Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/108/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107208988 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1107208988.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcov: 1. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, I., 2. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, I., 3. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. 7, I., 4. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. 6, R., všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice, proti žalovanému: Cestovná kancelária RUEFA CS, spol. s r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 17 318 513, právne zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, o zaplatenie 1.581,02 Eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. k. 10C 16/2008 zo dňa 26.11.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. k. 10C 16/2008 zo dňa 26.11.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%. 2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.581,02 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.03.2007 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili na tom skutkovom základe, že žalobca v 1. rade ako objednávateľ dňa 13.11.2006 uzavrel so žalovaným ako obstarávateľom Zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorou sa žalovaný zaviazal obstarať žalobcom zájazd v termíne od 9.12.2006 do 16.12.2006 v štvorhviezdičkovom hoteli ERLEBNIS HOTEL v Rakúskom Westtirol. Žalobcovia v 2. až 4. rade boli v predmetnej zmluve uvedení ako spolucestujúci, ktorí podľa § 5 písm. b) zákona č. 281/2001 Z. z. boli taktiež objednávateľmi zájazdu. Základnou požiadavkou žalobcov - objednávateľov pri uzatváraní zmluvy bola skutočnosť, že si objednávali zájazd za účelom prevádzkovania zimných športov v mieste konania zájazdu. Cena zájazdu bola uhradená pri podpise zmluvy dňa 13.11.2006. V žalobe bolo ďalej uvedené, že sa žalobcovia dňa 9.12.2006 dostavili na miesto konania zájazdu približne o ôsmej hodine ráno. Uvedený hotel bol zatvorený, o čom svedčili zamknuté dvere hotela, zhasnuté všetky svetlá v hoteli, neprítomnosť áut návštevníkov na parkovisku. V okolí miesta hotela nebol nikde sneh, teda prevádzkovanie zimných športov bolo vylúčené. O týchto skutočnostiach pred nástupom na dovolenku žalobcovia neboli vôbec informovaní. Žalobcovia v snahe vyriešiť predmetnú situáciu sa pokúšali telefonicky skontaktovať so zamestnancami žalovaného, ako aj so zástupcom spoločnosti Neckermann Reisen a volali na telefónne čísla, ktoré obdržali zo strany žalovaného pre prípad potreby, tieto pokusy o telefonický kontakt však ostali bezvýsledné, keďže nikto uvedené telefóny nedvíhal. Žalobcovia opustili miesto konania zájazdu bez toho, aby im boli poskytnuté akékoľvek služby, či poskytnutá asistencia zo strany žalovaného. Žalobcovia sa následne viackrát telefonicky aj ústne spojili so žalovaným, pričom reklamovali poskytnuté služby a žiadali vrátenie zaplatenej ceny zájazdu. Žalovaný však žalobcom cenu zájazdu nevrátil. Žalobcovia v zmysle ustanovenia § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpili od zmluvy a uplatnili si svoje nároky písomnou formou tak, že požadovali vrátenie ceny zájazdu v súlade s ustanovením § 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na túto výzvu žalovaný nereagoval. Nevrátením požadovanej ceny zájazdu sa žalovaný podľa žalobcov dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, čím žalobcom vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy od 01.03.2007 do zaplatenia vo výške 9,5% ročne v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. 3. Súd prvej inštancie dňa 15.5.2007 vydal platobný rozkaz č. k. 2Ro/903/2007-24, proti ktorému žalovaný podal odpor. 4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že žalobca v 1. rade ako objednávateľ uzatvoril v pobočke žalovaného v Košiciach dňa 13.11.2006 zmluvu s rezervačným číslom XXXXXXXX, pričom ju uzavrel aj v prospech žalobcov v 2. až 4. rade, ktorí sú taktiež objednávateľmi zájazdu v zmysle § 5 písm. b) zákona 281/2001 Z. z. Predmetom zmluvy bolo obstaranie zájazdu podľa katalógu obstarávateľa zájazdu, a to Cestovnej kancelárie Neckermann Reisen, so sídlom Ungargasse 59-61, 1030 Wien, Rakúsko. V zmluve bol zájazd špecifikovaný kódom zájazdu č. NUR612198, ktorý slúžil ako odkaz na podrobné informácie o zájazde v katalógu. Podľa ustanovenia § 741b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi. Predmetnú zákonnú dikciu žalovaný dodržal tak, že žalobcovi v 1. rade odovzdal katalóg Cestovnej kancelárie Neckermann Reisen ešte pred podpísaním zmluvy, s jeho obsahom ho oboznámil a ten si vybral zájazd, ktorý následne bol uvedený v zmluve o zájazde. Žalobcom muselo byť zrejmé, že obstarávateľom zájazdu je spoločnosť Neckermann Reisen, pretože táto skutočnosť bola v katalógu uvedená. Síce žalobcovia uzatvorili so žalovaným