Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/270/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201637 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201637.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: L.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, XXX XX F., právne zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., IČO 50 430 742, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: 1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 2. Univerzitná nemocnica - Nemocnica svätého Michala, a.s., IČO: 44 570 783, Satinského 1, 811 08 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Lucia Flochová, IČO: 42 357 641, Krížna 47, 811 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného I. č. SPSČ-PO3-2020/003249-003 zo dňa 21.09.2020 ako aj odborný posudok žalovaného II. č. 86/2020 zo dňa 13.03.2020 a súhlasné stanovisko odbornej komisie zriadenej Generálnym riaditeľom sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu žalovaného I za účelom posúdenia odborného posudku č. 86/2020, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného č. SPSČ- PO3-2020/003249-003 zo dňa 21.09.2020 a personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 296 zo dňa 12.06.2020 z a m i e t a. Súd žalobu v časti napadnutého odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka Policajného zboru v štátnej službe vydaného Univerzitnou nemocnicou - Nemocnicou sv. Michala, a.s., Satinského 1, Bratislava č. 86/2020 zo dňa 13.03.2020 o d m i e t a . Súd žalobu v časti preskúmania zákonnosti záznamu zo zasadnutia odbornej komisie, ktorá bola zriadená za účelom posúdenia posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020 zo dňa 27.05.2020 o d m i e t a. Žalovaným a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj ako „OR PZ“) v Pezinku, nadriadený žalobcu, požiadal o vykonanie psychologického vyšetrenia služobným psychológom vnútorného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj ako „KR PZ“) v Bratislave. Dôvodom bolo, že podľa jeho názoru u žalobcu prejavuje nestabilné, krajne neadekvátne správanie, celková labilita, ako aj výrazný nekritický postoj k svojej osobe s tým, že nechápe kontext vlastného konania s pochybeniami, v práci sa nedokáže samostatne a flexibilne rozhodovať, na svojej pracovnej pozícii pracuje rigidne na báze vzorov od jeho kolegov, iba na základe ktorých vie konkrétnu vec šablónovito prispôsobiť na svoj prípad, pričom ako príklad uviedol registratúrne záznamy č. ORPZ-PK-OPP2-79/2019 a ORPZ-PK- OPP2-35/2020. 2. Psychologického vyšetrenia vykonaného mjr. PhDr. Annou Smoleňákovou sa žalobca zúčastnil dňa 22. 01. 2020. Svojim podpisom potvrdil, že psychologické vyšetrenie absolvoval slobodne a bez nátlaku. Psychologička po psychologickom vyšetrení žalobcu vo svojom stanovisku zo dňa 27. 01. 2020 uviedla, že výsledky psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 22. 01. 2020 potvrdili psychologický nález zo dňa 30.05.2019, a preto je žiadosť o kontrolné psychologické vyšetrenie žalobca opodstatnená s tým, že žalobcovi odporučila, aby sa obrátil na klinického psychológa Univerzitnej nemocnice - nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave (ďalej aj ako „ UN - NsM, a.s. “). 3. Dňa 27.01.2020 riaditeľ OR PZ v Pezinku v zmysle čl. 9 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení v znení neskorších predpisov požiadal služobného klinického psychológa psychologického oddelenia UN - NsM, a.s. o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu a o stanovenie termínu vykonania tohto vyšetrenia. 4. Žalobca sa zúčastnil psychologického vyšetrenia dňa 04. 03. 2020. Dňa 13. 03. 2020 bol vypracovaný odborný posudok č. 86/2020 z kontrolného psychologického vyšetrenia. 5. Z dôvodu existencie záveru v predmetnom odbornom posudku o tom, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby sa dňa 27. 05. 2020 uskutočnilo zasadnutie odbornej komisie, ktorá bola v súlade s čl. 6 ods. 4 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení zriadená za účelom posúdenia posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020. V spísanom zázname komisia skonštatovala, že po oboznámení sa s posudkom a záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia sa zhodla na závere z kontrolného psychologického vyšetrenia a na dôvodoch tohto záveru spočívajúcich v dekoncentrácii osobnosti, nízkej odolnosti voči záťaži a stresu, ako aj kontraindikácií v rámci štruktúry osobnosti, pričom jednotliví členovia komisie tento svoj postoj v prezenčnej listine zo zasadnutia aj stručne odôvodnili. 6. Žalobca dňa 05. 06. 2020 osobne dostavil do UN - NsM, a.s., kde bol oboznámený s psychologickým posudkom a jeho výsledkami, ako aj so záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 04.03.2020. Žalobca odmietol potvrdiť svojim podpisom oboznámenie sa s odborným posudkom a so záverom kontrolného psychologického vyšetrenia, pričom na odborný posudok uviedol: „Nestotožňujem sa s výsledkom vyšetrenia, ktoré som absolvoval dňa 04.03.2020, nakoľko bol spracovaný návrh mjr. Mgr. U. účelovo a z osobnej pomsty. F. som už absolvoval aj dňa 23. 07. 2019 u PhDr. F. a výsledok vyšetrenia bol spochybnený dňa 12. 11. 2019. Taktiež vyšetrenie som absolvoval pod nátlakom nadriadeného mjr. U. o čom som doložil aj vyhlásenie dňa 04. 03. 2020 npor. Mgr. M.vedené vyšetrenie nie je v súlade s N MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení. Komisia bola zriadená až dňa 27. 5. 2020 vtom istom zložení ako bolo dňa 7. 10. 2019. Celé zloženie komisie bolo zaujaté na moju osobu, nakoľko rozhodovali opätovne o pôsobení v PZ.“ 7. Odborný posudok č. 86/2020 bol nadriadenému s personálnou právomocou voči žalobcovi doručený dňa 08.06.2020. 8. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave č. 296 zo dňa 12.06.2020 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka policajného zboru, pričom služobný pomer žalobcovi podľa výroku rozhodnutia končil dňom doručenia rozhodnutia v zmysle § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. 9. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ bola skutočnosť, že nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a skutočnosťou, ktorá uvedený dôvod zakladala, bol záver odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č. 86/2020 zo dňa 13.03.2020 vydaného klinickým psychológom žalovaného 2 npor. Mgr. V. M. so záverom, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol prezident PZ SR žalovaného 1 rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/003249-003 zo dňa 21.09.2020, zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný 1 uviedol, že: „V konaní o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo postupované striktne podľa vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných a interných právnych predpisov. Po zistení viacerých skutočností v správaní odvolateľa počas výkonu štátnej služby, na základe pohovorov s podriadenými policajtmi - kolegami a nadriadenými odvolateľa, ako aj z vlastných poznatkov sa riaditeľ OR PZ v Pezinku obrátil na služobného psychológa KR PZ v Bratislave fcZ. 5 ods. 4 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení), ktorý po psychologickom vyšetrení odvolateľa odporučil jeho kontrolné psychologické vyšetrenie u príslušného klinického psychológa. Nadriadený odvolateľa s ustanovovacou pôsobnosťou sa po tomto odporučení obrátil na služobného klinického psychológa UN - NsM, a.s. (čl. 5 ods. 5 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení). Po vykonaní kontrolného psychologického vyšetrenia, spracovaní posudku a záveru kontrolného psychologického vyšetrenia (čl. 6 ods. 1 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení), písomnom predvolaní odvolateľa na oboznámenie sa s posudkom po odznení protiepidemiologických opatrení v UN - NsM, a.s. (čl. 6 ods. 5 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení), odmietnutí potvrdenia oboznámenia sa odvolateľa s posudkom a záverom svojím podpisom a následnom vypracovaní úradného záznamu (čl. 6 ods. 6 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení), zaslaní záveru kontrolného psychologického vyšetrenia nadriadenému (čl. 6 ods. 3 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení), oboznámení odvolateľa so záverom tohto vyšetrenia (čl. 6 ods. 7 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení), spracovaní návrhu na prepustenie zo služobného pomeru (§ 193 ods. 1 zákona), pristúpil príslušný nadriadený odvolateľa - riaditeľ KR PZ k vydaniu napadnutého rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona. Je treba uviesť, že jediným dôvodom prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru bola existencia posudku služobného klinického psychológa so záverom o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, čo je plne v súlade s uvedeným ustanovením