Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/84/2020 z 26. 4. 2021

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/84/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107203232
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1107203232.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ P.. U. K., H.. XX.XX.XXXX, C. S.
XXXX/XX, S., X/ N. O., H.. XX.XX.XXXX, C. R. X, A., X/ T. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. XX, X/ Z. Q.,
H.. XX.XX.XXXX, C. P. XXXX/XX, C., X/ P.. N. O., H.. XX.XX.XXXX, C. N. XXXX/X, C., X/ P.. G. Š.,
H..XX.XX.XXXX, C. T. XX, XXX XX C., X/ P.. C. O., H.. XX.XX.XXXX, C. M. X, XXX XX C., X/ S.. B.
D., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX, K., všetkých zastúpených: advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12,
Bratislava, IČO: 36 868 752, proti žalovanému: Československá obchodná banka a.s., so sídlom Žižkova
11, Bratislava, IČO: 36854140, zastúpenému: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o určenie, že záložné právo
nie je, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. mája 2019, č.k.
9C/16/2007-2298, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel podanej žalobe a určil, že záložné právo,
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, N. K. E. pre D. Z. K. C., X.: C. P., X.: C.-Z..Č.. K. Z., E..Ú.. K.
Z., podľa N.-XXXX/XXXX T. M. XX.XX.XXXX, B. T. S. na Q. K. na S.. Č.. XXX/XX (S. Q. "., T.
S. B. H. X. N. XXX Z.) B. S. S.. Č.. XXX/XX (S. Q. "., T. S. B. H. X. N. XXX Z.), XXX/XX (S. Q. "., T. S. B.
H. X. N.Z. XX Z.) N. S. Č. X. C., B..K.., P.: XX XXXXXX, S. P., B..K.., P.X.: XXXXXXXX N. Č.: C. Č. XX,
N. T., H. K. na X.S.. C. M. T.Z. XX,XX,XX, K. K. Č. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č.K. XXX/XX- T. S. B. H. X.
N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T.É. S. B. H. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX - T.É. S. B. H. X. N. XXX
Z. K. S. S. na K. Č.B. B. K. T. M. B. K.L. S. E. S. XXXX/XXXXXX; O. Č..
XXX, N. T., H. K. N. K.H. C. M. T. XX,XX,XX, K. K. Č. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X.
N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N.Z. XXX Z. K. S. S. na
K. Č. B. K. T. M. B. K. S. E. S. XXXX/XXXXXX; C. Č. XX, N. T./., H. K. na X.S.. C. M. T.
XX,XX,XX, K. K. Č.K. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N.Z. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T.
S. B. H. X. N. XXX Z., S. Č.K. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z. K. S. S. na K. Č. B. K.
T. M. B. K. S. E. S. XXXX/XXXXXX; O. Č. XXX, N. T., H. K. N. K. C. M. T.Z. XX,XX,XX, K. K. Č. XXXX,
K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H.Á. X. N. XXX Z., S. Č.
XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z. K. S. S. na K. Č. B. K.L. T. M. B. K. S. E. S. XXXX/XXXXXX;
C. Č. XX, N. T., H.L. K. na X.S.. C. M. T. XX,XX,XX, K. K. Č. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S.
B. H. X. N.Z. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z., S. Č.K. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z.
K. S. S. na K. Č.B. B. K. T. M. B. K. S. E. S. XXXXX/XXXXXX; O. Č. XXX, N. T.Z., H. K. N. K. C. M.
T. XX,XX,XX, K. K. Č. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č.K. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T.



S. B. H.M. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z. K. S. S.V. na K. Č. B. K. T. M. B. K.L.
S. E. S. XXXX/XXXXXX; K. S. Č. XX, N. T., H. K. N. K. C. M. T. XX,XX,XX, K. K.Z. Č.
XXXX, K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S. B. H.M. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z.,
S. Č.Í. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z. K. S. S. na K.L. Č. B. K. T. M. B. K. S. E. S. XXX/XXXXXX; O.
Č.K. XXX, N. T., H. K. N. K. C. M. T. XX,XX,XX, K. K. Č. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č.K. XXX/XX- T. S. B.
H. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H.M. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H.M.
X. N. XXX Z. K. S. S. na K. Č. B. K.L. T. M. B. K. S. E. S. XXXX/XXXXXX; O. Č. XXXa, N. T., H.Ú. K. N.
K. C. M. T. XX,XX,XX, K. K. Č.K. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N.Ý. XXX Z., S. Č.
XXX/XX- T. S. B. H. X. N.Ý. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z. K.
S. S. na K. Č. B. K. T. M. B. K. S. E. S. XXXX/XXXXXX; C. Č. XX, N. T./., H. K. na
X.S.. C. M. T. XX,XX,XX, K. K.Z. Č. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX
Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N.Z. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z. K. S. S. na K.Č. Č.
B. K. T. M. B. K. S. E. S. XXXX/XXXXXX; O. Č.. XXX, N. T., H.L. K. na F.. S.. C. M. T.
XX,XX,XX, K. K. Č.K. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S.
B. H. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H.Á. X. N. XXX Z. K. S. S. na K. Č. B. K.
T. M. B. K. S. E. S. XXXX/XXXXXX B. O. Č.. XXX, N. T., H. K. na F..S.. C. M. T. XX,XX,XX,
K. K. Č. XXXX, K. na S. Q. ". S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N. XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H. X. N.
XXX Z., S. Č. XXX/XX- T. S. B. H.M. X. N. XXX Z. K. S. S. na K. Č. B. K.Č. T. M. B. K. S. E.
S. XXXX/XXXXXX, N. T. na R. P. F. N.L. Č. XXXX, N. K. E. pre D. Z. K. C., X.: C. P., X.: C.-Z..Č.. K. Z.,
E..Ú.. K. Z., neexistuje (nie je). Žalobcom tiež priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že na základe Zmluvy o
výstavbe domu a zriadení vecného bremena uzavretej medzi Zámockou spoločnosťou a.s., E. Z., A.
Z. a spoločnosťou GARDEN spol. s r.o. podľa ustanovení zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dňa 24.2.2001, jej dodatku č. 1 zo dňa 5.12.2003
a Dodatku č. 2 (ďalej len "Zmluva o výstavbe"), obstarávateľom a stavebníkom bytov, nebytových
priestorov a garážových boxov, bola Zámocká spoločnosť a.s. Účastníci si dohodli
spoločnú realizáciu stavby, ktorú tvorí bytový dom na T. V. na pozemkoch označených v článku II, ods. 1
tejto zmluvy. V článku V, bod 1 uvedenej zmluvy bolo dohodnuté, že dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia, o povolení užívania bytového
domu alebo jeho častí - jednotlivých bytov, nebytových priestorov, sa stanú stavebníci vlastníkmi bytov,
nebytových priestorov a garážových státí, spoluvlastníkmi spoločných častí,
zariadení a príslušenstva domu. V čase podpisovania uvedenej zmluvy boli projektom vymedzené
jednotlivé byty a nebytové priestory a státia v článku VI, kde pri jednotlivých bytoch, nebytových
priestoroch a garážových státiach sú uvedení konkrétni stavebníci, pričom k väčšej
časti vymedzených priestorov bola ako stavebník označená Zámocká spoločnosť, a.s. Podľa článku
VIII, bod 1 uvedenej zmluvy, stavebníci splnomocnili obstarávateľa, aby ich zastupoval v plnom rozsahu
práv a povinností stavebníkov vyplývajúcich z tejto zmluvy a príslušných právnych predpisov jednak voči
orgánom štátnej správy, obecnej samosprávy, ako aj voči príslušným právnickým a fyzickým osobám
v súvislosti s uvedenou výstavbou, vrátane preberania rozhodnutí, a to do právoplatnosti kolaudácie
a zápisu bytov, nebytových priestorov a garážových státí do katastra nehnuteľností. Zároveň podľa čl.
VIII, bod 2 tejto zmluvy, v zmysle vzájomnej dohody medzi účastníkmi zmluvy, je táto zmluva dokladom
na preukázanie zmeny osoby stavebníka podľa § 70 Stavebného zákona. V článku X, ods. 1 zmluvy
si zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy prechádzajú aj na ich
právnych nástupcov, pričom jednotliví stavebníci môžu práva a povinnosti z tejto zmluvy postúpiť na tretiu
osobu, ktorá pristúpi k zmluve o výstavbe. Zmeny týkajúce sa jednotlivých bytov, prípadne podlahovej
plochy boli riešené v článku X, ods. 2 a 3. V zmysle článku X, ods. 5 bolo dohodnuté, že súčasne s
uvedenou zmluvou o výstavbe mala byt' uzatvorená aj zmluva o zhotovení diela, a to osobitne
s každým stavebníkom. Dňa 13.03.2001 bol povolený vklad uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľností.
Okresný úrad Bratislava I pod č. ŽP 2001/02590 G/25 dňa 01.03.2001 vydal stavebné povolenie na
"Polyfunkčný bytový dom FC IV/1, IV/2, IV/3,V na parc. č. XXX/, XX, XX, XX-XX, XX-XX, N. E.. Ú..
K. Z., a to stavebníkovi Zámockej spoločnosti, a.s. Na zabezpečenie financovania realizácie uvedenej
stavby uzavrela Zámocká spoločnosť, a.s. ako dlžník s veriteľom ISTROBANKA, a. s. dňa 23.11.2001
úverovú zmluvu č. 78000-819120/4900 a následne dňa 05.11.2002 Zámocká spoločnosť, a.s. ako
záložca s veriteľom ISTROBANKOU, a. s. ako záložným veriteľom uzavrela zmluvu o zriadení
záložného práva č. ZN 30/120/2002. Podľa článku II, bod. 2 písm. a) zmluvy bola identifikovaná ako
pohľadávka zabezpečená záložnou zmluvou úverová zmluva č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001,
ktorej overená kópia mala tvoriť neoddeliteľnú prílohu zmluvy. Predmetom záložného práva podľa článku



III boli nehnuteľnosti uvedené v bode 1 zmluvy, a to okrem pozemkov aj rozostavaný polyfunkčný dom
nachádzajúci sa na parcelách vymedzených v tomto bode. V článku III v bode 2 zmluvy vyhlásil záložca
(Zámocká spoločnosť, a.s.), že uvedený predmet zálohu vrátane rozostavaného polyfunkčného domu
je v jeho výlučnom vlastníctve. Vzhľadom na výzvu katastra došlo k úprave označenia predmetu
zálohou do textu záložnej zmluvy, kde bolo uvedené, že predmetom zálohu je aj parc. č. XXX/XX, zast.
plochy o výmere 2381 m2, rozostavaný polyfunkčný dom, v zmysle Geometrického plánu č. 162/2002.
Túto rukou písanú úpravu podpísali p. E. za záložného veriteľa a A.. C. K. za Zámockú spoločnosť,
a.s., ktorá konala na základe plnomocenstva zo dňa 14.11.2002. V zmysle uvedeného plnomocenstva
mala byť A.. K. ako zástupkyňa úpadcu oprávnená v mene úpadcu k jeho zastupovaniu vo vzťahu
ku správe katastra, a to na podávanie návrhu vrátane ich opráv a doplnení, preberania rozhodnutí,
späťvzatia návrhov. Vzhľadom na namietanie nedostatku plnomocenstva od Zámockej spoločnosti pre
A.. K. na takúto úpravu zmluvy v proteste prokurátora z 30.06.2005, štatutárny
orgán Zámockej spoločnosti písomne dňa 21.01.2005 akceptoval uvedenú záložnú zmluvu vrátane
jej doplnenia A.. K., taktiež záložný veriteľ vyhlásením z 27.07.2005 akceptoval predmetnú záložnú
zmluvu rukou doplnenú P.. E.. Predmetné záložné právo k rozostavanej
stavbe polyfunkčného objektu na T. V. bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. N. XXXX/XXXX
zo dňa 27.11.2002. Generálna prokuratúra dňa 30.06.2005 podala protest proti rozhodnutiu Správy
katastra z 27.11.2002, ktorým bol povolený vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na
základe uvedenej záložnej zmluvy, ktorému Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím z 22.08.2005
nevyhovel. Dňa 10.07.2006 vydala súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí
exekúcie EX 1580/2006 proti Zámockej spoločnosti ako povinnému, pričom súčasťou vyššie uvedeného
upovedomenia bolo aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností,
t.j. aj rozostavanej stavby nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/XX, evidovanej na liste vlastníctva
XXXX, E.. Ú.T.. C. - K. Z.. Zámocká spoločnosť prevzala upovedomenie dňa 24.7.2006 a predmetné
upovedomenie o začatí exekúcie bolo zapísané na list vlastníctva č. XXXX. Po tomto doručení bola dňa
10.10.2006 uzavretá Dohoda o zmene dispozičného usporiadania a o prevode rozostavaných bytov,
nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte ,,Funkčný celok IV/l-V" na T.Z. V. N. C., ktorú
uzavrela Zámocká spoločnosť a ďalších 56 fyzických a právnických osôb. Účelom zmluvy bolo vymedziť
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, nakoľko prišlo k zmene stavby pred
dokončením, vymedziť a upraviť užívanie a vlastníctvo k rozostavaným bytom, nebytovým
priestorom, skladom garážam, spoločným častiam, zariadeniam domu, pozemku. Predmetom plnenia
podľa zmluvy je výstavba bytov špecifikovaných v zmluve, dohoda o zmene dispozičného usporiadania a
prevod rozostavaných bytov a nebytových priestorov a garáží v objekte, nadobudnutie spoluvlastníckych
podielov k spoločným častiam a zariadeniam a úprava práv k pozemku. Zmluvné strany sa zároveň
dohodli na zmene dispozičného usporiadania a účastníci zmluvy sa mali dohodnúť na
nadobudnutí rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom dome. Podľa článku
III bod 4 dohody vlastníctvo podielov na spoločných častiam, zariadeniach a príslušenstve malo vzniknúť
na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckych práv.
V čl. VI bod 5 účastníci vzali na vedomie, že k rozostavanej stavbe a k pozemkom účastník v 1.
rade zriadil záložné právo v prospech ISTROBANKA, a.s. na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli na
základe úverových zmlúv, ktoré je zapísané v časti "C" LV XXXX B. XXXX v E.. Ú.. C. - K. Z..
V čl. VII bod 4 sa účastníci dohodli, že táto zmluva predstavuje úplnú dohodu účastníkov v 1. - 57. rade
o predmete tejto zmluvy a nahradzuje všetky predošlé dojednania medzi účastníkmi. Vklad dohody bol
povolený 20.10. 2006 pod č. N. XXXXX/XX. Proti predmetnému rozhodnutiu Správy katastra o
vklade dohody podala dňa 28.06.2007 Okresná prokuratúra Bratislava I protest prokurátora, na základe
ktorého Katastrálny úrad v Bratislave 27.09.2007 vydal rozhodnutie č. 58/07-Kr, ktorým uvedenému
protestu nevyhovel, keď uviedol, že zrušením uvedeného rozhodnutia by správny orgán zasiahol do
ďalších rozhodnutí, ktorými zákon porušený nebol, a preto nezákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia
je možné odstrániť len súdnou cestou. Dňa 17.12.2007 mestská časť C.-K. Z. svojím rozhodnutím č.
SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167BU vydala dodatočné povolenie užívania stavby na Zámockej
ulici v Bratislave, funkčný celok IV/I-V s vymedzením jednotlivých priestorov pre konkrétnych vlastníkov.
Okresný súd Banská Bystrica v konaní 2K/18/2007 dňa 8.11.2007, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici 25CoKR/15/2007-222 zo 14.01.2008 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu -
Zámockej spoločnosti, a.s. Správca konkurznej podstaty úpadcu sa žalobou zo dňa 04.04.2008 na
Okresnom súde Banská Bystrica domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, a to Dohody z
10.10.2006 voči veriteľom - účastníkom konkurzného konania. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
rozhodnutím č. LPO 2012/2008-Va z 27.05. 2008 zamietol odvolanie sa spoločnosti ISTROBANKA, a.s.
z 23.10.2007 proti rozhodnutiu Správy katastra z 20.10.2006, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho



