Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/207/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201550 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201550.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: L. P., bytom C. 15, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/143/2020 zo dňa 21.08.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného 1SprI/143/2020 zo dňa 21.08.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca sa na základe žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 12.07.2020 (ďalej aj ako „Žiadosť“) domáhal sprístupnenia informácie, týkajúcej sa konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj ako „OS BA I“) pod sp. zn. 16C/29/2020, v ktorom žiadateľ vystupuje ako žalobca v 2. rade, a to sprístupnenia informácie: „z akého dôvodu mu ako žalobcovi v 2. rade nebolo doručované uznesenie zo dňa 01.07.2020 č. k. 16C/29/2020-79“. 2. Dňa 16.07.2020 vydal OS BA I rozhodnutie č. 1SprI/111/2020 (ďalej aj ako „Rozhodnutie OS BA I“), ktorým Žiadosti žalobcu nevyhovel a ním požadovanú informáciu odmietol sprístupniť s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d) a ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSI“). 3. Proti Rozhodnutiu OS BA I podal žalobca dňa 12.08.2020 odvolanie, v ktorom namietal, že odmietnutie jeho žiadosti je nezmyselné, protirečivé a bez opory v zákonnej úprave, a teda je arbitrárne. Poukázal pritom na ustanovenia zákona o slobode informácií a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 5Sži 3/2011, rozsudok sp. zn. 3Sži 28/2013, rozsudok sp. zn. 2Sži 6/2011), ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 96/2010. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou OS BA I ako povinnej osoby, že ak ide o žiadateľa, ktorý je stranou sporu a ide o informáciu, ktorá vyplýva priamo zo spisu, má žiadateľ postupovať podľa ust. § 97 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a teda ako strana sporu má možnosť obrátiť sa so svojou žiadosťou aj na príslušnú kanceláriu podľa spisovej značky súdneho konania a žiadať o doručenie predmetného rozhodnutia. 4. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 1SprI/143/2020 z 21.08.2020 (ďalej aj ako „Napadnuté rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.07.2020 vydané pod č. 1SprI/111/2020 o odmietnutí sprístupniť informácie a odvolanie žalobcu zo dňa 10.08.2020 zamietol. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 04.09.2020. II. Napadnuté rozhodnutie žalovaného 5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tak, že povinná osoba podľa jeho názoru postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o slobode informácií. Rozhodnutie OS BA I považoval za odôvodnené a preskúmateľné a po preskúmaní nezistil vady, ktoré by mali za následok jeho zrušenie. Žalovaný sa plne stotožnil s argumentáciou povinnej osoby, uvedenou v jej rozhodnutí o odmietnutí sprístupniť informácie, že žalobca ako žiadateľ o sprístupnenie informácií má ako účastník konania vedeného na OS BA I pod sp. zn. 16C/29/2020 prístup k tomuto súdnemu spisu a má možnosť obrátiť sa na príslušnú spisovú kanceláriu, či navštíviť infocentrum OS BA I a požadovanú informáciu získať. 6. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že podaním žiadosti podľa zákona o slobode informácií nadobúda žiadateľ špecifické postavenie, nakoľko citovaný zákon slúži verejnosti na realizovanie práva na prístup k informáciám a žiadateľ tak nie je oprávnený v právnom režime zákona o slobode informácií žiadať informácie, ktoré sa týkajú poskytovania údajov zo súdneho spisu podľa osobitných procesno-právnych predpisov. Bol toho názoru, že takýto postup priamo zakladá prekážku sprístupnenia informácií, keďže v takomto prípade sa právo na poskytnutie informácií a údajov zo súdneho spisu riadi a realizuje podľa príslušných procesno-právnych predpisov, ktoré nemožno obchádzať, ani sanovať aplikáciou zákona o slobode informácií. Povinná osoba preto podľa jeho názoru nemohla s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií rozhodnúť inak, ako o odmietnutí sprístupnenia informácií a bola povinná obmedziť sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov, keďže nešlo o informácie, ktoré sa sprístupňujú podľa ust. § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že Rozhodnutie OS BA I vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správneho posúdenia predmetnej žiadosti, a preto ho potvrdil. III . Žaloba 8. Žalobca sa žalobou podanou na poštovú prepravu v zákonnej lehote dňa 04.11.2020, doručenou súdu dňa 05.11.2020, opravenou a doplnenou podaním žalobcu zo dňa 08.12.2020, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vec žiadal vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobca uviedol nasledovné žalobné dôvody: a) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku], b) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [ust. § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku]. 