zmluvu o zájazde, avšak výlučne ako s obchodným zástupcom Cestovnej kancelárie Neckermann. Žalovaný uzatváral zmluvu so žalobcami v mene a na účet Cestovnej kancelárie Neckermann v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2001 Z. z., podľa ktorého cestovná kancelária sprostredkúva predaj jednotlivých služieb pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru a podobne. Spoločnosť Neckermann ako obstarávateľ zájazdu bol uvedený aj v materiáloch a pokynoch, ktoré žalobcovia obdržali pred uskutočnením zájazdu. Predmetná cestovná kancelária bola uvedená ako kontaktná osoba, na ktorú sa majú žalobcovia obracať v prípade akýchkoľvek problémov a ťažkostí, čo žalobcovia aj urobili a ihneď po príchode do ubytovacieho zariadenia sa s touto cestovnou kanceláriou snažili skontaktovať, teda je zrejmé, že obstarávateľom zájazdu bola cestovná kancelária Neckermann Reisen, ktorá je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní. Žalovaný mal ďalej za to, že žalobu je potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že obsahom zmluvy bolo poskytnutie kombinácie služieb, a to ubytovanie a stravovanie v hoteli ERLEBNISCLUB Fendels - Westtirol v termíne od 9.12.2006 do 16.12.2006. Žalobcovia boli v zmysle uzavretej zmluvy, pokynov obsiahnutých v odovzdanom katalógu a poučenia pracovníkom žalovaného, povinní dostaviť sa do hotela dňa 9.12.2006 medzi 14:00 až 15:00 hodinou miestneho času. V zmysle článku V. bod 2.9 Všeobecných zmluvných podmienok účasti na zájazdoch cestovnej kancelárie Neckermann (ďalej len „zmluvné podmienky“) boli žalobcovia povinní dodržať stanovený program, okrem iného aj čas príchodu do hotela. V zmysle článku VIII. bod 2 zmluvných podmienok sú pokyny a informácie uvádzané v katalógu pre klientov cestovnej kancelárie Neckermann Reisen, teda aj pre žalobcov, záväzné. Preklad zmluvných podmienok si žalobcovia prevzali pri podpísaní zmluvy o zájazde. V odpore bolo ďalej uvedené, že žalobcovia prišli do hotela v skorých ranných hodinách, čo je zrejmé z priložených fotografií, ktoré sú tmavé a je na nich vidieť zapnuté osvetlenie v hoteli. Žalovaný však mal za to, že aj napriek tomu, že žalobcovia tvrdia, že prišli do hotela o ôsmej hodine ráno, museli tam prísť podstatne skôr, a to vzhľadom na obsah fotografií. Podľa žalovaného prišli minimálne o šesť až sedem hodín skôr, ako v skutočnosti mali prísť. Žalobcovia nevyčkali do času nástupu do hotela, t.j. do 14:00 až 15:00 hodiny a z miesta dohodnutého pobytu odišli. Je bežným štandardom, že ubytovacie zariadenia prijímajú nových hostí najskôr na obed, resp. až v poobedňajších hodinách v závislosti od naplnenosti ubytovacích kapacít. Žalobcovia ako dôvod odchodu uviedli zamknuté hotelové dvere, zhasnuté svetlá a neprítomnosť áut návštevníkov. Podľa žalovaného je štandardné, že v nočných hodinách sú vstupné dvere v ubytovacích zariadenia zamknuté, čo sa stalo aj v hoteli, ktorom sa žalobcovia mali ubytovať. V deň, keď sa mali žalobcovia ubytovať v hoteli, bol hotel v plnej prevádzke a dňa 9.12.2006 sa v hoteli ubytovalo okrem žalobcov 44 hostí. Podľa názoru žalovaného skutočným dôvodom, pre ktorý sa žalobcovia v hoteli neubytovali, bola skutočnosť, že v okolí hotela bol nedostatok snehu. Uskutočnenie zájazdu však nebolo podmienené výskytom snehu v oblasti, kde sa hotel nachádzal. Táto podmienka nebola ani obsahom zmluvy o zájazde a v predmetnej zmluve nebolo ani dohodnuté obstaranie umelého zasnežovania, ale bolo dohodnuté výlučne poskytnutie ubytovania a stravovania. Tým, že hotel bol v prevádzke v rozhodnom období, bolo zrejmé, že všetky dohodnuté služby v zmysle zmluvy boli riadne a včas poskytnuté a nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti ani zo strany žalovaného, ani zo strany obstarávateľa zájazdu, ani zo strany iných dodávateľov služieb, a preto neexistuje právny dôvod na vrátenie plnenia - ceny zájazdu požadovaného žalobcami. Ďalším dôvodom, prečo by mala byť žaloba zamietnutá, bolo podľa žalovaného to, že objednávatelia zájazdu boli povinní si právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne uplatniť u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. Napriek tomu, že zmluvné podmienky cestovnej kancelárie Neckermann a všeobecné zmluvné podmienky žalovaného túto povinnosť objednávateľom ukladajú, žalobcovia ako objednávatelia zájazdu nedodržali príslušný postup pri uplatnení práva na odstránenie chybne poskytnutej služby. Nespísali s delegátom reklamačný protokol tak, ako im táto povinnosť vyplývala z článku X. bodu 3 zmluvných podmienok cestovnej kancelárie Neckermann alebo podľa článku VII. bodu 1 všeobecných zmluvných podmienok žalovaného. Keby si žalobcovia uplatnili svoje nároky bezodkladne tak, ako boli povinní, či u delegáta alebo v hoteli - u dodávateľa služby, boli by oboznámení s tým, že služby v zmysle dohodnutých podmienok sú pre nich riadne pripravené. Žalobcovia síce