Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/35/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200248 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200248.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: L.. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Pavol Kontra, advokát, so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, IČO: 42 321 859, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - rozhodnutie č. P - 8496/2016 zo dňa 09.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. P - 8496/2016 zo dňa 09.09.2016, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.11.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj len správny súd) dňa 24.11.2016, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia (opatrenia) žalovaného označeného ako Rozhodnutie č. P - 8496/2016, vydaného dňa 09.09.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie/opatrenie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 2. Správny súd vo veci rozhodol uznesením č. k. 6S/266/2016-22 zo dňa 30.04.2020 a žalobu odmietol. V dôsledku žalobcom podanej kasačnej sťažnosti vo veci rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžik/1/2018 zo dňa 14.01.2020, vyššie uvedené uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil pre konajúci správny súd záväzný právny názor, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie - opatrenie žalovaného spĺňa podmienky pre to, aby bolo podrobené súdnemu prieskumu. I. Priebeh administratívneho konania. 3. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomností obsahuje: písomnosť Okresného úradu Rožňava, Katastrálny odbor - Písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa 05.02.2014 adresované žalobcovi, Opakované písomné upozornenie žalobcu na porušovanie pracovnej disciplína zo dňa 26.03.2014, Písomné upozornenie žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 05.02.2016, Opakované písomné upozornenia žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 08.02.2016, 10.02.2016, 25.04.2016, 08.07.2016, 12.07.2016, 04.08.2016, 06.09.2016, 09.09.2016, Upozornenie a sťažnosť Obce Rudná na žalobcu zo dňa 19.08.2016 adresovanú Okresnému úradu Rožňava, Katastrálny odbor, Upozornenie a sťažnosť Združenie obcí mikroregiónu Dobšiná na žalobcu zo dňa 19.08.2016, Upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava zo dňa 06.09.2016, Protokol o kontrole Okresného úradu Košice č. 14/11/2016 zo dňa 25.03.2016, Protokol o výsledku kontroly žalovaného zo dňa 22.08.2016, Návrh na odňatie oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad zo dňa 05.09.2016, Oprávnenie číslo: LO-275/2012 zo dňa 12.01.2012 na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad vydané žalobcovi, Záznam z rokovania Komisie na overovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad z 09.09.2016, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.09.2016 a zo dňa 07.10.2016 k Rozhodnutiu o odobratí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, Odpoveď žalovaného žalobcovi zo dňa 15.11.2016. II. Napadnuté rozhodnutie. 4. Žalovaný (ďalej aj len ÚGKK SR) vydal dňa 09.09.2016 napadnuté opatrenie označené ako Rozhodnutie č. P - 8496/2016, ktorým predsedníčka ÚGKK SR v súlade s § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len katastrálny zákon) odobrala oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona, ktoré bolo vydané pre žalobcu, pod č. LO - 275/2012, evidenčné číslo 1037, zo dňa 12.01.2012. 5. Napadnuté opatrenie bolo odôvodnené tým, že dňa 05.09.2016 bol podaný návrh na odobratie žalobcovi oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, pričom dňa 09.09.2016 na zasadnutí Komisie na overovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad boli členovia komisie oboznámený s Protokolom o výsledku kontroly č. LPO - 7582/2016 zo dňa 22.08.2016 obsahujúceho výsledky kontroly stavu a kvality pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností za roky 2015 a 2016 vykonanej poverenými zamestnancami žalovaného. Z dôvodu obzvlášť hrubého porušenia právnych predpisov upravujúcich práva k nehnuteľnostiam Komisia odporučila odobratie žalobcovi oprávnenie rozhodovať o návrhu na vklad. III. Žaloba. 6. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že sa domáha svojho subjektívneho práva proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy na súdnu ochranu predmetným napadnutým rozhodnutím porušených a priamo dotknutých jeho práv ako ukráteného účastníka administratívneho konania na svojich právach na postup správneho orgánu v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, svoje práva a záujmy účinne obhajovať, vyjadrovať sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy v správnom konaní, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, aby sa správny orgán svedomito a zodpovedne zaoberal jeho vecou, aby bol o začatí správneho konania upovedomený, aby mohol v správnom konaní doplniť podklady potrebné pre rozhodnutie, aby bolo nariadené ústne pojednávanie vo veci a mohol sa na ňom zúčastniť, aby bolo rozhodnuté v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, aby rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo zrozumiteľné odôvodnenie, poučenie o odvolaní, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, aby poučenie o odvolaní obsahovalo údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či je možné sa proti nemu odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať, údaj či rozhodnutie možno preskúmať súdom, údaj či je právoplatné a vykonateľné a aby rozhodnutie bolo doručované účastníkovi konania v katastrálnym zákonom stanovenej lehote 15 dní. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie mu bolo do vlastných rúk doručené dňa 27.09.2016. 7. Žalobca poukázal na to, že komisia na overovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad odporučila odobrať mu oprávnenie rozhodovať o návrhu na vklad z dôvodu obzvlášť hrubého porušenia právnych predpisov upravujúcich práva k nehnuteľnostiam. V napadnutom rozhodnutí nebolo presne uvedené, čoho sa hrubé porušenie právnych predpisov týkalo. 8. Žalobca mal za to, že žalovaný nepostupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), nedal mu príležitosť práva a záujmy účinne obhajovať, vyjadrovať sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), žalovaný sa nezaoberal vecou svedomite a zodpovedne (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku), napadnuté rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), nebol o začatí konania upovedomený (§ 18 ods. 3 Správneho poriadku), nebolo nariadené ústne pojednávanie (§ 21 ods. 1, 2 Správneho poriadku), nemal možnosť doplniť podklady potrebné pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku), napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonmi (§ 46 Správneho poriadku), chýbalo v ňom poučenie o opravnom prostriedku (§ 47 ods. 1, 4 Správneho poriadku), bolo v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nebolo možné posúdiť, či bolo právoplatné a vykonateľné (§ 52 Správneho poriadku). Napadnuté rozhodnutie bolo vyhotovené dňa 09.09.2016, avšak jemu bolo doručené až dňa 27.09.2016, t. j. nebolo doručené v zákonnej lehote (§ 31 ods. 6 Katastrálneho zákona). 9. Žalobca vyjadril názor, že konaním žalovaného boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody (čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), bol postihnutý za svoj právny názor prejavený v rozhodnutiach, ktoré boli predmetom kontroly a on ako správny orgán konal a rozhodoval na základe Ústavy SR a spôsobom, ktorý ustanovil zákon a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a za prejavený názor ho nemožno postihovať. IV. Vyjadrenie žalovaného. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 17.01.2017 a nakoľko mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v celom rozsahu odmietol. Žalovaný uviedol, že dňa 09.09.2016 sa uskutočnilo rokovanie Komisie na overovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad (ďalej len „Komisia na overovanie“), ktorého predmetom bol o. i. aj návrh odboru katastrálnej inšpekcie ÚGKK SR č. OKI - 7999/683-2016, zo dňa 05.09.2016, na odňatie žalobcovi oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Prílohami tohto návrhu boli fotokópie rozhodnutí, ktoré v rámci konaní o návrhu na vklad vydal žalobca ako zamestnanec oprávnený rozhodovať o návrhu na vklad, opakované písomné upozornenia voči žalobcovi na porušenie pracovnej disciplíny zo strany vedúcej katastrálneho odboru, ako aj upozornenia prokurátora na nezákonnosť v konaní o návrhu na vklad a výsledky kontroly vykonanej nadriadeným orgánom. Na základe výsledkov rokovania a z predložených písomných dokladov Komisia na overovanie odporučila predsedníčke ÚGKK SR, aby v súlade s § 33a ods. 4 katastrálneho zákona odňala oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad žalobcovi. Tento svoj návrh odôvodnila Komisia na overovanie tým, že boli naplnené zákonné podmienky na odňatie oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, a to z dôvodu preukázaných opakujúcich sa obzvlášť závažných porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich práva k nehnuteľnostiam pri rozhodovaní o návrhu na vklad. Ako dôkaz slúžili najmä písomné podklady, a to fotokópie rozhodnutí vydaných v konaní o návrhu na vklad, ktoré vyhotovil žalobca ako zamestnanec, ktorý mal osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Následne predsedníčka ÚGKK SR vydala napadnuté rozhodnutie zo dňa 09.09.2016, ktorým odňala oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, ktoré bolo vydané pod č. LO - 275/2012, evidenčné číslo 1037, zo dňa 12.01.2012, a ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27.09.2016. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad bolo žalobcovi vydané až po vykonaní opakovanej skúšky na získanie oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad pred komisiou na overovanie, nakoľko v prvom termíne nesplnil podmienky na získanie tohto oprávnenia tým, že komisii na overovanie nepreukázal vedomosti z oblasti katastra a z oblastí súvisiacich s katastrom a skúške nevyhovel. 11. Komisia na overovanie je poradným orgánom predsedníčky ÚGKK SR, ktorej úlohou je overovať spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad podľa § 33 a 33a katastrálneho zákona. Oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad vydáva predseda UGKK SR po úspešnom vykonaní skúšky pred komisiou na overovanie. Rovnako tak, oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad odoberie predseda UGKK SR na odporúčanie komisie na overovanie. Komisia na overovanie je zložená z viacerých odborníkov z oblasti katastra nehnuteľností s dlhoročnými skúsenosťami, a tak je kompetentná posúdiť, či konkrétny uchádzač o vykonanie skúšky spĺňa podmienky na to, aby získal oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. 12. Dňa 30.09.2016 bolo ÚGKK SR doručené podanie, označené ako „Rozhodnutie o odobratí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností č. P - 8496/2016 - písomné vyjadrenie“. Následne bolo ÚGKK SR dňa 11.10.2016 doručené podanie, označené ako „Rozhodnutie o odobratí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností č. P - 8496/2016 - odvolanie“. V týchto podaniach žalobca vyjadril nesúhlas s odňatím oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad a navrhol, aby predsedníčka ÚGKK SR sama o odvolaní rozhodla a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovela v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 13. Dňa 04.11.2016 sa uskutočnilo zasadnutie rozkladovej komisie, ako poradného orgánu predsedníčky ÚGKK SR na prípravu návrhov rozhodnutí o rozklade, ktorého predmetom bolo o. i. podanie žalobcu, označené ako „Rozhodnutie o odobratí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností č. P - 8496/2016 - písomné vyjadrenie“ zo dňa 27.09.2016, ktoré bolo ÚGKK SR doručené dňa 30.09.2016. Následne bolo ÚGKK SR dňa 11.10.2016 doručené podanie, označené ako „Rozhodnutie o odobratí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností č. P - 8496/2016 - odvolanie“ zo dňa 07.10.2016. Ako vyplýva z označenia podaní, odvolanie smeruje proti rozhodnutiu predsedníčky ÚGKK SR č. P - 8496/2016, zo dňa 09.09.2016, ktorým v súlade s § 33a ods. 4 katastrálneho zákona odňala oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. 14. Rozkladová komisia sa na svojom zasadnutí jednomyseľne zhodla na tom, že rozhodnutie predsedníčky ÚGKK SR č. P - 8496/2016, zo dňa 09.09.2016, nemožno považovať za rozhodnutie v zmysle § 47 Správneho poriadku so všetkými náležitosťami rozhodnutia, nakoľko v takejto forme nemalo byť ani vydané. Rozkladová komisia odporučila predsedníčke ÚGKK SR odpovedať na podania žalobcu zo dňa 27.09.2016 a 07.10.2016 formou neformálneho listu, ktorý bol žalobcovi zaslaný pod č. LPO - 10499/2016/So zo dňa 15.11.2016 a doručený dňa 21.11.2016. 15. V ďalšom žalovaný poukázal na znenie ustanovení § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, § 6 ods. 1 SSP, ktoré odcitoval a konštatoval, že pokiaľ ide o konanie a rozhodovanie o žalobách, v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade môžu a musia preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Rozsah právomoci súdov pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Podľa § 7 písm. g) Správneho súdneho poriadku ide o. i. aj o: rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. 