Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/84/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120210324 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120210324.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: M.. V. C., bytom: Š. X/ XXXX, XXX XX K., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, proti žalovanému: CVENGROŠ, spol. s.r.o., so sídlom: Bukureštská 3, Bratislava, IČO: 35 907 444 o žalobe na obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. mája 2021, č.k. 18C 32/2020-7 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobkyne na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 20C/49/2013 doručenú súdu prvej inštancie dňa 19.06.2020 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bolo doručené podanie žalobkyne označené ako "Obnova konania (pôvodné číslo konania 20C/49/2013 z 22. augusta 2013)". 3. Po oboznámení sa so žalobou na obnovu konania, spisovým materiálom, ako aj spisovými materiálmi týkajúcimi sa konania vedeného pod sp. zn. 20C/49/2013 posúdil vec právne podľa ust. § 397, § 398, § 399, § 400, § 403, ods.1, 2, § 406, § 413 ods. 1, 2, CSP, § 74 CMP a dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe na obnovu konania nie sú dané, nakoľko žaloba smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. Žalobu na povolenie obnovy konania preto z dôvodu podľa ust. § 413 ods. 1 písm. c) CSP odmietol. Uviedol, že z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 20C/49/2013 zistil, že uznesením č.k. 20C/49/2013-177 zo dňa 27.09.2018 súd podanie žalobkyne odmietol s tým, že v konaní nie je možné pokračovať pre neodstránenie vád podania. Toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd uznesením č.k. 9Co 188/2018-188 zo dňa 31.12.2018. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré bolo uznesením dovolacieho súdu č.k. 6Cdo 234/2019-211 zo dňa 06.05.2020 odmietnuté. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zákon taxatívne vymenúva rozhodnutia, proti ktorým je obnova konania prípustná. Žalobou na obnovu konania možno po splnení zákonných podmienok v zásade napadnúť ktorýkoľvek právoplatný rozsudok, okrem rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že manželstvo sa rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a tiež platobný rozkaz (teda rozhodnutia, v ktorých sa rozhodlo o merite veci).Uviedol, že obnova konania proti uzneseniu súdu v zásade prípustná nie je. Proti právoplatnému uzneseniu je obnova konania prípustná len v tom prípade, ak bol uznesením schválený zmier, alebo ide o uznesenie vydané v dedičskom konaní, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak. Proti ostatným uzneseniam je žaloba na obnovu konania neprípustná. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 20C/49/2013, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením o odmietnutí jej podania, teda konania, ktoré nebolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej. Vec uzavrel tak, že nakoľko žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému nie je prípustná, jej žalobu podľa ustanovenia § 413 ods. 1 písm. c) CSP odmietol. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že žalobu žalobkyne na obnovu konania odmietol, žalovaný bol teda v konaní plne úspešný. Žalovanému však nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6Cdo 544/2015). Prihliadol predovšetkým na to, že žalovanému žaloba na povolenie obnovy konania nebola doposiaľ doručovaná, nemal vedomosť o tomto konaní, vo veci nepodal žiadne písomné vyjadrenie, nakoľko súd v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania nedoručuje žalobu ostatným subjektom na vyjadrenie. 5. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie s tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý jej žalobu na obnovu konania odmietol. V odvolaní popisovala svoju rodinnú situáciu, svoj zdravotný stav, vzťahy so susedmi ale aj rodinnými príslušníkmi. Uviedla, že obnovu konania je potrebné posudzovať v kontexte pôvodnej žaloby viažucej sa na jej vlastný byt (Zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti bola uzavretá dňa 23. júna 1999, Z.-XXXX/XX) na C. X/XXXX, XXX XX K. T. vedenej v konaní 20C/49/2013. Poukázala na konanie 18C 32/2020 s tým, že správa domu na Š. X/XXXX, XXX XX jej účtuje zálohové platby od januára 2016 vo výške 134,- EUR a od októbra roku 2019 vo výške 178,- EUR. Konštatovala, že od 23. januára 2016 až doteraz jej pri vyúčtovaní za byt č. X na T.. poschodí domu nebol vrátený ani jeden cent, hoci počasie bolo od roku 2016 v letných mesiacoch tropické (bolo tropické aj v roku 2015 - až 34 stupňov Celzia). Tiež uviedla, že pri elektrickej energii a plyne sa zálohové platby riadne vracali, pretože spotreba sa dá preukázať a riadne sa meria. Žalobkyňa sa domnieva, že od roku 2019 začalo dochádzať k podvodom, keď odcestovala mimo domu asi na 3 mesiace. Uviedla, že studená voda sa merala od roku 2016 dvojnásobne a naďalej to pokračuje pričom podľa jej vedomostí je skutočne normálna spotreba max. 40 - 50m3 ročne. Tvrdí, že takýto viac ako dvojnásobný spôsob merania spotreby vody sa zaviedol proti nej už v roku 1998. Porovnala náklady na bývanie na rodičovskej chalupe, ktoré sú najviac 44,- EUR mesačne a nie 206,- EUR (2 osoby od roku 2018) ako je to na Š.B. X/XXXX, XXX XX K. T., od októbra 2019 aj s elektrickou energiou. Je toho názoru, že mesačné zálohové platby za byt (nie za el. energiu, ktorá stojí od 28,- do 32,-EUR) sú navýšené o 23,- EUR krát dva, t.j. 46,- EUR. Poukázala na žalobu proti Slovenskej republike, ktorú podľa je tvrdenia predložila Ústavnému súdu Slovenskej republiky po tom, ako bola okradnutá o viac ako 1.000,- EUR podľa žalobkyne zrejme kôli úžerníckej správe domu v prospech neplatiacich susedov a to dňa 21.9.2020. Je toho názoru, že preskúmaním všetkých súvisiacich žalôb by sa dali odhaliť úplne všetky podvody pri správach domov na C.I. X/XXXX, XXX XX K. T. a aj na Š. X/XXXX, XXX XX K. T.. Má za to, že by bolo účelné preskúmať aj vznik spoločnosti CVENGROŠ, spol. s r. o. k 16.11.2004, ktorá bola počas celého svojho podnikania v strate a aj cieľ, pre ktorý skutočne vznikla. Konštatovala, že navyšovanie jej zálohových platieb nad rámec toho, čo je primerané sa začalo už od januára 1998 a doposiaľ sa neskončilo. