Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/5/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229536 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1114229536.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: AUPARK Žilina, spol. s r.o., so sídlom: Veľká okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 35 872 047, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: JUDr. Ľuboš Jurčo, so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, správca úpadcu: TEKAZ s.r.o., so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 241 805 právne zastúpený: JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom, advokátom, so sídlom: Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, o vylúčenie hnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/67/2014-487 zo dňa 02.10.2018, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/67/2014-487 zo dňa 02.10.2018 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „konkurzný súd“), opierajúc sa o ustanovenia § 78 ods. 1 až 5 a ods. 8 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), § 3 ods. 1, § 39, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 zákona FZ ČSFR č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 349 ods. 1 zákona FZ ČSFR č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“), zamietol žalobu o vylúčenie v jej petite špecifikovaných hnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu, za ktorého koná žalovaný správca. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa domáhal vylúčenia hnuteľných vecí, ktoré žalovaný správca úpadcu zapísal do konkurznej podstaty ako majetok úpadcu. Ich vylúčenia sa žalobca domáhal dôvodiac tým, že mu k nim svedčí vlastnícke právo, ktoré nadobudol úhradou sumy 100,- eur na účet úpadcu, v súlade s článkom 8 bod 8.6.2. Zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. 12077 zo dňa 20.10.2010, uzavretej medzi úpadcom ako podnájomníkom a nájomcom AUPARK Žilina SC, a.s., ako prenajímateľom nebytových priestorov. Listom z 27.02.2012 prenajímateľ od podnájomnej zmluvy odstúpil, z dôvodu neplnenia zmluvných povinností úpadcom. Po skončení nájmu bol podnájomca povinný vypratať nebytové priestory. Pre prípad nesplnenia uvedenej povinnosti sa zmluvné strany dohodli, že všetky veci neodstránené včas, nachádzajúce sa v predmete podnájmu, sa stali zaplatením sumy 100,- eur na účet podnájomcu majetkom vlastníka nehnuteľností - obchodného centra, pričom zaplatením sumy 100,- eur sa považuje za vysporiadanú aj protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov. 1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že po zrušení jeho prvého rozsudku uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1CoKR/104/2015-297 zo dňa 22.06.2016 vec opätovne prejednal a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Poukázal na to, že tzv. „scudzovacia zmluva“ uvedená v bode 8.6.2. zmluvy o podnájme, na ktorú odkazuje žalobca, obsahuje 1./ prejav vôle úpadcu, ktorý nevypratal prenajaté priestory (článok 8.6.1. zmluvy o podnájme) previesť vlastnícke právo k hnuteľným veciam zanechaným v prenajatom priestore na žalobcu a 2./ prejav vôle žalobcu, ktorý prostredníctvom nájomcu zaplatil za veci na účet úpadcu sumu 100,- eur, čím vykonal úkon smerujúci k nadobudnutiu vlastníctva k zanechaným hnuteľným veciam. Súd preskúmal články 8.6.1 a 8.6.2 v nadväznosti na článok 9 zmluvy o podnájme. Z rozhodovacej činnosti a predložených dôkazov mu je známe, že prevádzky typu aký vykonával úpadca, sú vybavené množstvom nadrozmerných zariadení, prístrojov iného kuchynského a pomocného vybavenia, ktorého vypratanie si vyžaduje dostatočný čas a priestor. V prípade odstúpenia od nájmu, ktorým sa nájom končí, nie je ani teoreticky možné od podnájomcu spravodlivo očakávať a žiadať, aby v ten istý deň naplnil celé ustanovenie článku 8.6.1 zmluvy, pričom čo i len pri čiastočnom porušení tohto ustanovenia sa vlastník obchodného centra (žalobca), v súlade s článkom 8.6.2. zmluvy, zaplatením sumy 100,- eur na účet úpadcu, stáva sa kúpou vlastníkom všetkých podnájomcom včas neodstránených vecí (vrátane vstavaní a úprav). 1.2. