Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/163/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201011 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201011.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, za účasti: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, zastúpená advokátom: JUDr. Martinom Bezákom, PhD., Klincová 15, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-013-220 zo dňa 28.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-220 zo dňa 28.11.2017 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi súd p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutie 1. Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (ďalej aj „NBS“ alebo „žalovaná“) rozhodnutím zo dňa 14.06.2017 č. sp. NBS 1-000-012-201, č.z. 100-000-044-845 vydaným podľa § 139 ods. 1 písm. 1/ zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poisťovníctve“) zaviedol nútenú správu nad spoločnosťou Rapid Life životná poisťovňa a. s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, Košice (ďalej aj „poisťovňa“), z dôvodu podľa § 147 ods. 3 uvedeného zákona, že uvedená spoločnosť závažne a opakovane ohrozuje práva klientov na výplatu plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv riadne a včas a právom chránené záujmy klientov na tom, aby konala dobromyseľne s náležitou starostlivosťou pri plnení nárokov klientov z poistných zmlúv. Uvedeného porušenia zákona sa mala poisťovňa dopustiť konaním popísaným vo výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy. Nútená správa v poisťovni zavedená v zmysle § 147 ods. 4 zákona o poisťovníctve okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy s okamžitou účinnosťou voči poisťovni aj iným osobám. 2. Proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy podala poisťovňa rozklad, namietajúc nesprávny a nezákonný postup žalovanej i nútenej správkyne pri úkonoch faktického zavedenie nútenej správy, pričom svoje námietky v rozklade podrobne zdôvodnila. Poisťovňa v rozklade okrem iného uviedla, že vo veci konal a rozhodnutie popisoval zaujatý pracovník žalovanej, ďalej že podáva námietku zaujatosti voči všetkým členom bankovej rady žalovanej a že podľa informácií poisťovne na základe jej oznámenia začal vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu, ktorého sa mali dopustiť osoby konajúce v mene žalovanej. Poisťovňa navrhla v rozkladovom konaní o rozhodnutie o zavedení nútenej správy zrušiť. 3. Banková rada NBS (ďalej aj „banková rada“) rozhodnutiami zo dňa 01.08.2017 najprv rozhodla o tom, že jej členovia nie sú vylúčení v konaní č. sp. NBS 1-000-013-031, a že zamieta námietky zaujatosti RNDr. L. O. a Ing. L. K., členov predstavenstva poisťovne. Následne rozhodnutím zo dňa 28.11.2017 č. NBS1-000-013-220 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) banková rada rozhodla podľa § 21 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade") o prerušení konania vo veci rozkladu proti rozhodnutiu NBS, útvaru dohľadu nad finančným trhom zo dňa 14.06.2017 o zavedení nútenej správy nad poisťovňou. Dôvodom prerušenia konania bola jednak žiadosť (výzva) adresovaná inému orgánu verejnej moci o poskytnutie podkladových písomností a informácií pre druhostupňové konanie a zároveň aj skutočnosť, že prebieha iné konanie, v ktorom sa má riešiť otázka, ktorá by mohla mať význam pre konanie a rozhodovanie NBS v predmetnej veci. Banková rada súčasne vyzvala členov predstavenstva poisťovne o poskytnutie písomností a informácií potrebných pre rozhodnutie o rozklade, ďalej od Národnej proti korupčnej jednotky si vyžiadala zaslanie kópie uznesenia o vznesení obvinenia bývalému zamestnancovi NBS, ktorý podpisoval rozhodnutie NBS o zavedení nútenej správy voči poisťovni, ako aj oznámenie o tohto výsledku konania po jeho právoplatnom skončení. 