Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/134/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207675 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1114207675.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Zdeno Havlík - Q - GOLD, Mládežnícka 18, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 17 779 171, právne zastúpený JUDr. Elena Heimlichová, advokátka, Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 37.556,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/56/2014-141 zo dňa 10.07.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/56/2014-141 zo dňa 10.07.2019 p o t v r d z u j e . II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zo dňa 10.07.2019, prvým výrokom, zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37.556,40 EUR s poukazom na ust. § 261 ods. 1 a 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“), § 788, 797 ods. 1, 2 a 3, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“). Druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi proti žalovanému vo výške 100 % s odkazom na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 37.556,40 EUR, trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.04.1998 uzavrel žalobca s účinnosťou od 07.04.1998 so žalovaným poistnú zmluvu č. XXX- XXXXXXX pre prípad škôd spôsobených krádežou, kde predmetom poistenia sú peniaze, cennosti, ceniny a listinné papiere uložené v trezore, typ D. XXXX, výrobné číslo XXXXXX a tiež v trezore S. XXN výrobné číslo XXXXXXX. V poistnej zmluve je uvedené, že poistné sa vzťahuje na vyššie označené trezory umiestnené na adrese F. W., E. T. S., I. XX/XX, XXX XX F. W.H.. Jedná sa o priestory prenajaté na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 12, (ďalej v texte aj Zmluva o nájme) uzavretej dňa 15.10.1998 medzi žalobcom a prenajímateľom, spoločnosťou: TABAT, spol. s r.o., Centrum 24, 017 01 Považská Bystrica. Dňa 10.11.2012 v čase okolo 12.07 hod. bezprostredne po skončení predaja v jednotlivých predajniach obchodného domu neznámy páchateľ, neznámym spôsobom vnikol do obchodných priestorov obchodného domu S. X.. X. H..E.. na X. F., kde sa nachádza aj predajňa zlata a hodiniek žalobcu, a následne poprelepoval papiermi jednotlivé pohybové senzory aby ich znefunkčnil. Ako sa v správe vyšetrovateľa ďalej uvádza v presne nezistenom čase do 7.40 dňa 12.11.2012 odsunul 2 ks trezorov patriacich žalobcovi, ktoré potom prineseným náradím, sa snažil otvoriť, nakoľko sa mu to nepodarilo, odstránil zadnú stenu trezoru, následne odstránil aj betónovú výplň trezoru a takto vzniknutým otvorom odcudzil šperky zo žltého kovu, ako sú prstene, obrúčky, náušnice, prívesky v celkovej hodnote 37.117 EUR a finančnú hotovosť vo výške 439,40 EUR. Druhý trezor sa páchateľovi či páchateľom nepodarilo otvoriť, iba ho poškodil žalobca bezodkladne potom, čo zistil skutočnosť, že mu neznámy páchateľ poškodil a odcudzil tovar, informoval políciu, oznámil jej vlámanie sa neznámeho páchateľa do trezoru, odcudzenie šperkov a hodiniek ako aj hotovosti, a tiež poškodenie druhého trezoru v celkovej výške 3.000,00 EUR. Okresné riaditeľstvo PZ v Považskej Bystrici začalo podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“) trestné stíhanie pre zločin krádeže a aj trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l, ods. 2 písm. a/ TZ. Uznesením OR PZ v Považskej Bystrici zn. ČVS:ORP-667/OEK-PB-2012 zo dňa 22.2.2013 polícia konanie prerušila, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalobcovi vznikla škoda, ktorá bola spôsobená poistnou udalosťou, a preto tento v súlade s poistnou zmluvou vyššie uvedenou informoval listom zo dňa 12.11.2012 žalovaného, oznámil vznik škodovej udalosti a zároveň požiadal o vyplatenie plnenia z poistnej zmluvy. Dňa 30.4.2013 mu však žalovaný oznámil, že odmieta plniť z dôvodov tam uvedených. Ako dôvod uviedol, že poistnou zmluvou zo dňa 06.4.1998 vzniknutá škoda nie je krytá, nakoľko v uznesení polície je uvedené, že páchateľ sa nezisteného dňa nezisteného času dostal do obchodného domu TABAT spol. s r.o. a ďalej tiež s poukazom na Zmluvné dojednania článku 4 určujú, že poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené krádežou, ku ktorej došlo bez stôp násilia, či nezisteným spôsobom. 3. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že predmetná výluka, na ktorú sa žalovaný odvolával v konaní, preukázaná nebola. Súd dospel k záveru, že poisteným boli peniaze, cennosti, ceniny a listinného cenné papiere uložené v trezore typ D. XXXX výr. č. XXXXXX a trezore typ XX A., výr. číslo XXXXXXX. Chráneným priestorom v zmysle citovaného čl. 4 ods. 4 Zmluvných dojednaní pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou bolo podľa súdu vnútro trezoru. V konaní nebolo sporné, že pri uvedenej krádeži došlo násilným vniknutím do trezoru. Uvedená skutočnosť bola v konaní preukázaná aj pripojeným trestným spisom. Podľa názoru súdu bolo preto irelevantné, že v trestnom konaní nebolo zistené ako sa páchateľ dostal do obchodného domu. Samotnú definíciu pojmu chránený priestor zmluvné dojednania neobsahujú. Súd poukázal na znenie čl. 5 Zmluvných dojednaní pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou, kde je miesto poistenia definované ako budova miestnosť alebo miesto vymedzené adresou alebo katastrálnym územím. V uvedenom prípade bolo teda podľa názoru súdu miestom poistenia miesto, ktorým boli v prílohe definované trezory s vymedzením adresy, kde sa nachádzali. Súd teda dospel k záveru, že odmietnutie poistného plnenia z dôvodu žalovaným konštatovanej výluky pre absenciu preukázania násilného vzniknutia nebolo dôvodné. Boli teda naplnené podmienky poistenia podľa čl. 2 Zmluvných dojednaní ods. 1 písm. a 1 nakoľko k poistnej udalosti došlo krádežou vlámaním, pričom páchateľ sa do miesta poistenia, teda do trezoru dostal tak, že ho otvoril nástrojom, ktorý nie je na to určeným. V konaní nebolo sporné, že trezor bol otvorený náradím, ktoré nebolo na to určené. Žalovaný v konaní namietal, že nakoľko boli poistnou zmluvou poistené peniaze, cennosti, ceniny a listinného cenné papiere uložené v trezore typ D. XXXX výr. č. XXXXXX a trezore typ XX A., výr. číslo XXXXXXX nebolo podľa žalovaného v konaní preukázané, z ktorého trezoru predmetné hnuteľné veci odcudzené boli, resp. či boli odcudzené aspoň z jedného v zmluve uvedených trezorov. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že poistenie sa vzťahuje na peniaze, cennosti, ceniny a listinné cenné papiere uložené v zmluve definovaných konkrétnych trezoroch. Preukázanie, z ktorého trezoru predmetné hnuteľné veci odcudzené je podstatné pre posúdenie nároku na poistné plnenie aj z dôvodu rozličnej výšky poistného krytia pri uvedených trezoroch. Z obhliadky škodovej udalosti vykonanej zamestnancom žalovaného za prítomnosti žalobcu bolo konštatované, že v rámci krádeže došlo k otvoreniu trezora, pričom výrobné číslo sa na trezore nenachádzalo. Totožnosť trezora s označením D. XXXX, výr. č. XXXXXX tak ako bol definovaný prílohu k poistnej zmluve, z ktorého malo dôjsť k odcudzeniu poistených peňazí a cennosti, potvrdil žalobca vo svojich vyjadreniach ako aj vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 14.06.2019. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 14.06.2019 uviedol, že na prevádzke v čase poistnej udalosti boli dva trezory, obe popísané v prílohe č. 4 k poistnej zmluve. Uvedené skutočnosti nie sú zhodné s výpoveďou žalobcu v trestnom konaní zo dňa 13.11.2012, kde uviedol, že otvorený trezor bol typ D. XXXX č. XXXXXX a neotvorený zostal trezor wertheim typ D. Č.. XXXXXX/X. Tvrdenie žalobcu, že na prevádzke boli len dva trezory, a to obe uvedené v poistnej zmluve, nie je v súlade ani so zápisnicou z obhliadky miesta činu v trestnom konaní, kde je uvedené, že neotvorený zostal trezor wertheim typ D. Č.. XXXXXX/X. Žalobca uvedenú skutočnosť vysvetliť na pojednávaní nevedel. Súd však zobral do úvahy aj tvrdenie žalobcu, že