Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/95/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104133926 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1104133926.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: O. Č., D.. XX.XX.XXXX, N. A. X, N., R.A. M. Č., D.. XX.XX.XXXX, N. A. X, N., proti žalovanému: SPOLBYT Pražská 3 a 5, so sídlom Pražská 5, Bratislava, IČO: 31 804 802, zastúpeného Ing. Albínom Štofilom, CSc., nar. 11.02.1949, trvale bytom Pražská 5, Bratislava, o zaplatenie sumy 685,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. júna 2019, č. k. 9C /314/2004 - 387, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 47,45 eura s príslušenstvom mení tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 47,45 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 4 % zo sumy 47,45 eura od 28.05.2004 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) rozsudkom 13. júna 2019, č. k. 9C /314/2004 - 387, v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 685,26 eura (pôvodne 20.644,33 Sk) s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie danej sumy získanej jej neoprávnenou úhradou žalovanému ako spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Pražská 3 v Bratislave, v ktorom žalobca vlastní byt č. X. Žalobcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rovnako povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 392,30 eura na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Poukázal na to, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 13.10.2015, č.k. 9C/314/2004-294, žalobu zamietol, avšak proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. februára 2018, č.k. 8Co/116/2016-351, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Po opätovnom prejednaní sporu mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca je od 12.08.1998 vlastníkom bytu č. X na X.. A. X S. N.. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov SPOLBYT, Pražská 3 a 5 prebralo správu bytov a nebytových priestorov na ul. Pražská 3,5 v Bratislave po správcovskej organizácii PRVÁ SPRÁVCOVSKÁ, a.s. Mlynské nivy 61 Bratislava dňa 01.04.2000. Podľa Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzavretej podľa § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov žalovaný ako správca domu zabezpečoval dodávku služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi náklady za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2001 do 31.12.2001 a za obdobie od 01.01.2002 do 31.12.2002 podľa ustanovenia čl. XI ods. 3 písm. b) Zmluvy o spoločenstve z dôvodu, že vodomery žalobcu považoval za nefunkčné, nakoľko žalobca nahlásil nereálne hodnoty spotreby vody. Žalovaný vo vyúčtovaní za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004 vyúčtoval žalobcovi penále z omeškania vo výške 5.850,50,- Sk. Žalobca reklamoval vyúčtovanie vyhotovené žalovaným, žalovaný jeho reklamáciám nevyhovel. Poukázal na to, že v zmysle Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu (čl. XI bod 3 zmluvy) skutočné náklady za poskytnuté plnenia sa rozúčtujú na jednotlivé byty a NP v dome takto a/ podľa nameraných hodnôt a kubatúry: za dodávku tepla, studenej a teplej vody (pri nenamontovaných meračoch), b/ podľa počtu osôb (osobomesiace): za dodávku teplej a studenej vody (pri nenamontovaných meračoch), za odvoz domového odpadu, upratovanie spoločných častí a zariadení domu, osvetlenie spoločných častí a zariadení domu, užívanie výťahu (možnosť koeficientov podľa podlažia), c/ podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; za revízie spoločných zariadení domu. Podľa čl. VIII bod 4 