Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/80/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108228529 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1108228529.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: X/ E.. E. E., F.. X.X.XXXX, X/ E. E., F.. XX.X.XXXX, Z. T. S. K.. Č.. XX, T., obaja zast. advokátom Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava I, Palackého ul. č. 24, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 7.augusta 2019 č. k. 14C/150/2008-643, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy a žalovanému a štátu priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX zo dňa 29.5.2008. Žalobu odôvodnili tým, že táto zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. v spojení s ust. § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., pretože nebola odsúhlasená a schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov v dome na G. Č.. XX na schôdzi dňa 29.5.2008. Ďalej uviedli, že sú vlastníkmi bytu č. X na X. I. X. H. na G. Č.. XX a spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení bytového domu a pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXX XXX. V žalobe uviedli, že zástupca žalobcov bol dňa 29.5.2008 prítomný na schôdzi konanej v dome na G. Č.. XX, kde žalovaný predložil na odsúhlasenie zmluvu o výkone správy č. XXX/XXXX. Ich zástupca napadol platnosť tejto zmluvy, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom. Podľa žalobcov zmluva nemohla byť prijatá nadpolovičnou väčšinou hlasov z dôvodu, že na prijatie zmluvy bolo potrebných minimálne 16 odsúhlasení skutočnými vlastníkmi, pričom za vlastníka S. I. je podpis zástupcu Q. J., pričom S. I. už nebola vlastníčkou bytu a jej hlas je neplatný. Ďalej žalobcovia tvrdili, že zástupca S. E. nebol účastný na schôdzi a nezúčastnil sa hlasovania dňa 29.5.2008. Počas hlasovania neboli prítomní vlastníci I. L., G. B., L. H. I. Z. Č., ktorí sú uvedení ako účastníci hlasovania. Podpis O.. H. H. nie je platný, pretože nie je vlastníkom bytu podľa LV č. XXXX. 3. Žalovaný uviedol, že zmluva o výkone správy bola dňa 29.5.2008 schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a bola podpísaná vlastníkmi 16 bytov. K námietke žalobcov, že za vlastníčku S. I. zmluvu schválil Q. J. a jej hlas nemôže byť platný, žalovaný uviedol, že v podpisovej časti zmluvy o výkone správy je uvedená vlastníčka S. I., jedná sa o vlastníčku S. I. S.. J., ktorá zmenila priezviska z rodného mena J. na S., ale zmenu priezviska na LV nezapísala. Na LV bola uvedená pod poradovým číslom 23 ako I. J., vlastník bytu č. X, X. poschodie v dome na G. XX. Zástupca vlastníčky Q. J. bol riadne vlastníkom splnomocnený na základe dohody o splnomocnení a s úradne overeným podpisom splnomocniteľa. K námietke ohľadom platnosti hlasovania za vlastníka I. L. žalovaný uviedol, že vlastníkom bytu č. X sú manželia O.. I... L. a I. L., ktorí majú byt v podiele 1/1. Prezenčnú listinu podpísal jeden z manželov, ktorý hlasoval za schválenie zmluvy o výkone správy a následne zmluvu podpísala aj manželka. Žalovaný poukázal na § 145 Obč. zák. s tým, že zmluva o výkone správy, ktorá nezasahuje do vlastníckeho práva, patrí medzi bežné veci, ktoré môže vybavovať každý z manželov. Vlastník, ktorý hlasoval za zmluvu o výkone správy a podpísal takúto zmluvu, mal udelený súhlas druhého manžela. Keďže sa druhý manžel nedovolal neplatnosti právneho úkonu, ale naopak zmluvu podpísal, tak hlas O.. I.. L. za schválenie zmluvy o výkone správy je platný. K námietke neplatnosti hlasovania za vlastníka G. B. žalovaný uviedol, že vlastníkmi bytu č. X na X. poschodí sú manželia O.. I.. J. B. a G. B., ktorí byt vlastnia v BSM so spoluvlastníckym podielom 1/1. Prezenčnú listinu podpísal jeden z manželov O.. I.. J. B., ktorý hlasoval za schválenie zmluvy o výkone správy a následne zmluvu podpísala aj manželka. Podľa žalovaného v zmysle § 145 Obč. zák. zmluva o výkone správy, ktorá nezasahuje do vlastníckeho práva, patrí medzi bežné veci, ktoré môže vybavovať každý z manželov. To isté sa týka aj hlasovania za vlastníka Z. Č.. K námietke týkajúcej sa neprítomnosti L. H. na hlasovaní žalovaný uviedol, že byt Č.. X na X. poschodí na G. XX bol zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.10.1994 prevedený na O.. H. H. na základe jeho žiadosti, pretože bol individuálnym členom družstva a nájomcom predmetného bytu. Súčasne s ním bola uzatvorená zmluva o výkone správy. Od uvedenej doby O.. H. H., ani ďalšia osoba správcovi nenahlásila zmenu vlastníckeho práva k bytu, preto na prezenčnej listine bol uvedený ako vlastník bytu O.. H. H., ale na schôdzi vlastníkov dňa 29.5.2008 sa zúčastnila vlastníčka bytu H.Í., ktorej bol vydaný hlasovací lístok a táto hlasovala a zmluvu podpísala na tejto schôdzi, aj keď ju podpísal O.. H.. Žalovaný preto považoval hlas a podpis vlastníčky bytu H. za platný. 4. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Súd na základe vykonaného dokazovania a predložených dôkazov stranami sporu dospel jednoznačne k záveru, že žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Podľa § 78 ods. 1 C.s.p. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa § 78 ods. 2 C.s.p. súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.“ Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril názor, že žaloba bola podaná oneskorene - po uplynutí 15 - dňovej lehoty uvedenej v ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: Žalobcovia v konaní sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX zo dňa 29.5.2008, ktorá podľa tvrdení žalobcov nebola schválená a odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov v dome na G. XX R. T.. Žalobcovia svoje tvrdenia uvedené v žalobe, že zmluva o výkone správy nebola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov nepreukázali. V konaní bolo preukázané, že zmluva o výkone správy bola v dome na G. XX R. T. bola schválená a podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, keď na schôdzi konanej dňa 29.5.2008 sa zúčastnilo z celkového počtu 30 vlastníkov sa jej zúčastnilo 17, t. j. 17 hlasov a 16 hlasov hlasovalo za a proti bol 1 hlas a zdržal sa nula hlasov. V konaní bolo preukázané, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa konala dňa 29.5.2008 s presne stanoveným programom, ktorý bol vlastníkom doručený obvyklým spôsobom podľa zákona. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov, že sa o termíne konania schôdzi nedozvedeli, pretože prítomný na schôdzi bol ich zástupca C. E.. Zo zápisnice vyplýva priebeh schôdze, pričom v bode 3 vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodli o schválení zmluvy o výkone správy a to hlasovaním (za : 16 hlasov, proti : 1 hlas, zdržal sa : 0 hlasov). Na znak súhlasu prepracovanú schválenú zmluvu podpísali a uložili správcovi, aby každému vlastníkovi v dome doručil 1 exemplár zmluvy. Na schôdzi bol prítomný zástupca žalobcov, ktorý sa o výsledku hlasovania dozvedel priamo na schôdzi konanej dňa 29.5.2008. Keďže žalobcovia boli prehlasovaní na schôdzi a o výsledku sa dozvedel ich zástupca priamo na schôdzi, t. j. v deň hlasovania a nie až dňom oznámenia o výsledku hlasovania, tak podľa ust. § 14 ods. 4 zák. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov si mohli uplatniť právo na súde. Pre uplatnenie práva ako prehlasovaného vlastníka treba použiť §14 ods.4 prvá veta „Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká." Žalobcovia žalobu podali na súd dňa 28. 8. 2008 a argumentovali § 14 ods.4 zák. 182/1993 Z.z. veta druhá „Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká." Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní, kedy sa žalobcovia dozvedeli o výsledku hlasovania treba vychádzať z jazykového výkladu tohto ustanovenia „nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť", pretože sa žalobcovia zastúpení zástupcom dozvedeli o výsledku hlasovania priamo na schôdzi konanej dňa 29. 5. 2008, predmetom ktorej bolo rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o schválení zmluvy o výkone správy a bol mu známy výsledok hlasovania. Prekluzívna 15 dňová lehota mu uplynula dňom 13. 6. 2008 a keďže žalobu podali 28.8.2008, tak im zaniklo právo domáhať sa neplatnosti zmluvy o výkone správy resp. zrušenie rozhodnutia prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 29.5.2008. V konaní bolo preukázané, že okrem toho bolo oznámenie o výsledku hlasovania na schôdzi vlastníkov vhodené do poštových schránok vlastníkov bytov v bytovom dome G. XX v zmysle zákona č. 182/1993 a § 14 ods. 1„Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov, alebo zhromaždenie zvolal a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov, alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým." Spôsob v dome obvyklý v bytovom dome G. XX je vhodenie oznámenia do poštových schránok vlastníkov bytov. Ak by sa bral do úvahy deň oznámenia 4.6.2008 aj tak sa právo žalobcov prekludovalo, keďže im lehota uplynula dňa 19.6.2008. Súd je toho názoru, že žalobu nepodali v lehote stanovenej zákonom včas ako prehlasovaní vlastníci, ktorí chceli dosiahnuť zmenu rozhodnutia vlastníkov.“ Napokon súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyjadril názor, že platnosť uznesenia vlastníkov bytov prijatého na schôdzi vlastníkov žalobou o určenie neplatnosti a v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobcovia žalobou sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 CSP. Ochrany svojich práv sa môžu žalobcovia s úspechom domáhať len zákonom predpísaným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.2., a nie určovacou žalobou. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenia stalo neistým. Spravidla nie je daný tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p. Určovacia žaloba nie je teda namieste tam, kde by už došlo k porušeniu navrhovateľových práv. Ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, ktoré upravuje predpoklady a podmienky pre súdne preskúmavanie uznesenia schôdze vlastníkov vylučuje, aby tieto uznesenia - rozhodnutia boli preskúmavané iným, než v tomto ustanovení upraveným postupom. Platnosť uznesenia vlastníkov na schôdzi nie je možné napadať žalobou o určenie neplatnosti podľa platného CSP.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietli, že súd prvej inštancie postupoval nezákonne, keď na pojednávaní dňa 17.7.2019 uznesením nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v tom, že namiesto určenia neplatnosti zmluvy výkone správy sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný nie je správcom predmetného bytového domu. Dôvodom zmeny petitu žaloby bola skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene procesného predpisu, ktorý už neumožňuje žalovať určenie právnej skutočnosti, t. j. napr. aj určenie neplatnosti zmluvy. Ďalej žalobcovia v odvolaní zopakovali názor, že zmluva o výkone správy nebola prijatá nadpolovičnou väčšinou hlasov, keďže schôdza vlastníkov bytov konaná dňa 29.5.2008 nebola uznášaniaschopná. Podľa žalobcov žalobu podali pred uplynutím 3 - mesačnej lehoty, keďže vzhľadom na absenciu ich zástupcu na predmetnej schôdzi sa priamo na nej nemohli dozvedieť o výsledku hlasovania. Argumentácia súdu prvej inštancie, že žalobcovia sa mali domáhať určenia neplatnosti uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov neobstojí, pretože žiadne takéto uznesenie neexistuje. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Odhliadnuc od toho, že odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa môže v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. domáhať určenia neplatnosti hlasovania a nie určenia neplatnosti právneho úkonu, o ktorom sa hlasovalo, odvolací súd poukazuje na to, že ak sa už žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy, potom stranami v prejednávanej veci mali byť všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, teda všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov a správca bytového domu. Preto žalobe smerujúcej len proti správcovi (ako tomu bolo v prejednávanej veci) nebolo možné vyhovieť. Totiž pre ostatných vlastníkov bytov v predmetnom dome, ktorí neboli stranami sporu, rozsudok vo veci nie je záväzný. Rovnako by museli byť sporovými stranami všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v prípade, ak by predmetom konania bolo určenie neplatnosti hlasovania na predmetnej schôdzi. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia z 23.4.2019 sp. zn. 6 Cdo 133/2018 okrem iného uviedol: „Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (obdobne pri určení neplatnosti zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O. s. p. - teraz § 228 ods. 1 CSP ).“ 9. Žalobcovia podali žalobu na súd prvej inštancie dňa 28. 8. 2008, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Preto sa v zmysle § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. prípustnosť ich žaloby musí posudzovať podľa § 80 písm. c) O.s.p. a nie podľa § 137 písm. c) C.s.p. Podľa ustálenej judikatúry bola v zmysle § 80 písm. c) prípustná žaloba o určenie právnej skutočnosti, teda i žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak bol na tom naliehavý právny záujem. Vzhľadom na to, že podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu 29.5.2008 je možné žalovať o určenie neplatnosti hlasovania a nie o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, treba urobiť záver, že na určení neplatnosti zmluvy o výkone správy žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem. Táto skutočnosť je ďalším dôvodom, pre ktorý žalobe nemožno vyhovieť. 10. Nebolo by možné vyhovieť ani žalobe o určenie, že žalovaný nie je správcom predmetného bytového domu. Žalobcovia takto zmenili pôvodný petit žaloby, ale súd prvej inštancie podľa ich tvrdenia na pojednávaní dňa 17.7.2019 zmenu žaloby nepripustil (v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zápisnica o pojednávaní konanom dňa 17. 7. 2019 sa v spise nenachádza). Totiž určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. je prípustná iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zo žiadneho osobitného predpisu a predovšetkým zo zákona č. 182/1993 Z.z. však prípustnosť takejto žaloby nevyplýva. 11. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že žalobu v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu 29. 5. 2008 môže podať iba prehlasovaný vlastník, teda vlastník, ktorý sa zúčastnil hlasovania. Žalobcovia sa podľa ich tvrdenia na predmetnej schôdzi nezúčastnili s tým, že sa na nej nezúčastnil ani ich zástupca. V takom prípade ich ale nemožno považovať za prehlasovaných vlastníkov. 12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).