Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/76/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200581 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200581.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: npráp. F. X., ul. M. XXX, XXX XX B., zasúpený: JUDr. Marian Dzuroška, s.r.o., Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-71/2016/OPK zo dňa 28.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom verejnej správy 1. Žalobca dňa 15.05.2016 v čase mimo výkonu služby o 12.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. D. X., ev. číslo E. po miestnej komunikácii v smere z mesta E. F. k rekreačnej oblasti M., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu v Rimavskej Sobote, Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj PZ) v Rimavskej Sobote. Počas kontroly dokladov žalobca javil známky požitia alkoholu, preto bol príslušníkom PZ vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, čo opakovane odmietol. Následne sa odmietol podrobiť aj odberu krvi a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu. MUDr. G. G. v lekárskej správe zo dňa 15.05.2016 konštatuje, že žalobca uviedol, že ráno vypil 1 dcl vodky, ostatné popiera. Podľa vyjadrenia lekárky uvedeného v predmetnej lekárskej správe žalobca jednoznačne javí známky požitia alkoholu. 2. Žalobcu o začatí konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru upovedomil jeho nadriadený dňa 16.05.2016 písomnosťou č.p.: ORPZ-RS-OPP3-844-004/2016 zo dňa 16.05.2016. Súčasne ho upovedomil o možnosti vyjadriť sa k veci do 9.00 hod. dňa 20.05.2016. 3. Dňa 19.05.2016 zástupca žalobcu požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie aspoň do skončenia hospitalizácie žalobcu na psychiatrickom oddelení Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote. 4. Dňa 30.05.2016 požiadal nadriadený písomnosťou adresovanou psychiatrickému oddeleniu Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote o podanie správy v súvislosti s dĺžkou hospitalizácie žalobcu a možnosťou vykonania jeho výsluchu, resp. možnosti písomného vyjadrenia sa žalobcu k prebiehajúcemu personálnemu konaniu. Primár psychiatrického oddelenia MUDr. P. M. v odpovedi zo dňa 01.06.2016 uviedol, že žalobca je hospitalizovaný od 15.05.2016, prepustený bude 03.06.2016 a jeho práceneschopnosť potrvá približne týždeň po prepustení. Zároveň uviedol, že žalobca môže byť vypočutý aj počas hospitalizácie bez ovplyvnenia jeho psychickej schopnosti podať relevantné údaje k predmetnej veci. Nadriadenému bola predmetná správa doručená dňa 03.06.2016, v deň prepustenia žalobcu z hospitalizácie. 5. Po dohode s advokátom sa mal dňa 07.06.2016 uskutočniť výsluch žalobcu, no dostavil sa len jeho advokát, ktorý uviedol, že psychický stav žalobcu sa zhoršil a od 06.06.2016 je hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v E.. MUDr. L. T., primárka psychiatrického oddelenia NsP sv. V. v E. dňa 13.06.2016 písomne oznámila nadriadenému, že žalobca je hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v E., jeho pobyt potrvá ešte približne 3 týždne, pričom ho počas hospitalizácie nie je vhodné vypočúvať. 6. Ďalší termín na vyjadrenie mal žalobca určený na deň 20.06.2016, no žalobca sa nedostavil, ani sa písomne k veci nevyjadril. Opätovne bol dňa 20.06.2016 nadriadeným písomne vyzvaný, aby sa k veci vyjadril do dňa 28.06.2016. Žalobca však svoje právo nevyužil a dňa 27.06.2016 doručil advokát žalobcu žiadosť o odklad podania vyjadrenia. 7. Žiadosťou zo dňa 16.05.2016 požiadal žalobca o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) ku dňu 31.07.2016. Žiadosť bola žalovanému doručená dňa 17.05.2016. Riaditeľ OO PZ Rimavská Sobota, riaditeľ OPP OR PZ v Rimavskej Sobote a riaditeľ OR PZ v Rimavskej Sobote doporučili žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 31.07.2016 realizovať kladne, resp. s podanou žiadosťou žalobcu súhlasili. 8. Personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Rimavskej Sobote č. 103 zo dňa 15.06.2016 bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ dňom 31.07.2016. Rozhodnutie bolo oznámené vyhlásením dňa 21.06.2016 a nebolo proti nemu podané odvolanie. 