Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/66/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200154 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200154.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. N. B., DBA., PhD., C. A., XXXX K., W., adresa pre doručovanie v Slovenskej republike: Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. 00452/2021/153 zo dňa 25.01.2021 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 08.02.2021 a doplnenou dňa 09.04.2021, sa žalobca - JUDr. Ing. N. B., DBA., PhD. C. A., XXXX K., W., adresa pre doručovanie v Slovenskej republike: Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava (ďalej len ako „žalobca“), domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava (ďalej len ako „žalovaný“) č. 00452/2021/153 zo dňa 25.01.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol o zbavení mlčanlivosti žalobcu ako znalca s miestom výkonu činnosti XX A. R., Cordina A., W., W W., M., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod evidenčným číslom 914234, odbor: Kriminalistika, odvetvie: Kriminalistická informatika, odbor: Elektrotechnika, odvetvia: Bezpečnosť a ochrana informačných systémov, Počítačové programy (softvér), Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), a to podľa ust. § 13 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 382/2004 Z. z.“), na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania, ktoré pod č. ORP-208/4-VYS-B2-2018TV vedie trestné konanie vo veci zločinu Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa ust. § 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na účel všetkých potrebných úkonov vyšetrovania, až do právoplatného skončenia predmetného trestného konania povinnosti zachovávať mlčanlivosť k znaleckému posudku č. 9/2017. 2. Zároveň žalobca žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. § 185 a zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. 3. Žalobca v žalobe namietal, že žiadosť o zbavenie mlčanlivosti bola adresovaná Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak mala byť adresovaná ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ako „ministerka spravodlivosti“), ktorá je jedinou osobou splnomocnenou na jej vybavenie ( ust. § 13 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.). Zdôraznil, že je zjavné, že rozhodnutie, ktoré je zverené zákonodarcom výhradne do právomoci ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, bolo realizované bez náležitého konania subjektom, ktorý na to zo zákona nie je oprávnený, nakoľko zamestnanci žalovaného celkom zjavne nerozlišujú v rámci konaní medzi subjektivitou ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ako osoby zákonom individuálne splnomocnenej na vykonávanie niektorých úkonov a realizáciu niektorých konaní a medzi Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde osoba ministra je zároveň vedúcim ústredného orgánu štátnej správy. Platné právo tieto dve právne postavenia jednoznačne rozoznáva a rovnako pre účely vybraných konaní jednoznačne oddeľuje právnu subjektivitu ministerstva od právnej subjektivity ministra ako osoby. Uvedené dokazuje aj to, že rozhodnutie nebolo vydané pod spisovou značkou ministerky spravodlivosti, ale pod spisovou značkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 00452/2021/153. 4. Ďalej žalobca namietal, že na základe e-mailovej správy žalovaného, ktorá bola opätovne realizovaná nie v mene ministerky spravodlivosti, ale v mene žalovaného, ho požiadal, aby mu uvedený úkon zaslaný poštou. Na uvedené žalovaný reagoval tak, že oznámil žalobcovi, že: „V tomto prípade nie je pre ministerstvo nutné mať vykázané doručenie znalcovi, ktorému sa písomnosť zasiela len na vedomie. Vzhľadom na to, že ste sa oboznámili s obsahom oznámenia o zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť, domnievame sa, že účel bol naplnený. Rovnakým oznámením disponuje aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II, takže ho v prípade výsluchu nebudete musieť predkladať.“ Uviedol, že zákon č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ako „Správny poriadok“), jednoznačne ukladá povinnosť doručovania rozhodnutí do vlastných rúk. 5. Zároveň žalobca namietal, že je zjavné, že zbavenie mlčanlivosti znalca sa malo realizovať v správnom konaní o zbavenie mlčanlivosti znalca v zmysle Správneho poriadku a že správny orgán je určený lex specialis v rozsahu podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.. Uviedol, že v konaní o zbavenie mlčanlivosti znalca sa zasahuje do práv zadávateľa znaleckého posudku, nakoľko znalec je viazaný mlčanlivosťou práve voči nemu. Prípadným zbavením mlčanlivosti sa zasahuje do oprávnených a právom chránených záujmov zadávateľa znaleckého posudku - spoločnosti ALTER JURIS s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771 (ďalej len ako „zadávateľ“). 