10. K žalobnému dôvodu pod písm. a) predchádzajúceho bodu žalobca uviedol, že žalovaný v obdobnej veci o odvolaní dcéry žalobcu Mgr. Z. P. dňa 18.08.2020 rozhodol rozhodnutím č. 1SprI/140/2020 zo dňa 18.08.2020 tak, že odvolaniu vyhovel, rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na nové konanie a rozhodnutie, pričom uviedol, že existencia právnej úpravy nahliadania do spisu či vyhotovovania úradných potvrdení zo spisu v rôznych právnych predpisoch, ktoré de facto upravujú prístup k informáciám nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce pre povinnú osobu zo zákona o slobode informácií. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právny názor Ministerstva spravodlivosti SR uvedený v rozhodnutí č. 25RM/2019-142-I zo dňa 17.02.2020. Ministerstvo tu uviedlo, že existencia právnej úpravy nahliadania do spisu či vyhotovovania úradných potvrdení zo spisu v rôznych právnych predpisoch, ktoré de facto upravujú prístup k informáciám nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce pre povinnú osobu zo zákona o slobode informácií, ktorý je naplnením ústavného práva na prístup k informáciám a bol vydaný za účelom jeho realizácie, pričom sa týka iného okruhu osôb a iného rozsahu informácií. Zákon o slobode informácií nekategorizuje osobu žiadateľa podľa vzťahu žiadateľa k informáciám, kedy by niektorým žiadateľom sprístupňoval informácie, ktoré by za iných okolností nesprístupnil s odkazom na niektoré zo zákonných obmedzení. Práve naopak, zákon o slobode informácií nekladie na osobu žiadateľa žiadne nároky, teda zabezpečuje rovnaký prístup k informáciám pre každého žiadateľa za podmienok v ňom stanovených a každý žiadateľ musí na základe žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií dostať informácie v rovnakej kvalite a kvantite. 11. Žalobca ďalej uviedol, že o tri dni neskôr žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyslovil presne opačný názor, podľa ktorého existencia procesnoprávnych predpisov, ktoré de facto upravujú prístup k informáciám nepriamo zakladá prekážku pre sprístupnenie informácií a žiadateľ tak nie je oprávnený v právnom režime zákona o slobode informácií žiadať informácie, ktoré sa týkajú poskytovania údajov zo súdneho spisu podľa osobitných procesnoprávnych predpisov. 12. Žalobca považoval za absurdné aj tvrdenie žalovaného, že povinná osoba bola povinná obmedziť sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov a že žalobca si môže požadovanú informáciu zistiť v spise. Mal za to, že ak by aj predmetná informácia bola dostupná zo spisu, táto skutočnosť by neodôvodňovala odmietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Argumentácia povinnej osoby a žalovaného, že v prípade, ak má subjekt určité právo podľa viacerých právnych predpisov, môže si toto právo uplatniť iba podľa jedného právneho predpisu, nie je správna a navyše, v tomto prípade povinná osoba, resp. žalovaný rozhodli, na základe ktorého právneho predpisu si môže žalobca svoje právo uplatniť. Skutočnosť, že žalobca ako účastník súdneho konania má možnosť nahliadať do spisu, nie je zákonným dôvodom, na základe ktorého môže povinná osoba rozhodnúť, že informáciu nesprístupní. 13. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov žalobca zdôvodňoval tým, že žalovaný sa v odôvodnení vôbec nezaoberal a nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní. 14. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a arbitrárne. IV. Vyjadrenie žalovaného 15. Písomným podaním zo dňa 17.12.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe nasledovne: 16. „Čo sa týka žiadateľom (v tomto prípade už žalobcom) požadovaných informácií, žiadateľ vo svojej žiadosti zo dňa 12.07.2020 uviedol, že žiada sprístupniť dôvod, pre ktorý mu ako žalobcovi v 2 rade nebolo doručené uznesenie zo dňa 01.07.2020 vydané pod č. k. 16C/29/2020-79. 