práva do katastra na základe dohody o zmene dispozičného usporiadania. Dňa 21.07.2008 Krajský
stavebný úrad v Bratislave pod č. A/2008/2061-5/JAN na podklade podnetu správcu konkurznej
podstaty Zámockej spoločnosti, a.s. proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava -
Staré mesto zo 17.12.2007 vydal stanovisko v ktorom uviedol, že nezistil dôvod na začatie konania
o preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Okresný súd Banská Bystrica
rozsudkom 61Cbi/4/2009-831 z 10.11.2010 v právnej veci navrhovateľky Z.. Z. Z., ako vlastníčky časti
nehnuteľnosti na T. V.. Č.. XX,XX,XX v Bratislave, tiež dotknutej predmetným záložným
právom odporcu určil, že predmetný majetok navrhovateľky je vylúčený zo súpisu majetku oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa ISTROBANKA, a.s., pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že
Zámocká spoločnosť, a.s. nemohla platne zriadiť záložné právo na celú rozostavanú stavbu vzhľadom
na to, že zasiahla do spoluvlastníckeho práva manželov Z. B. F., a teda z dôvodu
rozporu s kogentnou úpravou § 151d ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12. 2002 s použitím
§ 39 Obč. zák. dospel k záveru o neplatnom zriadení záložného práva podľa cit. záložnej zmluvy.
Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uvedené rozhodnutie svojím rozsudkom sp. zn. 43CoKR/21/2011
z 21.9.2011. Žalobcovia predložili súdu rovnopis uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 137/2017
zo dňa 21.6.2018, z ktorého vyplýva, že Najvyšší súd SR v inom konaní, o návrhu na určenie čiastočnej
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a o určenie, že záložné právo
neexistuje, vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 15C(25C)2/2004 o dovolaní žalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.06.2016 sp.zn. 3Co 241/2012, posudzoval otázku, či
úpadca mohol uzavrieť platnú zmluvu o zriadení záložného práva k rozostavanej stavbe, ku ktorej mal
zapísané v katastri nehnuteľností vlastnícke právo, napriek tomu, že pred jej uzavretím časť svojich práv
a povinností k rozostavanej stavbe vyplývajúcich zo zmluvy o výstavbe domu (v presne určenom
rozsahu bytov a nebytových priestorov) zmluvne postúpil na žalobcov, ktorí o uzavretí záložnej zmluvy
nemali vedomosť. V uvedenom konaní najvyšší súd vyslovil právny názor, podľa ktorého odporuje
zásadám slušnosti a poctivosti konania subjektov, aby nadobúdatelia budúceho bytu a nebytových
priestorov, ktorí si podľa platnej dohody o výstavbe domu poctivo splnili svoje
povinnosti poskytnutia finančných prostriedkov za účelom nadobudnutia adekvátnej protihodnoty, t. j.
bytu a nebytových priestorov, sa ocitli v situácii, kedy je tento ich majetok zaťažený a tým aj
ohrozený záložným právom, zriadeným inými subjektmi bez ich vedomia a súhlasu, resp. bez prípadnej
dohody s nimi, ktorá by im umožnila zohľadniť zaťaženie predmetu ich budúceho vlastníctva záložným
právom, napr. zmenou rozsahu ich finančnej účasti na výstavbe domu. Inak povedané dobrým mravom
odporuje zriadenie záložného práva k rozostavanému domu jeho vlastníkom a zároveň stavebníkom
bez vedomia a súhlasu ostatných stavebníkov, ak zmluvu o zriadení záložného práva uzavrie v čase,
keď už má uzavretú zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí sa po dokončení stavby domu
majú stať vlastníkmi v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov. Dobré mravy
teda vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi a nebytovými
priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie pohľadávky svojho
veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel
zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe
majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas
so zriadením záložného práva, resp. aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu
zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť. Za danej situácie môže
byť len takéto konanie všeobecne prijímané a uznávané ako slušné, poctivé, férové a rešpektujúce tzv.
"zlaté" pravidlo správania, ktoré je v negatívnej podobe v mnohých náboženských systémoch
a vo filozofiách morálky formulované slovami: "Nejednaj s druhými tak, ako nechceš, aby oni jednali
s tebou.", alebo v pozitívnej podobe slovami: "Čo chcete, aby ľudia robili vám, to všetko aj vy robte
im." (por. Hanuš, L. Právní argumentace nebo svévole. Úvahy o právu, spravedlnosti a etice. Praha: C.
H. Beck, 2008 s. 200). Ak niekto koná voči inému poctivo, s dôverou očakáva, že i druhá strana bude
voči nemu konať rovnako poctivo. Dovolací súd bol presvedčený, že i úpadca v tejto veci, pokiaľ by
niekto konal voči nemu tak, ako konal on voči žalobcom, považoval by takéto konanie za nepoctivé a
neférové, a teda za odporujúce dobrým mravom. Keďže sa však vyššie uvedeným morálnym pravidlom,
majúcim v okolnostiach danej veci povahu právneho pravidla neriadil, výkon jeho vlastníckeho práva
urobený vo forme právneho úkonu - záložnej zmluvy, bol v rozpore s dobrými mravmi, čo malo
za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Napokon, z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS
400/2018 - 22 zo dňa 14.11.2018, predloženého žalobcami, zistil, že Ústavný súd SR odmietol sťažnosť
žalovaného voči rozhodnutiu NS SR sp. zn. 6Cdo 137/2017 zo dňa 21.6.2018, ako zjavne nedôvodnú.



3. Na základe uvedeného po právnej stránke vec posúdil podľa 3 ods. 1, § 39, § 132 ods. 1, § 151a,
§ 151b ods. 1,2,4,5, § 151d ods. 1,2, § 151h ods. 1,2,3, § 151md ods. 1 písm. f), § 879e
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1,2,3, § 46 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1,2,3 a § 25ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v
znení novely č. 252/1999 Zb., o vlastníctve bytov, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal
na to, že v predmetnom súdnom spore sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné právo zapísané
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosti ZN č. 30/120/2002 zo dňa 05.11.2002 v
prospech žalovanej v častiach týkajúcich na žalobcov, nie je (neexistuje). Naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe žalobcovia videli v odstránení neistoty v ich právnom postavení alebo v zamedzení
ohrozenia ich práva, keď rozhodnutie o tomto návrhu môže byť podkladom k vykonaniu zmeny zápisu
tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností. Žalobcovia na základe zmlúv o prevode práv a povinností
uzavretých v rokoch 2003-2004 so Zámockou spoločnosťou vstúpili do práv a povinností prevodcu
zo Zmluvy o výstavbe uzavretej dňa 24.02.2001 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 05.12.2003. Stali
sa tak účastníkmi tohto zmluvného vzťahu ako vlastníci rozostavanej časti stavby, ktorá skutočnosť
vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, E..Ú.. K. Z., na základe ktorej skutočnosti preukázali aj svoju
aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Z právneho hľadiska ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c)
C.s.p., ktorej základným predpokladom je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Žalobca má
právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny
vzťah, na ktorom sa zúčastňuje, alebo ak by sa právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
Ku vzniku žalobcovho právneho záujmu na určení stačí také chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje
úmyslu žalovaného použiť právo žalobcu alebo spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právnom postavení.
Určovacia žaloba je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu
skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej
ochrany. So zreteľom na uvedené dospel k záveru, že žalobcovia majú na predmetnej určovacej žalobe
naliehavý právny záujem, ktorý je daný tým, že ich právne postavenie a ich vlastnícke právo k bytom a
nebytovým priestorom označeným vo výroku rozsudku, je ohrozené reálnou hrozbou, ktorú predstavuje
realizácia záložného práva žalovaným v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica sp.zn. 2K 18/2007 proti úpadcovi, Zámockej spoločnosti a.s. v konkurze, z dôvodu
prihlásenej a neexistujúcej zabezpečenej pohľadávky do konkurzu. Ako predbežnú otázku riešil platnosť
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti ZN č.30/120/2001 zo dňa 05.11.2002. Žalobcovia v
súvislosti s absolútnou neplatnosťou záložnej zmluvy ZN 50/120/2001 poukázali na absolútnu
neplatnosť základnej, t.j. Úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001. Žalobcovia v tejto
súvislosti uviedli, že mimo obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900
obsahuje predmetná Úverová zmluva č. 78000-819 120/4900 zo dňa 23.11.2001 aj ďalšie dojednania
zmluvných strán, tzv. naturalia negotii, teda ujednania v tomto prípade o podmienkach
čerpania úverových prostriedkov (Čl.III) a zabezpečenia úveru (ČI. V). Podmienky čerpania úverových
prostriedkov sú ako odkladacie podmienky podľa ust. § 36 odst. 2 Občianskeho zákonníka vymedzené
predovšetkým v Čl.III/3 predmetnej Úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001, ale
tiež aj v Dodatkoch č. 2 a 5 (6) s odkazom na zabezpečenie záložnou
zmluvou ZN č. 50/120/2001 z 23.11.2001. Ujednanie v Čl. III/3 predmetnej Úverovej
zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001 je teda viazané na odkladaciu podmienku upravenú
v zmluve nasledovne Čerpanie úverových úverových prostriedkov je podmienené predložením ... d)
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti ZN č. 50/120/2001..., e) Mandátnej zmluvy
č. 50/120/2001..." Vzhľadom k tomu, že záložná zmluva ZN č. 50/120/2001 (a teda aj mandátna zmluva
č. 50/120/2001) je v zmysle právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 6 Cdo
137/2017 zo dňa 21. júna 2018, absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, záložná zmluva neexistuje od začiatku (ex tunc) a odkladacia
podmienka dohodnutá v Čl. III/3 sa posudzuje podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka
tak, že ide o právny úkon, ktorého plnenie je nemožné, čo zakladá absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy
podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka je absolútna. Absolútna neplatnosť Úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900
zo dňa 23.11.2001 a absolútna neplatnosť záložnej zmluvy č. 50/120/2001 zo dňa 23.11.2001 pôsobia
ex tunc a ide o neplatné, neexistujúce právne úkony. Úverová zmluva č. 78000-819120/4900 zo dňa
23.11.2001 je absolútne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť je daná podľa ust. § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka s prihliadnutím k ust. § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti
záložnej zmluvy ZN 50/120/2001 zo dňa 23.11.2001, v zmysle právoplatného uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, č. k. 6 Cdo 137/2017 zo dňa 21. júna 2018, z dôvodu nemožností splnenia



