Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/114/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200771 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200771.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369 proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Matúškova 21, 833 16 Bratislava, IČO: 00 156 582, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5758-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 5758-9000/2020 zo dňa 22.04.2020 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 25.05.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5758-9000/2020 zo dňa 22.04.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Matúškova 21, 833 16 Bratislava, IČO: 00 156 582 v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2019/S 248-614337 dňa 24.12.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 261/2019 dňa 27.12.2019 pod značkou 36011 - MSS. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť Úradu pre verejné obstarávanie na ďalšie konanie. 3. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.05.2021 navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že v dôsledku nezákonného postupu subjektu Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Matúškova 21, 833 16 Bratislava, IČO: 00 156 582 (ďalej len „kontrolovaný“ alebo „ďalší účastník“), tolerovaného žalovaným v jeho administratívnych rozhodnutiach, bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným. Za dôvod nezákonného obmedzenia účasti žalobcu vo verejnom obstarávaní žalobca považuje požiadavku kontrolovaného, uvedenú v zákazke, s ktorou sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach stotožnil, a to že do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov. Túto požiadavku žalobca považuje za diskriminačnú. Podotkol, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť príjmov žalobcu. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie má pre neho evidentne negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania. Je toho názoru, že je splnená podmienka v zmysle § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobcovi hrozí závažná ujma na jeho majetku. Žalobca predpokladá vznik aj ďalších nepriamych právnych následkov, kedy aj ostatným spoločnostiam podnikajúcim v oblasti sprostredkovania stravovania zamestnancov formou elektronických kariet bude naďalej nezákonne obmedzovaná účasť vo verejných obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie na relevantnom trhu nielen zo strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu takého konania zo strany štátu, prejavujúcom sa schvaľovaním nezákonného postupu kontrolovaného v napadnutých rozhodnutiach žalovaného ako štátneho orgánu. Ďalej žalobca poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov, ktorí rovnako ako žalobca zabezpečujú stravovanie výlučne formou elektronických kariet. Obmedzovaním účasti, tzn. nastavením podmienok verejného obstarávania tak, aby sa tieto subjekty nemohli zúčastniť, resp. aby boli vylúčené z verejného obstarávania iba z dôvodu, že poskytujú stravovanie v alternatívnej, avšak rovnocennej forme sa bezpochyby žalobcovi, ako aj ostatným súťažiteľom, odopiera možnosť úspechu vo verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho im reálne hrozí značná finančná škoda. Okrem preukázateľnej finančnej škody na majetku žalobcu spočívajúcej v poklese tržieb z dôvodu absencie zákazky z verejného obstarávania poukázal tiež na súvisiaci právny následok tejto skutočnosti, a to že žalobca je prirodzene nútený optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Dôsledkom napadnutých rozhodnutí je tak nevyhnutné znižovanie stavu zamestnancov žalobcu. Priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby nebude podľa žalobcu v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom ani s judikatúrou Ústavného súdu, ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. V posudzovanom prípade je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte prevážiť. 4. Záverom dal žalobca správnemu súdu do pozornosti, že dňa 04.02.2021 bol schválený zákon č. 76/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2023 v Slovenskej republike zavedie povinná elektronická podoba stravovacej poukážky, pričom zamestnávateľ bude môcť poskytnúť zamestnancovi stravný lístok v papierovej podobe len vtedy, ak jeho použitie v elektronickej podobe počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Uviedol, že by malo byť prioritným záujmom samotného kontrolovaného, aby aj smerom do budúcnosti zabezpečil súladnosť svojho postupu so zákonom a aby, ak aj mal doteraz nesprávny a diskriminačný postoj v danej otázke, tento napravil a na diskriminačných požiadavkách netrval. 5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.06.2021 tak, že návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za neopodstatnený a relevantným spôsobom nepreukázaný. V predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím predmetný návrh nespĺňa požiadavky stanovené § 185 Správneho súdneho poriadku. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca opiera svoj návrh na priznanie odkladného účinku o skutočnosť, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov. Skutočnosť, že žalobcove podnikanie je „závislé“ od zákaziek vyhlásených prostredníctvom verejného obstarávania, nezakladá dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie správneho súdu vo veci sp. zn. 2S/165/2018 zo dňa 13.05. 