16. Podľa žalovaného je toto ustanovenie potrebné vykladať v spojitosti s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ten, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Negatívny výpočet uvedený v § 7 SSP má charakter výnimiek a nesmie byť rozširovaný, zásadne je taktiež potrebné vylúčil rozšírenie tohto ustanovenia na základe analógie. 17. Na základe uvedeného žalovaný ďalej uviedol, že rovnako nie je možné preskúmavať ani postup správneho orgánu smerujúci k vydaniu rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčený. 18. Podľa § 33 katastrálneho zákona, v konaní o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na úseku katastra, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. 19. Predpokladom na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad je a) ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v študijnom odbore geodézia a kartografia a b) úspešné vykonanie odbornej skúšky, ktorou sa overuje spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. 20. Podľa § 33a katastrálneho zákona, overovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad vykonáva komisia na overovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad (ďalej len "komisia na overovanie"). Predsedu, podpredsedu a ďalších členov komisie na overovanie vymenúva predseda úradu zo zamestnancov úradu, zo zamestnancov okresných úradov v sídle kraja a z ďalších odborníkov z vysokých škôl, vedeckých inštitúcií, zo stavovských organizácií a štátnych orgánov. Po úspešnom vykonaní skúšky pred komisiou na overovanie vydá predseda úradu na návrh komisie na overovanie zamestnancovi vykonávajúcemu štátnu službu na úseku katastra oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Predseda úradu vydá na návrh komisie na overovanie oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad aj zamestnancovi úradu, ktorý na úrade vykonával nepretržite počas aspoň piatich rokov právnickú prax a rozhodovaciu činnosť v správnom konaní. 21. Komisia na overovanie odporučí na návrh katastrálneho inšpektora, okresného úradu v sídle kraja alebo príslušného okresného úradu predsedovi úradu odobrať oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad zamestnancovi, ktorý obzvlášť hrubým spôsobom porušil všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce práva k nehnuteľnostiam, alebo zamestnancovi, ktorý úmyselne porušil všeobecne záväzné právne predpisy. 22. Podrobnosti o spôsobe, organizácii, ako aj o priebehu skúšky upraví skúšobný poriadok, ktorý vydá predseda úradu. 23. Osobitnú odbornú spôsobilosť je možné definovať ako súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných predpisov upravujúcich oblasť katastra a súvisiacich s katastrom. 24. Osobitná odborná spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad je predpokladom k tomu, aby zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na úseku katastra mohol rozhodovať v konaní o návrhu na vklad. Agenda rozhodovania o návrhu na vklad si vyžaduje ovládanie nielen ustanovení katastrálneho zákona a jeho vykonávacích predpisov, ale je tiež potrebné, aby v konaní rozhodovali osoby so znalosťami aj ďalších právnych predpisov, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami a právami k nehnuteľnostiam. Tieto osoby totiž rozhodujú vo vlastnom mene a berú za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Z uvedeného dôvodu sa okrem vzdelania vyžaduje aj osobitná odborná spôsobilosť, ktorá sa posudzuje samostatne. 25. Podľa názoru žalovaného, v prípade napadnutého rozhodnutia zo dňa 09.09.2016 o odňatí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, ide o také rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré sa zakladá výlučne na posúdení odbornej spôsobilosti ako základnej podmienky pre udelenie, resp. neudelenie oprávnenia rozhodovať o návrhu na vklad. Zároveň žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade odňatia osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad sa nejedná o nezvratný stav na strane žalovaného, nakoľko v zmysle § 33 katastrálneho zákona, ako aj skúšobného poriadku, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia predsedu ÚGKK SR č. P - 2181/1996 zo dňa 06.06.1996 o zriadení Komisie na overovanie spôsobilosti zamestnancov katastrálnych úradov rozhodovať o návrhu na vklad, sa môže žalobca na skúšku opätovne prihlásiť za splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok. 26. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dňa 13.12.2016 sa uskutočnili skúšky na získanie oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, na ktoré bol zo strany nadriadeného orgánu prihlásený aj žalobca. Žalobca sa však týchto skúšok nezúčastnil. 27. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad ako miestny orgán štátnej správy. Vnútornú a organizačnú štruktúru okresného úradu upravuje v súlade so zákonným splnomocnením § 2 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Smernica Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu v platnom znení, konkrétne Časť K. - Katastrálny odbor. Žalovaný ďalej považuje za potrebné uviesť, že podmienku osobitnej odbornej spôsobilosti musí splniť iba zamestnanec vykonávajú štátnu službu na úseku katastra v prípade rozhodovania v katastrálnom konaní o návrhu na vklad. Pokiaľ ide o výkon iného katastrálneho konania, príslušný zamestnanec nemusí spĺňať podmienku osobitnej odbornej spôsobilosti. 28. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na Okresnom úrade Rožňava, katastrálnom odbore zastáva funkciu vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam. Hlavnou úlohou žalobcu ako vedúceho oddelenia je riadiť oddelenie, organizovať a kontrolovať plnenie úloh podriadenými zamestnancami a zodpovedať za riadne plnenie úloh v rozsahu pôsobnosti oddelenia. Z uvedeného vyplýva, že ako vedúci oddelenia nepotrebuje nevyhnutne k svojej činnosti oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad, nakoľko rozhodovanie v katastrálnom konaní o návrhu na vklad nie je hlavnou náplňou výkonu jeho zamestnania. Oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad nie je ani podmienku výkonu funkcie vedúceho oddelenia. 29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odňatie osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad nepredstavuje právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania žalobcu. V prípade povolania, žalobca aj bez tejto osobitnej odbornej spôsobilosti môže vykonávať povolanie v študijnom odbore právo. Zároveň uvedená osobitná odborná spôsobilosť nepredstavuje prekážku výkonu zamestnania, nakoľko žalobca môže na Okresnom úrade Rožňava, katastrálnom odbore, vykonávať iné katastrálne konanie, na ktoré sa osobitná odborná spôsobilosť nevyžaduje v zmysle organizačnej štruktúry. V. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 30. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu (§ 114 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., v konaní o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na úseku katastra, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. 36. Podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 162/1995 Z. z., predpokladom na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad je a) ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo v študijnom odbore geodézia a kartografia a b) úspešné vykonanie odbornej skúšky, ktorou sa overuje spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. 37. Podľa § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z., v znení platnom v čase vydania napadnutého opatrenia, komisia na overovanie odporučí na návrh katastrálneho inšpektora, okresného úradu v sídle kraja alebo príslušného okresného úradu predsedovi úradu odobrať oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad zamestnancovi, ktorý obzvlášť hrubým spôsobom porušil všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce práva k nehnuteľnostiam, alebo zamestnancovi, ktorý úmyselne porušil všeobecne záväzné právne predpisy. 38. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 39. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 40. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 41. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 43. V prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu správny akt (opatrenie) - napadnuté rozhodnutie žalovaného č. P - 8496/2016 zo dňa 09.09.2016, ktorým bolo odobraté žalobcovi oprávnenie spôsobilosti na rozhodovanie o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona, ktoré mu bolo predtým vydané pod č. LO - 275/2012, evidenčné číslo 1037, zo dňa 12.01.2012, a to v rozsahu a dôvodov žalobných námietok. 44. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie (opatrenie) bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie (opatrenie) orgánu verejnej správy musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 45. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia (opatrenia), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí (opatrení), na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť opatrenia, na ktorého vydanie sa nevzťahoval Správny poriadok (všeobecný predpis o správnom konaní). 46. Správny súd v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžik/1/2018 zo dňa 14.01.2020 konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je takým správnym aktom (opatrenie), ktorý podlieha súdnemu prieskumu správnym súdom v rámci správneho súdnictva, ktorý má možnosť posúdiť jeho zákonnosť, ako aj zákonnosť postupu konajúcich orgánov verejnej správy predchádzajúcich jeho vydaniu. 47. Potom zároveň v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom bode uvedenom rozsudku najvyššieho súdu, ktorý je pre konajúci správny súd právne záväzný, správny súd posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia) žalovaného v zmysle vznesených žalobných námietok. Správny súd konštatuje, že napadnuté opatrenie muselo spĺňať základné náležitosti na rozhodnutie orgánu verejnej správy kladené v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t. j. jeho odôvodnenie musí obsahovať uvedenie toho, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho vydanie, akými úvahami bol konajúci orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu ako aj s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 48. V tejto súvislosti správny súd musí prisvedčiť žalobnej námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže z jeho odôvodnenia nijako nevyplýva uvádzaný dôvod - zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobcom pri plnení jeho pracovných povinností. Správny súd uvádza, že nie je postačujúce, ak takého dôvody (dôkazy) sú obsiahnuté len v administratívnom spise, tak ako tomu bolo v danom prípade, ale musia byť obsahom odôvodnenia vo veci vydaného rozhodnutia a zároveň z takýchto dôkazov logickou správnou úvahou musí vyplývať prijatý záver odôvodňujúci odobratie žalobcovi oprávnenie rozhodovať o návrhu na vklad. V žiadnom prípade nemôže stačiť také odôvodnenie napadnutého opatrenia ako v danom prípade, nakoľko z neho nijako nevyplýva, čo bolo dôvodom pre jeho prijatie a v čom malo spočívať obzvlášť hrubé porušenia právnych predpisov upravujúcich práva k nehnuteľnostiam žalobcom pri plnení jeho pracovných povinností. Potom je treba konštatovať, že napadnuté opatrenie je arbitrárne. 49. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vydaniu napadnutého opatrenia predchádzal katastrálnym zákonom predpokladaný procesný postup - riadne rokovanie Komisie (Záznam z rokovania zo dňa 09.09.2016), ktorej jedným z bodov (bod 1) bol aj návrh Odboru katastrálnej inšpekcie žalovaného zo dňa 05.09.2016 na odňatie žalobcovi oprávnenia spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad. K predmetnému návrhu boli pripojené ako prílohy: Protokol žalovaného o výsledku kontroly zo dňa 22.08.2016, vyjadrenie k Protokolu zo dňa 05.09.2016 - žalobca sa nevyjadril k vytknutým chybám, fotokópie rozhodnutí, ktoré v rámci konaní o návrhu na vklad vydal žalobca, opakované písomné upozornenia voči žalobcovi na porušenie pracovnej disciplíny zo strany vedúcej katastrálneho odboru zo dňa 06.09.2016, 04.08.2016, 12.07.2016, 08.07.2016, 25.04.2016, 10.02.2016, 08.02.2016, 05.02.2016, Protokol o kontrole č. 14/11/2016 Okresného úradu Košice zo dňa 25.03.2016, upozornenia prokurátora OP Rožňava zo dňa 06.09.2016 na nezákonnosť v konaní o návrhu na vklad (s viacerými podnetmi) a výsledky kontroly vykonanej nadriadeným orgánom. 50. Správny súd uvádza, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia v platnom znení katastrálneho zákona medzi kompetencie Komisie patrilo aj vydať odporučenie na návrh príslušného orgánu predsedovi úradu odobrať oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad zamestnancovi, ktorý obzvlášť hrubým spôsobom porušil všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce práva k nehnuteľnostiam (§ 33a ods. 4). V danom prípade bol katastrálnym zákonom predpokladaný postup zo strany konajúceho orgánu verejnej správy (žalovaného) zachovaný. 