Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoP/1/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214339 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1216214339.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Jany Richterovej, v spore žalobkyne: Q.. F. A., N.. XX.XX.XXXX, B. C. W. M. A., A. X, zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 14, proti žalovanému: Q.. V. A., N.. XX.XX.XXXX, B. C. W. M. A., A. X, o nariadenie neodkladného opatrenia v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 26. júna 2020 č.k. 9Pc/4/2016-911 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s murovanou chatou postavenou na pozemku parc. registra "C", parc. č. XXXX/XX, Záhrady, o výmere 318 m2, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava IV, obec: BA- m.č. F., kat. územie F., ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva, a to vrátane jej prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia tejto nehnuteľnosti, a to do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresom súdu Bratislava II pod sp. zn. 9Pc/4/2016. 2/V priebehu konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode ich manželstva žalobkyňa navrhla nariadenie označeného neodkladného opatrenia z dôvodu, že predmetná chata nie je skolaudovaná, nie je ani zapísaná na liste vlastníctva. Chata bola stavaná od roku 1990, teda počas trvania manželstva účastníkov konania, preto je žalobkyňa toho názoru, že aj táto chata patrí do masy BSM, ktorú je potrebné vyporiadať. Žalobkyňa však zistila, že žalovaný sa snaží predmetnú chatu aj s priľahlými pozemkami predať prostredníctvom realitnej kancelárie. Podľa žalovanej, týmto spôsobom sa žalovaný snaží znemožniť reálne ocenenie masy BSM, a teda znížiť jeho hodnotu a v konečnom dôsledku spôsobiť žalobkyni vyššiu škodu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila aj inzerát uverejnený na <https://www.reality.sk/>, preukazujúci snahu žalovaného predať predmetnú nehnuteľnosť. 3/Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci sú predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia splnené. Žalobkyňa súdu osvedčila tri podstatné skutočnosti. Prvou je, že na súde prebieha konanie s totožnými účastníkmi, vedené pod sp. zn. 9Pc/4/2016, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti. Druhou skutočnosťou je, že odporca sa snaží predať predmetnú nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie, čo navrhovateľka preukázala predložením inzerátu, v ktorom je predmetná nehnuteľnosť ponúkaná na predaj, čo si súd overil aj na webovej stránke. A treťou podstatnou skutočnosťou je existencia sporu, či predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM alebo je vo výlučnom vlastníctve žalovaného (a teda do masy BSM nepatrí). Existencia tohto sporu vyplýva jednak zo samotného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (ak by tento spor neexistoval, tak navrhovateľka by ani nepodávala tento návrh) a súčasne vyplýva aj zo súdneho spisu sp.zn. 9Pc/4/2016, súd mal preto uvedenú skutočnosť za osvedčenú. Ďalšou relevantnou skutočnosťou, na ktorú poukázal súd prvej inštancie, bola skutočnosť, že na liste vlastníctva (č. XXXX) je žalovaný uvedený ako výlučný vlastník predmetného pozemku (parc. č. XXXX/XX), čo môže u potenciálneho kupujúceho vyvolať dojem, že o pozemok sa nevedie žiaden spor, nepatrí do BSM a preto nadobudnutie tohto pozemku treťou osobou (kupujúcim) bude dobromyseľné. Podľa názoru súdu je dôležitá aj ochrana dobromyseľnosti potenciálnych kupujúcich o predmetný pozemok, ktorá by v prípade nevydania tohto neodkladného opatrenia nebola zabezpečená v takej miere, v akej bude zabezpečená po jeho vydaní. 