KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava18. 2. 2021plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/25/2021 z 18. 2. 2021

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. februára 2021, sp. zn. 11CoP/25/2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1120216859.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/25/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120216859
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120216859.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: N. H., nar. XX.XX.XXXX a D. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - S.. M.
I., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX G., zastúpená Advokátska kancelária DOBIAŠOVA, law
firm s.r.o., so sídlom Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava, IČO: 50 655 809, a otec - O. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. 3, XXX XX G., zastúpený JUDr. Adelou Valockou, advokátkou so sídlom Radvanská
1, P.O.BOX 255, 810 00 Bratislava, IČO: 42 137 390, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 21.12.2020, č.k. 2P/79/2020-106, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I, uznesením, č.k. 2P/79/2020-106, zo dňa 21.12.2020, zamietol návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti N. H., nar. XX.XX.XXXX a D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že otec bude vykonávať
starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od piatku v párnom týždni od 08,00 hod. do nasledujúceho
piatku v nepárnom kalendárnom týždni do 08,00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloleté deti, vždy od piatku v nepárnom týždni od 08,00 hod. do nasledujúceho piatku v párnom
týždni do 08,00 hod.; zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej N. výživným
vo výške 200 eur mesačne a maloletej D. sumou 130 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k rukám matky s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324, § 325, § 326 ods. 1, § 329 zák.č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a s poukazom na ust. § 360 až § 368
zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a vysvetlil, čo je účelom
neodkladného opatrenia, aký je jeho charakter a podmienky nariadenia. Dospel k záveru, že v danom
prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, ktorá
neosvedčila, ani z obsahu spisu nie je zrejmá potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí
vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi
platiť výživné na maloleté deti prihliadol na skutočnosť, že otec od októbra 2020 prispieva matke sumou
200 eur mesačne na obe maloleté deti, ktoré tvrdenia matka nerozporovala. Mal za to, že matka
neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani v časti návrhu na zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov a nepreukázala žiadne potenciálne ohrozenie maloletých detí,
ktoré by si nariadenie neodkladného oparenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Rovnako
matka nepreukázala, že odovzdanie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je v ich
záujme a že pre striedavú osobnú starostlivosť sú splnené všetky zákonné predpoklady. Prihliadol aj na



vyjadrenie otca, z ktorého vyplynulo, že nemá vytvorené podmienky pre realizovanie striedavej osobnej
starostlivosti. Zároveň dodal, že ak do času, kedy bude rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, bude preukázaná potreba úpravy pomerov na ochranu maloletých detí,
súd nariadenie neodkladného opatrenia pre takýto prípad nevylučuje, pričom v danom konaní vo veci
starostlivosti o maloleté deti v záujme ochrany ich záujmov, môže rozhodnúť aj bez návrhu. Konštatoval,
že bude naďalej pokračovať v konaní vedenom pod č.k. 2P/79/2020, kde bude v rámci konania vykonané
riadne dokazovanie, na základe ktorého rozhodne.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol v zmysle ňou podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Alternatívne navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloletú D. vo výške 175 eur a na maloletú N.
vo výške 200 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletými na každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku od piatku od 13,00 hod. do nedele do 16,00 hod. s určením miesta preberania maloletých
v príslušnom školskom alebo predškolskom zariadení a odovzdaním matke v mieste jej bydliska.
Neodkladné opatrenie žiadala nariadiť do právoplatnosti rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom. Namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nevyhodnotil všetky skutočnosti predložené listinnými dôkazmi. Napadnuté rozhodnutie považovala
za zmätočné a nepreskúmateľné, z ktorého nie je zrejmé, na základe akých záverov sa súd oprel
iba o tvrdenia otca a ňou uvádzané skutočnosti pokladal za menej hodnoverné a tieto nevyhodnotil.