6. Zastával názor, že právny poriadok umožňuje vydanie individuálnych správnych aktov mimo správneho konania jedine a výhradne pre správne akty s deklaratórnymi účinkami. Individuálne správne akty s konštitutívnymi účinkami musia byť vždy povinne vydávané v správnom konaní. Vydanie individuálneho správneho aktu s konštitutívnymi účinkami mimo správneho konania je postup, ktorý jednoznačne porušuje platné právo a vyslovene obchádza Správny poriadok. Zdôraznil, že zmyslom správneho konania o zbavenie mlčanlivosti znalca je, aby správny orgán preskúmal dôvody, pre ktoré je mu doručená žiadosť o zbavenie mlčanlivosti a aby posúdil, či sú splnené právom predpokladané zásady a podmienky za zasiahnutie do základných práv a slobôd, pričom je povinný skúmať okrem iných splnenie zásady nevyhnutnosti, zásady proporcionality, zásady legality, atď. Preto posúdenie sa musí vykonať v riadnom správnom konaní, v ktorom majú možnosť účastníci konania oboznámiť sa so žiadosťou, jej dôvodmi, ako aj vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a správny orgán je povinný vykonať riadne dokazovanie a následne vydať rozhodnutie vo veci, ktoré musí spĺňať všetky predpoklady, ktoré mu vyplývajú zo zákona, t.j. musí obsahovať výrokovú vetu, odôvodnenie, označenie účastníkov, konania, poučenie o opravnom prostriedku, označenie správneho orgánu, účel, rozsah a platnosť oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti a tiež poučenie o povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k tomu, kto bude realizovať výsluch, na ktorom bude znalec vypočúvaný k veciam, o ktorých je zbavený povinnosti mlčanlivosti, a pod.. Preto žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za rozhodnutie vydané neoprávneným orgánom v nevykonanom správnom konaní, ktoré samo o sebe trpí vadami legality, formálnosti, obsahu, a oprávnenia. 7. Ďalej žalobca uviedol, že ministerka spravodlivosti mala v tomto prípade riadne začať správne konanie, a oznámiť jeho začatie všetkým účastníkom konania, ktorými sú v tomto prípade žiadajúci orgán, znalec a zadávateľ znaleckého posudku a následne mala ako správny orgán vyzvať účastníkov správneho konania, aby sa vyjadrili vo veci a mala vykonať dokazovanie za účelom preskúmania splnenia podmienok pre významný zásah do ústavou a medzinárodným právo garantovaných základných práv a slobôd a mala, skúmať, či žiadajúci orgán v rámci zásady proporcionality najprv požiadal o zbavenie mlčanlivosti zadávateľa ako osobu do koho práv sa v tejto veci bude zasahovať najvýznamnejšou mierou. Uvedené mu vyplýva z ustanovení Trestného poriadku. Poukázal na to, že až po splnení všetkých procesných ako aj hmotnoprávnych podmienok mala ministerka spravodlivosti ako správny orgán následne vydať rozhodnutie buď o zbavení alebo o nezbavení mlčanlivosti. Nakoľko ide o prvostupňové konanie, avšak konajúcim je priamo vedúci ústredného orgánu štátnej správy, mala ministerka spravodlivosti ako správny orgán v rozhodnutí realizovať poučenie o možnosti súdneho prieskumu rozhodnutia. 8. Žalobca zhrnul, že žalovaný vo veci nezistil riadne skutkový stav a že predmetný úkon (zbavenie mlčanlivosti žalobcu) vykonal ako orgán, na vydanie ktorého nebol oprávnený a ďalej, že ho nedoručil žalobcovi a ani ďalšiemu účastníkovi konania. Taktiež napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 9. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b), e), d), e), f), g) SSP a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. 10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 05.01.2021 bola doručená Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania (ďalej aj ako „kriminálna polícia“) zo dňa 26.12.2020 o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k znaleckému posudku č. 9/2017 vypracovaného žalobcom a z ktorej vyplýva, že kriminálna polícia vedie trestné konanie pod ČVS: ORP-208/4-VYS-B2-2018TV vo veci prečinu Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa ust. § 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a preto, z dôvodu náležitého zistenia skutkového stavu veci bolo potrebné uskutočniť výsluch znalca, a teda zistiť všetky okolnosti týkajúce sa vypracovania znaleckého posudku č. 9/2017, ktorého zadávateľom bola obchodná spoločnosť ALTER JURIS, s.r.o., s tým, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na účel civilného konania vedeného pod sp. zn. 31Cb/49/2011 vedeného na Okresnom súde Košice I. Vyšetrovateľ v tejto veci uviedol, že žalobca ako znalec hodnotil vzťah jednotlivých dôkazov, skúmal dôkaz, ktorý nemal k dispozícii, nesprávne vyhodnotil dôkazy, chybne vyhodnotil z pracovných výkazov vývoj programu a urobil právny záver, hoci ten mu vzhľadom na jeho postavenie znalca neprislúcha. S prihliadnutím na všetky okolnosti preto vyšetrovateľ dospel k záveru, že existuje podozrenie, že žalobca v znaleckom posudku uviedol nepravdu, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie Okresného súdu Košice I. a v danom prípade sa jedná o podozrenie z prečinu Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa ust. § 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Vyšetrovateľ z tohto dôvodu sa potreboval nielen oboznámiť so znaleckým posudkom č. 9/2017, ale aj so skutočnosťami, ktoré sa žalobca ako znalec dozvedel pri jeho vypracovaní, t. j. uskutočniť výsluch žalobcu. Správny súd ďalej zistil z napadnutého