Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/20/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200236 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200236.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: R. U., narodeného XX.X.XXXX, štátny príslušník K., trvale bytom W. oblasť, R. rajón, J. A. XXX, K., zastúpeného: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/008626-006 zo dňa 25.1.2021, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/008626-006 zo dňa 25.1.2021 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru, Paulínska 13, Trnava, Č.p.: PPZ-HCP- BA9-121-014/2020-AV zo dňa 10.11.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou, doručenou súdu dňa 22.2.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/008626-006 zo dňa 25.1.2021 ako aj priznania odkladného účinku správnej žalobe. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o administratívnom vyhostení žalobcu a o uložení zákazu vstupu žalobcovi na územie všetkých členských štátov Európskej únie na obdobie jedného roka. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou argumentáciou, obsiahnutou v odvolaní, porušením práva na spravodlivé konanie v neprospech žalobcu v dôsledku nerešpektovania jeho ústavného práva konať pred orgánom verejnej správy v jazyku, ktorému rozumie, nedostatočne zistenom skutkovom stave, porušením práva žalobcu na obhajobu. 3. Ako žalobné dôvody žalobca označil dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Na základe v žalobe uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo zrušil. 4. Žalobca poukázal na odvolacie dôvody voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré zosumarizoval. Tvrdil, že podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo odôvodnené tým, že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech, nakoľko nebol riadne zistený skutkový stav a nebola zabezpečená realizácia jeho procesných práv, najmä práva na bezplatnú pomoc tlmočníka. Žalobca poukázal na to, že od začiatku tvrdil, že neovláda slovenský jazyk v takom rozsahu, aby mohol komunikovať s príslušnými orgánmi na potrebnej úrovni z hľadiska uplatnenia svojich práv v takomto konaní. Pokiaľ sa jednalo o Inšpektorát práce, ten zabezpečil údajne tlmočníka z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka, takže prebehol nejakým spôsobom výsluch, avšak bez prítomnosti právneho zástupcu, ktorého žalobca požadoval, resp. zástupcu, ktorého si splnomocnil na zabezpečovanie všetkých potrebných úkonov, vydaní povolení a atď... Zápisnica z uvedeného správneho konania nebola žalobcovi odovzdaná po ukončení úkonu a ani prečítaná, ani preložená do materinského jazyku, v podstate došlo len k podpisu predložením nejakých dokladov formátu A4, takže v skutočnosti ani nevedel, čo vlastne podpísal. Následne bol žalobca prevedený o poschodie vyššie, na policajné oddelenie, kde ako tlmočník bola pribratá údajne ďalšia osoba, ktorá však netlmočila z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka, ale z jazyka ruského do slovenského jazyka a opačne, čo zapríčinilo, že žalobca v podstatných veciach absolútne strácal prehľad a nevedel o čo sa jedná. Tomuto nasvedčuje najmä skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí sa uvádzajú skutočnosti, udalosti a pod., ktoré nezodpovedajú realite a nemohli reálne v danom čase prebehnúť, tak ako ich popisuje rozhodujúci orgán. Žalobca namietal nedostatočnú znalosť slovenského jazyka a požadoval v súlade zo zákonom, aby bolo konanie vedené v jeho materinskom jazyku, k čomu nedošlo, nebolo mu umožnené vyjadriť sa pri správnom pochopení k celému priebehu konania, navyše, po ukončení zápisnice, táto mu nebola ani prečítaná, ani preložená, iba spolu s rôznymi ďalšími, mnohými dokumentárni, ktoré ani nevie, čo obsahovali, bol vyzvaný, aby ich na príslušnom mieste, kde ukázali prstom podpísal. Takže, za tejto situácie v žiadnom prípade nebolo možné hovoriť o riadnom a zákonnom priebehu konania. V odvolaní vzhľadom na uvedené dôvody žalobca navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako nezákonné zrušil, vrátil vec prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že sa dôsledne preverí a zistí skutkový stav, najmä ohľadom časov a úplnosti dokladov jednotlivých povolení, pretože zo zápisu napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, že príslušné rozhodnutia a povolenia k pobytu a ich pracovnej činnosti mal vo svojej dispozícii. Správny orgán vo svojom rozhodnutí tvrdil že, žalobca ako živnostník pre výkon prác musí mať pri sebe písomné zmluvy. Tento záver správneho orgánu je nesprávny, pretože výkon jednotlivých prác živnostník môže robiť aj na základe ústnych objednávok. Podľa žalobcu bolo potrebné pred vydaním rozhodnutia vypočuť aj zástupcu zamestnávateľa a ujasniť jednotlivé skutočnosti a odstrániť prípadné rozpory. To, že žalobca údajne nevedel uviesť čísla svojich účtov, prípadne