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade omeškania s platbami podľa ods. 2 je vlastník bytu a NP povinný zaplatiť spoločenstvu poplatok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej 25,- Sk za každý aj začatý mesiac omeškania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca vykonal odpočet spotrebovanej teplej vody na vodomere č. XXXXXXXX - 1 m3, vodomere č. XXXXXXXX - 69 m3 a vodomere č. XXXXXXXX - 17 m3. K 17. decembru 2001 bol stav na jeho vodomere č. XXXXXXXX - 1 m3, vodomere č. XXXXXXXX - 64 m3 (69 m3) a vodomere č. XXXXXXXX - 18 m3 (17 m3). Z uvedeného vyplýva, že žalobca vodovodnú batériu, kde je namontovaný vodomer č. XXXXXXXX vôbec nepoužíval, vodomer č. XXXXXXXX dokonca nameral po skoro pol roku užívania žalobcovho bytu (od 2. júla 2001 do 17. decembra 2001) o 5 m3 menej, čo je technicky a fyzikálne nemožné. Iba vodomer č. XXXXXXXX vykázal jedinú spotrebu, a to iba 1 m3, čiže 1000 litrov za skoro pol roka. Poukázal aj na to, že podľa ustanovenia čl. XI ods. 3 písm. a/, ak má vlastník bytu namontovaný merač teplej vody na meranie spotrebovanej kubatúry teplej vody (vodomer), tak bol žalovaný povinný pri vyúčtovaní za predchádzajúci rok vychádzať z odpočtov, ktoré mu jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov pravidelne na jeho požiadanie predložili. Na základe ustanovení Zmluvy o spoločenstve však musel žalovaný postupovať pri vypracovaní vyúčtovania podľa čl. XI ods. 3 písm. b/ a nie písm. a/ Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto nemohol vypracovať vyúčtovanie za roky 2001 a 2002 inak ako podľa ustanovenia čl. XI ods. 3 písm. b) Zmluvy o spoločenstve. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 14.793,83 Sk istiny s príslušenstvom titulom zadržaného preplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu nevznikol, a preto v tejto časti podanej žalobe nebolo možné vyhovieť. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal vrátenia nesprávne stanoveného penále z omeškania vo výške 5.850,50 Sk z vyúčtovania nákladov na služby spojené s užívaním bytu č. 9 na Pražskej 3 v Bratislave za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004 podanú žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný bol v zmysle čl. VIII ods. 4 Zmluvy o spoločenstve povinný tieto penále zaúčtovať do vyúčtovania za rok 2003, pretože žalobca v mesiacoch jún, júl, august, september, október, november a z časti aj december 2002, vôbec neplatil zálohové platby, ako mu to určoval jeho zálohový predpis na rok 2002. Dôkazom neplatenia zálohových platieb zo strany žalobcu je vyúčtovanie za rok 2002 (v tabuľke - Úhrady za rok 2002), ktoré ako dôkaz predložil sám žalobca, keď podľa ustanovenia čl. VIII ods. 4 je vlastník bytu povinný zaplatiť spoločenstvu poplatok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej 25 Sk za každý, aj začatý mesiac omeškania; a žalovaný preto postupoval správne a v zmysle jeho zmluvných povinností, ktoré mu ukladá Zmluva o spoločenstve. Ustálený skutkový stav veci posúdil najmä podľa § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave, ktorý zrušil v poradí prvý rozsudok v danej veci súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, v zrušujúcom uznesení uviedol, že je potrebné zaoberať sa otázkou vzniku žalobou uplatneného nároku žalobcu z hľadiska správnosti výpočtu nákladov na dodávku TUV, ako aj ďalších plnení do bytu žalobcu, so zreteľom na sporný počet osobomesiacov, od ktorých závisí aj výška celkových nákladov za daný kalendárny rok, ako aj opodstatnenosťou sankcie za omeškanie žalobcu s úhradou jednotlivých zálohových platieb za kalendárny rok 2002. Poukázal na to, že V zmysle zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (čl. XI bod 3 zmluvy) skutočné náklady za poskytnuté plnenia sa rozúčtujú na jednotlivé byty a NP v dome takto a/ podľa nameraných hodnôt a kubatúry: za dodávku tepla, studenej a teplej vody (pri nenamontovaných meračoch), b/ podľa počtu osôb (osobomesiace): za dodávku teplej a studenej vody (pri nenamontovaných meračoch), za odvoz domového odpadu, upratovanie spoločných častí a zariadení domu, osvetlenie spoločných častí a zariadení domu, užívanie výťahu (možnosť koeficientov podľa podlažia), c/ podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; za revízie spoločných zariadení domu. Podľa čl. VIII bod 4 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade omeškania s platbami podľa ods. 2 je vlastník bytu a NP rovinný zaplatiť spoločenstvu poplatok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej 25,- Sk za každý aj začatý mesiac omeškania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca vykonal odpočet spotrebovanej teplej vody na vodomere č. XXXXXXXX -1 m3, vodomere č. XXXXXXXX - 69 m3 a vodomere č. XXXXXXXX - 17 m3. K 17. decembru 2001 bol stav na jeho vodomere č. XXXXXXXX -1 m3 (1 m3), vodomere č. XXXXXXXX - 64 m3 (69 m3) a vodomere č. XXXXXXXX - 18 m3 (17 m3). Z uvedeného vyplýva, že žalobca vodovodnú batériu, kde je namontovaný vodomer č. XXXXXXXX vôbec nepoužíval, vodomer č. XXXXXXXX dokonca nameral po skoro pol roku užívania navrhovateľovho bytu (od 2. júla 2001 do 17. decembra 2001) o 5 m3 menej, čo je technicky a fyzikálne nemožné. Iba vodomer č. XXXXXXXX vykázal jedinú spotrebu, a to iba 1 m3 čiže 1000 litrov za skoro pol roka. Podľa ustanovenia čl. XI ods. 3 písm. a), ak má vlastník bytu namontovaný merač teplej vody na meranie spotrebovanej kubatúry teplej vody - známe ako vodomer (na meranie 1 počtu metrov kubických - m3), tak je odporca povinný pri vyúčtovaní za predchádzajúci rok vychádzať z odpočtov, ktoré mu jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov pravidelne na jeho požiadanie predložia. Zmluva o spoločenstve samozrejme predpokladá pri pojme "namontovaný merač" merač, ktorý je funkčný, ktorý presne meria množstvo spotrebovanej teplej vody vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru. V prípade, ak však namontovaný merač vykazuje zápornú hodnotu spotreby teplej vody, nemohol odporca pri vypracovávaní vyúčtovania za rok 2001 považovať tieto merače za skutočné a funkčné a musel ich považovať za nenamontované, a teda neexistujúce. Z tohto dôvodu extenzívnym výkladom ustanovení Zmluvy o spoločenstve musel následne odporca postupovať pri vypracovaní vyúčtovania podľa čl. XI ods. 3 písm. b) a nie písm. a) Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol vypracovať vyúčtovanie za roky 2001 a 2002 inak ako podľa ustanovenia čl. XI ods. 3 písm. b) Zmluvy o spoločenstve, teda postupoval správne pri vypracovaní vyúčtovania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný v žalovanom období vykonal vyúčtovanie skutočných nákladov za služby spojené s užívaním bytu vždy do 30.04. nasledujúceho roku a že toto vyúčtovanie doručil žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by niektoré z doručených vyúčtovaní kvalifikovane reklamoval. Čo sa týka argumentov žalobcu týkajúcich sa reklamácie vyúčtovania, považoval za potrebné uviesť, že každá podaná reklamácia musí byť podaná včas, musí byť konkrétna a presná, t.j. musí byť špecifikované, čo sa vo vyúčtovaní namieta. Musí v nej byť uvedená konkrétna položka, resp. uvedený spôsob výpočtu, ktorý sa reklamuje a z akého dôvodu. Konečný spotrebiteľ nemá právo na reklamáciu tých skutočností, ktoré on sám