho skontaktoval p. E. z EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, ktorý bral objednávky pre nich aj pre neho. V roku 2008 p. E. nahlásil množstvá mäsa pre seba, M. nahlásili svoje požadované množstvá tovaru tiež E.i, tovar bol dovezený k I. J. autami Jatky Moravský Krumlov, všetok tovar sa u neho vyložil a prevážil, časť mäsa upravil pre M. a časť predal ako celé polovice; v ďalších rokoch vozili autá Jatiek Moravský Krumlov tovar priamo M.. I. J. fakturoval mäso M. na základe toho, že expedient u M. prevážil mäso ktoré mu vyložili a jemu dodal šofér z Jatiek Moravský Krumlov na objednávkovom liste váhu vyloženého mäsa u M. a na základe toho vystavil faktúry. Keď bol tovar vezený autami I. J., platila v hotovosti pani M. priamo jeho šoférovi za predchádzajúcu dodávku mäsa na základe faktúry za mäso, ktorú jej odovzdal šofér pri realizácii ďalšej dodávky tovaru, neskôr boli platby vykonávané cez banku. 29. Národná kriminálna agentúra PPZ, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Stred, v súvislosti so vznesením obvinenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona v súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona uskutočnila dňa 25.02.2013 výsluch obvineného I. J., o čom bola spísaná zápisnica o výsluchu obvineného ČVS: PPZ-577/NKA-FP-ST- 2012, kde I. J. uviedol, že v roku 2008, možno skôr, sa zoznámil s pánom E., ktorý mu ponúkol dodávky mäsa (bravčových polovičiek). Tovar si objednával telefonicky, mäso vozili Jatky Moravský Krumlov, u neho sa zložila časť tovaru a auto išlo ďalej. Keď sa bravčové polovičky doviezli, došiel s faktúrou pán E. a on mu za tovar zaplatil v hotovosti, niekedy aj na účet. Spoluprácu s M. mu dohodil tiež pán E., neskôr tovar pre M. vozili priamo autá I. Moravský Krumlov. Následne mu pán E. doniesol faktúru a na základe nej bolo mäso vyplácané, potom on fakturoval M., ktorí platili najprv v hotovosti a neskôr len na účet. Tovar sa u neho prevážil a prevzaté množstvo mäsa potvrdil Čechom na objednávkových listoch a potom na CMR-ke na zadnú stranu razítkom, všimol si, že tam boli aj razítka všetkých, ktorým tovar išiel. Tovar bol fakturovaný pánom E., ktorý bol niekedy aj pri jeho vykládke ale často prišiel neskôr, niekedy chcel E. telefonicky potvrdiť, či sedí váha, doniesol faktúru, príjmový doklad a Ján J. mu v hotovosti vyplatil sumu uvedenú na faktúre. Faktúra a razítko boli od EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii a podpis pána E.. Okrem iného sa Ján J. vyjadril, že pozná len W. E., s M. sa nikdy nestretol, M. vždy objednával u E., on s nikým s M. nikdy nehovoril. 30. Z vyššie uvedených skutočností podľa správcu dane vyplýva, že I. J. jednal ohľadne dodávok mäsa od daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii s p. W. E., ktorý ako podpredseda predstavenstva nebol oprávnený za družstvo konať ani sám podpisovať zmluvy; podľa výpisu z Obchodného registra SR spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo bol oprávnený za družstvo navonok konať jeho predseda a ak bola na právny úkon predpísaná písomná forma, bol potrebný podpis dvoch členov predstavenstva. I. J. sa so svojim deklarovaným odberateľom C.. S. M. osobne nepoznal a obchody uzatváral s neoprávnenou osobou p. E.. 31. Národná kriminálna agentúra PPZ, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Stred, v súvislosti so vznesením obvinenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona v súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona uskutočnila dňa 12.11.2013 výsluch obvineného W. E., o čom bola spísaná zápisnica o výsluchu obvineného ČVS: PPZ-577/NKA-FP-ST- 2012, kde okrem iného uviedol, že najväčším odberateľom mäsa mal byť M., ktorý však odmietol platiť v hotovosti, tento problém bol I. E. riešený tak, že oslovil Y. a J., pričom J. súhlasil s tým, že by finančne pokrýval tieto obchody a v ykrýval by platby za M.. J. súhlasil, že pokiaľ M. zabezpečí trojtýždňovú splatnosť tovaru tak J. bude tento tovar za neho vyplácať a M. mu bude v dobe splatnosti na ktorej sa dohli platiť na účet. Ďalej I. E. uviedol, že T. ho oboznámil s tým, ako sa to bude robiť - že tovar sa bude nakupovať v zahraničí a DPH sa bude deliť, z čoho dostane dohodnuté percentá. I. E. mal tovar kupovať cez svoju firmu EUROCOOP a predávať ho ostatným, faktúry v mene tých firiem, za ktoré sa nakupovalo v zahraničí sa mali vystavovať u S.. Vo výpovedi ďalej I. E. uviedol, že systém fungovania bola taký, že každý piatok objednával M. tovar na celý týždeň u šoféra Jatiek. V prípade nejakých zmien sa stalo, že volal E.. XX. MUDr. S. M. (žalobca) vo svojej odpovedi zo dňa 20.09.2013, na výzvu správcu dane uviedol, že I. J. nekontaktoval, nakontaktoval ho jeho zástupca telefonicky, nevie, či tovar uskladňoval a kde, s ním komunikoval W. E., pričom ho vždy kontaktoval telefonicky. Faktúry osobne doručoval pán W. E.. Dopravný prostriedok, ktorý mäso dovážal mal označenie Jatky Moravský Krumlov, ŠPZ a meno vodiča nevedel poskytnúť. 33. Správca dane okrem informácií získaných z vlastného šetrenia v daňovom konaní, využil aj informácie poskytnuté Prezídiom Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, ktorý vykonával výsluchy svedkov a na základe vyššie uvedeného rozsiahleho šetrenia dospel k záveru, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko-sociálneho zázemia (subjekty ktoré boli prvé v dodávateľskom reťazci na území SR), vystupujúce v úlohe dodávateľov pre daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku, čoho následným efektom u žalobcu bolo získanie daňovej výhody. V súvislosti s tým daňové orgány poukázali na zneužitie práva v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, v odseku 66 ktorého je uvedené, že „ak platiteľ alebo skupina vzájomne prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa nesmie prihliadať“ a odseku 69 sa uvádza, že „uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva totiž nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva.“ Spomínané obchodné transakcie neboli bežnými obchodnými transakciami, ale boli deklarované s cieľom získať daňovú výhodu, ktorou bolo vrátenie DPH na vstupe u konečných odberateľov. 34. Žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov boli vydané ako druhé v poradí, po zrušení pôvodných rozhodnutí týkajúcich sa tých istých zdaňovacích období. Žalovaný pôvodne rozhodoval rozhodnutiami cˇ. 1100308/1/497710/2014 zo dňa 12.11.2014, 1100308/1/497715/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499290/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499295/2014 zo dňa 12.11.2014, 1100308/1/499296/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499300/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499303/2014 zo dňa 12.11.2014, 1100308/1/499306/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499312/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499315/2014 zo dňa 12.11.2014, 1100308/1/499316/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499332/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499334/2014 zo dňa 12.11.2014, 1100308/1/499336/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499340/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499343/2014 zo dňa 12.11.2014, 1100308/1/499345/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499348/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499350/2014 zo dňa 12.11.2014, 1100308/1/499351/2014 zo dňa 12.11.2014, cˇ. 1100308/1/499357/2014 zo dňa 13. 11 2014 zo dňa 12.11.2014, 1100308/1/499363/2014 zo dňa 12.11.2014, č. 1100308/1/499364/2014 zo dňa 13. 11 2014, č. 1100308/1/499366/2014 zo dňa 13. 11 2014, č. 1100308/1/499368/2014 zo dňa 13. 11 2014, 1100308/1/499369/2014 zo dňa 13. 11 2014, č. 1100308/1/499370/2014 zo dňa 13. 11 2014 a č. 1100308/1/499377/2014 zo dňa 13. 11 2014, ktorými potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu dane zo dňa 03.04.2014 o vrúbení rozdielu DPH za zdanˇovacie obdobia okto´ber azˇ december 2008, janua´r azˇ december 2009, janua´r azˇ december 2010, janua´r azˇ okto´ber 2011 a december 2011. 35. Vyššie uvedené rozhodnutia daňových orgánov boli zrušené Krajským súdom v Bratislave, rozsudkom č.k. 1S/281/2014-1005 zo dňa 14.01.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžť/20/2016 zo dňa 29.06.2017. 36. Správca dane na základe právneho názoru vyjadreného v rozsudkoch súdov pokračoval vo vyrubovacom konaní. Správca dane si vyžiadal od Prezídia Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície expozitúra Stred, Partizánska cesta č. 106, 974 64 Banská Bystrica overené kópie Zápisníc spísaných dňa 04.10.2017 a dňa 03.11.2017 s W. 37. Dňa 24.01.2018, na základe žiadosti o predvedenie č. 100216877/2018 zo dňa 24.01.2018 bol na Daňový úrad Bratislava, Kriminálnym úradom finančnej správy predvedený W. E. (podpredseda predstavenstva spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii). Správca dane sním spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100219868/2018, predmetom ústneho pojednávania bolo vyjadrenie podpredsedu predstavenstva spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii pána W. E. v súvislosti s vyrubovacím konaním vykonávaným u žalobcu. 