adresy, je podľa žalobcu sporné, pretože, nebol riadnym spôsobom zabezpečený tlmočník, nebolo riadnym spôsobom zabezpečené tlmočenie z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského, čo nezodpovedá požiadavkám viesť príslušné konanie pred štátnymi orgánmi v materinskom jazyku dotknutej osoby. Bolo potrebné v prvopočiatku, v rámci poučení jednoznačným spôsobom žalobcu poučiť, jednak o možnosti vedenia konania v materinskom jazyku a jednak aj o možnosti požadovať právneho zástupcu, ktorého si mohol zvoliť, alebo mu mohol byť pridelený. Žalobca mal záujem, aby ho zastupovala osoba na to spôsobilá, či už odborne alebo jazykovo vybavená, o čom svedčia predchádzajúce konania, v ktorých mu príslušné doklady potrebné k pobytu na území SR, ale aj podnikanie zabezpečila a v konaniach ho zastupoval p. R.5. Žalobca poukázal na to, že dňa 23.12.2020 doplnil podané odvolanie po oboznámení sa spisovým materiálom, kde namietal osobu tlmočníka pribratého do konania správnym orgánom z dôvodu, že tento tlmočník prekladal žalobcovi do ruského jazyka. Tiež spochybňoval vyjadrenia do zápisnice. Z formulácii použitých slov je zrejmé, že žalobca sa vzhľadom k svojim vedomostiam a schopnostiam takto vyjadriť nemohol. 6. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nebol oprávnený na výkon svojej podnikateľskej činnosti, v konaní bol pribratý tlmočník z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a žalobca vypovedal za jeho prítomnosti. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že práve na základe vyjadrení žalobcu je zrejmé, že údaje dokladané k obnove prechodného pobytu boli nepravdivé. 7. Podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a správne nezaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní a nezaujal k nim právne relevantné stanovisko. Tiež odvolaním napadnuté rozhodnutie nepreskúmal dostatočne, a to aj z pohľadu jeho zákonnosti a správnosti. Žalobca ďalej uviedol, že podľa neho rozhodnutiami orgánov verejnej správy oboch stupňov došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, na zistenie objektívneho stavu, ako aj k porušeniu základných pravidiel správneho konania, zakotvených v ustanoveniach § 3 a § 4 Správneho poriadku. Podľa žalobcu žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri právnom posúdení veci nesprávne vyhodnotili daný skutkový stav, pričom je podľa neho dostatočne zrejmé, že neuviedol v konaní o obnovení povolenia na prechodný pobyt žiadne nepravdivé údaje. Žalobca tvrdil, že je riadne zapísaný do Obchodného registra svoju podnikateľskú činnosť vykonával na základe živnostenského oprávnenia. Na preukázanie uvedeného žalobca predložil čestné prehlásenie p. A., ktorý dňa 10.11.2020 v obci Sekule ako zástupca spoločnosti ABMI s.r.o. riadil výkon stavebných prác. Pri podávaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu predložil doklad o ubytovaní na adrese T., kde sa aj zdržoval. 8. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania 9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 10. Podľa úradného záznamu Prezídia PZ ÚHCP Trnava zo dňa 10.11.2020 bola dňa 17.9.2020 vykonaná bezpečnostno-represívna akcia spolu s Inšpektorátom práce Nitra a inými zložkami PZ, „zameraná na kontrolu dodržiavania povinností pre cudzincov podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a na zisťovanie nelegálnej práce v obci Sekule. Kontrola bola vykonaná na stavbe chodníka pri cintoríne, kde boli v súčinnosti s Inšpektorátom práce Nitra pri vykonávaní pracovnej činnosti kontrolovaní cudzí štátni príslušníci. V danom prípade bolo zistené na základe predložených cestovných pasov a dokladov o pobyte že sa jedná o osoby Ukrajinskej štátnej príslušnosti. Kontrolou bolo zistené, že 2 cudzinci vykonávali podnikateľskú činnosť bez zapísania obchodnej spoločnosti do obchodného registra SR a jeden cudzinec pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje. Dňa 10.11.2020 v čase 11.30 hod boli cudzinci v zmysle § 79 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov predvedení na OCP PZ Trnava na vykonávanie administratívnych úkonov.“ 11. Podľa Poučenia osoby pri použití oprávnenia predviesť cudzinca podľa § 79 zákona č. 404/2011 Z.z. žalobca svojim podpisom potvrdil, že dňa 10.11.2020 o 13.40 hod bol poučený v zmysle obsahu tohto poučenia. Na poučení je uvedený ako tlmočník p. R.. Tento tlmočník bol podľa obsahu administratívneho spisu prítomný aj pri ďalších úkonoch orgánu verejnej správy prvého stupňa. 12. V administratívnom spise orgánu verejnej správy prvého stupňa sa nachádza Oznámenie o nelegálnom zamestnávaní od Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 26.11.2020, v ktorom sa konštatuje zistenie nelegálneho zamestnávania osôb, medzi ktoré však žalobca nepatril. 