poskytol a ktoré sa preukázali ako nepravdivé, nepresné alebo skreslené údaje, resp. tieto potvrdil svojím podpisom pri výkone odpočtu meradiel. Pokiaľ boli vo vyúčtovaní za rok 2002 nesprávne uvedené osobomesiace, tieto mal žalobca reklamovať v zmysle vyúčtovania v rámci všeobecne platného reklamačného poriadku, ale nereklamoval ich. Žalobca tvrdil, že reklamoval vyúčtovanie čo sa týka osobomesiacov, reklamácia bola podaná v roku 2002. Z listiny zo dňa 04.07.2002 preloženej žalobcom zistil, že žalobca v tejto listine uviedol: "Žiadam o prepracovanie vyúčtovania uvedenej nákladovej položky v zmysle údajov meraná voda zo dňa 17.12.2001. Rovnako z dátumu 22.05.2003 kde reklamoval vyúčtovanie za 2002, nereklamoval a nežiadal opravu vyúčtovania na základe nesprávne uvedených osobomesiacov. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal vrátenia nesprávne stanoveného penále z omeškania vo výške 5.850,50 Sk z vyúčtovania nákladov na služby spojené s užívaním bytu č. X na Pražskej 3 v Bratislave za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004 súd žalobu zamietol z dôvodu, že mal preukázané, že žalovaný v zmysle čl. VIII ods. 4 Zmluvy o spoločenstve právom penalizoval žalobcu vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, nakoľko žalobca v mesiacoch jún, júl, august, september, október, november a z časti aj december 2002 bezdôvodne vôbec neplatil zálohové platby, ako mu to určoval jeho zálohový predpis na rok 2002. Dôkazom neplatenia zálohových platieb zo strany žalobcu je vyúčtovanie za rok 2002 (v tabuľke - Úhrady za rok 2002), Podľa ustanovenia čl. VIII ods. 4 je vlastník bytu povinný zaplatiť spoločenstvu poplatok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej 25,- Sk za každý aj začatý mesiac omeškania. Žalovaný teda postupoval správne a v zmysle jeho zmluvných povinností, ktoré mu ukladá Zmluva o spoločenstve. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O trovách štátu rozhodol podľa § 259 a § 260 C.s.p. a neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli zaplatením znaleckej odmeny vo výške 392,30 eura súdnemu znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia vyplývajú viaceré nesprávne právne závery, s ktorými nesúhlasí a ktoré súd nijako v konaní neposúdil a nezdôvodnil. Poukázal na to, že podľa napadnutého rozhodnutia je stav spotreby možné určiť bez akéhokoľvek hodnoverného dokladu o nefunkčnosti merača, a teda len na základe domnienky správcu (žalovaného), ktorý nemusí ani len oznámiť vlastníkom zistené nezrovnalosti v meraní tak, aby bolo možné chyby v meraní bezodkladne odstrániť. Žalovaný pritom v zmysle ním predložených dôkazov zistil nezrovnalosť v hlásení o spotrebe teplej vody už v apríli 2001, keď vystavil vyúčtovanie za účtovný rok 2000, pričom tak ako už bolo uvedené, nijako ho o uvedenom neinformoval, na uvedené neupozornil a ani žiadne overenie merača nevykonal, a to ani počas roka 2001 a ani neskôr, len mu automaticky po uplynutí roka 2001 vyúčtoval nevýhodnú spotrebu - podľa osobomesiacov. O nezrovnalosti v meraní sa dozvedel až na základe ním podaných reklamácií k vyúčtovaniu za rok 2001, a to dňa 03.06.2002, keď osobne urgoval vybavenie reklamácie a žiadal žalovaného o vysvetlenie vysokého vyúčtovania. Žalovaný mu preto bezdôvodne účtoval navýšenú spotrebu podľa osobomesiacov, a to nielen v roku 2001, kedy malo dôjsť k zisteniu nezrovnalosti, ale i v nasledujúcom roku 2002, keď už dávno žalovaný mal závadu preveriť a merače overiť autorizovanou osobou. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že správca porušil ust. § 415 Občianskeho zákonníka, pretože bolo jeho povinnosťou urobiť bezodkladne všetky opatrenia na predchádzanie škodám a upozorniť ho na nezrovnalosti a zabezpečiť overenie merača. Žalovaný nemal žiaden dôvod preniesť svoj nezodpovedný prístup na neho a už vôbec nebol dôvod na uvedené i v ďalšom roku. Zdôraznil, že ak pre určitú situáciu nie je v zmluve žiadna úprava, musí mať pri akomkoľvek spravodlivom hodnotení veci prednosť účtovanie podľa skutočnej spotreby, pred účtovaním podľa rôznych iných vzorcov, a to o to viac, že v danom prípade bola skutočná spotreba jednoznačne zistiteľná jednoduchým matematickým výpočtom. Pokiaľ súd žalovanému akceptoval výpočet podľa osobomesiacov, nepochybne mu umožnil vyúčtovať za bytový dom vyššiu spotrebu, než bola reálne vykázaná na centrálnom merači bytového domu, čím umožnil vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Opomenul pritom, že v danom prípade bola jeho skutočná spotreba jednoznačne zistiteľná, a teda rozúčtovanie spotreby ako pri nenamontovanom merači nebolo vôbec prípustné. Rovnako sa súd nijako nevysporiadal so skutočnosťou, z akého dôvodu žalovaný po roku 2010 už začal aplikovať zákonný postup pri inštalácii meračov, overovaní ich funkčnosti a ich rozúčtovaní tak, ako to žiadal už pri reklamáciách spotreby za rok 2001 a 2002, ani so skutočnosťou, z akého dôvodu bolo možné pri rozúčtovaní spotreby TUV v kotolni bytového domu v obdobnom prípade v roku 2014 postupovať jednoduchým matematickým výpočtom. Z rozhodnutia tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu sa § 31 písm. b) a c) a § 34 ods. 2 písm. b), c) a d) zákona č. 70/1998 Z.z. na neho nevzťahujú, keď žalovaný sa týmto zákonom cítil byť viazaný a uzatváral i Dohodu o inom spôsobe zisťovania spotreby tepla zo dňa 18.10.2001 s dodávateľom tepla spoločnosťou TERMING, s.r.o. Zároveň úplne opomenul posúdiť, že vo vyúčtovaní za rok 2002 žalovaný nielenže neoprávnene zvolil spôsob rozúčtovania teplej vody podľa osobomesiacov, ale v uvedenom roku ani len neaplikoval osobomesiace tak, ako boli ním hlásené a použil ich úplne svojvoľne. V roku 2002 totiž nahlásil 21 osobomesiacov a žalovaný vyúčtovanie vykonal pri 24 osobomesiacoch bez akéhokoľvek zdôvodnenia. V tejto súvislosti nemôže obstáť záver súdu, že kvalifikovane nereklamoval predmetné vyúčtovania, keďže z dôkazov, ktoré predložil súdu je zjavné, že včas a riadne reklamoval predmetné vyúčtovania, po tom, ako sa o nezrovnalostiach vo vyúčtovaní dozvedel a rovnako intenzívne a dlhodobo so správcom ústne, ako i písomne jednal vo veci týchto nezrovnalostí. Správca od počiatku vedel, čo namieta, viedol s ním písomnú aj ústnu komunikáciu a pri následných jednaniach vo veci týchto reklamácií žalovanému vždy všetky sporné skutočnosti správcovi ozrejmil. Účtovnému roku 2002 pritom predchádzalo jeho oznámenie o zmene počtu osôb užívajúcich byt (zmena osobomesiacov) listom zo dňa 14.11.2002 vzhľadom na jeho neprítomnosť v mieste trvalého bydliska a nasledovalo doručenie dokumentu/ tlačiva Hlásenka poštou dňa 24.01.2003. Následne sa pristúpilo k jeho vyplneniu a tlačivo Hlásenka bolo odovzdané proti podpisu žalovanému dňa 03.02.2003. Reklamácia samotného vyúčtovania pre účtovný rok 2002 bola vznesená listom zo dňa 22.05.2003. Vzhľadom na obdobný postup ako v účtovnom roku 2001, t.j. jeho manipulácia s číselnými údajmi vo vystavenom vyúčtovaní a ním neumožnená kontrola, bola reklamácia v tom čase reálne vyčíslená pre nákladovú položku merané veličiny v roku 2002. Osobomesiace, ich sumárny skutkový stav za dom žalovaný odmietal dokladovať/preveriť a z uvedeného dôvodu sú vyčíslené v žalobe. Vo vzťahu k uplatneným penále z omeškaných úhrad záloh poukázal na to, že úhradu