38. Pán W. E. sa počas ústneho pojednávania vyjadril, že „on dohodol obchodnú činnosť medzi M. bol ten ktorý dodával M., ktorý mu vystavoval faktúry a M. platil J. cez účet alebo v hotovosti, tovar chodil priamo z Čiech - bravčové polovičky a vnútornosti dodávala česká firma Jatky Moravský Krumlov, tieto Jatky rozvážali mäso svojim autom po území Západného Slovenska, čo je preukázané aj v mýtnom systéme, tovar bol navezený priamo do výroby (na Chalupkovú ulicu). Systém bol taký, že doviezol tovar, vyložil tovar, tovar sa prevážil, bol dodací list - objednávka mäso, na ktorom bolo uvedené presná váha, čo sa doviezlo a aký tovar, túto objednávku M. potvrdzovali a takisto bola vydaná CMR a túto CMR potvrdzovali M.. M.ovci používali 3 pečiatky: B. M., J. M. a C.. S. Orbán, pečiatky používali podľa svojho uváženia - rozhadzovali na všetky tri firmy, ktorá pečiatka bola uvedená na dodacom liste, podľa toho pán J. vystavil faktúru na M. firmy, bol tam ešte aj tovar, ktorý sa vozil k M. bez papierov, boli to hrtany (bravčový odpad), to čistili a spracovávali do párok, odberateľmi mäsa od Jatky Moravský Krúmlov boli O. S., Y. S., T., I. J., B. M., J. M. a C.. S. M., obchod bol dohadovaný jedine s pánom B. M. a on o tom jediný rozhodoval, vymenovaní odberatelia mäsa vrátane B. M., J. M. a C.. S. M., vopred vedeli, že tovar privezený na územie SR z iného členského štátu, konkrétne z Českej republiky, nebude v tuzemsku riadne zdanený, tovar bol dovážaný priamo z Českej republiky a priamo z Jatky Moravský Krúmlov k hore uvedeným odberateľom, ktorí si ho osobne prebrali, osobne potvrdili objednávku (dodací list) a osobne potvrdili CMR. Orbán bol jediný z odberateľov, ktorý si refakturoval tovar cez J., lebo tam nechcel figurovať ako osoba ktorá odoberá od týchto firiem, na ktorých bol napísaný tovar z ČR. Na začiatku bola párkrát hotovosť daná vodičovi českého kamiónu na mieste vykládky a potom bolo všetko zabezpečené tak, že M. refakturoval cez J. všetok tovar, ktorý došiel z Jatky Moravský Krúmlov, M. poslal potvrdenú objednávku po českom šoférovi J., J. vypočítal na ten konkrétny papier koľko sa bude platiť a túto sumu J. vyplatil v hotovosti šoférovi (zaplatil za M.). Podľa toho vystavoval faktúry M., a potom postupne M. platil J. cez účet. Vystavoval faktúry podľa toho, aká bola pečiatka M. na objednávke, poradie vykladania tovaru - mäso z Jatiek Moravský Krúmlov, ktoré vozili autá Jatiek Moravský Krúmlov bol taký, že začínali u S., potom išli k M., potom ku T., k Y. a potom k J., trasa bola Bratislava, Senec, Sládkovičovo a Hlohovec a odtiaľ sa kamión vracal naspäť do ČR, pri jednaniach vedel pán E., že koho pán B. M. zastupuje, že okrem jeho samotného zastupuje aj manželku J. a syna C.. S. M., a osobne pán E. dojednal obchod medzi M. a J.. Následne správca dane dňa 20.02.2018 uskutočnil ústne pojednávanie s MUDr. S. M. za účelom jeho oboznámenia s ďalším skutočnosťami získanými v súvislosti s vyrubovacím konaním za zdaftovacie obdobia rok 2008, 2009,2010 a 2011. 39. Správca dane v rámci ústneho pojednávania dal žalobcovi k nahliadnutiu zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100219868/2018 zo dňa 24.01.2018. Žalobca dňa 13.03.2018 v rámci ústneho pojednávania, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 100540613/2018 okrem iného uviedol, že ústne pojednávanie, ktoré správca dane uskutočnil s pánom E. bolo nezákonné, vzhľadom na to, že nemal možnosť klásť svedkovi otázky. 40. Podľa žalovaného, správca dane tým, že dňa 24.1.2018 správca dane vykonal ústne pojednávanie a nie svedeckú výpoveď s W. E. a neumožnil účasť daňového subjektu pri jeho výpovedi, boli porušené práva daňového subjektu. Preto odvolací orgán rozhodnutia správcu dane vydané v ďalšom vyrubovacom konaní zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 41. V ďalšom konaní správca dane už zabezpečil svedeckú výpoveď W. E. za účasti žalobcu a vydal rozhodnutia, ktoré boli napadnuté v tejto žalobe (potvrdené rozhodnutiami žalovaného) opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. 42. Správca dane zistil, že daňový subjekt I. deklaroval za predmetné zdaňovacie obdobia nákup tovaru (bravčové mäso) od daňového subjektu EUROCOOP. U daňového subjektu EUROCOOP bola tiež vykonaná daňová kontrola a bolo zistené, že tento daňový subjekt si odpočítal za príslušné zdaňovacie obdobia DPH za nákup v reťazcoch opísaných v odsekoch 5 až 11 odôvodnenia tohto rozsudku a ako je už opísané vyššie faktúry boli vystavené na základe fiktívnych obchodov. 43. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9102406/5/2617286/2012/Fil zo dňa 19.09.2012 sa predseda predstavenstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013 EUROCOOP spotrebné družstvo) J. T. a podpredseda predstavenstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii W. E. vyjadrili, že v roku 2009 družstvo obchodovalo s dodávateľmi I. J., C.. R. S., REAL KOMPLEX s.r.o., SYOMA s.r.o. a MARKT s.r.o. s tovarom mäso a vnútornosti. Objednávalo sa ústne raz týždenne. Zástupcovia uvedených spoločností kontaktovali daňový subjekt telefonicky, následne sa stretli osobne v penzióne FORTUNATA, ktorý malo družstvo v prenájme, ukázali cenník a dohodli si cenu. V cene bola zahrnutá aj doprava tovaru, pretože EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii nemalo k dispozícii chladiarenské vozidlá. Dodávka mäsa prebiehala v takom systéme, že EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii ponúkol tovar určitým odberateľom, tento tovar doviezli svojimi chladiarenskými vozidlami priamo k odberateľom družstva dodávatelia S. Y., I. J., REAL KOMPLEX s.r.o., SYOMA s.r.o. a MARKT s.r.o.. Faktúry spolu s dodacími listami osobne doručovali zástupcovia S. REAL KOMPLEX s.r.o., SYOMA s.r.o. a MARKT s.r.o. pri preberaní finančnej hotovosti. Pán E. potvrdzoval prijatie faktúr a množstvo tovaru na dodacích listoch. Dodávané mäso sa ďalej nespracovávalo. Dopravu tovaru zabezpečoval priamo dodávateľ. Miesto nakládky tovaru nikdy nevedeli a ani ich to nezaujímalo. Miesto vykládky bolo priamo u odberateľov EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii. Tovar (mäso) si preberali priamo odberatelia, skontrolovali si kvalitu a váhu. Nenakupovali mäso od českého dodávateľa Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o, no pán E. chladiarenské auto s označením Jatky Moravský Krumlov videl u odberateľa I. J., Y.. Faktúry spolu s dodacími listami priniesli zástupcovia dodávateľov S. Y., I. J., REAL KOMPLEX s.r.o., SYOMA s.r.o. a MARKT s.r.o. spolu s dokladmi o zaplatení, mená zástupcov si nepamätali. Hotovosť si preberali od pána E. buď na penzióne alebo priamo u odberateľov družstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii. 44. Zo zistení daňových orgánov vyplýva, že bravčové mäso z Českej republiky, ktoré mal podľa predložených dokladov nadobudnúť daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, bolo dodávané z Českej republiky priamo ďalším slovenským daňovým subjektom. Podľa žalovaného aňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii nenadobudol dispozičné právo k tovaru; tovar nenadobudol ani ho následne nedodal odberateľom uvedeným na jeho odberateľských faktúrach. 45. S daňovým subjektom Jánom J. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9201402/5/1330461/2013 zo dňa 10.4.2013, v ktorej sa vyjadril k deklarovaným obchodom podľa odberateľských faktúr, i k faktúram pre žalobcu. Uviedol, že odberateľom dodal tovar (bravčové mäso), s odberateľmi ho skontaktoval p. E. z EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, ktorý bral objednávky pre nich aj pre neho. V roku 2008 p. E. nahlásil množstvá mäsa pre seba, M. nahlásili svoje požadované množstvá tovaru tiež E., tovar bol dovezený k Jánovi J. autami Jatky Moravský Krumlov, všetok tovar sa u neho vyložil a prevážil, Časť mäsa upravil pre M. a časť predal ako celé polovice; v ďalších rokoch vozili autá Jatiek Moravský Krumlov tovar priamo M.. I. J. fakturoval mäso M. na základe toho, že expedient u M. prevážil mäso ktoré mu vyložili a jemu dodal šofér z Jatiek Moravský Krumlov na objednávkovom liste váhu vyloženého mäsa u M. a na základe toho vystavil faktúry. Keď bol tovar vezený autami I. J., platila v hotovosti pani M. priamo jeho šoférovi za predchádzajúcu dodávku mäsa na základe faktúry za mäso, ktorú jej odovzdal Šofér pri realizácii ďalšej dodávky tovaru, neskôr boli platby vykonávané cez banku. 46. Národná kriminálna agentúra PPZ, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Stred, v súvislosti so vznesením obvinenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona v súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona uskutočnila dňa 25.02.2013 výsluch obvineného I. J., o čom bola spísaná zápisnica o výsluchu obvineného ČVS: PPZ-577/NKA-FP-ST- 2012, kde I. J. uviedol, že v roku 2008, možno skôr, sa zoznámil s pánom E., ktorý mu ponúkol dodávky mäsa (bravčových polovičiek). Tovar si objednával telefonicky, mäso vozili Jatky Moravský Krumlov, u neho sa zložila časť tovaru a auto išlo ďalej. Keď sa bravčové polovičky doviezli, došiel s faktúrou pán E. a on mu za tovar zaplatil v hotovosti, niekedy aj na účet. Spoluprácu s M. mu dohodil tiež pán E., neskôr tovar pre M. vozili priamo autá Jatiek Moravský Krumlov. Následne mu pán E. doniesol faktúru a na základe nej bolo mäso vyplácané, potom on fakturoval M., ktorí platili najprv v hotovosti a neskôr len na účet. Tovar sa u neho prevážil a prevzaté množstvo mäsa potvrdil Čechom na objednávkových listoch a potom na CMR-ke na zadnú stranu razítkom, všimol si, že tam boli aj razítka všetkých, ktorým tovar išiel. Tovar bol fakturovaný pánom E., ktorý bol niekedy aj pri jeho vykládke ale často prišiel neskôr, niekedy chcel E. telefonicky potvrdiť, či sedí váha, doniesol faktúru, príjmový doklad a Ján J. mu v hotovosti vyplatil sumu uvedenú na faktúre. Faktúra a razítko boli od EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii a podpis pána E.. Okrem iného sa I. J. vyjadril, že pozná len W. E., s M. sa nikdy nestretol, M. vždy objednával u E., on s nikým s M. nikdy nehovoril. 47. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že I. J. jednal ohľadne dodávok mäsa od daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii s p. W. E., ktorý ako podpredseda predstavenstva nebol oprávnený za družstvo konať ani sám podpisovať zmluvy; podľa výpisu z Obchodného registra SR spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo bol oprávnený za družstvo navonok konať jeho predseda a ak bola na právny úkon predpísaná písomná forma, bol potrebný podpis dvoch členov predstavenstva. Ján J. sa so svojimi deklarovanými odberateľmi B. M., T. XX, XXX XX J., J. M., T. XX,XXX XX J., C.. S. M., T. 7X, 821 XX J., osobne nepoznal a obchody uzatváral s neoprávnenou osobou p. E. 48. Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 20.09.2013, na výzvu správcu dane okrem iného uviedol, že I. J. nekontaktoval, nakontaktoval ho jeho zástupca telefonicky, nevieme, či tovar uskladňoval a kde, s ním komunikoval W. E., pričom ho vždy kontaktoval telefonicky. Faktúry osobne doručoval pán W. E.. Dopravný prostriedok, ktorý mäso dovážal mal označenie Jatky Moravský Krumlov, ŠPZ a meno vodiča nevedel poskytnúť. 49. Zo skutočností zistených správcom dane vyplýva, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko- sociálneho zázemia, vystupujúce v úlohe dodávateľov tovaru pre platiteľa EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku, Čoho následným efektom u odvolávajúceho sa, bolo získanie daňovej výhody. 