odkladacej podmienky - predloženia zmluvy o zriadení záložného práva č. ZN 50/120/2001 zo dňa
23.11.2001. Záložná zmluva č. ZN 30/120/2002 je typická akcesorická/vedľajšia zmluva, z ktorej povahy
zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez
existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu absolútne
neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku (poskytnutia úverových prostriedkov podľa Úverovej
zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001), nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a
teda neplatná je aj záložná zmluva ZN 30/120/2002 ako N.-XXXX/XXXX na F. Č..
XXXX. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou, nemajú za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo
zákona (ex lége) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na absolútnu neplatnosť
vždy prihliadať, verejný záujem totiž prevažuje nad osobnými záujmami účastníka absolútne neplatného
právneho úkonu, a to aj takého, ktorý neplatnosť sám nespôsobil, ani ju nezavinil. V danom prípade ide
o právnu nemožnosť splnenia odkladacej podmienky predloženia Záložnej zmluvy č. ZN
50/120/2001 k čerpaniu úverových prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v Úverovej
zmluve č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001 z dôvodu, že záložná zmluva ZN 50/120/2001 právne
od začiatku (ex tunc) neexistuje, a teda nebola splnená odkladacia podmienka na čerpanie úverových
prostriedkov podľa úverovej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k, 6 Cdo 137/2017
zo dňa 21. júna 2018, zrušil rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. júna 2016,
sp.zn. 3Co/241/2012 účastníkov konania K. a spol. c/a ČSOB a.s. a spol., ktorý žalovaná strana v tomto
konaní založila do spisu za účelom oboznámenia okresného súdu s právnym názorom odvolacieho
súdu, a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Predmetom dovolacieho konania bolo
dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý zamietol žalobu o určenie neexistencie
záložného práva, ktoré malo zabezpečovať pohľadávky, ktoré sú identicky zabezpečované záložnou
zmluvou ZN č.30/120/2002 ako N.- XXXX/XXXX, ktorá je predmetom tohto konania. Poukázal
na to, že Zámocká spoločnosť a.s. uzatvorila dňa 24.02.2001 s ďalšími stavebníkmi Zmluvu o výstavbe
funkčného celku FC IV/1, IV/2, IV/3, V na parc. č. XXX/XX, XX,XX-XX,XX-XX, N. E..Ú.. K. Z.,
ktorá Zmluva o výstavbe bola zavkladovaná dňa 13.03.2001 ako N.- XXX/XXXX na F. Č.. XXXX (F..
XXXX), t.j. pred uzatvorením záložnej zmluvy ZN 30/120/2002 z 05.11.2002. Zámocká spoločnosť a.s.,
nebola v čase podpisu Záložnej zmluvy ZIS 30/120/2002 05.11.2002 jediným stavebníkom rozostavanej
stavby, ktorá mala byť predmetom zabezpečenia pohľadávky žalovanej, nakoľko zmluvu o výstavbe ako
N.-XXX/XXXX V. X..P.. K. E. Z. B. A. Z. ako aj ďalšími stavebníkmi, a v čase podpisu záložnej zmluvy
boli stavebníkmi minimálne aj manželia F., A.. B. K. a iní, ako je zrejmé z výpisu z listu vlastníctva číslo
XXXX, E..Ú.. K. Z., zo dňa 19.12.2001. Zámocká spoločnosť a.s. ako vlastník a
zároveň stavebník rozostavaného domu, zriadila záložné právo k rozostavanému domu bez vedomia a
súhlasu ostatných stavebníkov, nakoľko ak zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorila v čase, keď
už mala uzatvorenú zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí sa po dokončení stavby domu
mali stať / stali vlastníkmi v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov. Zámocká spoločnosť
a.s. tak konala v rozpore s dobrými mravmi, ktoré aj podľa rozhodnutia dovolacieho súdu vyžadujú, aby
vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ
chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou
o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími
stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby
do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas so zriadením záložného práva, resp.
aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu zmluvy o výstavbe domu, prípadne
aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť. Zámocká spoločnosť a.s. nebola ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy č. 30/120/2002 zo dňa 05.11.2002 jediným stavebníkom, a teda nebola oprávnená
samostatne zaťažiť vo vlastnom mene celú rozostavanú stavbu. ISTROBANKA, a.s. mala vedomosť o
práve ostatných stavebníkov nezlučiteľných s možnosťou Zámockej spoločnosti a.s. samostatne zaťažiť
celú rozostavanú stavbu z článku III ods. 3 Záložnej zmluvy ZN 30/120/2002 a z poznámky zapísanej
na liste vlastníctva číslo XXXX, E..Ú.. K. Z., kde boli už pred podpisom záložnej zmluvy uvedené nielen
práva Zámockej spoločnosti a.s. ako stavebníka, ale aj ďalších stavebníkov a ťarcha N.-XXX/XXXX-
Zmluva o výstavbe. Záložná zmluva č. ZN 30/120/2002 ako akcesorická/vedľajšia zmluva, je s poukazom
na vyššie uvedené neplatná najmenej z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, že v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 6 Cdo 137/2017 zo dňa 21. júna 2018 Zámocká spoločnosť
a.s. ako vlastník a zároveň stavebník rozostavaného domu, zriadila záložné právo podľa ZN
č. 30/120/2002 k rozostavanému domu v rozpore s dobrými mravmi (ust. § 39 občianskeho
zákonníka) bez vedomia a súhlasu ostatných stavebníkov. Zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorila
v čase, keď už mala uzatvorenú zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí sa po dokončení



stavby domu mali stať/stali vlastníkmi v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových
priestorov. Zámocká spoločnosť a.s. tak konala v rozpore s dobrými mravmi, ktoré aj podľa rozhodnutia
dovolacieho súdu vyžadujú, aby si vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi
a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie
pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým
uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na
výstavbe, mali nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, vyžiadal súhlas
ostatných stavebníkov so zriadením záložného práva, resp. aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene
dohodnutého obsahu zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť;
a rovnako z dôvodu dojednania nemožnej odkladacej podmienky podľa ust. § 36 ods.2 Občianskeho
zákonníka. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov totiž vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací)
záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku a v
danom prípade ide o právnu nemožnosť splnenia odkladacej podmienky podľa Čl.III/3 písm. d) (a
tiež písm. e) Úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001, podľa ktorej bolo čerpanie
úverových prostriedkov podmienené predložením Záložnej zmluvy č. ZN 50/120/2001 z 23.11.2001
(a aj Mandátnej zmluvy č. 50/120/2001), ktorá tak predstavovala odkladaciu podmienku čerpania
úverových prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve č. 78000-819120/4900 zo dňa
23.11.2001. Záložná zmluva č. ZN 50/120/2001 z 23.11.2001 je z dôvodu jej rozporu s dobrými
mravmi neplatná/neexistuje od začiatku (ex tunc), a teda odkladacia podmienka podľa ust. § 36 odst.2
Občianskeho zákonníka viazaná na túto záložnú zmluvu je podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nemožná a predstavuje nesplniteľnú skutočnosť. Pri nemožnej odkladacej podmienke vôbec
nemôžu nastať účinky právneho úkonu, ktorého predmetom je nemožné plnenie, a tento právny úkon
je neplatný podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného tiež vyplýva, že pohľadávka podľa
úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001 nevznikla, nakoľko poskytnutie
úverových prostriedkov bolo podmienené nemožnou odkladacou podmienkou, ktorou bola záložná
zmluva ZN 50/120/2001. Absolútne neplatná Úverová zmluva č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.200I
zakladá aj absolútnu neplatnosť akcesorickej záložnej zmluvy ZN 30/120/2002 ako V-2485/2002. Podľa
názoru dovolacieho súdu vysloveného v rozhodnutí č.k. 6 Cdo 137/2017 zo dňa
21. júna 2018, zásadám slušnosti a poctivosti konania subjektov práva odporuje, aby nadobúdatelia
budúceho bytu a nebytových priestorov, ktorí si podľa platnej dohody o výstavbe domu poctivo splnili
svoje povinnosti poskytnutia finančných prostriedkov za účelom nadobudnutia adekvátnej protihodnoty,
t.j. bytu a nebytových priestorov, sa ocitli v situácii, kedy je tento ich majetok zaťažený a tým aj ohrozený
záložným právom, zriadeným inými subjektmi bez ich vedomia a súhlasu, resp. bez prípadnej dohody
s nimi, ktorá by im umožnila zohľadniť zaťaženie predmetu ich budúceho vlastníctva záložným právom,
napr. zmenou rozsahu ich finančnej účasti na výstavbe domu. Dovolací súd v uznesení č.k. 6 Cdo
137/2017 zo dňa 21.júna 2018 vyslovil nasledovný právny názor: "Inak povedané, dobrým mravom
odporuje zriadenie záložného práva k rozostavanému domu jeho vlastníkom a zároveň stavebníkom
bez vedomia a súhlasu ostatných stavebníkov, ak zmluvu o zriadení záložného práva uzavrie v čase,
keď už má uzavretú zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí sa po dokončení stavby domu
majú stať vlastníkmi v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov (bod 18 uznesenia NS
SR)". Zdôraznil v tejto súvislosti, že podľa Čl. 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Zmluva o výstavbe domu
bola uzatvorená dňa 24.02.2001 a vklad do katastra na LV č. XXXX C.ol povolený 13.03. 2001, ako N.
XXX/XXXX. Pôvodnými zmluvnými stranami Zmluvy o výstavbe domu zo dňa 24.02.2001 boli okrem
spol. Zámocká spoločnosť, a.s. ako stavebník a obstarávateľ tiež, A.H. B. E.
Z. ako stavebníci a vedľajší účastník, GARDEN spol. s r.o. Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisu
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 30/120/2002 (pozn. zo dňa 05.11.2002, ktorej vklad do katastra
bol povolený 27.11.2002 rozhodnutím Č. N.-XXXX/XXXX, ktorá zmluva o zriadení ZP bola zaevidovaná
do katastra nehnuteľností na list vlastníctva S. XXX/XX M. XX.XX.XXXX), nebola Zámocká spoločnosť,
a.s., jediným stavebníkom rozostavanej stavby, z ktorého dôvodu je Zmluva o zriadení záložného práva
aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 6 Cdo 137/2017 zo dňa 21. júna 2018, v rozpore
s dobrými mravmi a absolútne neplatným právnym úkonom. Zámocká spoločnosť a.s. uzatvorila záložnú
zmluvu bez vedomia a súhlasu ostatných stavebníkov a zmluvu o zriadení záložného práva uzatvárala
v čase, keď už mala uzavretú zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí sa po dokončení
stavby domu mali stať vlastníkmi v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov. Žalovaná
strana nemohla odvodzovať svoju dobromyseľnosť pri uzatváraní záložnej zmluvy zo zápisu v katastri



na LV č. XXXX, Q.. F. Č.. XXXX, nakoľko Zmluva o výstavbe bola evidovaná v katastri nehnuteľností ako
"Ťarcha" na základe rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu N. XXX/XXXX dňom
13.03.2001, t.j. pred uzatvorením záložnej zmluvy. Poukázal tiež na to, že žalobcovia, a ani ich právna
predchodkyňa o vzniku záložného práva k bytu a nebytovým priestorom neboli informovaní, netušili
o takejto aktivite spoločnosti Zámocká spoločnosť a.s. a Istrobanky a.s., nemali dôvod sa zaujímať o
to, akým spôsobom sa financuje výstavba, nakoľko svoje finančné záväzky voči spoločnosti Zámocká
spoločnosť a.s., vyplývajúce z uzatvorených zmlúv si riadne a včas plnili. Neboli tak
zodpovední za hospodárenie a podnikateľské riziko spoločnosti Zámocká spoločnosť a.s.
Je v rozpore s dobrými mravmi, aby zodpovednosť za výkon ktorejkoľvek z uvedených aktivít spoločnosti
Zámocká spoločnosť a.s., znášali žalobcovia, pritom práve spoločnosť Zámocká spoločnosť a.s., bola
tou zmluvnou stranou, ktorá sústavne nedodržiavala svoje záväzky a zmluvne dohodnuté termíny a
povinnosti vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených so žalobcami a ich právnou predchodkyňou. Z časovej
následnosti právnych úkonov vyplýva, že spoločnosť Zámocká spoločnosť a.s. si najskôr dobrovoľne
obmedzila svoje vlastnícke právo k rozostavanej stavbe v časti, v ktorej práva a povinnosti stavebníka
previedla na žalobcov zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 06.09.2002 zo zmluvy o výstavbe
zo dňa 24.02.2001 zavkladovanej ako N.- XXX/XXXX dňa 02.05.2001, za účelom zabezpečenia, aby
právna predchodkyňa žalobcov nadobudla výlučné vlastnícke právo k budúcemu bytu a nebytovým
priestorom a až následne spol. Zámocká spoločnosť a.s., zaťažila rozostavanú stavbu ako celok
záložným právom podľa záložnej zmluvy ZN č.30/120/2002 ako N. XXXX/XXXX T. na F. Č.. XXXX až
17.03.2003, na zabezpečenie svojej pohľadávky z vlastného úveru, s ktorým právna predchodkyňa
žalobcov nemala nič spoločné a ani o záložnom práve nevedela. Na základe ustanovenia § 3 ods. 1
Obč. zákonníka, podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, nemožno aktom
aplikácie práva konštituovať doteraz neexistujúce povinnosti vlastníkovi. Uvedený postup by viedol k
porušeniu čl. 13 ods. 1 a čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 20. novembra 1997 sp. zn. 1Cdo 47/1997). Vzhľadom na vyslovený právny názor dovolacieho súdu
a Ústavného súdu SR ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania považoval za nehospodárne, preto tieto
nevykonal a na základe vykonaného dokazovania rozhodol a určil, že záložné právo, evidované v katastri
nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti ZN č. 30/120/2002,
podľa N.-XXXX/XXXX zo dňa 27.11,2002, v prospech Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom
Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, predtým ISTROBANKA, a.s., IČO: 31331491,
z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy nie je/neexistuje. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. a žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní v plnom
rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k úverovej zmluve a
nemožnosti plnenia poukázal na to, že v článku III. bod 3 Úverovej zmluvy boli zmluvnými stranami
dojednané predpoklady pre čerpanie úverových prostriedkov, pričom jedným z nich bolo aj predloženie
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti ZN č. 50/120/2001 spolu s príslušným listom
vlastníctva so zapísaným záložným právom. Odhliadnuc od skutočnosti, že považuje naďalej zmluvu o
zriadení záložného práva za platnú, zdôraznil, že splnenie uvedeného predpokladu (predloženie zmluvy
o zriadení záložného práva) nebolo v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nemožné,
a preto nemôžu byť naplnené zákonné predpoklady neplatnosti právneho úkonu pre nemožnosť plnenia
v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená a
na jej základe Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Bratislava I, povolil vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností pod č. N. XXXX/XXXX. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 26. júla 2011 sp. zn. 32Cdo/1635/2011. Predpokladom neplatnosti podľa
§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít je, že ide o
počiatočnú, objektívnu a trvalú nemožnosť plnenia, a to buď právnu alebo fyzickú. Predloženie
zmluvy o zriadení záložného práva spolu s príslušným listom vlastníctva so zapísaným záložným právom
ako predpokladu pre čerpanie úverových nebolo a ani nemohlo byť od počiatku nemožným plnením.
Jeho právna predchodkyňa nemala žiadny relevantný dôvod považovať predpoklady pre čerpanie