51. Zároveň správny súd uvádza, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia platná právna úprava (katastrálny zákon) neobsahovala výslovnú špecifickú úpravu zániku oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad v prípade jeho odobratia. Katastrálny zákon v danom čase v platnom znení nevylučoval možnosť aplikácie Správneho poriadku na konanie o vydanie napadnutého opatrenia. Až prijatá novela katastrálneho zákona účinná 01.10.2018 (zákon č. 212/2018 Z. z.) doplnením ust. § 33a ods. 4 upravila, že na odobratia oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad sa nevzťahuje Správny poriadok, t. j. nevydáva sa rozhodnutie s náležitosťami podľa Správneho poriadku a nie je možné sa voči takémuto rozhodnutiu odvolať v zmysle Správneho poriadku. Takáto právna úprava bola podľa dôvodovej správy k tejto novele motivovaná zámerom, aby osoba, ktorá závažným spôsobom porušuje právne predpisy pri rozhodovaní o návrhoch na vklad, nemohla oddialiť nastúpenie účinkov odobratia oprávnenia. Odobratie oprávnenia nebráni výkonu povolania, avšak osoba, ktorej bolo odobraté oprávnenie nebude môcť rozhodovať o návrhoch na vklad, aby sa zabránilo možným nezákonnostiam pri tomto rozhodovaní. 52. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že aj na predmetné administratívne konanie sa vzťahujú základné princípy „dobrej verejnej správy“ vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú svoje výslovné obsiahnutie v odporúčaniach Výboru ministrov Rady Európy. Z týchto odporúčaní (čl. 8, čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 14 Odporúčania CM/ REC (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe) vyplýva požiadavka na dodržanie základných procesných náležitostí každého administratívneho konania - vrátane oznámenia začatia administratívneho konania a umožnenia účastníkovi vyjadriť sa k administratívnemu konaniu a podkladom rozhodnutia, spolu s požiadavkou na odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu však tieto požiadavky v konaní žalovaným neboli dodržané, a to tak vo vzťahu k priebehu administratívneho konania ako aj vydanému napadnutému opatreniu. 53. Pojem „dobrá správa“ predstavuje súhrn zásad a požiadaviek v modernom demokratickom právnom štáte, ktorých spoločným cieľom je kvalitné, efektívne, transparentné a riadne fungovanie verejnej správy. Myšlienka, že ľudia majú právo na to, aby sa štát správal v zmysle týchto zásad a teda riadil štát „dobre“ sa dlhodobo tvorila na pôde Rady Európy, ktorá počnúc rokom 1977 prijala viacero rezolúcii a odporúčaní, ktorými formovala súčasnú podobu práva na dobrú správu, ktorej základným dokumentom je Kódex dobrej správy vecí verejných v odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“), obsahujúce niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na „dobrú verejnú správu“ potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch „dobrej správy“. Toto právo síce nepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Podobným spôsobom bolo právo na dobrú správu uznané aj v čl. 41 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie, podľa ktorého má každá osoba právo, aby inštitúcie a orgány Únie riešili jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranom čase. 54. Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy „dobrej správy“ podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. 55. Každá osoba (fyzická, právnická) má právo, aby orgány verejnej správy konali v súlade s princípmi, na základe ktorých sú vybudované. V súčasnej judikatúre súdov SR možno badať, že súdy čoraz viac vo svojich rozhodnutiach odkazujú na tieto princípy. 56. V prípade, ak by aj osobitný zákon (v danom prípade katastrálny zákon) vylúčil pôsobnosť všeobecného predpisu - Správneho poriadku, pričom tento lex specialis zároveň neupravuje určitú otázku, nemôže to znamenať založenie priestoru pre bezbrehú ľubovôľu konajúceho orgánu verejnej správy. Práve v takýchto prípadoch sú o to viac potrebné základné princípy správneho práva, resp. princípy „dobrej správy“. Takýto postup je plne aplikovateľný aj na prejednávaný prípad, pričom v čase vydania napadnutého opatrenia katastrálny zákon nevylučoval možnosť aplikovania Správneho poriadku na predmetnú vec. 57. Orgány verejnej správy musia konať a postupovať v súlade s princípmi „dobrej správy“. V prípade, ak sa na určitý postup orgánu verejnej správy nevzťahuje žiadne zákonné ustanovenie, ani v takom prípade nemôže príslušný orgán konať na základe ľubovôle, ale v súlade s predmetnými princípmi. Zároveň však, takáto absentujúca právna úprava môže byť v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Využitie princípov „dobrej správy“ v správnom konaní umožňuje orgánom verejnej správy konať v súlade s Ústavou SR. 58. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd ako dôvodnú námietku vzhliadol pochybenie žalovaného v správnom konaní v tom, že žalovaný v tomto konaní nepostupoval v súlade so základnými princípmi správneho konania (v zmysle Správneho poriadku), resp. princípmi „dobrej správy“. Pochybenie žalovaného spočívalo v tom, že nedal žalobcovi ako účastníkovi správneho konania (o odňatí odbornej spôsobilosti rozhodovania o vklade) vôbec vedieť, že je voči nemu takéto konanie začaté a zároveň žalobcovi neumožnil oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom (dôkazom) napadnutého rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Týmto postupom žalovaný porušil princípy „dobrej správy“ a predstavujúce základné zásady správneho konania. 59. Je treba prijať záver, že nedodržaním týchto princípov sa privodila situácia, kedy žalobca v dôsledku toho, že nebol upovedomený o začatí daného konania nemal objektívne žiadnu možnosť vyjadriť sa k veci, navrhnúť vykonanie dôkazov, a to napriek tomu, že toto konanie a z neho vzišlé napadnuté rozhodnutie malo priamy negatívny dopad na jeho práva. Takýmto postupom potom žalovaný zaťažil svoje konanie vadou, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v jeho konaní, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 60. Preto správny súd musí vyhodnotiť za dôvodné procesné pochybenia žalovaného spočívajúce v neupovedomení žalobcu o začatí administratívneho konania v danej veci, t. j. porušenie ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku a tiež neumožnení žalobcovi vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia - porušenie § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku a takýmto postupom žalovaného bola odňatá možnosť žalobcu sa v administratívnom konaní brániť a predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k dôkazom žalovaného. 61. Ďalšie procesné námietky žalobcu o nenariadení ústneho pojednávania vo veci, bližšie nešpecifikovaná skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nie je možné posúdiť či nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nekonkretizovaná námietka o tom, že žalovaný v administratívnom konaní nepostupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné, nakoľko jednak nemajú samy osobe spôsobilosť privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže nejde o také porušenia, takej intenzity, s ktorými by bolo možné spojiť porušenie právnych predpisov (príslušných ustanovení Správneho poriadku), ktoré by malo za následok nezákonnosť posudzovaného rozhodnutia (nenariadenie ústneho pojednávania vo veci - správne konanie je v zásade písomné) a jednak sú natoľko nekonkrétne a nešpecifikované, že nie je možné ich zodpovedne posúdiť. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorú žalobca nijako bližšie nešpecifikoval a neuviedol aké dôkazy mali byť v administratívnom konaní vykonané a neboli, správny súd vyhodnotil ako účelovú. 62. Správny súd záverom uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom v danej veci, napriek označeniu v žalobe žalobcom - Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra SR je žalovaný, t. j. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a nie tak, ako sa domnieva žalobca predsedníčka žalovaného, ktorá skutočnosť vyplýva z dlhoročnej ustálenej súdnej praxe, ktorá predstavuje notorietu a správny súd ju nebude opakovať. Predsedníčka žalovaného je len štatutárnym orgánom žalovaného bez vlastnej procesnoprávnej subjektivity, pričom žalovaným a v súdnom konaní vystupujúcim subjektom je ten orgán verejnej správy, v mene ktorého koná (Úrad geodézie, kartografie a katastra SR). Takto je to aj v prípade všetkých ostatných orgánov verejnej správy (ÚVO, jednotlivé ministerstvá SR a pod.). Zároveň z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že konajúci správny súd aj bez ďalšieho koná so subjektom (orgánom verejnej správy), ktorý je vo veci pasívne legitimovaným, bez ohľadu na jeho nesprávne označenie v žalobe. 63. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. 64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).