50. Bravčové mäso z Českej republiky, ktoré mal podľa predložených dokladov nadobudnúť daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, bolo dodávané z Českej republiky priamo ďalším slovenským daňovým subjektom. Daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii nenadobudol dispozičné právo k tovaru; tovar nenadobudol ani ho následne nedodal odberateľom uvedeným na jeho odberateľských faktúrach. 51. Svedok W. E. sa počas ústneho pojednávania dňa 13.03.2019 na položené otázky vyjadril, že obchody začali tak, že C. T. dodal firmy, na ktoré sa nakupovalo mäso v Jatkách Moravský Krumlov od roku 2008 do roku 2011. On zabezpečoval odbyt na Slovensku a T. zabezpečoval nákup v Čechách cez nastrčené firmy, ktoré zabezpečil, on dohadoval obchody s p. B. M., S., T., J. a Y.. Zúčastnení odberatelia na obchodoch, z ktorých plynula daňová výhoda boli p. B. M., O. S., T., I. J. a S. Y.. C. J. M. ani syn C.. S. M. medzi zúčastnenými na dohodnutých dodaniach neboli. B. M. jednal s ním vždy sám. Tovar dodávali Jatky Moravský Krumlov, dodávali ho svojim kamiónom. Tento tovar následne rozvážal kamión po odberateľoch M., S., T., J. a Y.. W. Šofér všade vyložil tovar, kde si tovar pri preberaní odvážili, potvrdili dodací list a dali pečiatku na CMR. Za tovar sa platilo v hotovosti, okrem B. M., ktorý platil cez účet. Jednu, možno dve dodávky zaplatil v hotovosti. Vymenovaní odberatelia mäsa vrátane B. M., O. S., T., I. J. a S. Y. vedeli vopred, že tovar privezený na územie SR z iného členského štátu, konkrétne z V. republiky, nebude v tuzemsku riadne zdanený v režime DPH v zmysle zákona o DPH, z čoho plynie, že toto skrátenie dane bude pre zúčastnených nenáležitá daňová výhoda. Tovar od dodávateľa z ČR Jatky Moravský Krumlov, spot s r.o. bol dovážaný vozidlami dodávateľa z ČR priamo na prevádzku obchodných partnerov - vymenovaní odberatelia mäsa, mäso pre odberateľov B. M., J. M. a C.. S. M. bolo dovezené na prevádzku Chalupkova ulica v Bratislave. Platby za dodané mäso prebiehali tak, že všetci platili v hotovosti, okrem M., ktorí platili I. J. na účet. Tovar, jeho druh i množstvo, si objednávali priamo odberatelia - obchodní partneri, od dodávateľa Jatky Moravský Krumlov spot s.r.o. a objednaný tovar im bol dodaný priamo na adresu ich prevádzok, pričom dodací list k dodaniu tovaru bol zároveň jeho objednávkou, objednávky nahlasovali jemu, ale samostatne aj šoférom. Týmto dohodnutým spôsobom prebiehali dodania tovaru - mäsa jediný rozdiel u M. bol vtom, že tovar, došiel B. M. na Q. ulicu v J.. B. M. následne rozhodol, na ktorú firmu potvrdí dodací list (objednávku). Túto potvrdenú objednávku po prevzatí tovaru zobral šofér a odniesol ju I. J.. J. vypočítal, koľko je to peňazí, vyplatil šoféra a následne vystavil faktúru na základe potvrdeného DL - objednávky. Tieto deklarované dodania tovaru - mäsa spoločnosť EUROCOOP s. d. až následne fakturovala odberateľom a to podľa množstva a druhu tovaru odobraného od Jatky Moravský Krumlov spot s r.o. a následne nahláseného spoločnosti EUROCOOP s. d.. Následne sa raz alebo dvakrát mesačne fakturovalo J. alebo ostatným vyššie menovaným. Spoločnosť EUROCOOP s. d. bola len nastrčená, v živote nič nenakúpila, ani neprebrala. Išlo len o fakturáciu tovaru. Pán B. M. nechcel tieto firmy, preto sa to riešilo cez J.. Tento obchod medzi J. a M. dohodol on osobne s B. M.. On si myslí, že sa B. M. s p. J. v živote nestretli. Keď boli problémy, tie riešil on, či už pri omeškaní platenia, pri nesedení váhy, kvalite mäsa. Dôvod prečo tovar dodávaný pánovi C.. S. M., ako aj B. i Barbore M., bol fakturovaný pánom J. a nie priamo spoločnosťou EUROCOOP, lebo to tak chcel p. B. M.. Nechcel, aby tam figurovali firmy, na ktoré sa nakupovalo, chcel, aby tam bol uvedený J.. Pri jednaní s p. B. M. som vedel, koho zastupuje, že okrem jeho samotného zastupuje aj manželku J. a syna C.. S. M.. Obchodní partneri - odberatelia mäsa mali výhody z toho, že nakupovali mäso ktoré bolo dodávané z ČR od Jatky Moravský Krumlov. Mali zníženú cenu asi o 10, 20 centov na kilo. Výhodnejšia cena sa vykrývala s DPH. Príklad : nakúpené mäso za 1,90 Eur/kg a predané za 1,70 Eur/ kg alebo 1,80 Eur/kg. MUDr. S. M. mal výhody z dodávok mäsa, ktoré on zabezpečoval, také isté výhody ako všetci ostatní obchodní partneri - S. Y., I. J., R. S., I. T., B. M., J. M., ale J. a S. nevedeli o týchto výhodách odo neho, nikdy sa s S. M. nestretol ani nedohadoval žiadne obchody ani nič. S. s J. M.. P. - mäso z Jatiek Moravský Krumlov, ktoré vozili autá Jatiek Moravský Krumlov bol vykladaný v poradí S., M., T., Y., a končilo sa u J.. I. MK vedeli presne aký tovar a koľko majú kde vyložiť, čo znamená, že objednávky dostávali Jatky Moravský Krumlov od šoféra alebo odo neho. Pre B. M. zabezpečoval obchody s hrtanmi on, C.. S. M. nemal s hrtanmi nič spoločné. V prípade dodávok mäsa, ktoré boli deklarované od dodávateľa I. J. pre B. M., J. M. a C.. S. M. jednal on s p. B. M., ktorý zastupoval všetkých troch vymenovaných M. a nie I. J.. S S. M. nikdy nejednal. Nemal vedomosť o tom, že by sa niekto z vyššie uvedených M. osobne stretol s I. J., nie je si istý, možno sa raz stretol s p. B. Orbánom. Na záver svedok uviedol, že S. M., nepozná, nikdy s ním nejednal osobne o žiadnych obchodoch. Vedel, že taký človek existuje. 52. Žalobca využil právo klásť svedkovi W. E. otázky - v jeho mene kládol otázky W.. I. D., obchodný riaditeľ, svedka sa spýtal, či mohol p. S. M. vedieť, že nakupoval tovar v reťazci, v ktorom nebola odvedená DPH, svedok odpovedal, že on sa s S. M. nikdy nestretol, nikdy som s ním nedohadoval žiadne obchody; na otázku či svedok vedel o tom, že bol tovar dodávaný p. S. M., odpovedal: viem o tom, že bol tovar vykladaný na Chalúpkovej ulici v Bratislave. Vodič doniesol opečiatkované objednávky buď od B., J. alebo S., nebol som pri tom, kto ich opečiatkoval a kto tovar preberal. Na otázku, či vedel o tom, že jedným z odberateľov bol aj S. M., odpovedal: videl som u I. J. objednávku, dodací list s pečiatkou S. M.; na otázku či povedal pánovi B. M., že DPH nebude odvedená, odpovedal že áno povedal mu to pri osobnom stretnutí, B. M. o tom vedel, bol s tým uzrozumený; táto informácia bola na začiatku pri dojednávaní obchodov. 53. Podľa žalovaného, správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov predložených daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly, ale zameral sa na preverenie reálnosti vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky skutočnosti zistené pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. 54. Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH má prednosť skutočný stav pred stavom formálnym. Správca dane bral do úvahy zistený skutočný stav, podľa ktorého I. žiaden tovar žalobcovi nedodával a títo sa ako zmluvné strany vo fiktívnom vzťahu nepoznali, nikdy sa ani nestretli a daňový žalobca reálne odoberal tovar priamo od českého dodávateľa Jatky Moravský Krumlov, spol. s r. o. tak, ako v dobe pred kontrolovaným obdobím. 55. Žalobca bol posledným článkom v reťazci obchodných subjektov zneužívajúcich systém DPH a bol nesporne zainteresovaným účastníkom, keďže sa do neho zapojil a pristúpil na to, že tovarový a fakturačný tok bude odlišný. Podľa vyjadrenia pána Ivana E. v zmysle zápisníc z výsluchu obvineného zo dňa 04.10.2017 a dňa 03.11.2017 (na ktoré správca dane prihliadal a použil v zmysle § 24 ods.4 daňového poriadku) boli tieto dodacie podmienky obchodu a spôsob úhrady dohodnutý s B. M. (ktorý dohadoval obchody v rodinnej firme M.). G. W. E., ako podpredseda predstavenstva spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii) nebol oprávnený za družstvo konať ani sám podpisovať zmluvy. 56. Bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené subjekty - osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko-sociálneho zázemia, ktoré boli prvé v dodávateľskom reťazci na území Slovenskej republiky, vystupujúce ako dodávatelia pre EUROCOOP spotrebné družstvo za účelom odpočítania dane z pridanej hodnoty z tovaru nadobudnutého v tuzemsku. Správca dane vyhodnotil skutkový stav a poukázal na zneužitie práva v zmysle odseku 66 a 69 rozhodnutia SD EÚ vo veci C-255/02 Halifax. Podstatný dôvod nepriznania odpočtu DPH bol ten, že nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru všetkými zúčastnenými subjektmi v reťazci, dodávateľovi žalobcu sa nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a následne odvolávajúcemu sa nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. 57. Správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno a preveril všetky možné skutočnosti týkajúce sa predložených predmetných faktúr. Predloženie faktúr je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty i keď majú doklady všetky náležitosti a sú riadne zaúčtované, samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Žalobca nekupoval tovar od I. J. (len sa snažil taký dojem vzbudiť na základe fiktívnych faktúr), pretože celý obchodný tok realizoval v skutočnosti od októbra 2008 tak ako predtým, keď mu tovar dodávala spoločnosť Jatky Moravský Krumlov, spot s r. o.. Dôvodom pre neuznanie odpočtu dane bola predovšetkým zistená skutočnosť, že deklarovaný zdaniteľný obchod nezodpovedal reálnemu plneniu, daňový subjekt deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa Ján J., na ktorého však ekonomické vlastníctvo tovaru neprešlo a právo disponovať s predmetným tovarom ako vlastník nezískal a to ani v prípade reálneho uskutočnenia dodávok a ani v prípade faktúrami deklarovaných dodávok tovaru v reťazci. 58. Žalobca bez akéhokoľvek preverenia si pána W. E., ktorého ekonomické pozadie si nepreveroval, dôverčivo pristúpil na realizáciu papierových obchodov na základe vystavených faktúr, hoci reálne dodanie tovaru nezodpovedalo ich obsahu. Pre dobromyseľnosť daňového subjektu nesvedčí skutočnosť, že od zabehnutého obchodného vzťahu dodávok mäsa od producenta pristúpil na podmienku vstupu ďalšieho medzičlánku, hoci zo spôsobu realizácie zdaniteľných plnení bolo zrejmé, že tento medzičlánok svojou ekonomickou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu vo vzťahu k predmetu dohodnutých plnení nevložil. Jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre všetky podnikateľské subjekty zapojené do reťazca, teda aj pre žalobcu. 