úverových prostriedkov za nenaplnené, keď jej okrem iného bola predložená uzatvorená zmluva o
zriadení záložného práva spolu s LV so zapísaným záložným právom. Záver súdu prvej inštancie o
absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy pre nemožnosť plnenie podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je preto právne neudržateľný, svojvoľný a arbitrárny. K otázke výkonu práva v
rozpore s dobrými mravmi a neplatnosti dvojstranného právneho úkonu v prvom rade zdôraznil, že súdy
pri rozhodovacej činnosti pristupujú k dôvodu neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi rezervovane a hľadajú skôr iné príčiny nedovolenosti alebo neplatnosti. Absolútne neplatným je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka aj právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Opakovane v konaní
zdôrazňoval, že spoločnosti Zámocká spoločnosť, a.s. bol poskytnutý úver na financovanie výstavby
bytových domov (ktorú by bez dostatočného objemu peňažných prostriedkov nebolo možné realizovať)
a tento úver bol štandardným spôsobom zabezpečený i zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam.
V konaní nebola tvrdená ani preukázaná skutočnosť, že by v čase uzavretia záložnej zmluvy spoločnosť
Zámocká spoločnosť, a.s. vedela, že poskytnutý úver nebude môcť splatiť, resp. že konala s vedomím,
že úver nesplatí, a teda že dôjde k realizácii uhradzovacej funkcie záložného práva. Nie je porušením
dobrých mravov, resp. výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi zabezpečiť si vrátenie požičaných
prostriedkov zákonnými spôsobmi, medzi ktoré záložné právo nepochybne patrí. Takisto nie je výkonom
práva v rozpore s dobrými mravmi záložné právo realizovať v prípade, že k vráteniu
požičaných prostriedkov zo strany dlžníka nedôjde. V konaní nebol tvrdený a ani preukázaný výkon
práva právneho predchodcu žalovanej v rozpore s dobrými mravmi pri uzatváraní zmluvy o zriadení
úveru. Neboli preto naplnené predpoklady pre určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva
pre výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Záložná zmluva je platná a na jej základe zriadené záložné
právo k nehnuteľnostiam, ktoré vzniklo povolením vkladu záložného práva rozhodnutím katastrálneho
úradu 27.11.2002 existuje. Uvedená argumentácia sa opiera o judikatúru Najvyššieho súdu Českej
republiky, podľa ktorej, ak ide o dvojstranný právny úkon (pričom zmluva o zriadení záložného práva
dvojstranným právnym úkonom nepochybne je), je právny úkon neplatný pre rozpor s
dobrými mravmi (§ 39 OZ) len v prípade, ak v rozpore s dobrými mravmi je konanie oboch strán (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31. augusta 2000, sp. zn. 22 Cdo
871/2000, dostupný na www.nsoud.cz). Rovnako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 30
Cdo 2944/2012, pri posudzovaní otázky, či možno dospieť k záveru o neplatnosti právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ bez toho, aby súd posudzoval konanie všetkých účastníkov
právneho úkonu, Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku NS ČR zo dňa 23. januára 2013 sp. zn. 30
Cdo 2944/2012, dostupný na www.nsoud.cz, uzavrel, že "Ak ide o právny úkon dvojstranný, je právny
úkon neplatný (len) v prípade, že v rozpore s dobrými mravmi je konanie oboch
strán, nie iba jednej strany." Najvyšší súd Českej republiky v citovanom rozhodnutí ďalej uviedol tiež, že
"je v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by bol preferovaný prístup uprednostňujúci výklad vedúci
k záveru o neplatnosti zmluvy pred výkladom, na základe ktorého nie je možné neplatnosť zmluvy
dovodiť." K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Českej republiky napokon aj v rozsudku
NS ČR zo dňa 3. októbra 2012 sp. zn. 30 Cdo 2677/2011, dostupný na www.nsoud.cz. Súd prvej inštancie
však vôbec neposudzoval právne významnú otázku neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva z
pohľadu žalovanej a jej právneho predchodcu ako záložného veriteľa a za rozhodujúce vzal do úvahy
len zistené skutočnosti (okolnosti) týkajúce sa výhradne záložcu, t.j. spoločnosti Zámocká spoločnosť,
a.s., pričom ani konanie záložcu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva nevykazuje,
podľa názoru žalovanej, znaky výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Právne závery
uvedené v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky sú plne aplikovateľné aj na
skutkový stav zistený v riešenej veci a žalovaná sa preto dovoláva ich aplikácie v
tomto konaní. V tejto zmätočnosti a vnútornej protirečivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ sa
jedná o jeho posúdenie otázky (ne)platnosti zmluvy o zriadení záložného práva pre rozpor s dobrými
mravmi, je naplnený odvolací dôvod, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd uznesením zo dňa 30.10.2014 č.k. 6Co/93/2014
- 1655 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16. októbra 2013 č.k. 22C/128/2007 - 1569, v skutkovo a
právne obdobnej veci, zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí
vyslovil odvolací súd právny názor, že i keď "stavebníci" uvedení v Zmluve o výstavbe domu a o zriadení
vecného bremena z 24. 02. 2001 prípadne aj mali vôľu stať sa vlastníkmi
jednotlivých bytov, nebytových priestorov a garážových boxov v predmetnom dome, objektívne sa nimi
stať nemohli, pretože v čase uzavretia uvedenej zmluvy ešte nebolo definitívne celkové dispozičné
riešenie predmetného domu z hľadiska počtu bytov, nebytových priestorov a garážových státí. Ku
dňu uzavretia záložnej zmluvy preto nebolo možné určiť vlastníkov jednotlivých bytov, nebytových



priestorov a garážových státí a bolo možné hovoriť iba o vlastníctve celého rozostavaného domu.
Podľa názoru odvolacieho súdu výlučnou vlastníčkou predmetného rozostavaného domu bola v čase
uzavretia predmetnej záložnej zmluvy Zámocká spoločnosť, a. s., ktorá bola napokon aj zapísaná
ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti na LV č. XXXX (i keď nie v čase uzavretia predmetnej
záložnej zmluvy). Táto spoločnosť sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného rozostavaného domu
na základe Zmluvy o dielo, ktorú uzavrela ako objednávateľ dňa 15.06.2001 so spoločnosťou Garden,
spol. s r. o. ako so zhotoviteľom. Žalobcovia v tomto súdnom konaní na základe Zmlúv o postúpení
práv a povinností zo dňa 26.10.2004, zo dňa 20.04.2004, zo dňa 08.12.2004, zo dňa 11.11.20051,
uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou Zámocká spoločnosť, a.s. vstúpili do
práv a povinností vyplývajúcich obchodnej spoločnosti Zámocká spoločnosť, a.s. zo Zmluvy o výstavbe
uzavretej dňa 24.02.2001 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 05.12.2003. Žalobcovia tak predmetnými
právnymi úkonmi nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale stali sa len účastníkmi právneho
vzťahu založeného Zmluvou o výstavbe uzavretej dňa 24.02.2001 v znení jej Dodatku
č. 1 zo dňa 05.12.2003. Stavebné povolenie vydané Okresným úradom Bratislava I - odbor životného
prostredia pod č. ŽP - 2001/02590G/25, zo dňa 01.03.2001, právoplatné dňa 08.03.2001, bolo vydané
na základe žiadosti stavebníka Zámocká spoločnosť, a.s. a ktorým bolo jedinému stavebníkovi Zámocká
spoločnosť, a.s. povolené realizovať stavbu. Zmluva o zriadení záložného práva ZN č. 30/120/2002
bola uzatvorená skôr a to dňa 05.11.2002, pričom vklad bol povolený 27.11.2002. Predmetná záložná
zmluva bola na rozdiel od skutkových okolností zistených v konaní vedenom na OS BA I pod sp. zn. 15C
(25C)/2/2004 uzatvorená pred uzatvorením jednotlivých Zmlúv o prevode práv a povinností z
rokov 2004 a 2005. Táto skutočnosť má zásadný význam nakoľko žalobcovia sa až uzatvorením Zmlúv
o prevode práv a povinností stali stavebníkmi, do tohto momentu nemali k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom zálohu žiadny právny vzťah. Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť ich preto nemusela
a ani nemohla informovať o jej zámere zriadiť na nehnuteľnostiach záložné právo zabezpečujúce úver
na výstavbu domu a nebola tiež povinná žiadať od žalobcov k takémuto dispozičnému úkonu súhlas. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobcovia v čase uzatvorenia Zmlúv o prevode práv a povinností
museli mať vedomosť o existencií predmetnej záložnej zmluvy, čo vyplývalo z verejne dostupných
informácií vedených príslušným katastrálnym odborom a súčasne z vtedy aktuálneho listu vlastníctva.
V Čl. VII ods. 4 jednotlivých Zmlúv o prevode práv a povinností žalobcovia vyslovene vyhlasujú, že cit.:
"je oboznámený s ťarchami viažucimi sa ku rozostavanej stavbe a pozemkoch tak, ako sú zapísané v
LV v časti C- ťarchy ku dňu podpísania tejto zmluvy." Skutkový základ, z ktorého vychádzal Najvyšší
súd Slovenskej republiky pri jeho rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. 6 Cdo 137/2017 je odlišný
od skutkového stavu zisteného v tomto súdnom konaní. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 15C (25C)/2/2004 sa žalobcovia stali stavebníkmi a neskôr aj vlastníkmi nehnuteľností
na základe Zmlúv o postúpení práv a povinností zo dňa 20.05.2001 s obchodnou spoločnosťou Gard-
invest spol. s r.o., ktorých predmetom bolo postúpenie práv a povinností zo Zmluvy o výstavbe uzavretej
dňa 23.01.2001 a stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Bratislava I - odbor životného
prostredia pod č. ŽP - 99/1763/G/216/Šv. Závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 137/2017 zo dňa 21. júna 2018 preto nemožno aplikovať v tomto súdnom
konaní. Zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k jednotlivým budúcim bytom a nebytovým
priestorom, pre ktorý vznik bolo potrebné zhotovenie diela a následne kolaudačné rozhodnutie. Právnou
skutočnosťou, s ktorou zákon spája vznik vlastníckeho práva, je samotná výstavba v zmysle vytvorenia
novej veci, pričom zmluva o výstavbe je len právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva (v zmysle
§ 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť
na základe zmluvy o výstavbe, t. j. nie samotnou zmluvou o výstavbe). Samotná zmluva o
výstavbe nespôsobuje vznik vlastníctva na túto ešte neexistujúcu vec od nadobudnutia jej účinnosti, ale
až od vzniku veci. Podľa zmluvy o výstavbe bola Zámocká spoločnosť, a.s. ako obstarávateľ garantom
ukončenia stavby celého funkčného celku, a to aj po stránke finančnej, až po právoplatnú kolaudáciu (čl.
XIV. ods. 1 zmluvy o výstavbe); na druhej strane žalobcovia v zmluve o postúpení práv a
povinností vyhlásili, že sa oboznámili so zmluvou o výstavbe (čl. VII ods. 1 zmluvy o postúpení
práv a povinností), pričom sa stali stavebníkmi bytov a nebytových priestorov. Ak sa teda žalobcovia v
čase uzavretia zmluvy o postúpení práv a povinností aktívne nezaujímali o spôsob financovania celého
funkčného celku, neobstojí z tohto dôvodu argumentácia o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva pre rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s ich nevedomosťou so zriadením záložného práva
a nedaním súhlasu na jeho zriadenie. Pripustením výkladu, ktorý zaujal súd prvej inštancie v posúdení
otázky konania spoločnosti Zámocká spoločnosť, a.s. v rozpore s dobrými mravmi, čoho následkom má
byť neplatnosť právneho úkonu - záložnej zmluvy, bude do súkromnoprávnych vzťahov subjektov práva
vnesená neprípustná miera právnej neistoty. Takýmto výkladom by došlo k porušeniu práva žalovanej



