Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/145/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200855 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200855.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: NBS1-000-048-564, č. z. 100-000-230-627 zo dňa 12.05.2020, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.06.2020 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 12.06.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: NBS1-000-048-564, č. z. 100-000-230-627 zo dňa 12.05.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. sp.: NBS1-000-037-871, č. z.: 100-000-209-265 zo dňa 23.12.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o uložení pokuty, o zákaze používať nekalú obchodnú praktiku a o uložení opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby správny súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že v priamej príčinnej súvislosti s účinkami napadnutého rozhodnutia, mu hrozí závažná ujma a značná hospodárska škoda. Napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi, aby v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia poslal všetkým spotrebiteľom, ktorí boli dotknutí údajnou nekalou obchodnou praktikou žalobcu, list. Obsahom listu, obligatórne zaslaného v zmysle napadnutého rozhodnutia, malo byť oznámenie, že v príslušnom liste na úhradu, ktorý žalobca zaslal spotrebiteľovi, bola uvedená nesprávna informácia o cene poistenia v súvislosti s jej navýšením o daň z poistenia zavedenú zákonom o dani z poistenia. Žalobca je presvedčený, že nevyhnutným následkom obdržania uvedených listov zo strany spotrebiteľov bude, že dotknutí spotrebitelia si budú od žalobcu spätne uplatňovať časť uhradeného poistného zodpovedajúceho žalobcom vypočítanej dani z poistenia, ako aj súvisiaceho príslušenstva. Žalobca tým bude povinný znášať náklady rádovo v stovkách tisíc eur ešte skôr, ako o zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia rozhodne správny súd. Žalobca ďalej poznamenal, že pre jednotlivých klientov predstavuje ich ujma v prípade potvrdenia nezákonnosti postupu žalobcov iba stratu niekoľko eur, maximálne niekoľko desiatok eur. Pritom v prípade, ak správny súd prizná žalobe odkladný účinok a nakoniec rozhodne v neprospech žalobcu, jednotliví klienti, podľa názoru žalobcu, nebudú mať žiadny problém dosiahnuť vrátenie žalobcom neoprávnene uplatňovanej časti poistného (vzhľadom na dlhoročné pôsobenie žalobcu na slovenskom trhu a jeho ekonomickú stabilitu). Žalobca je presvedčený, že naopak, ak by aj svojou správnou žalobou nakoniec uspel, v prípade, ak tunajší súd neprizná tejto žalobe odkladný účinok, bude dosiahnutie opätovného vrátenia čiastky, technicky pomerne komplikované a nákladné, v niektorých prípadoch až nemožné. Následne žalobca uviedol, že zaslanie listu, v ktorom má svojich klientov informovať o nezákonnosti svojho postupu, ako aj prípadné spätné vymáhanie neoprávnene vrátených častí poistného, by malo zásadný nenapraviteľný dopad na jeho reputáciu. Žalobca ďalej odôvodňoval svoj návrh tvrdením, že prípadné nepriznanie odkladného účinku bude mať za následok, že žalobca bude oprávnený žiadať od správcu dane vrátenie časti dane z poistenia, ktorá bola podľa výkladu žalovaného odvedená v nesprávnej výške, čo bude mať za následok neočakávaný pokles príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý môže negatívne zasiahnuť do stavu verejných financií. Priznaním odkladného účinku by sa tento negatívny dopad na štátny rozpočet eliminoval. 4. K žalobe žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 11.08.2020 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Žalovaný uviedol, že nárok spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene vyúčtovaného poistného je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zaplatením vyššieho poistného začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka. Po uplynutí premlčacej doby nebude možné toto právo vymáhať a žalovaný sa môže rozhodnúť, že tieto záväzky neuhradí. Vzhľadom na dĺžku súdnych konaní vo veciach správneho trestania, vedených proti žalovanému, s poukazom na to, že žalobca navrhuje konanie prerušiť s otázkami na Súdny dvor Európskej únie a na Ústavný súd SR, je podľa žalovaného pravdepodobné, že nároky spotrebiteľov budú po skončení tohto konania premlčané. Informácia pre spotrebiteľov, ktorej zaslanie bolo napadnutým rozhodnutím uložené, by sa stala zbytočnou a vymáhateľnosť nárokov spotrebiteľov by bola ohrozená, keďže žalobca aj priamo v žalobe tvrdí, že až do rozhodnutia súdu nie je ochotný týmto nárokom vyhovieť. Žalovaný je presvedčený, že rovnaký negatívny dopad na reputáciu žalobcu môže mať už samotné nekalé konanie žalobcu. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o tom, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe bude mať negatívny vplyv na stav verejných financií, keďže žalobca môže požadovať od správcu dane preplatok na dani z poistenia, uviedol, že žalobca na jednom mieste žaloby tvrdí, že vznikne nedoplatok a v časti návrhu na priznanie odkladného účinku tvrdí, že vznikne preplatok na dani. Ďalej sa žalovaný vyjadril, že súd ako ochranca zákonnosti nemôže otázku účinkov sankčného rozhodnutia, ktoré sa týka práv spotrebiteľov, posudzovať cez prizmu prípadného vplyvu na štátny rozpočet takým spôsobom, že uprednostní výklad, ktorý v konkrétnom prípade môže priniesť vyšší výnos dane, pretože by sa tým fakticky zmenil zo súdu na správcu dane. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. 