59. Žalobca dovážal mäso od dodávateľa z Českej republiky (intrakomunitárne dodanie tovaru) ktorého dodanie bolo v ČR oslobodené od dane, nadobúdateľovi tohto tovaru v SR (odvolávajúci sa) vznikla povinnosť priznať DPH štátu podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pričom si v tom istom zdaňovacom období mal právo na odpočítanie DPH (splnenie podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. c) a § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, na základe takéhoto postupu je u platiteľa DPH vzťah k štátnemu rozpočtu „nulový“, t. j. výška priznanej DPH je zároveň výškou odpočítanej DPH. Podstata výhody vo vzťahu k štátnemu rozpočtu spočíva v tom, že od októbra 2008 žalobca na základe formálne vytvoreného obchodného reťazca bez reálneho obsahu sa stal odberateľom toho istého tovaru od dodávateľa registrovaného ako platiteľ DPH v Slovenskej republike, daň zaplatil dodávateľovi uvedenom na faktúrach, túto DPH si odpočítal. DPH uvedená na dodávateľskej faktúre môže byť odpočítaná, ak dodávateľovi reálne aj vznikla daňová povinnosť na základe § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru, teda nie povinnosť zaplatiť DPH uvedenú na faktúre bez právneho dôvodu. 60. Výsledky zistené pri daňovej kontrole u žalobcu za zdaňovacie obdobia rokov 2008, 2009, 2010, 2011 jednoznačne preukázali, že tovar spoločnosťami BDL Logistik s.r.o., REAL KOMPLEX s.r.o., SYOMA s.r.o. a MARKT, s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo v likv. a I. J. dodaný nebol, len boli fiktívne na tieto spoločnosti vystavené faktúry. Ak uvedeným daňovým subjektom nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Odvolávajúci sa tovar predával konečným spotrebiteľom, na ktorých v plnej miere dopadá platba DPH , ktorú mal odviesť do štátneho rozpočtu, túto daň na výstupe si neoprávneným odpočtom dane na vstupe ponížil t.j. suma dane na výstupe odvedená do štátneho rozpočtu bola nižšia práve o sumu neoprávneného odpočtu dane na vstupe. 61. Žalobca mal vynaložiť potrebnú mieru starostlivosti na to, aby sa vyhol účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci za účelom získania neoprávnených plnení zo štátneho rozpočtu. Podnikateľ nesie zodpovednosť a riziko za obchodné vzťahy do ktorých vstupuje. Na základe výsledkov všetkých preverovaní a zistení správca dane dospel k záveru, že podnikateľské aktivity odvolávajúceho sa neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaného na územie Slovenskej republiky. Všetky skutočnosti poukazujú na skutočnosť, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku a jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody. Zo skutočností zistených správcom dane vyplýva, že daňový subjekt mohol, resp. mal vedieť, keby bol konal s náležitou starostlivosťou, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, je preto bezpredmetné poukazovanie na to, že ako kupujúci konal v dobrej viere a že nikdy sa s pánom E. nestretol. 62. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. 1S/281/2014 zo dňa 14.1.2016 uviedol, že žalobcovi bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH na vstupe, keby bolo objektívne preukázané, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia mu neboli dodané, resp. ak by bolo preukázané, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. iná nezákonnosť, pre odpočítanie DPH nie je postačujúce, že tovar existuje, nevyhnutné pre priznanie nároku na odpočítanie dane a pre naplnenie podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH je potrebné, aby bolo zdaniteľné plnenie uskutočnené (teda v danom prípade tovar reálne dodaný) práve tou osobou, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ, čo v danom prípade preukázané nebolo. Zásadu daňovej neutrality je možné striktne uplatňovať len vtedy, keď dotknutá osoba konala v dobrej viere, alebo keď bolo úplne vylúčené nebezpečenstvo straty daňových príjmov. 63. Pokiaľ o existencii podvodu daňový subjekt mohol a mal vedieť, je možné určiť ho zodpovedným zo zapojenia sa do transakcie poznačenej podvodom (NSS 1 Afs 53/2016, bod 8) Pri aplikácii princípu "mal vedieť" sa zistí, že zdaniteľná osoba nevykonala primeranú kontrolu a nepristupovala k transakcii s náležitou starostlivosťou, aby sa uistila, že transakcia nie je súčasťou podvodnej schémy. Žalobca v danom prípade s ohľadom na všetky neštandardné okolnosti celého prípadu o svojej úlohe v celom reťazci vedieť mal a vedieť mohol, vzhľadom na to, že zabezpečené dôkazy preukazujú, že obchody neboli štandardnými obchodmi, žalobca objednával tovar telefonicky - buď u p. E., alebo podľa vyjadrenia p. E. priamo u českých šoférov, pričom vedel, že faktúry sú od inej osoby (p. J. ), t.j. vedel, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom Potvrdzuje to vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.9.2013, v ktorom uviedol, že komunikoval s p. E. a aj faktúry osobne doručoval pán E.. Minimálne musel teda žalobca vedieť o p. E. a p. J., keďže u jedného objednával a druhý bol uvedený na faktúrach a zároveň mu platil. Žalobca potvrdil, že jednal len s p. E., ktorý ale nebol oprávnený konať za dodávateľa, ktorý bol uvedený na faktúrach. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobca si nepreveril postavenie dodávateľa, nepreveril si, kto je oprávnený za neho konať, či je schopný tovar dodať, či je kontaktný, k dodávateľskej firme sa nevedel vyjadriť. Žalobca nekonal v súlade so zásadou opatrnosti v obchodnom styku. Zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby podnikateľ mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorou napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí (§ 264 Obchodného zákonníka). 64. Podľa žalovaného správca dane opodstatnene dospel k záveru, že žalobca skutočne nekupoval tovar od I. J., ale len na základe fiktívnych faktúr, pretože celý obchodný tok realizoval v skutočnosti od októbra 2008 tak ako predtým, keď mu tovar dodávala spoločnosť Jatky Moravský Krumlov, spol. s r. o.. Dôvodom pre neuznanie odpočtu dane bola predovšetkým zistená skutočnosť, že deklarovaný zdaniteľný obchod nezodpovedal reálnemu plneniu, daňový subjekt deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa I. J., na ktorého však právo disponovať s predmetným tovarom neprešlo. Žalobca bez akéhokoľvek preverenia si pána W. E., ktorého ekonomické pozadie si nepreveroval, dôverčivo pristúpil na realizáciu papierových obchodov na základe vystavených faktúr, hoci reálne dodanie tovaru nezodpovedalo ich obsahu. Pre dobromyseľnosť žalobcu nesvedčí skutočnosť, že od zabehnutého obchodného vzťahu dodávok mäsa od producenta pristúpil na podmienku vstupu ďalšieho medzičlánku, hoci zo spôsobu realizácie zdaniteľných plnení bolo zrejmé, že tento medzičlánok svojou ekonomickou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu vo vzťahu k predmetu dohodnutých plnení nevložil. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia podporne poukázal aj na zásady vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora El J vo veci C-255/02 Halifax. 65. Podstatným dôvodom pre nepriznanie odpočtu dane bola skutočnosť, že dodávateľovi I. J. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, vznikla mu len povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH odviesť DPH bezdôvodne uvedenú na faktúrach. U Jána J. na základe vykonanej daňovej kontroly nebolo priznané odpočítanie DPH z dôvodu, že tovar síce reálne existoval, ale nebolo preukázané, že mu ho dodal dodávateľ uvedený na faktúre (EUROCOOP), Ivan E. nebol oprávnený konať za dodávateľa. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10Sžfk /55/2018 zo dňa 30.01.2019. Kasačný súd zdôraznil, že ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. 66. Žalovaný poukázal tiež na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozsudku č.6Sžf/24/2016 zo dňa 21.11.2018 (žalobca B. M., predmet sporu bol principiálne rovnaký ako je vec, ktorá je predmetom tohto odvolania) - v uvedenej veci rovnako nebolo priznané právo na odpočítanie DPH z dodávok mäsa na základe dodávateľských faktúr od I. J., z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, nadväzne porušenia § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že pokiaľ i platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber DPH postavený. Ďalej súd uviedol, že o dostatočnej obozretnosti nesvedčí skutočnosť, že bez akéhokoľvek preverenia žalobca (B. M.) jednal s pánom E. ktorého ekonomické pozadie si nepreveroval, dôverčivo pristúpil na realizáciu „papierových“ obchodov na základe vystavovaných faktúr, hoci vedel, že reálne dodanie nezodpovedá ich obsahu. Rovnako dobromyseľnosti žalobcu nesvedčí skutočnosť, že zabehnutý obchodný vzťah dodávok mäsa priamo od producenta, hoci ide o obchod s rýchloobrátkovým tovarom, pričom je podstatná jeho aktuálna kvalita, pristúpil na podmienku vstupu ďalšieho dodávateľského medzičlánku (čo i len Jána J., i keď tam predchádzali ešte dva ďalšie), hoci zo spôsobu realizácie zdaniteľných plnení bol zrejmé, že tento medzičlánok svojou ekonomickou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu vo vzťahu k predmetu dohodnutých plnení nevložil. Podľa súdu bola správne vyhodnotená potrebná miera odbornej starostlivosti žalobcu, ktorú mohol a aj mal vynaložiť na to, aby sa vyhol jeho objektívne sa javiacej účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci, vytvorenom za účelom získania neoprávnených plnení zo štátneho rozpočtu. Vo všeobecnosti je potrebné vychádzať z premisy, že podnikateľ nesie zodpovednosť a riziko za obchodné vzťahy, do ktorých vstupuje, i v nadväznosti na administratívnoprávne konsekvencie, ktoré z nich a z príslušných noriem verejného práva vyplývajú. Ani zásadu neutrality DPH, uplatňovanú na jednotlivých stupňoch zdaniteľných plnení, nemožno bezvýhradne aplikovať v prípadoch, ktoré svojou podstatou a prevedením postrádajú ekonomický účel obchodnej kauzy a odporujú účelu sledovanému zavedením uvedenej nepriamej dane. Bolo potrebné hľadať spravodlivé uplatnenie proporcionality medzi ochranou nárokov žalobcu a ochranou verejného záujmu spočívajúceho nielen v riadnom platení daní, ale aj v rovnakom uplatňovaní i nárokov na odpočet dane, kedy ich neoprávnené inkasá z pohľadu generálnej prevencie môžu prispievať k deformácii podnikateľského prostredia a sú nespravodlivé vo vzťahu k daňovým subjektom nezneužívajúcim inštitút odpočtu dane zaplatenej na vstupe, odvolávajúc sa pri tom na zásadu neutrality DPH. II. Žaloba 67. Včas doručenou správnou žalobu sa žalobca domáhal preskúmania v úvode odôvodnenia tohto rozsudku a v záhlaví uvedených rozhodnutí žalovaného a správcu dane, tieto považoval za nezákonné a z tohto dôvodu ich žiadal zrušiť. 