9. Následne minister vnútra SR personálnym rozkazom č. 184 zo dňa 14.07.2016 prepustil žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, funkcia: referent - stála služba (13416) Obvodného oddelenia Policajného zboru Rimavská Sobota, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. Služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že bolo preukázané, že žalobca svojim konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy u žalovaného spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď po tom ako viedol osobné motorové vozidlo a javil známky požitia alkoholu, opakovane sa na výzvu policajtov i nadriadených odmietol podrobiť dychovej skúške v súvislosti s vedením motorového vozidla ako aj lekárskemu vyšetreniu na alkohol alebo iné návykové látky odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, hoci javil známky ich užitia, čím zmaril objektívne zistenie, či nie je nimi ovplyvnený. Žalobca konal v rozpore s ust. § 3 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je účastník cestnej premávky ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo iný osobitný predpis. Porušil tiež čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení nariadení ministra vnútra SR č. 6/2003 a č. 40/2004. Zároveň žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a) a g) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože sa mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Podľa žalovaného ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinnosti a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že nadriadený dôvod prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, teda žalobcu, zistil dňa 15.05.2016, t.j. v deň, kedy sa žalobca dopustil protiprávneho konania. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane dôkazového materiálu bol ministrovi vnútra SR doručený dňa 08.07.2016. V zmysle poučenia, proti tomuto rozhodnutiu možno podať do 15 dní od oznámenia tohto rozhodnutia rozklad. 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-71/2016/OPK zo dňa 28.09.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. II. Žaloba 11. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-71/2016/OPK zo dňa 28.09.2016, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 184 zo dňa 14.07.2016, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a rozklad žalobcu zamietol. 12. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. d), e), g) SSP). Má za to, že žalovaný sa dôsledne nezaoberal možnosťou zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie. V tejto súvislosti mali byť na správne konanie použité zásady trestného konania podľa trestného poriadku, najmä právo na spravodlivé prejednanie veci v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ako i povinnosť orgánov s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti jeho osobe, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Je názoru, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s jeho argumentáciou, že personálny rozkaz je v rozpore s ust. § 241 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., keď vo výrokovej časti absentuje popis skutku zakladajúci dôvod na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, najmä uvedenie miesta, času, spôsobu konania, pripadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. 13. Žalovanému tiež vytýkal, že tento akceptoval nezákonný postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý nerešpektoval lekárskymi správami podložené závery o jeho zlom psychickom stave, ktorý si vyžiadal nielen akútnu hospitalizáciu, ale aj nevyhnutné obmedzenia spočívajúce v zákaze jeho výsluchu a realizácie úkonov, ktoré by oživovali prežité udalosti a negatívne pôsobili na jeho zdravotný stav bez možnosti využiť svoje právo k veci sa vyjadriť a následne nahliadnuť do spisového materiálu, ktorý vo veci personálnym rozkazom rozhodol. 14. Zdôraznil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neakceptoval ani jeho tvrdenie, že vydaniu napadnutého personálneho rozkazu bráni personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote č. 103 z 15.06.2016, ktorým bol podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Je nepochybné, že tento personálny rozkaz bol vydaný v súvislosti s udalosťou z 15.05.2016 a akceptoval jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. V čase vydania napadnutého personálneho rozkazu bol už personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote č. 103 z 15.06.2016 právoplatný. 15. Poukázal, že ust. § 189 zákona č. 73/1998 Z.z. taxatívne vymenúva druhy skončenia služobného pomeru a to vrátane uvoľnenia (§ 189 písm. b/ cit. zákona) a prepustenia (§ 189 písm. c) cit. zákona). Pokiaľ teda došlo k skončeniu služobného pomeru uvoľnením, týmto druhom sa aj služobný pomer končí. Vyplýva to aj z textovej časti uvedeného ustanovenia. Pokiaľ teda končí jeho služobný pomer právoplatným uvoľnením, nemôže dôjsť k ukončeniu služobného pomeru aj prepustením. Bráni tomu prekážka rozhodnutej veci. 16. Za nezákonnú považuje aj skutočnosť, že konanie viedol a návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru spracoval pplk. Bc. L. U., riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Rimavskej Sobote, ktorý pre pomer k veci mal byť z tohto konania a spracovania návrhu vylúčený, pretože bol priamy svedok udalosti a naviac bol vypočutý i ako svedok v rámci trestného konania. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že s námietkami žalobcu sa nestotožňuje a skutkový stav bol zistený v súlade so zákonom riadne a úplne, pričom prvostupňové rozhodnutie je zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia obsahuje uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého minister vnútra SR rozhodol tak, ako to vyžaduje § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. a nie je namieste namietať absenciu popisu skutku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 74/02 a 4Sž 99/03. K výsluchu žalobcu uviedol, že zo správy MUDr. M. zo dňa 01.06.2016 je zrejmé, že výsluch žalobcu je možný a možno ho realizovať aj počas hospitalizácie žalobcu, bez ovplyvnenia jeho psychickej schopnosti podať relevantné údaje k predmetnej veci. Žalobcovi bol viackrát stanovený termín, kedy sa mohol k veci vyjadriť, o čom bol upovedomený aj advokát žalobcu a súčasne bol upozornený, že pokiaľ sa osobne, písomne alebo prostredníctvom advokáta nevyjadrí, bude konanie o prepustení ukončené bez jeho vyjadrenia. Podľa vyjadrenia JUDr. M. psychický stav žalobcu od začatia konania o jeho prepustení nebol taký zlý, aby sa nemohol k veci písomne alebo ústne do zápisnice vyjadriť. Obrana žalobcu v tomto smere sa javí ako účelová s cieľom „podržať“ konanie o jeho prepustení až do dňa 31.07.2016, kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ. 18. K nariadeniu znaleckého dokazovania žalovaný uviedol, že v personálnom konaní sa nerieši otázka zodpovednosti žalobcu za trestný čin, preto dôkaz zabezpečovaný v trestnom konaní týkajúci sa psychického stavu žalobcu nepovažoval nadriadený za relevantný v personálnom konaní. Intenzita protiprávneho konania žalobcu a jeho zodpovednosť zaň by zabezpečením predmetného dôkazu nebola v personálnom konaní o prepustení nijako oslabená. V personálnom konaní bolo zákonným spôsobom preukázané naplnenie podmienok prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. 19. Žalovaný taktiež nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že napadnutému rozhodnutiu bráni prekážka rozhodnutej veci. Skončenie služobného pomeru uvoľnením je upravené v § 191 ods. 1 až 8 zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa ods. 1 cit. ustanovenia zákona, policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, služobný pomer podľa ods. 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením mu bolo oznámené v súlade s ust. § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Nadriadený postupoval v súlade s uvedeným. 20. V prípade žalobcu súbežne prebiehalo i personálne konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru, nakoľko svojim protiprávnym konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru č. 184 zo dňa 14.07.2016 bol žalobcovi doručený dňa 18.07.2016 a jeho advokátovi dňa 19.07.2016. Služobný pomer žalobcu preto skončil prepustením dňom doručenia predmetného personálneho rozkazu, teda 19.07.2016 v súlade s ust. § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. Napadnutý personálny rozkaz o prepustení žalobcu nadobudol účinnosť skôr ako personálny rozkaz riaditeľa OR PZ v Rimavskej Sobote č. 103 zo dňa 15.06.2016. 21. Žalovaný nesúhlasil i s ostatnou námietkou žalobcu, podľa ktorej mal byť riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Rimavskej Sobote pre pomer k veci z tohto konania vylúčený. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. návrh na prepustenie spracováva spravidla bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Vypracovaniu návrhu na prepustenie predchádza konanie, ktoré analogicky s uvedeným ustanovením zákona tiež spravidla vedie bezprostredne nadriadený. Riaditeľ OO PZ v Rimavskej Sobote bol na konanie príslušný a celé personálne konanie prebehlo v súlade so zákonom a jeho náležitý postup je podporený aj stanoviskom vyššieho nadriadeného a ďalších nadriadených žalobcu, ktorí sa vyslovili v návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru. IV. 22. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/230/216-48 zo dňa 31.05.2018 tak, že zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 2Sžk/32/2018 zo dňa 24.03.2021 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 230/216-48 zo dňa 31.05.