Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/71/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200529 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200529.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcov v 1. rade: I.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., v 2. rade: D.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX Q., obaja žalobcovia zastúpení: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava IČO: 00 603 481, vo veci preskúmania opatrenia - stanoviska Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava číslo: MAGS OUIC 65621/20-490138 42141/21 zo dňa 28.01.2021, v spojení so záväzným stanoviskom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava číslo: MAGS OUIC 43001/20-59184, zo dňa 20.02.2020, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vydalo ako dotknutý orgán dňa 20.02.2020 pod číslom MAGS OUIC 43001/20-59184 (ďalej aj ako „záväzné stanovisko 1/“), podľa § 140a ods. 3 - 4 a § 140b, zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „SZ“), k investičnému zámeru „Bytový dom na ulici U. W. L. F. Q.“, na parcele číslo: XXXX; s prípojkami IS aj na parcele číslo: XXXXX, v k. ú. P. L., miesto stavby: U. W. L., Q., spoločnosti PLAN-ING, s.r.o., Jakubovo námestie 13, 811 09 Bratislava, pre územné konanie, súhlasné záväzné stanovisko. 2. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalobcovia“) ako účastníci územného konania č. spisu 6619/26839/2020/STA/Fed, podali voči obsahu záväzného stanoviska 1/ dňa 21.10.2020 námietky na Miestny úrad Bratislava - Staré mesto, Stavebný úrad, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava. 3. Žalovaný žalobcom odpovedal stanoviskom k podaným námietkam číslo: MAGS OUIC 65621/20-490138 42141/21 zo dňa 28.01.2021 (ďalej ako „stanovisko 2/“) tak, že záväzné stanovisko 1/ potvrdil. II. Žaloba. 4. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 16.04.2021, sa žalobcovia domáhali preskúmania stanoviska 2/ v spojení so záväzným stanoviskom 1/. Žalobcovia uviedli, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzujú zo svojho postavenia účastníkov konania v územnom konaní, v rámci ktorého bolo predmetné záväzné stanovisko 1/ vydané. 5. Záväzné stanovisko 1/ podľa žalobcov patrí medzi najdôležitejšie podklady pre rozhodnutie v samotnom územnom konaní, z tohto dôvodu záväzné stanovisko 1/ výrazným spôsobom narúša a ohrozuje práva a právom chránené záujmy žalobcov. Žalobcovia uviedli, že napriek tomu, že samotné záväzné stanovisko 1/ je úkonom, ktorým nedošlo k založeniu, zmene, zrušeniu, či určeniu povinnosti žalobcov, ide o taký právny úkon, ktorý je spôsobilý citeľne, aj keď nepriamo, zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Orgán vydávajúci záväzné stanovisko má možnosť v tomto záväznom stanovisku záväzným spôsobom formulovať svoj názor s ohľadom na určitý chránený záujem. V tomto prípade žalovaný svojím súhlasným záväzným stanoviskom 1/ môže v prípade vydania územného rozhodnutia závažným spôsobom zasiahnuť majetkovú sféru žalobcov, a to napriek tomu, že sú jeho závery (podľa názoru žalobcov), prezentované v záväznom stanovisku 1/, nesprávne. 6. Žalobcovia deklarovali, že považovali za nevyhnutné vyčerpať všetky možné prostriedky nápravy, keď v rámci námietkového konania okrem samotného územného konania namietali aj nesúlad záväzného stanoviska 1/ so záväznou časťou územného plánu. Práve preto žalobcovia považujú za moment, kedy vyčerpali všetky možné prostriedky nápravy až moment oznámenia stanoviska 2/ o potvrdení záväzného stanoviska 1/. Žalobcovia tiež uviedli, že v čase vydania záväzného stanoviska 1/ neboli žalobcovia účastníkmi územného konania, z dôvodu opomenutia na strane stavebného úradu, do konania boli pribratí až neskôr. Stanovisko 2/ bolo žalobcom zaslané dňa 25.03.2021. 7. Žalobcovia sú názoru, že záväzné stanovisko žalovaného je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, čo opierajú o právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 5Sžo/54/2016 zo dňa 29.11.2016, v zmysle ktorého: „Z ustanovenia § 140a ods. 3 stavebného zákona vyplýva, že žalovaný ako dotknutý orgán podáva záväzné stanoviská, ktoré sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu. V danom prípade ide o podkladové rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre stavebný úrad (§ 140b ods. 1 stavebného zákona), ktorý z nich musí v stavebnom konaní vychádzať. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu síce nemá povahu úkonu, ktorým dochádza k priamemu zásahu do práv žalobcu avšak, vzhľadom na jeho záväznosť vo vzťahu k rozhodnutiu stavebného úradu je spôsobilé reálne zasiahnuť do práv žalobcu. Vzhľadom k tomu, že v týchto stanoviskách je obsiahnutý konštitutívny a záväzný prvok je potrebné ich považovať za formu rozhodnutia v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. Záver o preskúmateľnosti záväzných stanovísk dotknutých orgánov v správnom súdnictve možno vyvodiť aj z povinnosti dotknutého orgánu svoje záväzné stanovisko odôvodniť, nakoľko iba z odôvodnenia je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona). Záväzné stanovisko preto musí obsahovať dôvody tak, aby bolo preskúmateľné v rozsahu správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O.s.p.). K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 5Sžp/14/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom skonštatoval, že proti obsahu záväzného stanoviska možno podať nielen námietky (§ 140b ods. 5 a 6 stavebného zákona), ale že podľa dnes už ustálenej judikatúry aj záväzné stanoviská vydané dotknutými orgánmi, uplatňujúcimi záujmy chránené osobitnými predpismi v zmysle § 140b stavebného zákona, môžu podliehať prieskumu v správnom súdnictve (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. I. ÚS 354/08, Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 8As 47/2005). “ III. Právne posúdenie. 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. IV. Závery správneho súdu. 14. Predmetom súdneho preskúmania v zmysle žaloby je potvrdzujúce stanovisko Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava číslo: MAGS OUIC 65621/20-490138 42141/21 zo dňa 28.01.2021 (stanovisko 2/), v spojení so súhlasným záväzným stanoviskom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava číslo: MAGS OUIC 43001/20-59184, zo dňa 20.02.2020 (záväzné stanovisko 1/). 15. Správny súd pred samotným prieskumom najprv zisťoval, či v danom prípade súhlasné záväzné stanovisko 1/ a stanovisko 2/ o jeho potvrdení, sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a to s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 SSP. Potom správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti takému aktu orgánu verejnej správy vydanom v administratívnom konaní, ktorý nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 16. Podľa názoru súdu, záväzné stanovisko k investičnému zámeru pre územné konanie, nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe, nakoľko predmetné záväzné stanovisko je len jedným z množstva záväzných stanovísk (potrebných pre vydanie územného rozhodnutia), ktoré musí pri svojom konečnom rozhodnutí správny orgán, pri vydaní územného rozhodnutia vyhodnotiť, všetky vo vzájomnej súvislosti a následne vo veci žiadosti o umiestnení stavby, rozhodnúť. Predmetné záväzné stanovisko, v konaní o vydanie územného rozhodnutia, je len podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a preto nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu. Uvedený názor správny súd oprel aj o fakt, že až vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa končí konanie o žiadosti o umiestnení stavby. Získanie záväzného stanoviska je jedným z viacerých zákonom stanovených požiadaviek, ktoré musí stavebník ako účastník administratívneho správneho konania pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zabezpečiť a správnemu orgánu predložiť. 17. Správny súd poukazuje, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených SSP. V preskúmavanej veci nejde však o konečné rozhodnutia v správnom konaní, preto záväzným stanoviskom 1/ a ani stanoviskom 2/ nemôže dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu práv a povinností žalobcu v zmysle § 2 ods. 2 SSP a v dôsledku tohto žalobcovia nie sú na týchto právach ukrátení. Z uvedeného vyplýva, že záväzné stanovisko 1/, ako podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, rovnako aj stanovisko 2/, ktorým bolo toto záväzné stanovisko potvrdené, nie sú samostatne spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 18. Správny súd svoj právny názor oprel o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát 70. V zmysle predmetného rozhodnutia „ ... Kasačný súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že predmetné záväzné stanovisko žalovaného je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia. Pri