tvrdili, že sa pokúšali spojiť s delegátom a aj so zamestnancami cestovnej kancelárie Neckermann Reisen, či so zamestnancami žalovaného (no podľa žalobcov telefóny nikto nedvíhal), podľa žalovaného sa však tieto tvrdenia nemôžu zakladať na pravde, pretože telefónne čísla uvedené v pokynoch na zájazd boli dňa 9.12.2006 (deň nástupu na zájazd) k dispozícii od 07:00 hod. ráno do polnoci. Posledným dôvodom, pre ktorý žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, bol ten, že si žalobcovia uplatnili vrátenie ceny zájazdu titulom odstúpenia od zmluvy o zájazde, od ktorej žalobcovia odstúpili bezdôvodne až dňa 28.2.2007, takmer tri mesiace po tom, ako boli nimi zaplatené služby zo strany druhej zmluvnej strany riadne a včas poskytnuté v súlade s uzavretou zmluvou. Odstúpenie od zmluvy podľa názoru žalovaného nebolo možné akceptovať ani z dôvodu, že žalobcovia neboli schopní vrátiť plnenia, ktoré im boli na základe uzavretej zmluvy poskytnuté. Keďže žalobcovia odstúpili od zmluvy, na základe ktorej už druhá zmluvná strana v súlade so zmluvou všetky svoje povinnosti plnila riadne a včas, takéto odstúpenia od zmluvy sú bezpredmetné a neplatné, a preto nezakladá vznik nároku žalobcov na vrátenie toho, čo na základe tejto zmluvy plnili, teda na vrátenie ceny zájazdu, za čo druhá zmluvná strana riadne a včas poskytla protiplnenie, a to ubytovanie, stravovanie. 5. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom č. k. 10C 16/2008-178 zo dňa 07.02.2011 žalobu zamietol a žalobcov zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. Podľa odôvodnenia uvedeného rozsudku k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené Krajským súdom v Bratislave rozsudkom č. k. 2Co 248/2011-213 zo dňa 20.3.2013. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave žalobcovia podali dňa 28.6.2013 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/362/2013 zo dňa 12.12.2014 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/248/2011 z 20.3.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva záver, že v posudzovanej veci treba prisvedčiť žalobcom v tom, že odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie najmä z hľadiska vecnej pasívnej legitimácie žalobcami označeného žalovaného. Keďže žalobcovia v odvolaní namietali správnosť tohto záveru s uvedením právnej argumentácie a v rozsudku okresného súdu právne zdôvodnenie nie je postačujúce, bolo nevyhnutné, aby odvolací súd dal úplnú a presvedčivú odpoveď k správnosti právneho názoru prijatého súdom prvého stupňa. V dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu chýba akékoľvek právne zdôvodnenie jeho záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto otázke. Odvolací súd neuviedol, ktoré ním citované zákonné ustanovenia vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie žalovaného použil a ako ich interpretoval. Jasne a zrozumiteľne nevysvetlil svoj myšlienkový postup, na základe ktorého dospel k záveru, že žalovaná Cestovná kancelária RUEFA CS nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, hoci v konaní bolo nesporné, že žalobca v 1. rade uzatvoril zmluvu práve s touto cestovnou kanceláriou a poskytol jej aj plnenie vo forme ceny zájazdu. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co/50/2015-252 z 22.9.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože podľa záveru uznesenia dovolacieho súdu bolo nevyhnutné, aby odvolací súd dal úplnú a presvedčivú odpoveď k správnosti právneho názoru prijatého súdom prvej inštancie a zároveň dovolací súd vyslovil v tomto rozhodnutí názor, že v rozsudku súdu prvej inštancie nie je postačujúce právne zdôvodnenie. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva záver, že si žalobcovia mali uplatniť svoje nároky voči spoločnosti Neckermann Reisen a nie voči žalovanému, ktorý v konaní nie je pasívne legitimovaný. Napriek tomuto záveru súd prvej inštancie prijal tiež názor, že ak by aj súd pripustil, že žalovaný by bol pasívne vecne legitimovaný, žalobu by zamietol, pretože nie je dôvodná. Podľa odvolacieho súdu však z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia nie je možné prijať jednoznačný záver súdu v otázke vecnej legitimácie, ktorá je prvoradá pri skúmaní dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku. Odvolací súd bol názoru, že z tohto hľadiska je rozsudok okresného súdu a jeho záver týkajúci sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nepreskúmateľný a odôvodnenie je nedostačujúce. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie znovu oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a s ostatným obsahom spisu a mal preukázané, že medzi žalobcami ako objednávateľmi a žalovaným ako cestovnou kanceláriou a zároveň obstarávateľom zájazdu bola dňa 13.11.2006 uzatvorená Zmluva o obstaraní zájazdu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (ďalej len „zákon č. 281/2001 Z. z.), pričom z uvedenej zmluvy je zrejmé označenie zmluvných strán (žalobcovia a žalovaný), termín začatia a skončenia zájazdu, uvedenie poskytovaných služieb - ubytovanie v hoteli a strava - polpenzia, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania (09.12.2006 - 16.12.2006), ubytovanie - jeho názov, poloha, kategória a trieda, odkaz na číslo zájazdu v katalógu, ktorý bol odovzdaný objednávateľovi, cena zájazdu na jednu osobu vrátane zaplatenej zálohy. Z uvedenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že obstarávateľom zájazdu bol žalovaný, ktorý zmluvu aj podpísal a taktiež prevzal od žalobcov cenu zájazdu. 7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 písm. a) a b), § 6, § 8 ods. 1, ods. 3 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (zákona účinného v rozhodnom období) a § 741a, § 741b ods. 1, ods. 2, § 741h ods. 2, § 741j ods. 1 písm. a), § 451 ods. 1, ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v rozhodnom období). 8. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že tak žalobcovia ako i žalovaný mali záujem na uzavretí zmluvy o zájazde, teda nepochybne tu bola vôľa strán na uzavretí zmluvy. Preto súd prvej inštancie považoval právny úkon - zmluvu o obstaraní zájazdu za dostatočne určitú, zrozumiteľnú a najmä platne uzatvorenú. Žalovaný síce v konaní namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalobcovia uzavreli zmluvu s cestovnou kanceláriou Neckermann Reisen ako s obstarávateľom zájazdu a žalovaný bol len sprostredkovateľom tohto zájazdu, podľa názoru súdu prvej inštancie však k uzavretiu zmluvy jednoznačne došlo medzi stranami sporu, keďže z predloženého listinného dôkazu - zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 13.11.2006 nevyplýva iný subjekt v pozícii obstarávateľa zájazdu ako žalovaný. Síce súd prvej inštancie považoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že ako cestovná kancelária v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 281/2001 Z. z. sprostredkúva aj predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu - pre cestovnú kanceláriu Neckermann Reisen, lenže v takom prípade musí byť zmluva o zájazde uzatvorená v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva (v mene cestovnej kancelárie Neckermann Reisen), a táto potom zodpovedá za plnenie zmluvy o zájazde. V tomto konaní však o takúto zmluvu nešlo. Žalobcom bolo predložené tlačivo - Zmluva o obstaraní zájazdu s výslovným označením žalovaného ako obstarávateľa zájazdu. V priebehu konania žalovaný sám uznal, že žalobcom bolo takéto tlačivo predložené. Na základe uvedeného, keď si žalobcovia chceli objednať zájazd do Rakúska u žalovaného a došlo aj k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu medzi stranami sporu, čo obe zmluvné strany potvrdili svojím podpisom a taktiež došlo k zaplateniu ceny zájazdu, súd prvej inštancie považoval zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 13.11.2006 za platne uzavretú. Nestotožnil sa tak s námietkou žalobcov, že zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok vôle žalovaného. Ustálil, že na strane žalovaného bola vôľa uzavrieť zmluvu, teda žalovaný chcel uzatvoriť so žalobcami zmluvu o obstaraní zájazdu, došlo aj k poskytnutiu dojednaných služieb, keďže zájazd bol obstaraný. 9. V danej veci žalobcovia nepreukázali dôvodnosť ich nároku, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď zájazd bol obstaraný, žalobcovia mali možnosť využiť obstarané a nimi zaplatené služby. Súd prvej inštancie sa tak stotožnil s procesnou obranou žalovaného, pokiaľ ide o skutkovú otázku a nepreukázanie uzavretia hotela. Z predložených listinných dôkazov žalovaným, ako sú potvrdenie hotela Erlebnishotel Fendels z 23.2.2007, zoznam ubytovaných hostí v uvedenom hoteli dňa 9.12.2006, karty hostí, faktúry z uvedeného hotela a tiež výpis telefonických hovorov z tohto hotela, mal súd prvej inštancie za preukázané, že hotel Erlebnishotel Fendels v Rakúsku, vo Westtirol, v ktorom si žalobcovia dohodli ubytovanie, bolo dňa 9.12.2006 otvorené a poskytovalo služby tam ubytovaným hosťom. Uvedené potvrdila vedúca recepcie hotela Erlebnishotel Fendels v liste zo dňa 23.2.2007, taktiež uvedené vyplýva aj z ubytovacej karty jednotlivých hostí. Žalobcovia v konaní tvrdili, že sa snažili dovolať žalovanému, cestovnej kancelárii Neckermann Reisen a tiež na núdzovú linku, ktorá im bola odovzdaná, avšak márne, keďže nikto nedvíhal, takto potom nevedeli reklamovať neposkytnutie služieb z dôvodu zatvoreného hotela. Uvedené však zostalo len v rovine tvrdenia, pretože žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadny dôkaz. Strany sporu po tom, ako bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nemali návrhy na doplnenie dokazovania, nepredkladali dôkazy, s výnimkou žalovaného, ktorý opätovne predložil súdu listinné dôkazy. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný riadne poskytol žalobcom dojednané služby, žalobcovia podľa ich tvrdenia a podľa predložených fotografií sa dňa 9.12.2006 dostavili pred hotel Erlebnishotel Fendels, odkiaľ však ešte v ten deň aj odišli, a to napriek tomu, že služby mali poskytnuté do 16.12.2006, teda nemali snahu zotrvať na mieste, aj keď za služby riadne zaplatili. Keď súd prvej inštancie ustálil riadne poskytnutie služieb žalovaným, t.j. žalovaný neporušil svoje povinnosti, potom dospel k záveru, že žalobcovia nemohli platne odstúpiť od zmluvy o obstaraní zájazdu v zmysle § 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj keď sa v konaní namietal čas nástupu na zájazd, resp. ubytovanie v hoteli od 14.00 hod., podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené nič nemení na situácii, že sa žalobcovia - ako vyplýva z ich výpovede, pred hotelom dlho nezdržali, oddýchli si na čerpacej stanici a následne z lyžiarskeho strediska odcestovali do Talianska za zimným športom. Ich pobyt však mal trvať do 16.12.2006 a do tohto dňa mali oprávnenie využívať služby a zariadenie predmetného hotela. Žalobcovia tak nepristúpili k využitiu služieb, za ktoré zaplatili a ktoré boli riadne zabezpečené. Žalobcovia sa tak sami rozhodli riadne poskytnuté služby nečerpať, keď poukázali aj na absenciu snehu v lyžiarskom stredisku, za počasie však obstarávateľ zájazdu nezodpovedá. Žalovaný preukázal poskytnutie služieb žalobcom a tiež skutočnosť, že sa tak na úkor žalobcov neobohatil. 10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, trov odvolacieho konania a trov dovolacieho konania súd rozhodol jedným výrokom, keď žalovanému nárok na náhradu trov konania priznal voči žalobcom v plnom rozsahu. Súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. 11. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí nesúhlasili so zamietnutím žaloby, poukazovali na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom spoločne a nerozdielne žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a trovami konania. 12. V podanom odvolaní žalobcovia namietali, že závery súdu, že sa žalovaný bezdôvodne neobohatil, keďže žalobcom zabezpečil dojednané a zaplatené služby, považujú za nesprávne právne posúdenie veci súdom, vychádzajúc z nesprávnych skutkových zistení. Žalobcovia sa už v podaní zo dňa 13.07.2009 stotožnili s námietkou žalovaného, že zmluva mala byť uzavretá medzi žalobcami a spoločnosťou Neckermann Reisen, a z uvedených dôvodov namietali absolútnu aj relatívnu neplatnosť celej Zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 13.11.2006. Z pohľadu zákona je totiž jedno, či bola zmluva vyhlásená za neplatnú alebo sa od počiatku zrušila v dôsledku odstúpenia od zmluvy - následkom je povinnosť vydať prijaté plnenia ako bezdôvodné obohatenie. Ďalej žalobcovia považujú ustálenie platnosti zmluvy súdom prvej inštancie za nesprávne skutkové závery, ako aj za nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie v tomto prípade nebral do úvahy vyjadrenia žalovaného o jeho skutočnej vôli pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalobcami, ktoré žalovaný opakovane tvrdil od počiatku do konca konania, nebral do úvahy ani súhlasné stanovisko žalobcov k uvedeným skutočnostiam - konkrétne ku vôli žalovaného pri uzavretí zmluvy a typu zmluvy, ktorá mala byť uzavretá, nevysporiadal sa ani s tým tvrdením, že žalovaný sám priznal, že došlo k vyplneniu nesprávneho tlačiva ani ďalšími skutočnosťami. Podľa názoru žalobcov sám žalovaný priznal svoje pochybenie, uvedené mal súd akceptovať, pričom uvedené ,má za následok neplatnosť zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 13.11.2006 s tým, že žalovaný prijal plnenie na základe neplatnej zmluvy a má ho žalobcom vydať. Žalobcovia ďalej namietali, že tvrdenia súdu prvej inštancie, že žalobcovia v súdnom konaní nepreukázali snahu o dovolanie sa žalovanému, resp. cestovnej kancelárii Neckermann Reisen alebo na núdzovú linku sú nesprávne skutkové aj právne závery a navyše predstavujú porušenie § 295 CSP. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a nebol dôvod takúto nespornú skutočnosť dokazovať, preto súd nesprávne uviedol, že uvedené nebolo preukázané. Ak by potreba takéhoto dôkazu vznikla neskôr v konaní, resp. ak by uvedené vyjadrenie neskôr už žalovaný rozporoval a navrhol na jeho vykonanie dôkazy, mal súd tento navrhnutý dôkaz vykonať, resp. ho mal zamietnuť a zamietnutie odôvodniť aj vo vydanom rozsudku v zmysle § 295 CSP a to aj bez návrhu. Žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že žalobcovia sa sami rozhodli riadne poskytnuté služby nečerpať, nakoľko ich pobyt trval do 16.12.2006 a do tohto dňa mali oprávnenie využívať služby a zariadenie predmetného hotela, tieto tvrdenia považujú žalobcovia za nesprávne skutkové a právne závery. V prvom rade je nutné uviesť, že v rámci dokazovania pred súdom nebol vykonaný ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že sa žalobcovia mali dostaviť