Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/65/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200512 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200512.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Prievidza, so sídlom Námestie slobody č. 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00 318 442, zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2072-9000/2021 zo dňa 11.03.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.04.2021 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 2072-9000/2021 zo dňa 11.03.2021, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 14.04.2021, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 2072-9000/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 5839-6000/2020-OD/13 zo dňa 12.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorý podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o verejnom obstarávaní“) uviedol, že kontrolovaný svojím konaním pri uzatváraní Kúpnej zmluvy č. 16/2019 z 09.01.2019 medzi kontrolovaným a spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o., Lesná 335/9, 972 17 Kanianka, IČO: 36 797 006 (ďalej aj len „TO-MY-STAV s.r.o.“), ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy dňa 23.07.2018 medzi kontrolovaným a TO-MY-STAV s.r.o. a nájomnej zmluvy č. 15/17 z 28.08.2017 medzi kontrolovaným a TO-MY-STAV s.r.o. porušil § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác týkajúcej sa výstavby bytového domu ,,Výstavba nájomných bytov 2x12 b.j. Bytový dom 5 a inžinierske siete, Ul. A., K.“ uzatvoril dňa 23.07.2018, so spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o., Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a následne dňa 09.01.2019 Kúpnu zmluvu č. 16/2019 bez aplikovania niektorého z postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní v dôsledku neoprávnenej aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, čo malo za následok výber konkrétneho hospodárskeho subjektu bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, aby mu bol priznaný nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Žalobca zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). 3. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca uviedol, že na základe napadnutých rozhodnutí, ich právnym následkom hrozí žalobcovi pokutové konanie podľa § 182 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní, v ktorom mu môže byť uložená pokuta, nakoľko v pokutovom konaní môže žalovaný uložiť žalobcovi pokutu až vo výške 5% zmluvnej ceny, pričom tieto právne následky môžu mať výrazne negatívny ekonomický (finančný) dopad na žalobcu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že riziko uloženia pokuty v sebe nesie nadväzujúce riziká, spočívajúce predovšetkým v tom, že by sa ako „dlžník štátu“ nemohol uchádzať o podporu a dotáciu na nevyhnutné verejné projekty. Listom č. spisu 7277-3000/2021 zo dňa 31.05.2021 žalovaný žalobcovi oznámil, že voči nemu začína správne konanie vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný už v Oznámení konštatoval, že žalobca porušil Zákon o verejnom obstarávaní, čím vopred prejudikoval spôsob svojho rozhodnutia v pokutovom konaní. V nadväznosti na opísaný prístup žalovaného žalobca poukázal na to, že hrozba závažnej (priamej i nepriamej) finančnej a hospodárskej ujmy je z tohto dôvodu znásobená a reálnejšia, a tým pádom je aj naliehavejšie, aby súd priznal jeho žalobe odkladný účinok. Žalobca zastáva názor, že uloženie pokuty je spôsobilé zastaviť možnosť žalobcu uchádzať sa o finančnú podporu k niektorým aktívnym projektom, zároveň zdôraznil, že jeho rozpočet je v dôsledku poklesu príjmov z podielových daní napätý, a prípadné uloženie pokuty zo strany žalovaného môže výraznejšie zasiahnuť aj poskytovanie iných v súčasnosti poskytovaných verejnoprospešných služieb. 4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 25.05.2021 a dňa 28.05.2021 predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že právnym následkom napadnutého rozhodnutia bude riziko začatia konania podľa ust. § 182 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný uviedol, že v prípade správneho konania o uložení pokuty podľa ust. § 182 zákona o verejnom obstarávaní ide o samostatné správne konanie, ktorého výsledkom by bolo vlastné rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému je možné ako opravný prostriedok podať rozklad a následne toto konečné rozhodnutie by bolo napadnuteľné vlastnou správnou žalobou na súde. Argumentácia žalobcu čo do prípadnej prekážky uloženej pokuty pre ním v súčasnosti podané žiadosti o finančnú podporu sa javí ako nedôvodná, nakoľko uloženie pokuty je realizovateľné až na základe konečného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom pokiaľ by došlo k jeho začatiu a následnému prerušeniu pre vedenie tohto súdneho konania je zrejmé, že skôr ako súd rozhodne o správnej žalobe, žalovaný potenciálnu pokutu žalobcovi neuloží. Žalovaný odôvodnil neopodstatnenosť návrhu žalobcu ustálenou praxou tunajšieho správneho súdu (napr. Uznesenia KS BA sp. zn. 6S/295/2016 zo dňa 21.03.2018, 5S/215/2017 zo dňa 16.02.2018, 6S/74/2018 zo dňa 21.09.2018), podľa ktorej uloženie odkladného účinku predstavuje výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca musí konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. Podľa žalovaného návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku neobsahuje žiadne dôkazy preukazujúce existenciu hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V konaní na základe ust. § 182 zákona o verejnom obstarávaní správny orgán samostatne skúma naplnenie skutkovej podstaty niektorého z tam definovaných správnych deliktov. Tvrdenie žalobcu, že na základe napadnutého rozhodnutia mu hrozí pokuta preto nie je založené na skutkových ani právnych okolnostiach. Uvedené správne konanie voči žalobcovi správny orgán doposiaľ ani len nezačal. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žiadosť žalobcu o priznanie odkladného účinku je aj vzhľadom na nepredloženie konkrétnych dôkazov nedôvodná, a preto žalovaný súdu navrhol, aby návrh na priznanie odkladného účinku ako nedôvodný zamietol. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.06.2021, kde okrem vyššie uvedeného uviedol, že na priznaní odkladného účinku správnej žalobe naďalej trvá. 6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141. 11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 12. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 13. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou značnej finančnej škody, ktorá by mala na žalobcu „priamy ekonomicky citeľný dosah“. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že napadnutým rozhodnutím mu môže byť uložená pokuta vysokej výšky. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a replikou žalobcu, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi značná finančná škoda, ktorá by mala na neho priamy ekonomicky citeľný dosah nepredložil. 14. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou značnej hospodárskej a finančnej škody ako dôsledku žalobcom predpokladaného zahájenia konania zo strany žalovaného o uloženie pokuty v zmysle ust. § 182 zákona o verejnom obstarávaní, a to na základe napadnutých rozhodnutí žalovaného. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na tvrdenia o možnej hrozbe „značnej hospodárskej a finančnej škody“ v dôsledku „možného konania o uloženie pokuty“ nepostačuje. Samotný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe totiž bez ďalšieho neosvedčuje jeho priznanie zo strany správneho súdu. 15. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 16. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 17. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu finančnej škody na jeho strane. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 18. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 19. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).