Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/37/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200722 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: T. L. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. 2, XXX XX K., zastúpená: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. februára 2020 o priznanie starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žiadosťou spísanou dňa 15.10.2019 si žalobkyňa uplatnila nárok na starobný dôchodok, o priznanie ktorého požiadala od 17.08.2016. Titulom výkonu služobného pomeru príslušníčky policajného zboru od 01.10.1976 do 30.11.1992, v rozsahu 16 rokov a 65 dní, zaradeného do II. kategórie funkcií, podľa oznámenia Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, č. SPOU-OSZ-28626-14/2013-VZ zo dňa 12.11.2013, žiadala o zníženie dôchodkového veku na 59 rokov. Pre priznaný príspevok za službu podľa zák.č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR, považovaný od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, mala štátnu službu zhodnotenú od 01.12.1992. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 575 817 6809 0 zo dňa 21.11.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zamietla podľa ust. § 65 a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) a ust. § 21 ods. 1, § 132 ods. 1, § 174 a § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení žiadosť žalobkyne, spísanú dňa 15.10.2019 o priznanie starobného dôchodku od 17.08.2016. Rozhodnutie odôvodnila znením ust. § 65 ods. 1 ZSP, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa ods. 2 tohto ustanovenia 62 rokov veku, ak tento zákon v ust. § 274 neustanovuje inak. Podľa ods. 4 písm. i/ ust. § 65 ZSP v znení zák.č. 555/2017 Z.z., žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 01.01.2004 do 31.12.2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta 81 kalendárnych mesiacov. Podľa ust. § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava č. SPOU-OSZ-28626-14/2013-VZ zo dňa 12.11.2013 vyplýva, že žalobkyňa má pre príspevok za službu zhodnotenú dobu v rozsahu 16 rokov a 65 dní štátnej služby príslušníčky Policajného zboru, získanú v II. kategórií funkcií od 01.10.1976 do 30.11.1992. 3. Sociálna poisťovňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia odkázala na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., upravujúce zvýhodnenie (zníženie) dôchodkového veku v závislosti od doby a druhu vykonávaného zamestnania a tiež dôvodu ukončenia zamestnania a na ust. § 174 ods. 1, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb., podľa ktorého občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a podľa písm. d/ dosiahol vek aspoň 59 rokov, ak bol 15 rokov v službe II. kategórie funkcií. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. V zmysle ust. § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., upravujúceho nárok na starobný dôchodok policajtov a vojakov z povolania a ust. § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zák.č. 100/1988 Zb. 4. Tiež uviedla, že nárok na starobný dôchodok žalobkyni nevznikol ani podľa ust. § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. a nevznikol jej ani podľa ust. § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., dovŕšením veku 57 rokov. Na posúdenie jej nároku na starobný dôchodok (v 59 roku) podľa ust. § 174 ods. 1 písm. d/ zák. č. 100/1988 Zb., je možné aplikovať právnu úpravu platnú a účinnú v čase splnenia všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok a v tejto súvislosti poukázal na judikáty NS SR ako R 53/2011, R 48/1998, rozsudok NS SR sp.zn. 9So/175/2016 zo dňa 30.05.2018, z ktorých vyplýva, že v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1999 (prechodným ust. § 174), bolo zámerom zákonodarcu odstrániť tvrdosť zákona, spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa ust. § 21 tohto zákona po 31.12.1999 a iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa ust. § 14 ods. 2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, zachovať skorší vznik nároku na starobný dôchodok. 5. Sociálna poisťovňa poukázala tiež na uznesenie č. III ÚS 88/2017-12 zo dňa 14.02.2017, v ktorom Ústavný súd SR v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok a s určovaním jeho sumy uviedol, že rozhodujúcou je právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. Podľa ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení zák. 355/1999 Z.z., je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 tohto ustanovenia, že služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Podmienku potrebnú na odchod do starobného dôchodku v zníženom dôchodkovom veku 59 rokov, ktorou je trvanie doby služby policajtky zaradenej do II. kategórie funkcií ku dňu 31.12.1999 žalobkyňa nesplnila, keďže túto službu vykonávala len do 30.11.1992. Keďže ku dňu 17.08.2016, od ktorého požadovala starobný dôchodok priznať, nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku ani podľa ust. § 21 ods. 1, ani podľa ust. § 132 ods. 1 a ani podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., Sociálna poisťovňa jej žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 15.10.2019 zamietla. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 6. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21.11.2019 o zamietnutí jej žiadosti zo dňa 15.10.2019 o priznanie starobného dôchodku od 17.08.2016 v celom rozsahu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia použil argumentáciu zhodnú s prvostupňovým rozhodnutím, odkázal na aplikované ust. § 65 ods. 1, 2, § 65a, § 255 ods. 1, 5, § 274 ods. 1 ZSP a ust. § 14 ods. 1, 2, § 21, § 132 ods. 1, § 174 a § 175g zák.č. 100/1988 Zb. a doplnil, že na nárok žalobkyne na výsluhový dôchodok, priznaný od 01.12.1992, jej bolo zhodnotené obdobie výkonu služby príslušníčky policajného zboru od 01.10.1976 do 30.11.1992, t.j. 16 rokov a 65 dní, zaradenej do II. kategórie funkcií. Žalobkyňa na základe týchto skutočností nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 21 a § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. 7. Odvolací orgán k splneniu podmienok nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 písm. d/ zák.č. 100/1988 Zb. poukázal na to, že žalobkyňa súčasne nesplnila podmienku podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., keďže jej služba v II. kategórii funkcií netrvala ku dňu 31.12.1999, ale bola ukončená dňom 30.11.1992. Z uvedeného dôvodu nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku (59 rokov) ani podľa ust. § 174 ZSP, keďže neboli kumulatívne splnené podmienky ust. § 174 ods. 1 písm. d/ a súčasne podmienka ods. 2 tohto ustanovenia zák.č.100/1988 Zb. a to trvanie služby ku dňu 31.12.1999. Tiež poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR v otázke posudzovania nároku na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku a splnenia podmienky danej ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., vyjadrenú v rozsudkoch NS SR sp.zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009, sp.zn. 9So/6/2015, sp.zn. 9So/88/2011 a sp.zn. 1So/69/2014. 8. Odvolaciu námietku žalobkyne o nesprávnej aplikácii ust. § 175g zák.č. 100/1988 Zb. a tým o nerozhodnutí o jej nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. v znení platnom v čase ukončenia služby označil za nesprávnu, nedôvodnú a vyslovil, že žiaden právny predpis neumožňuje vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, čo je v súlade s právnym názorom NS SR, zovšeobecneným v judikáte R 48/1998, v zmysle ktorého sa „Nárok na dávku posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak.“ S poukazom aj na rozsudok NS SR sp.zn. 9Sk/23/2019 zo dňa 20.11.2019 odvolací orgán skonštatoval, že konanie o nároku žalobkyne na starobný dôchodok sa začalo na základe jej žiadosti zo dňa 15.10.2019, nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 235/1992 Zb. a ani za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., preto sa ust. § 175g ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. na jej vec nevzťahuje. Rozsudky NS SR sp.zn. 7So/192/2011 a sp.zn. 10So/85/2012, na ktoré žalobkyňa poukázala, neriešia obdobnú vec, keďže sa netýkajú nároku na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku, v súlade s úpravou ust. § 174 ods. 1 a 2 zák.č. 100/1988 Zb.. 9. Výhradu žalobkyne, ktorou žiadala pre nárok na starobný dôchodok započítať dobu od 01.09.1976 do 30.09.1976, kedy absolvovala lekárske prehliadky, politické preverovanie a skúšky s doložením dvoch notársky overených čestných vyhlásení zo dňa 20.11.2017 označil za nedôvodnú a uviedol, že toto obdobie nie je obdobím výkonu služby príslušníka policajného zboru a nie je potom ani obdobím dôchodkového poistenia (§ 6 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb.). Žalobkyni podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia, č. SPOU-OSZ-28626-14/2013-VZ zo dňa 12.11.2013, vznikol služobný pomer príslušníčky policajného zboru dňa 01.10.1976 a trval do 30.11.1992, službu v rozsahu 16 rokov a 65 dní, má pre priznanie príspevku za službu od 01.07.2002, podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považovaného za výsluhový dôchodok, zhodnotenú od 01.12.1992. Uzavrel, že žalobkyňa ako účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a po zhodnotení dôkazov v spisovej dokumentácii podľa ust. § 196 ods. 7 ZSP dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 10. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 15.05.2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 21.02.2020 o zamietnutí jej odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 21.11.2019, ktorým žalovaná zamietla jej žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 15.10.2019. Obe rozhodnutia žiadala zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a pre prípad úspechu si uplatnila náhradu súdnych trov a trov právneho zastúpenia vo výške 252,07 Eur. Namietala nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok pre priznanie starobného dôchodku, ktorý podľa ust. § 274 ods. 1 ZSP v spojení s ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., žiadala priznať odo dňa 17.08.2016, vo zvýhodnenom dôchodkovom veku 59 rokov, zníženom z dôvodu výkonu služby príslušníčky policajného zboru v rozsahu 16 rokov a 65 dní, zaradenej do II. kategórie funkcií. 11. Pri posúdení podmienky jej nároku na skorší odchod do starobného dôchodku podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., prvostupňový orgán podľa jej názoru aplikoval nesprávnu právnu normu, chybne vychádzal z platného znenia zák.č. 355/1999 Z.z., účinného od 22.12.1999 do 31.12.2003, pretože správne mal vychádzať z predchádzajúceho znenia cit. ustanovenia zák.č. 235/1992 Zb., účinného od 01.06.1992 do 21.12.1999, ktorý posudzoval nároky z pracovných kategórií, vzniknutých v roku 1992 a ako podmienku v ust. § 174 ods. 2 vyžadoval, aby služba v I. alebo v II. kategórii funkcií trvala k 31.12.1992, čo splnila. Aplikáciu ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. v znení zák.č. 355/1999 Z.z., podľa ktorého služba v I. alebo v II. ktg funkcií má trvať k 31.12.1999, označila na jej prípad za nesprávnu a výklad za výlučne jazykový, nezohľadňujúci účel zákona. Tvrdila, že nárok na skorší odchod do starobného dôchodku jej nevznikol dosiahnutím veku 59 rokov, kedy požiadala o priznanie starobného dôchodku, ani odpracovaním ďalších požadovaných rokov vo všeobecnom poistnom systéme, ale jej vznikol už v roku 1992, keď ukončila služobný pomer v policajnom zbore a presne vedela, že odslúžením viac ako 16 rokov služby jej vznikol nárok na skorší odchod do dôchodku vo veku 59 rokov, čo vyplývalo z ust. § 174 v znení zák.č. 235/1992 Zb.. Tento svoj nárok si však mohla uplatniť až po splnení zvyšných podmienok potrebných na priznanie tohto nároku, v podobe skoršieho odchodu do starobného dôchodku, najneskôr však 17.08.2016, čo aj dňa 15.10.2019, kedy podala žiadosť o skorší odchod do starobného dôchodku, spravila. Do pozornosti súdu dala dva rozsudky NS SR, sp.zn. 7So/192/2011, sp.zn. 10So/85/2012 a nález Ústavného súdu I. ÚS 306/2010-30 zo dňa 08.12.2010. 12. K nesprávnemu výkladu ust. § 175g ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. žalobkyňa zdôraznila, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby bolo do dňa 22.12.1999, nadobudnutím účinnosti poslednej novely zák.č. 355/1999 Z.z., konanie o starobnom dôchodku už začaté. Uvádza sa nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 174, teda nárok z pracovných kategórií, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto poslednej novely zák.č.100/1988 Zb. Hovorí teda o už existujúcom nároku, ktorý vznikol odpracovaním požadovaného počtu rokov v pracovných kategóriach, a nie o nároku na starobný dôchodok, ktorý ešte len vznikne. Nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 59 rokov jej vznikol už v roku 1992, lebo už v tej dobe získala viac ako 16 rokov služby v II. kategórii funkcií. K tomu, aby si tento nárok mohla reálne uplatniť, musela splniť aj ďalšie podmienky, a to dosiahnuť vek 59 rokov dňa 17.08.2016 a odpracovať ďalší počet rokov vo všeobecnom poistnom systéme. Skonštatovala, že zákon nevyžaduje splnenie všetkých troch podmienok súčasne už v dobe ukončenia služby, ale na ich splnenie poskytuje dobu uvedenú v ust. § 175 a keďže v ňom nie je uvedené, že podmienky musia byť splnené kumulatívne, prvostupňový orgán porušil zákon. Na základe uvedeného uzavrela, že pri skončení služby, dňa 31.12.1992, splnila podmienku doby trvania služby 16 rokov a 65 dní (§ 174 ods. 1 písm. d/ zák.č. 100/1988 Zb.), v tejto dobe splnila aj podmienku ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., v znení zák.č. 235/1992 Zb., ktorý posudzoval nároky z pracovných kategórií vzniknutých v roku 1992 a ako podmienku vyžadoval trvanie služby ku dňu 31.12.1992 v I. alebo v II. kategórií funkcií, čo splnila, lebo službu síce ukončila dňa 30.11.1992, ale zákon č. 235/1992 Zb. bol vydaný dňa 28.04.1992 a účinný od 01.06.1992, takže splnila všetky zákonne podmienky. Tvrdila, že nároky získané na zápočet služby v II. kategórii funkcií sa jej majú zachovať a Sociálna poisťovňa má povinnosť k nim prihliadať, keďže si uplatnila nároky, ktoré získala v čase platnosti 5. časti zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Postup Sociálnej poisťovne označila za diskriminačný a v rozpore s ust. § 3 a § 9 zák.