13. Podľa Úradného záznamu PPZ ÚHCP Riaditeľstvo HCP Bratislava, Oddelenie CP PZ Trnava bol tlmočník R., ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ustanovený ako tlmočník z a do ukrajinského jazyka zo slovenského jazyka. Uvedený tlmočník bol ustanovený z dôvodu, že žiadny tlmočník, zapísaný v zozname tlmočníkov sa nemohol dostaviť. Následne bol tento tlmočník ustanovený za tlmočníka rozhodnutím z rovnakého dňa z dôvodu, že žalobca neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie. 14. Podľa zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 10.11.2020 o 14.20 hod, žalobca uviedol, že rozumie ustanovenému tlmočníkovi, nežiada prítomnosť právneho alebo iného zástupcu. V zápisnici sa ďalej uvádza najmä: „Otázka: Viete si zabezpečiť prostriedky na vycestovania z územie Slovenskej republiky prípadne máte na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie? Odpoveď: Vycestovanie na Ukrajinu si viem zabezpečiť z vlastných prostriedkov. Ubytovanie mám zabezpečené v ubytovni v Plaveckom Mikuláši, kde bývam už júla tohto roku. Adresu ubytovania v súčasnosti, ktorú som dokladal k obnove môjho prechodného pobytu neviem vôbec uviesť a nie neviem či by som tam išiel bývať. Túto adresu mi zabezpečil Ukrajinec, menom R., priezvisko neviem a žije v Bratislave. K R. som dostal cez známych, ktorý mi ho odporučili s tým, že mi pomôže vybaviť doklady k obnove pobytu. K veci uvádzam, že prvý krát som pricestoval na Slovensko v máji roku 2018 za účelom pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania - živnosti. Poradil mi to známy, ktorý mal na Slovensku pobyt menom R., priezvisko neviem. Dokumenty k pobytu mi zabezpečila nejaké spoločnosť z Prešova, ktorej meno neviem ale jednal som s osobou menom E. lebo E., neviem presne a tiež neviem uviesť ani jeho priezvisko. Túto spoločnosť mi tiež odporučil môj kamarát R.. Za všetky dokumenty potrebné k žiadosti som zaplatil 1850 €. Následnú žiadosť o pobyt som podával na cudzineckej polícii v Prešove a bol so mnou aj človek s tej spoločnosti, ktorá mi vybavovala dokumenty. Po podaní žiadosti som vycestoval naspäť na Ukrajinu a prišiel naspať po udelení pobytu v novembri roku 2018. Po príchode som prišiel do Dubnice nad Váhom do ubytovne a začal som pracovať na nejakej stavbe v okolí Trnavy. Toto všetko mi zabezpečil ďalší kamarát z Ukrajiny, ktorý žije na Slovensku menom Ivan, priezvisko neviem uviesť. Počas celého ďalšieho pobytu som robil na západnom Slovensku a tiež som tu na západe aj býval. Počas celého pobytu som vždy vykonával prácu bez nejakej zmluvy alebo obdobného dokumentu. Prácu som mal vybavenú vždy len ústne a výplatu som dostával vždy len na ruku. Papierovo neviem vydokladovať žiadny príjem. Od júla tohto roku pracujem pre pána Lukáša, priezvisko neviem uviesť a firma patrí jeho manželke. Prácu vykonávame väčšinou na Záhorí a dnes pri kontrole v obci Sekule som tiež pracoval pre A. avšak taktiež s ním nemám žiadnu zmluvu ohľadom vykonávanie práce. Výplatu mi posiela na bankový účet avšak bez vystavenia faktúry z mojej strany. V septembri roku 2020 som podával na cudzineckej polície v Bratislave žiadosť o obnovu prechodného pobytu na podnikanie. Dokumenty k tejto žiadosti mi vybavoval cudzinec meno R. priezvisko neviem a žije v Bratislave. Jediný dokument, ktorý mi nevybavoval bolo daňové priznanie a zisk, ktoré mi vybavovala tá firma, ktorá mi na začiatku vybavoval v Prešove aj pobyt. Celé daňové priznanie a výška môjho zisku boli len fiktívne účelové urobené, nakoľko neviem nič zdokladovať. Neviem ani vôbec uviesť tieto sumy ani výšku zisku, ktorá je v daňovom priznaní. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava začína voči Vám konanie vo veci administratívneho vyhostenia, nakoľko správny orgán zistil, že ste pri žiadosti o obnovu prechodného pobytu na účel podnikania uviedli zavadzajúce údaje ohľadom výšky zisku a zabezpečenie ubytovania. Otázka: Ste si vedomý toho, že ste porušili zákony Slovenskej republiky, konkrétne zákon NR SR číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odpoveď: Doteraz som o tom nevedel. Po ozrejmení policajtom som si toho vedomý a je mi to ľúto. Otázka: Boli ste z nejakej krajiny Európskej únie vyhostený? Odpoveď: Nie nebol. Otázka: Máte na území štátov Schengenského priestoru, alebo EÚ nejakých rodinných príslušníkov v priamom pokolení? Odpoveď: Nie nemám všetci žijú na Ukrajine.“ 15. Podľa zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 10.11.2020 o 15.50 hod, žalobca uviedol, že rozumie ustanovenému tlmočníkovi, nežiada prítomnosť právneho alebo iného zástupcu. K veci žalobca nové skutočnosti neuviedol, odkázal sa na svoju predchádzajúcu výpoveď, nové skutočnosti nedoplnil. 16. Rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA9-121-014/2020-AV zo dňa 10.11.2020 Oddelenie CP PZ Trnava rozhodlo podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona č. 404/2011 Z. z.. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. bol zároveň žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Českú republika. Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko. Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko) na dobu 1 (jeden) rok a podľa § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. bola žalobcovi uložená povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 10 (desať) dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa okrem iného uvádza nasledovné: „Vyťažovaním účastníka konania a lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že dňa 31.08.2020 podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava žiadosť o obnovu prechodného pobytu na účel podnikania ako živnostník. Dňa 3.11.2010 mu uvedené oddelenie pobyt obnovilo. Vyťažovaním bolo ďalej zistené, že účastník konania nemal nikdy počas celej dĺžky svojho pobytu na území Slovenskej republiky uzatvorené respektíve podpísané žiadny zmluvy upravujúce jeho prácu, nikdy nevystavil žiadnu faktúru za vykonanú prácu a ani nevie žiadnym spôsobom vydokladovať svoj zisk. Taktiež nevie vôbec uviesť žiadne skutočnosti k ubytovaniu a ani nepozná adresu svojho aktuálneho pobytu, ktorú dokladal k žiadosti obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. Na základe uvedeného vzniklo dôvodné podozrenie, že účastník konania uviedol pri konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania zavadzajúce údaje a z uvedeného dôvodu bol dňa 10.11.2020 v čase 11.30 hod v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov predvedený na správny orgán za účelom začatia konania o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. Lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra na správnom orgáne bolo zistené, že účastník konania má udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 03.11.2020 platný do 03.11.2021 a prihlásený na pobyt na adrese T., J. R. 3060/39. Správny orgán si počas konania zaobstaral podklady (lustrácie z informačných systémoch Ministerstva vnútra, doklady obsiahnuté v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, zápisnica o podaní vyjadrenia, záznam hliadky správneho orgánu) z ktorých následne vychádzal a z ktorých bolo zistené, že účastník konania uviedol v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. (konanie o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania) a to konkrétne výška zisku v daňovom priznaní, ktorá bola založená na fiktívnych a ničím nepodložených sumách a taktiež adresa ubytovania pri dokladaní dokumentov k obnove prechodného pobytu na ktorej účastník konania nikdy nebol, nevie ani uviesť presnú adresu samotného ubytovania a ako sám uviedol, nevie či by tak vôbec niekedy aj býval preto býval na inej adrese na ktorú nemal žiadny nájomný vzťah. Z uvedené jednoznačne vyplýva, že účastník konania by ani v budúcnosti nikdy reálne nebýval na adrese, ktorú uviedol pri konaní o obnovu prechodného pobytu na účel podnikania, nakoľko ani nevie adresu tohto ubytovania a ani kde sa samotné ubytovanie nachádza a taktiež nijako nevie zdokladovať svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a nevie predložiť zmluvy alebo faktúry Čo sa týkaj i jeho podnikania. Správny orgán má teda za preukázateľné, že údaje ohľadom zisku účastníka konania a údaje ohľadom jeho adresy ubytovania v konaní o obnovu prechodného pobytu na účel podnikania sú jednoznačne zavadzajúce a predložené len s cieľom domnelého splnenia podmienok obnovy prechodného pobytu na účel podnikania bez reálne základu a podloženia. Z uvedených dôvodov bolo voči účastníkovi konania začaté správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia s ktorým bol riadne oboznámený správnym orgánom prostredníctvom tlmočníka. Správny orgán hodnotil získané a podporne podklady (lustrácie z informačných systémoch Ministerstva vnútra, doklady obsiahnuté v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, zápisnica o podaní vyjadrenia, záznam hliadky správneho orgánu a podkladov, ktoré si zabezpečil správny orgán, osobný a súkromný život, prekážky administratívneho vyhostenia, úmysel) podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a konštatuje, že sú splnené dôvody ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z., t.j. správny orgán účastníka konania administratívne vyhosťuje z dôvodu, že správny orgán zistil, že uvádza na správna orgáne zavádzajúce údaj: v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. 17. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca dňa 20.11.2020 odvolanie, v ktorom namietal, že boli porušené jeho procesné práva a nedostatočne zistený skutkový stav. V konaní pred Inšpektorátom práce Nitra namietal najmä porušenie práva na zastúpenie v konaní, ako aj to, že nebola mu doručená/odovzdaná zápisnica z konania pred týmto orgánom, ani mu nebola prečítaná a preložená. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa namietal porušenie práva na vedenie konania v jazyku, ktorému rozumie, keďže ustanovený tlmočník tlmočil z jazyka slovenského do ruského a naopak, nie do jazyka ukrajinského, po ukončení zápisnice mu táto nebola preložená, ani prečítaná, iba mu bola predložená na podpis. Z uvedených dôvodov podľa žalobcu nemožno hovoriť o riadnom a zákonnom priebehu konania. Žalobca preto v odvolaní žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil. Žiadal, aby bol riadne zistený skutkový stav, najmä ohľadom čas a úplnosti dokladov jednotlivých povolení a žiadal, aby bol vypočutý aj H.. Tvrdil, že pobýval a podnikal na mieste, kde bol zadržaný, úplne legálne a jeho jediným pochybením malo byť to, že nemal niektoré doklady pri sebe v čase kontroly. Namietal nepresné zistenie skutkového stavu veci. V nadväznosti na uvedené bol názoru, že prípadné pochybenie z jeho strany podľa neho nezakladá také radikálne opatrenie ako vyhostenie, ale mala sa uložiť miernejšia sankcia. K odvolaniu boli priložené doklady o zdravotnom poistení žalobcu, zoznam vystavených faktúr, rámcová zmluva o poskytovaní služieb v stavebníctve, výpis z Obchodného registra žalobcu, výpis zo Živnostenského registra žalobcu, Osvedčenie o živnostenskom oprávnení žalobcu a iné. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 18. Rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/008626-006 zo dňa 25.1.2021 žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie vo všetkých bodoch výroku a odvolanie žalobcu zamietol. 19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že boli splnené podmienky včasnosti a prípustnosti podaného odvolania. 20. Žalovaný zhrnul skutkový stav, zistený v priebehu administratívneho konania nasledovne: žalobca má v SR prechodný pobyt na účely podnikania do 3.11.2021 a podniká v SR ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia. Kontrolou spolu s inšpektorátom práce na mieste bolo zistené, že tri osoby s ukrajinským štátnym občianstvom vykonávali činnosť na stavbe, a to bez zapísania obchodnej spoločnosti do obchodného registra, príslušného registrového súdu SR a jeden cudzinec pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania mal uviesť nepravdivé alebo zavádzajúce údaje. Nepravdivý údaj mal byť uvedený ohľadom ubytovania účastníka konania. 21. Kontrola bola vykonaná na pracovisku pri stavbe chodníka v obce Sekule jeden krát dňa 10.11.2020. Žalobcovi bol obnovený prechodný pobyt na území SR na účel podnikania, a podľa doposiaľ zistených informácii vykonával činnosť na základe vydaného živnostenského oprávnenia. Toto povolenie na prechodný pobyt mu bolo vydané dňa 03.11.2020. Podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní zahraničným právnickým osobám vzniká toto oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra. Týmto osobám vzniká živnostenské oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra. Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky, a to aj v prípade cudzincov. 22. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí trval na tom, že v správnom konaní bol pribratý tlmočník z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak, ktorý žalobcovi tlmočil a k námietkam splnomocneného zástupcu žalobcu uviedol, že tlmočník nie je oprávnený vysvetľovať paragrafové znenia v žiadnom konaní, ani nič čo mu nie je správnym orgánom povedané (resp. účastníkom konania keďže tlmočenie prebieha medzi týmito osobami); vysvetlenie paragrafových znení je oprávnený urobiť na požiadanie policajt, prípadne právny zástupca účastníka konania, alebo splnomocnená osoba v konaní. Skonštatoval, že žalobca teda vypovedal za prítomnosti tlmočníka. 23. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca mal mať na území SR zabezpečené ubytovanie v ubytovni Tarif v Bratislave, mal teda splnenú podmienku ubytovania, ktorá je požadovaná pri udelení, resp. obnovení prechodného pobytu podľa zákona č. 404/2011 Z. z. a aj z uvedeného dôvodu mu bol udelený prechodný na území SR na účel podnikanie podľa zákona č. 404/2011 Z. z. Avšak podľa výpovede žalobcu v zápisnici č. p.: PPZ-HCP-BA9-121-010/2020 zo dňa 10.11.2020 žalobca nemal ubytovanie v ubytovni, ktorú dokladoval pri obnovení prechodného pobytu, a tvrdil, že býva v H. R. od júla 2020. Adresu, ktorú dokladoval pri udelení prechodného pobytu nevedel žalobca vôbec uviesť a nevedel ani, či by tam išiel bývať. Túto adresu, kde dokladoval ubytovanie, mu mala zabezpečiť osoba, ukrajinskej štátnej príslušnosti. 24. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že údaje dokladané k obnove prechodného pobytu boli len účelovo predložené a nepravdivé, do konania k udeleniu prechodného pobytu predložené kvôli získaniu prechodného pobytu na území SR, čím žalobca správny orgán zavádzal a uvádzal nepravdivé údaje. 25. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol žalovaný podľa obsahu rozhodnutia vedený listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli a to z rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p.: PPZ-HCP-BA9-121- 014/2020-AV zo dňa 10.11.2020, zápisnice o podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-HCP-BA9-121- 010/2020-AV zo dňa 10.11.2020, záznam o pribratí tlmočníka č. p.: PPZ-HCP- BA9-121-008/2020- AV zo dňa 10.11.2020, úradný záznam podľa § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. č. p.: PPZ-HCP- BA9-121-001/2020-AV zo dňa 10.11.2020, potvrdenie ubytovacieho zariadenia pre účastníka konania zo dňa 27.8.2020 (K. Q. s.r.o., J. R. XX, BA). Vyjadrenie žalovaného 26. Podaním zo dňa 10.3.2021 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 27. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na zákonnosti a správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj na dôvodoch, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí uvedené. 28. K námietke žalobcu voči tlmočeniu žalovaný poukázal na to, že administratívne konanie bolo vedené za prítomnosti tlmočníka z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského. So žalobcom boli spísané dve zápisnice, kde žalobca zhodne dvakrát uviedol, že tlmočníkovi rozumie a súhlasí s tým, aby tlmočil dané konanie. Žalobca počas celého konania nemal k tlmočníkovi žiadne námietky, čoho následkom bolo podpísanie oboch zápisníc o podaní vyjadrenia bez výhrad. Počas celého konania bolo postupované tak, aby žalobca nebol ukrátený na svojich právach, o všetkých právach a povinnostiach bol náležite poučený a celé konanie bolo podľa žalovaného vedené v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je SR viazaná a právnymi predpismi Európskej únie. Vyjadrenie splnomocneného zástupcu ohľadom toho, že sa konanie viedlo v jazyku ruskom, a že sa žalobca nemohol ku konaniu riadne vyjadriť, považoval žalovaný za zavádzanie, nakoľko z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva opak. Žalobcovi bol cely priebeh konania tlmočený do ukrajinského jazyka a opakovane mal príležitosť sa vyjadriť ku všetkým prejednávaným skutočnostiam. 29. Žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu ohľadom jeho ubytovania, kde tvrdil že od júla 2020 býva v H. E. ako aj na to, že žiadosť o obnovenie prechodného pobytu žalobca podával 31.8.2020 a v tejto žiadosti deklaroval a preukazoval iné zabezpečené ubytovanie. Uvedené žalovaný vyhodnotil tak, že údaje dokladané k tomuto konaniu boli len účelovo predložené a nepravdivé a do tohto konania boli žalobcom predložené iba s cieľom domnelého splnenia podmienok, čím žalobca správny orgán zavádzal a uvádzal nepravdivé údaje. 30. K časti rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na obdobie jedného roka poukázal na to, že sa jedná o sankciu v spodnej hranici, ustanovenej zákonom, pričom boli zohľadnené dôvody, pre ktoré prišlo k porušeniu zákonných ustanovení. 31. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v administratívnom konaní neboli zistené zákonné prekážky administratívneho vyhostenia, bola skúmaná aj otázka rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu podľa článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z. Administratívne vyhostenie žalobcu bolo vydané podľa zákona č. 404/2011 Z. z. a v záujme verejného poriadku, zabráneniu a predchádzaniu opakovanému porušovaniu zákonov SR. Je podľa neho nevyhnutné, aby žalobca naďalej na území SR a členských štátov nepokračoval v porušovaní zákona a zavádzaní správneho orgánu. 32. K žalobným námietkam žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nežiadal prostredníctvom správneho orgánu o právne zastúpenie. 33. K námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave orgánom inšpekcie práce žalovaný uviedol, že jemu ani správnemu orgánu neprináleží sa vyjadrovať k postupu Inšpektorátu práce Nitra ani priebehu konania, ktoré viedol. Poukázal na to, že v administratívnom spise žalobcu absentujú akékoľvek podklady z tohto orgánu a jeho rozhodnutie nie je založené na zisteniach Inšpektorátu práce Nitra. Prípadné námietky na postup Inšpektorátu práce Nitra je podľa žalovaného potrebné adresovať orgánu, ktorý je oprávnený takéto námietky preveriť. 34. Žalovaný mal za to, že počas konania bol riadne a dostatočne zistený skutkový stav veci, na základe ktorého správny orgán rozhodol v medziach daných právnym poriadkom SR. Z administratívneho spisu a z vykonaného dokazovania je podľa žalovaného nesporné, že podklady zaobstarané správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V administratívnom spise sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel žalovaný k názoru, že administratívne vyhostenie žalobcu je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou správneho orgánu považoval žalovaný za nepochybné. 