17. V doplnení jeho žaloby, v ktorej spomína odmietavé rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II vydané dňa 27.08.2020 pod č. 1 SprI/45/2020, už odvolanie Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu orgánu 2. stupňa doručené nebolo, čiže argumentácia žalobcu s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I vydané dňa 16.07.2020 pod č. 1SprI/111/2020 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II vydané dňa 27.08.2020 pod č. 1SprI/45/2020 v ich vzájomných prepojeniach ako znak (citujem žalobcu) „demonštrácie moci a zastrašovania“ je irelevantná. V zmysle uvedeného, je žalovaný toho názoru, že žalobca považuje za identické jeho právo dožadovať sa sprístupnenia dátumu doručenia alebo dátumu odoslania podania, či rozhodnutia súdu a taktiež sprostredkovania, resp. podania vysvetlenia skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu. 18. Žalovaný si na tomto mieste dovoľuje stáť za svojim právnym názorom vysloveným v jeho rozhodnutí zo dňa 18.08.2020, vydaným pod č. lSprl/140/2020, kedy zrušil fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II a zároveň vo svojej odôvodňujúcej časti na č. 1. 6 druhý odsek predmetného rozhodnutia uviedol svoj právny názor, keď sa nestotožnil s názorom Okresného súdu ako povinnej osoby, že ide o informácie (požadované žalobcovou dcérou Mgr. P. v jej žiadosti zo dňa 30.06.2020), ktoré ad1) treba postúpiť do príslušnej spisovej kancelárie a netreba vydať o tom žiadne rozhodnutie, a ad2), že informácie, ktoré žiadateľka žiada, spadajú pod rozhodovaciu činnosť súdu v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a je potrebné ich z tohto dôvodu odmietnuť. Krajský súd v Bratislave práve naopak uviedol, že sa jedná o jednoduchú, dohľadateľnú informáciu v súdnom manažmente, majúcu čisto evidenčný charakter, nejde o obsiahlu informáciu a navyše pri nej netreba nič dedukovať, vysvetľovať, ale len uviesť dátum, resp. dátumy, ktoré boli predmetom žiadosti žalobcovej dcéry. I napriek vyslovenému názoru Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho správneho orgánu, Okresný súd Bratislava II vydal odmietavé rozhodnutie dňa 27.08.2020 pod č. lSprI/45/2020 s odôvodnením, že bolo nutné v danej veci aplikovať ust. §11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Voči tomuto rozhodnutiu však podané odvolanie nebolo. Žalovaný tak logicky nemôže byť nijako „zodpovedný“ za takéto odmietavé rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II a už vôbec nie žalovaným subjektom, tak ako sa snaží žalobca v jeho oprave žaloby a doplnení skutkového stavu naznačiť, resp. vzájomne prepojiť so žalobným návrhom zo dňa 03.11.2020. Odvolaním sa na túto skutočnosť, nepovažuje žalovaný za potrebné sa bližšie k doplneniu žalobného návrhu viac vyjadriť, nakoľko doplnenie žaloby o odmietavé rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II nemôže byť predmetom prieskumu zákonnosti v tomto súdnom spore, keďže Krajský súd v Bratislave ako odvolací správny orgán o odmietavom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II nerozhodoval. Pasívna legitimácia tak Krajského súdu v Bratislave ako správneho orgánu 2. stupňa vo vzťahu ku rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II vydaného dňa 27.08.2020 (ISpr1/45/2020) neexistuje, resp. ju nemalo čo založiť. 19. Podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu (to je zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a jeho ust. § 82a ods. 5), rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 20. Žalovaný dáva za pravdu žalobcovi, že existencia právnej úpravy nahliadania do súdneho spisu a získania informácií z neho, upravená (v tomto konkrétnom prípade v ustanovení § 97 ods. 1 Civilného sporového poriadku), nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce pre povinnú osobu, ktorej je doručená žiadosť o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko si prostredníctvom takejto žiadosti žiadateľ len uplatňuje svoje ústavné právo zakotvené v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, ktoré predstavuje slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie a toto právo patrí ktorejkoľvek osobe (bez ohľadu na jej existujúce či neexistujúce postavenie v súdnom spore). Povinná osoba teda nie je oprávnená osobu žiadateľa nijako kategorizovať vo vzťahu k požadovaným informáciám. Povinná osoba ale môže v odôvodnení svojho právneho názoru nad rámec svojej poučovacej povinnosti len osobu žiadateľa „naviesť aj na inú cestu“ (keď zistí, že žiadateľ je aj stranou niektorého súdneho sporu), ako získať žiadané informácie, keď povinná osoba nevie, resp. nemôže žiadateľovi v intenciách zákona o slobode informácií, (ktorý ju ako povinnú osobu zároveň v súlade s ustanoveniami § 8-12 limituje), vyhovieť a informáciu žiadateľovi sprístupniť. Uvedené je aj prípad žalobcu, ktorý od povinnej osoby žiadal informáciu, resp. vysvetlenie dôvodu, prečo mu nebolo ako žalobcovi v 2. rade doručené procesné rozhodnutie, konkrétne uznesenie vydané dňa 01.07.2020 pod č.k.l6C/29/2020-79. 