Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/8/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201670 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201670.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: J. T., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky, slobodný, s dokladom totožnosti č. Z., posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Pobytový tábor Rohovce (ďalej len PT Rohovce) právne zastúpená Mgr. Viera Orichová, advokátka, Hollého 11, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-DS -22-23/2020-Ž zo dňa 28.10.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-DS-22-23/2020-Ž zo dňa 28.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú a súčasne vyslovil, že v tomto prípade je podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade žalobcu príslušná na konanie o udelenie azylu Talianska republika. Žalovaný zároveň určil, že v súlade s čl. 29 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, sa odovzdanie žalobcu do Talianska uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013 táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca požiadal o udelenie azylu v Talianskej republike (ďalej len „Taliansko „), pričom tento členský štát písomne akceptoval. Dňa 10.07.2020 bola na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky doručená informácia z matričného úradu Selice ohľadom plánovaného uzavretia sobáša medzi občiankou Slovenskej republiky a cudzincom. Preverením oprávnenosti pobytu cudzinca vzniklo podozrenie, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene. Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bola zaistená pozitívna lustrácia - pátranie po doklade. Taktiež bolo zistené, že žalobca mal v minulosti vydané povolenie na pobyt na území Talianska, ktoré bolo platné do roku 2018. Žalobca na území Slovenskej republiky mal neoprávnený pobyt a zároveň bol zaistený rozhodnutím PPZ-HCP_BA12-19-012/2020- AV podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. V zápisnici uviedol, že nechce žiadať o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a ani sa nechce vrátiť späť do Talianska. V zmysle článku 18 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 604/2013, členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej žalobcom je Taliansko, zamieta sa žiadosť žalobcu o azyl na území Slovenskej republiky v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle ako neprípustná. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 01.12. 2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Má za to, že záver správneho orgánu je predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný v konaní nezisťoval, či existuje reálna možnosť, aby sa snúbenci mohli presťahovať do Talianska a žiť tam spolu. Takáto možnosť v skutočnosti nie je reálna, a to vzhľadom na neustále sa zhoršujúci zdravotný stav žalobcovej snúbenici. V konaní pred žalovaným žiadal, aby Slovenská republika prihliadla na ním predložené dôkazy poukazujúce na systémové nedostatky v prístupe k riadnemu posúdeniu jeho žiadosti o azyl. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.12.2017 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Stručne opísal zistený stav veci a zdôraznil, že vzhľadom na to, že sa jedná o členský štát Európskej únie, ktorý uplatňuje dublinské nariadenia a rešpektuje zásadu non-refoulement a považuje sa za bezpečnú krajinu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, neexistuje žiaden preukázateľný dôvod, že by v prípade transferu do Talianska, došlo k porušeniu práv žalobcu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-DS-181/2020-Ž, ako aj s azylovým spisom žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky (ďalej len „OCP PZ NZ“) na ďalšie konanie. Po vykonaní úkonov zo strany príslušníkov OCP PZ BA bolo zistené, že na území Slovenskej republiky, žalobca nemá oprávnený pobyt a žalobca mal v minulosti vydané povolenie na pobyt na území Talianska, ktoré bolo platné do roku 2018. Na základe zistených skutočností bol cudzinec dňa 14.07.2020 predvedený na správny orgán Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky k ďalšiemu riešeniu. Na základe uvedených dôkazov podľa rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky, keďže na území Slovenskej republiky mal neoprávnený pobyt a bol zároveň zaistený. Dňa 23.07.2020 žalobca podal vyhlásenie cudzinca o udelenie azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v priestoroch ÚPZC Medveďov a ako dôvod uviedol, že na Slovensku má priateľku, s ktorou sa chce oženiť a žiť na území Slovenskej republiky. V zápisnici o podaní vysvetlenia uviedol, že na Slovensko pricestoval v roku 2019 za účelom zosobášenia sa s jeho priateľkou. V Afrike mu nehrozí smrť, ale podsvetie mu znemožnilo život, a preto prišiel do Európy. Dňa 4.09.2020 dublinské stredisko migračného úradu (ďalej len „dublinské stredisko) zaslalo talianskemu partnerskému úradu v prípade vyššie menovaného cudzinca povinnú akceptáciu v zmysle článku 25(2) nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorý ustanovuje, že nekonanie v lehote dvoch týždňov sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod. Taliansky partnerský úrad dňa 24.09.2020 zaslal písomnú akceptáciu o prijatie späť J. T. podľa článku 18 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a zároveň v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003, čím potvrdil a súhlasil s odovzdaním žalobcu na svoje územie. V zmysle uvedeného možno konštatovať, že žiadosť o medzinárodnú ochranu, bola menovanému v Taliansku zamietnutá, a osoba podala žiadosť v inom členskom štáte, alebo sa žalobca nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. Podľa § 11 ods. 3 veta druhá zákona o azyle, ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu. Podľa Článku 17 ods. 1 veta prvá Nariadenia Dublin III: odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Žalovaný v konaní vykonal dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluch žalobcu, lustráciou v informačných systémoch a obsahu písomnej správy z partnerského úradu Talianska. Žalovaný vec vyhodnotil tiež vzhľadom na to, že sa jedná o členský štát Európskej únie, ktorý uplatňuje dublinské nariadenia a rešpektuje zásadu nonrefoulement a považuje sa za bezpečnú krajinu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, neexistuje žiaden preukázateľný dôvod, že by v prípade transferu do Talianska, došlo k porušeniu práv žalobcu. Námietka, týkajúca sa odovzdania žalobcu do Talianska, by neznamenala zásah do jeho rodinného a súkromného života, nakoľko odovzdaním žalobcu do iného členského štátu Európskej únie nedôjde k ohrozeniu alebo porušeniu jeho základných ľudských práv a slobôd. Žalobca dňa 14.7.2020 v zápisnici o podaní vyjadrenia na Úrade hraničnej a cudzineckej polície PPZ na otázku, či má na území Slovenskej republiky rodinných príslušníkov, a či sa administratívne vyhostenie dotkne rodinného a súkromného života, odpovedal, že nie. Má tu iba priateľku. Ak by mu vrátenie do Talianska malo spôsobiť takú veľkú ujmu, akú uvádza zástupca v žalobe, na otázku by žalobca odpovedal inak. V žiadnom prípade nie je výslovne uvedené, že priateľka žalobcu nemôže plnohodnotne žiť v inom členskom štáte. V danej veci žalobca môže riešiť rodinnú situáciu v rámci konania, o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. 7. K žalobnému bodu podľa ktorého, žalovaný nesprávne právne posúdil vec : Ani tento žalobný bod nebol vyhodnotený ako dôvodný. Žalovaný správne uviedol k námietke žalobcu, ktorý poukazoval na čl. 3 ods. 2 nariadenia, keď nie je možné určiť zodpovedný štát na základe kritérií uvedených v samotnom nariadení, že za posúdenie žiadosti je zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná. V danom prípade, je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-661/17, podľa ktorého dublinské nariadenie pripúšťa postup podľa článku 17 ods. 1 dublinského nariadenia ako fakultatívnu možnosť, teda nie ako povinnosť. V danej veci, je na rozhodnutí Slovenskej republiky, či prevezme zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl, za posúdenie ktorej je zodpovedný iný členský štát. Z tohto dôvodu nebolo ani povinnosťou žalovaného akýmkoľvek spôsobom odôvodňovať, prečo sa rozhodol neprevziať zodpovednosť za posúdenie aktuálnej žiadosti žalobcu o azyl. Rozhodnutím žalovaného bola žiadosť žalobcu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle. 8. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).