Vyslovila názor, že postojom otca, ktorý je v rozpore so záujmom maloletých detí a jeho nezáujmom
o potreby detí, je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko styk detí s otcom je zásadnou
skutočnosťou pri výchove a ďalšom ich vývoji. Poukázala na to, že v návrhu popísala ako maloleté
nepravidelnými stretnutiami s otcom trpia, čo neprispieva k ich psychickej pohode a nie je v ich záujme,
nakoľko chcú byť s otcom, ktorému styku ona nebráni. Uviedla, že otec nejaví záujem o výchovu a
starostlivosť o maloleté deti, ktorú chce vykonávať len príležitostne, odmieta prespávanie detí v jeho
domácnosti a výkon starostlivosti o ne v rámci pravidelného režimu, čo maloletým spôsobuje psychické
traumy a ich potenciálne ohrozenie. Mala za to, že maloletým treba vytvoriť režim a pravidelnosť v
bežných činnostiach, aby cítili stabilitu a mohli sa pokojne rozvíjať. Namietala, že súd nevyhodnotil
správanie otca, ktorý sa sporadicky bez predchádzajúceho kontaktu a nečakane dožaduje styku s
maloletými, s každou samostatne, čo nie je v ich prospech. Takéto správanie otca maloleté deti ruší,
keďže sa nedokážu rýchlo adaptovať jeho požiadavkám, častokrát už majú dohodnutý program, no
na druhej strane sa po čase strávenom s otcom dožadujú dlhšieho stretnutia, pričom otec im tvrdí,
že matka mu bráni v styku s nimi. Nariadenie neodkladného opatrenia považovala za súladné so
záujmom maloletých, ktorým sa zabezpečí pravidelná starostlivosť a režim, odstráni sa existencia ich
potencionálneho psychického ohrozenia, pretože konfrontáciami a hádkami rodičov a nepredvídateľnými
a náhlymi požiadavkami otca trpia. Spochybnila tvrdenia otca o jeho záujme o výchovu a starostlivosť
o deti s poukazom na jeho návrh na styk s maloletými a jeho odmietavý postoj byť s nimi súčasne a
možnosť prespávať u neho. Považovala za neakceptovateľné, aby výchovu a starostlivosť o maloleté
deti zabezpečovala sama. V tejto súvislosti dala do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 8CoP/155/2013 a Dohovor o právach dieťaťa zaoberajúce rovnoprávnym postavením rodičov a
ich spoločnou zodpovednosťou za výchovu maloletých detí. Nesúhlasila s vyhodnotením predložených
dôkazov bez vykonal miestneho zisťovania v byte otca ohľadom jeho možností a podmienok pre
striedavú starostlivosť a zisťovania jej pomerov na adrese v Bratislave, napriek vedomosti súdu, že s
maloletými žije v V.. Tvrdenia otca o jeho pracovnej vyťaženosti považovala za účelové s poukazom na
mzdový list za mesiac november 2019 až október 2020 vykazujúci neaktívnu pracovnú pohotovosť otca.
Uviedla, že aj počas spolužitia otec pracoval na tej istej pracovnej pozícii a počas víkendov vykonával
prácu len pár dní. Mala za to, že otec nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že nemá vytvorené
podmienky pre realizovanie striedavej starostlivosti o maloleté, nakoľko žije v spoločnej domácnosti s
matkou svojho tretieho dieťaťa, má vytvorené bytové podmienky, keď aj maloletá D. jej potvrdila, že byt
otca je zariadený. Vyslovila názor, že ak súd dospel k záveru, že nepreukázala podmienky pre nariadenie
striedavej starostlivosti, mal rozhodnúť ex offo o výživnom a styku otca s maloletými tak, aby sa stretnutia
realizovali v pravidelných intervaloch, naviac ak otec potvrdil konflikty medzi rodičmi. Uviedla, že
jej snaha dohodnúť sa na styku otca s maloletými deťmi skončila neúspešne a otec jej len oznamuje
termíny, kedy sa dostaví za deťmi. Dôvodom odmietnutia niektorých stretnutí bolo psychické zdravie
maloletých, keďže otec koná egoisticky a bezohľadne, neuvedomuje si, že im ubližuje a príležitostné