na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko v zmysle
§ 27 ods. 12 zák. č. 483/2001 Z.z., Zákon o bankách, banka nesmie uzatvárať zmluvy za nápadne
nevýhodných podmienok pre ňu, najmä také zmluvy, ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich
pohľadávky. Žalovaná je v zmysle Zákona o bankách povinná dostatočne zabezpečiť jej pohľadávku,
pričom zriadenie záložného práva je všeobecne považované za najbezpečnejší zabezpečovací inštitút.
Poukázal v tejto súvislosti tiež na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 137/2003 zo dňa 11.09.2004, uverejneného v odbornom časopise Zo súdnej praxe, č.
62/2004, podľa ktorých za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je
všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať
vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej
určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávislé od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Pri posudzovaní konkrétneho riešeného prípadu v otázke domnelého
výkonu práva spoločnosťou Zámocká spoločnosť, a.s. v rozpore s dobrými
mravmi nebol vykonaný test proporcionality. Súd prvej inštancie sa vôbec zaoberal otázkou dopadu jeho
rozhodnutia na druhého účastníka právneho úkonu, teda na jeho osobu, ktorý si všetky jeho povinnosti
vyplývajúce zo súkromnoprávneho záväzkového vzťahu splnil a nezohľadnil jeho legitímne očakávanie
v súvislosti so splatením úveru, resp. uspokojením jej pohľadávky realizáciou výkonu záložného práva.
Účelom zmluvy o zriadení záložného práva bolo zabezpečiť jeho pohľadávku spočívajúcu v poskytnutí
peňažných prostriedkov aj na výstavbu tých bytov a nebytových priestorov, ktorých vlastníkom sa stali
žalobcovia. Účelom zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť ZN č. 30/120/2002 uzatvorenej
05.11.2002, ktorej vklad bol povolený dňa 27.11.2002 totiž bolo zabezpečiť o. i. pohľadávku jeho
právneho predchodcu vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900, zo dňa 23.11.2001, v
znení platných dodatkov. Predmetom tejto úverovej zmluvy uzavretej medzi jeho právnym predchodcom
a Zámockou spoločnosťou, a.s. bolo poskytnutie úveru na čiastočné refinancovanie a financovanie
funkčného celku VI/1-V (čl. II ods. 1 zmluvy). Zmluvou o zriadení záložného práva tak bola zabezpečená
pohľadávka právneho predchodcu žalovanej spočívajúca v poskytnutí peňažných prostriedkov aj na
výstavbu tých nehnuteľností, ktorých vlastníkom sa neskôr stali žalobcovia. Zámocká spoločnosť bola
oprávnená v plnom rozsahu bez akéhokoľvek obmedzenia využívať jej vlastnícke oprávnenia a platne
uzavrieť Zmluvu o zriadení záložného práva č. 30/120/2002. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o
zriadení záložného práva, ktorej predmetom boli pozemky a rozostavaná stavba, bola
spoločnosť Zámocká spoločnosť, a.s./záložca oprávnená uzatvoriť predmetnú záložnú zmluvu a súhlas,
eventuálne nesúhlas osôb, ktoré sa mali stať vlastníkmi konkrétnych bytov a nebytových priestorov v
postavenom a skolaudovanom polyfunkčnom dome, nebol potrebný. Uvedené akceptoval aj príslušný
katastrálny úrad a záložné právo k rozostavanej nehnuteľnosti aj zaregistroval v prospech
právneho predchodcu žalovanej - záložného veriteľa, hoci na LV bol vyznačený vklad zmluvy o výstavbe.
Nesprávna aplikácia a výklad ust. § 3 ods. 1 a ust. § 39 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie
sa premietla aj do jeho ďalšieho procesného postupu, keď zamietol návrh na vykonanie dokazovania
výsluchom znalca P.. B. L. - osobu kompetentnú vypovedať pred súdom alebo orgánom verejnej moci
za CM - CENTRUM, s.r.o., ul. Sasinkova 1069/7, 921 01 Piešťany, ohľadom odstránenia rozporov
vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 21/2018. Z navrhnutého dôkazu pritom bolo možné
zistiť skutočnosti potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (existenciu pohľadávky zabezpečenej
záložným právom), ktoré majú vplyv na posúdenie skutkového stavu. Podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky je nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie
skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, porušením práva na
spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu SR
z 26. januára 2010, sp. zn. III. ÚS 332/09). Postupom súdu prvej inštancie, keď nevykonal navrhovaný
dôkaz, je naplnený odvolací dôvod, keď súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zmluvou o výstavbe domu
a zriadení vecného bremena zo dňa 24.2.2001 a ani zmluvou o postúpení práv a povinností nevzniklo
vlastnícke právo k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom, pretože pre ich
samotný vznik bolo potrebné zhotovenie diela a následné kolaudačné rozhodnutie. Právnu skutočnosť,
s ktorou zákon spája vznik vlastníckeho práva, je samotná výstavba v zmysle vytvorenia novej veci,
pričom zmluva o výstavbe a zmluvy o postúpení práv a povinností sú len právnym titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva. Zmluva o výstavbe samostatne a ani v spojení so zmluvami postúpení práv a
povinností nespôsobuje vznik vlastníctva na túto ešte neexistujúcu vec od nadobudnutia jej účinnosti,
ale až od vzniku veci. Rozostavané byty a nebytové priestory v súvislosti so vznikom



práva k nim neboli v danom čase predmetom evidencie katastra, bola ním len rozostavaná stavba
(budova). Na základe zmluvy o výstavbe domu s vlastníckymi bytmi môže vzniknúť vlastníctvo na byt
najskôr vo chvíli vzniku veci, t.j. bytu. Teda aj vlastníctvo na byt vznikne len uskutočnením kolaudácie,
ktorá na otázku existencie vlastníctva bytu dá kladnú odpoveď. Z toho vyplýva, že v období medzi
uzavretím zmluvy o výstavbe vlastníckych bytov a vykonaním kolaudácie budúci
vlastník nemôže mať vlastníctvo bytu, lebo neexistuje predmet, na ktorý by sa mohlo upínať" (pozri
Luby Štefan: Vlastníctvo bytov, Bratislava 1971). Pre charakteristiku bytu a nebytového priestoru ako
predmetu občianskoprávnych vzťahov je potrebné aplikovať § 2 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z.
Bytom sa v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú
rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné
bytové jednotky. Nebytovým priestorom sa v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. rozumie miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie.
Ďalej je potrebné prihliadnuť na osobitné evidovanie bytov, nebytových priestorov a rozostavanej stavby
v katastri nehnuteľností ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva, keď rozostavanou stavbou
je stavba, na ktorú okrem iného nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie (§ 6 ods. 1 písm. c/ bod 2.,
písm. d/ zák. č. 162/1995 Z.z.). Rozostavané byty a nebytové priestory v súvislosti so vznikom práva k
nim neboli v danom čase predmetom evidencie katastra. Až po kolaudácii stavby bolo možné pre účely
občianskoprávnych vzťahov považovať byty a nebytové priestory za samostatné nehnuteľné veci, a teda
samostatné predmety občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V období od
uzatvorenia zmluvy o výstavbe domu a zriadení vecného bremena zo dňa 24.02.2001 a právoplatným
kolaudačným rozhodnutím tak budúci vlastník bytu či nebytového priestoru nemohol byť jeho vlastníkom,
keď tento ako predmet občianskoprávnych vzťahov neexistoval. Poukázal tiež na to, že pokiaľ súd prvej
inštancie dospel k záveru, že "žalovaná strana, podľa názoru súdu prvej inštancie, nemohla odvodzovať
svoju dobromyseľnosť pri uzatváraní záložnej zmluvy zo zápisu v katastri na LV č. XXXX, Q.. F. Č.. XXXX,
nakoľko Zmluva o výstavbe bola evidovaná v katastri nehnuteľností ako "Ťarcha" na základe rozhodnutia
katastrálneho úradu o povolení vkladu N. XXX/XXXX dňom 13.03.2001, t.j. pred uzatvorením Záložnej
zmluvy" /bod 48. rozsudku/, nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k predmetnému záveru dospel.
Poznámka uvedená na liste vlastníctva 6947 sa týkala iba v budúcnosti vzniknutého práva stať sa
vlastníkom bytu/nebytového priestoru (po splnení odkladacej podmienky), nestanovovala vlastnícke
právo ostatných účastníkov zmluvy o výstavbe (to by tento zápis nebol v poznámke), v
súlade s právnou úpravou zápis v poznámke, tak ako to vyplýva z § 5 ods. 3 Katastrálneho zákona nemal
vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Zápis v poznámke preto žiadnym spôsobom
neodporoval záveru, že jediným a výlučným vlastníkom nehnuteľností bola v čase uzavretia Záložnej
zmluvy Zámocká spoločnosť, a.s. a preto nemal žiadny vplyv na dobromyseľnosť právneho
predchodcu žalovanej - Istrobanky. K týmto záverom dospeli aj súdy v obdobných sporoch, ktorých
rozhodnutia žalovaná súdu doložila a sú súčasťou spisu. Záložný veriteľ bol v čase uzatvárania záložnej
zmluvy dobromyseľný ohľadom predmetu zálohu, nakoľko v katastri bola v súlade s vtedajším právnym
stavom (§ 46 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 14.04.2004) evidovaná ako vlastník
Zámocká spoločnosť, a.s., pričom zápis v poznámke, tak ako to vyplýva z § 5 ods. 3 zák. č. 162/1995
Z.z., nemal vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Taktiež dal do pozornosti,
že aj keby vznikli pochybnosti o dobromyseľnosti záložného veriteľa, v zmysle cit. §
151d ods. 1 Obč. zák. platí v takom prípade, že konal dobromyseľne. Súd prvej inštancie v predmetnom
prípade neuviedol na základe akých dôkazov mal za preukázané vyvrátenie tejto zákonnej domnienky.
Namietal tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku. Rozsudok súdu prvej inštancie je aj v tejto časti nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie
v písomnom odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku tým pádom
nie je presvedčivé. Takéto odôvodnenie rozsudku nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V predmetnom prípade súd
prvej inštancie riadne a presvedčivo neodôvodnil záver o nedostatku dobromyseľnosti záložného veriteľa
pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva č. 30/120/2002 z 27.11.2002. Vzhľadom na
uvedené a odkazujúc na ustálenú súdnu prax má za to, že takýmto odôvodnením rozsudku došlo k vade
uvedenej v § 365 ods. 1 písm. b), d) C.s.p., keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím došlo k
naplneniu odvolacích dôvodov. Poukázal na to, že žalobcovia v tomto súdnom konaní na základe Zmlúv



o postúpení práv a povinností z rokov 2004 a 2005, uzatvorených s obchodnou spoločnosťou Zámocká
spoločnosť, a.s. vstúpili do práv a povinností vyplývajúcich obchodnej spoločnosti Zámocká spoločnosť,
a.s. zo Zmluvy o výstavbe uzavretej dňa 24.02.2001 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 05.12.2003.
Žalobcovia tak predmetnými právnymi úkonmi nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale
stali sa len účastníkmi právneho vzťahu založeného Zmluvou o výstavbe uzavretej dňa 24.02.2001
v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 05.12.2003. Zmluva o zriadení záložného práva ZN č. 30/120/2001
bola uzatvorená skôr, a to dňa 05.11.2002, pričom vklad bol povolený dňa 27.11.2002. Táto skutočnosť
má zásadný význam, nakoľko žalobcovia sa až uzatvorením Zmlúv o postúpení práv a povinností stali
stavebníkmi, do tohto momentu nemali k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zálohu, žiadny priamy
právny vzťah. Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť preto nemusela a ani nemohla informovať o
jej zámere zriadiť na nehnuteľnostiach záložné právo zabezpečujúce úver na výstavbu domu a nebola
tiež povinná žiadať od žalobcov k takémuto dispozičnému úkonu súhlas. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobcovia v čase uzatvorenia Zmlúv o postúpení
práv a povinností museli mať vedomosť o existencií predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva,
čo vyplývalo z verejne dostupných informácií vedených príslušným katastrálnym odborom a súčasne
z vtedy aktuálneho listu vlastníctva. V Čl. VII ods. 4 jednotlivých Zmlúv o prevode
práv a povinností žalobcovia vyslovene vyhlásili, že cit.: "je oboznámený s ťarchami viažucimi sa ku
rozostavanej stavbe a pozemkoch tak, ako sú zapísané v LV v časti C- ťarchy ku dňu
podpísania tejto zmluvy." Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobcovia mali o existencií záložného
práva vedomosť, rovnako ako ostatní stavebníci bytov a nebytových priestorov, ktorých výstavba bola
financovaná bankovým úverom, avšak dožadujú sa privilegovaného postavenia tým, že voči nim záložné
právo nemá platiť. Súd sa pritom nezaoberal otázkou, či žalobcovia neprejavili súhlas so zriadením
záložného práva následne po uzatvorení zmluvy o dielo a nezohľadnil, že žalobcovia po uzatvorení
zmluvy o dielo prejavili presne taký istý súhlas, aký sa na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva
vyžaduje v rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky č.k. 6Cdo 137/2017 zo dňa 21.06.2018.
Žalobcovia teda mali vedomosť o existencii ťarchy, súhlasil s ňou a bola s nimi uzatvorená dohoda,
ktorá túto skutočnosť zohľadňovala. Napokon zdôraznili neaplikovateľnosť rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 6Cdo/137/2017 v prejedávanej veci, a to z dôvodu odlišného skutkového
a právneho stavu. V danom prípade je totiž nevyhnutné prihliadať na skutočnosť, že
Rozhodnutie Najvyššieho súdu súvisí s konkurzom vyhláseným na majetok úpadcu Gard-invest spol. s
r.o. "v konkurze", so sídlom na Námestie Artézskych prameňov 1, 984 01 Lučenec,
Slovenská republika, IČO: 31 590 641, zapísanou v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 1377/S (ďalej aj len ako "Gard-invest"), pričom jeho spojitosť
s konkurzom vyhláseným na majetok úpadcu Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze",
so sídlom na ulici Vajanského 16, 984 01 Lučenec, Slovenská republika, IČO: 35 687 533, zapísaného v
Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, oddiel: Sa, vložka číslo: 689/S (ďalej
aj len ako "Zámocká spoločnosť") je len okrajová. Spoločným menovateľom predmetných konkurzných
konaní je nanajvýš vzájomná spriaznenosť obchodnej spoločnosti Gard-invest a obchodnej spoločnosti
Zámocká spoločnosť a osoba veriteľa, ktorým je žalovaná - Československá obchodná banka, a.s.
(pôvodne ISTROBANKA, a.s.), so sídlom na ulici Žižkova 11, 811 02 Bratislava, Slovenská republika,
IČO: 36 854 140, zapísaného v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel:
Sa, vložka číslo: 4314/B (ďalej aj len ako "ČSOB"). Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo vystavané na
takzvanom "zlatom" pravidle správania sa, ktoré je ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky v
negatívnej podobe v mnohých náboženských systémoch a vo filozofiách morálky formulované slovami
cit: " nejednaj s druhými tak, ako nechceš, aby oni jednali s tebou alebo v pozitívnej podobe slovami
čo chcete, aby ľudia robili vám, to všetko aj vy robte im ", pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky
aplikujúc "zlaté" pravidlo správania sa na skutkový a právny stav, za ktorého bola uzavretá Záložná
zmluva 1 rozhodol o jej neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že obchodná
spoločnosť Gard-invest uzavrela Záložnú zmluvu 1 v čase po tom, ako došlo k uzavretiu Zmluvy o
postúpení práv 1, predmetom ktorej bolo postúpenie práv a povinností zo Stavebného povolenia a
Zmluvy o výstavbe v prospech dovolateľov v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Zásadná diverzita vylučujúca aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu pri rozhodovaní v súdnom konaní
spočíva v tom, že na rozdiel od predchádzajúceho prípadu, bola Záložná zmluva 2, ktorou došlo
k zriadeniu záložného práva zabezpečujúce pohľadávky obchodnej spoločnosti ČSOB zaťažujúceho
nehnuteľnosti žalobcov, bola uzavretá v čase pred uzavretím Zmlúv o prevode práv a povinností v rokoch
2004 a 2005, nižšie v texte aj pod pojmom Zmluva o prevode práv a povinností 2, predmetom ktorej bolo
postúpenie práv a povinností zo Zmluvy o výstavbe a zriadení vecného bremena v prospech žalobcov.
Ostáva tak bezpochyby, že obchodná spoločnosť Zámocká spoločnosť, a.s. vykonala právne úkony