68. Podľa žalobcu daňové orgány nesprávne vyhodnotili zistené skutkové okolnosti, nezohľadnili a nevysporiadali sa s tvrdeniami žalobcu. Správca dane nespochybnil samotné dodanie tovaru, avšak žalovaný opieral svoje rozhodnutie prevažne o skutkové nálezy zistené počas výkonu daňových kontrol u iných daňových subjektov, čo je v rozpore so základnými zásadami uvedenými v § 3 ako aj ustanoveniami § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1 daňového poriadku. 69. Rovnako, prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, vo svojich rozhodnutiach nepredložili objektívne a jednoznačné dôkazy spochybňujúce konanie žalobcu v dobrej viere ako aj nepredložili relevantné argumenty preukazujúce skutočné dosiahnutie daňovej výhody žalobcu. Realizáciu samotného odpočtu DPH v nadväznosti na skutkové okolnosti totiž, podľa názoru žalobcu, nie je možné považovať za výhodu, keďže ide o základné právo prislúchajúce platiteľovi DPH pri nákupoch, ktoré využije na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ DPH. Je teda zrejmé, že žiadnu daňovú výhodu nezískal a Správca dane spolu s žalovaným používajú tento pojem nesprávne a účelovo. 70. Žalobca poukázal na to, že pri obstaraní tovaru a odpočte DPH konal v dobrej viere a nie je si vedomý žiadneho porušenia ustanovení zákona o DPH, a z tohto dôvodu nesúhlasí so závermi žalovaného. Žalobca bol zároveň počas daňovej kontroly schopný preukázať nákup tovaru a jeho využitie na ďalšie dodávky evidenciou pre interné účely ako aj pre potreby Štátnej veterinárnej správy, čím došlo k splneniu podmienok na odpočet DPH v zmysle ustanovení §49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na §51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 71. Dodávky mäsa obstarával žalobca od subjektu I. J. - J. z dôvodu, že sám nebol schopný splniť podmienky, ktoré požadoval bitúnok Jatky Moravský Krumlov, spol. s r. o. ako prvý dodávateľ v reťazci. Konkrétne išlo o podmienku plného vyťaženia dopravného prostriedku, keďže spoločnosť Jatky Moravský Krumlov, spol. s r. o. platila za prepravu tovaru z Čiech na Slovensko, ako aj podmienku platby v hotovosti pri prebratí tovaru. Žalobca nebol schopný na dennej báze odobrať dostatočné množstvo tovaru - bravčového mäsa, ktoré by vyťažilo celý dopravný prostriedok, keďže objednával čerstvé mäso, ktoré išlo bez zmrazenia do maloobchodu, ani nebol schopný dlhodobo platiť za tovar pri prebratí. Nákup tovaru od subjektu Ján J. - J. mal preto nezávislý podnikateľský účel, a z pohľadu žalobcu nešlo o získanie daňovej výhody. 72. Žalovaný však na tieto objektívne dôvody neprihliadol a vo svojom stanovisku len uvádza, že podnikateľské aktivity žalobcu neboli štandardnými obchodmi, keďže fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom, pričom tieto skutočnosti nepodporil objektívnymi dôkazmi o tom, že nejde o bežne využívané obchodné praktiky a v napadnutom rozhodnutí poukazoval iba na zistenia identifikované v súvislosti s predchádzajúcimi dodania tovaru v reťazci. Z tohto dôvodu považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, a teda nezákonné. 73. V rámci svojich obchodných aktivít postupoval žalobca s odbornou starostlivosťou a pre potreby svojej činnosti preveril v potrebnom rozsahu, že subjekt I. J. - J. sa zaoberá predajom mäsa a mäsových výrobkov. Žalobca nemal povinnosť preverovať presný predchádzajúci fakturačný tok dodávok predmetného mäsa, ktorého prepravu žalobcovi zabezpečovala spoločnosť Jatky Moravský Krumlov, spol. s r. o. 74. Žalobca nemal ani odôvodnenú pochybnosť o tomto toku či dodávkach, ktorá by zakladala povinnosť riadneho hospodára takúto skutočnosť preverovať a to z dôvodu, že dodávky tovaru boli riadne subjektom I. J. - J. uskutočňované v zmysle objednávok, subjekt bol registrovaným platiteľom DPH a tieto dodávky riadne podložil príslušnými dokladmi - faktúrami a dodacími listami. Žalobca konal v dobrej viere a zároveň bolo nesporné, že dodávateľ bol oprávnený disponovať a dodávať predmetný tovar, čoho dôkazom je aj fakt, že samotný prevod vlastníctva počas celého obdobia nenamietala žiadna zo zmluvných strán, ani tretia strana. 75. V súvislosti s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v spochybnení uskutočnenia dodávok predmetného tovaru, žalobca poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka vo všeobecnosti upravujúce vzťahy medzi podnikateľmi v Slovenskej republike. Z dôvodu zvýšenia právnej istoty, priamo ustanovenia § 446 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, špecificky upravujú pri kúpnej zmluve prevod práva k tovaru, aj v situácii, keď dodávateľ nie je jeho vlastníkom. V zmysle predmetného ustanovenia „kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.“ V zmysle citovaného ustanovenia a právnej praxe sa dobromyseľnosť kupujúceho v zásade predpokladá a existenciu opaku je povinná preukázať osoba, ktorá sa tohto opaku dovoláva. 76. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávky bravčového mäsa subjekt I. J. - J. dlhodobo riadne zabezpečoval a k dodávkam vyhotovoval riadne doklady, nemal žalobca dôvod a najmä žiadnu povinnosť bližšie zisťovať spôsob nadobudnutia predmetného bravčového mäsa od dodávateľa, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR. V rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 5Sžf 49/2010 súd konštatuje, že „v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru“ a ,,objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu.“ 77. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR č. 6Sžf 10/2012, v ktorom Najvyšší súd okrem iného konštatuje, že „skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu.“ 78. Najvyšší súd SR zároveň v citovanom rozhodnutí poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03 Optigen, že „každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.“ Z tohto dôvodu neobstojí názor žalovaného, že žalobca si vôbec nepreveril postavenie dodávateľa. Žalobca zároveň upozorňuje aj na skutočnosť, že v porovnaní so žalovaným alebo prvostupňovým orgánom mu daňový poriadok nedáva širšie práva alebo inštitúty, ktorým by v zásade žalobca mohol preveriť skutočnosti do takej hĺbky, ako samotný žalovaný, respektíve Prvostupňový orgán. 79. Žalovaný svoje indície opiera o skutočnosti, ktoré jednotlivo, a ani spoločne, nemôžu byť vyhodnotené tak, že žalobca nekonal v dobrej viere. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za iné subjekty, ktoré ani neboli jeho obchodnými partnermi. Žalobca obchodoval s dodávateľom Jánom J. a nemal žiadnu vedomosť o iných spoločnostiach, ktoré figurujú v spomínanom obchodnom reťazci. Žalobca zároveň vedel odkiaľ tovar pochádza. Je prirodzené, že kupujúci a spracovateľ pozná pôvod mäsa, keďže táto informácia je nevyhnutná pre potreby veterinárnych kontrol a evidencie dovozu mäsa. 80. Žalobca poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán prípadne žalovaný sú povinní skutkové okolnosti vyhodnocovať individuálne pre jednotlivé transakcie, t.j. preskúmať dodávku medzi subjektom I. J. - J. a žalobcom, a nemôže spochybňovať právo na odpočet DPH na základe záverov z daňovej kontroly subjektov identifikovaných v predchádzajúcich článkoch reťazca súvisiacich s dodaním tovaru. Je potrebné zdôrazniť, že v neutrálnom právnom prostredí žalobca, ako daňový subjekt, nesmie niesť bremeno zodpovednosti štátu za zlyhaný mechanizmus výberu dane. Štát, resp. daňové orgány, majú neporovnateľne efektívnejšie a funkčnejšie mechanizmy na zisťovanie a odhaľovanie, že v prípade daňového podvodu k takémuto zlyhaniu došlo, ako žalobca. 81. Samotný dodávateľ I. J. počas výsluchu 25. februára 2013 (zápisnica o výsluchu obvineného v trestnom konaní ČVS: PPZ-577/NKA-FP-ST-2012) potvrdil, že Tovar nakupoval od EUROCOOP, následne ho dodával žalobcovi a v tejto súvislosti vystavoval pre žalobcu faktúry a prijímal platby. Subjekt I. J. - J., podľa predmetnej výpovede, prevádzal právo nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu a nevedel, že by bol akýmkoľvek spôsobom zavádzaný alebo privádzaný do omylu. Počas výpovede I. J. tiež potvrdil, že W. E. ho pri dodávkach tovaru žalobcovi zastupoval a konal v jeho mene. Žalovaný však túto výpoveď vôbec nevzal do úvahy a vo svojom rozhodnutí sa obmedzil len na konštatovanie, že právo nakladať s tovarom ako vlastník neprešlo. Žalovaný svoj záver nijako nevysvetlil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. 82. Žalobca poukázal na rozhodnutia C-354/03 Optigen a C-439/04 Axel Kittel, v ktorých sa Súdny dvor EÚ zaoberal totožnými otázkami ako žalovaný, týkajúcimi sa nároku na odpočet DPH. V zmysle rozhodnutia C-354/03 Optigen Súdny dvor EÚ judikoval právo na odpočet DPH v prípadoch, keď predchádzajúce plnenia dodávateľov daňového subjektu boli príslušným daňovým orgánom členskej krajiny spochybnené, prípadne označené ako daňový podvod. Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti u daňového subjektu riadne používajúceho tieto plnenia na zdaniteľné obchody judikoval, že „plnenia, ktoré nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice (Smernica Rady 77/388/EHS z 28. novembra 2006), ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.“ 83. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal aj na rozhodnutie C-439/04 Kittel, v ktorom Súdny dvor EÚ s odkazom na už vyššie citované rozhodnutie taktiež konštatuje, že právo platiteľa dane na odpočet dane, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom a spĺňajú objektívne kritériá zdaniteľných plnení v zmysle Šiestej smernice, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ opätovne zdôraznil v bode 47 a 49 rozsudku s odkazom na predchádzajúce rozhodnutia C-62/93 BP Soupergaz, C-110/98 Gabalfrisa a C-395/02 Transport Service, že „právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.“ V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ ďalej judikuje, že „otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.“ Zároveň v bodoch 51 a 52 Súdny dvor EÚ konštatuje, že v prípade, ak dodávka uskutočnená platiteľom, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, vnútroštátna právna úprava nemôže zabrániť právu odpočítať daň zaplatenej platiteľom dane, a to ani v prípade, ak by samotná kúpna zmluva bola v dôsledku tohto podvodu považovaná za absolútne neplatnú. 