21. Ako žalovaný vyššie uviedol, je pravdou, že zákon o slobode informácií nekladie na osobu žiadateľa žiadne nároky a prístup k informáciám si môže žiadateľ uplatniť aj prostredníctvom tohto zákona a nie len Civilného sporového poriadku (v tomto prípade). Avšak zákon o slobode informácií definuje samotné obmedzenie prístupu k informáciám, čo napokon nespochybňuje ani samotný žalobca, keď výkladové pravidlo uvedené v Ústave SR v čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 26 ods. 4 povinnú osobu limituje. Konkrétne v tomto prípade ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Povinné osoby sú povinné poskytovať informácie, ktorými disponujú, ktoré k dispozícii majú alebo ktoré u povinnej osoby tzv. „ležia“ a stačí sa na ne pozrieť. Ide teda o informácie, ktoré sa v databáze súdnych konaní vedených súdom nachádzajú (resp. sú evidované v jeho informačnom systéme). Z toho dôvodu, keby predmetom žaloby bolo „neoznámenie dátumu“, ktorý sa v informačnom systéme povinnej osobe nachádza a stačí sa naň takpovediac len pozrieť, išlo by o jednoduchú informáciu, ktorú nie je potrebné získať procesom posudzovania, vyhodnocovania či akejsi dedukcie tej-ktorej skutočnosti vyplývajúcej z konkrétnej veci, dal by žalovaný žalobcovi za pravdu. Nakoľko však predmetom žiadosti bol dôvod, resp. vysvetlenie procesného postupu súdu, povinná osoba nad rámec svojej poučovacej povinnosti, chcela žiadateľovu pozornosť upriamiť na komunikáciu so spisovou kanceláriou, kde by mu nielen s poukazom na údaje nachádzajúce sa v centrálnej evidencii, resp. v registri súdneho manažmentu, dali odpoveď, ale vo vzájomných súvislostiach konkrétneho prípadu by vedeli vysvetliť a zdôvodniť, prečo nedošlo k doručeniu predmetného uznesenia, resp. k akej chybe či nedostatku pri jeho doručovaní došlo.“ V. Ďalšie vyjadrenia 22. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 20.01.2021, v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovaného nemá žiadnu integritu a nie je logickým celkom samo osebe a už vôbec nie vo vzťahu k rozhodnutiu povinnej osoby a rozhodnutiu žalovaného o odvolaní. Sú v ňom uvedené aj nové tvrdenia, ktoré nevyplývajú z rozhodnutia povinnej osoby ani z rozhodnutia žalovaného o odvolaní, ani z podaní žalobcu. 23. Žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby a bol toho názoru, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi prednesenými žalobcom. VI. Skutkové a právne závery správneho súdu. 24. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) v spojení s § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku. 25. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 137 ods.4 Správneho súdneho poriadku. 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 30. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 33. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 36. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 37. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 38. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 39. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 41. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 42. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 43. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 44. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 45. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 46. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/143/2020 zo dňa 21.08.2020 o odvolaní žalobcu zo dňa 10.08.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.07.2020 vydané pod č. 1SprI/111/2020, ktorým Žiadosti žalobcu nevyhovel a ním požadovanú informáciu odmietol sprístupniť s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d) a ust. § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. 47. Žalobca už v podanom odvolaní voči rozhodnutiu povinnej osoby namietal nesprávnosť rozhodnutia povinnej osoby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného odôvodnenia, poukazujúc na ustanovenia zákona o slobode informácií, viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 5Sži 3/2011, rozsudok sp. zn. 3Sži 28/2013, rozsudok sp. zn. 2Sži 6/2011) ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 96/2010. Rovnaké argumenty žalobca uplatnil ako žalobné dôvody v tomto konaní. 