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neosvedčil právo odôvodňujúce vylúčenie označených hnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu. S argumentáciou žalobcu o existencii jeho vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam sa súd nestotožnil. Uviedol, že tzv. iná scudzovacia zmluva, podľa čl. 8 bod 8.6.2., ktorú žalobca označuje za vedľajšie dojednanie podnájomnej zmluvy a považuje ju za právny titul nadobudnutia vlastníctva, je podľa právneho názoru prvoinštančného súdu absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 , § 3 ods. 1 OZ). Toto ustanovenie bolo do zmluvy o podnájme vložené výlučne za účelom, aby v prípade ukončenia podnájmu odstúpením od zmluvy pre omeškanie s platením nájomného, podnájomca nemal ani teoretickú možnosť splniť si zmluvnú povinnosť (vypratať veci v zmysle článku 8.6.1.). Následne prenajímateľ postupom podľa článku 8.6.2 zaplatí podnájomcovi 100,- eur. Týmto právnym úkonom podnájomca prichádza o všetky hnuteľné veci, ktoré sa v deň ukončenia podnájmu nachádzajú v prenajatých priestoroch, a to bez zohľadnenia ich skutočnej hodnoty. Za takýchto okolností citované ustanovenia zmluvy o podnájme slúžia výlučne na získanie majetku podnájomcu akejkoľvek hodnoty za sumu 100,- eur. Podľa prvoinštančného súdu preto nepožívajú súdnu ochranu a je potrebné ich vyhlásiť za neplatné. Keďže teda žalobca odvodzuje vlastnícke právo od scudzovacej zmluvy, ktorá stratila svoj právny podklad, na žalobcu neprešlo vlastnícke právo a nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému titulom úspechu v spore priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.3. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, čím namietal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci. Naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, v zhode s procesným útokom vedeným pred súdom prvej inštancie, deklaroval tým, že je vlastníkom dotknutých hnuteľných vecí, ktoré nadobudol úhradou sumy 100,- eur na účet úpadcu, dňa 29.06.2012, v súlade s čl. 8.6.2. zmluvy o podnájme. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa nesprávne interpretoval ust. § 39 a § 3 ods. 1 OZ, keď dospel k právnemu záveru, že a) žalobca na podklade rozhodného ustanovenia a ustanovenia o vyprataní vykonával svoje právo v rozpore s dobrými mravmi s úmyslom poškodiť úpadcu, b) rozhodné ustanovenie a ustanovenia o vyprataní označil za rozporné s dobrými mravmi, c) ustálil, že na žalobcu neprešlo vlastnícke právo. Odvolateľ označil scudzovaciu zmluvu za právny titul nadobudnutia vlastníctva, nadväzujúce na rozhodné ustanovenie (čl. 8.6.2.) prestavujúce dohodu nájomcu a úpadcu o inom spôsobe zabezpečenia povinností úpadcu zo zmluvy o podnájme. Podľa rozhodného ustanovenia nadobudnutie vlastníctva žalobcu k hnuteľným veciam úpadcu nevyprataným z prenajatých priestorov je dôsledkom porušenia ustanovení o vyprataní. K vzniku vlastníctva úpadcu došlo uzatvorením scudzovacej zmluvy po splnení dvoch podmienok - prejav vôle úpadcu, ktorý nevypratal prenajaté priestory (opomenutie konania) a prejav vôle žalobcu uhradiť úpadcovi sumu 100,- eur. Podľa odvolateľa úpadca opomenutím konania prejavil vôľu prenechať žalobcovi vlastníctvo hnuteľných vecí zanechaných v prenajatých priestoroch. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že scudzovacia zmluva je v súlade s dobrými mravmi. Dojednanie nízkej odplaty za vlastníctvo nemôže byť dôvodom neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi. Úpadca mal možnosť splniť si povinnosť podľa ustanovenia o vyprataní a zabrániť prevodu vlastníctva. Nie sú preto dané okolnosti, ktoré by v spojení s nízkou odplatou zakladali ich neplatnosť. Rozhodné ustanovenie, ani ustanovenie o vyprataní, nebolo uzavreté s úmyslom zmocniť sa majetku úpadcu v hodnote 122.625,60 eur za 100,- eur. V čase uzavretia podnájomnej zmluvy žalobca nemohol vedieť, či odplata bude neprimerane nízka. Výlučne úpadca svojou nečinnosťou (porušením zmluvnej povinnosti) po uzavretí zmluvy o podnájme zavinil, že hodnota hnuteľných vecí bola podstatne vyššia ako odplata, za ktorú ich žalobca nadobudol, čo je podľa odvolateľa rovnako dôvodom, pre ktorý predmetné ustanovenia nemôžu byť v rozpore s dobrými mravmi. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie NS ČR č. k. 3Cdo/1653/2009. Ďalej argumentoval tým, že hoci na to nebol povinný, úpadcovi poskytol dostatočný priestor štyroch mesiacov. K úhrade sumy 100,- eur pristúpil až 29.06.2012, hoci k odstúpeniu od zmluvy došlo ešte 27.02.2012. Podľa odvolateľa dostatok času na vypratanie úpadcovi poskytovala aj zmluva o podnájme, keďže odstúpenie bolo viazané na predchádzajúcu výzvu prenajímateľa s poskytnutím 15-dňovej lehoty na úhradu omeškaných platieb a informačnou povinnosťou prenajímateľa, že v prípade ich neuhradenia pristúpi k odstúpeniu od zmluvy. Hoci k odstúpeniu od zmluvy došlo bez predchádzajúcej výzvy, je odstúpenie v zmysle § 350 ObchZ platné, avšak jeho účinky nastali až uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia odstúpenia úpadcovi. Súd prvej inštancie mal podľa odvolateľa aplikovať výklad v prospech platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, čo vyplýva i z judikatúry Ústavného súdu SR (I.ÚS 640/2014). Zotrval na tvrdení, že úmyslom (pohnútkou) nájomcu pri dojednaní rozhodného ustanovenia, ani ustanovenia o vyprataní, nebolo poškodiť úpadcu, ani sa zmocniť jeho majetku. Úmyslom nájomcu, ktorý sledoval pri dojednaní predmetných ustanovení a následným výkonom práva, bolo dosiahnuť uvoľnenie prenajatých priestorov a zabrániť vzniku rozsiahlej škody nájomcu vo forme ušlého zisku. Žalobca úpadcovi vo vyprataní priestorov nebránil, k hnuteľným veciam nerealizoval zádržné právo, ako nesprávne tvrdí žalovaný, s poukazom na e-mail žalobcu z 03.04.2012, ktorého účel a správnu interpretáciu žalobca pred prvoinštančným súdom objasnil. Úpadca si bol následkov nevypratania priestoru vedomý. Navyše pred uzavretím zmluvy mal možnosť pripomienkovať jej návrh, ktorú síce využil, dotknuté ustanovenia ale nepripomienkoval. Existenciu vlastníckeho práva žalobca riadne preukázal i splnomocnením zo dňa 22.06.2012, ktoré oprávňovalo nájomcu uhradiť úpadcovi sumu 100,- eur dňa 29.06.2012. Uviedol, že predmetné splnomocnenie je po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č. k. 1CoKR/104/2015-297 nesporne spôsobilým a prípustným dôkazom preukazujúcim vlastnícke právo žalobcu, otázku existencie ktorého odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vyriešiť v doplnenom dokazovaní. Napadnutému rozhodnutiu odvolateľ ďalej vytýkal zmätočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia, v čom videl naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Mal za to, že právny názor súdu prvej inštancie o rozpore rozhodného ustanovenia a ustanovenia o vyprataní s dobrými mravmi, čím scudzovacia zmluva nemala právny podklad a na žalobcu neprešlo vlastnícke právo, pôsobí zmätočne a nezrozumiteľne. Odôvodnenie rozsudku (v podstatných ods. 30-36) je podľa žalobcu vnútorne rozporné a nepresvedčivé, naviac nie je zrejmé, či súd o tom, že na žalobcu neprešlo vlastnícke právo, rozhodol podľa § 3 alebo § 39 OZ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a rozhodnutie v právnom závere o rozpore čl. 8.6.1. a 8.6.2. s dobrými mravmi riadne odôvodnil. S argumentáciou žalobcu o zmätočnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia sa nestotožnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je podľa žalovaného jasné. Dáva zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Žalovaný konanie žalobcu označil za rozporné i so zásadou poctivého obchodného styku (§ 265 ObchZ). Uviedol, že odstúpením žalobcu zmluva o podnájme zanikla podľa § 48 OZ od počiatku, v dôsledku čoho by žalobca nemohol úhradou sumy 100,- eur nadobudnúť vlastnícke právo ani v prípade, ak by súd prvej inštancie dotknuté ustanovenia zmluvy neposúdil ako rozporné s dobrými mravmi. K odvolacej argumentácii žalobcu, že dotknuté ustanovenia neboli dojednané s úmyslom poškodiť úpadcu a v čase uzavretia zmluvy o podnájme nebolo zrejmé, či dohodnutá odplata 100,- eur bude zodpovedať hodnote hnuteľných vecí potenciálne ponechaných v prenajatých priestoroch, označil za prázdnu a neudržateľnú konštrukciu. Uviedol, že úpadca sa o svoje veci zaujímal a mal záujem nájsť pokračovateľa prevádzky. Žalobca sa ale už v čase, kedy sa úpadca snažil nájsť iného pokračovateľa prevádzky, správal v písomnej komunikácii ako vlastník hnuteľných vecí a mal záujem len na ich zadržaní a obohatení sa. Keby platil opak, podnájomcovi nič nebránilo vydať správcovi na jeho výzvu tieto hnuteľné veci, predajom ktorých by bol žalobca pomerne uspokojený. Ak by žalobca nesledoval úmysel zmocniť sa majetku úpadcu, ale naopak úmysel vypratať priestory, nie je zrejmé, prečo na výzvu správcu hnuteľné veci nevydal a ich vydanie odmietol, hoci podľa jeho vyjadrenia sa stále nachádzali v prenajatých priestoroch. Správca sa domáhal ohliadky za účelom verifikácie, či ide o veci patriace do podstaty, čo mu žalobca neumožnil, hoci neexistoval transparentnejší spôsob ako správcovi preukázať vlastníctvo. Žalobca ohliadku neumožnil, nakoľko tieto veci, ihneď potom ako sa ich zmocnil, scudzil tretej osobe. V čase, keď správca požadoval ohliadku, ani v čase podania žaloby, už žalobca nebol ich vlastníkom, ani osobou aktívne legitimovanou na jej podanie. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o prednosti výkladu v prospech platnosti zmluvy žalovaný uviedol, že čl. 8.6.1. a 8.6.2. zmluvy o podnájme má takú intenzitu rozporu s dobrými mravmi, že konajúci súd správne aplikoval § 39 OZ a nevyužil zásadu výkladu v prospech platnosti zmluvy. Poukázal na to, že v priestoroch žalobcu sú prevádzky, ktoré do prenajatých priestorov vniesli veci rádovo v státisícoch eur. Každá v nich by sa mohla ocitnúť v situácii úpadcu a identickým postupom žalobcu by mohla byť ukrátená o všetky hnuteľné veci za sumu 100,- eur. Žalovaný je presvedčený, že predmetné ustanovenia nemajú v podnájomnej zmluve priestor a platný právny poriadok dáva žalobcovi dostatok možností na dosiahnutie legitímneho cieľa - opätovné prenajatie priestorov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd sa po oboznámení s napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu, skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, odvolaním žalobcu, vyjadrením žalovaného a listinnými dôkazmi plynúcimi zo súdneho spisu, stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. Na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že úpadca bol podnájomníkom nebytového priestoru v polyfunkčnej stavbe „AUPARK ŽILINA - SHOPPING CENTER“ v Žiline (ďalej aj „AUPARK“), vlastníkom ktorej je žalobca, ako vyplýva z LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Žilina, odbor katastra, pre k. ú. Žilina. Zmluvný vzťah (podnájom) vznikol Zmluvou o podnájme uzavretou dňa 20.10.2010 medzi úpadcom ako podnájomníkom a spoločnosťou AUPARK Žilina SC, a.s., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, IČO: 44 441 193, ako nájomcom, podľa ust. zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov. 8. Žalobca v prenajatých priestoroch prevádzkoval služby rýchleho občerstvenia - foodcourtová reštaurácia Burger King. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že úpadca za účelom prevádzkovania reštaurácie do prenajatých priestorov vniesol svoj majetok - hnuteľné veci vybavenia kuchyne zn. Franke Foodservice System a počítačový systém MICROS FIDELIO. 9. Listom zo dňa 27.02.2012 nájomca od Zmluvy o podnájme odstúpil pre neplnenie zmluvných povinností úpadcu (podnájomníka) - omeškanie s úhradou zmluvných peňažných záväzkov. Odstúpenie od zmluvy medzi stranami nebolo sporné. 10. Zmluva o podnájme v časti 8.6 Vrátenie nájmu obsahovala body 8.6.1. a 8.6.2. znenia: „8.6.1. Nájomca je povinný na vlastné náklady do dňa skončenia podnájmu z akéhokoľvek dôvodu a akýmkoľvek spôsobom: a) vypratať predmet podnájmu - odstrániť z predmetu podnájmu akýkoľvek hmotný majetok nájomcu; b) odstrániť predmetu podnájmu všetky úpravy nájomcu, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak; c) odborným spôsobom opraviť a odstrániť akékoľvek škody na predmete nájmu spôsobenú nájomcom alebo vyprataním majetku nájomcu a odstraňovaním jeho úprav, a to tak, aby predmet podnájmu v deň skončenia podnájmu zodpovedal stavu (s prihliadnutím na bežné opotrebenie) pri odovzdaní predmetu podnájmu do užívania nájomcovi; d) odovzdať prenajímateľovi písomný protokol o odovzdaní predmetu podnájmu podpísaný nájomcom spolu so všetkými kľúčmi od predmetu podnájmu, inak je prenajímateľ oprávnený vymeniť všetky zámky na účet nájomcu. 8.6.2. V prípade, ak nájomca nesplní včas svoje povinnosti vyplývajúce pre nájomcu z predchádzajúceho bodu 8.6.1., zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške posledného splatného základného nájomného za štvrťročné obdobie bezprostredne predchádzajúce nesplneniu povinnosti a prenajímateľ má právo (nie povinnosť) vypratať predmet podnájmu, odstrániť úpravy, vykonať opravy a uviesť predmet podnájmu do takého stavu, v akom bol ku dňu odovzdania nájomcovi, a to všetko na náklady nájomcu. Ak si nájomca nesplní povinnosti vymedzené v tomto bode, tak na základe dohody zmluvných strán platí, že všetky takéto (v zmysle bodu 8.6.1. tohto článku nájomcu včas neodstránené) veci (vrátane vstavaní a úprav) nachádzajúce sa v predmete podnájmu, sa stali zaplatením 100,- eur (slovom: sto eur) na účet nájomcu, kúpou majetkom Vlastníka, a taktiež platí, že zaplatením uvedených 100,- eur sa považuje za vysporiadanú aj protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov.“ 11. Podľa Preambuly zmluvy o podnájme sa pod pojmom „Vlastník“ rozumie vlastník stavby, polyfunkčnej stavby AUPARK ŽILINA - SHOPPING CENTER“ v Žiline, ktorým je v súčasnosti žalobca. 12. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 6K/77/2012 zo dňa 07.01.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 008/2013, bolo voči dlžníkovi TEKAZ, s.r.o., začaté konkurzné konanie. Uznesením č. k. 6K/77/2012 zo dňa 15.01.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 014/2013, bol na majetok úpadcu TEKAZ, s.r.o., vyhlásený konkurz a žalovaný bol ustanovený do funkcie správcu. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že úpadca v zozname majetku predloženom konkurznému súdu uviedol pod bodom 3. Vybavenie kuchyne nachádzajúce sa v priestore Aupark Žilina, Veľká okružná 59A, 010 01 Žilina, v účtovnej hodnote 135.000,- eur a pod bodom 6. Pokladní systémy Microsoft nachádzajúci sa v priestore Aupark Žilina, Veľká okružná 59A, 010 01 Žilina, v účtovnej hodnote 18.000,- eur. 14. Žalovaný správca hnuteľné veci uvedené v petite žaloby zapísal do majetku konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 188/2013 a 016/2014. Následne v Obchodnom vestníku č. 132/2014 zverejnil zápis poznámky o spornom zápise k hnuteľným veciam zverejneným v Obchodnom vestníku č. 188/2013, v prospech žalobcu, ako osoby, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia. Dňom sporného zápisu je 07.07.2014 a dôvodom zápisu poznámky je skutočnosť, že žalobca (AUPARK Žilina, spol. s r.o., IČO: 35 872 047) si v zmysle § 78 ZKR u správcu uplatnil nárok na zápis poznámky o spornom zápise. 15. Spoločnosť AUPARK Žilina, spol. s r.o., so sídlom Veľká okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 35 872 047, bola následne uznesením konkurzného súdu, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 182/2014 dňa 24.09.2014, vyzvaná na podanie žaloby proti správcovi o vylúčenie súpisových zložiek majetku - súbor hnuteľných vecí: kuchynská zostava nerezová, drobné vybavenie kuchyne, všetko vyrobené spoločnosťou Franke Foodservis Systéms -GmbH, Nemecko, pre úpadcu do prevádzky Aupark Žilina, súpisová hodnota majetku 106.019,60 eur, zo súpisu všeobecnej podstaty zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 188/2013 a súbor hnuteľných vecí: počítačový a serverový súbor vecí určených na riadenie a kontrolu prevádzky rýchleho občerstvenia úpadcu, vyrobené spoločnosťou MICROS-Fidelio Austria GmbH, Wien, Austria, pre úpadcu do prevádzky Aupark Žilina, súpisová hodnota majetku 16.606,- eur zo súpisu všeobecnej podstaty, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 016/2014, a to v lehote tridsiatich dní od zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku. 16. Žalobca, ako spoločnosť vyzvaná konkurzným súdom, doručil konajúcemu súdu prvej inštancie vylučovaciu žalobu včas, dňa 24.10.2014, čím bola splnená podmienka jej vecného prejednania. 17. Odvolací súd uvádza, že základom úspechu vylučovacej žaloby je preukázanie (osvedčenie) existencie práva žalobcu, ktoré zakladá dôvod na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, zapísaných do podstaty správcom úpadcu. Dôkazné bremeno preukázania takéhoto práva zaťažuje žalobcu. 18. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalobca toto právo neosvedčil. Nepreukázal, že mu svedčí vlastníctvo k hnuteľným veciam zapísaným do konkurznej podstaty úpadcu. Zmluvné dojednania zmluvy o podnájme, od ktorých vznik vlastníckeho práva odvodzuje, a na ktorých zakladá dôvod na vylúčenie týchto vecí z konkurznej podstaty, vyhodnotil ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Nie je preto možné na nich založiť, ani od nich odvodiť, vlastníctvo žalobcu, ani existenciu práva zakladajúceho dôvod na ich vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu, za ktorého konal žalovaný správca. 19. Podstatnou a právne významnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní bola správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti ustanovení podnájomnej zmluvy pod bodom 8.6.1. a 8.6.2. podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a preskúmateľnosť rozsudku (splnenie podmienky jeho riadneho odôvodnenia). 