rozhodnutia žalovaného, že žalovaný rozhodol o zbavení mlčanlivosti žalobcu ako znalca s miestom výkonu činnosti XX A. R., R. A., W., W W., M., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod evidenčným číslom 914234, odbor: Kriminalistika, odvetvie: Kriminalistická informatika, odbor: Elektrotechnika, odvetvia: Bezpečnosť a ochrana informačných systémov, Počítačové programy (softvér), Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), a to podľa ust. § 13 zákona č. 382/2004 Z.z., na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania, ktoré pod č. ORP-208/4-VYS- B2-2018TV vedie trestné konanie vo veci zločinu Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa ust. § 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na účel všetkých potrebných úkonov vyšetrovania, až do právoplatného skončenia predmetného trestného konania povinnosti zachovávať mlčanlivosť k znaleckému posudku č. 9/2017. 11. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 25.05.2021 a v ktorom uviedol k námietke žalobcu, že žiadosť o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť nebola adresovaná ministerke spravodlivosti, ale Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“), že jeho štátni zamestnanci nerozlišujú medzi subjektivitou ministerky spravodlivosti a subjektivitou ministerstva a poukázal na ust. § 13 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v zmysle ktorého, znalec, tlmočník alebo prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po vyčiarknutí zo zoznamu, počas prerušenia výkonu činnosti alebo počas dočasného pozastavenia výkonu činnosti. Poukázal na to, že predmetnú listinu podpísala ministerka spravodlivosti. Uviedol, že zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť predchádza súbor úkonov zo strany štátnych zamestnancov, ktoré smerujú k zosumarizovaniu skutkových okolností k danej veci a ihneď keď zamestnanec disponuje všetkými potrebnými informáciami, pripraví návrh zbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť a sprievodný list, ktorým sa zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť predkladá. Takto pripravené listiny a spisový materiál predloží spolu s referátnikom riaditeľovi odboru, generálnemu riaditeľovi sekcie, štátnemu tajomníkovi a ministerke spravodlivosti. V danom prípade, ministerka spravodlivosti po preštudovaní spisového materiálu, sa stotožnila s pripraveným návrhom, čo potvrdila svojim podpisom. 12. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke žalobcu (body 3.2., 3.3. a 3.4. žaloby) a to k spôsobu doručovania, zbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť a ktoré mu malo byť doručované do vlastných rúk v zmysle Správneho poriadku (zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť mu bolo dané len na vedomie) a že zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť malo byť doručované aj zadávateľovi znaleckého posudku č. 9/2017 - obchodnej spoločnosti ALTER IURIS, s.r.o., a ktoré má v danom prípade postavenie účastníka konania. K uvedenému uviedol, že zbavené povinnosti zachovávať mlčanlivosť môžu byť fyzické osoby, právnické osoby, ale aj orgány verejnej moci a teda sa nejedná o rozhodnutie a zdôraznil, že zákon č. 382/2004 Z.z. neupravuje procesný postup zbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť. 13. Poukázal na komentár k zákonu č. 382/2004 Z.z.: „Zo zbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť musí byť zrejmé, kedy došlo k uskutočneniu daného úkonu, z povahy veci nie je prípustné dodatočné zrealizovanie tohto kroku. Z predmetnej písomnosti musí byť jasné, akej veci sa zbavenie povinnosti týka, najvhodnejšie je uvedenie čísla úkonu podľa ZZTP a vymedzenie toho, že zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje nielen na všetky skutočnosti, o ktorých sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvedel pri výkone činnosti, ale aj v súvislosti s výkonom činnosti. Do úvahy prichádza zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť len vo vzťahu ku časti informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže byť zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť bez uvedenia dôvodu, alebo so špecifikáciou toho, na aké účely (spravidla určité konanie pred orgánom verejnej moci) nie je touto povinnosťou ďalej viazaný. Ak je zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť viazané na určité konanie, považujeme za nutné vymedziť, ktorý orgán verejnej moci toto konanie vedie, pod akým číslom, zbavenie mlčanlivosti môže byť už vopred udelené aj na konanie na druhom stupni a podobne. Aj keď je zadávateľom súd alebo iný orgán verejnej moci vedúci konanie, o zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nevydáva rozhodnutie. Zo ZZTP nevyplýva zadávateľovi povinnosť, aby zbavil znalca, tlmočníka alebo prekladateľa povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak je o to požiadaný. Úvaha zadávateľa nie je limitovaná žiadnymi obmedzeniami, vzhľadom na čo, je len na jeho zvážení, či bude alebo nebude súhlasiť so zbavením povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Ak dôjde k požiadaniu o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť a zadávateľ s tým nesúhlasí, ako vhodné sa javí žiadateľovi písomne odpovedať na takúto žiadosť. Z povahy právneho postavenia zadávateľov (fyzické osoby a právnické osoby), resp. zo skutočnosti, že vo veci sa nevydáva rozhodnutie, v prípade neakceptovania žiadosti nie je prípustné podať opravný prostriedok. Neakceptovanie žiadosti však nebráni opätovnému požiadaniu o vykonanie rovnakého úkonu.