Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/58/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201007 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201007.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. G.. G. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., a 2. G.. W. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., obaja zastúpení JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom, Liptovská 2/A, Bratislava, IČO: 50 035 594, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom Nám. Rodiny 1, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Žalobu odmieta. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doučenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 09.07.2020, sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali uloženia povinnosti žalovanej konať vo veci navrhovaného nariadenia bezodkladných úprav stavby oporného múru, povolenej rozhodnutím žalovanej č. 2019-18/1711/5/Ro z 20.02.2019. 2. V žalobe argumentovali listom zo dňa 04.07.2019, v ktorom žalovanú žiadali o nariadenie bezodkladných úprav stavby oporného múru a to alternatívne, buď odstránením terajšej konštrukcie a vybudovaním nového oporného múru, alebo ďalším ukotvením terajšej konštrukcie oporného múru a jeho dobudovaním do výšky 110 cm nad rastlinný terén. Žalovanú urgovali listom zo dňa 26.11.2019, v ktorom žiadali, aby o ich žiadosti zo dňa 04.07.2019 urýchlene rozhodla. V reakcii na list žalobcov žalovaná dňa 19.12.2019 oznámila, že vlastníkovi stavby bezodkladné úpravy oporného múru nenariadila, keďže na takýto postup nezistila dôvody. Žalobcovia preto na postup podľa ust. § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) následne vyzvali odvolací správny orgán žalovanej. Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán listom zo dňa 21.05.2020 oznámil, že konanie podľa ust. § 94 ods. 1 resp. podľa § 102 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), nie je navrhovým konaním a zároveň neboli zo strany štátneho stavebného dohľadu zistené také skutočnosti, ktoré by navrhovaný postup odôvodňovali. Žalobcovia však namietajú, že nežiadali o postup podľa zmienených ustanovení § 94 ods. 1 resp. podľa § 102 ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona, ale o uloženie povinnosti vykonania nevyhnutných stavebných úprav podľa ust. § 87 Stavebného zákona. 3. Žalovaná sa na základe výzvy krajského súdu zo dňa 16.07.2020 k žalobe vyjadrila podaním doručeným dňa 03.08.2020, v ktorom vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcov o nečinnosti v namietanom konaní, poukázala na viacero úkonov, o ktorých boli obaja žalobcovia riadne informovaní a vykonanie ktorých vyplýva aj z predloženého administratívneho spisu. Keďže z vykonaného štátneho stavebného dohľadu ani z vyžiadaných stanovísk od projektanta spoločnosti LERAC Projekt s.r.o. a dodávateľa stavby spoločnosti ART-BAU s.r.o. nebolo zistené, že by stavba oporného múru nezodpovedala základným požiadavkám na stavby a ohrozovala, alebo obťažovala by tým užívateľov a okolie stavby, nenariadila vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe. 4. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 5. Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 6. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 7. Podľa § 242 ods. 2 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. 8. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 9. Podľa § 244 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. 10. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní (stavený zákon), ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady. 11. Podľa § 97 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 12. Podľa § 1 písm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „Vyhláška“), Táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť. 13. Podľa § 2 Vyhlášky, návrhom podľa § 1 písm. b/ je a/ návrh na vydanie územného rozhodnutia, b/ žiadosť o stavebné povolenie, c/ žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, d/ žiadosť o povolenie terénnych úprav, e/ žiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení, f/ návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, g/ návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby, h/ žiadosť o povolenie na odstránenie stavby, i/ žiadosť o poskytnutie štátneho stavebného príspevku, j/ návrh na overenie dokumentácie skutočného realizovania stavby a zjednodušenej dokumentácie skutočného realizovania stavby, k/ návrh na vyvlastnenie. 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 15. Správny súd pred samotným vecným prieskumom zákonnosti tvrdenej nečinnosti žalovanej skúmal, či žalobkyni svedčí aktívna žalobná legitimácia, splnenie ktorej je po ustálení prípustnosti súdneho prieskumu, základnou podmienkou vyžadovanou Správnym súdnym poriadkom na prístup k správnemu súdu. Ten vo vzťahu k podaniu správnej žaloby neoprávnenou osobou, rozlišuje dve procesné situácie. Jednou je, keď je správna žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou a ďalšia predpokladá situáciu, keď správny súd až po vyhodnotení okolností konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že žalobca nemôže byť napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich verejných subjektívnych právach. V prvom prípade, ktorý je relevantný aj pre preskúmavanú vec, je kľúčovým slovom tzv. zjavnosť, ktorú treba vykladať tak, že neoprávnenosť osoby na podanie správnej žaloby bude súdu zrejmá okamžite a nesporne, bez ďalšieho meritórneho preskúmania veci. Správny súd potom nemá inú možnosť, ako žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku odmietnuť, bez nutnosti prejednania veci ako takej. 