2019, v ktorom súd konštatoval cit.: „SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvalifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá hrozbu vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút.“ Žalovaný ďalej ohľadom priznania odkladného účinku správnej žaloby poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2018 sp. zn. 2Cdo/72/2017, kde Najvyšší súd SR vyslovil názor, že komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Žalovaný nepovažuje za opodstatnené, resp. účelné vyhovieť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe aj z toho dôvodu, že predmetná súťaž bola ukončená tým, že dňa 15.06.2020 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX - Stravné lístky, spol. s r. o. k uzavretiu Zmluvy 20K000003 o zabezpečení stravovania zamestnancov nákupom stravných lístkov, ako to vyplýva z Oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 135/2020 zo dňa 26.06.2020. Keďže predmetná zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 17.06.2020, i prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej zmluvy. 6. K novele Zákonníka práce, na ktorú poukázal žalobca vo svojom návrhu, žalovaný uvádza, že v slovenskom právnom poriadku došlo od 01.03.2021 k zmene, a to § 152 ods. 7, kde pribudla možnosť zabezpečovania stravovania zamestnancov (popri stravovacích poukážkach), aj vo forme účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie. Uvedenou zmenou Zákonníka práce dochádza k rušeniu tzv. „monopolu“ stravných lístkov pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov, čo prirodzene povedie k zníženej potrebe využívania stravných lístkov v akejkoľvek forme samotnými verejnými obstarávateľmi. Žalovaný ďalej uviedol, že účinnosť ustanovenia § 152 ods. 4 Zákonníka práce nastane až od 01.01.2023. Teória práva pri takýchto prípadoch uvádza, že platný text zákona ešte nemusí spôsobovať právne účinky, napriek tomu má táto kategória význam pre oboznámenie sa adresátov právnych noriem s „budúcou“ právnou úpravou. Platná právna norma teda už v istom zmysle normatívne pôsobí na svojich adresátov, no právne účinky vyvoláva až momentom svojej účinnosti. Doba medzi platnosťou a účinnosťou právnej úpravy je doba legisvakancie, ktorá slúži na oboznámenie sa adresátov práva s novou úpravou. Platí, že čím je zmena právnej úpravy zásadnejšia, tým dlhšia legisvakancia sa má adresátom poskytnúť, aby sa právna úprava „vžila“. 7. Žalovaný poukázal na aj časovú súvislosť, a to na skutočnosť, že predmetné verejné obstarávanie, ktorého sa týka uvedený spor, bolo vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2019/ S 248-614337 dňa 24. 12. 2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 261/2019 dňa 27. 12. 2019 pod značkou 36011-MSS. Z uvedeného je zrejmé, že verejné obstarávanie bolo vyhlásené ešte pred tým, než bol zverejnený, čo i len zámer novelizácie Zákonníka práce, týkajúci sa povinnej elektronickej formy stravovacích poukážok. Nie je možné odvolávať sa v právnom štáte, aj v zmysle zásady zákazu retroaktivity právnych noriem, na právne normy, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy. Nerešpektovanie uvedenej zásady by malo za následok stav právnej neistoty. Žalovaný tak zastáva názor, že argumentácia žalobcu ad absurdum žiada uplatnenie pravej retroaktivity, ktorá je nie len nežiaducim, ale priamo platným právom zakázaným inštitútom. Žalovaný preto zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ môže zjednotiť svoj postup len s legislatívou platnou a účinnou v čase realizácie verejného obstarávania, nemožno od neho ad absurdum očakávať, aby predvídal budúce právne doktríny. 8. Z ust. § 185 SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku žalobe je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládaný dispozičnou zásadou. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. 9. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. 10. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 11. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 12. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 14. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 15. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom. 16. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do jeho subjektívnych práv uvedených v odsekoch 3. a 4. tohto uznesenia, avšak správnemu súdu nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Na základe uvedeného, správny súd uzatvára, že nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná finančná škoda, nebol vôbec osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentuje konkrétne a reálne uvedenie a preukázanie dôsledkov výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej finančnej škody v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Len formálny návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje. 17. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 18. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 19. Odôvodnenie návrhu odkladného účinku s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, bez opory v zákone, keď podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Z uvedeného je nepochybné, že zákonodarca mal na mysli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétnej fyzickej osoby alebo konkrétnej právnickej osoby s reálnym priamym dopadom. Preto odôvodnenie žalobcu s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov, je pre individuálny návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe irelevantné. 20. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).