Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/260/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201698 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201698.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: T. D., bytom O. X, XXX XX X., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégého 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, za účasti: 1/ T. X., J. S. XX, XXX XX X., 2/ W.na X., J. S. XX, XXX XX X., v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka v súvislosti s rozhodnutím žalovaného č. 5667/18115/2020/STA/Koz zo dňa 25.05.2020, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave ukladá žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. 5667/18115/2020/ STA/Koz zo dňa 25.05.2020, do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 08.12.2020 sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. 5667/18115/2020/ STA/Koz zo dňa 25.05.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) ako opomenutému účastníkovi stavebného konania, ktorým žalovaný vydal dodatočné stavebné povolenie stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“, v členení na objekty SO 01 - rodinný dom, stavebníkom T. X., J.G. S. XX, XXX XX X. a W. X., J. S. XX, XXX XX X., miesto stavby J. S. P. X., na pozemkoch registra „C“-KN parcelné č. XXXX a XXXX/X v katastrálnom území U. T. X. (ďalej aj ako „Rekonštrukcia“). 2. Žalobca uviedol, že je vlastníkom priamo susediacich nehnuteľností: pozemkov reg. „C“ s parc. č. XXXX/X o výmere: 550 m2, druh pozemku: záhrada a parc. č. XXXX, o výmere: 538 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby, rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku s parc. č. XXXX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava I, obec: Bratislava - U. T., k.ú. U. T.Q. (spoluvlastnícky podiel 1/1), ktorých sa týka rekonštrukcia. Stavebníci - T. X. a W. X., obaja trvale bytom J. S. XX, XXX XX X., požiadali dňa 22.01.2020 o vydanie dodatočného stavebného povolenia pre Rekonštrukciu. 3. Žalobca poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 10.03.2020 č. 5667/13978/2020/STA/Koz upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány o začatí predmetného stavebného konania, ale nie žalobcu. Následne napadnutým rozhodnutím žalovaný ako príslušný stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie na Rekonštrukciu. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že je vydané napadnuté rozhodnutie, zistil až nahliadnutím do administratívneho spisu. 4. Žalobca svoje účastníctvo v predmetnom konaní odôvodňuje tým, že v súlade s § 59 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej ako „stavebný zákon“), účastníkmi stavebného konania sú aj osoby, ktoré majú vlastnícke práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nasledovné skutočnosti. Rodinný dom, vo vzťahu ku ktorému je vydané napadnuté rozhodnutie, priamo susedí s domom vo vlastníctve žalobcu - majú o seba opreté múry. Predmetom konania bolo aj odstránenie múru priamo susediaceho s domom žalobcu, pričom už pri prvotných prácach v zime 2019 po stavebných činnostiach stavebníkov začal, podľa žalobcu, jeho dom praskať. Vzhľadom na stavebné napojenie na dom žalobcu je podľa žalobcu evidentné, že realizácia Rekonštrukcie sa dotkne jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca zdôraznil, že aj z napadnutého rozhodnutia (str. 2 bod 4 ) vyplýva povinnosť preskúmať stavebnotechnický stav susedných stavieb, nakoľko je v ňom uvedené, že vlastníci susedných stavieb dotknutí stavbou musia byť o tomto preskúmaní včas oboznámení a stavebník je pred začatím so stavbou povinný o výsledku tohto prieskumu stavebný úrad písomne informovať a predložiť doklady, odborné expertízy merania alebo posudky na odvrátenie možného nebezpečenstva z uskutočňovania stavby v nadväznosti na zabezpečenie stability týchto susedných stavieb a zaručenie ich bezpečného užívania. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v inom stavebnom konaní č. 2894/2019/STA/Vas, ktorého predmetom bola rekonštrukcia rodinného domu stavebníkov, žalobcu ako účastníka predmetného konania rešpektoval. Žalobca má za to, že žalovaný poznal všetkých účastníkov stavebného konania, resp. ich poznať mal a mohol. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.03.2021, doručeným správnemu súdu dňa 26.03.2021, ktorým žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný je presvedčený, že právo žalobcu nebolo napadnutým rozhodnutím dotknuté, podľa vyjadrenia žalovaného, stavebný úrad žalovaného neopomenul žalobcu ako účastníka konania, len ho „neurčil“ ako účastníka konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení (ďalej ako „správny poriadok“), hovorí o tom, že správny orgán rozhoduje na základe svojej správnej úvahy. Stavebný úrad žalovaného zo zisteného skutkového stavu predmetného konania dospel k záveru, že „neurčil“ žalobcu, ako účastníka konania z dôvodu, že nemal zato, že by konaním malo alebo mohlo dôjsť k porušeniu jeho vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbách na nich. Žalovaný konštatoval, že vyhodnotil, že žalobca nebude priamo ovplyvnený vydaním dodatočného stavebného povolenia, nakoľko išlo o dispozičné zmeny v interiéri a rozšírenie základov, ktoré nemajú priamy vplyv na susednú nehnuteľnosť podľa projektovej dokumentácie vypracovanej oprávnenou osobou v odbore architektúra a statika stavieb. Napokon žalovaný uviedol, že v projektovej dokumentácii vypracovanou oprávnenou osobou, ktorá bola predložená v konaní o dodatočnom stavebnom povolení, bol odzrkadlený pôvodný stav, kde bola zakreslená susedná nehnuteľnosť a nový stav, kde susedná nehnuteľnosť zakreslená nebola, pretože sa jej zmeny oproti vydanému pôvodnému stavebnému povoleniu priamo nedotkli. 6. Účastníčka konania v 2/ rade sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 12.03.2021, doručeným správnemu súdu dňa 15.03.2021 s tým, že žaloba opomenutého účastníka je nedôvodná, pretože žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka. Účastníčka konania v 2/ rade je presvedčená, že vlastnícke práva žalobcu neboli napadnutým rozhodnutím dotknuté, zároveň poukázala na to, že stavba účastníkov konania v 1/ a 2/ rade a žalobcu sú zo stavebno-technického hľadiska samostatné stavby, nejedná sa o dvojdom. Účastníčka konania v 2/ rade je toho názoru, že žalobca sa k rekonštrukčným prácam stavebníkov mohol vyjadriť v rámci stavebného konania č. 2894/2019/STA/Vas, ktorého bol účastníkom. Búranie susedného múru, tesne umiestneného pri dome žalobcu bolo podľa účastníčky konania v 2/ rade, okrem pivničných priestorov, povolené v pôvodnom stavebnom povolení vydanom v stavebnom konaní (č. 2894/2019/STA/Vas), ktorého bol žalobca účastníkom a v priebehu ktorého žalobca nepodal žiadne námietky ani pripomienky, tiež sa voči stavebnému povoleniu neodvolal. Účastníčka konania v 2/ rade napokon poukázala na to, že žalobca dňa 20.05.2020 nahliadol do príslušného administratívneho spisu žalovaného, preto sa v tom čase v spise oboznámil nielen so žiadosťou stavebníkov o dodatočné stavebné povolenie, z ktorej vedel identifikovať rozsah a spôsob, v akom by mohli byť jeho vlastnícke či iné práva dotknuté, ale aj s listom stavebného úradu zo dňa 10.03.2020, ktorým tento oznámil účastníkom a dotknutým orgánom začatie stavebného konania a vyzval ich na doručenie námietok, teda mal vedomosť o okruhu účastníkov, s ktorými žalovaný koná. 7. Účastník konania v 1/ rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.03.2021, doručeným správnemu súdu dňa 26.03.2021 s tým, že žaloba opomenutého účastníka je nedôvodná, pretože žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka. Účastník konania v 1/ rade je toho názoru, že právne postavenie žalobcu po vydaní dodatočného stavebného povolenia nie je a ani nemôže byť iné ako pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že zmena stavby, ktorá bola predmetom dodatočného stavebného povolenia spočívala iba v tom, že na základe pokynu statika nahradili existujúce neúnosné základy/múry v pivničnej časti svojej stavby novými, ktoré však sú čo do ich veľkosti a umiestnenia zhodné s pôvodnými. Táto zmena sa uskutočnila výlučne na pozemku a stavbe stavebníkov a žiadnym spôsobom nebolo zasiahnuté do pozemku alebo stavby žalobcu. Stavba, ktorej rekonštrukcia bola povolená v pôvodnom stavebnom povolení, ktorého bol žalobca účastníkom, sa v dôsledku rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení žiadnym spôsobom nezväčšila, nezmenšila, ani neposunula, oproti pôvodnému stavebnému povoleniu. 8. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 12. Podľa § 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 13. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 14. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 15. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. 16. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 17. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 18. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. 19. Správny súd posúdil žalobu ako správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle § 179 v spojení s § 177 SSP a po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, nebolo doručené žalobcovi, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho (stavebného) konania malo konať. 20. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo vydanie dodatočného stavebného povolenia podľa § 88a ods. 4 v spojení s § 66 staveného zákona, na zmenu, nahradenie pôvodných konštrukcií pivnice o nové konštrukcie stavebníkmi T. X. a W. X.. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný Oznámením o začatí konania o dodatočnom stavebnom povolení č. 5667/13978/2020/STA/Koz dňa 10.03.2020 upovedomil dotknuté orgány o začatí Stavebného konania, avšak žalovaný vymedzil účastníkov konania len ako stavebníkov a projektanta, t.j z príslušného administratívneho konania je zjavné, že žalovaný nekonal so žalobcom ako účastníkom správneho konania a uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozdeľovníka doručovania napadnutého rozhodnutia, ako aj z Oznámenia o začatí konania o dodatočnom stavebnom povolení č. 5667/13978/2020/STA/Koz dňa 10.03.2020. 21. Správny súd poukazuje na to, že dôvodová správa k ustanoveniu § 179 SSP uvádza: „Keďže správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, je základným predpokladom úspechu v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby... Za opomenutého účastníka sa podľa odseku 1 považuje ten, kto mal byť účastníkom administratívneho konania, ale orgán verejnej správy s ním nekonal... Správny súd potom zisťuje dve skutočnosti, či je tvrdenie žalobcu o jeho opomenutí pravdivé a či od vydania namietaného rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli tri roky. Ak sú tieto podmienky splnené, správny súd uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi doručiť.“ 22. Správny súd mal v konaní preukázanú skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. od 25.05.2020, do dňa podania žaloby dňa 08.12.2020, neuplynula doba dlhšia ako 3 roky, teda bola splnená prvá podmienka daná ustanovením § 179 ods. 1 SSP. 23. V súvislosti s ďalšou kumulatívnou podmienkou ustanovenou v § 179 ods. 1 SSP, že žaloba bola podaná žalobcom, ktorý tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (opomenutým účastníkom), správny súd uvádza nasledovné. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi nebolo napadnuté rozhodnutie doručené, sporným však bolo, či mal byť žalobca účastníkom administratívneho konania. Nakoľko napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím podľa § 88a ods. 4 v spojení s § 66 staveného zákona, lex specialis definujúci účastníkov tohto staveného konania je § 59 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého sú účastníkmi stavebného konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté (§ 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona). Podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. V predmetnej veci je zrejmé, že žalobca je vlastníkom susedného pozemku, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom je stavba, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. 24. Správny súd dáva do pozornosti, že neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že stavebný úrad žalovaného neopomenul žalobcu ako účastníka konania, len ho „neurčil“ ako účastníka konania na základe svojej správnej úvahy. Úvaha správneho orgánu neznamená, že správny orgán môže konať svojvoľne, navyše v prípade účastníkov konania sa uplatňuje špeciálna zásada, ktorou je tzv. prezumpcia účastníctva v správnom konaní. Tá vyplýva zo skutočnosti, že to, či je konkrétna osoba účastníkom administratívneho konania, je stanovené normami hmotného práva, teda nie je závislé od vôle či úvahy správneho orgánu. Účastník administratívneho konania je teda v zásade vymedzený hmotnoprávnym vzťahom k predmetu konania - v predmetnej veci ide o účastníka konania definovaného v ust. § 59 stavebného zákona. Rovnako je irelevantná námietka účastníčky konania v 2/ rade, že žalobca v administratívnom konaní neoznámil svoj vstup do konania, lebo primárne je vymedzenie okruhu účastníkov na správnom orgáne; ak sa tak nestane v zákonnom rozsahu, môže sa opomenutý účastník domáhať vstupu tak v administratívnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom správnou žalobou podľa § 179 SSP. Pre podanie správnej žaloby opomenutého účastníka zákon nestanovuje ako nevyhnutnú podmienku, aby sa žalobca domáhal svojich účastníckych práv pred správnym orgánom v administratívnom konaní. Uvedené správanie žalobcu, ktorý sa domáhal doručenia rozhodnutia ako účastníka konania až v konaní pred správnym súdom prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka, je preto v súlade so SSP. Snahu o odôvodnenie svojho nezákonného postupu žalovaného v jeho vyjadrení správny súd považuje za zjavne účelovú, nemajúcu oporu v žiadnom právnom predpise. 