formovaní svojho právneho záveru vychádzal zo skutočností, že najvyšší súd preskúmal podmienky na súdny prieskum a zistil rovnako ako krajský súd, že v danom prípade ide o napadnuté záväzné stanovisko, ktoré je opatrením podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktoré je tzv. podkladom pre vydanie v danom prípade, územného rozhodnutia v územnom konaní (umiestnenia stavby rodinného domu, pre ktorý je potrebné stavebné povolenie). Tiež správne zdôraznil aj správny súd, že v § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona je uvedený osobitný procesný mechanizmus účastníka územného konania, ktorým sa môže domáhať nápravy v rámci správneho konania, čo má tiež zásadný vplyv a utvrdzuje kasačný súd v názore, že správny súd žalobu žalobcu odmietol dôvodne. Podľa názoru najvyššieho súdu, záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. predmetné je rozhodnutím, resp. opatrením tzv. dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v územnom a stavebnom konaní, ktoré následne bude možné preskúmať súdom. Uvedené záväzné stanovisko z hľadiska konania žiadateľ - žalobca sleduje konečný hospodársky či spoločenský cieľ, ktorým je konkrétne v posudzovanom prípade stavba svojho rodinného domu. Získanie kladného záväzného stanoviska podľa § 10 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v spojení s § 140b ods. 1 Stavebného zákona je iba jedným z viacerých zákonných požiadaviek, ktoré musí žalobca ako účastník konania pre uskutočnenie svojho cieľa uskutočniť. Z objektívneho pohľadu je v rámci územného konania chráneným záujmom určité územie a jeho rozvoj. Aby bol tento chránený záujem rešpektovaný, vzhľadom k zložitosti a rozličnosti dopadov konkrétnych subjektívnych cieľov, majú orgány miestnej štátnej správy a stavebné úrady postupovať vo vzájomnej súčinnosti s dotknutými orgánmi chrániacimi verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Táto spolupráca sa prejavuje vydávaním záväzných stanovísk (§ 126 ods. 1, § 140a ods. 1 a § 140b ods. 1 Stavebného zákona). Je tiež potrebné zdôrazniť, že z § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona vyplýva, že pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu (a tiež pre rozhodnutie o stavebnom povolení), pre vydanie konečného rozhodnutia nie je potrebné získať len toto jednojediné záväzné stanovisko, ale celý súbor stanovísk, vyjadrení, atď., ktoré vytvárajú z pohľadu verejného práva spoločné reálne podmienky pre uskutočnenie subjektívneho cieľa (pozri k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu č. 12/2011 pod č. 2434/2011). ...“ 19. Pokiaľ ide o odkaz žalobcov na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/54/2016 zo dňa 29.11.2016, v zmysle ktorého je potrebné poskytnúť súdnu ochranu práv žalobcu a to prieskumom záväzného stanoviska dotknutého orgánu ešte pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu, t.j. že záväzné stanovisko je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, správny súd oprel svoje rozhodnutie o judikát uvedený v odseku 20. tohto rozhodnutia, rešpektujúc princíp právnej istoty, spočívajúci v záväznosti judikatúry. V zmysle všeobecných interpretačných pravidiel je nesporné, že v uvedenej právnej veci má prednosť aplikácia neskoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo navyše publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR. 20. Správny súd konštatuje, že v zmysle princípu právneho štátu je povinný rešpektovať princíp právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Všeobecne je potrebné konštatovať, že judikatúra si nárokuje pozíciu všeobecne záväzného prameňa poznania práva podopreného autoritou ústavného súdu a najvyššieho súdu. Tieto orgány súdnej moci majú vzhľadom k svojmu postaveniu v súdnom systéme k dispozícii aj zákonné prostriedky na zaistenie rešpektovania judikatúry súdmi nižšieho stupňa. Zjednocovanie a zverejňovanie judikatúry cestou ústavného súdu a najvyššieho súdu nepochybne pôsobí na celú právnickú obec a takáto judikatúra nemôže byť ponechaná bez povšimnutia. 21. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého súhlasného záväzného stanoviska 1/ vydaného pre územné konanie, vrátane stanoviska 2/, ktorým bolo uvedené záväzné stanovisko potvrdené, ktoré sú špecifikované v odsekoch 1. a 3. tohto rozhodnutia, v rámci správneho súdnictva a s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.