“ 14. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže znalca zbaviť taktiež ministerka spravodlivosti a to z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní potrebujú vypočuť (spravidla) znalca v procesnom postavení svedka, pričom vypočutie takéhoto svedka môže byť v rozpore so záujmami zadávateľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba. Poukázal na to, že je v záujme ministerky spravodlivosti, aby došlo k objasneniu skutočností a teda, či bol spáchaný trestný čin, kto tento čin spáchal, ako aj zistenie ďalších okolností relevantných pre trestné konanie. Zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť nebráni ani to, ak by bolo zo strany zadávateľa výslovne oznámené, že nesúhlasí, aby bol znalec zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Vyplýva to z toho, že nesúhlas so zbavením povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemá pre iný oprávnený subjekt záväzný charakter, pričom možnosť zbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť prislúcha ministerke spravodlivosti práve preto, lebo ochrana verejného záujmu musí mať v týchto prípadoch prednosť pred ochranou subjektívnych záujmov zadávateľa. 15. Zdôraznil, že v danom prípade je žalobca v procesnom postavení podozrivého zo spáchania trestného činu Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa § 347 Trestného zákona (teda nie svedka) a preto, je toho názoru, že žalobca ako znalec v takomto prípade nie je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. 16. Zastával názor, že v tomto prípade nemožno hovoriť o správnom konaní v zmysle Správneho poriadku, a teda sa na predmetnú vec nevzťahujú jeho ustanovenia o účastníkoch konania, o dokazovaní, či o rozhodnutí. V opačnom prípade, by sa zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť minulo jeho účelu. 17. Poukázal na to, že zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa doručuje súdu alebo inému orgánu verejnej moci, ktorý požiadal o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, pričom znalca o tejto skutočnosti len oboznamuje, t.j. dáva na vedomie. Zadávateľ o zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť nie je informovaný, keďže na to neexistuje právny dôvod. Pred samotným postupom v zmysle ust. § 76 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je potrebné, aby policajný zbor disponoval listinou, ktorou je znalec zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť k určitému znaleckému úkonu. S prihliadnutím na činnosť policajného zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti, bolo ministerstvo zo strany Národnej kriminálnej agentúry oboznámené, že z taktického hľadiska je nežiaduce, aby bola žiadosť o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť adresovaná zadávateľovi. Je zrejmé, že vo viacerých prípadoch by mohlo dôjsť k mareniu vyšetrovania. Preto sa v niektorých prípadoch orgány činné v trestnom konaní obracajú priamo na ministerku spravodlivosti, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania. 18. Ďalej sa žalovaný vyjadril k doručeniu zbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť dotknutým subjektom a uviedol, že kriminálnej polícii bolo doručené dňa 29.01.2021 a žalobcovi ako znalcovi bolo expedované doporučene s doručenkou na korešpondenčnú adresu C. G. XX, XXX XX K., ktoré sa dňa 01.02.2021 vrátilo ministerstvu ako nedoručená zásielka s poznámkou „adresát je neznámy“. Preto bolo predmetné podanie zaslané žalobcovi e-mailom. 19. Zároveň sa žalovaný zaoberal otázkou, či zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je právnym aktom, ktorý preskúmavajú správne súdy v správnom súdnictve s ohľadom na ust. § 7 SSP s tým, že právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v ust. § 6 ods. 1 SSP prostredníctvom predmetu prieskumu a skúmanej otázky. 20. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej moci a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa nečinnosti orgánov verejnej moci. Spoločným menovateľom všetkých zmienených predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania, orgánov verejnej moci pri výkone verejnej správy. Od tohto primárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť prvé základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty, či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, resp. právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy. Práve z uvedeného možno odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov preskúmavať, napr. rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone netrestného dozoru, ale aj ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sa nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, atď.. 21. Žalovaný mal za to, že zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť nie je rozhodnutím, pričom samotným zbavením povinnosti zachovávať mlčanlivosť nevzniká znalcovi povinnosť predložiť znalecký úkon, resp. vypovedať o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s vykonávaním znaleckého úkonu. Táto povinnosť mu vzniká až na základe príslušných procesnoprávnych noriem v prebiehajúcom konaní. Zdôraznil, že zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť bolo vydané v súlade s právnou úpravou, ktorá sa na predmetnú vec vzťahuje. Preto zastával názor, že zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je vyňaté zo súdneho prieskumu, a teda mimo právomoci správnych súdov. 