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd nesprávne právne posúdil riadne zistený skutkový stav veci jednak vo vzťahu k vyhodnoteniu existencie tvrdenej prekážky res iudicata a v nadväznosti na to aj otázke jej dôsledku - (ne)dôvodnosti preskúmavania žalobných dôvodov spochybňujúcich zákonnosť rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vzhľadom na namietané pochybenia správnych orgánov v súvislosti so správnym konaním predchádzajúcim vydaniu jeho rozhodnutia. 23. Po vrátení veci krajskému súdu bola vec zapísaná a ďalej vedená pod sp.zn. 1S/76/2021. V. Právne posúdenie 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžk/32/2018 zo dňa 24.03.2021 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správny vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 28. Podľa § 189 písm. b) a c) zákona č. 73/1998 Z.z., služobný pomer sa končí b) uvoľnením, c) prepustením. 29. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. 30. Podľa § 191 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti. 31. Podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. 32. Podľa § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 33. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 34. Podľa § 194 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení. 35. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 36. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. 37. Podľa § 242 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu a) uložení disciplinárneho opatrenia, b) o náhrade škody, c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu, d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia. 38. Podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z.z. proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní. 39. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. 40. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. 41. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.05.2016 podanou na predpísanom tlačive, doručenou žalovanému dňa 17.05.2016 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 zák. č. 73/1998 Z.z.. Konanie o uvoľnenie žalobcu zo služobného pomeru sa začalo na návrh žalobcu doručením jeho žiadosti žalovanému dňa 17.05.2016 (§ 235 ods. 1 a 2 zák. č. 73/1998 Z.z.). Súčasťou žiadosti podanej na predpísanom tlačive bolo aj stanovisko nadriadených, ktorí vyjadrili svoj súhlas s uvoľnením žalobcu zo služobného pomeru dňa 31.07.2016 z čoho vyplýva, že žalobca a nadriadený sa dohodli na skončení služobného pomeru žalobcu ku dňu 31.07.2016. 42. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote č. 103 zo dňa 15.06.2017 bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 31.7.2016. Rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené dňa 21.06.2016, odvolanie voči nemu podané nebolo a rozhodnutie o uvoľnení nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolanie dňa 06.07.2016 (§ 241 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z.z.). 43. Súbežne s konaním o uvoľnenie žalobcu zo služobného pomeru prebiehalo i konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktoré začalo z podnetu nadriadeného žalobcu - riaditeľa OO PZ Rimavská Sobota, doručením žalobcovi upovedomenia o začatí konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, dňa 16.05.2016, kedy žalovaný urobil voči žalobcovi prvý úkon (§ 235 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z.). V predmetnom konaní minister vnútra SR prepustil žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z. personálnym rozkazom č. 184 zo dňa 14.07.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.07.2016. Žalobca voči personálnemu rozkazu o prepustení podal rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.09.2016. 44. Personálnym rozkazom č. 103 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru PZ, právoplatným dňa 06.07.2016 bolo rozhodnuté o tom, že služobný pomer žalobcu trvá do 31.07.2016. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci je v tomto štádiu konania podstatné vyriešenie otázky, či táto skutočnosť tvorí prekážku pre postup nadriadeného žalobcu, spočívajúci vo vydaní personálneho rozkazu č. 184 dňa 14.07.2016 o ukončení služobného pomeru dňom doručenia rozhodnutia, vykonateľného dňa 19.07.2016 (doručením personálneho rozkazu s určením skončenia služobného pomeru), tak ako uviedol aj najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 2Sžk/32/2018. Len pre úplnosť treba uviesť, že obe konania, výsledkom ktorých bolo/malo byť ukončenie služobného pomeru boli začaté v ten istý deň 16.05.2016. 45. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku ďalej konštatoval, že: „za rozhodujúcu skutočnosť podľa názoru súdu je potrebné považovať, že bez ohľadu na právoplatnosť personálneho rozkazu č. 103 vydaného na základe žiadosti žalobcu, jeho materiálne dôsledky, prejavujúce sa v zániku povinností žalobcu vyplývajúcim z jeho služobného pomeru a samozrejme aj jeho právnych nárokov viažucich sa na trvajúci služobný pomer, pretrvávali až do 31.07.2016. 46. Nemožno opomenúť, že zatiaľ čo v prípade prepustenia zo služobného pomeru na základe žiadosti žalobcu sa jedná o zákonom garantované rešpektovanie prejavu vôle skončiť služobný pomer, so všetkými vyplývajúcimi legitímnymi nárokmi, najmä v oblasti nárokov zo sociálneho zabezpečenia, v prípade prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z. sa jedná o osobitne upravený dôvod skončenia služobného pomeru s negatívnym dôsledkom na rozsah zákonných nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia (napr. zníženie výsluhového dôchodku a strata nároku na odchodné v zmysle § 31 a 33 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov). V zmysle uvedenej právnej úpravy nárok na plnú výšku výsluhového dôchodku a nárok na odchodné môže vzniknúť príslušníkovi iba v prípade, ak počas predpokladaného trvania služobného pomeru (do 31.07.2016) príslušník plnil povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru riadne, čo vylučuje prípad, keď boli splnené zákonné podmienky na to, aby služobný pomer zanikol zákonným postupom na základe dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. 47. Aj keď účelom tohto konania nie je rozhodovanie o nároku na sociálne zabezpečenie policajta v prípade skončenia služobného pomeru, použitá argumentácia podporuje súdom vyhodnotenie významu právoplatnosti rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., keď za skutočnosť ohraničujúcu časový rámec, dokedy môže byť rozhodnuté o prepustení je potrebné považovať dátum 31.07.2016, kedy by za neprítomnosti iného dôvodu skončenia služobného pomeru tento skončil na základe rozhodnutia o uvoľnení.“ 48. Tiež je potrebné zdôrazniť, že konanie vo veci uvoľnenia zo služobného pomeru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. a konanie o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. nie sú tou istou vecou, bez ohľadu na skutočnosť, že v oboch prípadoch je možným dôsledkom ukončenie služobného pomeru policajta. Z uvedeného dôvodu námietke žalobcu, že: „pokiaľ končí jeho služobný pomer právoplatným uvoľnením, nemôže dôjsť k ukončeniu služobného pomeru aj prepustením“ nebolo možné prisvedčiť, nakoľko materiálne dôsledky personálneho rozkazu o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru PZ, prejavujúce sa v zániku povinností žalobcu vyplývajúcim z jeho služobného pomeru a samozrejme aj jeho právnych nárokov viažucich sa na trvajúci služobný pomer, pretrvávali až do 31.07.2016. Uvedené podporuje i právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 5Sžo/23/2011 zo dňa 27.10.2011, v zmysle ktorého: „plynutie lehoty na skončenie služobného pomeru uvoľnením nie je ochrannou dobou, počas ktorej by policajt nemohol byť prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z.z.. Takto potom podľa najvyššieho súdu, uvoľnenie zo služobného pomeru žalobcu na vlastnú žiadosť k 31.10.2003 v zmysle rozkazu prevzatého žalobcom dňa 11.09.2003, nie je právnou prekážkou na postup žalovaného podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z.z., pretože služobný pomer žalobcu trval až do 31. októbra 2003“. 49. Žalobca ďalej namietal, že bolo porušené jeho právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti a tiež, že mu bolo znemožnené vyjadriť sa ku konaniu o prepustenie zo služobného pomeru a oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu v stave, ktorý by nevzbudzoval žiadne pochybnosti o príčetnosti a to za účasti jeho právneho zástupcu. Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že i táto jeho námietka nie je dôvodná, a to z nasledovných dôvodov: - Dňa 16.05.2016 žalobca prevzal upovedomenie o začatí konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru. Súčasne mu bolo umožnené vyjadriť sa vo veci do 20.05.2016 do 9:00 hod. - Podľa lekárskeho potvrdenia MUDr. P. M., primára psychiatrického oddelenia Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota zo 16.05.2016 bol žalobca dňa 15.05.2016 prijatý na hospitalizáciu na psychiatrické oddelenie, jeho zdravotný stav zatiaľ nedovoľuje jeho výsluch, ale sa predpokladá, že koncom týždňa môže byť vypočutý. - Dňa 19.05.2016 žalobca doručil žalovanému plnomocenstvo, na základe ktorého si ustanovil svojho