nie je preukázané, že či na uvedenom trezore výrobné číslo aj skutočne bolo, a to aj v čase uzatvárania poistenia. Uvedená skutočnosť preukázaná v konaní nebola. Súd bol toho názoru, že samotná skutočnosť, že výpoveď žalobcu v trestnom konaní ako aj zápisnica o obhliadke miesta činu majú preukazovať, že na prevádzke bol neotvorený trezor wertheim typ D. Č.. XXXXXX/ X, čo môže spochybňovať výpoveď žalobcu v predmetnom konaní, že na prevádzke boli oba trezory označené v poistnej zmluve, nespochybňuje vyjadrenie žalobcu, že predmetné cennosti a hotovosť boli odcudzené z otvoreného trezora D. XXXX, výr. č. XXXXXX, ktorý bol poistnou zmluvou poistený na sumu 39.543,61 EUR. Žalovaný namietal aj výpoveď žalobcu v trestnom konaní, pri ktorej uviedol iné výrobné číslo predmetného trezoru D. XXXX. Uvedenú skutočnosť žalobca vysvetliť nevedel. Súd však konštatoval, že uvedené čísla sa líšia len v prvej číslici 3 a 9, čím podľa názoru súdu mohlo dôjsť k jednoduchej zámene uvedených číslic. Žalovaný napriek tomu, že sporoval preukázanie skutočnosti, či boli cennosti a peniaze odcudzené práve z uvedeného poistené trezoru D. XXXX nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že došlo k otvoreniu iného trezoru, resp. ktorý by potvrdzoval skutočnosť, že nedošlo k odcudzeniu vecí z uvedeného trezoru, ktorý bol poistnou zmluvou poistený, tak, ako to uviedol žalovaný vo svojom výsluchu. Súd mal teda za to, že v konaní bolo preukázané, že poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Žalovaný v konaní sporoval aj preukázanie výšky škody. Neuviedol však v čom má nesprávnosť uplatnenej výšky škody spočívať. Súd konštatoval, že žalovaný nesporoval odcudzenie konkrétnych cenností, ani hotovosti. Žalovaný sporoval skutočnosť, že žalobca v pôvodnej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že retiazky nedával do predmetného trezoru. Žalobca však uvedenú skutočnosť vysvetlil tak, že odcudzenie retiazok zistil až inventarizáciou, a tak škodu dodatočne vyčíslil. Výšku škody súd ustálil podľa predloženej inventarizácie žalobcu v celkovej výške 37.556,40 EUR. Škodu žalobca vyčíslil ako súčet nadobúdacích cien jednotlivých cenností podľa inventarizácie v konkrétnej výške za prívesky 2.609 EUR, za náušnice 7.687,62 EUR, za obrúčky 3.348,75 EUR, za sponu 47,33 EUR, za prstene 12.265,76 EUR, za brošňu 133,85 EUR, za náramky a retiazky 4.839,72 EUR v celkovej výške spolu 30.931 EUR bez DPH. K uvedenej sume žalobca pričítal uloženú hotovosť vo výške 439,40 EUR. Zvyšok zodpovedá DPH, nakoľko žalobca v podanej žalobe neuviedol, že by si škodu vyčísľoval bez DPH. Škodu rovnako žalobca preukazoval a vyčísľoval aj v trestnom konaní. Uvedenú výšku škody žalobca uviedol, že špecifikoval aj žalovanému. Žalovaný uvedenú skutočnosť nesporoval. Uvedená inventarizácia bola vykonaná dňa 18.11.2012. Podľa bodu 5 písm. B čl. 8 Zmluvných dojednaní, pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou, ak boli poistené veci ukradnuté a poistenému vznikol nárok na plnenie, poisťovňa uhradí poistenému pri cennostiach sumu zodpovedajúcu nákladom na obstaranie rovnakej veci v rovnakom stave v akom bola ukradnutá. Žalovaný podľa súdu neuviedol, v čom je výška škody vyčíslená nesprávne. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca mal plný úspech vo veci a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že ho podáva v súlade s ust. § 355 a nasl. CSP, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) CSP. Poukázal na rozpor v tvrdení žalobcu, kedy dňa 14.06.2019 uviedol, že na prevádzke v čase vzniku škodovej udalosti boli dva trezory, oba popísané v prílohe č. 4 k poistnej zmluve. Výpoveď žalobcu nie je zhodná s jeho výpoveďou v trestnom konaní zo dňa 13.11.2012, kde uviedol, že otvorený trezor bol typ D. XXXX Č.. XXXXXX a neotvorený zostal trezor wertheim typ D. Č., XXXXXX/X. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ustálil ako skutkové zistenie, že vykradnutý bol práve trezor typ D. XXXX Q.. Č.. XXXXXX (t.j. trezor, ktorého obsah bol poistený v zmysle poistnej zmluvy), pričom však toto tvrdenie žalobcu nebolo preukázané žiadnym objektívnym dôkazným prostriedkom a vyplýva výlučne iba z tvrdení žalobcu. Zastával názor, že v čase vzniku škodovej udalosti minimálne jeden z dvoch trezorov špecifikovaných v prílohe č. 4 k poistnej zmluve nenachádzal na prevádzke. Súd zobral pri svojom rozhodovaní do úvahy tvrdenie žalobcu, že nie je preukázané, že či na trezore výrobné číslo aj skutočne bolo v čase uzatvárania poistenia. Žalovaný poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 02.05.2017, kde žalobca v priebehu pojednávania uviedol, že poistná zmluva sa uzatvárala v roku 1998 a vtedy si agent fotil čísla trezorov, ktoré zapracoval do zmluvy, a teda boli poistením kryté. Záverom požiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.07.2019 č.k. 34Cb/56/2014 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že sa súd prvej inštancie s tvrdením žalovaného vysporiadal v bode 40. odôvodnenia, s ktorým sa žalobca plne stotožňuje. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 34Cb/56/2014-141 zo dňa 10.07.2019 potvrdil v súlade s § 387 CSP. 6. Dňa 30.10.2019 bolo súdu doručené Doplnenie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, v ktorom žalobca uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že v poistnej zmluve sú uvedené aj výrobné čísla poistených trezorov, pričom v čase krádeže žalobcom označený trezor ako vykradnutý nemal výrobné číslo. Toto tvrdenie nepovažuje za pravdivé, pri ohliadke z prejednania škody - Zápisnica zo dňa 20.11.2012, je pracovníkom žalovaného uvedené, že výrobné číslo sa na poškodenom trezore nenachádza, to však neznamená, že sa nenachádzalo pri uzatváraní poistnej zmluvy na trezore a zdôraznil, že konaním páchateľov došlo k tak rozsiahlej fyzickej devastácii trezora, že došlo aj k poškodeniu výrobného čísla, ktorý trezor po obhliadke zo strany pracovníka žalovaného bol doporučený k likvidácii. Vyslovil presvedčenie že v prípade, ak by pracovník žalovaného pri obhliadke mal akékoľvek pochybnosti o pravosti žalobcových tvrdení, tieto by bezodkladne oznámil žalovanému. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 9. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 11. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 12. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 13. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 14. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 15. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 16. Odvolací súd považoval za nesporne zistené, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená poistná zmluva č. 937-1560024 pre prípad škôd spôsobených krádežou a žalobca riadne zo zmluvy platil poistné. Medzi stranami nebolo sporné, že v bližšie nešpecifikovanom čase od 10.11.2012 do 12.11.2012 došlo ku krádeži hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v trezore na predajni zlata a hodiniek žalobcu, nachádzajúcej sa na X. F. Q. F. obchodného T. S. X.. X. H..E.., kde po násilnom odstránení zadnej strany trezora došlo k odcudzeniu šperkov zo žltého kovu. 17. Za sporné počas konania odvolací súd považuje skutočnosť, či predmetná škodová udalosť spadá pod dohodnuté poistné krytie v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. 18. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. 19. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy č. XXX-XXXXXXX a jej prílohy č. 4, sa poistenie vzťahuje len na tie peniaze a cennosti, ktoré sú uložené v konkrétnych dvoch jednoznačne špecifikovaných trezoroch, a to v trezore typu D. XXXX, výr. č. XXXXXX a v trezore typ XX A., výr. č. XXXXXXX, pričom u oboch týchto trezorov bola dojednaná iná poistná suma, t.j. maximálna hranica poistného plnenia. 