Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/228/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201746 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201746.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r.o., so sídlom Vlčany č. 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, právne zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, za účasti: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101507940/2020 zo dňa 01.10.2020, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.12.2020 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101507940/2020 zo dňa 01.10.2020 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 18.12.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101507940/2020 zo dňa 01.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100991804/2020 zo dňa 05.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011 vo výške XX.XXX,XX eur žalobcovi ako daňovému subjektu. 2. Žalobca zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). 3. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca uviedol, že vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,XX eur, ktorý napadnuté rozhodnutie ukladá žalobcovi zaplatiť na účet správcu dane, doposiaľ v plnej výške neuhradil, pretože považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalobca ďalej uviedol, že aj keby si určenú povinnosť splniť chcel, nemôže tak v plnom rozsahu učiniť, pretože nedisponuje takýmito finančnými prostriedkami, pričom okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok. Existenciu závažnej ujmy žalobca odôvodnil tým, že v súvislosti s aktuálnou spoločensko-ekonomickou situáciou spôsobenou epidémiou ochorenia COVID-19 a opatreniami prijatými príslušnými orgánmi verejnej správy na zamedzenie šírenia ochorenia, žalobca predpokladá negatívny dopad na svoju obchodnú činnosť. V tomto kontexte ďalej deklaroval, že znížená spotreba v období mimoriadnej situácie, pokles dopytu obchodných partnerov spôsobený opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia, neistota ohľadom budúceho vývoja epidémie a rapídny (niekoľkotýždňový) pokles cien ropy, ovplyvňuje jeho likviditu. Žalobca tiež uviedol, že v dôsledku zložitej ekonomickej situácie nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a nie je v súčasnosti schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, aby dokázal splniť záväzok voči správcovi dane, ktorý mu vznikol na základe napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Prípadné vedenie exekúcie na majetok žalobcu, by malo podľa neho likvidačný dopad na jeho majetkovú sféru, čo považuje za nepriaznivý zásah do svojej podnikateľskej činnosti s dôsledkom predĺženia spoločnosti žalobcu, vrátane ukončenia podnikateľskej činnosti a zrušenia pracovných miest zamestnancov žalobcu. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že nezaplatením splatnej dane určenej právoplatným a vykonateľným napadnutým rozhodnutím je tiež vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. V prípade výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, by podľa žalobcu ochrana jeho práv stratila význam. 4. Žalobca následne uviedol, že proti verejnému záujmu na riadnom výbere daní stojí hrozba vyvodenia zodpovednosti voči orgánom verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami. V prípade, že žalobca bude úspešný v súdnom prieskume rozhodnutí, uplatní si nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím štátnemu rozpočtu vzniknú dodatočné náklady. Žalobca má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevznikne žiadna ujma žalovanému ani iným osobám, na rozdiel od situácie, keď by malo dôjsť k okamžitému výkonu rozhodnutia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 5. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 22.02.2021, pričom k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca podľa neho nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy prípadne ukončenie podnikateľskej činnosti a strata schopnosti plniť svoje záväzky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň žalobca má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 13. Správny súd, v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP, skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odsekoch 3. až 4. tohto uznesenia, avšak správnemu súdu nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Nebol teda naplnený procesný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nebol dostatočne osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. Žalobca v odôvodnení návrhu na priznanie odkladného účinku neosvedčil, že nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu vyrubeného rozdielu dane predmetným rozhodnutím (ktorého výšku, XX.XXX,XX eur, samu o sebe nemožno považovať za likvidačnú). V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.12.2020 absentuje uvedenie a preukázanie majetkových pomerov žalobcu, ako aj bližšie odôvodnenie a osvedčenie hrozby vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody. Žalobca v predmetnom návrhu len všeobecne konštatoval, ale neosvedčil ním namietaný likvidačný následok uvádzaný v správnej žalobe a tiež nepreukázal ďalšie ním deklarované skutočnosti spojené s mimoriadnou situáciou v dôsledku šírenia vírusu COVID-19 (znížená spotreba, pokles dopytu obchodných partnerov). Žalobca tiež neuviedol, či mu v súvislosti s prijatými obmedzujúcimi opatreniami bola poskytnutá finančná pomoc od štátu na zmiernenie dopadu týchto opatrení, v akej forme a v akej výške bola poskytnutá, prípadne či žiadosť o takúto pomoc bola žalobcovi zamietnutá alebo, že žalobca nemá nárok na poskytnutie takejto pomoci). Žalobca teda nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu, na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje. 14. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Rovnako žalobcom zmieňované iniciovanie ďalších súdnych konaní o náhradu škody, v prípade jeho úspechu správnom súdnom konaní, rozhodne nemožno považovať za osvedčenie verejného záujmu. Naopak, správny súd zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca, ako daňový subjekt, dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Vzhľadom na uvedené súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane. 15. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 16. V prejednávanej veci je správny súd toho názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nijako neosvedčil dôvody pre jeho priznanie. Žalobca má zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v žalobcových všeobecne formulovaných tvrdeniach nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody, ktorá by pre žalobcu mala likvidačný charakter, ani iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktoré by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).