4. Proti rozhodnutiu bankovej rady zo dňa 28.11.2017 o prerušení konania podal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky protest, ktorému banková rada rozhodnutím č. NBS1-000-013-220 zo dňa 31.7.2018 nevyhovela. II. Žaloba 5. Proti rozhodnutiu bankovej rady zo dňa 28.11.2017 o prerušení konania o rozklade podanom poisťovňou proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy poisťovne zo dňa 14.06.2017 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu (dňa 05.10.2018) a navrhol rozhodnutie o prerušení rozkladového konania zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 6. Žalobca v žalobe vytýkal žalovanej, že v rozhodnutí o prerušení konania o rozklade sa bližšie nezaoberala súvislosťou medzi trestným stíhaním vedeným proti Ing. N. X. a vydaním rozhodnutia o rozklade, teda aký môže mať prebiehajúce trestné konanie vplyv na rozhodovanie v predmetnej veci. Žalobca zaujal názor, že trestné konanie a jeho výsledok nemôžu mať žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia druhostupňového orgánu v rozkladovom konaní, nakoľko predmetom tohto konania je komplexné posúdenie zákonnosti prvostup-ňového rozhodnutia bez ohľadu na to, či v súvislosti s ním bol spáchaný trestný čin alebo nie. Keďže výsledok trestného konania a ani v ňom vydané procesné rozhodnutia nemajú vplyv na prvostupňové rozhodnutie o rozklade, nebol podľa žalobcu dôvod ani na prerušenie konania podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o dohľade z dôvodu vyžiadania si podkladových písomností a informácií od iného orgánu verejnej moci, resp. od tretích osôb. 7. Zrušenie rozhodnutia o prerušení konania je podľa žalobcu žiaduce aj za stavu vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne, nakoľko zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) umožňuje aj po vyhlásení konkurzu tento zrušiť, čím sa môže obnoviť predchádzajúci právny stav. Aj v prípade, že by k zrušeniu konkurzu na majetok poisťovne nedošlo, je nežiaduce ponechanie v platnosti takéhoto nezákonne vydaného rozhodnutia. 8. Žalobca ďalej uviedol, že hoci žalobou napadnuté rozhodnutie možno podľa § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zaradiť medzi rozhodnutia predbežnej a procesnej povahy, je treba poukázať na jeho účinky spôsobujúce ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania, ktorá si vyžaduje potrebu súdneho prieskumu a následné zrušenie rozhodnutia. Uviedol, že v dôsledku zavedenia nútenej správy stratili členovia predstavenstva všetky oprávnenia súvisiace s výkonom funkcie orgánu poisťovne, s výnimkou podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Využili síce podanie tohto opravného prostriedku, avšak toto nemá odkladný účinok, teda k obnoveniu funkcií členov predstavenstva v dôsledku jeho podania nedošlo. Následné prerušenie konania vo veci rozkladu iba predĺžilo nepriaznivý stav súvisiaci so stratou funkcie členov predstavenstva, čím dochádza k ďalšiemu prehĺbeniu ujmy na subjektívnych právach týchto osôb. III. Vyjadrenie žalovanej 9. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaniami zo dňa 18.02.2019 a 26.02.2019. Uviedla, že žalobou prokurátora napadnuté procesné rozhodnutie o prerušení konania nemalo a nemohlo mať nijaký vplyv na prokurátorom tvrdené údajné subjektívne práva členov predstavenstva poisťovne Rapid life spojené s výkonom funkcie členov predstavenstva tejto poisťovne, pretože výkon funkcie členov predstavenstva poisťovne Rapid life bol pozastavený priamo zo zákona (ex lege) od zavedenia nútenej správy (teda od 15.06.2017) podľa ust. § 149 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo však nie je predmetom podanej prokurátorovej žaloby. Na základe uvedených skutočností vo svojom vyjadrení zdôraznila, že podaná žaloba je neprípustná v zmysle ustanovenia § 7 písm. e) SSP, pretože žalobou napadnuté procesné rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutím orgánu verejnej moci procesnej povahy, ktoré nemalo a ani nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov predmetného konania pred Národnou bankou Slovenska. Navrhla, aby krajský súd žalobu odmietol z dôvodu jej neprípustnosti, alternatívne, ak by súd neakceptoval návrh žalovanej na odmietnutie žaloby navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. 