Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoCsp/9/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120217653 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120217653.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO 35 815 256, so sídlom: Mlynské nivy 44/a, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T. P. X, D., o zaplatenie 745,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Bratislava I zo dňa 22. januára 2021 č.k. 12Csp 138/2020 - 62 v časti trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. januára 2021 č.k. 12Csp 138/2020-62 v napadnutej časti trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Platobným rozkazom zo dňa 22. januára 2021 č.k. 12Csp 138/2020 - 62 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 745,78 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 735,78 Eur od 11.07.2020 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10 Eur od 01.08.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 22,25 Eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 148,97 Eur k rukám Remedium Legal, s.r.o., alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. 2. Proti tomuto platobnému rozkazu v časti trov konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a uložiť žalovanému uhradiť mu aj úhradu predžalobnej výzvy vo výške 61,74 Eur s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 12,74 Eur s DPH, resp. v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci 3. Poukázal na ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), § 13a ods. 1 písm.a),c) a d), § 16 ods. 3, Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov. Uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia sumy 745,78 Eur s príslušenstvom a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 223,44 Eur. V podanej žalobe si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a predžalobná výzva vrátane 3 režijných paušálov). Súd prvej inštancie rozhodol platobným rozkazom, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 745,78 Eur s príslušenstvom a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 148,97 Eur, avšak nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú má žalobca v zmysle Civilného sporového poriadku spolu s Vyhláškou o odmenách a náhradách právo. Konštatoval, že zo strany žalobcu boli vykonané a uplatnené len úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci a tieto si žalobca uplatnil v zmysle § 13a Vyhlášky, k uvedeným úkonom si žalobca uplatnil aj režijný paušál v zmysle §16 vyhlášky o odmenách a náhradách. Žalobca je názoru, že ním uplatnená výška trov konania je správna, pričom ju súd v platobnom rozkaze nepriznal. Je toho názoru, že Pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému, spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Žalovaný je v ňom upozornený na výšku pohľadávky, na úroky z omeškania a ďalšie poplatky súdneho a exekučného konania. Zároveň sú v ňom uvedené aj platobné údaje na splatenie pohľadávky a kontaktné údaje pre mimosúdne vyriešenie záležitosti. Poukázal na to, že dňa 15.6.2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia tejto Vyhlášky sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Cieľom uvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k Vyhláške je: „zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.“ Lex superior derogat legi inferiori je právny princíp, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily. V danom prípade je však aplikácia predmetného princípu vylúčená, nakoľko Civilný sporový poriadok neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom. V zmysle uvedeného teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. § 251 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od Vyhlášky, čím sa ako už žalobca uviedol vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. V civilnom sporovom poriadku nie sú stanovené žiadne obligatórne fázy procesu a ponecháva sa zodpovednosť za dodržanie princípu procesnej ekonómie konajúcemu sudcovi. Konanie sa však stále berie ako jeden celok, ktorého začiatok je stanovený momentom podania žaloby a koniec právoplatným skončením veci. Mal za to, že ak by sa prijala premisa, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania je začatie súdneho konania, pričom dovtedy nejde o trovy konania, v takom prípade nemožno hovoriť o trovách konania v ponímaní spomínaného ust. § 251 CSP ani pri úkonoch právnej služby, akými sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotného žalobného návrhu, nakoľko tieto úkony budú vždy s prihliadnutím na časový horizont vykonané pred začatím súdneho konania. Ak však okresný súd považuje predmetné úkony právnej služby za úkony vynaložené priamo v súvislosti s konaním na súde, na rozdiel od predžalobnej výzvy, žalobca poukázal na samotnú dôvodovú správu k spornej novele Vyhlášky. V samotnom článku 7 Civilný sporový poriadok normuje jednu zo základných princípov a povinností civilného súdu, a tou je obligatórne priorizovanie zmierlivého riešenia sporu, pričom daný účel v rámci predsúdneho konania sleduje práve predžalobná výzva advokáta, najmä ak je predmetom konania peňažná pohľadávka. Je toho názoru, že úkon právnej služby, akým je predžalobná výzva, takisto v žiadnom prípade nemožno kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní ust. § 121 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko tento úkon je potrebné bezpodmienečne subsumovať pod trovy právneho zastúpenia poskytované po prevzatí zastúpenia advokátom, ba dokonca priamo súvisí so samotným konaním na súde v prípade, že subjekt, ktorému je takáto predžalobná výzva adresovaná ostane pasívny. Novela