stretnutia majú negatívny vplyv na D., ktorá po stretnutiach s otcom trpí záchvatmi plaču a N. sa



uzatvára do seba a nekomunikuje. Odmietavý postoj otca k starostlivosti o deti sa premietal počas ich
spolužitia aj vo financovaní domácnosti, keď sa nepodieľal na nákladoch na spoločných výdavkoch a
na výživu maloletých prispieval do októbra 2020 sumou 200 eur na N. a 150 eur na D., za november
2020 sumou 200 eur, v januári 2021 prispel sumou 150 eur na bicykel pre D. a v decembri 2019 sumou
400 eur na notebook pre N., pričom o výške príjmu otca nemala vedomosť. Potvrdila, že počas obdobia
materskej dovolenky nastúpila do práce z dôvodu existenčných problémov, so starostlivosťou o deti jej
pomáhala matka, pričom otec sa nezaujíma o prospech maloletých v škole alebo v škôlke, o ich školské
povinnosti, odvoz na mimoškolské aktivity a ich zdravotný stav. S maloletými býva sama, je zamestnaná,
dosahuje príjem vo výške 800 eur mesačne, ktorý má aktuálne znížený kvôli koronakríze a hrozí jej
strata zamestnania. Poukázala na pomery na strane otca, ktorý zarába 1.976 eur a žije v 3-izbovom
byte s matkou jeho ďalšieho dieťaťa. Názor otca o nevhodnosti realizovať stretnutia s maloletými spolu
považovala za prejav jeho egocentrického správania, povyšovanie vlastného pohodlia a záujmu nad
záujmami detí, ktoré napriek vekovému rozdielu môžu spolu realizovať množstvo aktivít. Nesúhlasila
s tvrdeniami otca o čerpaní úverov a kúpe a prefinancovaní bytu. Považovala za absurdné, že otec ju
očierňuje vo svojom vyjadrení s jej údajnými známosťami z roku 2015 a 2016, vzhľadom na jeho spôsob
života.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť. S tvrdeniami matky a jej závermi uvedenými v
odvolaní sa nestotožnil. Uviedol, že o maloleté deti nikdy nestratil záujem, nie sú mu ľahostajné, stretával
sa s nimi do podania návrhu matky častejšie. Vzhľadom na pobyt matky v V. a aktuálne obmedzené
možnosti cestovať za hranice kvôli Covid-19 je odkázaný na dovoz maloletých matkou. Poukázal na to,
že pred podaním návrhu matky na súd obaja rodičia poslali návrh dohody na úpravu práv a povinností
k maloletým deťom, avšak k dohode nedošlo. Nesúhlasil s tvrdeniami matky a vyslovenými obavami
o psychické zdravie maloletých z dôvodu jeho nepravidelných stretnutí s nimi, keďže stretnutia žiada
síce jednotlivo, ale aj spoločne s rovnomerným rozdelením, neuprednostňuje ani jednu zo svojich dcér,
maloletá D. je v jeho prítomnosti šťastná, teší sa, matku ani sestru nespomína a jej odovzdávanie
prebieha kľudne. Od staršej dcéry sa dozvedel informáciu, že po rozpade rodiny D. za ním každý
večer v detskej izbe plakala, čo ho veľmi mrzelo. O stretnutie s maloletými žiadal vždy písomne a v
časovom predstihu. Mal za to, že podľa vyjadrenia matky, by starostlivosť o maloleté deti pri striedavej
starostlivosti mala zabezpečovať jeho súčasná partnerka, avšak toto nie je jej povinnosťou. Uviedol,
že počas spolužitia s matkou bol riadne zamestnaný, nie je alkoholik, ani gambler, o maloleté sa
riadne staral, s mladšou dcérou bol na materskej dovolenke od jej 4. týždňov, keďže matka si budovala
kariéru v práci, maloleté podporoval, venoval sa im, pozná ich mimoškolské aktivity, komunikuje s ich
učiteľkami, s D. navštevoval logopéda. Od rozchodu s matkou detí pravidelne prispieval na ich výživu
sumou 375 eur mesačne a stále prispieva. Pokiaľ matka poukazuje na zmenu jej príjmu v súvislosti s
aktuálnou situáciou, takáto zmena môže nastať aj na jeho strane, nakoľko jeho zamestnávateľ plošne
prepúšťa stovky zamestnancov. Poukázal na to, že matka žije v domácnosti spolu s partnerom Ing. Y.