č. 365/2004 Z.z., keďže diskriminuje jednu skupinu ľudí voči druhej, ktorú zvýhodňuje, i keď obe skupiny pracovali na rovnakých miestach. 13. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2020 sa žalovaná pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí zo dňa 21.02.2020, ktorým bolo ako zákonné a správne potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.11.2019. Poukázala na totožnosť žalobných námietok s odvolacími, okrem námietky započítania doby od 01.09.1976 do 30.09.1976, s ktorou sa vysporiadala v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 21.02.2020. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. 14. Žalobkyňa v duplike k vyjadreniu žalovanej zo dňa 08.06.2020 uviedla, že nárok na priznanie starobného dôchodku jej vznikol podľa ust. § 174 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb., po dosiahnutí veku 59 rokov, dňa 17.08.2016. Zotrvala na rešpektovaní ust. § 175g zák.č. 461/2003 Z.z., nesprávnej aplikácii právnych noriem a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 15. Na pojednávaní súdu sa obe zúčastnené strany pridržiavali písomných listinných dôkazov, rozhodnutí a vyjadrení založených v spisovom materiáli a ich vyjadrenia odrážali argumentáciu v nich uvádzanú. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 16. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne- ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p.. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 S.s.p. zamietol. Vo veci rozhodol v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p., na nariadenom pojednávaní. 17. Podľa § 2 ods. 1, 2 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1, 2 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Z obsahu spisového materiálu správny súd zistil, že žalobkyňa si žiadosťou spísanou dňa 15.10.2019 uplatnila nárok na starobný dôchodok od 17.08.2016, dovŕšením 59 rokov veku. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava č. SPOU-OSZ-28626-14/2013-VZ zo dňa 12.11.2013 je zrejmé, že v štátnej službe policajtky, zaradenej v II. kategórii funkcií, získala 16 rokov a 65 dní. Služobný pomer trval odo dňa 01.10.1976 do 30.11.1992, tzn. v rozsahu menej ako 20 rokov (§ 21 zák.č. 100/88 Zb.) a netrval do 31.12.1992 (námietky žalobkyne vo vzťahu k aplikácii ust. § 174 ZSZ novelizovaným zákonom. č. 235/1992 Zb.). Služobný pomer bol ukončený z iných dôvodov ako z racionalizačných a organizačných opatrení, či vzhľadom na jej zdravotný stav. Po ukončení služobného pomeru dňom 30.11.1992, jej bol od 01.12.1992 podľa zák.č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru SR a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný príspevok za službu, od 01.07.2002 považovaný za výsluhový dôchodok, pričom pri priznaní výsluhovej dávky sa na kategórie funkcií neprihliadalo. 20. Po preskúmaní veci správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok pre nesplnenie podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, vyplývajúcich z ust. § 65 a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 21 zák. č. 100/1988 Zb., pretože v zamestnaní uvedenom v ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák. č. 100/1988 Zb., získala iba 16 rokov a 65 dní (nie zákonom požadovaných najmenej 20 rokov) a nárok na starobný dôchodok jej nevznikol ani podľa ust. § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., keďže písm. b/ cit. ustanovenia vyžaduje vykonávanie služby najmenej 20 rokov. Žalobkyni nevznikol nárok na starobný dôchodok ani podľa ust. § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb., nakoľko podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR služobný pomer zaradený do II. kategórie funkcií vykonávala od 01.10.1976 do 30.11.1992 a teda netrval do 31.12.1999. Odvolací orgán napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu, že predpokladom vzniku nároku na starobný dôchodok v skoršom veku podľa ust. § 174 ods. 1, 2 zák. č. 100/1988 Zb., je nielen vykonávanie zamestnania v preferovanej kategórii v potrebnom rozsahu, ale aj to, že bolo vykonávané a trvalo ku dňu 31.12.1999. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa službu II. kategórie funkcií podľa ust. § 174 ods. 1 písm. d/ zák.č. 100/1988 Zb. vykonávala iba do 30.11.1992 a teda netrvala k 31.12.1999 odvolací orgán uzavrel, že nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok jej ku dňu 17.08.2016, dovŕšením 59 rokov veku, nevznikol. Vyjadril pritom názor, že žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu času ukončenia zamestnania (služby) vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, preto nebola dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že na posúdenie jej nároku mal vychádzať zo znenia ust. § 174 zák. č. 100/1988 Zb. v znení zák. č. 235/1992 Z.z., ktorý predchádzal novele zák. č. 355/1999 Z.z.. 21. Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZSP, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274, neustanovuje inak. 22. Podľa § 65 ods. 4 písm. i/ ZSP v znení zák.č. 555/2017 Z.z., žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 01.01.2004 do 31.12.2012 dovŕšila vek 55 rokov sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta 81 kalendárnych mesiacov. 23. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 ZSP, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 24. Podľa § 274 ods. 1 ZSP, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 25. V zmysle uvedeného je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb., platný a účinný do 31.12.2003. 26. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sú zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. 27. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba vojaka z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 28. Podľa § 175 zák.č. 100/1988 Zb., sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií priznávajú do 31. decembra 2023. 29. Podľa § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (5. časť ZSZ), vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. 30. Ustanovenie § 132 zák. č. 100/1988 Zb. sa nepoužije od 1. júla 2002 v zmysle ust. § 143a bodu 1 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej aj „zák. č. 328/2002 Z. z.“). Aplikácia ust. § 132 a nasl. zák. č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli. Žalobkyňa však vzhľadom k dátumu narodenia stanovený vek 57 rokov do uvedeného obdobia ani nemohla dosiahnuť a ani nevykonávala službu najmenej 20 rokov, tzn. podmienky kladené týmto ustanovením ani nemohla splniť a nárok na starobný dôchodok jej podľa piatej časti ZSZ nevznikol. 31. Podľa § 21 ods. 1, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb., má poistenec nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení alebo najmenej 10 rokov v uránových baniach, písm. b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb., ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zák.č. 100/1988 Zb., alebo písm.c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák.č. 100/1988 Zb., alebo písm. d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l / zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, alebo e/ 60 rokov. 32. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 21 ods. 1 písm. a/ až e/ zák.č. 100/1988 Zb., keďže nemá dobu služby najmenej 20 rokov (písm. c/) a ostatné podmienky (písm. a/,b/,d/,e/) tiež nespĺňa. 33. Podľa § 174 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., má občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 34. Podľa § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. v znení zák.č. 355/1999 Z.z. platnom k 31.12.2003, je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 35. Podľa § 175g ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. 36. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 37. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 38. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa tým, že požiadala o priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia veku 59 rokov, t.j. od 17.08.2016 a vykonávala štátnu službu príslušníčky policajného zboru (policajtka) v rozsahu 16 rokov a 65 dní, zaradenú do II. pracovnej kategórie, ktorú ukončila dňa 30.11.1992, splnila jednu z podmienok určených v ust. § 174 ods. 1 písm. d/ zák.č. 100/1988 Z.z.. Odsek 2 citovaného ustanovenia však vznik nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 podmieňuje trvaním tejto služby v II. kategórii funkcií k 31.12.1999 a žalobkyňa služobný pomer policajtky ukončila dňa 30.11.1992. Túto vyžadovanú podmienku teda nesplnila a nárok na starobný dôchodok jej nevznikol ani podľa ust. § 174 a § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb., keďže tieto podmienky zakotvené v ods. 1 a 2 ust. § 174, zákon postuluje splniť kumulatívne. 39. Žalobkyňa namietala, že Sociálna poisťovňa mala na jej prípad správne aplikovať znenie ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. v znení zák.č. 235/1992 Zb., ktoré podmieňovalo trvanie služby v I. resp. II. kategórii funkcií k 31.12.1992, čo splnila. Odkázala na ust. § 175g ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., zavedené zákonom č. 355/1999 Z. z., zo znenia ktorého vyplýva, že v jej prípade sa malo rozhodnúť podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zák.č. 355/1999 Z.z. účinného od 22.12.1999, a týmito sú všetky predchádzajúce novely ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. a to je aj zák.