20. Žalovaný tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), odvolací súd zastáva názor, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Odvolací súd namietané pochybenie z obsahu spisu nezistil a má za to, že odvolacia námietka je všeobecne formulovaná bez bližšieho poukázania na pochybenie súdu prvej inštancie, resp. špecifikácie inej vady konania. 21. K námietke žalovaného, že rozsudok súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku na poistné plnenie, zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobcom nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, z ktorého (akého) trezoru boli šperky a hotovosť pri predmetnej škodovej udalosti odcudzené, pričom táto skutočnosť je podstatná pre posúdenie nároku na poistné plnenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v 40. bode odôvodnenia, že samotná skutočnosť, že výpoveď žalobcu v trestnom konaní ako aj zápisnica o obhliadke miesta činu majú preukazovať, že na prevádzke bol neotvorený trezor wertheim typ D. Č.. XXXXXX/X, čo môže spochybňovať výpoveď žalobcu, že na prevádzke boli oba trezory označené v poistnej zmluve, nespochybňuje vyjadrenie žalobcu, že predmetné cennosti a hotovosť boli odcudzené z otvoreného trezora D. XXXX výr. č. XXXXXX, ktorý bol poistnou zmluvou poistený na sumu 39.543,61 EUR. 22. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) vyplývajúcemu z obsahu odvolania, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Žalovaný mal za to, že v konaní bolo preukázané, že minimálne jeden z trezorov, ktorý sa v čase vzniku škodovej udalosti nachádzal na prevádzke žalobcu, nebol trezorom špecifikovaným v prílohe 4 k poistnej zmluve. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne presvedčivo vyporiadal s ustálením, z ktorého trezoru boli šperky a hotovosť odcudzené. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, ktorý zastával názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa na prevádzke, v ktorej došlo k odcudzeniu nachádzali iba dva trezory, a to presne tie, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 4 k poistnej zmluve. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, že konaním páchateľov došlo k rozsiahlej fyzickej devastácii trezora, ktorým došlo aj k poškodeniu výrobného čísla a tento trezor bol po obhliadke pracovníka žalovaného doporučený k likvidácii. Ak mal žalobca dôkazy, že sa na prevádzke nachádzali aj iné trezory, tieto mal v prvom rade uviesť do Zápisnice zo dňa 20.11.2012 a následne namietať a hodnoverne preukázať počas ďalšieho konania. Odvolací súd zastáva názor, že ak by sa na prevádzke nachádzal iný trezor ako ten, čo bol uvedený v poistnej zmluve, poverený pracovník by si pri ohliadke škodovej udalosti všimol nezrovnalosti v type trezora, počtu trezorov umiestnených na prevádzke a pod., keďže, ako uviedol žalovaný, trezory boli konkrétne a jednoznačne špecifikované v poistnej zmluve. 23. Žalovaný namietal, že v zápisnici z obhliadky miesta činu v trestnom konaní ani v ďalšom obsahu trestného spisu nie je nijakým spôsobom špecifikovaný ten trezor, z ktorého došlo k odcudzeniu šperkov a hotovosti. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že z obsahu správy o vzniku škodovej udalosti vykonanej žalovaným vyplynulo, že výrobné číslo trezora sa na trezore v čase obhliadky nenachádzalo, čo však nepreukazuje skutočnosť, že sa jednalo prípadne o iný trezor, nakoľko vzhľadom na rozsiahle poškodenie trezoru nebolo možno výrobné číslo trezoru identifikovať. Uvedené je preukázané Zápisnicou zo dňa 20.11.2012. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade, ak by pracovník žalovaného, prítomný pri obhliadke, mal akékoľvek pochybnosti o pravosti žalobcových tvrdení, bol by ich oznámil žalovanému. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že došlo k otvoreniu iného trezoru, resp. ktorý by potvrdzoval skutočnosť, že nedošlo k odcudzeniu vecí z trezoru, ktorý bol poistnou zmluvou poistený tak, ako to uviedol žalovaný na výsluchu. 24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého inštancie potvrdil. 26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).