Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/94/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200534 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200534.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: L. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. R. XXX, T., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA 8564/2020, ČRZ: 38158/2020 zo dňa 20.03.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Dňa 04.02.2020 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v jej právnej veci označenej ako „spor na plnenie pri vydaní platobného rozkazu 21C/102/2018-79 zo dňa 08.10.2018 na základe žalobného návrhu verejného poskytovateľa z 31.08.2018 proti prijímateľovi sociálnej služby podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 448/2008 o sociálnych službách o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Z dôvodu nezaplatenia súm úhrady za sociálnu službu poskytnutú v období od 01.09.2016 do 30.06.2018 vo výške určenej verejným poskytovateľom, ktorým súd zaviazal žalovanú na uhradenie istiny 1.744,05,- € s príslušenstvom vyčísleným podľa Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ - úrokom z omeškania od 30.08.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 217,3,- € v lehote 3 dní od právoplatného rozhodnutia. Voči uvedenému platobnému rozkazu doručenému 26.10.2018 som podala odpor. (Okresný súd Bratislava III. bez ďalšieho vytýčil pojednávanie na 24.03.2020 v miestnosti č. 11 o 10.05 hod.).“ 2. Žalovaný rozhodnutím č. KaBA 8564/2020, ČRZ: 38158/2020 zo dňa 20.03.2020 nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 327/2005 Z.z.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na preukázanie príjmov a majetkovej situácie žalobkyne skúmal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 42600411100 zo dňa 29.11.2019 o zvýšení starobného dôchodku žalobkyni od 01.01.2020 na sumu XXX,XX,- € mesačne, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 42600411100 zo dňa 29.11.2018 o zvýšení starobného dôchodku žalobkyni od 01.01.2019 na sumu XXX,XX,- € mesačne, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Staré Mesto, č. BA1/OPPKŤZP/SOC/2015/104105 zo dňa 18.05.2015 o priznaní opakovaného peňažného príspevku žalobkyni na kompenzáciu preukázaných príspevkov na prepravu v sume XXX,XX,-€ mesačne od 01.02.2015. Peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia sa však podľa § 7 ods. 3 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. nepovažujú za príjem. V posudzovanom období august 2019 až február 2020 bola žalobkyňa poberateľkou starobného dôchodku: - v mesiacoch august 2019 až december 2019 žalobkyňa poberala starobný dôchodok v sume XXX,XX,- €, ktorý presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanovenej zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 601/2003 Z.z.), teda prekročila svojím príjmom sumu 336,32,- € o XXX,XX,- € (horná hranica príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu), - v mesiaci január 2020 žalobkyňa poberala starobný dôchodok v sume XXX,XX,- €, ktorý presahoval 1,6- násobok sumy životného minima ustanovenej zákonom č. 601/2003 Z.z., teda prekročila svojím príjmom sumu 336,32,- € o XXX,XX,- € (horná hranica príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu), - v mesiaci február 2020 žalobkyňa poberala starobný dôchodok v sume XXX,XX,- €, ktorý presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanovenej zákonom č. 601/2003 Z.z., teda prekročila svojím príjmom sumu 336,32,- € o XXX,XX,- € (horná hranica príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu). Čistý priemerný príjem žalobkyne v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti bol v sume XXX,XX,- € a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z., žalobkyňa preto nesplnila zákonom stanovenú podmienku pre priznanie nároku na právnu pomoc: stav materiálnej núdze. Vzhľadom na to, že podmienku materiálnej núdze žalobkyňa nespĺňala už svojím príjmom z dávky dôchodkového poistenia - starobného dôchodku - žalovaný jej príjmy už ďalej neskúmal. Žalovaný sa následne zaoberal aj otázkou, či žalobkyňa spĺňa podmienky na poskytnutie pomoci s jej finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Predmetné ustanovenie dáva žalovanému možnosť takúto právnu pomoc poskytnúť, nie povinnosť, a v rámci správnej úvahy môže priznať poskytnutie právnej pomoci v prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami možno rozumieť taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Interné usmernenie žalovaného č. 2015/2 podľa čl. II ods. 5 konkretizuje primerané okolnosti - okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Rovnaké podmienky musí žiadateľ spĺňať aj pri prehodnocovaní jeho nároku na poskytovanie právnej pomoci. Podľa názoru žalovaného prípad žalobkyne sa týka zaplatenia sumy 1.499,50,- € s príslušenstvom a v prípade neúspechu v spore v žiadnom prípade nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na jej živote, zdraví alebo právach. Nejde o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom. Nepriznanie právnej pomoci ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní. Taktiež nie je vylúčené, že žalobkyni by v súdnom konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. II. Žaloba 3. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA 8564/2020, ČRZ: 38158/2020 zo dňa 20.03.2020, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a diskriminačné a neobsahuje výsledok riadneho prešetrenia jej žiadosti o pridelenie advokáta. Neposkytnutie právnej pomoci so spoluúčasťou žiadateľovi správny orgán ani riadne neodôvodnil, obmedzil sa na tvrdenie, že v spore, pre ktorý právnu pomoc žiada, nie sú ohrozené žiadne jej základné práva. Rozhodnutie žalovaného považuje za diskriminačné, nakoľko správny orgán rozhodol o poskytnutí právnej pomoci iného žiadateľa v civilnom spore s identickým titulom, podobnou kauzou a s identickým účastníkom, pričom podmienky zákona o poskytovaní bezplatnej právnej pomoci spĺňajú obaja žiadatelia podobne. 4. Uviedla, že správny orgán pri posudzovaní majetkovej príjmovej situácie pre účel zistenia splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. opomenul uplatniť zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 448/2008 Z.z.) v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z. po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Aj keď nejde o ustanovenie expressis verbis implementované v zákone č. 327/2005 Z.z., je správny orgán povinný posudzovať v prípade, keď žiadateľ je prijímateľom sociálnej služby, aj výdavkovú stránku. 5. Žalobkyni určil verejný poskytovateľ sociálnej služby podľa § 35 zákona č. 448/2008 Z.z. od 01.09.2017 úhradu vo výške 238,59,- € mesačne, stravovanie inak pre poskytovateľa povinné nepoberá s odkazom na § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 4 a § 106 ods. 5 až ods. 7 zákona č. 448/2008 Z.z. Žalobkyni musí od júla 2019 po zaplatení sumy úhrady za poskytovanú sociálnu službu zostať z mesačného príjmu v súlade s § 73 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z. najmenej 157,10,- € (z toho 105,10,- € na nákup potravín). Na zabezpečenie základných životných potrieb žalobkyňa musí zo svojho mesačného príjmu v rozhodnom čase podania žiadosti nevyhnutne vynaložiť sumu 396,24,- €. Rozdiel medzi uvedenou sumou a sumou životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. vo výške platnej po 30.06.2019 je 186,04,- €, o túto hodnotu sa zvyšuje príjmová hranica podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. aj podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. 6. Hranice výšky priemerného čistého príjmu žiadateľa za 6-mesačné obdobie ako podmienky pre získanie nároku podľa § 6a ods. 1 alebo nároku podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. sú stanovené pre obdobie od 1.7.2019 vo výške mesačného príjmu 336,32,- € (1,6-násobok životného minima) a mesačného príjmu 294,28,- € (1,4-násobok životného minima) a po aplikácii osobitnej ochrany zákonom č. 448/2008 Z.z. sú potom 522,36,- € (pre limit príjmu podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.) a 480,32,- € (pre limit príjmu podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Správny orgán ustálil jej mesačný príjem počas zákonom stanoveného obdobia na XXX,XX,- € mesačne a v čase podania žiadosti vo výške XXX,XX,- €. Žalobkyňa trvá na tom, že jednoznačne spĺňa podmienku na priznanie bezplatnej právnej pomoci bez spoluúčasti na výdavkoch jej právneho zastúpenia. 7. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so sociálnou situáciou žalobkyne. Správna úvaha vo vzťahu k § 6b zákona č. 327/2005 Z.z. nemôže byť svojvôľou a správny orgán musí uviesť všetky konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Tieto dôvody musia byť reprodukovateľné a opakovateľné pre právne identické alebo vecne podobné iné rozhodnutia, týkajúce sa iných subjektov. Túto podmienku odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nespĺňa. Okrem sporu, pre ktorý žiada o právnu pomoc, čelí aj ďalším dvom žalobám na plnenie, ktoré boli podané tým istým žalobcom a z rovnakého dôvodu pod sp. zn. 15C/288/2016 a sp. zn. 16C/143/2017; je u nej aj vedená exekúcia sp. zn. 35EK/1703/2018 (ex.zn. 427EX/89/19 JUDr. Jozef Ingr). 8. Žalobkyňa namietala aj existenciu procesných prekážok spôsobených koronavírusom. Žalovaný od nej žiadal potvrdenie o výške kompenzácie ťažkého zdravotného poistenia za roky 2019 a 2020 aj duplicitne čestné prehlásenie o zdrojoch príjmu. Napriek tomu, že túto požiadavku žalobkyňa považuje za irelevantnú ako nie za šikanóznu požiadala dňa 09.03.2020 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o vydanie potvrdenia. Dňa 10.03.2020 však správny orgán bez akéhokoľvek právneho dôvodu uzavrel expozitúru Bratislava vrátane podateľne s odvolaním sa na prevenciu proti šíreniu koronavírusu. Preto aspoň prostredníctvom mailu dňa 24.03.2020 oznámila, že požadované dokumenty má, ale nevie ich žalovanému odoslať elektronicky ani listinne. V súčasnom núdzovom stave platnom pre celé územie SR a zákaze vychádzania (pričom riaditeľ organizácie Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača zakázal prijímateľom sociálnej služby opustiť areál už dňa 31.03.2020 z akéhokoľvek dôvodu), však nedokáže overiť skutočný právny stav pre uplatňovanie jej oprávnených záujmov. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že zákon č. 448/2008 Z.z. neustanovuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zákon č. 327/2005 Z.z. presne určuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a vôbec neodkazuje na zákon č. 448/2008 Z.z., takže pri posudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci nemohol vychádzať zo zákona č. 448/2008 Z.z. Nie je mu zrejmé, z čoho žalobkyňa vychádzala pri tvrdení, že opomenul uplatniť zvýšenú ochranu prijímateľa sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z.z., keďže žalovaný nie je ani jedným z účastníkov právnych vzťahov podľa tohto zákona. 