zákona, ktoré dané personálne opatrenie s daným záverom spája. Z obsahu zadováženého a do odvolacieho konania predloženého spisového materiálu, ako aj z vyššie uvedeného, je nepochybné, že prvostupňový orgán v plnej miere dodržal zákonný postup predpokladaný citovanými ustanoveniami zákona a interného predpisu MV SR. V napadnutom rozhodnutí uvedený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona, teda existencia záveru o odvolateľovej duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby v zákonom predpísanej forme - v posudku služobného klinického psychológa, boli preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. Príslušný nadriadený v personálnom konaní vykonal v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) dôsledné prešetrenie danej veci, pričom sa aj nad rámec zákona podrobne zaoberal všetkými relevantnými tvrdeniami, podkladmi a námietkami odvolateľa. Odvolateľ v rámci prvostupňového konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné spochybniť dostatočné a úplné skutkové zistenia orgánu prvého stupňa. K námietkam odvolateľa o neaktuálnosti odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020 pre nedodržanie 3-dňovej lehoty na jeho posúdenie zo strany odbornej komisie je potrebné predovšetkým uviesť, že v prípade záveru o duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby podľa čl. 6 ods. 2 písm. b) nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení ide o dlhodobú nespôsobilosť policajta vykonávať štátnu službu. Takýto záver musí vychádzať zo zistenia nemenných zmien v štruktúre osobnosti a v psychologicky podmienených výkonových dispozíciách policajta a nemôže sa opierať iba o hodnotenie momentálneho psychického stavu posudzovaného policajta. Psychologické vyšetrenie v PZ ako také, kontrolné psychologické vyšetrenie nevynímajúc, je vedecké poznávanie psychických schopností a vlastností človeka, jeho psychickej individuality a individuálnych rozdielov. Všetky tieto atribúty sa v osobnosti policajta prejavujú dlhodobo bez ohľadu na prípadné aktuálne, momentálnym pozdvihnutím alebo pohnutím ovplyvnené, psychické rozpoloženie policajta. Zo záznamu zo zasadnutia odbornej komisie za účelom posúdenia posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020 a z následných vyjadrení členov tejto komisie je zrejmé, že dôvodom na prijatie záveru o psychickej nespôsobilosti odvolateľa na výkon štátnej služby príslušníka PZ je dekoncentrácia pozornosti, nízka odolnosť voči záťaži a stresu, psychosociálna nezrelosť, nedostatočná racionálna regulácia správania, emocionálna labilita a všeobecne prítomnosť kontraindikácií v rámci štruktúry osobnosti. Vo všetkých uvedených prípadoch ide o dlhodobé stavy prítomné v osobnostnej a výkonnostnej charakteristike a nie o občasné prejavy krátkodobej psychickej úzkosti alebo rozrušenia príslušníka PZ. Nie je preto namieste tvrdenie odvolateľa, že v dôsledku časového odstupu medzi vypracovaním posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia a jeho prepustením stráca tento posudok a jeho záver pre nedostatok aktuálnosti svoju výpovednú hodnotu. Predmetom kontrolného psychologického vyšetrenia totiž nebolo hodnotenie iba aktuálneho psychického stavu odvolateľa, ale posudzovanie celkovej štruktúry jeho osobnosti a výkonnostných charakteristík v nadväznosti na požiadavky štátnej služby príslušníka PZ, ktoré nepodliehajú takým náhlym zmenám, ako sa domnieva odvolateľ. V prípade, že by išlo iba o krátkodobý psychický výkyv, pre kontrolné psychologické vyšetrenie, ktoré sa vykonáva prostredníctvom psychologických štandardizovaných testov, anamnestických a osobnostných dotazníkov, projektívnych metód, pozorovania, rozhovoru a prístrojových testovacích metód, by takáto okolnosť nemohla byť relevantná a nemohla by viesť k záverom o prítomnosti permanentných nedostatkov v štruktúre osobnosti a výkonového potenciálu odvolateľa, ako základných predpokladov pre výkon štátnej služby policajta. Odvolateľovi tak v žiadnom prípade nemohla byť postupom danej komisie spôsobená ujma na jeho právach viažucich sa k jeho služobného pomeru, pretože od záverov tejto komisie nezávisí výsledok nielen kontrolného psychologického vyšetrenia, ale ani výsledok budúceho personálneho konania, ktoré bolo začaté až dňom 08. 06. 2020. Nemožno súhlasiť ani s názorom odvolateľa, že uplynutím troch dní od vypracovania posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia a jeho záveru stráca komisia zriadená podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení právomoc tento posudok posúdiť. Nariadenie MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení s nedodržaním uvedenej lehoty v žiadnom zo svojich ustanovení takýto následok prezentovaný odvolateľom nespája. Ide o poriadkovú lehotu a jej nedodržanie neznamená stratu možnosti posúdiť posudok a záver z kontrolného psychologického vyšetrenia a už vôbec nemôže mať nedodržanie takejto lehoty vplyv na správnosť a relevanciu posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia ako jediného podkladu napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z tretej časti písm. a) opatrenia generálneho riaditeľa SPSČaOÚ MV SR č. 5/2020, táto odborná komisia slúži ako poradný orgán klinickému psychológovi psychologického oddelenia UN - NsM, a.s., nemá teda vo vzťahu k posudku a jeho záveru právomoc ho zmeniť alebo prijať záver vlastný. V prípade odborného posúdenia komisiou nejde o ďalší stupeň kontrolného psychologického vyšetrenia, ale iba o zabezpečenie odborného názoru viacerých klinických psychológov, ktorý slúži na objektivizovanie použitých foriem a metód kontrolného psychologického vyšetrenia a na minimalizovanie prípadných nepresností a nedostatkov v posudku. Pre služobného klinického psychológa nie je názor komisie záväzný a aj v prípade, že by táto komisia majúca postavenie poradného orgánu hypoteticky vyjadrila s vypracovaným posudkom jednohlasný nesúhlas, je na klinickom psychológovi, ktorý vypracoval posudok, či sa s takýmto odborným názorom kolektívneho poradného orgánu stotožní a posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia autonómne reviduje, alebo bude aj napriek názoru členov komisie na pôvodne prijatých záveroch trvať a tieto aj predloží nadriadenému s ustanovovacou pôsobnosťou. Je preto nesporné, že nedodržanie poriadkovej lehoty ustanovenej v čl. 6 ods. 4 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení nemá vplyv na danosť záveru o duševnej nespôsobilosti odvolateľa vyjadreného v posudku služobného klinického psychológa ako základného a jediného právnymi predpismi predpokladaného podkladu o prepustení policajta zo služobného pomeru. Ak by aj k posúdeniu posudku a záveru kontrolného psychologického vyšetrenia vôbec nedošlo, nebolo by to prekážkou postupu zvoleného v napadnutom rozhodnutí, pretože aj v tom prípade by pri existencii posudku služobného klinického psychológa o duševnej nespôsobilosti odvolateľa na výkon štátnej služby nemohol prvostupňový orgán postupovať inak, ako mu v prípade existencie takéhoto podkladu káže ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c) zákona. V tejto súvislosti nie je bez významu ani skutočnosť, že nedodržanie poriadkovej 3-dňovej lehoty na posúdenie posudku služobného klinického psychológa a jeho záveru odbornou poradnou komisiou bolo zapríčinené objektívnymi okolnosťami. Z tretej časti písm. b) opatrenia generálneho riaditeľa SPSČaOÚ MV SR č. 5/2020 vyplýva, že zasadnutie odbornej komisie zriadenej za účelom posúdenia posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia je možné iba v priestoroch psychologického oddelenia UN - NsM, a.s. Zo spisového materiálu vyplýva, že odvolateľ kontrolné psychologické vyšetrenie u služobného klinického psychológa absolvoval dňa 04. 03. 2020. Dňa 12. 03. 2020 služobný klinický psychológ npor. Mgr. Eva Nováková spracovala oznámenie riaditeľovi OR PZ v Pezinku, že z dôvodu reštrikčných opatrení ohľadom prevencie šírenia koronavírusu COVID-19 v UN - NsM, a.s. platných do 25. 03. 2020 bola predĺžená lehota na vypracovanie posudku a záveru kontrolného vyšetrenia ustanovená v čl. 6 ods. 1 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení. Dňa 26. 03. 2020 služobná klinická psychologička oznámila nadriadenému odvolateľa s ustanovovacou pôsobnosťou, že uvedené reštrikčné opatrenia v UN - NsM budú platné až do ich odvolania s tým, že táto nemocnica pozastavila počnúc dňom 12. 03. 2020 na dané neurčité obdobie všetky svoje činnosti s výnimkou poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a preto bude možné kontrolné psychologické vyšetrenie odvolateľa možné realizovať až po odvolaní uvedených opatrení. Je preto zrejmé, že v samotné kontrolné psychologické vyšetrenie odvolateľa sa dňa 04. 03. 2020 v UN - NsM ešte vykonať mohlo, taktiež dňa 13. 03. 