Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/82/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200567 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200567.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100232556/2021 zo dňa 09.02.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.04.2021 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 23.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 23.04.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100232556/2021 zo dňa 09.02.2021, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101579826/2020 zo dňa 14.10.2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 190.992,00 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2015 zo sumy 261.271,50 eura na sumu 70.279,50 eura. 2. Žalobným návrhom sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. 3. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že prípadným výkonom rozhodnutia by bol žalobca postihnutý v takej miere, že následná platobná neschopnosť by mala pre ne ho likvidačný charakter. Výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia v tomto štádiu znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie nakoľko poškodí dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti. Ohrozí žalobcu na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom pričom tak dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. S poukazom na skutočnosť, že pôsobí takmer 27 rokov na slovenskom i zahraničnom trhu a jeho zmluvnými partnermi sú veľké obchodné spoločnosti argumentoval i tým, že výkon rozhodnutia by mohol postihnúť aj dodávateľov žalobcu a odberateľov hotových výrobkov s dopadom na zamestnancov žalobcu (292 na TPP a 65 na dohodu o vykonaní práce). Tvrdil, že výkon rozhodnutia znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti, pričom táto skutočnosť je v dôsledku aktuálneho stavu v spoločnosti v súvislosti s opatreniami prijatými proti šíreniu COVID - 19 už aj v dnešnej dobe sťažená. Aktuálna situácia v neposlednom rade ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz a výkon rozhodnutia by túto nemožnosť plnenia záväzkov len znásobil. Ak by bol žalobca v prípade výkonu daňovej exekúcie vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, výkon jeho podnikateľskej činnosti bude podstatným spôsobom sťažený, nakoľko je viac ako pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia spoluprácu a zmluvné vzťahy. Následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Následne argumentoval tým, že: 1) táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu ako takej vo vzťahu k iným subjektom 2) zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo 3) žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Žalobca mal za to, že pre odloženie výkonu napadnutého rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky, t.j. žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosť zamestnávať....), pričom podľa žalobcu odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval i tým, že je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 29.06.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom podľa žalovaného nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol. 5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody a inými vážnymi nenapraviteľnými následkami. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia žalobcovi ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotného konštatovania žalobcu, že „okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho celkovej existencie“, bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania tohto tvrdenia a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany žalobcu, tvrdená hrozba závažnej ujmy, resp. vážne ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva. 12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotná výška dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi prvostupňovým napadnutým rozhodnutím, ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu dane, sama o sebe neosvedčuje hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu, prípadne ďalších subjektov - zamestnancov, dodávateľov, odberateľov. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov, len s poukazom na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, nevyčísliteľnej finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov, nepostačuje. 13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov. 14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, nevyčísliteľnej finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.