smerujúce k prevodu práv a povinnosti zo Zmluvy o výstavbe a zriadení vecného bremena až
potom, ako uzavrela Záložnú zmluvu 2. Ďalšou právne významnou skutočnosťou vylučujúcou aplikáciu
rozhodnutia Najvyššieho súdu pri rozhodovaní v Súdnom konaní je skutočnosť, že účastníci Zmluvy o
prevode práv a povinností 2, ako aj účastníci Dohody výslovne uviedli, že boli oboznámení o
všetkých ťarchách viaznucich na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres Bratislava, obec Bratislava - mestská
časť K. Z., katastrálne územie K. Z. (Ď. B. F. B. ". XXXX") uvedených v časti C: ŤARCHY predmetného
listu vlastníctva. Z uvedeného je tak zrejmé, že Záložná zmluva 2 bola uzavretá v súlade s dobrými
mravmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, účastníci Zmluvy o prevode
práv a povinností 2, ako aj účastníci Dohody vedeli a boli oboznámení o existencii záložného práva
zriadeného Záložnou zmluvou 2. Na základe uvedeného zhrnul, že ním uplatnené odvolacie dôvody boli
naplnené, a preto žiadal odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdiť, pričom konštatovali, že napadnutý rozsudok nie je arbitrárny
a konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, netrpí žiadnou v odvolaní tvrdenou vadou. Uviedli, že
nesúhlasia s právnym hodnotením žalovaného uvedeným v bodoch 1) a 2) podaného odvolania, v
ktorých žalovaný uvádza "skutkové a právne závery súdu", na základe ktorých súd
prvej inštancie vyhovel žalobnému návrhu, pričom žalovaný v odvolaní kumuluje viacero odvolacích
dôvodov, avšak jasne nevysvetľuje stavbu svojich argumentov, napr. hovorí o nesprávnom procesnom
postupe, ktorým mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň o inej vade konania. Poukázali v tejto súvislosti
na to, že súd prvej inštancie v bode 51. odôvodnenia rozsudku nevykonania navrhovaných dôkazov
riadne odôvodnil. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí dôsledne zrekapituloval právny a
skutkový stav veci a v spore rozhodol okrem iného v súlade s čl. 2 C.s.p. najmä v súvislosti s právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 6Cdo/137/2017 zo
dňa 21.06.2018. Pokiaľ žalovaný v odvolaní cituje z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky,
predmetné rozhodnutia v tejto veci nie sú použiteľné, a to z dôvodu, že boli prekonané neskoršou
judikatúrou, najmä právoplatným uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/137/2017 z 21. júna
2018, ktoré bolo opakovane predmetom preskúmania Ústavným súdom Slovenskej republiky. Poukázali
v tejto súvislosti aj na judikát R 71/2018 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018, podľa ktorého patria do pojmu "ustálená rozhodovacia prax
dovolacieho súdu" v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku predovšetkým rozhodnutia a
stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným
názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období
judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý
právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne
nadviazali, pričom vzhľadom na čl. 2 ods. 2 C.s.p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.
K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré žalovaný poukazuje v odvolaní, zdôraznili,
že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/137/2017 z 21. júna 2018 bolo opakovane predmetom
preskúmavania Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom v oboch prípadoch bola
sťažnosť sťažovateľov odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a predmetné rozhodnutie
dovolacieho súdu je tak plne súladné s Ústavou Slovenskej republiky. Prvýkrát rozhodnutie najvyššieho
súdu preskúmaval Ústavný súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti žalovanej, keď uznesením
zo dňa 14.11.2018, sp.zn. I.ÚS/400/2018-22, sťažnosť žalovanej, Československej obchodnej banky,
a. s., odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Druhýkrát preskúmaval Ústavný súd Slovenskej republiky
Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/137/2017 z 21. júna 2018 pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., správcu úpadcu Gard-invest
spol. s r. o. "v konkurze", vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd taktiež uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 137/2017 z 21. júna 2018. Ústavný súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 17.01.2019, č.k. IV.ÚS 400/2018-22 opätovne rozhodol tak, že sťažnosť
sťažovateľa, obchodnej spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., odmietol ako



zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení uznesenia sp. zn. 6 Cdo 137/2017 z 21. júna 2018 najvyšší
súd konštatoval, že dovolanie žalobcov bolo dôvodné aj v časti nesprávneho právneho posúdenia veci
odvolacím súdom v otázke platnosti záložnej zmluvy, resp. otázky, či odporuje dobrým
mravom, ak bola uzavretá za zistených okolností. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom
(contra bonos mores). Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore
s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou mienkou rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorá vo
vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, resp. subjektmi práva určuje, aký má byť obsah právneho úkonu
(resp. aký má byť výkon práva urobený vo forme právneho úkonu), aby bol v súlade so základnými a
všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti (napr. so zásadou
slušnosti, poctivosti, čestnosti, férovosti, tolerancie, vzájomnej úcty a dôvery). Podľa názoru dovolacieho
súdu zásadám slušnosti a poctivosti konania subjektov práva odporuje, aby nadobúdatelia budúceho
bytu a nebytových priestorov, ktorí si podľa platnej dohody o výstavbe domu poctivo splnili
svoje povinnosti poskytnutia finančných prostriedkov za účelom nadobudnutia adekvátnej protihodnoty,
t. j. bytu a nebytových priestorov, sa ocitli v situácii, kedy je tento ich majetok zaťažený a tým aj ohrozený
záložným právom, zriadeným inými subjektmi bez ich vedomia a súhlasu, resp. bez prípadnej
dohody s nimi, ktorá by im umožnila zohľadniť zaťaženie predmetu ich budúceho vlastníctva záložným
právom, napr. zmenou rozsahu ich finančnej účasti na výstavbe domu. Inak povedané dobrým mravom
odporuje zriadenie záložného práva k rozostavanému domu jeho vlastníkom a zároveň stavebníkom bez
vedomia a súhlasu ostatných stavebníkov, ak zmluvu o zriadení záložného práva uzavrie v čase, keď už
má uzavretú zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí sa po dokončení stavby domu majú
stať vlastníkmi v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov. Dobré mravy teda vyžadujú,
aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi a nebytovými
priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie pohľadávky svojho
veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým
uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na
výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal
ich súhlas so zriadením záložného práva, resp. aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene
dohodnutého obsahu zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť. Za
danej situácie môže byť len takéto konanie všeobecne prijímané a uznávané ako slušné, poctivé, férové
a rešpektujúce tzv. "zlaté" pravidlo správania, ktoré je v negatívnej podobe v mnohých náboženských
systémoch a vo filozofiách morálky formulované slovami: "Nejednaj s druhými tak, ako nechceš, aby
oni jednali s tebou.", alebo v pozitívnej podobe slovami: "Čo chcete, aby ľudia robili vám, to všetko aj
vy robte im." (por. Hanuš, L. Právni argumentace nebo svévole. Úvahy o právu, spravedlnosti a etice.
Praha: C. H. Beck, 2008 s. 200). Ak niekto koná voči inému poctivo, s dôverou očakáva, že
i druhá strana bude voči nemu konať rovnako poctivo. Dovolací súd je presvedčený, že i úpadca v tejto
veci, pokiaľ by niekto konal voči nemu tak, ako konal on voči žalobcom, považoval takéto konanie sa
nepoctivé a neférové, a teda za odporujúce dobrým mravom. Keďže sa však vyššie uvedeným morálnym
pravidlom, majúcim v okolnostiach danej veci povahu právneho pravidla neriadil,
výkon jeho vlastníckeho práva urobený vo forme právneho úkonu - záložnej zmluvy, bol v rozpore s
dobrými mravmi, čo malo za následok neplatnosť tohto právneho úkonu...". Ústavný súd konštatoval,
že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení sp. zn. 6 Cdo 137/2017 z 21. júna 2018 zaoberal a ústavne
akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľky, s
ktorými sa nestotožnil, a preto zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 Co 241/2012 zo 16. júna
2016 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nemožno
podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré
by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel
a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. V súvislosti s odvolacím
dôvodom podľa ust. § 365 ods.1 písm. e) C.s.p., žalovaný v podstate uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval a vyložil ust. § 3 ods.1 a ust. § 39 Občianskeho zákonníka a z
tohto dôvodu nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a nevypočul
znalca, P.. B. L., CM-CENTRUM, s.r.o., Piešťany, napriek skutočnosti, že žiada
svojim odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa ust. § 388 v spojení s ust. § 390 C.s.p.
zmeniť. Podľa ich názoru súd prvej inštancie správne aplikoval a vyložil ust. § 3 ods.1 a ust. § 39
Občianskeho zákonníka a postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď s poukazom na
priamu kauzálnu súvislosť so závermi Najvyššieho súdu SR o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení



záložného práva ZN č. 50/120/2001 zo dňa 23.11.2001 podľa ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka
pre jej rozpor s dobrými mravmi, nevykonal výsluch znalca ako vyplynie aj z ďalšieho textu vyjadrenia
žalobcov. Záložná zmluva ZN č. 30/120/2002 je podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný právny úkon od začiatku. Majú za to, že výsluch znalca nemá žiadny
vplyv na skutkový stav a právne posúdenie v prípade absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a na záložnú zmluvu sa hľadí ako na právny úkon, ktorý
nebol urobený. Súd musí na absolútnu neplatnosť vždy prihliadať. Verejný záujem totiž prevažuje nad
osobnými záujmami účastníka absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj takého, ktorý neplatnosť
sám nespôsobil, ani ju nezavinil. Ak teda obligačný dlžník, Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť,
ako jeden zo stavebníkov rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi a
nebytovými priestormi chcel zaťažiť rozostavanú stavbu záložným právom na zabezpečenie pohľadávky
svojho veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva ZN č. 30/120/2002 zo dňa 05.11.2002 a záložnú
zmluvu uzatvoril v čase, keď už predtým uzatvoril zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí
za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe mali nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty
a nebytové priestory, bez toho, aby si vyžiadal ich súhlas so zriadením záložného práva, resp. aby sa
s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných
zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť, konal podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka v rozpore
s dobrými mravmi. Právny predchodca žalovaného ISTROBANKA a.s. mal vedomosť o uzatvorenej
Zmluve o výstavbe, ktorá bola evidovaná pri rozhodovaní Katastrálneho úradu o vklade záložného práva
na LV Č.. XXXX, E..Ú.. K. Z. ako N.- XXX/XXXX už 13.03.2001. Žalobcovia majú
za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ak svoje
rozhodnutie založil na právnej skutočnosti, že Záložná zmluva je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 3 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. V súvislosti
s právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/137/2017 z 21. júna 2018, ktorý
skonštatoval absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy ZN 50/120/2001, súhlasili s konštatovaním
okresného súdu o absolútnej neplatnosti Úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001
(ďalej v texte tiež ako "Úverová zmluva"), na základe ktorej mal byť poskytnutý úver zabezpečovaný
Záložnou zmluvou ZN 50/120/2001. Stotožnili sa s odôvodnením súdu prvej inštancie (bod
44. rozsudku), ktorý v tejto súvislosti poukázal na právnu skutočnosť vyplývajúcu z Úverovej zmluvy,
a to, že mimo obligatórnych náležitostí Úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900 obsahuje predmetná
Úverová zmluva č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001 aj ďalšie dojednania zmluvných strán, tzv.
naturalia negotii, teda ujednania v tomto prípade o podmienkach čerpania úverových prostriedkov (Čl.III)
a zabezpečenia úveru (Čl.V). Podmienky čerpania úverových prostriedkov sú ako odkladacie podmienky
podľa ust. § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzené predovšetkým v Čl.III/3
predmetnej Úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001, ale tiež aj v Dodatkoch
č. 2 a 5 (6) s odkazom na zabezpečenie záložnou zmluvou ZN č. 50/120/2001 z
23.11.2001. Vzhľadom k tomu, že záložná zmluva ZN č. 50/120/2001 (a teda aj mandátna zmluva č.
50/120/2001) je v zmysle právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 6 Cdo
137/2017 zo dňa 21. júna 2018, absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, Záložná zmluva ZN č. 50/120/2001 neexistuje
od začiatku (ex tunc) a odkladacia podmienka dohodnutá v Čl.III/3 sa posudzuje podľa ust. § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka tak, že ide o právny úkon, ktorého plnenie je nemožné, čo zakladá absolútnu
neplatnosť Úverovej zmluvy podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vyvodil
správne právne závery, ak skonštatoval absolútnu neplatnosť Úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900
zo dňa 23.11.2001, na základe ktorej právnej skutočnosti treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v
danom prípade nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc, a teda aj
absolútna neplatnosť Záložnej zmluvy č. 50/120/2001 zo dňa 23.11.2001 pôsobí ex tunc, t.j. od počiatku.
Stotožnili sa preto aj so záverom súdu prvej inštancie, že ďalším dôvodom pre vyhovenie podanej
žalobe bola skutočnosť, že odkladaciu podmienku dohodnutú v Čl.III/3 treba posúdiť podľa ust. § 37
odst. 2 Občianskeho zákonníka tak, že ide o právny úkon, ktorého plnenie je nemožné, čo zakladá
absolútnu neplatnosť Úverovej zmluvy podľa ust. § 37 odst. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za
následok, že pohľadávka podľa úverovej zmluvy č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001 nevznikla
z titulu úveru, nakoľko poskytnutie úverových prostriedkov bolo podmienené nemožnou odkladacou
podmienkou, ktorou bola záložná zmluva ZN 50/120/2001 a absolútne neplatná Úverová zmluva č.
78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001 zakladá aj absolútnu neplatnosť akcesorickej záložnej zmluvy
ZN 30/120/2002 ako V-2485/2002. Poukázali aj na to, že medzi stranami sporu je spornou otázka
platnosti záložnej zmluvy z hľadiska prípustnosti aplikácie ust. § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka
pri nehnuteľných veciach, na ktoré bolo záložné právo zriadené, a tiež z hľadiska dobromyseľnosti