20. V podstatných úvahách, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie, súd prvej inštancie uviedol, že nájomca nebytových priestorov (prenajímateľ) a úpadca (podnájomca) uzavreli osobitnú dohodu, tzv. scudzovaciu zmluvu, ktorá má byť podľa žalobcu právnym titulom nadobudnutia vlastníctva k hnuteľným veciam. Nájomca v následnej súčinnosti s vlastníkom (žalobcom) síce konali v medziach svojho inak dovoleného práva, avšak s pohnútkou - poškodiť druhého účastníka zmluvy tým, že úpadcov majetok sa aplikáciou tohto ustanovenia zmenší o všetky hnuteľné veci vnesené do budovy žalobcu. V rozpore s ustálenými dobrými mravmi, a to v priamom úmysle, pomerne komplikovaným, ale sofistikovaným spôsobom, vykonali právo tak, že úpadca nemal možnosť sa tomuto konaniu reálne brániť. Články zmluvy 8.6.1. a 8.6.2. boli podľa názoru súdu do zmluvy o podnájme nebytových priestorov číslo 12077 vložené za účelom, aby ak sa podnájomca dostane do omeškania s platením nájomného a prenajímateľ ukončí podnájom odstúpením od zmluvy, podnájomca nemal ani teoretickú možnosť na splnenie si svojej zmluvnej povinnosti v zmysle čl. 8.6.1. Následne pokiaľ prenajímateľ postupom podľa ust. čl. 8.6.2. zaplatí podnájomcovi 100,- eur, týmto právnym úkonom prichádza podnájomca o všetky hnuteľné veci, ktoré sa v deň ukončenia podnájmu nachádzajú v prenajatých priestoroch, a to bez zohľadnenia ich skutočnej hodnoty. 21. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o právny záver prvoinštančného súdu o neplatnosti bodu 8.6.1. zmluvy o podnájme pre rozpor s dobrými mravmi, s týmto záverom sa nestotožňuje a odvolaciu námietku žalobcu v tejto časti považuje za dôvodnú. Napriek tomu, že citované ustanovenie zmluvy požadujúce od úpadcu (podnájomníka) vypratať priestory do dňa skončenia podnájmu je nastavené v prospech prenajímateľa, bez dostatočného zohľadnenia osobitosti jednotlivých prevádzok a z tejto osobitosti vyplývajúceho minimálneho času, ktorý podnájomca po skončení nájmu potrebuje na vypratanie priestoru, nemožno toto zmluvné dojednanie ani podľa odvolacieho súdu, hodnotiť ako ustanovenie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko intenzitu takéhoto rozporu nedosahuje. 24. Pri hodnotení cit. ustanovenia a správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o jeho neplatnosti, odvolací súd nemohol opomenúť tú skutočnosť, že podnájomný vzťah vznikol medzi podnikateľmi. Na jeho ukončenie odstúpením, ako správne argumentoval žalobca, sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka ako uvádzal žalovaný. V dôsledku porušenia povinnosti prenajímateľa zaslať úpadcovi výzvu a poskytnúť mu lehotu 15 dní (postup dojednaný v bode 9.4. podnájomnej zmluvy) účinky odstúpenia nastali až uplynutím tejto lehoty (§ 350 ObchZ). Súd prvej inštancie neuviedol žiadne presvedčivé podstatné úvahy, ktoré by zakladali dôvodnosť jeho právneho názoru o rozpore bodu 8.6.1. zmluvy o podnájme s dobrými mravmi. 25. Odvolací súd sa však v celom rozsahu stotožňuje so správnosťou právneho záveru súdu prvej inštancie v konštatovaní absolútnej neplatnosti bodu 8.6.2 zmluvy o podnájme pre rozpor s dobrými mravmi. 26. V prejednávanej veci, vzhľadom na podstatu kauzy vyplývajúcu zo zisteného skutkového stavu, považuje odvolací súd za dôvodnú a správnu aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu (cit. časti zmluvy) pre rozpor s dobrými mravmi pred aplikáciou § 265 ObchZ (ktorý neposkytuje právnu ochranu inak platnému právnemu úkonu a sleduje sa ním preukázateľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku). 27. I v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. 28. Hoci pojem „dobré mravy“, ako uviedol súd prvej inštancie, nie je v právnom poriadku bližšie definovaný konkrétnou hypotézou právnej normy, tento pojem cez výklad konštantnej judikatúry súdov predstavuje také základné a neopomenuteľné hodnoty spoločenského konania a správania, od ktorých pri skúmaní platnosti právnych úkonov nemožno upustiť. Dobré mravy predstavujú základné hodnotové kritériá, na porušenie ktorých je súd vždy povinný prihliadnuť. Pri porušení týchto základných pravidiel, ktoré je potrebné skúmať aj v konaní medzi podnikateľmi (na vzťahy ktorých rovnako dopadá aj Občiansky zákonník), nemožno dať prednosť výkladu v prospech platnosti zmluvy pred výkladom o jej neplatnosti. 