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné, a že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť. 7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ust. § 397 písm. a) až f) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. Podľa ust. § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť. Podľa ust. § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Podľa ust. § 403 ods. 1, 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa ust. § 413 ods. 1 písm. a) až e) CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. 8. Odvolací súd uvádza, že sa za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ 9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci čo do posúdenia podmienok na povolenie obnovy konania dospel k správnym zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri ich hodnotení a právnymi závermi. V odvolacom konaní žalobkyňa nepredostrela taký relevantný argument, teda taký argument, majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. Možno teda konštatovať, že prvoinštančný súd dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobkyne a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnymi názormi ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Prvoinštančný súd postupoval v súlade so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia čo do tvrdenia, že v danej veci neboli preukázané podmienky na povolenie obnovy konania, s čím sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. 10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd v prvom rade uvádza, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, najmä ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť, prípadne ak sú tu ďalšie dôvody vymenované v ust. § 397 CSP. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu, t.j. proti právoplatným rozsudkom, proti právoplatným uzneseniam, ktorými bol schválený zmier, ako aj proti právoplatným platobným rozkazom, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. To znamená, že: 1/ žaloba na obnovu konania musí byť podaná oprávnenou osobou, 2/ musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, 3/ musí byť dodržaná zákonná (subjektívna a objektívna) lehota na podanie žaloby na obnovu konania a 4/ žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Zákon ustanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v ust. § 397 CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti. Žaloba na obnovu konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky, napr. odvolanie alebo odpor (ako riadny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu) alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu). Žaloba na obnovu konania je prostriedkom slúžiacim predovšetkým na nápravu právoplatného rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkových zisteniach (nesprávne alebo neúplne zistený skutkový stav), ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré strane sporu objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní; alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. V nadväznosti na uvedené je možné konštatovať, že obnova konania proti uzneseniu súdu v zásade prípustná nie je. Proti právoplatnému uzneseniu je obnova konania prípustná len v tom prípade, ak bol uznesením schválený zmier, alebo ide o uznesenie vydané v dedičskom konaní, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak. Proti ostatným uzneseniam je žaloba na obnovu konania neprípustná. 11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobkyne na obnovu konania podľa ust. § 413 ods. 1 písm. c) CSP z dôvodu, že smerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. . Odvolací súd dospel súhlasne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady odôvodňujúce odmietnutie podania žalobkyne označeného ako „Obnova konania (pôvodné číslo konania 20C/49/2013 z 22. augusta 2013)“. Súd prvej inštancie postupoval správne keď v posudzovanej veci v prvom rade skúmal podmienky na konanie o žalobe na obnovu konania pričom zistil, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. 12. Zo žaloby na obnovu konania, ako aj z podaného odvolania je tak zrejmé, že žalobkyňa sa domáha obnovy konania sp. zn. 20C/49/2013, v ktorom súd prvej inštancie uznesením č.k. 20C/49/2013-177 zo dňa 27.09.2018 podanie žalobkyne odmietol s tým, že v konaní nie je možné pokračovať pre neodstránenie vád podania. Toto rozhodnutie odvolací súd uznesením č.k. 9Co 188/2018-188 zo dňa 31.12.2018 potvrdil a žalobkyňou podané dovolanie bolo uznesením dovolacieho súdu č.k. 6Cdo 234/2019-211 zo dňa 06.05.2020 odmietnuté. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o povolenie obnovy konania zmysle ust. § 413 ods. 1 písm. c) CSP odmietol, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia dôvodov obnovy konania. 13. S poukazom na uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1,2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, aj napriek tomu, že bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).