10. Krajský súd v Bratislave o žalobe rozhodol uznesením č. k. 1S/l43/2018-81 zo dňa 14.03.2019 tak, že sa žaloba odmieta a žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali žalobca a aj ďalší účastník konania poisťovňa kasačné sťažnosti, o ktorých rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžfk 57/2019 tak, že zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/l43/2018-81 zo dňa 14.03.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd uviedol, že krajský súd postupoval nezákonne, keď správnu žalobu prokurátora proti rozhodnutiu o prerušení administratívneho konania odmietol ako neprípustnú, nakoľko v okolnostiach prípadu je nepochybné, že toto rozhodnutie sa dotýka základných práv a slobôd účastníka konania. 11. Žaloba bola tunajším súdom najskôr vedená pod sp. zn. 1S 143/2018. Po vrátení veci najvyšším súdom bola vec zapísaná a ďalej vedená pod sp.zn. 1S 163/2020. V. Právne posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 SSP opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a v súlade s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v uznesení sp. zn. 1Sžfk/57/2019 zo dňa 30.06.2020 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP. 13. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci P. H. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Y.-A. H. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok H. Y. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok U.-Z. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. Preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 17. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 18. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie, ak Národná banka Slovenska dala príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke, alebo ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Národnej banky Slovenska, alebo bol daný podnet na takéto konanie. 19. Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie, ak Národná banka Slovenska požiadala iný orgán verejnej moci alebo inú osobu o odborné vyjadrenie alebo poskytnutie podkladov k veci. 20. Podľa § 24 ods. 10 zákona o dohľade, ak sa v konaní vyskytne predbežná otázka, ktorá má význam pre posudzovanie skutkového stavu veci a rozhodovanie Národnej banky Slovenska, pričom o tejto otázke už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, týmto rozhodnutím je Národná banka Slovenska viazaná. Inak Národná banka Slovenska môže sama posúdiť predbežnú otázku alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke. Národná banka Slovenska si však nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o spáchaní a páchateľovi trestného činu, o spáchaní a páchateľovi priestupku alebo iného správneho deliktu ani o osobnom stave fyzickej osoby alebo o existencii právnickej osoby, ak rozhodovanie o týchto veciach patrí súdu alebo inému príslušnému orgánu verejnej moci. 21. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo primárne posúdiť, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 22. Z obsahu žaloby a napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia, ktorým žalovaná podľa § 21 ods. 1 písm. b) a d) zákona o dohľade na finančným trhom prerušila konanie vo veci rozkladu datovaného z 29.06.2017 a podaného členmi predstavenstva spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti prvostupňovému rozhodnutiu Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom sp. č. NBS 1-000-012-201; č. z. 100-044-845 zo dňa 14.06.2017 o zavedení nútenej správy nad spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.s. 23. Dôvodom prerušenia konania bola skutočnosť, že žalovaná po preskúmaní rozkladu z 29.06.2017 a doplnenia rozkladu z 24.10.2013 dospela k záveru, že v prebiehajúcom druhostupňovom konaní pred NBS nastali skutočnosti, ktoré sú dôvodom na prerušenie