Vyhlášky podľa žalobcu odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia, teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby si žalobca v zmysle výzvy okresného súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Uviedol, že porovnaním petitu žaloby s výrokom platobného rozkazu vo veci samej jednoznačne vyplýva, že žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, t.j. žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Namietal, že súd prvej inštancie sa s tretím úkonom právnej služby vôbec nevysporiadal a neodôvodnil, prečo takýto úkon nepriznal. Zastával tak názor, že bolo porušená právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže v tejto časti je predmetné rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok určitého a presvedčivého odôvodnenia, z ktorého nie je možné zistiť prečo súd takýto úkon nepriznal. V prípade, ak sa súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou, žalobca poukazuje na skutočnosť, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), v dôsledku čoho je zrejmé, že právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, preto ich konajúci súd musí poznať. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, a obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd je povinný skúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. Poukázal na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V nadväznosti na vyššie citované zákonné ustanovenie žalobca poukazuje na to, že podanou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 74,48 €, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby mohol byť v prejednávanom prípade zo strany súdu právne posúdený ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a to bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§34 CSP) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že platobný rozkaz v časti týkajúcej sa trov konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáha, podobne ako v žalobe, zaplatenia peňažného plnenia. Konanie o platobnom rozkaze je zrýchlené konanie, ak má návrh na vydanie platobného rozkazu všetky stanovené náležitosti, súd postupuje bez prieťahov. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa spravidla uplatňuje zaplatenie peňažnej sumy, právo na zaplatenie ktorej je preukázané listinnými dôkazmi, spravidla napríklad objednávkou, dodacím listom, faktúrou, teda takými dôkazmi, z ktorých nepochybne vyplýva právo na zaplatenie požadovanej sumy. O vydaní platobného rozkazu súd rozhoduje len na základe skutočností uvedených žalobcom (na základe predložených písomných listín). V konaní o vydanie platobného rozkazu súd neuskutočňuje výsluch žalobcu ani žalovaného, ani prípadných svedkov. Preto v prípade, ak právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky nie je dostatočne preukázané listinnými dôkazmi, ale je potrebné preukázať ho inak, napríklad výsluchom svedka, znaleckým dokazovaním, súd platobný rozkaz nevydá, ale na prerokovanie veci nariadi pojednávanie. V takomto prípade je teda vhodnejšie podať namiesto návrhu na vydanie platobného rozkazu práve žalobu o zaplatenie pohľadávky. Na druhej súd môže súd môže vydať platobný rozkaz aj v prípade, že žalobca návrh na jeho vydanie v žalobe neuviedol. Platobný rozkaz je upravený v rámci CSP v časti osobitné procesné postupy v rámci skrátených konaní a skrátených rozhodnutí. Platobným rozkazom možno rozhodnúť o žalobe v prípade, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Pri takomto postupe sa nevyžaduje vyjadrenie žalovaného ani nariadenie pojednávania. Platobným rozkazom sa žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť mu trovy konania do 15 dní od jeho doručenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor; výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie, proti ktorému je možnosť podať odvolanie. 6. Ustanovenie § 265 CSP vylučuje aplikáciu ustanovenia § 262 CSP, teda má charakter špeciality k ust. § 262 CSP (súd nerozhoduje osobitne o nároku na náhradu trov konania a osobitne po právoplatnosti o výške náhrady trov konania) a to s poukazom na ust. § 354 CSP a na ust. 357 CSP, ktoré pripúšťa odvolanie proti uzneseniu prvej inštancie len o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m) CSP). 7. V danom prípade bolo o trovách konania rozhodnuté v platobnom rozkaze vydanom sudcom a rozhodnuté ním aj o výške trov konania, nie o nároku, pričom platobný rozkaz je rozhodnutím vydaným v skrátenom konaní, ktorý nie je potrebné odôvodňovať a ktorým súd ukladá povinnosť v zmysle žalobného návrhu žalobcu. Nakoľko si však žalobca svojou žalobou uplatnil voči žalovanému svoju peňažnú pohľadávku a v ktorom si vyčíslil náhradu trov konania vzniknutých mu na súdnom poplatku vo výške 44,50 Eur, a na trovách právneho zastúpenia vo výške 223,44 Eur s DPH, pozostávajúce z 3 úkonov právnej služby po 61,74 Eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby v zmysle § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a 3 režijných paušálov k úkonom právnej služby po 12,74 Eur s DPH za rok 2020 a súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania za súdny poplatok 22,25 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 148,97 Eur bez bližšieho odôvodnenia, nebolo možné odvolacím súdom posúdiť, za aké úkony a v akej výške bola náhrada trov konania, odlišujúca sa od žalobcom uplatnenej náhrady trov konania, súdom prvej inštancie priznaná. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd platobný rozkaz súdu prvej inštancie v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§396 ods. 3 CSP). 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p.