29. Odvolací súd uvádza, že v rozhodnutí I.ÚS 640/2014, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, ústavný súd posudzoval prioritu výkladu v prospech platnosti zmluvy v súvislosti s nedôvodným formalizmom súdu pri hodnotení určitosti právneho úkonu, teda v skutkovo odlišnom kritériu, než aké hodnotil a skúmal súd prvej inštancie v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie v prenednávanej veci rozpor s dobrými mravmi a nutnosť aplikácie § 39 OZ videl v tak zásadnom porušení elementárnych pravidiel morálky pri nadobudnutí rozsiahleho majetku podnájomníka za cenu 100,- eur, ktoré dosahuje takú intenzitu zneužitia práva, že ho nemožno vyhodnotiť inak ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. 30. V prejednávanej veci nebolo sporné, že úpadca vniesol do prenajatých priestorov v čase ich prevádzkovania hnuteľné veci značnej finančnej hodnoty, ktorej výška ktorých ani v čase ich zápisu do konkurznej podstaty (t. j. ani po uplynutí určitej doby ich používania), nebola malá a nezanedbateľná. 31. Účtovná hodnota predmetného súboru hnuteľných vecí zapísaných správcom do konkurznej podstaty ako majetok úpadcu, v čase zápisu predstavovala vo vzťahu ku kuchynskému zariadeniu sumu 106.019,60 eur a vo vzťahu k počítačovému a serverovému súboru 16.606,- eur. Podľa údajov úpadcu v Zozname majetku (založenom v spise súdu prvej inštancie) úpadca deklaroval hodnotu kuchynského zariadenia sumou 135.000,- eur a hodnotu počítačového a serverového súboru sumou 18.000,- eur. 32. Tieto hnuteľné veci mal žalobca v zmysle ustanovení článku 8.6.2. zmluvy o podnájme, ktorý v sebe obsahoval žalobcom uvádzanú tzv. scudzovaciu zmluvu (veta druhá čl. 8.6.2.), nadobudnúť celkovo za sumu 100,- eur, ktorú poukázal v prospech účtu úpadcu bezhotovostným prevodom dňa 29.06.2012 (č. l. 83/84 spisu). Žalobcovi svedčí postavenie tretej osoby, v prospech ktorej bola scudzovacia zmluva uzavretá. 33. Stanovenú konečnú hodnotu (nadobúdaciu cenu) hnuteľných vecí, ktoré po skončení nájmu zostali v prenajatom priestore aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu za žiadnych okolností, a to ani pri minimálnych požiadavkách na hodnotenie zmluvnej voľnosti, nemožno považovať za prijateľnú, primeranú, vyváženú a morálnu nadobúdaciu cenu takéhoto majetku. Vo vzťahu ku kuchynskému zriadeniu nemožno opomenúť, že išlo o hnuteľné veci vyrobené v nerezovom prevedení, významnej gastronomickej značky, ktorá je v gastronómii vysoko hodnotená. Hodnota takéhoto majetku si na trhu udržuje dlhodobo vyšší štandard, a aj pri veciach už používaných hodnota výrazne neklesá. 34. Podľa odvolacieho súdu preto za žiadnych okolností nadobudnutie vecí v rozsahu špecifikovanom v petite žaloby za celkovú sumu 100,- eur nemožno považovať za primerané, zodpovedajúce rozumnej zmluvnej dohode a dobrým mravom, a to ani v prípade, ak by účastníci, ktorými sú podnikatelia, pri jej dojednaní neboli obmedzení cenovými predpismi. Medzi reálnou hodnotou majetku zistenou žalovaným správcom, o ktorom žalobca tvrdí, že ho platne nadobudol za 100,- eur, je hrubý nepomer v plnení jednej zo strán oproti tomu, čo poskytla druhá strana. Plnenie poskytnuté žalobcom je menšie ako desatina percenta (konkrétne 0,082 %) z účtovnej - zistenej hodnoty týchto vecí, ktorú mali v danom čase. 35. Za takýchto okolností je právny záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti bodu 8.6.2. zmluvy o podnájme, obsahujúci aj scudzovaciu zmluvu, pre rozpor s dobrými mravmi právne obhájiteľný, správny a dôvodný. Takto dojednaná cena (spôsob nadobudnutia majetku) je v rozpore so zákonom, morálkou i pravidlami slušnosti, pričom je viac ako pravdepodobné predpokladať, že cieľom nového nadobúdateľa by bolo tento majetok ďalej predať za cenu neporovnateľne vyššiu, než za akú ju nadobudol. Podľa odvolacieho súdu medze zmluvnej voľnosti prekročené boli. Na dôvodnosť tohto právneho záveru nemá žiadny vplyv žalobcom tvrdená skutočnosť, že úpadca ako podnájomník predmetné ustanovenie zmluvy nepripomienkoval. Skutočnosť, že budúca zmluvná strana konkrétny návrh (ustanovenie) zmluvy nepripomienkuje, pre ňu nemá právne následky, ktoré by v prípade rozporu daného ustanovenia so zákonom zakladali právnu povinnosť dotknutej strany predmetné ustanovenie akceptovať a podriadiť sa mu. 36. Argumentáciu odvolateľa, že predmetným ustanovením (uzavretím scudzovacej zmluvy) sledoval len dosiahnutie legitímneho cieľa - vypratanie priestoru, v čase jej dojednania nemohol predpokladať hodnotu v priestore ponechaných vecí a nekonal s pohnútkou poškodiť úpadcu, odvolací súd za daných okolností nemôže hodnotiť inak ako účelové tvrdenia bez opory v hmotnom práve. 