25. Z obsahu napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva povinnosť preskúmať stavebnotechnický stav susedných stavieb, o tomto preskúmaní oboznámiť vlastníkov susedných stavieb a predchádzať vzniku nebezpečenstva z uskutočňovania stavby v nadväznosti ma zabezpečenie stability susedných stavieb a zaručenie ich bezpečného užívania. Účastníkom stavebného konania sú aj vlastníci susedných pozemkov a stavieb, a to v prípade ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný priamo v stavebnom povolení predpokladal možný zásah do subjektívnych práv vlastníkov susedných stavieb. Správny súd sa preto nemohol stotožniť s názorom, že subjektívne práva žalobcu nemohli byť priamo dotknuté. V predmetnej veci je teda rozhodujúce, že napadnutým rozhodnutím môžu byť zasiahnuté subjektívne práva žalobcu, ktorý má vlastnícke právo k susediacemu pozemku a stavbe. Správny súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, respektíve nemala, byť účastníkom stavebného konania, je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžp/20/2012 zo dňa 13.12.2012). Uvedené sa analogicky uplatní aj v konaní o dodatočnom povolení stavby, ak by sa dodatočné povolenie už vykonaných stavebných prác ovplyvnilo, resp. mohlo ovplyvniť vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom a susedným stavbám. 26. Správny súd zastáva názor, že postupom žalovaného bol žalobca dotknutý na svojich právach, nakoľko sa nemohol zúčastniť administratívneho konania a uplatňovať si v ňom svoje procesné práva a nemohol ani podať odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu. Z toho plynie aj pozitívna aplikácia ustanovenia čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky na postup žalovaného, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému je žalobca oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv na súde a ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach. Z právomoci súdu nemožno vylúčiť preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 27. Vychádzajúc z uvedených dôvodov a po preukázaní vlastníckeho práva žalobcu k susediacemu pozemku a stavbe, správny súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie. Po právoplatnosti tohto uznesenia správny súd konanie zastaví. Ak orgán verejnej správy (žalovaný) bezdôvodne nedoručí rozhodnutie opomenutému účastníkovi (žalobcovi), správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Účinky napadnutého rozhodnutia sa odkladajú ex lege doručením tohto uznesenia správneho súdu žalovanému, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku. 28. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že predmetom posudzovania je len procesné postavenie žalobcu, nie samotné preskúmavanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 29. Záverom správny súd poznamenáva, že „správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179... Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je totiž čiastočne odlišné od „bežného“ konania, o všeobecnej správnej žalobe... Opodstatnenosť vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka zisťuje správny súd preskúmaním príslušného administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Už z povahy veci je zrejmé, že pre posúdenie tejto otázky nie je nevyhnutné vyžadovať vyjadrenia k žalobe aj od ostatných účastníkov administratívneho konania. Vzhľadom na osobitnú procesnú úpravu konania o žalobe opomenutého účastníka by sa preto na ňu nemali aplikovať ustanovenia týkajúce sa účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní podľa § 32 až § 41. Otázka samotného posúdenia, či žalobcovi svedčí postavenie opomenutého účastníka, totiž len sama osebe nemôže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy iných účastníkov administratívneho konania, ktorým by inak patrilo postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. a). Predmetom posudzovania je tu totiž len procesné postavenie žalobcu, a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018. s. 886). Žalobca v žalobe označil za ďalších účastníkov konania T. X., J. S. XX, XXX XX X. a W. X., J. S. XX, XXX XX X., ktorým správny súd prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky doručoval žalobu na vyjadrenie. Účastníci konania v 1/ a 2/ rade sa k žalobe vyjadrili a v podaniach zo dňa 12.03.2021 a zo dňa 24.03.2021 žiadali o nariadenie pojednávania. Z dôvodu, že správny súd nemal konať v predmetnom konaní s ďalšími účastníkmi administratívneho konania (k tomu napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 255/2019-13 zo dňa 11.06.2019 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/38/2018 zo dňa 10.12.2018) a žalobca a žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, správny súd na žiadosť uvedených účastníkov v 1/ a 2/ rade, neprihliadol. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).