11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň žalobca má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Správny súd, po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu splnenia povinnosti a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Správny súd nepovažuje argumentáciu žalobcu, že spotrebitelia si budú od žalobcu spätne uplatňovať časť uhradeného poistného zodpovedajúceho žalobcom vypočítanej dani z poistenia, ako aj súvisiace príslušenstvo a žalobca tak bude povinný znášať náklady rádovo v stovkách tisíc eur ešte pred tým, ako o zákonnosti a správnosti druhostupňových rozhodnutí rozhodne správny súd, za dôvod pre priznanie odkladného účinku. Splnením povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím, t. j. informovaním spotrebiteľov o nesprávnej cene poistenia v súvislosti s jej navýšením o daň z poistenia zavedenú zákonom o dani z poistenia, môže prísť k uplatneniu vrátenia časti uhradeného poistného zodpovedajúceho žalobcami vypočítanej dani z poistenia zo strany spotrebiteľov, avšak tvrdenie o tom, že žalobca bude povinný v priamej príčinnej súvislosti s napadnutým rozhodnutím znášať takéto náklady pred rozhodnutím správneho súdu, správny súd nepovažuje za opodstatnené. V prípade, že sa spotrebitelia budú domáhať vrátenia časti uhradeného poistného na civilnom súde, každé takéto konanie bude musieť byť, v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku, prerušené, pretože rozhodnutie civilného súdu bude závisieť od rozhodnutia správneho súdu v tejto veci. Do právoplatného rozhodnutia správneho súdu, preto žalobcovi nehrozí závažná ujma či hospodárska škoda, pretože nebude musieť znášať náklady rádovo v stovkách tisíc eur ešte pred tým, ako o zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia rozhodne správny súd. V prípade, ak si spotrebiteľ uplatní nárok na vrátenie časti poistného u žalobcu, môže žalobca vhodným spôsobom spotrebiteľa informovať o zamietnutí jeho žiadosti o vrátenie časti uhradeného poistného zo strany žalobcu z dôvodu prebiehajúceho konania pred správnym súdom. 14. Správny súd má za to, že nesplnenie povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím alebo priznanie odkladného účinku správnej žalobe, by bolo v rozpore s verejným záujmom a malo by za následok ukrátenie subjektívnych práv spotrebiteľov, pretože spotrebitelia by sa nemali ako dozvedieť o napadnutom rozhodnutí žalovaného a o svojom práve domáhať sa vrátenia časti poistného od žalobcu, teda bezdôvodného obohatenia, v prípade, ak by správny súd žalobu zamietol. Do právoplatného rozhodnutia správneho súdu, aj s prihliadnutím na žalobcom navrhované prerušenie konania z dôvodu prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie alebo z dôvodu konania pred Ústavným súdom SR o súlade právnych predpisov, by mohlo dôjsť k premlčaniu práv spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím by sa zmarila možnosť spotrebiteľov domáhať sa vydania neoprávnene zaplatenej časti poistného u žalobcu. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by došlo k uprednostneniu individuálneho záujmu žalobcu pred záujmami väčšieho počtu spotrebiteľov a pred verejným záujmom nad dodržiavaním zákazu používania nekalých obchodných praktík a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. 15. K tvrdeniu žalobcu, že zaslanie listu, v ktorom má žalobca svojich klientov informovať o nezákonnosti svojho postupu bude mať nenapraviteľný dopad na jeho reputáciu, správny súd uvádza, že s takýmto tvrdením nie je možné súhlasiť. Informovanie spotrebiteľov o nesprávnom postupe žalobcu, ktoré je na prospech spotrebiteľov a ich práv, je možné vnímať ako konanie žalobcu, ktorý si dôsledne plní svoje povinnosti, dodržiava zákony a aj v prípade, ak dôjde k omylu prejaví voči svojim klientom, spotrebiteľom, snahu o nápravu tým, že ich informuje o takomto omyle a poskytne im možnosť včas uplatniť svoje práva, resp. rozhodnúť sa, či ich uplatnia alebo nie. Práve naopak, ak by v zmysle povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím spotrebiteľov neinformoval, a následne v tomto súdnom konaní by došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu, pričom by vyšlo najavo, že práva spotrebiteľov sú premlčané, takéto konanie žalobcu, zatajenie informácií potrebných pre uplatnenie práv spotrebiteľov, by malo podľa názoru správneho súdu zásadný negatívny dopad na jeho dobrú povesť. Predmetné tvrdenie žalobcu o zásahu s negatívnym dopadom na jeho reputáciu, preto neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 16. Tvrdenie žalobcu, že nepriznanie odkladného účinku bude mať za následok, že žalobca bude oprávnený žiadať od správcu dane vrátenie časti dane z poistenia, ktorá bola podľa výkladu žalovaného odvedená v nesprávnej výške, čo spôsobí neočakávaný pokles príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý môže negatívne zasiahnuť do stavu verejných financií, správny súd nepovažuje v tomto prípade za relevantný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tomto prípade nemožno súhlasiť s tým, že prevažuje verejný záujem v súvislosti so stavom verejných financií, pretože v tomto prípade je daný aj verejný záujem na ochranu subjektívnych majetkových práv spotrebiteľov. Správny súd rovnako konštatuje, že žalobca neuviedol ani výšku preplatku na dani, ktorého vrátenia sa bude domáhať. Žalobca v tomto smere uvádza len všeobecné, neurčité tvrdenia, bez podloženia hodnovernými dôkazmi, a preto ich správny súd nemôže verifikovať. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca má povinnosť dôvody, ktoré podľa neho preukazujú plnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nielen uviesť, ale musí ich správnemu súdu aj osvedčiť. 17. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 18. Pri svojom rozhodovaní, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, bral správny súd na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Správny súd zároveň konštatuje, že žalobca namietanú ujmu, škodu a iný nenapraviteľný následok nijako nevyčíslil a potom nie je ani možné posúdiť ich dopad na majetok žalobcu, t.j. či je vznik možnej finančnej ujmy taký intenzívny, že by mohol odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd, v súlade s ust. § 188 SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zamietol. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).