pred hotel dňa 9.12.2006 v konkrétny čas a či už o 14:00 hod. alebo v inom čase. Žalobcovia tak v zmysle uzavretej zmluvy mali zaplatenú službu od 09.12.2006 a v tento deň sa na miesto konania zájazdu aj skutočne dostavili - to nebolo a nie je sporné. Objednané a zaplatené služby hotela neboli zabezpečené, hotel bol v čase príchodu žalobcov zavretý a neprístupný. Ak sa v prvý deň zájazdu 09.12.2006 dostavili žalobcovia pred hotel, a ten je zjavne v čase ich príchodu zavretý, neprístupný, nikto nie je prítomný, ale najmä ak žalobcovia neboli žiadnym preukázateľným spôsobom upovedomení o tom, že počas dňa 09.12.2006, resp. počas akejkoľvek doby v tento deň služby hotela nebudú dostupné, tak došlo k porušeniu povinností cestovnej kancelárie a odstúpenie žalobcov je platné. Súd sa opieral pri svojich záveroch o dôkazy, ktoré predložil žalovaný, ale tieto dôkazy žalobcovia namietajú ako nezákonné a vykonané nezákonným spôsobom. Dôkazy - listiny predložené žalovaným boli napísané v cudzom jazyku, nie v štátnom jazyku, a keďže tieto neboli úradne preložené sú ako dôkaz neprípustné a nespôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré z nich súd odvodzuje. Pokiaľ ide o obsah týchto dôkazov, tieto dôkazy podľa žalobcom nepreukazujú, že bol hotel otvorený v tom čase, kedy sa tam dostavili žalobcovia. 13. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že odvolanie žalobcov nemá oporu v skutkovom stave, ani príslušnej právnej úprave. Konajúci súd sa dôsledne riadil všeobecne záväznou právnou úpravou, ako ja pokynmi nadriadených súdov a svojím postupom umožnil sporovým stranám plné uplatnenie práv a nárokov v celom rozsahu CSP a súvisiacej právnej úpravy. Z odvolania je zrejmá snaha žalobcov vyvolať dojem, že títo neboli informovaní o čase, kedy bolo možné ubytovanie v dohodnutom ubytovacom zariadení. K uvedenému žalovaný uvádza, že popri listinnom dôkaznom prostriedku založenom do spisu, uvedené potvrdili aj samotní žalobcovia, ako aj súčasne potvrdili, že na mieste samom nezotrvali do uvedeného času, ale že po jeho skorej rannej návšteve miesto hotela opustili. Popri skutočnosti, že žalobcovia nepreukázali nimi uvádzané skutkové tvrdenia je významný aj fakt, že žalovaný počas súdneho konania predložil množinu nie len vlastných listinných dôkazných prostriedkov, ale aj listinných dôkazných prostriedkov produkovaných tretími osobami v rozhodnom čase. Je zrejmé, že žalobcovia boli informovaní o možnosti ubytovania o 14:00 hod.. Do miesta ubytovania prišli v skorých ranných hodinách a po zistení, že na mieste nie sú vhodné lyžiarske podmienky, odišli. Za účelom uplatnenia nároku na finančné plnenie využili fotografie vyhotovené v skorých ranných hodinách, ktoré by mali dokumentovať údajné uzavretie hotela. Neunesenie dôkazného bremena bolo posilnené skutočnosťou, že žalovaný preukázal riadnu funkčnosť ubytovacieho zariadenia a to listinnými dôkaznými prostriedkami vyhotovenými v rozhodnom čase a ďalšími dôkaznými prostriedkami zabezpečiteľnými od tretích osôb. Vo veci nie je možné opomínať ani skutočnosť, že žalobcovia po celý čas trvania súdneho sporu nedefinovali jednoznačným spôsobom právnu podstatu sporu, keď argumentovali odstúpením od zmluvy a údajnou absolútnou neplatnosťou zmluvy. Žalobcovia odôvodnili nimi uplatnený nárok odstúpením od zmluvy z dôvodu, že žalovaný nezabezpečil dohodnuté služby a to ubytovacie zariadenie a vhodné podmienky na lyžovanie, táto argumentácia však prehliadla skutočnosť, že pre žalobcov boli zabezpečené všetky služby v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu a pre realizáciu odstúpenia neboli naplnené zákonné podmienky v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Preto je zrejmé, že vo veci neexistovali skutkové dôvody pre odstúpenie a realizovaný postup ani nerešpektoval zákonné podmienky realizácie odstúpenia. Žalobcovia následne zmenili skutkové a právne odôvodnenie uplatneného nároku a v podaní doručenom súdu dňa 17.07.2009 poukázali na absenciu zákonných náležitostí zmluvy o obstaraní zájazdu a konštatovali absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy o obstaraní zájazdu. Na základe týchto v úplnosti odlišných skutkových tvrdení prijali záver, výsledkom ktorého má byť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. S prihliadnutím na uvedené, žalovaný vzniesol voči celému nároku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania námietku premlčania a na tejto námietke zotrváva. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že v predmetnej veci žalobcovia nepreukázali existenciu skutkových predpokladov pre realizáciu nemu navrhovaného postupu, že žalobcovia nedokázali jednoznačným spôsobom zadefinovať podstatu nároku z právneho hľadiska a uvedenú argumentáciu museli neustále meniť, že žiadna právna argumentácia žalobcov nemá oporu v skutkovom stave a naviac v prípade jej akceptácie by uplatnený nárok žalobcov bol premlčaný a že žalovaný preukázal jednoduchú skutočnosť, a to, že hotel poskytoval zmluvne dohodnuté služby a tieto neboli žalobcami čerpané na základe vlastného rozhodnutia z dôvodu nedostatku snehu. Súd prvej inštancie postupoval plne v súlade s CSP a žalobcovia žiadnu námietku voči postupu súdu nevzniesli, preto je žalovaný názoru, že podané odvolanie nie je dôvodné. 14. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov s možnosťou opätovného vyjadrenia sa, žalobcovia túto možnosť v zmysle § 374 ods. 1 CSP v stanovenej lehote nevyužili. 15. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP).Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania. 16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 17. Odvolací súd po oboznámení sa s námietkami žalobcov uvádzaných v odvolaní, vydal uznesenie č. k. 14Co/108/2019 - 440 zo dňa 15.07.2020, ktorý pribral do konania prekladateľku z nemeckého jazyka a poveril ju vykonaním prekladateľského úkonu preložiť z nemeckého jazyka do slovenského jazyka 10 listín. Po obdržaní preložených dokumentov vyzval odvolací súd strany sporu, aby sa k predmetnému prekladu listín v súdnom stanovenej lehote vyjadrili. 18. Žalobcovia sa podaním zo dňa 29.10.2020 vyjadrili tak, že poukázali na skutočnosť, že žalovaný predložil do spisu dôkazy - karty hostí, vyúčtovania, záznamy hovorov spolu s dôkazom „Anreiseliste“, ktorými mal preukázať skutočnosť, že hotel mal byť v relevantnom čase otvorený. Žalobcovia nesúhlasili s pravosťou údajov uvedených v predmetných listinách. Nakoľko žalobcovia nemali žiadnu informáciu ani pokyn, aby pred hotelom čakali do nejakej hodiny, resp. že v daný deň bude hotel otvorený až po nejakej konkrétnej hodine a takýto údaj nebol ani na samotnom hoteli, resp. jeho vstupe, tak logicky im služby, ktoré si objednali, neboli dostupné, pričom obstarávateľ zájazdu nemal ani pripustiť situáciu, že by v deň nástupu na ubytovanie bol hotel ešte zavretý a hosťom neprípustný bez toho, aby ich na to vopred upozornil. 19. Odvolací súd sa v prvom rade stotožňuje s ustálením pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tak, ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom napadnutom rozhodnutí. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v 1. rade uzavrel ako objednávateľ priamo so žalovaným ako obstarávateľom zájazdu zmluvu o obstaraní zájazdu dňa 13.11.2006, kde ako spolucestujúci boli uvedení žalobcovia v 2. až 4. rade, z uvedenej zmluvy vyplýva, že práve žalovaný podpísal danú zmluvu a taktiež prevzal od žalobcov cenu zájazdu, preto tomuto žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Správne skonštatoval súd prvej inštancie, že aj keď žalovaný namietal, že žalobcovia uzavreli zmluvu s cestovnou kanceláriou Neckermann Reisen ako s obstarávateľom zájazdu a žalovaný bol len sprostredkovateľom tohto zájazdu, podľa názoru súdu však k uzavretiu zmluvy jednoznačne došlo medzi stranami sporu, keďže z listinného dôkazu - zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 13.11.2006 nevyplýva iný subjekt v pozícii obstarávateľa zájazdu ako žalovaný. 20. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že im nebol oznámený presný čas, kedy sa majú do hotela dostaviť a doteraz nevedia, v akom čase mali do hotela prísť, nie je dôvodná ich námietka, pretože ani zo žiadneho ustanovenia zmluvy, ani iného písomného dokladu nevyplýva, že služby mali byť poskytnuté pre žalobcov v ranných hodinách, keď do hotela prišli a preto táto námietka, že keď hotel nebol otvorený v ranných hodinách, správne postupovali, keď odišli, tak toto ich konanie neodôvodňuje úspešnosť uplatneného nároku. Ako z obsahu spisu vyplýva, zmluva bola uzavretá s termínom zájazdu od 09.12.2006 do 16.12.2006 a žalobcovia tvrdili, že v ranných hodinách z ubytovacieho zariadenia odišli, pretože nemali poskytnuté služby, i keď ich pobyt trval do 16.12.2006. Žalobcovia ani v priebehu konania nijako nepreukázali, že zo strany obstarávateľa zájazdu bolo povinnosťou ich ubytovať o 8:00 hod. ráno, keď do hotela prišli. Žalobcovia v odvolaní namietali, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobcovia sa mali do daného hotela prísť ubytovať po 14:00 hod., tak ako odvolací súd uviedol vyššie, tým, že žalobcovia nepreukázali, že by malo byť povinnosťou obstarávateľa zájazdu ich ubytovať o 8:00 hod., nemožno hodnotiť nepreukázanie povinnosti dostaviť sa po 14:00 hod. ako relevantné tvrdenie majúce za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalobcovia ďalej v podanom odvolaní uviedli, že neexistovala žiadna zákonná, ani zmluvná povinnosť žalobcov zotrvať pred zatvoreným hotelom a pokiaľ áno, je súd povinný uviesť, aké ustanovenie takúto povinnosť žalobcom ukladá. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sami navštívili cestovnú kanceláriu a sami sa rozhodli objednať si zájazd do predmetného hotela a preto nie je možné tvrdiť, že by ich niekto nútil, aby tam prišli a aby tam zotrvali v uvedený a dohodnutý čas. Ich pobyt mal trvať do 16.12.2006 a do tohto dňa mali oprávnenie využívať služby a zariadenie predmetného hotela. Navyše odvolací súd dodáva., že je všeobecne známou zvyklosťou, že ubytovacie zariadenia v ranných hodinách odubytovávajú hostí, ktorým pobyt končí, následne prebieha upratovanie uvoľnených izieb a až následne sa začína s ubytovaním nových, prišlých hostí. Žalobcovia preto svojím konaním - odchodom z miesta konania sa pobytu, sa sami rozhodli, že služby, ktoré im boli zo strany žalovaného poskytnuté v uvedenom hoteli nevyužijú a dobrovoľne odišli na iné miesto. Preto žalovaný nezodpovedá za konanie žalobcov a nemožno tvrdiť, že by sa žalovaný nevyužitím služieb zo strany žalobcov, na ich úkor bezdôvodne obohatil. 21. V odvolaní žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 13.11.2006, ktorú žalobcovia považovali za neplatný právny úkon, nakoľko podľa nich aj samotný žalovaný potvrdil, že zmluva bola spísaná na inom formulári, ako pôvodne bolo zmýšľané. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie súdu prvej inštancie uvádza, že nakoľko bola predmetná zmluva o obstaraní zájazdu uzavretá v mene žalovaného (a nie v mene CK Neckermann Reisen), tak potom keď si žalobcovia chceli objednať zájazd do Rakúska u žalovaného a došlo aj k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu medzi stranami sporu, čo obe zmluvné strany potvrdili svojím podpisom a taktiež došlo k zaplateniu ceny zájazdu, treba považovať zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 13.11.2006 za platne uzavretú medzi stranami sporu. Neobstojí ani námietka žalobcov v odolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázku, že sám žalovaný uznal, že zmluva bola uzavretá na nesprávnom formulári. Podľa názoru odvolacieho súdu tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, prečo považuje zmluvu za platne uzavretú medzi stranami sporu, a zmienil sa aj o vyššie uvedenej námietke žalobcov, tak potom sa dostatočne vysporiadal s danou námietkou, ktorej nevyhovel. 22. Žalobcovia ďalej v odvolaní uvádzali, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalobcovia nepreukázali snahu dovolať sa spred údajne zavretého hotela žalovanému, cestovnej kancelárii Neckermann Reisen alebo na núdzovú linku, ak súd prvej inštancie považoval za potrebné vykonať daný dôkaz mal podľa názoru žalobcov postupovať podľa § 295 CSP. Odvolací súd uvádza, že tak ako uviedli žalobcovia, daná skutočnosť nebola zo strán sporu nijakým spôsobom rozporovaná, preto nebola považovaná za spornú a súd prvej inštancie nemal potrebu túto skutočnosť dokazovať. Čo sa týka § 295 CSP v predmetnom ustanovení zákonodarca uvádza, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd je toho názoru, že vykonanie takéhoto dôkazu nebolo nevyhnutné na rozhodnutie v danej veci, nakoľko už z ostatných dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu vyplynula nedôvodnosť predmetnej žaloby. 23. Čo sa týka námietok žalobcov k listinným dôkazom predložených žalovaným v nemeckom jazyku a k následným námietkam po ich preklade, tak odvolací súd uvádza, že tieto hodnotí ako nedôvodné. Žalobcovia až v rámci druhého odvolacieho konania namietali nepreloženie týchto listinných dôkazov do jazyka slovenského, toto odvolací súd napravil a do konania uznesením č. k. 14Co/108/2019 - 440 zo dňa 15.07.2020 pribral znalca, ktorý predmetné listiny preložil. Tieto listinné dôkazy preukazujú, že hotel bol v čase zájazdu žalobcov v prevádzke, boli v ňom ubytovaní hostia a hotel poskytoval svoje služby. Navyše žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili pravdivosť listinných dôkazov predložených žalovaným, ktoré by preukazovali opak. 24. Žalobcovia v odvolaní poukazovali na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu neboli v predmetnom súdnom konaní naplnené. 25. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). 26. K tomu odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 175/2013. 27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu, preto k žiadnemu z vyššie uvedených pochybení v predmetnom súdnom konaní nedošlo. 28. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. V prejednávanom prípade nebolo zistené, že by súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré by mohli relevantným spôsobom preukázať rozhodujúce skutočnosti. 29. Odvolací súd k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . 30. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení Civilného sporového poriadku, alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 31. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne. 32. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil. 33. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 34. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 35. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).