Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/265/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201732 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201732.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Golden Bug Broker House, a.s. v likvidácii, so sídlom Mýtna Nová Ves 9, 956 11 Ludanice, IČO: 31 643 728, likvidátor: Ing. Jozef Cimra, trvalé bytom Hodálova 1, 841 04 Bratislava, zastúpený advokátom Mgr. Jozefom Maruniakom, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Sevčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Skutkový a právny stav 1. Dňa 20.11.2019 jediný akcionár žalobcu pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia rozhodol o zrušení spoločnosti GBBH a jej následnom vstupe do likvidácie súčinnosťou ku dňu 01.01.2020. Do funkcie likvidátora bol ustanovený Ing. X. D.. Oznámenie o vstupe do likvidácie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09.01.2020. Dňa 23.03.2020 požiadal likvidátor správcu dane o súhlas s návrhom na výmaz z Obchodného registra (ďalej len „Žiadosť“), v ktorej žiadal, aby správca dane v súlade s § 54 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v platnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vydal rozhodnutie, ktorým udelí súhlas s návrhom na výmaz spoločnosti GBBH z Obchodného registra. Žalobca dňa 13.07.2020 podal žiadosť na druhostupňový orgán, pričom poukázal na to, že správca dane o žiadosti nerozhodol bezmála štyri mesiace od jej podania a požiadal o vybavenie žiadosti na základe zmeny príslušnosti podľa § 66 daňového poriadku. 2. Správca dane dňa 29.06.2020 odoslal žalobcovi prostredníctvom poštovej doručovacej služby do vlastných rúk oznámenie o výkone daňovej kontroly s dátumom začatia 04.08.2020, ktoré nebolo žalobcovi doručené z dôvodu, že „adresát je neznámy“ s dátumom vrátenia zásielky 30.06.2020. Na základe tohto oznámenia bola u žalobcu začatá daňová kontrola. Dňa 04.08.2020 začali zamestnanci správcu dane u žalobcu daňový kontrolu na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. O vykonaní daňovej kontroly bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní podpísaná zamestnancami správcu dane a likvidátorom. 3. Dňa 12.08.2020 bolo žalobcovi od správcu dane doručené oznámenie č. 101273339/2020 zo dňa 07.08.2020, ktorým mu správca dane oznámil, že „vydá súhlas správcu dane na výmaz spoločnosti z obchodného registra až po splnení všetkých daňových povinností (po ukončení daňovej kontroly). 4. Dňa 20.08.2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie Finančného riaditeľstva SR č. 101305397/2020 zo dňa 12.08.2020, v ktorom sa vysporiadal so žiadosťou nasledovne: „FR SR ako druhostupňový orgán preskúmalo postup správcu dane a zistilo, že správca dane vydal dňa 07.08.2020 Oznámenie č. 101273339/2020, v ktorom daňovému subjektu oznámil, že v zmysle § 54 daňového poriadku vydá súhlas na výmaz spoločnosti z obchodného registra až po splnení všetkých daňových povinností (po ukončení daňovej kontroly). Nakoľko sa správca dane podanou žiadosťou daňového subjektu zaoberal, FR SR nebude vo veci daného podania ďalej konať.“ 5. Dňa 28.08.2020 žalobca doručil správcovi dane sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, v ktorej namieta postup správcu dane vo veci žiadosti o súhlas s návrhom na výmaz žalobcu z obchodného registra a proti začatiu daňovej kontroly. Dňa 09.11.2020 žalobcovi doručil správca dane oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 05.11.2020, so záverom, že sťažnosť žalobcu bola vyhodnotená ako neopodstatnená z dôvodu, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 16.12.2020 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia: 1/ oznámenia Daňového úradu Bratislava č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie rok 2017 a 2/ oznámenia Daňového úradu Bratislava o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020, ktorým žalovaný na základe zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) v zmysle § 20 zákona o sťažnostiach oznámil žalobcovi ako sťažovateľovi výsledok prešetrenia sťažnosti zo dňa 28.08.2020, v ktorej žalobca namietal postup správcu dane vo veci žiadosti o súhlas správcu dane s návrhom na výmaz žalobcu z Obchodného registra. Na základe prešetrenia námietok č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4. Žalovaný vyhodnotil sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú z dôvodu, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov. 7. V žalobe uviedol, že v období od 25.04.2020 do začatia daňovej kontroly dňa 04.08.2020 spĺňal všetky podmienky na to aby mu správca dane súhlas na výmaz z obchodného udelil, nakoľko správcovi dane v splnení jeho povinnosti nebránil žiaden zákonný dôvod. V čase podania žiadosti o výmaz z Obchodného registra zo strany správcu dane nebola evidovaná žiadna daňová pohľadávka, žalobca nemal žiaden daňový nedoplatok a ani u nej neprebiehala daňová kontrola. Zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a ním predchádzajúci postup je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti. 8. Poukázal aj na skutočnosť, že úkony žalovaného bezprostredne nasledujúce po podaní žiadosti o výmaz spoločnosti z Obchodného registra vykazovali znaky účelovosti, nesprávneho úradného postupu a porušovania zákona. 9. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave zrušil obidve oznámenia žalovaného: 1/ oznámenie Daňového úradu Bratislava č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie rok 2017 a 2/ oznámenie Daňového úradu Bratislava o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré správnemu súdu doručil dňa 17.03.2021 žiadal žalobu ako neprípustnú odmietnuť podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku. Namietal, že žaloba žalobcu bola podaná dňa 16.12.2020, pričom Oznámenie č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020, proti ktorému správna žaloba smeruje, bolo žalobcovi doručené (na základe fikcie doručenia) dňa 01.07.2020, tak ako to vyplýva z Doručenky, pričom žalobcovi uplynula dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie správnej žaloby dňa 01.09.2020. Deň 01.09.2020 bol posledný deň kedy žalobca mohol podať správnu žalobu proti Oznámeniu č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020, avšak predmetnú žalobu podal až dňa 16.12.2020, teda po lehote na podanie správnej žaloby. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 7 písm. b) a e) Správny súdny poriadok. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe sťažnosti podanej žalobcom ako rozhodnutie v prvom stupni v rámci konania o sťažnostiach, pričom žalobca má právo podať proti predmetnému rozhodnutiu opravný prostriedok a to Sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti v zmysle § 22 zákona o sťažnostiach, nakoľko však žalobca proti predmetnému rozhodnutiu nevyčerpal, všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v tomto prípade zákon o sťažnostiach, ho nemožno podrobiť prieskumu správneho súdu pre naplnenie § 7 písm. a) Správny súdny poriadok. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 238/06 zo 16.12.2008 k výkladu pojmu „daňová kontrola“ v ktorom ústavný súd uviedol: „Daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane. Daňová kontrola sa spravidla začína spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ukončená je dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom. Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a povinnosti, aleje iba podkladom na prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným, a nie rozhodovacím.“ Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lSžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, v ktorom v súvislosti s riešením otázky právomoci správneho súdu konštatoval: „Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.” Tento právny názor kasačný súd mutatis mutandis zopakoval aj v ďalších predchádzajúcich rozhodnutiach, napríklad pod sp.zn. 1Sžfk/68/2017, 4Sžfk/42/2017; 4Sžfk/30/2017; 1Sžfk/9/2017; 3Sžfk/7/2017; 6Sžfk/15/2018. 11. Žalovaný, ďalej poukazuje aj na druhú časť § 7 písm. e) Správny súdny poriadok, v zmysle ktorého a to konkrétne, Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, uvádzame, že v posudzovanom prípade ide o dôvod vylúčenia zo súdneho prieskumu spočívajúci v predbežnej povahe napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Spôsobilosť akéhokoľvek rozhodnutia tohto charakteru ohroziť alebo zasiahnuť do základných práv účastníka, ktorého sa týka, je už vo svojej podstate oslabená, pretože predovšetkým jeho účinky sú vždy iba dočasné a neznamenajú definitívne usporiadanie vecí či práv. Obdobný postoj zaujíma Ústavný súd SR k významovo analogickým, pretože rozhodnutia predbežnej povahy orgánov verejnej moci nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania konečným spôsobom (Ústavný súd SR, sp. zn. IV. ÚS 82/09, a III. ÚS 281/07). 12. Žalovaný zastáva názor, že daňová kontrola ako čiastkový procesný postup, je svojou povahou úkonom predbežnej povahy (kontrolným procesom), ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania, a nie je spôsobilá zasiahnuť do práv a povinností, pretože daňová kontrola nie je konaním konečným a definitívne sa v nej neusporiadajú práva a povinnosti. Daňovú kontrolu nemožno podrobiť súdnemu prieskumu, nakoľko správne súdy v zmysle § 7 písm. e) Správny súdny poriadok nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej alebo procesnej povahy. Rozhodnutie č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020 je rozhodnutím vydaným v rámci konania o sťažnostiach podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Žalovaný opakovane poukázal na to, že predmetné rozhodnutie nijako nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu. Jeho postavenie sa rozhodnutím žiadnym spôsobom nezmení a nezmenilo. Rovnako aj v prípade ak by žalovaný opodstatnil sťažnosť žalobcu tak by, sa tým nevyriešili žiadne jeho sporné nároky alebo práva. Samotná sťažnosť, ako aj jej konanie a výsledok nepriznávajú žiadne práva a povinnosti pre podávateľov. Okrem toho aj v prípade ak by boli preukázané tvrdenia sťažovateľa samotný zákon o sťažnostiach nehovorí, a nepriznáva takémuto výroku žiadne deklaratórne alebo konštitutívne účinky a z pohľadu daňového poriadku nemá pre neho žiadny význam. Samotný zákona o sťažnostiach neobsahuje ustanovenia, ktorými by mohol zasahovať do iných právnych predpisov. Ak by sa zistili skutočnosti, v ktorých by boli námietky sťažovateľa vyhodnotené ako opodstatnené, tak by sa žiadnym spôsobom nezmenilo jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti sťažovateľa, nakoľko takéto účinky zákonodarca nezveril zákonu o sťažnostiach. IV. Právne posúdenie veci 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 18. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 20. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 21. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 22. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť 23. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, tento zákon upravuje postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb. 24. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, na účely tohto zákona je vybavením sťažnosti vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti. 25. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým : a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, podanie sa posudzuje podľa obsahu. 27. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. 28. Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, v oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viacero častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť zložená z viacerých častí je vyhodnotená ako opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená. 29. Z obsahu žaloby a napadnutých aktov žalovaného vyplýva, že správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti dvoch oznámení žalovaného: 1/ Oznámenie č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za obdobie rok 2017 a 2/ Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020. 30. K oznámeniu žalovaného č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020 súd uvádza, že podľa administratívneho spisu toto bolo žalobcovi doručené na základe fikcie doručenia dňa 01.07.2020, tak ako to vyplýva z Doručenky. V zmysle uvedeného, žalobcovi uplynula dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie správnej žaloby dňa 01.09.2020 a deň 01.09.2020 bol posledný deň kedy žalobca mohol podať správnu žalobu proti Oznámeniu č. 101090956/2020 zo dňa 26.06.2020, avšak predmetnú žalobu podal až dňa 16.12.2020, teda po lehote na podanie správnej žaloby. 31. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 181 ods. 1 SSP a ods. 4 SSP) vyplýva, že zákon zásadne stanovuje lehotu na podanie správnej žaloby. Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 32. Včasné podanie správnej žaloby je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Nepodanie žaloby včas vedie k odmietnutiu žaloby (§ 98 ods. 1 písm. d) SSP). 33. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinovaný princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 34. K Oznámeniu o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 511167/2020 zo dňa 05.11.2020 (ďalej aj ako oznámenie 2) správny súd uvádza, že zákon o sťažnostiach žalovanému ukladá povinnosť sa sťažnosťou zaoberať a túto následne vyhodnotiť, o čom sťažovateľa upovedomí. Vybavením sťažnosti podľa § 1 ods. 2 zákona o sťažnostiach je jej vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti. Je na žalovanom ako podanú sťažnosť vyhodnotí, resp. vybaví. Z ust. § 3 ods. 2 zák. o sťažnostiach vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa obsahu. 35. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný sa sťažnosťou žalobcu riadne zaoberal tak, ako mu to ukladá zákon č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Žalovaný postupom podľa ust. § 20 zákona o sťažnostiach oznámil žalobcovi výsledok prešetrenia jeho sťažnosti, ktorú žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú. Takýto správny akt žalovaného podľa názoru súdu nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, nedotýka sa žiadnej právnej sféry žalobcu, a tak ako žalovaný správne uviedol vo vyjadrení k žalobe, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal. Z uvedeného dôvodu preto akt žalovaného v zmysle ust. § 7 písm. b) S SP nepodlieha súdnemu prieskumu pred správnym súdom. 36. Podľa názoru súdu ani podľa zákona o sťažnostiach sťažovateľ nemá právny nárok na kladné vybavenie jeho sťažnosti. Je na žalovanom, ako sťažnosť vyhodnotí a vybaví a jeho povinnosťou je žalobcu o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti bezodkladne informovať. Upovedomenie sťažovateľa o výsledku vybavenia jeho sťažnosti podľa § 20 zákona o sťažnostiach nemá priamy dopad na verejnú sféru, nepredstavuje ujmu na subjektívnych právach žalobcu a nevytvára to pre neho žiadnu konštitutívno-právnu situáciu, resp. právny vzťah. Napadnutým oznámením žalovaného nemohli byť preto priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu, pretože žalovaný ním iba oznámil žalobcovi spôsob vybavenia jeho sťažnosti. 37. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 7Sžso/l 1/2010, podľa ktorého písomné oznámenie správneho orgánu o vybavení sťažnosti nepodlieha súdnemu prieskumu. Táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Oznámenie žalovaného o vybavení sťažnosti negatívne nezasiahlo právnu sféru žalobcu. 38. Iba tie rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca - založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenia alebo povinnosti alebo pripustenie možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle ust. § 2 SSP, ktorý má charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR pre oblasť rozhodovania v správnom konaní. 39. Vzhľadom k neexistencii subjektívneho práva žalobcu a zároveň oneskorene podanej žaloby súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dôvody pre odmietnutie správnej žaloby vo vzťahu k oznámeniu 1 v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanej a vo vzťahu k oznámeniu 2 ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko žaloba v tejto časti bola podaná proti písomnému oznámeniu žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu, nie je rozhodnutím a ani opatrením, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Vzťah žalovaného a žalobcu nie je vzťahom správy voči spravovanému ( k uvedenému pozri uznesenie NS SR sp. zn. 3SŽO/12/2016). 40. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutých aktov v rámci správneho súdnictva, a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b) SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) a d) SSP žalobu odmietol. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.