2020 bolo možné zo strany služobného klinického psychológa npor. Mgr. V. vypracovať odborný posudok z tohto kontrolného vyšetrenia a jeho záver, avšak následne nebolo až do odvolania opatrení platných v UN - NsM možné oboznámenie sa odvolateľa s posudkom a záverom kontrolného psychologického vyšetrenia, ako ani zriadenie a zasadanie komisie na posúdenie daného posudku a záveru. Je preto nepochybné, že odvolateľ sa kontrolného psychologického vyšetrenia zúčastnil ešte pred prijatím reštrikčných opatrení v súvislosti s prevenciou šírenia koronavírusu COVID-19 v UN - NsM, a.s., posudok a záver z tohto vyšetrenia boli taktiež spracované v danom čase, avšak posúdenie už spracovaného posudku a záveru kontrolného psychologického vyšetrenia komisiou podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení a oboznámenie sa odvolateľa s posudkom a záverom kontrolného psychologického vyšetrenia v zmysle čl. 6 ods. 5 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení už pre prijaté opatrenia účinné odo dňa 12. 03. 2020 nebolo možné objektívne realizovať. Až dňa 27. 05. 2020 sa mohlo uskutočniť zasadnutie odbornej komisie na posúdenie posudku a záveru kontrolného psychologického vyšetrenia v UN - NsM, a.s. a následne až dňa 05. 06. 2020 sa mohol odvolateľ po čestnom vyhlásení o svojom zdravotnom stave dostaviť do tohto zdravotníckeho zariadenia, aby mohol byť služobným klinickým psychológom v zmysle čl. 6 ods. 5 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení s posudkom a záverom oboznámený. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľom namietané oneskorené posúdenie posudku a záveru kontrolného psychologického vyšetrenia komisiou zriadenou na tento účel bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami majúcimi pôvod v opatreniach na zabránenie šírenia koronavírusu COVID-19 v nemocničnom zariadení. Navyše týmto postupom komisie nemohla byť negatívne dotknutá ani aktuálnosť odborného posudku a záveru kontrolného psychologického vyšetrenia odvolateľa, pretože aj keby komisia na to zriadená bola schopná dodržať lehotu zakotvenú v čl. 6 ods. 4 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení, odborný posudok č. 86/2020 zo dňa 13. 03. 2020 by nemohol byť vtom čase zaslaný riaditeľovi OR PZ v Pezinku a tento by nemohol začať konanie o prepustení odvolateľa. Aj v tom prípade by bolo totiž potrebné vyčkať na pominutie reštriktívnych opatrení v UN - NsM, a.s. za tým účelom, aby sa do tejto univerzitnej nemocnice mohol po zrušení zákazu dostaviť odvolateľ na oboznámenie sa s posudkom a záverom kontrolného psychologického vyšetrenia, čo je základnou podmienkou toho, aby sa mohlo začať personálne konanie. Je preto zrejmé, že z objektívnych príčin by ani posúdenie odborného posudku č. 86/2020 zo dňa 13. 03. 2020 na to zriadenou komisiou v lehote troch dní od jeho vypracovania, čoho sa odvolateľ v odvolaní ako záruky zákonnosti a autentickosti domáha, neprispelo k údajnej aktuálnosti daného posudku v nadväznosti na dôvody napadnutého rozhodnutia, pretože k vydaniu napadnutého rozhodnutia by aj vtákom prípade nebolo možné pristúpiť skôr, ako sa odvolateľ s jeho podkladom v zmysle čl. 6 ods. 5 písm. a) nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení oboznámil, čo však bolo pre reštriktívne opatrenia možné vykonať najskôr až dňa 05. 06. 2020. Odvolateľova námietka o neaktuálnosti podkladov napadnutého rozhodnutia a o porušení zásady legality preto nie je namieste. Bez právneho významu je pritom aj námietka o podozrení na disciplinárne previnenie podľa § 47 zákona členov komisie zriadenej a postupujúcej podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení. Žiadny z členov predmetnej komisie nie je príslušníkom PZ, a preto nemôžu byť disciplinárne postihnutí za disciplinárne previnenie podľa § 47 a nasl. zákona. Vzhľadom na hodnosť je pravdepodobné, že prizvaná na rokovanie komisie npor. Mgr. V. je príslušníčkou PZ alebo Hasičského a záchranného zboru, avšak ak by aj bola policajtkou, medzi riaditeľom OR PZ v Pezinku, ktorý voči odvolateľovi začal konanie o prepustení, medzi riaditeľom KR PZ v Bratislave, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie a ani medzi prezidentom PZ, ktorý je v postavení odvolacieho orgánu, a uvedenou klinickou psychologičkou nie je žiadny vzťah nadriadenosti a podriadenosti, teda vertikálnej subordinácie a dokonca ani v horizontálnej rovine nie je medzi týmito subjektmi akýkoľvek profesionálny vzťah. To znamená, že žiadny z orgánov konajúcich vo veci prepustenia odvolateľa nemá právomoc akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť postup pri vypracovávaní odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia a už vôbec nie je ani oprávnený po personálnej alebo disciplinárnej stránke pôsobiť na klinického psychológa alebo komisiu zriadenú na odborné posúdenie jeho posudku a záveru, a to ani nepriamo. V súvislosti s odvolateľovou požiadavkou, aby sa v odvolacom konaní vykonalo dokazovanie prostredníctvom znaleckého skúmania psychického stavu odvolateľa a jeho spôsobilosti na výkon štátnej služby, je potrebné zdôrazniť, že správne orgány sú v konaniach vo veciach služobného pomeru viazané okrem zásady materiálnej pravdy aj zásadou zákonnosti, ktorá je v oblasti dokazovania konkretizovaná v ustanovení § 238 zákona, ktorý prípustnosť dôkazov v konaní vo veciach služobného pomeru obmedzuje iba na tie, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Uvedené ustanovenie v spojení s § 192 ods. 1 písm. c) zákona dovoľuje správnemu orgánu v danom prípade zabezpečiť iba dôkazy, ktorých pôvodcom je oprávnený subjekt - služobný klinický psychológ. Je preto potrebné konštatovať, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že na prepustenie policajta v zmysle § 192 ods. 1 písm. c) zákona zákonodarca podstatne zúžil rozsah dôkazov, ktoré majú vo vzťahu k inštitútu prepustenia policajta podľa uvedeného ustanovenia právnu relevanciu, a to tak, že podklady pre takéto personálne opatrenie musia vykazovať určité kvalitatívne znaky čo do formy týchto podkladov, ako aj do okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené takýto dôkaz poskytnúť. Podľa § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Je nesporné, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c) zákona je vo vzťahu k všeobecnej úprave dokazovania v konaní vo veciach služobného pomeru špeciálnou právnou úpravou, pretože dôkazy pre uplatnenie inštitútu prepustenia policajta oproti § 238 ods. 2 zákona zužuje a podrobne špecifikuje druh, formu a pôvodcu dôkazu, ktorý je spôsobilý vyvolať konanie o prepustení policajta a o ktorý je ako jediný zákonný podklad možné oprieť záver o prepustení policajta zo služobného pomeru. Zákonodarca takýto podklad jednoznačne špecifikoval, keď pri danom druhu skončenia služobného pomeru výslovne obmedzil okruh dôkazov, ktorý je spôsobilý byť relevantným podkladom pre takéto personálne opatrenie, iba na posudok služobného psychológa. Taktiež je potrebné doplniť, že rozhodnutie o prepustení policajta podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona má osobitnú povahu, keďže sa zo zákona v náležitostiach odlišuje od iných rozhodnutí vo veciach služobného pomeru. Výnimka z ustanovenia § 241 zákona je v prípade takéhoto rozhodnutia totiž vyjadrená v špeciálnom ustanovení § 194 ods. 1 zákona, ktoré obmedzuje odôvodnenie takéhoto rozhodnutia iba na závery posudku služobného psychológa, čo je nepochybne vyjadrením povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie odborného posudku služobného klinického psychológa subjektom, ktorý by nebol psychológom, nemal by špecializáciu v odbore klinická psychológia alebo by nespĺňal podmienku, že ide o služobného psychológa, by predstavovalo nezákonný dôkaz, a preto nemožno akceptovať v odvolaní uvedený návrh odvolateľa, aby bolo zo strany odvolacieho orgánu iniciované vypracovanie znaleckého posudku. Takýto znalecký posudok bez ohľadu na jeho prípadné závery by navyše nemohol nič zmeniť na skutočnosti, že v danej veci existuje posudok služobného klinického psychológa o duševnej nespôsobilosti odvolateľa na výkon štátnej služby. V takejto právnej situácii by prvostupňový orgán pri rešpektovaní ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c) zákona musel na posudok služobného klinického psychológa ako na jediný zákonom predpokladaný podklad svojho rozhodnutia prihliadať a v prípade, že by pri existencii posudku služobného klinického psychológa s daným záverom nepristúpil k vydaniu rozhodnutia o prepustení, dopustil by sa konania v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. Možno doplniť, že odvolateľ v priebehu celého odvolacieho konania nie je príslušníkom PZ, pretože jeho služobný pomer skončil v zmysle napadnutého rozhodnutia dňom jeho doručenia, teda dňom 12. 06. 