právneho zástupcu, ktorý súčasne požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie žalobcu. - Z úradného záznamu žalovaného č. ORPZ-RS-OPP-844-029/2016 spísaného dňa 20.05.2016 súd zistil, že v tento deň, podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky a aj primára MUDr. M., ešte nie je možné vykonať výsluch žalobcu. - V odpovedi zo dňa 01.06.2016 primár psychiatrického oddelenia MUDr. P. M. uviedol, že žalobca bude prepustený dňa 03.06.2016 a jeho práceneschopnosť potrvá približne týždeň po prepustení. Zároveň uviedol, že žalobca môže byť vypočutý aj počas hospitalizácie bez ovplyvnenia jeho psychickej schopnosti podať relevantné údaje k predmetnej veci. - Podľa úradného záznamu č. ORPZ-RS-OPP3-844-032/2016 zo dňa 07.06.2016, po dohode s obhajcom výsluch žalobcu mal byť vykonaný po jeho prepustení z nemocnice dňa 07.06.2016, no po prepustení z nemocnice dňa 03.06.2016 bol žalobca znova hospitalizovaný dňa 06.06.2016 v psychiatrickej liečebni v E. a nie je možný jeho výsluch. - Dňa 13.06.2016 na základe žiadosti žalovaného primárka psychiatrického oddelenia NsP sv. V., E., a.s. MUDr. L. T. uviedla, že približne do 27.06.2016, t.j. počas hospitalizácie nie je vhodné žalobcu vypočuť. - Upovedomením vo veci prepustenia zo služobného pomeru z 20.06.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2016, bol žalobca okrem iného upovedomený o tom, že k veci sa má právo písomne vyjadriť a preto bol opätovne požiadaný o podanie písomného vyjadrenia k predmetu veci do 28.06.2016. Súčasne bol upovedomený, že ak sa do tohto termínu k veci písomne, osobne do zápisnice, resp. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu nevyjadrí, bude konanie o prepustenie ukončené bez jeho vyjadrenia. Súčasne bola žalobcovi stanovená lehota na oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu vo veci do 10:00 hod dňa 29.06.2016. - Dňa 24.06.2016 právny zástupca žalobcu podal žiadosť o nový termín oboznámenia sa so spisom a súčasne žiadal, aby bol termín preložený z 29.06.2016 na nový termín po ukončení hospitalizácie žalobcu. - Žalovaný upovedomil žalobcu listom zo dňa 29.06.2016 (žalobca a aj jeho právny zástupca upovedomenie osobne prevzali dňa 29.06.2016), že sa k veci môže písomne vyjadriť do 06.07.2016 a oboznámiť sa so spisom môže do 10:00 hod dňa 07.07.2016. - Listom zo dňa 04.07.2016 právny zástupca žalobcu opätovne požiadal žalovaného o nový termín z dôvodu, že žalobca je naďalej v starostlivosti psychiatra a je práceneschopný, z lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 04.07.2016 tiež vyplýva, že žalobca užíva rôzne lieky, je nesústredený, má kolísavé nálady, zníženú frustračnú toleranciu, hypobúliu, hypoaktivitu. Zlý zdravotný stav žalobcu znemožňuje jeho právnemu zástupcovi bezproblémový kontakt so žalobcom a využiť právo spoločne sa oboznámiť so spisovým materiálom a po porade sa k obsahu vyjadriť a podať prípadné návrhy na doplnenie dokazovania. 50. Podľa názoru súdu z uvedeného je zrejmé, že žalovaný umožnil žalobcovi na základe jeho žiadosti a ako aj žiadosti jeho právneho zástupcu, aby mohol byť vypočutý v predmetnej veci, aby sa mohol oboznámiť s obsahom administratívneho spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Rovnako mu bolo umožnené klásť návrhy na vykonanie dokazovania v danej veci. Žalobca síce bol hospitalizovaný, čo je v spise riadne zdokladované, avšak i počas hospitalizácie sa vyskytli obdobia, podľa vyjadrenia psychiatra, kedy žalobca mohol byť v predmetnej veci vypočutý a vo veci sa riadne vyjadriť. Tiež je potrebné uviesť, že do vydania rozhodnutia žalovaného sa vyskytli i obdobia, kedy žalobca hospitalizovaný nebol a napriek tomu nekontaktoval žalovaného, neprejavil záujem oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia a s administratívnym spisom. Taktiež jeho právny zástupca sa nesnažil napriek tomu, že bol upovedomený žalovaným o možnosti, že ak sa žalobca nevyjadrí, bude rozhodnuté vo veci prepustenia žalobcu. Právny zástupca na toto reagoval len tým, že vždy požiadal o predĺženie termínu na vyjadrenie sa k veci a na oboznámenie sa so spisom. Taktiež je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný nerešpektoval lekárske závery o jeho zlom psychickom stave. Súd je názoru, že práve naopak žalovaný rešpektoval predložené vyjadrenia ošetrujúcich lekárov vo vzťahu k možnosti vypovedania žalobcu v predmetnej veci a za týmto účelom aj viackrát predĺžil lehotu na vyjadrenie sa žalobcovi ako aj oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia. Je teda zrejmé, že žalobcovi bol daný dostatočný priestor žalovaným na uplatnenie jeho procesných práv, ktoré však nevyužil. 