S.. K námietkam matky týkajúcim sa nedostatočného zisťovania pomerov v jeho domácnosti uviedol,
že kolízna opatrovníčka chcela vykonať šetrenie v jeho domácnosti, avšak v čase, kedy sa nachádzal
v práci v G. G.. Návšteve kolíznej opatrovníčky sa nebránil a ostalo na jej zvážení, či je to potrebné
vykonať.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že
dostatočným spôsobom osvedčila naliehavosť úpravy pomerov na čas do rozhodnutia vo veci samej
a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje záujem maloletých detí na udržanie a
prehlbovanie prirodzenej väzby k obidvom rodičom, pretože dlhodobejšia absencia otca pri výchove
maloletých môže so zreteľom na ich vek spôsobiť úplné odcudzenie. Poprela tvrdenia otca o častom
stretávaní sa s maloletými deťmi pred podaním návrhu s poukazom na obsah SMS komunikácie,
z ktorej je zrejmý nezáujem a neochota otca dohodnúť sa, pričom jeho negatívny postoj potvrdzuje
aj argumentácia, že sa do S. nedostane z dôvodu covidu. Vzhľadom na silný súrodenecký vzťah
medzi dcérami považovala realizovanie styku otca s nimi oddelene za necitlivé a nereflektujúce potreby
maloletých, nakoľko navodením stavu, kedy by otec trávil čas s maloletými jednotlivo, by došlo k
pretrhnutiu citových väzieb medzi maloletými navzájom a medzi maloletými a ich rodičom. Podľa jej
názoru, návrhy otca na stretnutie s deťmi oddelene a v rôzne časy, diskriminujú nielen deti, ale aj ju v jej
práve na prístup k práci a lepšej životnej úrovni. Uviedla, že od ukončenia spolužitia rodičov sa maloleté
na ňu obracajú s otázkami, prečo otec s nimi nežije, dochádza medzi nimi k prirodzenej súrodeneckej
rivalite a konaním otca k jej prehlbovaniu. Otec nebol s D. v kontakte niekoľko mesiacov, dcéra za otcom



plakala a dožadovala sa stretnutí s ním, najmä po ich telefonátoch. Uviedla, že krátke a časté stretnutia
otca s maloletými nie sú v ich záujme a zohľadňujú len potreby otca a jeho subjektívnu predstavu
o vhodnosti určitej formy zabezpečovania realizácie styku s maloletými. Nesúhlasila s tvrdeniam
otca o jeho komunikácii so škôlkou, pretože otec navštevuje škôlku tým spôsobom, že prerušuje
výchovný proces, nerešpektuje pokyny zamestnancov a pôsobí zmätočnosť vo vzťahu k vyzdvihovaniu
maloletých zo škôlky. Nesúhlasila s tvrdenia otca o úhrade výdavkov na domácnosť, ktoré náklady
realizovala sama. Popísala spôsob financovania rodiny v čase spolužitia, počas jej štúdia na vysokej
škole a otázku čerpania a splácania úverov. Vo vzťahu k jej nástupu do práce po narodení maloletej
D. uviedla, že svoje rozhodnutie učinila v snahe predísť možným exekúciám z dôvodu neplatenia účtov
a hypoték otcom. Skutočnosť, že otec na domácnosť neprispieval, začala pociťovať i N. pri nákupoch
oblečenia, kedy jej odmietal čokoľvek kúpiť. Ak deti prihlásila na krúžky, otec na ne neprispel. Logopédiu
navštevuje maloletá D. s ňou, absolvuje ju viac ako rok, čo opäť otec považoval za zbytočné. Uviedla, že
nesúhlasí, aby sa otec podieľal na správe majetku maloletých detí, keďže je presvedčená, že pokiaľ by
maloletým našetrila akékoľvek finančné prostriedky, otec by taký majetok premrhal, vzhľadom na jeho
konanie v minulosti. Za bezpredmetné považovala tvrdenia otca o spolužití s jej partnerom, vzhľadom na
krátku známosť a fakt, že partner žije vo svojej domácnosti a pri návštevách u nej berie ohľad na deti a
aktuálne napätie v rodine vytvárané otcom. Vo vzťahu k bytu otca uviedla, že tento dvakrát navštívila,
otec jej ukazoval ako bude byt zariadený, pričom už v tom čase bol zrekonštruovaný a užívaniaschopný.
