Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/172/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201034 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021201034.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., IČO: 31 654 363, so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 100508292/2021 zo dňa 30.03.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe došlej na Krajský súd v Bratislave dňa 18.06.2021 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 18.06.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 100508292/2021 zo dňa 30.03.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101578765/2020 zo dňa 14.10.2020, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX.XXX,- €, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 (nepriznaný nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX € a vyrubená daň v sume XXX.XXX,XX €). 2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že prípadným výkonom rozhodnutia by bol žalobca postihnutý v takej miere, že následná platobná neschopnosť by mala pre neho likvidačný charakter. Žalobca uviedol, že zamestnáva 292 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce. Žalobca je veľkoodberateľom surového kravského mlieka a ovčej hrudky, podiel surového kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej republiky predstavuje približne 25% celkového nákupu surového kravského mlieka na Slovensku, má cca 60 dodávateľov surového kravského mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na odbere žalobcu a 20 dodávateľov ovčej hrudky. Žalobca má za to, že výkon rozhodnutia by mohol postihnúť nielen samotných dodávateľov vyššie uvedených komodít, odberateľov hotových výrobkov, ale aj dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb, energií (žalobca je 100% odberateľ bioplynovej stanice). Žalobca ďalej v návrhu popísal svoju finančnú situáciu. Predbežný zisk spoločnosti za rok 2020 je XXX.XXX,- €, čistý obrat spoločnosti za rok 2020 je XX.XXX.XXX,- €, krátkodobé záväzky spoločnosti k 31.12.2020 predstavujú sumu X.XXX.XXX,- € a z toho záväzky z obchodného styku sumu X.XXX.XXX,- €. Pohľadávky krátkodobé predstavujú k 31.12.2020 sumu XX.XXX.XXX,- € a z toho z obchodného styku XX.XXX.XXX,- €. Celkový majetok spoločnosti predstavuje k 31.12.2020 sumu XX.XXX.XXX,- €, z toho dlhodobý majetok XX.XXX.XXX,- €, z toho stavby XX.XXX.XXX,- €, pozemky X.XXX.XXX,- € a technologické zariadenia XX.XXX.XXX,- €. Na pozemky v približnej sume XXX.XXX,- € je zriadené záložné právo zo strany správcu dane. Žalobca je toho názoru, že výkon napadnutého rozhodnutia a následná daňová exekúcia znamená ohrozenie celkovej existencie žalobcu a poškodí dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca deklaroval, že ak by bol v prípade výkonu daňovej exekúcie vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, je viac ako pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia spoluprácu a zmluvné vzťahy. To by malo za následok vznik druhotnej platobnej neschopnosti, pretože žalobca potom nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. Žalobca tiež uviedol, že výkon rozhodnutia znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti, pričom táto skutočnosť je v dôsledku aktuálneho stavu v spoločnosti v súvislosti s opatreniami prijatými proti šíreniu COVID-19 už aj v dnešnej dobe sťažená. Rovnako bude ohrozená možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu k iným subjektom, zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo a žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že preukázal skutočnosť, že žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosť zamestnávať....). Žalobca uviedol, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.09.2021 spolu s predložením príslušného administratívneho spisu. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a ďalších vážnych nenapraviteľných následkov v podobe sťaženia plnenia záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu k iným subjektom, poškodenie dobrého mena žalobcu a obavy zo straty obchodných partnerov a tiež to, že žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Žalobca má za to, že výkon napadnutého rozhodnutia a daňová exekúcia budú viesť k platobnej neschopnosti žalobcu, ktorá by mala pre neho likvidačný charakter. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu, v ktorých absentovala reálna príčinná súvislosť s výkonom napadnutého rozhodnutia, nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobcom uvádzaná hrozba, tvrdenie o druhotnej platobnej neschopnosti, strate obchodných partnerov ako aj likvidačných následkoch výkonu napadnutého rozhodnutia, nie je priama, jedná sa len o hypotetickú možnosť. Žalobca tiež v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoje tvrdenia o následkoch okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na svoju podnikateľskú činnosť ani tvrdenia o závažnej finančnej ujme. Hrozbu vzniku značnej finančnej ujmy je potrebné posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. Žalobca však dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov či daňových povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. 13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. 14. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.e) SSP).