KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava26. 1. 2021plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/219/2020 z 26. 1. 2021

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. januára 2021, sp. zn. 2S/219/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1020201250.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/219/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201250
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201250.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BlackBerry, s.r.o., so sídlom Žižková 9, 811 02 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 154 675, zastúpený advokátskym spoločenstvom: MENKE LEGAL
s. r. o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 258 799, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101314708/2020 zo dňa 14.08.2020, o
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
03.09.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.09.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 03.09.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: 101314708/2020 zo dňa 14.08.2020, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava
č. 100794166/2020 zo dňa 22.04.2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyrubil žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel dane v sume 30.800,- eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť a vrátiť vec orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžité plnenie /
výkon napadnutých rozhodnutí žalovaného, resp. úhrada tak vysokej sumy, má pre žalobcu likvidačný
charakter. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil správnemu súdu nasledovné dôkazy: - inventúrny
výpis majetku žalobcu ku dňu 02.09.2020; - výsledovka hospodárenia žalobcu za rok 2020 zo dňa
02.09.2020 a výsledovka hospodárenia žalobcu za rok 2020 po mesiacoch zo dňa 25.08.2020. Návrh
na pozastavenie účinkov správnou žalobou napadnutých rozhodnutí odôvodňoval aj poukazom na svoju
vecnú a právnu argumentáciu uvedenú v texte samotnej správnej žaloby, ktorou odôvodňoval závažné
pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu
dane. Tvrdil, že okamžitý výkon napádaných rozhodnutí môže mať pre žalobcu negatívne následky v
značnom rozsahu, že mu hrozí závažná ujma, ktorá má zjavne likvidačný charakter (nenapraviteľný
následok) a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko záujmom
spoločnosti nie je likvidácia platiteľov daní. Podľa žalobcu je z predložených informácií a podkladov
očividné, že jeho hospodárska situácia je veľmi nepriaznivá, ba až kritická. Pre úplnosť uviedol, že
zamestnáva dve osoby, aktuálny stav pokladne je 341,- eur a že okrem dvoch motorových vozidiel v
hodnote cca 2.600,- eur nevlastní žiaden iný majetok, pričom z predložených výsledoviek hospodárenia



vyplýva, že čelí výraznému poklesu tržieb, čo je zapríčinené najmä hospodárskou krízou spôsobenou
pandémiou. Argumentoval i tým, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa venuje najmä organizácii a
usporadúvaniu športových podujatí a reklamnej činnosti, pričom je všeobecne známe, že tieto činnosti
boli pandémiou najviac zasiahnuté.

3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný
písomným podaním zo dňa 04.11.2020, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 04.11.2020. Predložil
správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam
žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, pričom rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok
a jeho priznanie odôvodňuje len prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila
žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalovaný mal za
to, že nezaplatením splatnej dane bude ukrátený štátny rozpočet. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na tú skutočnosť, že pri daňovej kontrole v júni 2018 žalobca tvrdil, že má v predmete činnosti
organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí, pričom nemá zamestnancov.
Následne deklaroval, že mu služby dodali obchodné spoločnosti, ktoré tiež nemali zamestnancov,
ani majetok a v obidvoch spoločnostiach bol konateľom Dušan Kubica, ktorý nemal o fakturovaných
dodávkach vedomosť a pozná sa s konateľom žalobcu z motoristického športu. Podľa žalovaného si
žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a poukazuje na pandémiu, pričom pandémia v júni 2018
nebola. Následne žalovaný argumentoval tým, že má vedomosť, že pri začatí daňovej kontroly za
jún 2018 dňa 17.10.2018 mal žalobca oveľa vyšší stav majetku, ako vyplýva zo zápisnice z ústneho
pojednávania č. 102060266/2018. Vlastnil apartmán na Táloch, závodné auto Mitsubishi Lancer Evo,
karavan. Toho času žalobca už nevlastní apartmán na Táloch ani ostatný majetok. Z databázy MV
SR vyplýva, že žalobca dňa 09.09.2019 vyradil z evidencie závodné vozidlo Mitsubishi Lancer Evo.
Vozidlo Toyota aj Ford Transit od 30.09.2019 nevlastní. Podľa podaných daňových priznaní na daň z
príjmu právnických osôb za roky 2013 až 2019 najvyšší výsledok hospodárenia pred zdanením za rok
2019 vo výške 17.915,45 eura. Vo výške vyrubeného rozdielu dane 30.800,- eur žalobca nikdy nemal
výsledok hospodárenia, aj keď nebola pandémia. Podľa žalovaného je z konania žalobcu zrejmé, že
sa vedome a účelovo zbavil všetkého majetku a neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Argumentovanie ekonomickou situáciou
vzhľadom na prijatie epidemiologických opatrení nie je preto relevantné. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil. Žiadal, aby správny súd správnej žalobe odkladný
účinok nepriznal.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.



8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s
verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom
so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval predovšetkým hrozbou závažnej ujmy, ktorá má
likvidačný charakter a nenapraviteľný následok. Tvrdil, že okamžitý výkon právnou žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného môže mať na žalobcu negatívne následky v značnom rozsahu, nakoľko
hospodárska situácia žalobcu je veľmi nepriaznivá - kritická. Správny súd po oboznámení sa s návrhom
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu,
nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy
svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia žalobcovi
ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotných konštatovaní a tvrdení žalobcu, že „okamžitým
výkonom napádaných rozhodnutí môže mať na žalobcu negatívne následky v značnom rozsahu. Inými
slovami, žalobcovi predmetnými rozhodnutiami bezprostredne hrozí závažná ujma, ktorá má zjavne
likvidačný charakter (nenapraviteľný následok), pričom priznanie odkladného účinku tejto správnej
žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko záujmom spoločnosti určite nie je likvidácia
platiteľov daní.“ bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania týchto tvrdení a súvislostí (predovšetkým
predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany žalobcu, tvrdená hrozba závažnej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku vo sfére žalobcu okamžitým výkonom správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva.

11. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj



dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) §
185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti,
že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoju aktuálnu
majetkovú situáciu náležite nepreukázal. Nepredložil v tomto smere relevantné dôkazy podstatné pre
posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku
v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, na základe ktorých by správny súd mohol
objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu týchto rozhodnutí na majetkovú sféru žalobcu a na jeho
podnikateľskú činnosť. Samotná výška dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie
vyrubenej žalobcovi prvostupňovým napadnutým rozhodnutím, ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu
dane, sama o sebe neosvedčuje hrozbu iného závažnej ujmy, škody resp. vážneho nenapraviteľného
následku na strane žalobcu. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho
stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a
účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na nepriaznivú hospodársku situáciu
na strane žalobcu a hrozbu negatívnych následkov na jeho strane (likvidačných resp. iných vážnych
nenapraviteľných následkov) v prípade zamietavého rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nepostačuje.

12. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne
konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

13. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy, iných vážnych nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

14. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na
priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži
na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov
či daňových povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti
zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by
okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej
povinnosti ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej
škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125
ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami
trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá
„hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená
a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu
ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má
žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu,
a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na
princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný
inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu
odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca
nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným
záujmom.



15. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.