Uviedla, že otec jej nikdy nedal návrh na návštevu psychologickej poradne. V ostatnom zotrvala na
svojich vyjadreniach.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zdôraznil, že na
výživu maloletých prispieval aj pred podaním návrhu matky s poukazom na pripojené doklady o platbách
výživného. Uviedol, že ohľadom jeho styku s maloletými, matka neustále menila požiadavky, maloleté
navštevoval u nej, hrával sa s D. na dvore, poznali ho aj susedia matky. Poukázal na to, že matka mu
neumožňovala vždy stretnutia s maloletými, slovne na neho útočila, vadil jej jeho záujem o maloleté
a situácia sa vyhrotila v čase, keď sa nasťahoval do jej domácnosti partner matky, a následne bol
nútený vyhľadať pomoc na ÚPSVaR Bratislava. Matka mu sťažovala možnosť požiadať o stretnutie s
maloletými, nemohol jej telefonovať, komunikovali spolu len formou sms správ, avšak ňou predložená
sms komunikácia je, podľa jeho názoru, vytrhnutá z kontextu. Uvedomuje si, že stretnutia s maloletými
nie sú pravidelné ani trojdňové a neprebiehajú ani naraz s oboma deťmi, pretože si nevie zabezpečiť
svoje záležitosti vzhľadom na druh a výkon práce. Maloleté deti žiadal jednotlivo ale aj spolu, pričom
so staršou dcérou, ktorá má mobilný telefón a vie s ňou komunikovať, sa stretával aj po škole, čo jej
matka zakazovala a niekedy ju odviezol k priateľovi matky do O.. Vyslovil názor, že maloletým vyhovujú
osobitné stretnutia vzhľadom na ich odlišné záujmy a s prihliadnutím na ich vekový rozdiel. Je v jeho
záujme naďalej udržiavať dobrý vzťah so svojimi dcérami a upevňovať ho pri spoločných stretnutiach.
Maloletým sa vie venovať, hrať sa s nimi, avšak rovnaké aktivity ich nebavia, čo mu staršia dcéra v
minulosti povedala. Uviedol, že matka mu z nepochopiteľných dôvodov bráni vyzdvihnúť maloleté deti
zo škôlky a zo školy, bráni mu stretávať sa s nimi počas pracovného týždňa a stretnutie s maloletými mu
naposledy umožnila začiatkom decembra 2020. Partnera matky pozná, zoznámili sa, nevznikol medzi
nimi žiaden konflikt, má vedomosť, že maloleté u neho bývajú a nemá s tým žiaden problém. K situáciu
ohľadom pandémie COVID -19 uviedol, že od 1.9.2020 platí zákaz vstupu do S. iným ako maďarským
občanom, výnimku majú len „pendleri“, avšak tento status nemá. Ak by realizoval návštevu maloletých
v Maďarsku, musel by ísť do 14 dňovej karantény. Zároveň reagoval na ostatné časti vyjadrenia matky,
s ktorými nesúhlasil a opísal okolnosti ohľadom spolužitia s matkou, nadobudnutia a nakladania s
nehnuteľnosťami, čerpania úverov, ukončenia jeho zamestnania a vysvetlil situáciu vo vzťahu k bytom
na Z. ul. a v V. Mal za to, že námietky matky o financiách na bankových účtoch, nákupe luxusných áut,
podvodoch s financiami nesúvisia s predmetom danej veci.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že
odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V konaní



starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi
záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať
prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa.

10. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery
maloletého dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Uvedenú skutočnosť
matka v konaní nepreukázala. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že matka neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia do rozhodnutia v konaní vo
veci samej a so záverom, že v danom prípade nevznikla naliehavá potreba zverenia maloletej N. a D. do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch, nakoľko nie je preukázané,
že riešenie tejto situácie neznesie odklad. Odvolacie námietky matky vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené a nezakladajúce dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé,
že rodičia maloletých detí ukončili spolužitie, obaja potvrdili pretrvávajúce nezhody medzi nimi, pričom
starostlivosť o deti zabezpečuje matka a styk otca s maloletými sa realizuje sporadicky. Ani fakt, že
rodičia doposiaľ nedospeli k dohode v otázke starostlivosti o maloleté deti, nie je dôvodom na vyhovenie
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ako vyplýva z vyjadrení otca, starostlivosť
o maloleté deti zabezpečovanú zo strany matky akceptuje a nemá voči nej výhrady. Pokiaľ ide o otcom
uvádzané dôvody, na základe ktorých nemôže vykonávať striedavú starostlivosti o maloleté odvolací
súd udáva, že záujem otca, resp. jeho vôľu vytvoriť si podmienky pre túto formu starostlivosti o deti bude
predmetom dokazovania vo veci samej a jej posúdenia v súlade s ust. § 36 a § 24 Zákona o rodine.
Pokiaľ matka argumentuje ohrozením maloletých detí, ktoré majú vytvorený vzťah k otcovi, dožadujú sa
kontaktu s ním a spôsob ich stretnutí s otcom považuje za neuspokojivý, nedostatočný a formu realizácie
styku za nevhodnú (nepredvídateľné a neočakávané stretnutia, kedy má s maloletými vytvorený program
matka), odvolací súd na dané námietky neprihliadal, keďže matka nepreukázala ohrozenie vývinu
maloletých a nevyhnutnosť nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, ktorej vhodnosť a podmienky na
strane matky i otca, v danom konaní nie sú zrejmé. Nebolo možné akceptovať ani alternatívny odvolací
návrh matky, ktorým navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, pretože ani daným návrhom
matka nepreukázala naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu, že maloleté deti sú v
jej faktickej starostlivosti, ktorú skutočnosť otec nenamieta. Rovnako tak matka neosvedčila potrebu
autoritatívneho zásahu súdu nariadením styku otca s maloletými, keďže tento sa realizuje, avšak nie
podľa predstáv matky. Tvrdenia matky o tom, že nepredvídateľný spôsob realizácie stretnutí maloletým
nevyhovuje, neboli v konaní ničím preukázané. Na ďalšie odvolacie dôvody matky vzťahujúce sa k
obdobiu spolužitia rodičov, k ich spoločnému hospodáreniu, nakladaniu s ich majetkom, odvolací súd
neprihliadal považujúc ich za irelevantné. Odvolací súd nepochybuje, že rozpad rodiny je pre maloleté
deti udalosťou, ktorej spracovanie je mimoriadne náročné a odráža sa na ich prežívaní. Rovnako tak
súhlasí s názorom matky o potrebe podporovať a udržiavať kontakt otca s maloletými deťmi, ktorý je
pre ne významný a ktorý pre svoj zdravý vývin potrebujú. Je však nevyhnutné uviesť, že styk otca s
maloletým je jeho právom, ktoré za aktívneho prístupu má možnosť využiť.