4/Súd záverom konštatoval, že vydaným neodkladným opatrením ide o dočasnú úpravu práv a povinnosti, teda obsahom tohto rozhodnutia nie je rozhodnutie, či predmetná nehnuteľnosť je alebo nie je súčasťou masy BSM, ale rozhodnutie, že žalovaný s predmetným majetkom nemôže nakladať až do právoplatného skončenia veci samej. Súd pripustil, že za určitých okolností by do určitej miery mohlo vydané neodkladné opatrenie limitovať odporcu, avšak iba za predpokladu, že by bolo úplne zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti sú v jeho výlučnom vlastníctve, avšak táto podmienka nie je splnená. Súd poukázal aj na to, že aj v dôsledku vydaného neodkladného opatrenia budú mať strany sporu istotu riadneho a správneho ustálenia masy a hodnoty BSM tak, aby nedošlo k určeniu jej hodnoty v prospech alebo neprospech jednej alebo druhej strany. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že vydané neodkladné opatrenie je v záujme tak žalobkyne, ako aj žalovaného, a preto ním nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov sporových strán. 5/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že vzhľadom na odôvodnenie napadnutého uznesenia sa javí, že súd prvej inštancie neprípustne rozšíril predmet úpravy neodkladného opatrenia okrem samotnej stavby i na pozemky, ktoré vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania do masy BSM nepatria. Prípadné oprávnené nároky žalobkyne je možné zabezpečiť iným majetkom, napr. štvorizbovým bytom v Ružinove po kompletnej rekonštrukcii neporovnateľne najvyššej hodnoty z celého majetku patriaceho do BSM. Namietal tiež tvrdenie z odôvodnenia uznesenia, že predmetná chata nie je skolaudovaná, pričom v súdnom spise je dôkaz - kolaudačné rozhodnutie právoplatné dňa 10. 5. 1995. Odvolateľ bol názoru, že záhradná chata nepatrí do masy BSM z dôvodu, že žalobkyňa v období výstavby neprejavila vôľu nadobudnúť vec do BSM, ktorá je rozhodujúca z hľadiska skutočnosti, či vec patrí alebo nepatrí do BSM. Žalobkyňa odmietla byť účastníčkou stavebného konania, nikdy nebola uvedená v stavebnom povolení ani v kolaudačnom rozhodnutí, resp. v projektovej dokumentácii, odmietla sa akokoľvek podieľať na zhotovení veci s odôvodnením, že na vybudovanie chaty dostal žalovaný peniaze od matky a žalobkyňa sa na výstavbe preto žiadnym spôsobom nepodieľala. Všetky finančné prostriedky na výstavbu pochádzali z darov matky žalovaného do výlučného vlastníctva tohoto, doklady (šeky, darovacia zmluva) žalovaný založil do spisu. Chatu postavil žalovaný svojpomocne s priateľmi resp. príbuznými, bez akéhokoľvek pričinenia žalobkyne, o čom svedčí rovnako doposiaľ vykonané dokazovanie. Zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM neboli na výstavbu použité žiadne peniaze. Nakoniec odvolateľ poukázal za súhlas žalobkyne s predajom chaty vyplývajúci zo zápisnice súdu prvej inštancie zo dňa 19.2.2019. Žalovaný na základe tohto súhlasu vykonal rozsiahlu rekonštrukciu objektu, opäť bez akéhokoľvek prispenia žalobkyne. Samotná skutočnosť, že chata bola postavená počas trvania manželstva, ešte neodôvodňuje záver, že tvorí súčasť BSM, chatu považoval žalovaný za výlučne jeho vlastníctvo. Napokon žalovaný upozornil, že stavba chaty sa nachádza v zátopovom území a znemožnením jej predaja počas trvania konania hrozia škody na majetku z povodní, a to aj v súvislosti s vyjadrením sudkyne prvoinštančného súdu ohľadne toho, že konanie môže trvať 20 rokov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné, neprimerane obmedzujúce žalovaného a ohrozujúce jeho výlučný majetok, zrušil. 6/Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného potvrdila, že pozemok pod chatou a prístupová cesta netvoria súčasť BSM, žalobkyňa uplatňuje nárok len na stavbu chaty, ktorú spoločne so žalovaným postavili počas manželstva. Žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy tým, že žalovaný sa snaží predať chatu rovnakým spôsobom, akým predal v minulosti osobné motorové vozidlo, motocykel, motorový čln spolu s nákladným prívesom, všetko značne pod cenu. Predmetná chata nebola do dnešnej doby ohodnotená a po jej predaji by to už nebolo možné. Žalovaný nijakým spôsobom nepodložil svoje tvrdenie, že žalovaná neprejavila vôľu nadobudnúť chatu do BSM. Pravdou je, že žalobkyňa súhlasila, aby bol pozemok vedený len vo vlastníctve žalovaného, keďže tento bol kúpený z prostriedkov mimo BSM, toto sa však nijako netýka vôle nadobudnúť do BSM chatu. Ohľadom dôkazov žalovaného o použitých finančných prostriedkov žalovaná bola toho názoru, že tento preukázal, že od matky obdržal finančné prostriedky, žiadnym spôsobom však už nepreukázal, na čo boli tieto spotrebované. Pravdou je, že žalobkyňa na pojednávaní súhlasila s predajom chaty, považovala však za samozrejmé, že tento súhlas sa vzťahuje na situáciu, kedy bude jasné, akú sumu žalovaný vyplatí žalobkyni a to buď dohodou alebo rozhodnutím súdu. Keďže žalovaný odmieta akýkoľvek nárok žalobkyne na podiel z chaty, táto súhlasiť s predajom nemôže. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 7/V následnom vyjadrení žalovaný rozporoval tvrdenia žalobkyne o spoločnom vybudovaní veci počas trvania manželstva, zopakoval, že stavbu chaty realizoval sám s priateľmi, za výlučne jeho finančné prostriedky, ktoré obdržal od svojej matky darom, z prostriedkov patriacich do BSM nebola na stavbu chaty použitá ani minimálna suma. Tvrdenia ohľadne iných žalobkyňou označených vecí, ktoré žalobca skôr predal údajne „pod cenu“, žalovaný rozporoval so záverom, že ohľadne týchto vecí medzi stranami došlo k doriešeniu. Podľa žalovaného doteraz ničím nie je preukázané, že by stavba chaty bola financovaná prostriedkami z BSM, na tejto sa žalobkyňa nijako nepodieľala, neprejavila vôľu byť spoluvlastníčkou tejto, čo sa nakoniec prejavilo aj v označení stavebníka vo vydanom stavebnom povolení resp. kolaudačnom rozhodnutí, ktoré sú vydané výlučne vo vzťahu k žalovanému. 8/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9/Nariadiť neodkladné opatrenie (nejde o opatrenie zabezpečovacie v zmysle § 343 a nasl. CSP, ako sa nesprávne domnieva žalovaný) je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu resp. hroziacu ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 10/Pred nariadením neodkladného opatrenia teda musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. 11/Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade je predmetom sporu vlastnícke právo k stavbe, teda existencia sporu, či predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM alebo je vo výlučnom vlastníctve žalovaného (a teda do masy BSM nepatrí), ktorú žalovaný jednoznačne plánuje pred skončením konania o vyporiadanie BSM (a teda skôr, než sa vyrieši sporná otázka) predať. Rovnako správne konštatoval, že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia budú mať strany sporu istotu riadneho a správneho ustálenia masy a hodnoty BSM tak, aby nedošlo k určeniu jej hodnoty v prospech alebo neprospech jednej alebo druhej strany, z ktorých dôvodov mal súd za to, že neodkladné opatrenie je v záujme tak žalobkyne, ako aj žalovaného, a preto ním nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov sporových strán. 12/Žalobcovi ako advokátovi musí byť bezo sporu známe, že samotné tvrdenia strany sporu nie sú dôkazom, ale je potrebné pravdivosť týchto tvrdení podložiť vykonanými dôkazmi podľa návrhu strany, výsledky vykonaného dokazovania nemožno vyhodnocovať pred rozhodnutím o veci samej (napr. v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), navyše súdom vyššej inštancie a pod. Pokiaľ nebude známy výsledok konania o veci samej, teda ktorá zo strán sporu je skutočným vlastníkom spornej stavby, resp. či táto tvorí súčasť BSM, je namieste práve bezodkladnou úpravou pomerov medzi stranami sporu zamedziť riziku vzniku jednak zbytočných nákladov resp. vzniku škody, ale i prípadných ďalších sporov medzi stranami. 13/V predmetnej veci žalobkyňa dostatočne osvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Aj odvolací súd mal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu tým, že žalovanému sa uloží povinnosť zdržať sa zásahu do možných práv žalobkyne spôsobom a v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia, za plne osvedčenú. 14/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 15/O trovách celého konania vrátane trov neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP. 16/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).