2020. Bývalí nadriadení odvolateľa rovnako ako ani odvolací orgán teda nemajú zákonné zmocnenie zabezpečiť účasť odvolateľa na akýchkoľvek úkonoch v súvislosti so skúmaním jeho duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, prípadne ho na takéto podrobenie sa skúmaniu jeho duševnej spôsobilosti vyzvať, pretože na odvolateľa sa už viac nevzťahuje povinnosť zakotvená v § 48 ods. 3 písm. s) zákona. Odmietnuť treba aj námietky odvolateľa smerujúce k jeho údajnej diskriminácii. Zásada rovnakého zaobchádzania, resp. zákaz diskriminácie sú v právnom poriadku SR upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a v podmienkach PZ je daná oblasť podporená úpravou § 2a zákona, ktorý na uvedený právny predpis odkazuje. V zmysle uvedených právnych predpisov je základným predpokladom, aby mohlo ísť o diskrimináciu, existencia diskriminačného dôvodu (pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenia alebo oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, podanie sťažnosti na iného policajta alebo nadriadeného a pod.). Z podaného odvolania je zrejmé, že odvolateľ vidí naplnenie diskriminačného dôvodu v tom, že konanie vedúce k vydaniu napadnutého rozhodnutia a toto rozhodnutie samotné bolo podmienené a vychádzalo zo zistení o spôsobe odvolateľovho zmýšľania a z oznámenia protispoločenskej činnosti. Táto domnienka odvolateľa nie je dôvodná. Je potrebné si uvedomiť, že konanie vo veci prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona bolo začaté až potom, čo bol odvolateľovmu nadriadenému s ustanovovacou pôsobnosťou doručený záver posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia služobným klinickým psychológom. Po začatí konania bol odvolateľovi poskytnutý priestor na jeho vyjadrenie k veci, o stanovisko bol požiadaný aj príslušný útvar Odborového zväzu polície v SR, bol spracovaný návrh na prepustenie odvolateľa a nakoniec bolo vydané napadnuté rozhodnutie. V situácii, keď nadriadenému s ustanovovacou pôsobnosťou, ktorému je doručený záver posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia policajta o tom, že policajt nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, zákon výslovne prikazuje prijať personálne opatrenie vo forme prepustenia takéhoto policajta zo služobného pomeru, tento nemá inú možnosť, iba k vydaniu takéhoto rozhodnutia pristúpiť, a to bez ohľadu na prípadné sympatie alebo antipatie voči dotknutému príslušníkovi PZ alebo na jeho zmýšľanie, prípadne početné oznamovanie protispoločenskej činnosti. Odvolateľovi bolo po začatí konania umožnené realizovať všetky jeho práva zaručené zákonom, bolo vyhovené jeho požiadavke, aby vo veci jeho prepustenia rozhodoval nezávislý orgán mimo funkcionárov OR PZ v Pezinku a dokonca nad rámec zákonných povinností aj požiadavke, aby sa k veci vyjadril orgán odborového zväzu polície v SR (v ustanovení § 225 ods. 2 zákona sa služobnému úradu takáto povinnosť v prípade daného prepúšťacieho dôvodu neukladá), bol spracovaný návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru, v ktorom sa nadriadený vysporiadal so všetkými jeho relevantnými námietkami a nakoniec aj napadnuté rozhodnutie, ktoré nad rámec § 194 ods. 1 zákona taktiež poskytlo vo svojom odôvodnení odpovede na všetky podstatné námietky z odvolateľovho vyjadrenia. Prvostupňovým konaním a naň nadväzujúcim vydaním napadnutého rozhodnutia sa v plnej miere postupovalo tak, ako to nadriadenému v prípade posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia so záverom o duševnej nespôsobilosti policajta na výkon štátnej služby prikazuje zákon a najmä jeho ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c), ba dokonca sa nad rámec povinností oprávneného orgánu vyhovelo viacerým odvolateľovým procesným návrhom. Pokiaľ služobný orgán postupuje striktne v medziach zákonných oprávnení a povinností, v danom prípade dokonca príkazu zákonodarcu, ide o prejav dodržiavania princípu viazanosti služobných orgánov právom. Právny poriadok v danom prípade zavádza jednoznačný postup v konaní bez možnosti odchýlenia sa od stanovených právnych noriem, čím do značnej miery obmedzuje správnu úvahu konajúceho nadriadeného. Pokiaľ tento nadriadený dodrží všetky hmotnoprávne a procesné ustanovenia stanovené zákonom, nemožno jeho postup hodnotiť ako diskriminačný, pretože by to znamenalo, že diskriminačnou je samotná právna úprava. Navyše pokiaľ ide o konanie o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru po doručení záveru kontrolného psychologického vyšetrenia nadriadenému s personálnou pôsobnosťou, v tomto sa už nespomínajú nad rámec vysporiadania sa s námietkami samotného odvolateľa žiadne jeho prejavy správania sa a už vôbec nie spôsob jeho zmýšľania alebo jeho minulé oznamovanie protispoločenskej činnosti, ale konanie je správne a v súlade so zásadou legality zamerané na jediný podklad predpokladaný ustanovením § 192 ods. 1 písm. c) zákona, ktorým je záver služobného klinického psychológa o duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. V prvostupňovom konaní a naň nadväzujúcom napadnutom rozhodnutí teda nebadať žiadne známky diskriminačných postupov ktoréhokoľvek z nadriadených, ale naopak, títo postupovali striktne v súlade so súvisiacimi právnymi normami, a preto nemožno akceptovať námietku odvolateľa o údajnej diskriminácii prostredníctvom napadnutého rozhodnutia. Dôvodná nie je ani námietka odvolateľa vzťahujúca sa k postupu jeho nadriadeného s ustanovovacou pôsobnosťou, keď ešte pred účinným zastavením predchádzajúceho konania o prepustení odvolateľa žiadal vyjadrenia k jeho osobe. V zmysle § 49 písm. a) zákona predstavuje riadiaca, kontrolná a hodnotiaca činnosť nadriadeného permanentný proces vzťahujúci sa na každého policajta bez ohľadu na to, či sa voči takémuto policajtovi vedie nejaký druh personálneho, disciplinárneho alebo iného druhu konania. Ide o súčasť každodennej činnosti nadriadeného. V danom prípade neboli voči odvolateľovi vedené dve samostatné konania v tej istej veci v rovnakom čase, nešlo teda o dvojkoľajnosť, ale iba o plnenie si úloh zo strany nadriadeného, a to bez ohľadu na to, či voči nemu ešte stále prebiehalo iné konanie, pretože konanie zavŕšené vydaním napadnutého rozhodnutia bolo voči odvolateľovi začaté až dňa 08. 06. 2020, teda viac ako šesť mesiacov po zastavení konania evidovaného pod č. ORPZ- PK-OPP2-57-057/2019. V čase začatia prvostupňového konania teda neexistovala na zvolený postup nadriadeného voči odvolateľovi žiadna hmotnoprávna ani procesná zákonná prekážka a pokiaľ ide o zabezpečovanie stanovísk k služobnej činnosti a správaniu sa odvolateľa zo strany nadriadeného, je to výlučne o prejav výkonu právomocí tohto nadriadeného voči podriadeným policajtom, ktorý je štandardnou metódou riadenia, organizácie, kontroly a hodnotenia výkonu štátnej služby podriadených. Nemožno súhlasiť ani s nátlakom na odvolateľa v súvislosti s jeho účasťou na psychologickom vyšetrení zo dňa 22. 01. 2020 a na kontrolnom psychologickom vyšetrení dňa 04. 03. 2020. Podľa § 48 ods. 3 písm. s) zákona je policajt, odvolateľa nevynímajúc, povinný sa okrem iného podrobiť psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Predovšetkým psychologické vyšetrenie a ani kontrolné psychologické vyšetrenie odvolateľa nemohlo byť preňho náhlou a prekvapivou skutočnosťou, pretože o ich vykonaní vedel s dostatočným časovým predstihom, pričom pri oboch z nich došlo dokonca aj k posunutiu termínu ich konania z dôvodu prekážok na strane odvolateľa. S termínom psychologického vyšetrenia bol odvolateľ preukázateľne oboznámený dňa 16. 01. 2020, čo potvrdil svojím podpisom. Napriek tomu v stanovenom termíne nenastúpil do výkonu štátnej služby z dôvodu návštevy lekára, čo oznámil nadriadenému v deň konania predkontrolného psychologického vyšetrenia dňa 21. 01. 2020 o 06.39 hod. Odvolateľ tak absolvoval dané vyšetrenie dňa 22. 01. 2020, kedy z ním vlastnoručne podpísaného vyjadrenia vyplýva, že s vyšetrením súhlasil a aj ho dobrovoľne a bez nátlaku absolvoval. Kontrolné psychologické vyšetrenie mal odvolateľ pôvodne naplánované na deň 25. 02. 2020, avšak na toto vyšetrenie sa nedostavil a nasledujúci deň zaslal služobnej klinickej psychologičke oznámenie, že sa nemohol vyšetrenia zúčastniť, pretože čerpal služobné voľno. Následne bola odvolateľovi dňa 28. 02. 2020 odovzdaná fotokópia predvolania s určením náhradného termínu kontrolného psychologického vyšetrenia na deň 04. 03. 2020. Odvolací orgán má za to, že odvolateľ bol o všetkých riadnych a náhradných termínoch psychologických vyšetrení informovaný jeho nadriadeným v dostatočnom časovom predstihu, týchto vyšetrení sa aj riadne zúčastnil. Odvolateľ ani v odvolaní a ani v jeho vyjadrení, ktoré uviedol rukou na odborný posudok č. 86/2020 z 13. 03. 