22. Na základe uvedeného, žalovaný navrhol, aby súd podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol z dôvodu jej neprípustnosti. 23. Žalovaný sa vyjadril aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že uvedené dôvody nepostačujú na vyhovenie tomuto návrhu a jeho priznaniu jednoznačne bráni verejný záujem. Navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol ako nedôvodný. 24. Žalobca sa podrobne vyjadril v replike doručenej správnemu súdu dňa 18.06.2021 k jednotlivým argumentom uvedeným vo vyjadrení žalovaného a nesúhlasil s tým, že zbavenie mlčanlivosti znalca nie je výsledkom výkonu verejnej správy. Zdôraznil, že zákon č. 382/2004 Z.z. nehovorí, že zbavenie mlčanlivosti znalca bude realizovať ministerstvo ako neformálny a voľný súkromný úkon svojim zamestnancom. Zdôraznil, že žalovaný ako orgán verejnej správy, bol povinný postupovať zákonným postupom. 25. Správny súd primárne skúmal, či napadnuté rozhodnutie má povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podliehajúceho súdnemu prieskumu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku a teda, či smeruje proti správnemu aktu vydaného orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý mohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Uvedenú skutočnosť namietal aj žalovaný, ktorý zastával názor, že napadnuté rozhodnutie nemá povahu individuálneho správneho aktu - rozhodnutia, nakoľko ním nedochádza k zásahu do právnej sféry žalobcu ako dotknutého subjektu. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 3 ods. 1 SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 31. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 32. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia č. 00452/2021/153 zo dňa 25.01.2021, ktorým žalovaný rozhodol o zbavení mlčanlivosti žalobcu ako znalca s miestom výkonu činnosti XX A. R., R. A., W., W W., M., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod evidenčným číslom 914234, odbor: Kriminalistika, odvetvie: Kriminalistická informatika, odbor: Elektrotechnika, odvetvia: Bezpečnosť a ochrana informačných systémov, Počítačové programy (softvér), Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), a to podľa ust. § 13 zákona č. 382/2004 Z.z. na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania, ktoré pod č. ORP-208/4-VYS- B2-2018TV vedie trestné konanie vo veci zločinu Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa ust. § 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na účel všetkých potrebných úkonov vyšetrovania, až do právoplatného skončenia predmetného trestného konania povinnosti zachovávať mlčanlivosť k znaleckému posudku č. 9/2017. 33. Po preskúmaní veci v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky individuálneho správneho aktu s priamym a reálnym vplyvom na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, a preto nemôžu mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach v zmysle negatívnej enumerácie uvedenej v ustanovení § 7 SSP. V danom prípade, žalobca v konaní nepreukázal priamy negatívny následok preskúmavaného správneho aktu ako základného kritéria spôsobilosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu byť predmetom súdneho prieskumu podľa tretej časti SSP. 34. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že musí dôjsť k ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. 35. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 36. Správny súd uvádza, že zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktorý je predmetom a dôsledkom samostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov konajúceho orgánu verejnej správy predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu. Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy. 37. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžfk/25/2018 zo dňa 03.07.2018 v ktorom sa uvádza že: „Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP, ktoré obsahujú taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.“. 38. Ďalej správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžfk/21/2017 zo dňa 21.11.2017, z ktorého vyplýva že: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.“. 39. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie veci v rámci správneho súdnictva, a preto s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú. 40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).