84. Žalovaný sa však vyššie uvedeným záväzným právom EÚ vôbec nezaoberal, napriek tomu, že ide o rozsudky, v ktorých Súdny dvor EÚ posudzoval právo odpočítať daň v reťazci, ktorý mohol byť poznačený podvodom. Naopak, žalovaný sa v Rozhodnutí účelovo obmedzil len na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, v ktorom Súdny dvor EÚ riešil situáciu bankových inštitúcii, ktoré mali nárok na odpočítanie len 5% celkovej sumy DPH na vstupe. Žalobca neposkytuje plnenia bez nároku na odpočítanie DPH na vstupe, jeho situácia je teda diametrálne odlišná. Uvedený postup žalovaného svedčí o jeho účelovom konaní a je v rozpore so základnou zásadou správy daní uvedenou v § 3 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorej sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych noriem. Rozhodnutie žalovaného je preto nezákonné. 85. Pri odvolávaní sa na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-255/02 Halifax bolo dôkazným bremenom žalovaného preukázať, že skutkový stav posudzovaných dodávok mäsa má prvky tohto prípadu. Žalovaný však nepoukázal na žiadnu relevantnú podobnosť o obmedzil sa len na všeobecné tvrdenie o získaní daňovej výhody (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/24/2012). Z uvedeného dôvodu, s ohľadom na rozdielnosť skutkového stavu vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a prípadu žalobcu, je žalobca toho názoru, že žalovaný týmto rozhodnutím svoje tvrdenia podložil nesprávne. 86. Prvostupňový orgán sa vo svojom stanovisku k zisteným skutočnostiam odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf/24/2012, v ktorom sa uvádza, že správca dane, ktorý vykonáva dokazovanie dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V rozpore s uvedeným rozsudkom však Správca dane pri daňovej kontrole dostatočne nepreveril okolnosti dodávky tovaru medzi subjektom I. J. - J. a žalobcom, ako aj použitie tovaru žalobcom na jeho dodávky tovarov ako platiteľa DPH - teda skutočností rozhodujúcich pre vznik práva na odpočet DPH žalobcom pri kúpe tovaru od subjektu Ján Brocka - Brocka. 87. Prvostupňový orgán, a následne aj žalovaný sa pri pre preverení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane obmedzil len na skutkové zistenia z daňových kontrol vykonávaných u predchádzajúcich dodávateľov v reťazci. Týmto postupom bolo porušené ustanovenie § 44 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého „daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov“. Žalobca pritom počas daňovej kontroly vedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálne dodanie tovaru od spoločnosti I. J. - J., ako aj jeho následné využitie žalobcom na dodávky tovaru ako platiteľa DPH v maloobchode. 88. Pokiaľ ide o opakovanú výpoveď svedka pána W. E. na Daňovom úrade dňa 13.3.2019, žalobca trvá na tom, že sa žalovaný priklonil k tvrdeniu pána W. E. bez akéhokoľvek vysvetlenia a zámerne interpretoval skutočnosti v neprospech žalobcu, čo preukazuje účelovosť jeho konania. 89. Žalobca tvrdil, že prvostupňový orgán ani žalovaný nevyhodnotili opakovanú výpoveď pána E. v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (jeho skoršími výpoveďami a ostatnými dôkazmi) v zmysle § 3 ods. 3 zákona daňového poriadku a bez akéhokoľvek opodstatnenia priznal vyššiu váhu práve jeho poslednej výpovedi z 13.3.2019, hoci jeho skoršie výpovede - časovo bližšie k okolnostiam, o ktorých vypovedal - musia byť hodnovernejšie, keďže časom sa schopnosť rozpamätať sa na staršie skutkové okolnosti stráca a aj vnímanie skutkových okolností sa môže meniť. Práve vyjadrenie svedka, že o neodvedení DPH informoval pri osobnom stretnutí pána B. M. považuje žalobca za nelogické aj vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenia, kedy priznáva, že jedinými osobami, ktoré si medzi sebou delili neodvedenú DPH boli vyššie uvedený O. S., C. T. a svedok. Tieto osoby mali ako jediné priamu výhodu z neodvedenej DPH, ktorá im ale bola reálne uhrádzaná spolu s cenou mäsa odberateľmi, medzi ktorými bol aj žalobca. Svedok navyše aj po výzve na doplnenie svojej výpovede odmietol uviesť, za akých okolností a akým spôsobom B. M. o neodvedení DPH informoval. Táto výpoveď svedka je nielen v rozpore s jeho predchádzajúcimi výpoveďami, ale aj so základnou logikou, pretože B. M. nedostával žiadny podiel z neodvedenej DPH, a preto nebol logický dôvod ho o tom informovať. Práve naopak, logické očakávanie by bolo, že B. M. bol zámerne a systematicky uvedený do omylu. Na základe uvedeného považuje žalobca predchádzajúce tvrdenia svedka za tendenčné a ničím nepodložené. 90. V tejto súvislosti treba zároveň podotknúť, že opakované vypočutie pána W. E., s náležitým poučením svedka a za prítomnosti zástupcov žalobcu, sa uskutočnilo až po takmer piatich mesiacoch od rozhodnutia odvolacieho orgánu v pôvodnom konaní, dňa 13.03.2019, čo je v priamom rozpore so zásadou úzkej súčinnosti, a zároveň takýto postup Správcu dane mal za následok vydanie Rozhodnutia až po takmer desiatich mesiacoch od vrátenia veci na rozhodnutie zo strany Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Správca dane týmto zaťažil celé vyrubovacie konanie závažnou procesnou vadou, kedy bez udania akéhokoľvek dôvodu svojvoľne prekročil lehotu na rozhodnutie, ktorú mu určuje § 65 Daňového poriadku o takmer osem resp. deväť mesiacov. Ak vezmeme do úvahy, že v priebehu celého tohto obdobia vykonal Správca dane iba jeden procesný úkon, a to opakované vypočutie svedka, je možné konštatovať, že Správca dane konal v rozpore so zásadou efektívnosti správy daní v priamom vzťahu k Daňovému subjektu. 91. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 1/2011, podľa ktorého ak žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia (existenciu tovaru potvrdil aj Správca dane), faktúrou a prílohami s podrobným opisom druhu a ceny dodaného tovaru od určitého dodávateľa (prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník a vystavenie faktúry subjekt Ján J. - J. jednoznačne potvrdil), potom vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno, ako aj dôkaznú núdzu správca dane. Skutočnosť, že správca dane aj napriek výzve žalobcu neuviedol akým spôsobom by žalobca mal svoju dôkaznú povinnosť splniť je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a zákonným výkonom správy daní. 92. Dôkazné bremeno žalobcu rovnako nespočíva ani na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Opačný výklad, t. j. ak by žalobca, ktorý postupoval v súlade s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, bol potrestaný za neúčinné preventívne opatrenia štátu, je v absolútnom rozpore so zásadou proporcionality. 93. Správca dane a žalovaný neodôvodnene a v rozpore so zákonom rozšírili dôkazné bremeno, ktoré pri daňovej kontrole znáša žalobca. Závery žalovaného, tak ako ich uvádza a aplikuje, sú tiež v rozpore s ustálenou judikatúrou v daňových veciach. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NSSR, sp. zn. 5Sžf/108/2009: „Najvyšší súd na tomto mieste poukazuje i na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú žalobcom. Za situácie, keď právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. V daňovom konaní sa právne úkony, či iné rozhodujúce skutočnosti posudzujú podľa svojho obsahu. V pochybnostiach orgány verejnej moci postupujú voči daňovému subjektu miernejšie /in dubio mitius/ (napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008).“. 94. Žalovaný pri hodnotení dôkazov v rozpore so zákonom, najmä so základnými zásadami správy daní, na všetky relevantné skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané viacerými dôkaznými prostriedkami, a bez náležitého zdôvodnenia konštruuje len všeobecné pochybnosti o postupe žalobcu. V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. Takéto hodnotenie je pritom myšlienkovou úvahou správcu dane, počas ktorej usudzujúci subjekt prijíma jedno tvrdenie a odmieta protikladné iné, pričom sa opiera o logické, systematické, historické, pravdepodobnostné, vierohodné a iné úsudky. Uvedeným hodnotením však nie je, ak správca dane jeden dôkaz iba prijal a protichodný dôkaz iba ako nevierohodný odmietol (t.j. odmietol bez toho, aby objasnil, prečo tak urobil). Takéto správanie správcu dane vedie k jednostrannému zľahčeniu jeho poslania, ktoré však nemá oporu v zákone (Rozsudok Nejvyššího správního soudu 3 Afs 21/2003). 95. Podľa rozsudku NSSR 5Sžf/137/2013 zo dňa 27.11.2014 môže byť odpočet DPH zamietnutý v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočet vedela, alebo mala vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet, je súčasťou daňového podvodu. Dôkazné bremeno však v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nesú daňové orgány a od zdaniteľnej osoby, ktorá si uplatňuje odpočet DPH môže byť požadovaná iba obozretnosť primeraná okolnostiam (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House, rozsudok Súdneho dvora EÚ C-324/11 Gábor Tóth). 96. Navyše, v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 Mahagében a C-142/11 Dávid), ak správca dane dospel k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že zdaniteľný obchod zakladajúci právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, má správca dane povinnosť predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k tomuto záveru. Správca dane ani žalovaný takéto dôkazy nepredložili, čím vo vzťahu k uvedenému svoje dôkazné bremeno neuniesli. III. Vyjadrenie žalovaného 97. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo obdobné ako argumentácia v jeho rozhodnutiach opísaná v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. IV. Relevantné právne predpisy 98. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 99. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 100. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 101. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 102. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 103. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 104. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 105. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 106. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 107. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 108. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 109. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 110. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 111. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 112. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 113. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 114. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona o DPH na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). V. Posúdenie veci správnym súdom 115. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 116. Predmetom preskúmavania správnym súdom sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe namietal, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 a splnenie podmienok aj riadne preukázal. 117. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 118. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č o DPH. 119. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 120. Obdobím rozhodným pre posúdenie veci boli zdaňovacie obdobia rokov 2008 až 2011, kedy žalobca odoberal mäsové výrobky, pričom dodávky deklaroval od tuzemského daňového subjektu I. a z faktúr vystavených týmto subjektom v príslušných zdaňovacích obdobiach odpočítal DPH. 121. Z administratívneho spisu vyplýva, že primárnym (počiatočným) dodávateľom tovaru (bravčového mäsa) bol zahraničný subjekt Jatky Moravský Krumlov z Českej republiky. V rôznych zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom kontroly daňových orgánov boli dodávateľsko-odberateľské reťazce smerujúce k žalobcovi rôzne. Bližšie sú opísané v odsekoch 5 až 11 odôvodnenia tohto rozsudku. Vo všetkých reťazcoch bol dodávateľom žalobcu daňového subjektu I. ktorý mal podľa predložených dokladov nadobudnúť tovar od daňového subjektu EUROCOOP. 122. Zároveň bolo prostredníctvom výsledkov daňových kontrol u jednotlivých účastníkov reťazca firiem zistené, že týmito subjektmi bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek relevantného vedomia a ekonomického, technického alebo personálneho zázemia, vystupujúce v úlohe dodávateľov tovaru pre EUROCOOP a následne dodávateľa žalobcu I. J. - J.. X. tohto mechanizmu bolo nad všetky pochybnosti bolo získanie daňovej výhody pri nezaplatení DPH z intrakomunitárnej dodávky a z odpočítania DPH pri následnom predstieranom nadobúdaní predmetného tovaru v tuzemsku. 123. Vyššie spomínaný mechanizmus, ako vyplýva zo zistení správcu daňových orgánov (administratívneho spisu), prebiehal tak, že tovar bol dodávateľom Jatky Moravský Krumlov dovážaný dopravnými prostriedkami tejto spoločnosti do Slovenskej repbliky a vykladaný v prevádzkárňach slovenských podnikateľov (žalobca, B. M., J. M., I. J., C.. R. S., S. Y., I. T.). Správny súd podotýka, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že takýto postup pohybu tovaru bol zaužívaný aj pred obdobím rozhodným pore posúdenie veci (rokov 2008 až 2011). 124. Pokiaľ tok tovarový od výrobcu Jatky Moravský Krumlov k jednotlivým vyššie uvedeným slovenským podnikateľom vrátane žalobcu zostal nezmenený, fakturačný tok v konkrétnych (v úvodnej časti odôvodnenia rozsudku špecifikovaných) zdaňovacích obdobiach bol na rozdiel od tovarového upravený tak, že fakturačne boli dodávky deklarované spoločnostiam uvedeným v ods. 5 až 11 odôvodnenia rozsudku. Podľa vyjadrenia českého výrobcu Jatky Moravský Krumlov vodiči odovzdávali faktúry za tovar osobám pri preberaní tovaru (aj v prípade tovaru určeného žalobcovi) a za tovar inkasovali hotovosť od týchto osôb, ktorých totožnosť nepreverovali. 125. V podstate možno zhrnúť, že pokiaľ ide o články reťazca pozostávajúce z dodávateľa žalobcu (I. J. - J.), jeho dodávateľa (R.) a jeho dodávateľov (BDL Logistik s.r.o., REAL KOMPLEX s.r.o., SYOMA s.r.o., MARKT s.r.o., PERRO s.r.o. alebo NEXT + s.r.o.), niet pochýb, že konanie nesie dostatočné verifikovatelné znaky odôvodňujúce klasifikáciu ich konania ako zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. 126. Tieto zistenia zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu a vyplývajúce z administratívneho spisu samy o sebe nie sú objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu. Sú však argumentom posúdenia (testu) ingerencie žalobcu v posudzovaných obchodných vzťahoch a jeho aktívnu alebo pasívnu účasť na reťazci porušujúcom právne predpisy týkajúce sa DPH. 127. Ako už senát 2S správneho súdu viackrát (aj v prípadoch súvisiacich podozrení z karuselových obchodov s účasťou slovenských podnikateľov obchodujúcich s mäsom a mäsovými výrobkami) judikoval v prípadoch podozrení zo zneužitia spoločného systému DPH majú daňové orgány na výber z dvoch alternatív posúdenia takýchto podozrení, ktoré závisia od skutočného stavu veci zisteného daňovou kontrolou. 128. Prvou alternatívou by bola situácia, kedy by zdaniteľné obchody neprebehli vôbec a plnenia deklarované v daňových dokladoch by neexistovali. Takáto situácia v predmetnej veci zistená nebola, pretože ani správca dane a ani žalovaný nespochybnili, že tovar deklarovaný na faktúrach žalobcovi dodaný bol. 129. Dňovou kontrolou vykonanou u žalobcu bolo zistené, že predmetné zdaniteľné obchody, resp. že tovar deklarovaný na listinných dôkazoch produkovaných žalobcom bol žalobcovi skutočne dodaný. Keďže žalobca bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. aspoň jedna z osôb poskytujúcich zdaniteľné plnenia z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti, bolo na daňových orgánoch, aby zhodnotili, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet dane boli súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. V prípade preukázania takéhoto vzťahu môžu daňové orgány zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej DPH (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid). 130. Správny súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen). Vyplýva z nej, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. 131. Relevantnú (ustálenú a všeobecne známu) judikátúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú vo svojej žalobe poukazuje aj žalobca a argumentačne si ňou vypomáha (napr. vo veciach Axel Kittel a Recolta Recycling alebo Mahagében a Dávid alebo Maks Pen EOOD) však nemožno interpretovať v tom zmysle, že na vylúčenie jeho zainteresovanosti do zneužitia spoločného systému DPH a vznik nároku na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe postačuje, že medzi kontrolovaným daňovým subjektom a daňovým subjektom preukázateľne zneužívajúcim systém DPH sa nachádza jeden alebo viaceré medzičlánky, ktorých konanie sa javí z hľadiska zákonnosti ako nezávadné. Právne významnou je skutočnosť, či kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že bol súčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej cieľom nebolo realizovanie obchodov ale cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Na vznik práva na odpočítanie DPH je v daných prípadoch nevyhnutné, aby kontrolovaný daňový subjekt nevedel alebo objektívne nemohol vedieť že sa podieľa (zjednodušene povedané) na daňovom podvode. 132. Z administratívneho spisu vyplýva, že medzičlánky reťazca opísané podrobnejšie v ods. 5 až 11 odôvodnenia rozsudku (EUROCOOP, BDL Logistik s.r.o., REAL KOMPLEX s.r.o., SYOMA s.r.o., MARKT s.r.o., PERRO s.r.o. alebo NEXT + s.r.o.) predstierali, že v deklarovaných obcgodoch s mäsom konajú legálne, hoci vzhľadom na okolnosti preukázané daňovými orgánmi bolo v koananí zrejmé, že tomu tak nebolo. 133. Taktiež bolo v konaní zistené, že okrem priameho dodávateľa žalobcu ani jeden z predchádzajúcich článkov subdodávateľského reťazca nebol zaregistrovaný na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z. z.. 134. Za mimoriadne významnú okolnosť považoval správny je zistenie správcu dane, že I. nepoznal žalobcu ani členov jeho rodiny podnikajúcich s mäsom a tiež zapojených do obchodovania posudzovaného daňovými orgánmi v súvisiacich konaniach. To znamená, že žalobca nepoznal a neprišiel do kontaktu s priamym dodávateľom. Podľa vyjadrenia I. „pozná len W., s M. sa nikdy nestretol, M. vždy objednával u E., on s nikým z M.v nikdy nehovoril.“ Pokiaľ I. hovoril o objednávkach, mal na mysli, že tovar objednával B., otec žalobcu. 135. Ďalej I. J. vypovedal, že „spoluprácu s M. mu dohodil W. E., tovar pre M. vozili priamo autá Jatiek Moravský Krumlov, následne mu pán E. doniesol faktúru a na základe nej bolo mäso vyplácané, potom on fakturoval M., ktorí platili najprv v hotovosti a neskôr len na účet.“ 136. Pokiaľ ide o W. E., ktorý vystupoval za subdodávateľaký subjekt EUROCOOP, ten vypovedal, že „on dohodol obchodnú činnosť medzi M. a J., J. bol ten, ktorý dodával M., ktorý mu vystavoval faktúry a M. platil J. cez účet alebo v hotovosti, tovar chodil priamo z Čiech - bravčové polovičky a vnútornosti dodávala česká firma Jatky Moravský Krumlov, tieto Jatky rozvážali mäso svojim autom po území Západného Slovenska, čo je preukázané aj v mýtnom systéme, tovar bol navezený priamo do výroby (na Chalupkovu ulicu). Systém bol taký, že doviezol tovar, vyložil tovar, tovar sa prevážil, bol dodací list - objednávka mäso, na ktorom bolo uvedené presná váha, čo sa doviezlo a aký tovar, túto objednávku M. potvrdzovali a takisto bola vydaná CMR a túto CMR potvrdzovali M.. M. používali 3 pečiatky: B. M., J. M. a C.. S. M., pečiatky používali podľa svojho uváženia - rozhadzovali na všetky tri firmy, ktorá pečiatka bola uvedená na dodacom liste, podľa toho pán J. vystavil faktúru na M. firmy, bol tam ešte aj tovar, ktorý sa vozil k M. bez papierov, boli to hrtany (bravčový odpad), to čistili a spracovávali do párok, odberateľmi mäsa od Jatky Moravský Krumlov boli O. S., Y. S., T., I. J., B. M., J. M. a C.. S. M..“ XXX. Ivan E. vysvetľujúc, že obchod bol dohadovaný s pánom B. M. (otcom žalobcu), zároveň tvrdil, že odberatelia mäsa vrátane B. M., J. M. (matky žalobcu) a C.. S. M. (žalobcu) vopred vedeli, že tovar privezený na územie D. republiky z Českej republiky nebude v tuzemsku riadne zdanený. Dodal, že „M. bol jediný z odberateľov, ktorý si refakturoval tovar cez J., lebo tam nechcel figurovať ako osoba ktorá odoberá od týchto firiem, na ktorých bol napísaný tovar z ČR.“ 138. K priebehu dodávok a fakturácie W. E. výpoveďou potvrdil tvrdenia I. J.. V daňovom konaní bolo zistené, že „na začiatku bola párkrát hotovosť daná vodičovi českého kamiónu na mieste vykládky a potom bolo všetko zabezpečené tak, že M. refakturoval cez J. všetok tovar, ktorý došiel z Jatky Moravský Krúmlov, Orbán poslal potvrdenú objednávku po českom šoférovi J., J. vypočítal na ten konkrétny papier, koľko sa bude platiť a túto sumu J. vyplatil v hotovosti šoférovi (zaplatil za M.). Podľa toho vystavoval faktúry M., a potom postupne Orbán platil J. cez účet. Vystavoval faktúry podľa toho, aká bola pečiatka M. na objednávke, poradie vykladania tovaru - mäso z Jatiek Moravský Krumlov, ktoré vozili autá Jatiek Moravský Krúmlov bol taký, že začínali u S., potom išli k M., potom ku T., k Y. a potom k J., trasa bola J., D., D. a Y. a odtiaľ sa kamión vracal naspäť do ČR“. 