zálohových platieb pozastavil dôvodne v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka, keďže mal voči žalovanému pohľadávku z titulu nesprávneho vyúčtovania, teda na vzájomné plnenie a keďže mal obavy, či mu bude uvedené vrátené, pozastavil v období mesiacov júl až november platby záloh. Jeho postup podľa zákona (v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka) nemôže byť zároveň porušením jeho povinností a tým dôvodom na vyrubenie penále, nakoľko podľa § 523 Občianskeho zákonníka za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky. Uvedené súd prvej inštancie úplne ignoroval. Rovnako namietal, že súd opomenul posúdiť, že žalovaný od počiatku svojej činnosti nedodržiaval ustanovenia Zmluvy o spoločenstve a zálohové platby ním vystavené neúmerne nadhodnocoval a určoval v rozpore s čl. XI., bod č. l Zmluvy o spoločenstve a v rozpore s dobrými mravmi, čím mienil na neho vyvíjať značný nátlak, ktorý stupňoval. Uviedol, že z takéhoto rozhodnutia súdu sa vytvára nebezpečný precedens, z ktorého vyplýva, že na žalovaného sa nevzťahuje žiadna legislatíva a vyúčtovanie podlieha v plnom rozsahu svojvôli správcu, ktorý sa môže chovať výlučne len represívne, nárokovať si za túto činnosť (službu) finančnú odmenu bez dodržiavania legislatívy, čo nepochybne nezodpovedá zákonnému, profesionálnemu a ani morálnemu chovaniu sa pri výkone správy. V takéhoto rozhodnutia súdu sa môže obdobný postup, aký žalovaný uplatnil voči nemu v účtovnom roku 2001 a 2002, znovu zopakovať, a to nielen voči nemu, ale táto svojvôľa sa môže prejaviť pri ktorejkoľvek správe bytového domu. Napokon vytkol súdu prvej inštancie, že mu nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku odňal možnosť konať pred súdom, keďže v rozhodnutí súdu nedostal žiadne zdôvodnenie k svojim rozhodujúcim tvrdeniam, či dôkazom a skutočnostiam, o ktoré svoj nárok opieral a vôbec nie je známe, z akého dôvodu mal podľa súdu žalovaný konať vo všetkých prípadoch správne. Na základe uvedeného žiadal odvolaniu vyhovieť. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že ku všetkým tvrdeniam žalobcu sa už podrobne vyjadril v priebehu doterajšieho konania a predložil tiež dôkazy, ktorými vyvrátil všetky tvrdenia žalobcu. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli známe z doterajšieho priebehu konania, a jeho odvolanie je neopodstatnené, keď v konaní neuniesol dôkazné bremeno. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne zmeniť. 7. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v odvolacom konaní je s výnimkou podmienok konania a skutočností, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, ktoré však v danej veci zistené neboli, možné (prípustné) preskúmať z hľadiska vecnej správnosti iba tie skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré boli napadnuté odvolacími námietkami odvolateľa, ktorými je odvolací súd limitovaný. Preto bol odvolací súd v danej veci vzhľadom na obsah podaného odvolania oprávnený preskúmať iba závery súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním, podľa ktorých žalovaný žalobcovi správne za kalendárny rok 2002 vzhľadom na nefunkčný merač vyúčtoval správne náklady na spotrebu vody v jeho byte náhradným spôsobom, a to podľa osobomesiacov v počte 24, nakoľko žalobca ten počet riadne nereklamoval, pričom žalovanému vznikol aj nárok na úhradu penále z neuhradených zálohových platieb za mesiace júl až november 2002. 