48. Správny súd musí so žalobcom v tejto časti žaloby súhlasiť, pretože z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa týmito relevantnými argumentmi žalobcu vôbec zaoberal, či sú žalobcom označené rozhodnutia vyšších súdnych autorít na danú vec aplikovateľné alebo nie, či posudzujú obdobnú skutkovú situáciu ako v prípade žalobcu, resp. či právny názor v rozhodnutiach uvedený je nejakým spôsobom prekonaný novšou rozhodovacou činnosťou. Uvedený nedostatok preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zhojiť prípadným vyjadrením žalovaného k správnej žalobe. 49. Námietku žalobcu ohľadne nesplnenia povinnosti žalovaným, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď napadnutým rozhodnutím vyslovil odlišný právny názor ako v skutkovo obdobnom prípade, na ktorý žalobca poukázal v správnej žalobe, a to bez riadneho odôvodnenia tohto odklonu, správny súd nepovažuje za dôvodnú. Žalovaný síce pred vydaním napadnutého rozhodnutia rozhodol o odvolaní dcéry žalobcu Mgr. Z. P. dňa 18.08.2020 tak, že odvolaniu vyhovel, rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na nové konanie a rozhodnutie, nejednalo sa však o skutkovo a právne totožnú vec. Mgr. Z. P. žiadala sprístupniť informáciu, a to dátum doručenia dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 245/2019 zo dňa 18.12.2019 Okresnému súdu Bratislava II a dátum, kedy Okresný súd Bratislava II odoslal ostatným účastníkom konania predmetné dovolanie na vyjadrenie. Nežiadala teda sprístupniť dôvod určitého postupu súdu, tak ako žalobca. Vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií Mgr. Z. P. Okresný súd Bratislava II najskôr nevydal rozhodnutie v zmysle zákona o slobode informácií, ale žiadosť odstúpil do príslušného súdneho spisu. Z tohto dôvodu došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené Krajským súdom v Bratislave, ako nadriadeným správnym orgánom a vo veci bolo vydané nové rozhodnutie, ktoré žalobca aj priložil k žalobe. V prejednávanej veci žalovaný odmietol sprístupniť požadovanú informáciu z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a nie z dôvodu, že žalobca môže získať požadovanú informáciu nahliadnutím do spisu podľa príslušných procesnoprávnych predpisov, pričom však oba správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali aj na možnosť žalobcu ako strany sporu využiť postup aj podľa príslušných procesnoprávnych predpisov (Civilného sporového poriadku). 50. Zo skôr uvedených dôvodov, a teda nevysporiadanie sa s argumentmi žalobcu uvedenými v odvolaní, je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 51. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal nesprávne právne posúdenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (a orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve. Tým, že povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov alebo orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napríklad o informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak povinné osoby sprístupňujú informáciu o výsledku ich rozhodovacej činnosti, čím je zachovaná verejná kontrola. Do obsahu pojmu rozhodovacia činnosť nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov a za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu by nemali byť považované ani informácie organizačno-technickej povahy, ktoré sa týkajú prejednávania alebo rozhodovania konkrétneho sporu, alebo inej právnej veci, ako napríklad informácie o tom, či bol podaný návrh na začatie konania (ak nie je poskytnutie informácie v rozpore s právom chránenými záujmami), informácie kedy a kde sa bude konať pojednávanie, či bolo pojednávanie odročené, či je rozhodnutie právoplatné, alebo či bol proti rozhodnutiu podaný opravný prostriedok. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že informácia, ktorú žalobca žiadal sprístupniť, a to dôvod, prečo mu ako žalobcovi v 2. rade nebolo v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 16C/29/2020 doručované uznesenie zo dňa 01.07.2020, č. k. 16C/29/2020-79 je informáciou organizačno-technickej povahy, ktorá nemôže mať za následok ovplyvnenie súdu pri rozhodovaní a tým porušenie verejného záujmu na nestrannom a nezávislom súdnictve, čo je účelom ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Sprístupnenie žalobcom požadovanej informácie nie je preto možné obmedziť alebo vylúčiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, tak ako to urobil žalovaný. 53. S poukazom na vyššie citované právne názory je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa názoru žalovaného žalobcom žiadané informácie nebolo možné žalobcovi sprístupniť z dôvodu, že sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. 54. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).