139. Správny súd pripomína, že daňové subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). 140. Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať a aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 141. Je tiež dôležitou skutočnosťou, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa 18.4.2013). 142. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 143. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos). 144. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). 145. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 ObZ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 ObZ právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/54/2017 zo dňa 23.1.2019). 146. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené. 147. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v kongruencii s vyššie uvedenou argumentáciou správneho súdu i v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Hoci žalobca disponoval tovarom, ktorý bol predmetom fakturácie, práve pri fakturácii bolo dôvodné sa domnievať, že ju vykonala osoba, ktorá tovarom nedisponovala, resp. nemala k nemu žiaden reálny obchodný (právny) vzťah. 148. Žalobca k odmietnutému uplatneniu nároku na odpočet DPH nevyvrátil zistenia správcu dane, že nemal žiaden kontakt s dodávateľom, ktorý mu za dodávaný tovar vystavoval faktúry. Osoba, s ktorou (ako tak) komunikoval, bol Ivan Valášek, ktorý vystupoval za subdodávateľa. Nie je logické a nevysvetľuje to ani žalobcovo tvrdenie, že to bolo kvôli väčším objemom a na to nadväzujúcej zľave, aby žalobca obchodoval s jednou osobou a komunikoval s druhou, ktorá je navyše dodávateľom jeho dodávateľa. Ak by skutočne bol dôvod tohto systému získanie objemovej (množstevnej) zľavy, nemá potom ekonomické opodstatnenie obchodovať s sobou Ján Brocka - Brocka, s ktorou sa žalobca ani nepoznal a vsunúť medzi jemu známu osobu (Ivan Valášek ako zástupcu EUROCOOP) ďalšiu osobu, ktorá logicky o svoju maržu zvýši kúpnu cenu. 149. Je nepochybne právom obchodníka realizovať svoju činnosť v rámci zmluvnej voľnosti a obchodných zvyklostí dodržiavajúcich pravidlá poctivého obchodného styku, no je nevyhnutné riadne ich odôvodniť. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia od ním deklarovaného dodávateľa, pričom ide o primárny predpoklad na uplatnenie nároku na odpočet DPH. V konaní vznikla dôvodná pochybnosť o ekonomickom účele vyššie opísaného reťazca obchodo, keďže žalobcovi a subdodávateľovi žalobcu, tak ako im nič nebránilo komunikovať priamo medzi sebou (čo sa aj reálne dialo pri dodávaní tovaru), nič im ani nebránilo priamo medzi sebou uzavrieť obchod. Niet pochýb a vyplynulo to jednoznačne zo zistení daňových orgánov, že I. - J. pôsobil v opísanom reťazci firiem obdobne ako aj ostatné subjekty spomenuté v ods. 5 až 11 odôvodnenia rozsudku len v roli akoby obchodujúceho alebo sprostredkujúceho. Teda nebol zúčastnený reálneho obchodu a nemohla mu vzniknúť ani daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. 150. Na vyššie uvedených zisteniach možno založiť záver o tom, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol tovar od ním označeného dodávateľa, ako bol označený na predložených faktúrach, z ktorých si v príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnil nárok na odpočet DPH. Žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru od tvrdeného dodávateľa, t. j. že tovar bol skutočne dodaný dodávateľom deklarovaným na dodávateľských faktúrach, čím žalobca nesplnil podmienku práva na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. 151. Okrem vyššie uvedenej kvalifikácie svedčiacej proti možnosti odpočítať DPH, teda v neprospech žalobcu, možno konštatovať aj to, že z dôkazov zabezpečených v konaní pred daňovými orgánmi je dostatočne zrejmé aj to, že bola naplnená dikcia usmernení vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorú súd opísal napr. v ods. 130 a 131 odôvodnenia rozsudku že žalobca mal vedieť. 152. Podnikateľ pozná (mal by poznať) svojho dodávateľa a pri dojednávaní a v rámci obchodovania s ním aj bežne komunikuje, dohaduje sa alebo koordinuje prebiehajúci obchod. Minimálne možno od procesu obchodného vzťahu rozumne očakávať, že sa jeho účastníci aspoň jedenkrát skontaktovali. Ak by sme aj pripustili špecifikum naznačované dôkazmi vykonanými v predmetnom konaní, že za troch podnikateľov (B. M., J. M. a žalobca) rokoval s dodávateľmi (v danom prípade so subdodávateľom) iba Ladislav M., uvedená skutočnosť nemôže byť argumentom na konštatovanie, že žalobca nemal mať vedomosť, že sa zúčastňuje na konaní vedúcom k porušeniu právnych predpisov a zneužitiu spoločného systému DPH. 153. Skôr naopak, skutočnosť, že žalobca neprejavoval záujem o svoju vlastnú obchodnú činnosť, vyhodnocuje súd v neprospech žalobcu a ním uplatňovaného práva na odpočítanie DPH. Žalobca napriek tomu, že svojho obchodného partnera nepoznal a nemal vedomosť o spôsobe realizovania predmetných obchodoch, akceptoval tieto obchody v deklarovanej podobe, pričom, ako vyplynulo z dôkazov zabezpečených daňovými orgánmi, reálne k takýmto obchodom nedošlo. Nedodržanie náležitej ostražitosti pri obchodovaní, najmä neoverenie si hodnovernosti obchodných partnerov a ich referencií na trhu a nedostatok (absencia) relevantných vedomostí o prebiehajúcom obchode nezodpovedá požiadavke kladenej na daňový subjekt, aby sa pri realizácii zdaniteľného obchodu správal s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu štátu nebude daňový výdavok uznaný. 154. Pokiaľ B. M. (otec žalobcu), ktorému podľa tvrdení uvedených v predmetnom konaní bola zverená úloha zastupovať zúčastnených členov rodiny pri obchodoch, vedel, čo v konaní bolo aj preukázane, o tom, že tieto obchody boli poznačené porušením právnych predpisov týkajúcich sa DPH, potom v prípade, keby svoje podnikanie v relevantnej oblasti a čase vykonával žalobca očakávaným a obligátnym spôsobom, celkom isto by sa aj žalobca bol informovaný o protizákonnom charaktere uvedených obchodov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca mohol ale predovšetkým mal vedieť o svojich obchodných partneroch, mal vedieť aj o vytvorenej umelej schéme predstierajúcej dodávateľské vzťahy a teda aj o jej protizákonnosti. 155. Preto pokiaľ žalobca namietal, že daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že zdaniteľný obchod zakladajúci právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, súd nepovažoval túto námietku za opodstatnenú. Správny súd, ako vyplýva z predchádzajúceho vysvetlenia dospel k záveru, že správca dane a žalovaný správne vyhodnotili, že žalobca mal mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom. Zároveň možno konštatovať, že tento právny záver podrobne a presvedčivo odôvodnili, pričom v tomto súvise súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré je opísané v úvodnej časti tohto rozsudku. 156. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe argumentoval právnym názorom vyjadrený Najvyšším súdom v jeho rozhodnutiach (uvedené v časti II. odôvodnenia rozsudku), správny súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžf/20/2016 zo dňa 29.06.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajske´ho su´du v Bratislave cˇ.k. 1S/281/2014-1005 zo dňa 14.01.2016 týkajúci sa predmetnej veci žalobcu. Najvyšší súd daňovým orgánom vytýkal, že v odo^vodneniach svojich rozhodnuti´ len popi ´sali skutkove´ zistenia z danˇovej kontroly u zˇalobcu bez toho, aby nesko^r vyhodnotili, ktore´ konkre ´tne do^kazy, zistenia alebo skutocˇnosti a z ake´ho do^vodu preukazuju´ ich za´very, zˇe zˇalobca nenadobudol tovar od svojho doda´vatelˇa, zˇe tomuto doda´vatelˇovi nevznikla danˇova´ povinnostˇ, zˇe fakturacˇny´ tok tovaru sa v tomto pri´pade nezhodoval s rea´lnym tokom obchodovania s tovarom dodany´m na u´zemie Slovenskej republiky, zˇe si zˇalobca odpocˇi´tal DPH z plneni´, ktore´ nemaju´ zˇiadne ekonomicke´ opodstatnenie a v tomto pri´pade ide o retˇazec spolocˇnosti´ umelo vytvoreny´ na u´cˇely zi´skania danˇovej vy´hody spocˇi´vaju´cej v cˇerpani´ nadmerny´ch odpocˇtov zo sˇta´tneho rozpocˇtu a zˇe zˇalobca vedel, zˇe sa svojou cˇinnostˇou podielˇa na plneni´, ktore´ je su´cˇastˇou danˇove´ho podvodu. V odo^vodneniach presku´mavany´ch rozhodnuti´ danˇovy´ch orga´nov podľa Najvyššieho súdu SR absentoala u´vaha, ktorou boli danˇove´ orga´ny vedene´ pri hodnoteni´ do^kazov, ktore´ vykonali. Najvyšší súd dodal, zˇe nenadobudnutie tovaru od doda´vatelˇa Ján J. - J. nemozˇno vyvodzovatˇ len zo samotnej skutocˇnosti, zˇe sa zˇalobca s Jánom J. osobne nestretol a do styku pricha ´dzal iba s W. E., ktory´ za doda´vatelˇa nebol opra´vneny´ konatˇ. 157. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodnutie žalovaného napadnuté predmetnou žalobou, ktoré je opísané v úvodnej časti odôvodnenia rozsudku a ktorého opis by bolo z tohto dôvodu nadbytočné opakovať. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa názoru správneho súdu zreteľne vyplýva, aké skutočnosti považoval žalovaný za právne relevantné, ako ich vyhodnotil vo vzťahu ku žalobcovi a jeho nároku na odpočítanie DPH v rozhodnom období, vyplýva tiež z odôvodnenia rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení zistení počas daňovej kontroly a iných podkladov rozhodnutia. Niet podľa názoru súdu pochýb o tom, aké boli dôvody rozhodnutia žalovaného a tieto dôvody opísané v ods. 37 až 66 odôvodnenia rozsudku poskytujú dostatočný základ na vecné preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd je preto toho názoru, že žalovaný napravil nedostatky vytýkané mu rozhodnutiami súdov a vo veci doplnil potrebné zistenia a následne vydal adekvátne a preskúmateľné rozhodnutie vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu po právnej stránke správne posúdeného. 158. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného boli v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH, oba správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 159. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú. 160. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).