11. Odvolací súd súhlasí s názorom matky, že obaja rodičia majú k maloletým deťom rodičovské
povinnosti, ich povinnosťou je podieľať sa na ich výchove, starostlivosti a zabezpečení potrieb. V
prípade, ak otec nemá záujem, resp. nie je ochotný a schopný zariadiť si svoje záležitosti tak, aby
dokázal vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté v rovnakom rozsahu ako matka, nie je možné
dočasne zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd zároveň
považuje za potrebné uviesť, že rodičia majú možnosť obrátiť sa so žiadosťou o odbornú pomoc, či už
na ÚPSVaR alebo na psychológa, ktorý im odporučí najvhodnejší spôsob starostlivosti o maloleté deti,
prípadne nastavenie rozsahu styku otca s nimi. Za rešpektovania odborných odporúčaní, po zohľadnení
najlepšieho záujmu maloletých detí, môžu rodičia dospieť k dohode, ktorá je nesporne najideálnejším
riešením pre ich deti. Sú neprijateľné argumenty otca, že vzhľadom na vekový rozdiel maloletých je
vhodnejšie, aby trávil s nimi čas oddelene, pretože deti potrebujú mať spoločné zážitky s otcom a k



budovaniu ich vzájomných väzieb je tento moment veľmi významný. Napokon, odvolací súd poukazuje
na fakt, že nielen matka maloletej D. a N., ale aj iní rodičia, bez ohľadu na vekový rozdiel svojich detí, si
musia vedieť zabezpečiť program tak, aby sa postarali o obe deti naraz. Je povinnosťou otca pristupovať
ku svojim dcéram empaticky, vytvoriť im spoločný program, na ktorý sa budú tešiť. Zo strany oboch
rodičov je nevyhnutné, aby sa naučili spolu komunikovať a vytvorili pokojné prostredie pri odovzdávaní
a preberaní maloletých otcom, pretože obaja majú zodpovednosť za ich zdravý psychický a fyzický
vývin. Zo strany otca je nevyhnutné zmeniť prístup a matku informovať včas o jeho zámere realizovať
styk s maloletými tak, aby si matka dokázala zariadiť s nimi program a nedochádzalo k zbytočným
nedorozumeniam. Pokiaľ sa maloleté dožadujú styku s otcom aj s prípadným prespaním u neho, je
na otcovi, aby zvážil svoje možnosti a vzal v úvahu priania svojich dcér, ktoré majú k nemu vytvorený
vzťah a zážitky s otcom sú pre ne nepochybne dôležité a budú si ich pamätať. Odvolací súd zároveň
poukazuje na to, že všetky námietky rodičov môžu byť predmetom dokazovania vo veci samej, t.j. v
konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom súd rozhodne
na základe náležite vykonaného dokazovania a v ich najlepšom záujme.

12. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti dospejúc k záveru, že matka neosvedčila
a nepreukázala naliehavú potreby úpravy pomerov v ňou navrhovanom rozsahu. S názorom súdu
prvej inštancie a jeho dôvodmi sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd poukazuje na to, že
neodkladným opatrením možno v súlade s ust. § 366 CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej
miere. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového
poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov
účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti
súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na otcom predložené dôkazy
nemožno vyvodzovať závery o tom, že si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plniť
nebude, keďže matka potvrdila platby výživného po 100 eur mesačne na každé dieťa, ktoré otec
riadne preukázal, pričom uvedená výška výživného spĺňa charakter nevyhnutnej miery. Odvolací súd
nespochybňuje, že náklady na maloleté deti vo veku N. a D. sú podstatne vyššie ako v sume 100
eur mesačne, avšak je potrebné zdôrazniť, že skúmanie odôvodnených potrieb maloletých a príjmov,
možností, schopností a majetkových pomerov rodičov bude predmetom dokazovania vo veci samej,
v ktorom súd rozhodne na základe vykonaných dôkazov v súlade s kritériami rozhodnými pre určenie
výšky výživného na maloleté dieťa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. Dané konanie je osobitného
charakteru, ide o konanie, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva a súd vychádza len z osvedčených
tvrdení. Odvolací súd dospel k záveru, že matka nepreukázala naliehavú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia,
odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré
v konaní preukázané neboli. Odvolací súd nezohľadnil námietky matky o potrebe zisťovať pomery v
domácnosti každého z rodičov s poukazom na charakter daného konania, v ktorom sa dokazovanie
nevykonáva. Rovnako odvolací súd neprihliadal na námietky matky vzťahujúce sa k nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia dospejúc k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia je síce stručné, avšak
jeho závery sú jasné a zrozumiteľné. Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa
konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004)
súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky)
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 2P/79/2020

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1120216859)

  1. 18. 2. 2021Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/25/2021 z 18. 2. 2021 (toto rozhodnutie)
  2. 5. 3. 2024Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/113/2023 z 5. 3. 2024