51. Súd neuznal dôvodnou ani ďalšiu námietku žalobcu, že pplk. Bc. L. U., riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Rimavskej Sobote mal byť pre pomer k veci z tohto konania a spracovania návrhu vylúčený, keďže bol priamy svedok udalosti a tento bol vypočutý i v rámci trestného konania. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného nezistil, že by žalobca v konaní o jeho prepustení uplatnil námietku zaujatosti voči pplk. Bc. L. U. a taktiež žalobca o tejto skutočnosti neprodukoval žiadny dôkaz ani v podanej žalobe. Návrh na prepustenie spracováva spravidla bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru (§ 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Postup riaditeľa OO PZ v Rimavskej Sobote Bc. L. U. bol teda zákonný a podporený stanoviskom vyšších nadriadených, ktorí vyjadrili k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. O návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru nerozhodoval pplk. Bc. L. U., riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Rimavskej Sobote, ale minister vnútra SR preskúmavaným personálnym rozkazom. 52. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný sa dôsledne nezaoberal možnosťou zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie, nenariadil znalecké dokazovanie, a že personálny rozkaz je v rozpore s ust. § 241 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., keď vo výrokovej časti absentuje popis skutku zakladajúci dôvod na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, najmä uvedenie miesta, času, spôsobu konania, pripadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Podľa názoru súdu ani tejto námietke žalobcu nie je možné prisvedčiť. V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi disciplinárnym konaním a personálnym konaním, resp. konaním o prepustenie zo služobného pomeru podľa zák. č. 73/1998 Z.z.. V disciplinárnom konaní sa prejednáva disciplinárne previnenie policajta, za ktoré mu rozhodnutím môže byť uložené disciplinárne opatrenie v zmysle ust. § 55 a nasl. zák. č. 73/1998 Z.z.. V tomto prípade sa na disciplinárne konanie a rozhodnutie vzťahujú zásady správneho trestania a vo výroku musí byť uvedené aj disciplinárne previnenie, ktorého sa policajt dopustil a za ktoré sa mu ukladá disciplinárne opatrenie. Je potrebné zdôrazniť, že prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je disciplinárnym opatrením. Je to jedna z možností, ktorým je možné ukončiť služobný pomer v zmysle ust. § 189 zák. č. 73/1998 Z.z., a teda je to personálna záležitosť príslušníka PZ. Žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. z dôvodu, že porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V rozhodnutí o prepustení musí byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú (§ 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) a pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. Z uvedeného vyplýva, že dôvod prepustenia a skutočnosti, ktoré prepustenie zo služobného pomeru zakladajú majú byť uvedené len v odôvodnení rozhodnutia o prepustení a nie vo výroku personálneho rozkazu, tak ako namieta žalobca. Uvedenému svedčí i ust. § 241 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté (ods. 2). V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval (ods. 3). Súd preto personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia o prepustení považoval plne v súlade so zákonom, nakoľko výrok rozhodnutia obsahuje uvedenie ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého minister vnútra SR rozhodol tak, ako to vyžaduje § 241 zákona č. 73/1998 Z.z.. 53. V personálnom konaní sa nerieši ani otázka zodpovednosti žalobcu za trestný čin. Žalovaný preto podľa názoru súdu postupoval správne, keď žalobcom navrhované znalecké dokazovanie týkajúce sa jeho psychického stavu v personálnom konaní nepovažoval za relevantné, čo je rozdiel oproti trestnému konaniu. Intenzita protiprávneho konania žalobcu a jeho zodpovednosť zaň by zabezpečením predmetného dôkazu nebola v personálnom konaní o prepustení nijako oslabená. Súd je názoru, že v personálnom konaní bolo zákonným spôsobom preukázané naplnenie podmienok prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. 54. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom. Z odôvodnenia ako prvostupňového, tak aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav právne posúdil a vyvodil z neho správny právny záver. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže mu ani žiadne trovy konania nevznikli. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.