2020, bližšie neuviedol, v čom mal spočívať nátlak jeho nadriadeného, avšak v situácii, keď mu zákon na výzvu nadriadeného alebo služobného klinického psychológa ukladá povinnosť sa daného vyšetrenia zúčastniť, je iba s ťažkosťami predstaviteľné, v čom by mal takýto nátlak spočívať. Po zvážení príslušného psychologického pracoviska o dôvodnosti predkontrolného psychologického vyšetrenia a neskôr služobného klinického psychológa o potrebe vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia odvolateľa nebolo na rozhodnutí nadriadeného, či sa odvolateľ daných vyšetrení zúčastní alebo nie. Na základe predvolaní od psychológov mal iba úlohu zabezpečiť informovanie odvolateľa o daných odborných úkonoch a o čase a mieste ich konania. Pretože z prístupu odvolateľa sa javilo, že takto vopred ohláseným vyšetreniam sa snaží vyhnúť atak ich vykonanie oddialiť alebo zmariť, pričom odvolateľ svoje početné osobné prekážky vo výkone štátnej služby služobnému úradu oznamoval s oneskorením alebo vôbec, je prirodzené, že nadriadený sa v rámci svojich oprávnení zameral na to, aby si odvolateľ mohol riadne splniť svoju povinnosť zakotvenú v § 48 ods. 3 písm. s) zákona. Ide o ďalší z prejavov riadiacej a organizačnej činnosti nadriadeného zakotvenej tak v § 49 písm. a) zákona, ako aj v § 49 písm. c) zákona, v rámci ktorých je nadriadený povinný okrem iného vytvárať policajtom podmienky, aby si svoju štátnu službu a povinnosti znej vyplývajúce mohli plniť riadne a tak, aby tým nedochádzalo k porušovaniu služobnej disciplíny. S danou námietkou odvolateľa sa teda taktiež nemožno stotožniť, pretože pri úkonoch, na ktorých vykonanie mal jeho nadriadený vyvíjať na osobu odvolateľa údajný nátlak, išlo o zákonom stanovené plnenie si odvolateľových služobných povinností, ktorých realizácia bola v prvom rade na zodpovednosti a v záujme samotného odvolateľa. Pokiaľ nadriadený vyžadoval plnenie týchto povinností, nemožno hovoriť o nátlaku z jeho strany, ale o výkone oprávnení nadriadeného, ktorý konajúc voči podriadeným policajtom v mene služobného úradu má nielen právo, ale aj povinnosť viesť podriadených policajtov k riadnemu plneniu služobných úloh, a to vrátane úlohy zakotvenej v § 48 ods. 3 písm. s) zákona, ako aj k striktnému dodržiavaniu služobnej disciplíny, pod čo možno nepochybne zaradiť aj záujem na dodržiavaní základných povinností policajta. Zo zadovážených dôkazov predložených do odvolacieho konania je dostatočne preukázané, že odvolateľ na základe záveru posudku služobného klinického psychológa, nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a tým nespĺňa podmienku uvedenú v § 14 ods. 1 písm. d) zákona. V odvolaní uplatnené námietky odvolateľa nie je možné akceptovať a k týmto námietkam, ako aj k celému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, je potrebné uviesť, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a vo vzťahu k duševnej spôsobilosti odvolateľa na výkon štátnej služby preukázal existenciu posudku služobného klinického psychológa so záverom o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon služby, ako aj zákonnosť postupu vedúceho k jeho vydaniu, čo nepochybne zakladá dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c) zákona. Vyhodnotenie všetkých odvolateľových tvrdení viedlo k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť riadne zistenie skutočného stavu veci tak, ako je tento vyjadrený v napadnutom rozhodnutí. Nemožno preto vyhovieť odvolateľovmu návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože toto bolo vydané v súlade so zákonom a ani po vecnej stránke nevykazuje nedostatky v skutkových zisteniach.“ II. Žaloba 12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí uvedených v záhlaví tohto rozsudku, považoval ich za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zrušil odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe vydaného žalovaným 2 a tiež žiadal zrušiť záznam zo zasadnutia odbornej komisie, ktorá bola zriadená za účelom posúdenia posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020 zo dňa 27.05.2020. 13. Podľa žalobcu odvolací orgán nevykonal znalecké dokazovanie navrhnuté v odvolaní a týmto postupom nezákonne odňal žalobcovi možnosť účinne hájiť svoje práva a právom chránené záujmy v správnom konaní. Ak by odvolací orgán správne interpretoval relevantnú právnu úpravu a ak by postupoval v súlade s ňou, dospel by k záveru, že žalobcom navrhované znalecké dokazovanie musí vykonať. Svojim nezákonným postupom sa potom zároveň odvolací orgán odchýlil aj od požiadavky materiálnej pravdy, ktorou je konanie o prepustenie ovládané. 14. Ak žalobca v rámci odvolacieho konania navrhol, za účelom zistenia skutočného stavu relevantné dokazovanie, ktoré bolo spôsobilé vyvrátiť, spochybniť alebo potvrdiť závery rezortného psychológa v odbornom posudku č. 86/2020, bolo povinnosťou odvolacieho orgánu takéto dokazovanie vykonať. Podľa žalobcu v konaní vykonaný odborný posudok nebol odrazom skutočného stavu veci, išlo o časovo starý, neaktuálny posudok, nepopisujúci skutočný stav veci, vychádzajúci z výsledkov vyšetrenia, o ktorom žalobca tvrdil, že sa na ňom zúčastnil pod nátlakom nadriadeného, v stave nadmerného stresu, ktorý bol spôsobilý skresliť výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia. Navyše vyšetrenie vykonal rezortný psychológ, ktorého zaujatosť žalobca namietal priamo psychológovi dňa 04.03.2020. 15. Znalecké dokazovanie navrhnuté žalobcom v odvolacom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi, tak ako táto požiadavka vyplýva z § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Navyše s poukazom na znenie § 1 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že znalecká činnosť sa zabezpečuje aj v konaniach pred inými orgánmi verejnej moci ako sú súdy. Odvolací orgán bol nepochybne „iným orgánom verejnej moci ako je súd“, v konaní pred ktorým sa znalecká činnosť v súlade so zákonom má zabezpečovať. 16. Dôkazný návrh žalobcu bol relevantný, vykonaní dokazovania na jeho základe bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Žalobca nenavrhol akékoľvek znalecké dokazovanie. Navrhol špecifické znalecké dokazovanie - znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre odvetvie 340200 - Klinická psychológia dospelých, a to za účelom znaleckého posúdenia jeho psychického stavu. 17. Podľa žalobcu bola neadekvátna argumentácia žalovaného 1, že nové znalecké dokazovanie by nebolo spôsobilé spochybniť závery odborného posudku č. 86/2020 a že správne orgány by aj tak mohli vychádzať výlučne zo záverov odborného posudku č. 86/2020, ktorý ako jediný je prípustným podkladom pre rozhodnutie podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., žalobca ju považoval za vychádzajúcu z formalistického ponímania konania o prepustenie, nedbajúc na skutočne zákonodarcom sledovaný účel dokazovania v tomto druhu správneho konania. Záujem na riadnom zistení skutočného stavu, a to aj pomocou žalobcom navrhnutého znaleckého dokazovania z odboru klinickej psychológie, bolo spôsobilé minimálne spochybniť záver rezortného psychológa v odbornom posudku č. 86/2020, čo by následne malo správne orgány viesť k ďalšiemu procesnému postupu. 18. Podľa názoru žalobcu odborný posudok č. 86/2020 a jeho záver nebol spôsobilý byť podkladom na vydanie personálneho rozkazu ani formálne. Jeho posúdenie odbornou komisiou sa neuskutočnilo v predpismi predpokladanom čase do 3 dni od jeho vyhotovenia, ale až zo značným časovým odstupom (75 dní po jeho vyhotovení). Vzhľadom na časový odstup teda išlo o podklad, na základe ktorého nebolo možné z istotou konštatovať, že jeho záver vypracovaný rezortným psychológom dňa 13.03.2020 zodpovedá skutočnému stavu v čase vydania personálneho rozkazu zo dňa 12.06.2020. 19. Procesný postup rozhodovania, pri ktorom sa vychádza z podkladu, o ktorého aktuálnosti a spôsobilosti popisovať skutočný stav veci rozhodný pre čas rozhodovania možno mať pre uplynutie dlhšieho časového obdobia pochybnosti, nie je v súlade so zásadou materiálnej pravdy, na ktorej má byť rozhodnutie založené tak, aby bolo odrazom aktuálneho skutočného stavu veci. 20. V žalobcovom prípade rezortný psychológ vypracoval odborný posudok č. 86/2020 z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka č. 86/2020 dňa 13.03.2020, čo vyplýva aj z personálneho rozkazu. Odbornou komisiou bol odborný posudok schválený až dňa 27.05.2020, teda po 75 dňoch, čo opäť zreteľne vyplýva z personálneho rozkazu. 21. Podľa čl. 6 ods. 2 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 31/2020 v závere kontrolného psychologického vyšetrenia služobný klinický psychológ uvedie, či policajt nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 22. Rezortný psychológ v odbornom posudku č. 86/2020 vo vzťahu k žalobcovi konštatoval záver v zmysle čl. 6 ods. 2 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 31/2020. 23. Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia ministra vnútra SR č. 31/2020 pri závere podľa ods. 2 písm. b) komisia zriadená na tento účel generálnym riaditeľom sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva posúdi posudok a záver kontrolného psychologického vyšetrenia najneskôr do 3 dní od ich vypracovania. 24. Psychická nespôsobilosť príslušníka Policajného zboru na výkon štátnej služby je závažným dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru v takej miere, že prepustenie musí nastať v bezprostrednej časovej súslednosti od vypracovania odborného posudku. V opačnom prípade odborný posudok stráca svoju aktuálnosť, a teda aj výpovednú hodnotu. Stráca spôsobilosť byť odrazom skutočného stavu veci, ktorý je v zmysle § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. materiálnou požiadavkou pre rozhodnutie príslušného orgánu v rámci Policajného zboru. Účelom krátkej lehoty stanovenej v čl. 6 ods. 4 je zabezpečiť aktuálnosť posudku a jeho záveru, týkajúceho sa spôsobilosti vykonávať štátnu službu tak, aby bol za každých okolností odrazom skutočného stavu. A to najmä z dôvodu, že psychická nespôsobilosť hoci aj zásadného charakteru môže byť výlučne krátkodobá a psychický stav príslušníka PZ sa môže aj z krátkodobého hľadiska zmeniť tak, že bude opäť spôsobilý službu riadne vykonávať. 25. Práve z uvedeného dôvodu vyplýva z právneho predpisu, ktorým je nariadenie ministra vnútra SR č. 31/2020 krátka lehota (3 dni), v ktorej najneskôr môže komisia posúdiť posudok ako aj jeho závery. Tým, že odborný posudok č. 86/2020 bol zo strany odbornej komisie posúdený až po uplynutí lehoty vyplývajúcej z čl. 6 ods. 4 nariadenia ministra vnútra SR č. 31/2020, a to v značnom časovom odstupe od jeho vypracovanie (po 75 dňoch). Komisia prekročila hranice svojej právomoci, keďže komisia je oprávnená posúdiť posudok a záver kontrolného psychologického vyšetrenia najneskôr do 3 dní od ich vypracovania. Po uplynutí lehoty komisia stráca právomoc posudzovať posudok a záver kontrolného psychologického vyšetrenia. V opačnom prípade (pri posudzovaní posudku a jeho záveru po uplynutí lehoty) koná iným spôsobom, než je ten, ktorý vyplýva z práva, a tiež nad rozsah stanovený právom. Takýmto postupom komisie (posudzovanie posudku a jeho záveru po čase stanovenom v právnom predpise) dochádza k flagrantnému porušeniu zásady legality štátnej moci, ktorej ústavné základy sú inkorporované v článku 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže nariadenie ministra vnútra SR č. 31/2020 je vykonávacím právnym aktom k zákonu o štátnej službe, porušením tohto nariadenia dochádza k porušeniu zásady legality, a k porušeniu povinnosti členov komisie, spôsobilým byť porušením ich disciplinárnej zodpovednosti, keďže v zmysle § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína spočíva okrem iného aj v dôslednom plnení povinností ustanovených nariadeniami. Žalobcovi (ako príslušníkovi PZ) pritom nemala byť spôsobená ujma (škoda) na jeho právach, viažucich sa okrem iného aj na existenciu jeho služobného pomeru v dôsledku protiprávneho konania (nedodržanie nariadenia), či zneužitia (prekročenia právomocí) zo strany tretích osôb (v tomto prípade komisiou), čo možno jednoznačne vyvodiť z ust. § 2a ods. 2 zákona. Odborný posudok a jeho záver prestal spĺňať atribút formálnej (procesnej) aktuálnosti. Nebol verným odrazom skutočného stavu v čase vydania Personálneho rozkazu, a teda z neho nebolo možné hodnoverne (bez akýchkoľvek pocyhbností) zistiť skutočný stav veci, ktorý jediný je v zmysle § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pre rozhodnutie (a teda aj pre personálne rozkazy) rozhodujúci. Navyše za situácie, keď bol posudok a jeho záver posúdený komisiou, ktorá uplynutím lehoty (posledným jej dňom bol deň 16.3.2020) stratila právomoc ho lege artis posúdiť. 26. Pokiaľ žalovaný 1 v napadnutom rozhodnutí argumentoval, že lehota 3 dní stanovená odbornej komisii na posúdenie záveru odborného posudku je poriadkovou lehotou, táto argumentácia bola podľa žalobcu nesprávna. Lehota 3 dní je stanovená práve preto, aby odborná komisia posudzovala iba také závery, ktoré z pohľadu času vyhotovenia odborného posudku možno považovať objektívne (vzhľadom na čas) aktuálne. V opačnom prípade - po uplynutí lehoty 3 dní (v tomto prípade po 75 dňoch počas ktorých bol žalobca riadne v službe) už komisia toto oprávnenie stráca, pretože plynutím času nemusí stav opísaný v závere odborného posudku zodpovedať stavu v čase posudzovania záverov odbornou komisiou. 27. Ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí bagatelizoval postavenie odbornej komisie iba ako poradného orgánu, ktorého závery de facto nemajú vplyv na závery rezortného psychológa, popiera tým účel a skutočné poslanie komisie. Komisia má byť garantom správnosti záveru odborného posudku. Je veľmi dôležité ako sa komisia k záveru odborného posudku vyjadrí. Komisia je garantom objektivizácie, pravdivosti a hodnovernosti odborného posudku. Ak však komisia koná nad rámec nariadenia č. 31/2020 MV SR, vyvoláva to dôvodné pochybnosti o tom, či komisia skutočne posudzovala aktuálne závery, zodpovedajúce skutočnému stavu. 28. V súvislosti s nedodržaním lehoty 3 dní na posúdenie posudku a jeho záveru nemohla mať vplyv ani mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Ako sa totiž uvádza v dôvodovej správe k zákonu č. 62/2020 Z.z., spočívanie lehôt stanovené v tomto zákone nespadá na lehoty orgánov verejnej moci, pretože „orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.“ Navyše, ak odvolací orgán konštatuje, že rezortná psychologička oznámila nadriadenému žalobcu, že UN - N sv. Michala pozastavila všetky činnosti a vykonáva iba úkony neodkladnej zdravotnej starostlivosti, tak žalobca má za to, že vzhľadom na lehotu stanovenú v nariadení č. 32/2020 išlo pri schvaľovaní záveru odborného posudku č. 86/2020 o obdobu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. 29. Žalobca namietal, že personálny rozkaz je prejavom diskriminácie a žalobcovho prenasledovania v zamestnaní. Žalovaný 1 vo svojom rozhodnutí túto námietku odmietol spôsobom, ktorý sa prieči zákonu. Zameral sa výlučne na formálne posudzovanie znakov diskriminácie žalobcu nadriadenými, a či skutočnosti tvrdené žalobcom v odvolaní vyplývajú z písomností vyhotovených zo strany príslušných orgánov, resp. nadriadených žalobcu. Opomenul však skutočnosť, že diskriminácia je faktický stav, ktorého existencii nemusia nasvedčovať priame (formálne) dôkazy, ale najmä nepriame. Diskriminácia sa totiž často (a je tomu tak aj v tomto prípade) deje pod rúškom konania, ktoré sa javí ako s právom súladné, ale jeho „skrytý“ podklad je rýdzo diskriminačný. Účinným procesným prostriedkom v tomto smere mohli byť výsluchy riaditeľa OR PZ v Pezinku, OO PZ v Pezinku, psychológa Anny Smoleňákovej, psychológa Evy Novákovej. Takéto výsluchy neboli vykonané, hoci zásade materiálnej pravdy by zodpovedal iba taký postup, podľa ktorého by boli takéto výsluchy v rámci odvolacieho konania vykonané, a to za účasti svedkov, žalobcu i jeho právneho zástupcu, tak aby žalobca mal možnosť bezprostredne „zoči-voči“ klásť svedkom pri výsluchu otázky a vďaka nim zabezpečiť do konania také skutočnosti, ktoré môžu byť relevantné pre posúdenie zákonnosti Personálneho rozkazu. Takéto dokazovanie bolo žiaduce najmä vo svetle toho, že žalobca v odvolacom konaní tvrdil nátlakové konanie na jeho osobu zo strany nadriadených a za tým účelom odvolaciemu orgánu aj predložil vyhlásenie zo dňa 04.03.2020, ktoré proti podpisu odovzdal pred kontrolným psychologickým vyšetrením rezortnému psychológovi. III. Vyjadrenie žalovaného 1 30. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.03.2021, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 31. Žalovaný konštatoval, že záverom odborného posudku je, že podľa čl. 6 ods. 2 písm. b) nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č. 86/2020 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podliehajú povinnosti mlčanlivosti. 32. Možno konštatovať, že argumentácia žalovaného 1 bola obsahovo zhodná s tou, ktorú žalovaný 1 uvádzal v rozhodnutí napadnutom správnou žalobou IV. Vyjadrenie žalovaného 2 33. Žalovaný 2 vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Relevantné právne predpisy 34. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby, 35. Podľa § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby 36. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 37. Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. 38. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1998/73/20210301> sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. 39. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/20210301>, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 40. Podľa § 225 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. 41. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/19987 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V. Posúdenie veci správnym súdom 42. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydané žalovaného 1 a jemu predchádzajúci personálny rozkaz ako aj postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 43. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 46. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 47. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 48. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti. V tejto súvislosti sú na činnosť PZ kladené vyššie nároky a príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie. Okrem toho zákon č. 73/1998 Z.z. ustanovuje podmienky zotrvania policajta v štátnej službe príslušníka PZ, pričom jednou z týchto podmienok je, že policajtom môže byť len osoba zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon služby. 49. Pre potreby overenia duševnej spôsobilosti sú policajti pravidelne alebo podľa potreby povinní podrobiť sa psychologickému vyšetreniu. Pokyn na vykonanie psychologického vyšetrenia a vydanie psychologického posudku policajta môže dať v prípadoch upravených interným predpisom žalovaného 1 aj nadriadený s touto právomocou. Vyšetrenie psychického stavu policajta a vypracovanie právne relevantné=ho psychologického posudku, ako to vyplýva to z dikcie zákona č. 73/1998 Z.z., môže vykonať jedine služobný klinický psychológ. 50. Pokiaľ ide o dôvody a spôsob vykonania psychologického vyšetrenia žalobcu, ako boli súdom opísané v ods. 1 až 6 odôvodnenia rozsudku, tu mohol správny súd len konštatovať, že posúdenie duševnej spôsobilosti prebehlo v súlade s v spomenutých odsekoch rozsudku uvedenými internými právnymi predpismi žalovaného 1 a nepriečili sa ani dotknutým ustanoveniam § zákona č. 73/1998 Z.z.. Ďalej z opisu priebehu úkonov predchádzajúcich samotnému administratívnemu konaniu vyplýva, že posúdenie duševného stavu žalobcu bolo vykonané na to oprávnenou osobou, služobným klinickým psychológom a duševná spôsobilosť žalobcu bola hodnotená v súlade so zákonom vymedzených hľadísk a aj z formálneho hľadiska predpísaným spôsobom, ktorý nebol v rozpore s prípustným a zákonom č. 73/1998 Z.z. predpokladaným účelom takéhoto posúdenia. 51. Žalobca bol s odborným posudkom, ktorý bol podkladom pre začatie personálneho konania, riadne oboznámený a využil aj právo sa k nemu vyjadriť, a to v stanovisku, ktoré uviedol dňa 05. 06. 2020 priamo na predmetný odborný posudok. 52. K samotnému návrhu iniciujúcemu personálne konanie o prepustené žalobcu zo služobného pomeru nemal žalobca možnosť sa vyjadriť. Správny orgán týmto zákon neporušil, pretože v zmysle § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa len k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1998/73/20210301>, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 53. Pokiaľ žalobca namietal, že bol k absolvovaniu kontrolného psychologického vyšetrenia prinútený svojim nadriadeným, správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný sa podrobiť psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. To znamená, že pokyn nadriadeného k podstúpeniu psychologického vyšetrenia adresovaný žalobcovi nemožno vnímať ako rozporný s právom. Pokiaľ žalobca s takýmto rozkazom nesúhlasil, resp. sa domnieval, že pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, bol v zmysle § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. povinný na to nadriadeného upozorniť, prípadne žiadať písomné potvrdenie pokynu. Odmietnuť splniť pokyn mohol žalobca len v prípade, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, čo v danej veci bez pochybností nenastalo. Niet teda pochýb o tom, že vyššie uvedené výhrady žalobca voči pokynu absolvovať psychologické vyšetrenie zákonom vyžadovaným spôsobom nevzniesol a navyše za danej opísanej situácie ani odoprieť splniť predmetný pokyn nemohol a bol povinný sa mu podriadiť. 54. Za fabuláciu považoval správny súd tvrdenie žalobcu súvisiace s tým, že vyšetrenie, ktorého sa zúčastnil pod nátlakom nadriadeného a pokiaľ namietal, že bol z toho dôvodu v stave nadmerného stresu, čo bolo spôsobilé skresliť výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia. Psychické vyšetrenie pre účely zistenia duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby je posúdenie odbornej otázky, ku ktorej žalobca nie je odborne spôsobilý a nevie teda ani s istotou hodnotiť, či klinický psychológ rozpozná úroveň stresu u vyšetrovaného a vplyv tohto stresu na výsledný nález z psychologického vyšetrenia. Taktiež nie je žalobca schopný hodnotiť, akou mierou a či vôbec sa samotný prežívaný stres počas psychologického vyšetrenia odzrkadľuje na konštatácii o duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Odozva osôb na priebeh psychologického vyšetrenia je rôzna a celkom isto každá osoba pri ňom prežíva určitý stres a isto i vyšetrenie vykonávajúci psychológ s adekvátnou odbornosťou túto skutočnosť neopomína. Preto uvedenú námietku žalobcu považoval súd za nedôvodnú. 55. Ďalšou podobnou s predchádzajúcou bola námietka žalobcu, že vykonaný odborný posudok nebol odrazom skutočného stavu veci, išlo o časovo starý, neaktuálny posudok, nepopisujúci skutočný stav veci. Zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje, aký konkrétny časový odstup má byť medzi konštatovaním duševnej nespôsobilosti policajta vykonávať štátnu službu a rozhodnutím o prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. c). Takúto lehotu zákonodarca určil iba pri dôvodoch prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 73/1998 Z.z., teda nie z dôvodu, pre ktorý bol zo služobného pomeru prepustený žalobca. 56. Psychologické vyšetrenie absolvoval žalobca dňa 22. 01. 2020. Dňa 04. 03. 2020 absolvoval kontrolné psychologické vyšetrenie a odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020 bol vypracovaný dňa 13. 03. 2020. Dňa 05. 06. 2020 bol žalobca oboznámený s výsledkami psychologického posudku. Odborný posudok bol nadriadenému s personálnou právomocou voči žalobcovi doručený dňa 08.06.2020. Personálny rozkazom č. 296 vydal nadriadený žalobcu s príslušným oprávnením dňa 12.06.2020. 57. Skutočnosť, že medzi vypracovaním odborného posudku a zasadnutím odbornej komisie za účelom jeho posúdenia dňa 27. 05. 2020 vznikol časový odstup troch mesiacov nie je možné vnímať ako porušenie zákona. Je síce pravdou, že čl. 6 ods. 4 nariadenia MV SR č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení určuje lehotu odbornej komisii na tento účel zriadenej posúdiť posudok a záver kontrolného psychologického vyšetrenia najneskôr do 3 dní od ich vypracovania, ide však o lehotu poriadkovú, s ktorej nedodržaním nariadenia MV SR č. 31/2020 ale predovšetkým zákon č. 73/1998 Z.z. nespája žiaden následok v podobe straty platnosti posudku služobného klinického psychológa, v ktorom bolo konštatované, že policajt nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 58. Pokiaľ žalobca polemizoval so žalovaným o postavení a úlohe komisie zriadenej v súlade nariadením MV SR č. 31/2020, súd poukazuje na znenie § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z.. Právne významným dôvodom pre rozhodnutie o prepustení policajta zo služobného pomeru je konštatovanie jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby a jediným podľa zákona relevantným podkladom pre takéto konštatovanie je posudok služobného klinického psychológa. 59. Pokiaľ v súlade s interným predpisom žalovaného 1 posudok služobného klinického psychológa podlieha posúdeniu osobitnej komisie, uvedená skutočnosť, aké sú závery komisie, či a kedy sa zasadnutie komisie uskutočnilo, nemá na posúdenie súladu konania o prepustení policajta podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. vplyv. 60. Za určitých okolností, kedy by odborná komisia dospela k záveru, že posudok služobného klinického psychológa je nesprávny, bola by na mieste otázka, či v súlade s povinnosťou podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. má správny orgán uvedenú skutočnosť zobrať do úvahy. Takáto situácia však v posudzovanom konaní týkajúcom sa žalobcu nenastala, členovia odbornej komisie na zasadnutí skonštatovali, že po oboznámení sa s posudkom a záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia sa zhodli so závermi kontrolného psychologického vyšetrenia a na dôvodoch tohto záveru. 61. Správny súd opakuje, že časový odstup, ktorý bol objektívne odôvodnený obmedzeniami súvisiacimi s prevenciou šírenia koronavírusu COVID-19, zasadnutia komisie od vypracovania odborného posudku bol z hľadiska posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1 bez právneho významu. 