35. Žalovaný sa stotožnil s názorom správneho orgánu vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z., z dôvodu, že žalobca uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce. 36. K námietke žalobcu voči ustanovenému tlmočníkovi žalovaný doplnil, že žalobca počas celého konania nemal k tlmočníkovi žiadne námietky, čoho následkom bolo podpísanie oboch zápisníc o podaní vyjadrenia bez výhrad. Tlmočník, ktorý tlmočil celé konanie je rodený Ukrajinec, ktorý už 15 rokov žije na území SR a na správnom orgáne už tlmočil viacero konaní, pričom nikdy s ním neboli žiadne problémy ani sťažnosti. Všetky vyjadrenia splnomocneného zástupcu ohľadom tlmočenia žalovaný považoval za ničím nepodložené, nepravdivé, zavadzajúce, uvedené len s cieľom spochybniť samotné konanie. Obdobne žalovaný nesúhlasil aj s námietkami žalobcu ohľadom nepoučenia žalobcu o možnosti prítomnosti právneho zástupcu počas konania na správnom orgáne, nakoľko jedna z prvých otázok pri spisovaní zápisnice o podaní vyjadrenia bola práve otázka, či žalobca požaduje na správnom orgáne právneho zástupcu. 37. Žalovaný považoval za preukázané, že údaje ohľadom adresy ubytovania žalobcu v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR sú jednoznačne zavádzajúce a predložené len s cieľom domnelého splnenia podmienok udelenia prechodného pobytu na účel podnikania na území SR bez reálneho základu a podloženia. 38. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že nebol nedostatočne zistený skutkový stav. 39. Žalovaný bol názoru, že v podanej správnej žalobe žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti (len tie, ktoré už boli uvedené v odvolaní), na základe ktorých by bolo potrebné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť. 40. Žalovaný navrhol Krajskému súdu v Bratislave správnu žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov žalovaný považoval za zákonné . Ďalšie vyjadrenia 41. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 27.4.2021, v ktorom uviedol, že záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že žalobca uviedol v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z.z. nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje vyplývajú iba zo zápisníc o vyjadrení žalobcu, ktoré žalobca popiera. Dotknuté údaje nevyplývajú zo žiadnych iných dôkazov. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že nebýva na adrese, deklarovanej v konaní o udelení prechodného pobytu. Žalobca rovnako nesúhlasil so skutkovým stavom ohľadom účtov žalobcu, ako ho ustálil žalovaný. V tejto súvislosti žalobca opakovanie namietal porušenie jeho práva na pomoc tlmočníka ako aj to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal iba z údajného vyjadrenia žalobcu, ktoré iným spôsobom nepreveril. Skutkové a právne závery správneho súdu 42. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 43. Podľa rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré sú predmetom konania, žalobca bol administratívne vyhostený z územia SR z dôvodu uvedenia nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich informácií v konaní o obnovenie prechodného pobytu. Vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom napadnutého rozhodnutia žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a porušenie jeho procesných práv v administratívnom konaní. 44. V úradnom zázname orgánu verejnej správy prvého stupňa z rovnakého dátumu sa uvádza, že boli kontrolovaný traja cudzinci, z ktorých dvaja vykonávali podnikateľskú činnosť bez zapísania do obchodného registra a jeden pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje. Z tohto úradného záznamu vôbec nie je zrejmé, u ktorého z kontrolovaných subjektov bolo zistené vykonávanie práce bez zápisu do obchodného registra a u ktorého ďalší dôvod, uvedený v úradnom zázname, ani to o aké konkrétne zavádzajúce alebo nepravdivé údaje sa malo jednať. 45. Súd považoval za čiastočne dôvodnú námietku žalobcu, týkajúcu sa tlmočenia administratívneho konania. V administratívnom spise je síce založený úradný záznam, že všetci oficiálne zapísaný tlmočníci v danom jazyku boli nedostupný, ale v administratívnom spise sa nenachádza žiadny doklad, ktorý konkrétny oficiálny tlmočníci boli oslovený, kedy sa tak stalo a či oslovený tlmočník reagoval, akým spôsobom alebo nie. V obdobných prípadoch, na účely preskúmateľnosti postupu orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby takéto doklady boli súčasťou administratívneho spisu. 46. Súd nepovažoval za jednoznačne preukázané ani dôvody administratívneho vyhostenia, ktoré boli vo vzťahu k žalobcovi aplikované. 47. Podľa § 34 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný priložiť jednu fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú a) účel pobytu; to neplatí, ak skutočnosti preukázané dokladom podľa § 32 ods. 5 zostali nezmenené, b) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. a), 28 alebo § 29, c) zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23, 24 alebo § 30 ods. 1 písm. b) a c), d) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, 2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 24 a študuje na vysokej škole, 3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 26 alebo § 29, 4. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora 47) v Slovenskej republike, jeho manžela a dieťa alebo 5. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 25 ods. 1 písm. h) a vykonáva dobrovoľnícku službu v Európskej dobrovoľníckej službe, e) realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 22 a obchodná spoločnosť alebo družstvo v mene ktorých koná, nedosiahli v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7.. 48. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval na viaceré pochybenia žalobcu, najmä na to, že zavádzal vo vzťahu k pobytu, ktorý deklaroval pri žiadosti o obnovenie prechodného pobytu ako aj to, že uviedol zavádzajúce údaje vo vzťahu k podnikateľskej činnosti, ktorú mal na území SR vykonávať, konkrétne ohľadom zisku, ktorý mal pri svojej podnikateľskej činnosti dosahovať (strana 3 rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa). 49. Z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo však vôbec nie je zrejmé, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov mal žalobca v tejto súvislosti porušiť, resp. v súvislosti s ktorým zákonným ustanovením mal žalobca zavádzať. Následne potom absentuje akákoľvek správna úvaha, ako orgány verejnej správy postupovali pri aplikácii tohto nešpecifikovaného zákonného ustanovenia. Už samotná táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, zrušiť. 50. K porušeniu nešpecifikovaných právnych predpisov, vytýkaných žalobcovi orgánmi verejnej správy súd uvádza nasledovné: 51. Bez ohľadu na to, či žalobca býva alebo nebýva na adrese, ktorú uviedol pri vybavovaní prechodného pobytu, túto skutočnosť nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako porušenie ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov (uvedenie v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby). Žalobca mal totiž na obnovenie prechodného pobytu predložiť doklad o tom, že má zabezpečené ubytovanie na vymedzenú dobu. Takýto doklad aj v konaní o udelenie prechodného pobytu aj predložil a jeho pravosť dosiaľ nebola spochybnená. Zákon tu reálne nevyžaduje vyhlásenie o tom, že tam žiadateľ bude aj reálne bývať ani povinnosť zdržovať sa na tejto adrese Ak má takáto povinnosť pre žalobcu vyplývať z iného zákonného ustanovenia, orgány verejnej správy toto v preskúmavaných rozhodnutiach neuviedli. Teda len na základe skutočnosti, že žalobca nebýva na adrese, na ktorej mal zabezpečené ubytovanie, čo však žalobca poopiera, nemožno vyvodiť záver, že žalobca v konaní o udelenie prechodného pobytu klamal alebo zavádzal. 52. Správny súd na tomto mieste poznamenáva, že napadnuté rozhodnutie sa s výnimkou opisu priebehu administratívneho konania zaoberalo iba zavádzajúcimi údajmi, ktoré mal žalobca poskytnúť v s jeho pobytom, nie však už so zavádzajúcimi údajmi, ktoré by sa mali týkať podnikateľskej činnosti žalobcu a jeho zisku z podnikania. Zisk z podnikania nie je vôbec skutočnosťou, ktorá sa podľa § 34 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov pri žiadosti o obnove prechodného pobytu preukazuje. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa pri obnove prechodného pobytu preukazuje finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, čo je podstatne širšia kategória ako už dosiahnutý zisk z podnikateľskej činnosti. Preto skutkové zistenia orgánov verejnej správy o tejto otázke, ak by aj boli preukázané, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobcu spôsobom, ako to urobili orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach, teda že žalobca o tejto otázke pri obnove prechodného pobytu zavádzal. 53. Ako už bolo uvedené vyššie, ak orgány verejnej správy dospeli k záveru, že žalobca v nejakých konkrétnych otázkach pri obnove prechodného pobytu zavádzal, mali v prvom rade vymedziť skutkovo ako aj poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré konkrétne ustanovenia žalobca porušil, resp. v súvislosti s ktorými zavádzal alebo vo vzťahu k nim uviedol zavádzajúce údaje. Na tieto účely mali samozrejme aj uviesť správnu úvahu, z ktorej by bolo zrejmé, ako na zistený skutkový stav príslušnú právnu normu aplikovali, čo sa v danom prípade nestalo. 54. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené nedostatky správny súd nemal inú možnosť ako napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu podľa § 241 SSP zrušiť z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery ku ktorým orgány verejnej správy dospeli sú nepreskúmateľné. 55. V novom rozhodnutí sa žalovaný dôsledne vysporiada s nedostatkami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozhodnutí, prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie, potrebné na náležité posúdenie veci. 56. O vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie súd rozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP. 57. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).