č. 235/1992 Zb., ktorých platnosť a účinnosť skončila naraz, dňa 31.12.2003. 40. V súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, zákonodarca v rokoch 1993 až 1999 každoročne predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., vyžadoval splnenie podmienky trvania takéhoto zamestnania k určitému dátumu, naposledy k 31.12.1999. Cieľom opakovaného predlžovania zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií, bolo umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., alebo na účely nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 a 2 zák.č. 100/1988 Zb.. Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek stanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku, podľa ust. § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii, nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31.12.1999 (prvýkrát k 31.12.1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (rozsudky NS SR sp.zn. 9So/285/2015 z 28.06.2017, sp.zn. 9So/146/2016 z 25.04.2018). Z citovaných ustanovení zákona, ako aj z rozsudkov NS SR vyplýva, že bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií, musí byt' kumulatívne splnená aj podmienka upravená v ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., a to, že ak má mat' poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku, služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31.12.1999 (rozsudok NS SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 a sp.zn. 1 So/69/2014 zo dňa 29.09.2015). Zákonom č. 355/1999 Z.z. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (§ 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a v ust. § 175g ods. 2 bolo súčasne stanovené, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 22.12.1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 21.12.1999). 41. Podľa § 175g ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. Z citovaného ustanovenia plynie pre konajúci orgán povinnosť rozhodnúť podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti zák.č. 355/1999 Z.z., tzn. podľa zák. č. 100/1988 Zb., v znení účinnom od 22.12.1999, pokiaľ hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku. 42. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak o nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Toto prechodné ustanovenie zreteľne funkčne nadväzuje na ods. 1 tak, že v prípade nesplnenia podmienok pre uplatnenie ods. 1 (nedostatok vplyvu hodnotenia zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku) sa ďalej koná a rozhoduje podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., tzn. podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 21.12.1999. Logickým dôsledkom uvedeného nesplnenia podmienok na uplatnenie postupu podľa ods. 1 je použitie intertemporálneho ustanovenia podľa § 175g ods. 2 cit. zákona, prijatého zákonodarcom za účelom zachovania nároku, o ktorom nebolo v konaní právoplatne rozhodnuté do 21.12.1999. 43. Žalobkyňa namietala, že toto ustanovenie hovorí o právoplatnom rozhodnutí o nároku a nie o právoplatnom rozhodnutí v konaní o nároku, na základe čoho sa nevyžaduje, aby bolo začaté konanie o starobnom dôchodku. Uplatnením názoru preferovaného žalobkyňou, ktorý vychádza len z toho, že gramatickým výkladom tohto ustanovenia možno bez ďalšieho dospieť aj k takému výsledku, by pre neprehliadnuteľnú systematickú súvislosť odsekov 1 a 2 ust. § 175g zák. č. 100/1988 Zb. a taktiež z dôvodov uvedených aj v bode 44 tohto rozsudku, išlo skôr o dotváranie práva, než jeho interpretáciu. 44. Súd konštatuje, že ustanovenie § 175g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Z.z., ktoré vyžadovalo, aby služba v I. resp. II. kategórii funkcií trvala k 31.12.1992 sa na žalobkyňu nevzťahuje, a to nielen z dôvodu, že v tomto období nedosiahla vek 59 rokov, tzn. nesplnila podmienku dôchodkového veku (skráteného) na nárok starobný dôchodok, ale jej služba netrvala ani do 31.12.1992, keďže skončila dňa 30.11.1992. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. V súlade so zovšeobecneným právnym názorom NS SR: „Nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak" (R 48/1998). Uplatniť uvedenú zásadu ukladá aj zovšeobecnený právny názor NS SR R 53/2011, podľa ktorého „žiadateľovi o starobný dôchodok z I. AA zvýhodnenej pracovnej kategórie vzniká nárok," rozumej podľa ust. § 174 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, „po 31. decembri 1999, dovŕšením veku 59 rokov len vtedy, ak jeho zamestnanie zaradené do I. AA kategórie trvalo do 31.decembra 1999. " NS SR pritom vychádza z dôvodovej správy, podľa ktorej „Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999" splnia ďalšie podmienky „pričom až po 31. decembri 1999 nemohli objektívne splniť podmienku trvania zamestnania" v zákonom určenom rozsahu a po zákonom určené obdobie. Dôvodom nezískania zamestnania v preferovanej kategórii v požadovanom rozsahu teda má byť zmena právnych predpisov, tzn. zrušenie pracovných kategórii od 1. januára 2000, a nie ukončenie služobného pomeru. 