62. Pokiaľ žalobca namietal, že vyšetrenie vykonal rezortný psychológ, ktorého zaujatosť namietal aj na psychologickom vyšetrení dňa 04.03.2020, nemohol súd súhlasiť ani z touto námietkou. Pokiaľ v zmysle § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, potom je logické, že podklad pre takéto rozhodnutie vypracuje služobný (rezortný) klinický psychológ a nie len klinický psychológ. Žalobca napáda bežnú prax uplatňovanú v PZ a len konštatovanie príslušnosti klinického psychológa k rezortu žalovaného 1 nemôže byť preto podľa názoru súdu na spochybnení zákonnosti alebo správnosti odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020. 63. Na vyššie uvedené žalobné námietky, pri ktorých súd konštatoval ich nedôvodnosť, nadväzovala námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že žalovaný 1 nevykonal žalobcom v odvolacom konaní navrhované dokazovanie - vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku. Žalobca tvrdil, že pokiaľ navrhol tento dôkaz, bolo povinnosťou žalovaného 1 ako odvolacieho orgánu takéto dokazovanie vykonať. Tvrdil tiež, že ním navrhnutý dôkaz by bol v prospech zistenia skutočného stavu a zároveň by bol spôsobilý vyvrátiť, spochybniť alebo potvrdiť závery rezortného psychológa v odbornom posudku č. 86/2020. 64. Súd podobne ako pri námietkach, ku ktorým sa vyjadril v ods. 54 a 55 odôvodnenia rozsudku, konštatoval, že žalobca nie je odborne spôsobilý predpovedať, s akým výsledkom by bolo vykonané psychologické posúdenie v prípade vykonania ním navrhnutého ďalšieho psychologického vyšetrenia. 65. Celkom isto by ďalšie psychologické vyšetrenie bolo prínosom pre objektivizáciu už zadováženého odborného posudku č. 86/2020, zároveň by však bolo dôkazom vykonaným nadbytočne. Z hľadiska posúdenia zákonnosti postupu administratívneho konania súdom nemožno dovtedajší skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa považovať za nedostačujúci na riadne posúdenie veci. 66. Odborný posudok č. 86/2020 nebol spochybnený žiadnym žalobcovým tvrdením alebo predloženým dôkazom, ktorým by sa správny orgán musel dôslednejšie zaoberať a ktorý by ho primäl k pochybnostiam o správnosti záverov psychologického vyšetrenia žalobcu. Preto pokiaľ žalovaný 1 odmietol žalobcov návrh na ustanovenie nového znalca a opätovné posúdenie duševného stavu žalobcu pre účely posúdenia jeho spôsobilosti vykonávať štátnu službu, postupoval v súlade požiadavkou na hospodárnosť konania a s vedomím, že má všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, resp. pre posúdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Správny súd v takomto postupe nevidel rozpor s povinnosťami presne a úplne zistiť skutočný stav veci, obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady a posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania uvedenými v § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. 67. Zo dôkazov zadovážených v administratívnom konaní bolo pre žalovaného 1 dostatočne preukázané, že na základe záveru posudku služobného klinického psychológa žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, teda nespĺňa podmienku uvedenú v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z.. Tým bol naplnený predpoklad na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa 192 Ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z.. 68. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že personálny rozkaz je prejavom diskriminácie a žalobcovho prenasledovania v zamestnaní, je nevyhnutné konštatovať, že žalobca svoje tvrdenia formuloval nekonkrétne, všeobecne a bez adekvátnej argumentácie osvedčujúcej potrebu alebo možnosť sa nimi zaoberať. Svoje tvrdenia, že „diskriminácia je faktický stav, ktorého existencii nemusia nasvedčovať priame (formálne) dôkazy, ale najmä nepriame“ a že „diskriminácia sa totiž často (a je tomu tak aj v tomto prípade) deje pod rúškom konania, ktoré sa javí ako s právom súladné, ale jeho „skrytý“ podklad je rýdzo diskriminačný“ v žalobe obsahovo nerozvinul žiadnymi ďalšími relevantnými tvrdeniami a ponechal ich bez ďalších argumentov. 69. Pokiaľ za diskriminačné voči svojej osobe považoval žalobca nevypočutie riaditeľa OR PZ v Pezinku, OO PZ v Pezinku, psychológa Anny Smoleňákovej a psychológa Evy Novákovej na základe žiadosti žalobcu, nemožno takémuto tvrdeniu prisvedčiť. Správny súd k tomu môže len skonštatovať, že tvrdenia o odmietnutí vykonať navrhované dôkazy nemožno považovať za ekvivalentné s námietkou diskriminačného zaobchádzania. Zákaz diskriminácie upravuje zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou ustanovenia § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Tvrdené nevykonanie dôkazu nie je subsumovateľné pod akýkoľvek zákaz ustanovené v antidiskriminačnom zákona. Pre úplnosť súd poukazuje na znenie § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Žiaden z vyššie vymenovaných dôvodov diskriminácie ale ani samotné nerovnaké zaobchádzanie oproti iným osobám žalobca neavizoval. Súd zdôrazňuje, že nie je jeho povinnosťou nahrádzať rolu žalobcu a domýšľať miesto neho dôvody tvrdení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Bolo by nad rámec potrebný pre preskúmateľné rozhodnutie súdu, keby jeho odôvodnenie reagovalo aj na také námietky formulované bez adekvátneho obsahu, ako je to vidno z ich opisu uvedeného v ods. 29 odôvodnenia rozsudku. 70. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečili žalovaný 1, resp. správny orgán prvého stupňa počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že postup pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní žalovaný 1 nevybočil z rámcov právnej úvahy tak, ako bola vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného 1 alebo správneho orgánu prvostupňového, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. 71. Žalobca žiadal správny súd, aby preskúmal zákonnosť odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka Policajného zboru v štátnej službe vydaného žalovaným 2, Univerzitnou nemocnicou - Nemocnicou sv. Michala, a.s., č. 86/2020 zo dňa 13.03.2020. 72. Podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. 73. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 74. Podľa § 81 ods. 1, ods. 4 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškania lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 75. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol s odborným posudkom č. 86/2020 zo dňa 13.03.2020 oboznámený dňa 05. 06. 2020. Dňa 05.08.2020 uplynula žalobcovi lehota na podanie správnej žaloby podľa § 81 ods. 1 SSP. Žalobu podal žalobca až dňa 24.11.2020. 76. Lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby je podľa SSP procesnou lehotou s prekluzívnym charakterom, t. j. jej zmeškanie nemožno odpustiť a jej márnym uplynutím stráca fyzická alebo právnická osoba právo na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto súd v súlade s § 98 ods. 1 písm. d/ SSP v tejto časti žalobu odmietol. 77. Žalobca žiadal správny súd, aby preskúmal zákonnosť záznamu zo zasadnutia odbornej komisie konaného dňa 27. 05. 2020, ktorá bola zriadená za účelom posúdenia posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020 zo dňa 27.05.2020. 78. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 79. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy ,nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 80. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/). 81. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 82. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 83. Podľa § 7 písm. b/ SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 84. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 85. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 86. K posúdeniu prípustnosti správnej žaloby správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Logickým výkladom možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť celú škálu rozhodnutí alebo opatrení, pri ktorých nedošlo následkom ich vydania (alebo postupu správneho orgánu) k poškodeniu alebo ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu. 87. To znamená, že súdy nepreskúmavajú také akty správnych orgánov, ktoré sa nedotýkajú právnej sféry žalobcu, jeho subjektívnych práv. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. 88. Záznam zo dňa 27. 05. 2020 spísaný na zasadnutí odbornej komisie bol iba jedným z podkladov pre rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 296 zo dňa 12.06.2020 a pre rozhodnutie žalovaného 1 č. SPSČ-PO3-2020/003249-003 zo dňa 21.09.2020. Nešlo o správny akt, ktorý sám o sebe priamo zasahoval do právnej sféry žalobcu a jeho existencia nemohla ovplyvniť bez ďalšieho jeho subjektívnych práva. 89. Na základe uvedených dôvodov správny súd prijal záver, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie predmetného záznamu, a preto správny súd v súlade § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. b/ a § 97 SSP a žalobu v tejto časti odmietol ako neprípustnú. 90. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).