10. Zdôraznil, že pred vydaním rozhodnutia o nepriznaní nároku vyhodnotil príjmovú a majetkovú situáciu žalobkyne na základe ňou predložených dokladov, a to za mesiac podania žiadosti a za šesť mesiacov dozadu podľa výšky súm životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. Za skúmané obdobie príjmy žalobkyne presahovali zákonom stanovenú hranicu 1,6-násobku sumy životného minima 11. Ďalej žalovaný uviedol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal aj úpravou § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorej je daná správnemu orgánu možnosť na základe vlastnej správnej úvahy priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v prípadoch, keď je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, aj keď účastník konania nespĺňa zákonnú podmienku stavu materiálnej núdze. Žalovaný na základe predložených dokladov vyhodnotil a v rozhodnutí o nepriznaní nároku riadne odôvodnil, že takáto vec nepatrí pod prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tohto konania nespôsobí žalobkyni vážne následky alebo vážnu ujmu na jej živote, zdraví alebo na jej právach, alebo osôb odkázaných výživou, alebo starostlivosť na žalobkyňu. Žalovaný bol toho názoru, že žalobkyňa nesplnila jednu z kumulatívnych podmienok poskytnutia právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a/, § 6a ods. 1 a § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., a preto jej nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 12. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila. IV. Verejné vyhlásenia rozsudku 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.03.2021, keďže žalobkyňa nežiadala o nariadenie pojednávania a žalovaný súhlasil s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania. 14. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 327/2005 Z.z., č. 610/2003 Z.z. a č. 448/2008 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených. 16. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. 17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. 18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak (a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, (b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 19. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. 20. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20190301> tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20190301> sa použije primerane. 21. Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. 22. Podľa § 7 ods. 3 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú príjmy poskytované ako peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. 24. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 25. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 210,20,- eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. 26. Podľa § 1 zákona č. 448/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. VI. Posúdenie veci správnym súdom 27. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 28. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 29. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 30. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 31. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 32. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. 33. Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. sa pred správnym orgánom príslušným na rozhodovanie (žalovaným) začína podaním písomnej žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na určenom tlačive. Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu správneho orgánu) je povinný predložiť podklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje správny orgán, ktorý ich vyžiada od štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických osôb a fyzických osôb. 34. Po zabezpečení všetkých potrebných dokladov a spoľahlivo zistenom skutkovom stave správny orgán o žiadosti v zákonom určenej lehote rozhodne. Zákon správnemu orgánu vymedzuje rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej účasti za predpokladu kumulatívneho (súčasného) splnenia podmienok uvedených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.; to znamená, že ak čo aj len jedna podmienka nie je splnená, nemožno žiadateľovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. 35. Z uvedeného vyplýva, že úspešným žiadateľom môže byť len osoba, ktorá osvedčí, že sa jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 zákona č. 601/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/>, opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 372/2004 Z.z.), nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota tohto sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 36. Zákon č. 327/2005 Z.z. umožňuje okrem právnej pomoci bez finančnej účasti, aby správny orgán rozhodol o poskytnutí právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu, a to za splnenia podmienok ustanovených v § 6a ods. 1 zákona. Ide o prípady, kedy príjem fyzickej osoby, žiadateľa, presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. 37. Prvou z podmienok na vyhovenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 alebo § 6a zákona č. 327/2005 Z.z. je podmienka nedosahovania určitej hranice mesačného príjmu, ktorú žiadateľ musí spĺňať v čase podania žiadosti aj počas celého obdobia poskytnutia právnej pomoci. Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a prihliada sa aj na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti; majetková situácia žiadateľa sa potom prehodnocuje každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci (§ 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z.). 38. Za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/> o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb (§ 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z.). Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. sú takýmito príjmami oslobodenými od dane sú aj dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia. 39. Zákon č. 327/2005 Z.z. jasne a zrozumiteľne vymenúva, čo sa pre potreby určenia nároku na poskytnutie právnej pomoci považuje za príjem a tiež ako sa jeho výška určuje, resp. ktoré výdavky (vymenované v § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.) sa do príjmu nezahŕňajú. Tento taxatívny výpočet výdavkov, po ktorých odpočítaní sa určuje príjem žiadateľa pre posúdenie jeho práva na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. neobsahuje žiaden z výdavkov spomenutých žalobkyňou a zároveň za právne relevantné považuje súd skutočnosť, že ani zákon č. 327/2005 Z.z. neodkazuje v otázke výpočtu (alebo spôsobu výpočtu) príjmu pri posudzovaní práva žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci na zákon č. 448/2008 Z.z. Správny súd nespochybňuje účinnosť zákona č. 448/2008 Z.z., no vo vzťahu k zákonu č. 327/2005 Z.z. a zisťovaniu príjmu na účely poskytnutia právnej pomoci je všeobecným právnym predpisom a v tomto prípade použijúc zásadu lex specialis (zákon č. 327/2005 Z.z.) derogat legi generali (zákon č. 448/2008 Z.z.) sa aplikuje zákon č. 327/2005 Z.z. Účelom zákona č. 448/2008 Z.z. nie je poskytovanie právnych služieb, ale úprava právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Z uvedených dôvodov nemožno prisvedčiť námietke žalobkyne o potrebe aplikácie zákona č. 448/2008 Z.z. v konaní o poskytnutí alebo neposkytnutí právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. 40. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a diskriminačné, s touto námietkou sa správny súd nestotožnil. Žalobou napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné a neporušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku upravujúci náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. 41. Žalovaný správne vyhodnotil príjem žalobkyne podľa rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zvýšení jej starobného dôchodku a porovnal ho so sumou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje od 01.07.2019 sumu 210,20,- € (zákon č. 610/2003 Z.z.), na účely príjmu podľa zákona č. 327/2005 Z.z. sa následne skúma maximálne 1,6-násobok sumy životného minima, t.j. suma 336,32,- €. Žalobkyňa preukázateľne svojím starobným dôchodkom túto sumu v skúmanom období prekročila, preto jej nevznikol nárok na poskytnutie právnej pomoci bez jej finančnej účasti. Zákon č. 327/2005 Z.z. neobsahuje ustanovenie o odstránení tvrdosti zákona, kedy by napríklad u fyzickej osoby, ktorá len v minimálnej miere presiahla hranicu príjmu 336,32,- €, bolo možné priznať právo na právnu pomoc bez jej finančnej účasti. Zákon s touto situáciou ráta v podobe fakultatívneho poskytnutia právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. 42. Je potrebné však pripomenúť, že poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. je možnosťou pre správny orgán priznať právnu pomoc, nie povinnosťou poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľovi, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci; žiadateľ nemá právny nárok na poskytnutie právnej pomoci, a to ani v prípade, ak okolnosti žiadanej právnej pomoci priznaniu nasvedčujú. Správnemu orgánu je tak ponechaná diskrečná právomoc, kedy poskytnutie alebo neposkytnutie právnej pomoci sa uskutočňuje v rámci jeho voľnej úvahy, kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a rozhodne a použitie správnej úvahy odôvodní v súlade so zásadami logického uvažovania. 43. Žalovaný v predmetnej právnej veci využil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca poskytnutého ustanovením § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., z tohto rámca nevybočil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. Žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplývajúceho z konania, pričom súd nepovažuje za chybu, že sa už nezaoberal výpočtom naznačovaným žalobkyňou v súvislosti so zákonom č. 448/2008 Z.z. Správny súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. 44. Len preto, že žalobkyňa bola oboznámená s rozhodnutím žalovaného v inom prípade, ktorý považovala za podobný jej prípadu, a v ktorom bola účastníkovi poskytnutá pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z., neznamená pre žalobkyňu legitímne očakávanie rozhodnutia správneho orgánu v jej veci a zároveň nepreukazuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Súd nespochybňuje, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a tiež platí zásada zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci ako súčasť princípu právnej istoty. Očakávania účastníka konania o postupe orgánu verejnej moci a jeho rozhodnutiu musia byť dôvodné a právnu relevanciu môžu nadobudnúť len v prípade ustálenej praxe. Žalobkyňa tieto iné rozhodnutia žalovaného, na ktoré sa odvoláva, nepredložila, takže jej tvrdenie správny súd nemohol verifikovať. 45. Na základe horeuvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).