45. Námietku žalobkyne, že splnila podmienku kladenú ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. nepodporuje skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu. Je nesporné, že dňa 30.11.1992 bola uvoľnená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka policajného zboru a teda podmienka upravená v ust. § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení nie je splnená, pretože jej služba v II. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999. Jej tvrdenie, že podmienku vyžadovanú v ods. 2 ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. splnila v súlade s právnou úpravou zák.č. 235/ 1992 Zb., tzn. v znení účinnom v období od 01.06.1992 do 21.12.1999, ktoré vyžadovalo trvanie služby k 31.12.1992, je rovnako bez opory v zákone, keďže v čase do 21.12.1999 nespĺňala pre nárok na starobný dôchodok kumulatívne vyžadovanú podmienku veku 59 rokov skráteného dôchodkového veku (§ 174 ods. 1 písm. d/Z SZ) a jej služba naviac netrvala ani k 31.12.1992. Žalobkyňa rozporuplne argumentovala aj tým, že táto právna úprava sa mala použiť aj na skutočnosť, že službu ukončila k 30.11.1992, čo je v súlade so zák.č. 235/1992 Zb. vzhľadom k jeho účinnosti od 01.06.1992, čo podporila poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 6Ads 141/2011-87 zo dňa 15.02.2012. Použitá argumentácia je však nesprávna a v rozpore s platnými zásadami práva Slovenskej republiky. Česká právna úprava či judikatúra je so zreteľom na jej odlišnosť od právnej úpravy SR a ustálenú judikatúru slovenských súdov právne nezáväzná a v odlišnostiach rozhodovania až neprípustná. Vzhľadom k dátumu začatia konania dňa 15.10.2019, kedy žalobkyňa podala žiadosť o priznanie starobného dôchodku, sa na posúdenie splnenia podmienky podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. u žalobkyne správne použila platná právna úprava tohto ustanovenia v znení zák.č. 355/ 1999 Z.z., tzn. v znení poslednej novely tohto ustanovenia, v znení platnom ku dňu 31.12.2003, t.j. do dňa platnosti a účinnosti zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. 46. Tvrdenie žalobkyne, že nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 59 rokov, tzn. nárok na starobný dôchodok jej vznikol už v roku 1992, kedy k 30.11.1992 ukončila službu, je nesprávne a bez opory v zákone. Podľa ust. § 94 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Žalobkyňa tým, že vykonávala službu II. kategórie funkcií v rozsahu 16 rokov a 85 dni, splnila iba jednu zo zákonných podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok (§ 174 ods. 1 písm. d/ zák.č. 100/1988 Zb.) a ďalšiu zákonnú podmienku, trvanie služby do 31.12.1999 (§ 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb.) nesplnila, preto jej nárok na starobný dôchodok nevznikol. 47. K namietanej diskriminácii poukazuje súd na rozsudok sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k žalobkyni, lebo sa s ňou nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii." Podľa ustálenej judikatúry ESĽP, právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené v čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zachádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, že by sa s ňou zaobchádzalo odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. 48. Súd konštatuje, že všetky námietky žalobkyne sú nedôvodné, tvrdenia v žalobe o trvaní služby do 3l.12.1992 sú v rozpore s obsahom spisového materiálu a rozporuplné sú aj jej výklady príslušných ustanovení zák.č. 100/1988 Zb., nesúce sa v rovine osobných predstáv v aplikácii zákona. 49. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav veci, postupovala v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, že žalobkyni nárok na starobný dôchodok v skoršom dôchodkovom veku (59 rokov) podľa jej žiadosti o starobný dôchodok nevznikol, keďže pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. v spojení s ust. § 274 ods. 1 ZSP, nesplnila podmienku uloženú v odseku 2 ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. v spojení s ust. § 274 ods. 1 ZSP, že jej služba v II. kategórii funkcií mala trvať, avšak netrvala k 31. decembru 1999 a žalobkyňa nespĺňa ani podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132 ods. 1 a § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb.. 50. Vychádzajúc z uvedeného, možno napadnuté rozhodnutia žalovanej vrátane prvostupňového, označiť za súladné so zákonom, čo bol dôvod na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej, s poukazom na ust. § 190 S.s.p. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).