16. Osobitná úprava účastníctva a aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy odlišuje situáciu, či žalobca namieta nečinnosť v začatom administratívnom konaní, alebo namieta nečinnosť začať administratívne konanie z úradnej povinnosti. Zatiaľ čo odstránenia nečinnosti v už začatom administratívnom konaní podľa ust. § 242 ods. 1 SSP sa môže domáhať fyzická či právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania, namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu (prípadne podnet na prokuratúru), na druhej strane, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa ust. § 242 ods. 2 SSP, teda žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, priznáva Správny súdny poriadok výlučne iba prokurátorovi. Z uvedeného je zrejmé, že možnosť domáhať sa odstránenia nečinnosti v administratívnych konaniach ovládaných zásadou oficiality, je zo zákona daná výlučne prokurátorovi. Takáto úprava reflektuje skutočnosť, že v konaniach ovládaných zásadou oficiality prevažuje verejný záujem na riadnom prešetrení a náležitom rozhodnutí orgánu verejnej správy. 17. V uvedenom prípade žalobcovia namietajú nečinnosť v administratívnom konaní podľa ust. § 87 Stavebného zákona, začatie ktorého iniciovali listom zo dňa 04.07.2019. Žalovaná ako aj odvolací orgán verejnej správy vyhodnotili podanie žalobcov ako návrh na postup podľa ustanovení § 94, resp. § 102 Stavebného zákona. V oboch prípadoch sa však jedná o administratívne konania ovládané zásadou oficiality, začatie ktorých je výlučne v ingerencii orgánu verejnej správy. Na účely podania žaloby podľa ust. § 242 ods. 2 SSP vo vzťahu k nezačatiu administratívneho konania, je pritom právne irelevantné, či ho bolo možné začať aj na návrh resp. žiadosť účastníka konania. Takúto podmienku Správny súdny poriadok totiž neustanovuje. Podstatné je, že administratívne konanie začaté vôbec nebolo. 18. Z ust. § 2 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a ktorá obsahuje výpočet všetkých druhov návrhov, resp. žiadostí spolu s ich obligatórnymi náležitosťami, nepriamo vyplýva, ktoré konania upravené v Stavebnom zákone sú ovládané dispozičnou zásadou, t.j. kedy ich začatie môže na základe návrhu alebo žiadosti iniciovať iný subjekt ako správny orgán. Ostatné konania, upravené napríklad aj v ust. § 86 a nasl. Stavebného zákona, sú potom ovládané výlučne zásadou oficiality, ktorá vylučuje uplatnenie dispozičnej zásady. Tieto konania sú špecifické najmä tým, že ich výsledkom môže byť imperatívne nariadenie vykonať určitú úpravu, opravu alebo odstránenie stavby, ktoré priamo zasahuje do práv a právom chránených záujmov konkrétneho účastníka konania - vlastníka stavby. V týchto prípadoch je preto namieste, aby konanie vo verejnom záujme inicioval jedine orgán verejnej správy (s výnimkou žiadosti o nariadenie odstránenia stavby, ktorú môže podať sám vlastník stavby) a nie ktorýkoľvek iný subjekt, ktorý tvrdí, že mu ako účastníkovi konania svedčí aktívna legitimácia na podanie takejto žiadosti. Táto úprava sleduje predovšetkým zámer, že práve sám stavebný úrad ako orgán verejnej správy, ktorý by mal najlepšie poznať právo a môže si zaobstarať všetky podklady pre náležité rozhodnutie, sám posúdi, či je na mieste začať konanie, ktorého výsledkom bude zásah do práv a právom chránených záujmov osoby a či je taký zásah dôvodný. 19. Žalobcovia by v zmienených konaniach (ak by boli začaté) mohli mať eventuálne postavenie účastníkov konania, ktoré im priznáva ust. § 97 ods. 1 Stavebného zákona, no toto nemožno zamieňať s možnosťou disponovať konaním v pozícii navrhovateľa. 20. Návrh na začatie konania zo strany žalobcov mohol byť podľa jeho obsahu vyhodnotený iba ako podnet, na základe ktorého však orgánu verejnej správny nevzniká povinnosť konať. Žalovaný orgán verejnej správy v tomto duchu žalobcov vyrozumel a oznámil im, že konanie o nariadenie nevyhnutných úprav vlastníkovi stavby nezačal. Rovnako postupoval aj odvolací orgán žalovaného. 21. Krajský súd má z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu náležite preukázané, že žalobcovia sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhajú odstránenia nečinnosti, spočívajúcej v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, na ktoré dali podnet. V zmysle ust. § 242 ods. 2 SSP, môže takúto žalobu podať jedine prokurátor, po vyčerpaní upozornenia prokurátora, ktorému nebolo vyhovené. Zo žaloby pritom nevyplýva ani skutočnosť, že by žalobcovia podnet príslušnému prokurátorovi adresovali a oboznámili ho so skutkovým stavom, na základe ktorého by mohol prokurátor prípadne ďalej konať a uplatniť niektorý z právnych prostriedkov dozoru prokurátora. 22. Keďže je zrejmé, že žalobcovia v preskúmavanej veci podali žalobu ako osoby, ktoré sú na jej podanie zjavne neoprávnené, krajský súd rozhodol, že žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmieta. 23. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.