8. Pokiaľ ide o správnosť výpočtu nákladov na spotrebu vody v byte žalobcu náhradným spôsobom podľa osobomesiacov, odvolací súd považuje námietky žalobcu v odvolaní za nedôvodné. Táto otázka bola posúdená už v poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie a následne bola podrobená odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení zo dňa 28. februára 2018, č.k. 8Co/116/2016-351, konštatoval, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je vyúčtovanie žalovaného v časti nákladov na spotrebu vody v byte žalobcu vzhľadom na (dostatočne a správne) zistený skutkový stav a správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie správne. Relevantnú právnu úpravu Zákona o vlastníctve bytov v spojení s obsahom zmluvy o založení spoločenstva vlastníkov (žalovaného), pokiaľ ide o spôsob rozúčtovania nákladov za dodávku vody, totiž správne súd prvej inštancie vyložil a správne aplikoval na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, nakoľko v situácii, kedy merače spotreby vody osadené v byte žalobcu vykazovali negatívnu alebo celkom zjavne neprimerane nízku hodnotu žalobcom spotrebovanej vody, neprichádza napriek nevykonaniu ich odborného posúdenia znalcom z oblasti metrológie do úvahy iné vysvetlenie, než, že predmetné merače boli chybné, a preto nimi namerané hodnoty nemohli slúžiť ako základ pre rozúčtovania nákladov na dodávku vody za relevantné obdobie, čo má za následok, že žalovaný správne primerane podľa čl. XI ods. 3 písm. b) Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalobcovi náklady rozúčtoval i v prípade tejto položky podľa osobomesiacov. Po zrušení veci a jej vrátení na ďalšie konanie neboli v tomto smere preukázané žiadne nové skutočnosti, a preto odvolací súd zotrváva na svojich už vyslovených právnych záveroch. Pokiaľ žalobca v tomto smere v odvolaní opätovne uvádza pomerne rozsiahlu a podrobnú argumentáciu, na základe ktorej je iného názoru, resp. je naďalej presvedčený o správnosti svojho názoru, podľa ktorého je výpočet nákladov podľa osobomesiacov nesprávny a neoprávnený, odvolací súd sa s jeho námietkami nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné, a to už len so zreteľom na závery, ktoré už boli uvedené vyššie. 9. Za správny treba považovať aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého boli žalobcovi správne vo vyúčtovaní zohľadnené aj penále v zmysle čl. VIII ods. 4 Zmluvy o spoločenstve, nakoľko žalobca v mesiacoch jún, júl, august, september, október, november a z časti aj december 2002 neuhrádzal zálohové platby. Žalobca v odvolaní namieta iba to, že úhradu zálohových platieb pozastavil dôvodne v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka, keďže mal voči žalovanému pohľadávku z titulu nesprávneho vyúčtovania a keďže mal obavy, či mu bude uvedené vrátené, pozastavil v období mesiacov júl až november platby záloh, pričom jeho postup podľa zákona (v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka) nemôže byť zároveň porušením jeho povinností a tým dôvodom na vyrubenie penále, nakoľko podľa § 523 Občianskeho zákonníka za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky. Existencia samostatnej pohľadávky tvrdenej žalobcom však nie je oprávneným dôvodom na neplnenie jeho povinnosti uhrádzať riadne a včas zálohové platby. Nejde totiž o situáciu, v ktorej by bol žalovaný ako veriteľ v omeškaní so splnením jeho záväzku voči žalobcovi, avšak ani o vzájomné (vzájomne podmienené) plnenie medzi stranami, ako to má na mysli ustanovenie § 560 Občianskeho zákonníka, keď citované ustanovenie možno aplikovať iba v prípade, ak plnenie jednej zmluvnej strany podmieňuje vzájomné plnenie druhého účastníka zmluvy a dlžník a veriteľ sú voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka, pretože majú povinnosť plniť si navzájom a súčasne voči sebe navzájom majú právo plnenie požadovať. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že takúto pohľadávku by žalobca (ak by na to boli splnené aj ďalšie predpoklady) mohol proti pohľadávke na úhradu zálohových platieb nanajvýš započítať, avšak to predpokladá započítací prejav zo strany žalovaného, ku ktorému nedošlo (aspoň to žalobca netvrdí) a samotná existencia (tvrdenej) pohľadávky neoprávňovala žalobcu pozastaviť v období mesiacov júl až november 2002 platby záloh, teda sa s ich zaplatením dostal do omeškania. Odvolacie námietky žalobcu sú preto v tomto smere nedôvodné. 10. Dôvodne však žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že pochybil, keď nezohľadnil skutočnosť, že hoci v roku 2002 žalovanému nahlásil 21 osobomesiacov, žalovaný pri vyúčtovaní svojvoľne a nesprávne vychádzal z údajov o 24 osobomesiacoch. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej mal byť základom pre vyúčtovanie za kalendárny rok 2002 počet 21 a nie 24 osobomesiacov, žalovaný v priebehu konania, po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie, v reakcii na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a závery v ňom vyslovené, v písomnom podaní zo dňa 23.05.2019 uznal, že vo vyúčtovaní za rok 2002 došlo k nepresnosti v údaji osobomesiacov, účtovníčka vychádzala z predpokladaného počtu osobomesiacov, keď zo strany žalobcu nemala k dispozícii iné údaje, pričom predmetný údaj žalobca nereklamoval ani na zhromaždení konanom dňa 27.5.2003, v dôsledku čoho túto reklamáciu považuje za premlčanú. Vypočítal však, že po zohľadnení počtu 21 osobomesiacov, predstavuje spolu za jednotlivé položky ovplyvnené touto zmenou rozdiel vo výsledku vyúčtovania v neprospech žalobcu sumu 1.429,34 Sk, a teda správna celková suma nedoplatku za rok 2002 mala predstavovať 12.392,96 Sk. Za tohto stavu, keď z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca žalovanému listom zo dňa 14.11.2002 (č.l. 34) písomne oznámil, že od 1.10.2002 je jeho byt obývaný jednou osobou, čo žiada zohľadniť pri kalkulácii nákladov spojených s užívaním bytu, pričom medzi stranami nebolo sporné (žalobca v konaní správnosť daného výpočtu nenamietal), že nedoplatok za rok 2002, vypočítaný zo skutočných 21 osobomesiacov, predstavuje 12.392,96 Sk, je nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie (vrátenie) nesprávne vyúčtovanej peňažnej sumy za rok 2002 vo výške 1.429,34 Sk, t.j. 47,45 eura. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného, nesprávne bez podrobnejšieho vysvetlenia prevzatú tiež súdom prvej inštancie, podľa ktorej žalobca počet osobomesiacov za rok 2002 reklamoval oneskorene, poukazuje odvolací súd na to, že z hľadiska vecnej správnosti vyúčtovania nákladov za kalendárny rok sú okolnosti reklamácie jeho správnosti vlastníkom bytu bez významu. Vznik nároku na úhradu nedoplatku totiž závisí výhradne od toho, či nedoplatok objektívne vznikol a z tohto hľadiska je nerozhodné, či vôbec bola správnosť vyúčtovania reklamovaná. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady na vyhovenie podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 47,45 eura, a to aj spolu so žalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný bol na vrátenie danej sumy žalobcom vyzvaný a dostal sa s jej zaplatením do omeškania, a to nepochybne skôr, než dňa 28.05.2004, od kedy žalobca žiada úroky z omeškania priznať. 11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 47,45 eura s príslušenstvom podľa § 388 C.s.p. zmenil, žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., avšak v konaní prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko je nepochybné, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).