37. Odvolací súd dopĺňa, že citované zmluvné ustanovenie označované žalobcom ako „scudzovacia zmluva - vedľajšie zmluvné dojednania“ v sebe obsahovo nesie charakteristické znaky a zodpovedá ustanoveniam o kúpe hnuteľnej veci (§ 409 ods. 1 ObchZ). Dojednaný spôsob nadobudnutia hnuteľných vecí (ako uvádza i žalovaný), však vyžaduje okrem podmienky ich odovzdania nadobúdateľovi (§ 133 ods. 1 OZ) aj nutnosť ich presnej špecifikácie, teda presné označenie predmetu scudzenia. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca ani v tomto smere nepreukázal, aké konkrétne veci mal týmto spôsobom od úpadcu nadobudnúť. Navyše sám žalobca pred súdom prvej inštancie uvádzal, že časť hnuteľných vecí, ktoré sa v priestoroch nachádzali, už nevlastní a nedisponuje nimi, nakoľko ich scudzil v prospech tretej osoby. Svedok Ing. D. W. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že časť hnuteľných vecí úpadcu, ktorá bola znehodnotená alebo sa poškodila pri demontáži, sa vyhodila (č. l. 421/426 spisu). Z uvedeného teda vyplýva, že už v čase podania žaloby žalobca nedisponoval časťou hnuteľných vecí, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa domáha a nepreukázal, že mu k nim svedčí vlastnícke právo. 38. Konkurzný správca je pri výkone svojej funkcie povinný s odbornou starostlivosťou zisťovať majetok úpadcu podliehajúci konkurzu a tento zapísať do konkurznej podstaty ako masu slúžiacu na budúce uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov úpadcu. Z obsahu spisu vyplýva, že po vyhlásení konkurzu žalovaný, ako osoba konajúca za úpadcu, opakovane žiadal žalobcu o vydanie hnuteľných vecí z priestorov obchodného centra tvoriacich majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu. Žalobca pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacej argumentácii, neuviedol žiadnu právne relevantnú skutočnosť, prečo správcovi, ktorý za úpadcu koná vo veciach týkajúcich sa majetku podstaty, tento majetok nevydal. Argumentácia žalobcu, že úpadca zrejme o svoj majetok nemal záujem, keď ho z priestorov nevypratal, podľa odvolacieho súdu nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Nemožno opomenúť, že v čase ukončenia nájmu sa už úpadca nachádzal v stave majetkovej krízy, bezprostredne pred konkurzom, čo nesporne mohlo ovplyvniť jeho konanie ohľadne vypratávania predmetu podnájmu. 39. Žalovaný vychádzajúc z podkladov predložených úpadcom, v súlade so zákonom a povinnosťami vyplývajúcimi mu z výkonu jeho funkcie, zapísal sporné nehnuteľnosti do všeobecnej konkurznej podstaty. Z údajov Obchodného vestníka (OV č. 083/2013) je zrejmé, že mu bolo veriteľským výborom dokonca uložené všetkými dostupnými spôsobmi vymáhať hnuteľné veci od dlžníka AUPARK Žilina SC, a.s. (žalobca). 40. Správca v súlade s ust. § 78 ods. 1 ZKR, v znení účinnom od 1.1.2012, doplnil súpis všeobecnej podstaty i o zápis spornej poznámky v prospech žalobcu. 41. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal, že mu svedčí vlastnícke právo k veciam, vylúčenia ktorých sa domáha. 42. Súd prvej inštancie dostatočne a riadne zistil skutkový stav veci a dostatočne sa vysporiadal aj s otázkou existencie vlastníckeho práva žalobcu, na ktorej žalobca zakladal dôvodnosť vylúčenia hnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu. Na zistený skutkový stav správne aplikoval § 39 OZ v spojení s § 3 ods. 1 OZ a zo skutkových zistení následne vyvodil správny právny záver. Napadnuté rozhodnutie dostatočne a riadne odôvodnil. Odvolací súd sa s námietkou odvolateľa o existencii inej vady konania (zmätočnosť, nepreskúmateľnosť rozhodnutia) nestotožnil a nevzhliadol skutočnosti zakladajúce naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 43. Na základe uvedených skutočnosti a cit. ust. zákona odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 44. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 CSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ich priznanie nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 420 a § 423 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).