konania vo veci podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b) a d) zákona o dohľade, a preto požiadala iný orgán verejnej moci - Národnú kriminálnu agentúru, Národnú protikorupčnú jednotku, expozitúru Východ listom zo dňa 15. novembra 2017 v súvislosti so začatým a prebiehajúcim konaním vo veci sp. zn. CVS: PPZ- 615/NKA-PK-VY-2017 o zaslanie kópie uznesenia vo veci sp. zn. ČVS: PPZ-615/NKA-PK-VY-2017 a taktiež o oznámenie výsledku konania vo veci sp. zn. ČVS: PPZ-615/NKA-PK-VY-2017 po právoplatnom ukončení celého tohto konania, v ktorom sa má riešiť otázka, ktorá by mohla mať význam pre druhostupňové konanie a rozhodovanie NBS v predmetnej veci. Z obsahu napádaného rozhodnutia vyplýva, že predbežnou otázkou má byť vyriešenie, či generálny riaditeľ odboru dohľadu nad trhom cenných papierov, poisťovníctvom a dôchodkovým sporením Ing. N. X., vydávajúci prvostupňové rozhodnutie o zavedení nútenej správy, proti ktorému bol podaný rozklad v súvislosti s vydaním tohto rozhodnutia, spáchal trestný čin. Ďalším dôvodom na prerušenie konania bola aj výzva - dožiadanie NBS pre členov predstavenstva poisťovne listom zo dňa 15.11.2017 o poskytnutie podkladových písomností a informácií pre druhostupňové konanie a rozhodovanie Národnej banky Slovenska. 24. Tak ako uviedol aj Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 1Sžfk/57/2019 zo dňa 30.06.2020, „v dôsledku rozhodnutia o prerušení konania o rozklade poisťovne proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy doposiaľ nebola bankovou radou posúdená zákonnosť rozhodnutia o nútenej správe zo dňa 14.06.2017. Niet teda právoplatného rozhodnutia o tom, či skutočne boli naplnené hmotnoprávne dôvody podľa § 147 ods. 3 zákona o poisťovníctve a či bol v súlade so zákonom presun všetkých rozhodovacích právomocí orgánov poisťovne na núteného správcu, na návrh ktorého bol na majetok poisťovne vyhlásený dňa 30.01.2018 konkurz. Rozhodnutím o zavedení nútenej správy bolo fakticky ukončené podnikanie spoločnosti a jej riadne ustanovené orgány boli vylúčené z rozhodovania o majetku poisťovne i jej právach a záväzkoch súvisiacich s podnikaním. ... Otázka zákonnosti zavedenia nútenej správy nad poisťovňou by mala byť v primeranom čase právoplatne vyriešená rozhodnutím o rozklade, ktorý bola poisťovňa podľa zákona oprávnená podať a ktoré oprávnenie aj využila. V rámci ústavne garantovaného práva na právnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) je nepochybne oprávnená v čo najkratšom čase poznať konečný a právne záväzný záver bankovej rady o tom, či boli splnené zákonné podmienky pre zavedenie nútenej správy. Rozhodnutie žalovanej o prerušení konania o rozklade toto konečné rozhodnutie bez náležitých dôvodov odkladá, čím predlžuje právnu neistotu zúčastnených a okrem spomenutého ústavného práva na súdnu ochranu sa dotýka i práva poisťovne a vlastníkov jej akcií na podnikanie (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR) i výkonu vlastníckych oprávnení k majetku spoločnosti (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). ... Odloženie rozhodnutia o rozklade proti takémuto rozhodnutiu teda predlžuje stav nemožnosti poisťovne podnikať a nakladať so svojim majetkom a zasahuje i do jej práva na právnu ochranu“. 25. Správny súd v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu konštatuje, že je nepochybné, že toto rozhodnutie sa dotýka základných práv a slobôd účastníka konania, nakoľko to vyplýva z okolností preskúmavanej veci, a preto rozhodnutie o prerušení konania je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom. 26. Žalobca v podanej žalobe namietal, že dôvodom prerušenia konania môže byť len predbežná otázka, ktorá má priamy význam pre vydanie meritórneho rozhodnutia a nemôže ňou byť hocijaká otázka iba nepriamo súvisiaca s vydaním rozhodnutia. Môže ňou byť iba otázka, ktorá priamo s budúcim rozhodnutím súvisí, a ktorá má na jeho vydanie priamy vplyv, iba taká otázka sa môže pokladať za predbežnú a byť dôvodom pre prerušenie konania. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že trestné konanie, ktoré je vedené proti Ing. N. X. až do jeho právoplatného skončenia, zakladá predbežnú otázku, do ktorej vyriešenia nie je možné v druhostupňovom konaní pokračovať. Žalovaná súvislosťou medzi týmto trestným stíhaním a vydaním druhostupňového rozhodnutia o rozklade ani neodôvodnila, neuviedla ako prebiehajúce trestné konanie môže mať vplyv na druhostupňové konanie a rozhodovanie bankovej rady NBS v predmetnej veci. Podľa žalobcu nejde o predbežnú otázku, ktorá by mohla byť dôvodom pre prerušenie konania a žalovaná vec preto nesprávne právne posúdila. 27. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia konštatuje, že námietkam žalobcu je potrebné prisvedčiť a uznať ich za dôvodné. Žalobca správne v podanej žalobe konštatoval a správny súd sa s ním stotožnil, že predmetom druhostupňového rozhodovania a konania je komplexné posúdenie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia ako takého bez ohľadu na skutočnosť, či v súvislosti s ním bol spáchaný trestný čin, alebo nie. Banková rada v konaní o podanom rozklade skúma, či prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade alebo v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo na základe dostatočne, či nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo či vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, alebo či výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. To, či riaditeľ odboru dohľadu nad trhom cenných papierov, poisťovníctvom a dôchodkovým sporením Ing. N. X. spáchal v súvislosti s vydaním rozhodnutia trestný čin, nemá na rozhodnutie bankovej rady vplyv, lebo v súvislosti s rozhodovaním o rozklade banková rada skúma vyššie uvedené skutočnosti, ku ktorým mohlo dôjsť, ako v súvislosti so spáchaním trestného činu, tak aj bez neho. Preto posúdenie tejto otázky je pre rozhodnutie o rozklade bezvýznamné. Naviac zákon o dohľade berie do úvahy aj možnosť zaujatosti zamestnanca bez ohľadu na trestnosť, či netrestnosť jeho konania a obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa rozhodovania o tejto zaujatosti, ktoré NBS aj niekoľkokrát aplikovala a o zaujatosti zamestnancov už rozhodovala a v rámci toho konania dospela k záveru, že okrem iných zamestnancov resp. členov bankovej rady aj Ing. N. X. nie je zaujatý. 28. I Najvyšší súd SR v uznesení 1Sžfk/57/2019 zo dňa 30.06.2020 konštatoval, že rozhodnutie žalovanej o prerušení konania o rozklade, konečné rozhodnutie vo veci zavedenia nútenej správy nad poisťovňou bez náležitých dôvodov odkladá a toto odloženie konečného rozhodnutia vo veci nútenej správy je rozhodnutím o prerušení tohto konania viazané na posúdenie otázky trestnoprávnej zodpovednosti bývalého zamestnanca NBS, ktorá so zákonnými dôvodmi zavedenia nútenej správy voči poisťovni nesúvisí ani hypoteticky. 29. Taktiež je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila súvislosť medzi predbežnou otázkou, ktorá bola dôvodom prerušenia konania, teda že trestné konanie, ktoré je vedené proti Ing. N. X. až do jeho právoplatného skončenia, zakladá predbežnú otázku, ktorá môže mať vplyv na druhostupňové konanie a konečné rozhodnutie bankovej rady NBS vo veci nútenej správy. 30. Správny súd preto i v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu uvedeným vyššie námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení predbežnej otázky, ktorá má byť dôvodom prerušenia konania žalovanou uznal za dôvodnú, a preto s poukazom na vyššie uvedené žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. NBS1-000-013-220 zo dňa 28.11.2017 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 31. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne ani nevznikli. Ďalšiemu účastníkovi konania súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému podľa § 169 SSP, a to aj vrátane trov kasačného konania. 32. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.