záložného veriteľa ako otázky zásadného významu, teda rozhodujúcej otázky. V danom prípade je
potrebné dobromyseľnosť spol. ISTROBANKA a.s. pri uzavieraní spornej zmluvy o zriadení záložného
práva posudzovať z viacerých hľadísk, a to nielen pokiaľ ide o účastníkov samotnej Zmluvy o zriadení
záložného práva, ale aj o účastníkov Úverových zmlúv. Je nepochybné, že spoločnosť
Zámocká spoločnosť a.s., mala záujem získať od právneho predchodcu Žalovanej úver na splatenie
svojich iných úverov a tiež na realizáciu svojich podnikateľských zámerov a spol. ISTROBANKA
a.s., mala záujem úver Zámockej spoločnosti a.s. ako žiadateľovi poskytnúť, ale zároveň si zabezpečiť
jeho návratnosť aj zabezpečovacími inštitútmi, konkrétne zriadením záložného práva. Iba žalobcovia,
ktorí v čase uzavierania úverových zmlúv a zmluvy o zriadení záložného práva na majetok, ktorý mal byť
predmetom zálohu, objektívne nemohli mať na uzavieraných úverových vzťahoch a obchodoch žiaden
záujem a reálne nemali vedomosť, resp. nemohli konanie Zámockej spoločnosti a.s., ktorá mala uzavreté
s ISTROBANKOU a.s. viaceré úverové a záložné zmluvy, ovplyvniť, a to napriek uzatvorenej Zmluve o
výstavbe evidovanej na F. Č.. XXXX, resp. LV č. XXXX B. N.-XXX/XXXX a napriek skutočnosti, že boli
v poznámke evidovaní ako stavebníci, ktorí nadobudnú vlastnícke právo "kolaudačným rozhodnutím".
Už samotná skutočnosť, že v súvislosti s nehnuteľným majetkom, ktorý mal byť v prospech záložného
veriteľa založený, Zámocká spoločnosť a.s. ako záložca v čl. III bod 3 Záložnej zmluvy z 05.11.2002
vyhlásil, že na týchto nehnuteľnostiach viazne obmedzenie uvedené na LV č. XXXX B. N.-XXX/XXXX,
mala byť pre banku silným signálom o existencii kolízie záujmov ostatných stavebníkov a spoločnosti
Zámocká spoločnosť a.s. ako žiadateľa o úver. V tejto otázke, a to bez ohľadu na tvrdenie žalovanej
o ubezpečovaní zo strany obligačného dlžníka, t.j. Zámockej spoločnosti a.s., že tento je oprávnený
podpísať zmluvu o zriadení záložného práva z 05.11.2002, nie je možné dospieť k žiadnemu inému
výkladu, než že vzhľadom na uvedené skutočnosti, aj keď záložné právo k nehnuteľnému majetku
podľa ust. § 151d ods. 1 OZ, účinného v čase podpísania zmluvy o zriadení záložného práva, vzniká
jeho zápisom do katastra nehnuteľností, pre jeho vznik v danom prípade nebola splnená zákonná
podmienka, a to dobromyseľnosť záložného veriteľa v otázke, že záložca je oprávnený vec založiť.
Keďže ISTROBANKA a.s. (banka) mala kvalifikovaných pracovníkov, vrátane právneho útvaru, ktorí
sa denne zaoberali vybavovaním žiadostí o úver, ako aj so zmluvami uzatváranými na zabezpečenie
pohľadávok banky z poskytovaných úverov, teda aj so záložnými zmluvami, nie je možné za daných
okolností ani pripustiť, že by mohla byť banka dobromyseľná pri podpise Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnému majetku č. ZN 30/120/2002 z 05.11.2002. Pripustením existencie
pochybností o dobromyseľnosti záložného veriteľa za daného právneho stavu by došlo k
nerešpektovaniu rozhodujúcich skutočností pre posúdenie veci a k neposkytnutiu ochrany vlastníckym
právam stavebníkov zaručených Ústavou SR. Žalobcovia ako stavebníci boli osobami, ktoré sa na
obchodných vzťahoch, s ktorými zriadenie záložného práva na ich nehnuteľný majetok súviselo, vôbec
nepodieľali a nemali reálnu možnosť ovplyvniť (ne)založenie ich nehnuteľností, pričom v tomto smere
za nich vykonala úkon osoba, Zámocká spoločnosť a.s., ktorá na to nebola oprávnená. Zámocká
spoločnosť a.s. ako obligačný dlžník zriadila záložné právo na nehnuteľnostiach patriacich žalobcom
ako stavebníkom, s ktorými nemala právo disponovať, ktorá skutočnosť však nemôže byť na ťarchu
žalobcom, ktorí neboli s ISTROBANKOU a.s. v žiadnom právnom vzťahu. ISTROBANKA a.s. ako
záložný veriteľ nemohla vychádzať ani z údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností. Záložnú
zmluvu ISTROBANKA a.s. podpisovala 31.10.2002, pritom na LV č. XXXX, E..Ú.. K. Z. (Q.. F. Č.. XXXX) k
31.10.2002 nebola evidovaná ani rozostavaná stavba, ani tzv. "vlastník" rozostavanej stavby a ani parc.č.
XXX/XX B. S..Č.. XXX/XX, na ktorých sa rozostavaná stavba, polyfunkčný dom v zmysle geometrického
plánu č. 162/2002 (ďalej tiež ako "GP") mala nachádzať. GP netvoril ani prílohu k návrhu na vklad podľa
ust. § 30 ods. 4 písm. d) zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej tiež ako "Katastrálny zákon"), ktorá skutočnosť vyplýva priamo z návrhu
na vklad záložného práva z 05.11.2002 (pozn.: priamo v návrhu z 05.11.2002 sú citované
prílohy), a nebol ani súčasťou katastrálneho spisu, pričom GP bol na list vlastníctva zapísaný až pod
PVZ 920/03 dňa 17.03.2003, z ktorého dôvodu je nesporné, že ku dňu rozhodnutia N. XXXX/XXXX,
t.j. k 27.11.2002 ani predmet zálohu ani GP ani vlastník rozostavanej stavby a ani záložná zmluva ZN
30/120/2002, neboli zapísané/evidované na liste vlastníctva č. XXXX. Uvedené vyplýva nielen z tzv.
historického listu vlastníctva č. XXXX, E..Ú.. K. Z., a tiež zo stanoviska OÚ Bratislava z 14.09.2017 ,
ktorý uvádza, že právny zástupca Žalovanej požiadal katastrálny odbor listom zo dňa 13.09.2017 a
katastrálny odbor nasledujúci deň, t.j. 14.09.2017 poskytol žalovanej, resp. jej právnemu zástupcovi
predmetné stanovisko, ktoré založila žalovaná do spisu ako prílohu svojho podania z 28.11.2017 a z
ktorého vyplýva, že toto rozhodnutie (pozn. N. XXXX/XXXX) bolo zapísané do písomného a grafického
operátu katastra spolu s geometrickým plánom č. 162/2002 pod položkou výkazu zmien č.
920/03 zo dňa 17.03.2003. ISTROBANKA a.s. teda nemohla byť v čase podpisovania právneho úkonu



dňa 30.10.2002, t.j. podpisovania Záložnej zmluvy ZN 30/120/2002, dobromyseľná. V konaní neboli v
tomto smere produkované žalovaným žiadne dôkazy a je nevysvetliteľné, že banka so svojím právnym
aparátom neuviedla predmet zálohu v záložnej zmluve podľa GP, ktorý mal byť overený katastrálnym
úradom už 30.10.2002, t.j. ku dňu podpisovania Záložnej zmluvy bankou. Naopak, na predmetnom liste
vlastníctva č. XXXX bola dňa 30.10.2002 spoločnosť Zámocká spoločnosť a.s., uvedená v poznámke
ako jeden zo stavebníkov, ktorí majú nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam "právoplatným
kolaudačným rozhodnutím" rovnako ako aj iní stavebníci, t.j. A. Z., E. Z., Z.. F., A.. K. a tiež žalobcovia.
Záložným veriteľom bola ISTROBANKA a.s., ako banka, ktorej lex specialis, ktorým je zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách v ust. § 23 a § 27 ukladá konkrétne povinnosti, na základe ktorých mala byť banka
povinná pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne. Banka, ktorá ako záložný veriteľ zmluvu o
zriadení záložného práva uzavrela, je právnická osoba, obchodná spoločnosť, ktorá má v predmete
činnosti podľa výpisu z Obchodného registra okrem iného poskytovanie úverov, správu pohľadávok
klienta, hypotekárne obchody a iné. Ak sa žalovaná, resp. jej právna predchodkyňa, vrátane právneho
oddelenia banky, bez zjavného dôvodu domnievala, že Zámocká spoločnosť a.s., je oprávnená
ako záložca uzatvárať záložnú zmluvu, potom postupovala nesprávne, bez odbornej starostlivosti.
Skutočnosť, že príslušná správa katastra povolila vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností nemá
na dobromyseľnosť záložného veriteľa vplyv. Dobromyseľnosť záložného veriteľa musí byť preukázaná
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, pričom jej vklad bol povolený až následne. Konanie katastra
nemalo teda možnosť ovplyvniť zmluvnú vôľu záložného veriteľa prejavenú v záložnej zmluve. Súd
prvej inštancie odôvodnil, o aké skutkové zistenia a právne posúdenia opiera svoj záver, keď nesúhlasí
s obranou žalovaného o jeho dobromyseľnosti pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného
práva ZN č. 30/120/2002 dňa 27.11.2002, pretože banka ako záložný veriteľ musela mať vedomosť o
Zmluve o výstavbe domu uzatvorenej medzi spol. Zámocká spoločnosť, akciová
spoločnosť a stavebníkmi podľa zákona č. 182/1993 Z.z., ktorej vklad bol
povolený katastrálnym úradom pod N.-XXX/XXXX dňa 13.03.2001 a z ktorej muselo byť banke pri bežnej
opatrnosti zrejmé, že spoločnosť Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť, nebola oprávnená bez
súhlasu ostatných stavebníkov uzatvoriť predmetnú záložnú zmluvu. Teda je správna úvaha súdu prvej
inštancie o tom, že banka ako záložný veriteľ s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu mala mať dôvodné pochybnosti o tom, že spoločnosť Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť,
nebola oprávnená samostatne založiť celú rozostavanú stavbu a napadnutý rozsudok preto vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci. Konštatovali, že súd prvej inštancie neporušil právo žalovaného na
spravodlivý proces, rešpektoval jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, z odvolania nevyplýva
preukázanie inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
okresný súd nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti konania a tiež z dôvodu,
že tieto neboli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Záložná
zmluva svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, z ktorého dôvodu je tiež v rozpore
s dobrými mravmi, čo má za následok absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy č. ZN č. 30/120/2002 z
27.11.2002 evidovanej ako N. XXXX/XX. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, vyslovený právny
názor dovolacieho súdu a Ústavného súdu SR, absolútnu neplatnosť Úverovej zmluvy a
ostatné právne a skutkové argumenty, žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a priznal im trovy odvolacieho konania. Záverom je potrebné zmieniť, že
žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu vo vzťahu k obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku namietli, že
nemajú spoločného právneho predchodcu/predchodkyňu, ako nesprávne súd prvej inštancie konštatuje
v odôvodnení bodu 50. rozsudku, pričom je potrebné opraviť aj nesprávnosť uvedenú odôvodnení v
bode 50. rozsudku, ktorá sa týka uvedenia dátumu uzatvorenia zmluvy o prevode práv a povinností z
06.09.2002 zo zmluvy o výstavbe. Uzatvorili totiž zmluvy o budúcich zmluvách zo zmluvy
o výstavbe, zmluvy o dielo a tiež zmluvy o prevode práv a povinností zo zmluvy o
výstavbe v rôznych termínoch a nesprávnosť sa týka aj dátumu povolenia vkladu Zmluvy o výstavbe
ako N.-XXX, ktorej vklad nebol povolený dňa 02.05.2001 ako je uvedené v bode 50. odôvodnenia, ale
dňa 13.03.2001.

6. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcov k jeho odvolaniu v celom rozsahu zotrval na všetkých
tvrdeniach, odvolacích dôvodoch a odôvodnení odvolania uvedených v jeho odvolaní, pre ktoré žiada
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobcovia nepriniesli žiadnu
novú argumentáciu a neustále len opakujú tvrdenia, ktoré už boli niekoľkokrát v konaní pertraktované,
pričom všetky tieto tvrdenia už boli z jeho strany popreté a uvedené vlastné tvrdenia a rozhodujúce
skutočnosti, podporené dôkazmi. Z toho dôvodu nepovažuje za účelné a ani hospodárne sa



opakovane vyjadrovať, v celom rozsahu pridržiava tvrdení uvedených najmä v odvolaní, ktorému žiada
vyhovieť.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v
medziach dôvodov podaného odvolania žalovaného podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.

8. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal
súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre
posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia neexistencie záložného
práva žalovaného k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. V tomto smere prvoinštančný súd postupoval
správne, keď žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom znalca P.. B. L., ako osoby kompetentnej
vypovedať pred súdom za CM - CENTRUM, s.r.o., ul. Sasinkova 1069/7, 921 01 Piešťany, ohľadom
odstránenia rozporov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 21/2018, vzhľadom na skutočnosti
zistené vykonaným dokazovaním a právne posúdenie veci ako nadbytočné a
nehospodárne nevykonal, pričom tento svoj postup aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa s týmto
postupom stotožnil, nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania skutočne nemohlo mať žiadny význam
pre rozhodnutie ani privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie v spore,
keď na závere o neplatnosti spornej záložnej zmluvy nemohol nič zmeniť obsah výpovede daného
svedka, ktorý mal podľa špecifikácie žalovaného potvrdiť existenciu pohľadávky zabezpečenej záložným
právom. Tá totiž nezávisí od názoru alebo presvedčenia daného svedka (znalca P.. B. L., ako osoby
kompetentnej vypovedať pred súdom za CM - CENTRUM), ale od právneho posúdenia veci súdom.
Nedôvodne potom žalovaný v tomto smere namieta, že súd porušil jeho právo na
spravodlivý proces, keď svojím postupom sa žiadneho žalovaným vytýkaného pochybenia nedopustil.
Pre úplnosť odvolací súd vo vzťahu k správnosti ustálenia skutkového stavu veci poukazuje na to, že
s výnimkou nevykonaného výsluchu znalca neboli v odvolaní žalovaným uplatnené ďalšie konkrétne
námietky týkajúce sa skutkového stavu veci, a preto, keď prvoinštančný súd ostatné dôkazy navrhované
sporovými stranami vykonal a na ich základe správne ustálil skutkový stav významný pre rozhodnutie
v spore, z takto ustáleného skutkového stavu; bez možnosti doplniť či zopakovať dokazovanie, na čo
neboli splnené predpoklady; vychádzal aj odvolací súd.

9. Zároveň možno konštatovať, že súd prvej inštancie posúdil spor správne i po právnej stránke,
keď v danej veci zohľadnil všetky relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o katastri
nehnuteľností a Zákona o vlastníctve bytov, ako aj relevantných procesných noriem, ktoré správne
interpretoval a aplikoval na skutkový stav v preskúmavanej veci. Na jeho základe dospel k správnemu
záveru, že záložné právo predmetné nehnuteľnosti nezaťažuje (neexistuje, nie je), nakoľko záložná
zmluva ZN 50/120/2001 zo dňa 23.11.2001 bola, a to aj v zmysle právoplatného uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, č. k. 6 Cdo 137/2017 zo dňa 21. júna 2018, no tiež ďalších právoplatných
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach týkajúcich sa existencie toho istého
záložného práva, je neplatná. Súd prvej inštancie v súvislosti s týmto záverom vyčerpávajúco opísal
dokazovaním zistené skutočnosti, ktoré preň tvoria náležitý skutkový základ a podrobne vysvetlil aj svoje
úvahy a čiastkové právne závery, vedúce práve k tomuto výsledku. Odvolací súd sa so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil a vzhľadom na ich pomerne
obsiahle vysvetlenie nepovažuje za potrebné ich (ako sú už uvedené vyššie) znovu opakovať. Považuje
však za potrebné zdôrazniť, že za kľúčové a rozhodujúce treba pre daný spor považovať
predovšetkým súdom prvej inštancie zdôrazňované jednoznačné závery o neplatnosti spornej zmluvy
o zriadení záložného práva vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/137/2017 zo dňa 21.06.2018, ktorých správnosť a udržateľnosť prijatých záverov, bola potvrdená
uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018, č.k. I. ÚS/400/2018-22 a zároveň uznesením zo
dňa 17.01.2019, č.k. IV. ÚS 400/2018-22. Pokiaľ so zreteľom na uvedené právne závery už Zámocká
spoločnosť a.s. ako vlastník a zároveň stavebník rozostavaného domu, zriadila záložné právo podľa ZN
č. 30/120/2002 k rozostavanému domu neplatne, je nepochybné, že záložné právo na nehnuteľnostiach
žalobcov tu nie je.

10. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti v odvolaní namieta, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/137/2017 zo dňa 21.06.2018 je v danej veci neaplikovateľné vzhľadom na
rozdielny skutkový a právny základ, odvolací súd sa s touto jeho argumentáciou nestotožnil. Kľúčové



je totiž, že závery prijaté v označenom konaní sa týkajú totožnej záložnej zmluvy a vzniku toho
istého záložného práva, a preto, hoci vo vzťahu žalobcom nemajú za následok priamu procesnú
záväznosť daného rozhodnutia, bol aj súd prvej inštancie povinný z prijatých záverov vychádzať (porov.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 44/2010, uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 40/2013). Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež poukazuje na to, že i keď v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva neboli
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v súčasnosti zaťažených záložným právom so všetkými s tým
spojenými právami k predmetu (budúceho) vlastníctva, nakoľko sa nimi stali až následne, na základe
zmluvy o postúpení práv a povinností v spojení so zmluvou o výstavbe až po dokončení veci
a kolaudácii predtým rozostavanej stavby, patrila im ako nadobúdateľom budúcich bytov a nebytových
priestorov, ktorí si vo splnili svoje záväzky súvisiace s ich nadobudnutím, ochrana práv a oprávnených
záujmov primeraná ich postaveniu nadobúdateľov vlastníckeho práva k budúcim bytom a nebytovým
priestorom, keď mohli legitímne očakávať, že sa stanú vlastníkmi novovytvorených a záložným právom
v prospech tretích osôb nezaťažených bytov a nebytových priestorov.

11. S potrebou zohľadnenia práv a oprávnených záujmov žalobcov súvisí aj námietka žalovaného v
odvolaní, podľa ktorej súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil následky rozhodnutia súdu na jeho
právne postavenie, ktorú však odvolací taktiež považuje za nedôvodnú. Je síce pravdou, že v danej veci
rozhodnutie súdu nepriaznivo dopadne aj na právne postavenie žalovaného, avšak uvedená okolnosť
nemôže byť pre posúdenie existencie záložného práva rozhodujúca. Výsledok sporu totiž závisí od
posúdenia platnosti právneho úkonu (v danom prípade záložnej zmluvy) a pre účely posúdenia platnosti
právneho úkonu sú prípadné následky jeho neplatnosti bez právneho významu, keď; ako na to správne
poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku; s takouto neplatnosťou právna
úprava spája iné právne následky (napr. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ďalšie). V
neposlednom rade, pokiaľ žalovaný akcentuje potrebu vyváženia oprávnených záujmov oboch strán,
treba v tejto súvislosti poukázať aj na to, že ak by záložné právo zostalo zachované, žalobcovia by
(vzhľadom na nesplnenie pohľadávky očakávaným) výkonom záložného práva v procese núteného
uspokojenia zabezpečenej pohľadávky predajom na dražbe stratili vlastníctvo ich nehnuteľností, pričom
však neexistencia záložného práva nebude mať priamy dopad na majetok žalovaného, keďže jeho
nesplatená pohľadávka zostane zachovaná a stratí "iba" svoje postavenie záložného veriteľa. Ak by
za tohto stavu bolo primerané a spravodlivé vyváženie práv a oprávnených záujmov oboch strán
rozhodujúce, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu na mieste uprednostniť ochranu práv žalobcov.

12. Za neopodstatnenú a bez právneho významu považuje odvolací súd tiež námietku žalovaného v
odvolaní, že jeho právny predchodca sa žiadneho konania v rozpore s dobrými mravmi nedopustil, a
preto z tohto dôvodu nemôže byť predmetná zmluva o zriadení záložného práva neplatná. Predmetnú
otázku totiž už vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/137/2017 zo
dňa 21.06.2018, pričom odvolací súd so závermi vyslovenými v citovanom rozhodnutí stotožňuje.
Pokiaľ v tomto smere žalovaný poukazuje na potrebu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho
neplatnosťou a tiež na to, že (aj v zmysle judikatúry NS ČR, na ktorú odkázal) musí ísť o rozpor s dobrými
mravmi na strane oboch účastníkom právneho vzťahu, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že tu ide takú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v prípade ktorej preferencia platnosti právneho
úkonu neprichádza do úvahy; a pokiaľ ide o potrebu konania oboch strán v rozpore s dobrými mravmi
a odkazované rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (ktoré nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax v
zmysle čl. 2 ods. 2 C.s.p.), interpretácia žalovaného, že o neplatnosť právneho úkonu
pre rozpor s dobrými mravmi môže ísť iba v tomto prípade, je z povahy veci účelová
a neudržateľná.

13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní v súvislosti so splnením predpokladov pre čerpanie úveru poukazuje na
to, že jeho právny predchodca považoval záložnú zmluvu za platne uzavretú a predpoklady
pre čerpanie úveru tak za splnené, odvolací súd uvádza, že z tohto hľadiska nie je významné, o čom
bol právny predchodca žalovaného subjektívne presvedčený, nakoľko absolútna neplatnosť právneho
úkonu je objektívna kategória a účinky neplatnosti; ako na to poukázal aj súd prvej inštancie; nastávajú
od počiatku.

14. Žalovaný tiež v odvolaní poukazuje na to, že bez ohľadu na ostatné okolnosti prípadu záložné
právo vzniklo s poukazom na skutočnosť, že záložný veriteľ bol v čase uzatvárania záložnej zmluvy
dobromyseľný ohľadom predmetu zálohu a výlučného oprávnenia spoločnosti Zámocká spoločnosť



a.s. zriadiť záložné právo, keď zápis v poznámke nemal vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k
nehnuteľnostiam. Ani s touto jeho argumentáciou sa však odvolací súd nestotožnil. Ako na to správne
poukázal aj súd prvej inštancie, právny predchodca žalovaného nemohol byť v čase uzavretia zmluvy
o zriadení záložného práva dobromyseľný, nakoľko ISTROBANKA, a.s. mala vedomosť o práve
ostatných stavebníkov nezlučiteľných s možnosťou Zámockej spoločnosti a.s. samostatne zaťažiť celú
rozostavanú stavbu na základe záložnej zmluvy ZN 30/120/2002, a to práve z poznámky zapísanej na
liste vlastníctva číslo XXXX, E..Ú.. K. Z., kde boli už pred podpisom záložnej zmluvy uvedené nielen
práva Zámockej spoločnosti a.s. ako stavebníka, ale aj ďalších stavebníkov a ťarcha N.-XXX/
XXXX -Zmluva o výstavbe. Je síce pravdou, že poznámka, ako tvrdí žalovaný v
odvolaní, sama osebe vznik, zmenu alebo zánik práv alebo právneho vzťahu spôsobiť nemôže, avšak
je nepochybné, že práve zápis uvedenej poznámky v danej veci vylučuje dobromyseľnosť právneho
predchodcu žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva. Ani táto odvolacia
námietka žalovaného tak nemôže obstáť. Pre úplnosť sa žiada v tejto súvislosti zdôrazniť, že žalovaným
v tejto súvislosti odkazované rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 328/99 a 29 Cdo
2512/2000 a v nich vyslovené právne závery sú pre rozdielny skutkový a tiež právny základ v danej
veci neaplikovateľné.

15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobcovia
neprejavili súhlas so zriadením záložného práva následne po uzatvorení zmluvy o dielo, treba zdôrazniť,
že uvedená okolnosť je z hľadiska platnosti zriadenia záložného práva zmluvou č. ZN č. 30/120/2002
bez právneho významu, nakoľko na tento účel možno skúmať (a sú rozhodujúce) iba skutkové okolnosti,
ktorú tu boli v čase uzavretia záložnej zmluvy a nie okolnosti, ktoré nastali až následne.

16. Napokon odvolací súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne
v danej veci zdôrazňoval potrebu aplikácie článku 2 ods. 2 C.s.p. a v tejto súvislosti zásadu právnej
istoty. V tomto smere pričom možno zhrnúť, že v súčasnosti už sú právoplatne skončené spory vedené
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C(25C)/2/2004 (rozsudok potvrdený v odvolacom konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Co/253/2018) a sp. zn. 22C/128/2007
(rozsudok v prospech vlastníkov zmenený v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 3Co/253/2018), ako aj na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 61Cbi/4/2009
(rozsudok potvrdený v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
43CoKR/21/2011) pričom (hoci spočiatku rozhodovacia činnosť nebola jednotná) vo všetkých konaniach
súdy napokon dospeli k záveru, že záložné právo, ktoré malo byť zriadené zmluvou č. ZN č. 30/120/2002
tu nie je; a za tohto stavu, keď ani odvolaciemu súdu sa nepodarilo nájsť dôvody pre odlišné posúdenie
rozhodujúcich otázok, ktoré takto posúdil aj Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 6Cdo/137/2017 s tým, že
po preskúmaní daného konania ani Ústavný súd SR nezistil žiadne pochybenie, ktorého následkom by
bolo porušenie ústavných práv neúspešnej strany sporu, by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, ak
by výsledkom tohto konania bolo konštatovanie, že vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva
bola uzavretá platne a na jej základe existuje aj záložné právo, ktoré je predmetom tohto sporu.

17. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým podanej žalobe vyhovel a
určil, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam žalobcov neexistuje (nie je), ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2
C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a nakoľko žalobcovia boli v
odvolacom konaní úspešní, priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v



plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).