Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/151/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219200730 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1219200730.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti Z.Ň.: W., I.. XX.XX.XXXX F. B. V., I.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - R.. W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XA, Z., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: a T. - B. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. M. Y. XX, Z., zastúpený Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/118/2019-506, zo dňa 09.04.2021, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. Z., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že si maloletého prevezme v školskom zariadení ktoré maloletý navštevuje a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Pokiaľ sa maloletý v určený deň nebude nachádzať v školskom zariadení ( v prípade sviatkov, školských prázdnin, v prípade dištančného vzdelávania) miestom prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a v určenom čase a mieste otcovi odovzdať. Zrušuje sa neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.01.2020, č.k. 37P/118/2019-143, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.05.2020, č.k. 11CoP/111/2020-254. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 09.04.2021, č.k. 37P/118/2019-506, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladné opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny rozsahu doposiaľ platnej predbežnej úpravy styku otca s maloletými deťmi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Poukázal na účel a podmienky inštitútu neodkladného opatrenia a po vyhodnotení dôvodov návrhu matky, zohľadňujúc doposiaľ vykonané dokazovanie a osvedčené skutočnosti týkajúce sa rodinných pomerov účastníkov konania, návrh matky smerujúci k zúženiu doposiaľ platnej dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi vyhodnotil ako nedôvodný. Skonštatoval, že situácia vyvolaná rozpadom vzťahu rodičov je naďalej vyhrotená a čiastočné upokojenie situácie nepriniesli ani doterajšie intervencie. Uviedol, že ani jeden z rodičov nie je ochotný priznať svoj podiel viny na prežívaní maloletých detí, ktoré sa prirodzene prejavuje v ich postojoch, reakciách a správaní. Vo svojich podaniach obaja rodičia rozsiahlo popisujú správanie druhého rodiča, ktoré následne označujú za príčinu negatívneho, nevhodného a neadekvátneho prežívania a správania detí, z ktorého následne automaticky vyvodia záver o nevhodnosti výchovného prostredia u druhého rodiča. Uvedené je zrejmé, napr. aj pri hodnotení záverov súdnoznaleckého dokazovania, na ktoré sa matka odvoláva a opiera o ne svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zatiaľ čo otec ich namieta a označuje ich za nevalidné. Uviedol, že súdnoznalecký posudok je pritom len jedným z dôkazov a jeho váha pri hodnotení vykonaného dokazovania nie je väčšia, než je tomu pri iných dôkazoch. Zdôraznil, že každý z rodičov má vo vzťahu k maloletým deťom svoje rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú v danom prípade limitované výkonom rodičovských práv a povinností druhého rodiča. V prípade, kedy sú deti vo faktickej osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič vykonáva svoje rodičovské práva a plní si svoje povinnosti predovšetkým v rámci realizácie styku. Preferenčný rodič (v danom prípade matka) má teda svoje jednoznačné a v danom prípade doposiaľ nespochybniteľné povinnosti, spočívajúcej v príprave a aktívnej motivácia detí na styk a súčasne zdržanie sa správania či konania, ktoré by v deťoch vyvolávalo negatívny prístup k realizácii styku. V tejto súvislosti súd napokon konštatoval, že niektoré matkou realizované kroky a správanie vyvoláva v tomto smere pochybnosti, pričom ani príčiny aktuálneho správania sa detí tak, ako ich prezentovala matka, nemôžu byť súdom prijaté bez ďalšieho, a to i s ohľadom na otcom formulované námietky, ktoré rovnako nemožno bez ďalšieho odmietnuť ako irelevantné, resp. bez opory v skutkovom stave. V kontexte vyššie uvedeného, matkou v návrhu uvádzané okolnosti nepriviedli súd prvej inštancie k záveru o potrebe obmedziť styk otca s deťmi v ňou navrhovanom rozsahu. Zohľadnil matkou uvádzanú skutočnosť, že deti sa momentálne nachádzajú v odlišnej situácii, maloletá W. sa s otcom nekontaktuje a ich vzájomný styk neprebieha, zatiaľ čo maloletý B. sa s otcom stretáva, avšak v užšom ako upravenom rozsahu neodkladným opatrením. Za tejto situácie, kedy súd zotrváva na potrebe sanovať vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi, považoval návrh matky za spôsobilý vniesť do narušených vzťahov len ďalšie prehlbovanie disharmónie, vedúcej k ďalším konfliktom a to bez relevantnej opory v skutkovom stave, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o príčinnej súvislosti medzi aktuálnym prežívaním a správaním maloletých detí a realizáciou styku s otcom v rozsahu stanovenom neodkladným opatrením. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Do pozornosti dala uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.04.2021, sp.zn. 37P/118/2019-515, ktorým súd vyhovel jej návrhu a uložil otcovi samostatne, ako aj otcovi a maloletej W., podrobiť sa psychologickému poradenstvu, v ktorom uviedol, že „zadokumentované negatívne prejavy v prežívaní a správaní maloletej W. voči otcovi signalizujú súvislosť medzi výkonom rodičovských práv a povinností otca voči maloletej a jej prežívaním a konaním, čo má následne negatívne dopady na psychické a emocionálne prežívanie maloletej”. Súd na jednej strane nariadil výchovné opatrenie otcovi, účelom ktorého má byť pochopenie a akceptovanie individuálnych a vývinových potrieb maloletých detí a zabránenie vzniku psychických tráum u maloletej, no na druhej strane nepovažoval za potrebné minimálne do času, kým sa nariadené výchovné opatrenie zrealizuje, upraviť jeho styk s maloletými deťmi rozdielne od súčasne platného neodkladného opatrenia zo dňa 29.01.2020, t.j. v súlade s odporúčaním znalca, s ktorým aj maloleté deti budú ochotnejšie súhlasiť. Je neprípustné, aby ten istý súd v dvoch svojich uzneseniach prijatých krátko po sebe, vyvodil na základe takmer totožných vykonaných dôkazov odlišné skutkové zistenia a právne závery z toho plynúce. Uviedla, že z dôvodov na strane otca, napriek jej snahe, sa neboli schopní dohodnúť na spoločnej párovej psychoterapii. Uviedla, že maloletá W. z jej iniciatívy absolvuje psychologické poradenstvo, od 1/2021 na pravidelnej báze online s Mgr. F. S. H., ktoré má za cieľ pomôcť jej vnímať prežívané situácie, pozitívne nazerať aj na stretávania s otcom. Zotrvala na svojich tvrdeniach o psychických problémoch maloletého B. po návrate z pobytov u otca, otcom nerešpektované odporúčania odborníkov na prácu s maloletými deťmi vzhľadom na ich špecifické potreby, čo sa potom odráža na ich správaní a v neposlednom rade odporúčania znalca budovať vzťah maloletej s otcom formou absolvovania spoločného psychologického poradenstva. Uviedla, že už zo samotného jej návrhu, v ktorom vyzdvihuje potrebu obnovy vzťahu otca a maloletej, vyplýva jej snaha o to, aby si maloleté deti našli k otcovi cestu, na čom jej záleží. Pred maloletými deťmi sa vyhýba komunikácii o otcovi, ktorá by ich podporovala v ich súčasnom postoji. Maloleté deti sa snaží na styk motivovať, no častokrát naráža na ich argumenty, prečo sa s otcom nechcú stretnúť. Prvoinštančný súd v odôvodnení bližšie nešpecifikoval, konkrétne ktoré jej kroky a správanie mali vzbudiť jeho pochybnosti o nedostatočnom motivovaní detí k styku s otcom. Objektívne skutočnosti, ktoré sa vyskytli počas styku otca s maloletými deťmi, sú dôsledkom jeho nevhodných výchovných metód, nevhodne trávenom čase, nedostatočnom uspokojovaní ich potrieb s prihliadnutím na ich zdravotný a psychický stav, či neempatickým prístupom. Na jednej strane prvoinštančný súd pri odôvodnení zamietnutia jej návrhu poukazuje na to, že znalecký posudok PhDr. Z. je len jedným z dôkazov, no na druhej strane nevysvetľuje, akými konkrétnymi dôkazmi boli podľa jeho názoru závery znalca spochybnené alebo vyvrátené. Zdôraznila, že súdnoznalecký posudok je jediným dôkazom, ktorý vyjadruje názory maloletých detí, ktoré počas viac ako 2-ročného trvania oboch meritórnych konaní (vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu, ako ani v rámci rozvodového konania) neboli ani raz súdom alebo kolíznym opatrovníkom vypočuté. Ak súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nebral zreteľ na znalcom formulované závery o doporučenom styku je potom otázke, čím sa riadil, keď súčasne nastavený styk považuje za vyhovujúci a v záujme maloletých detí. Maloletá sa opakovane vyjadrila, že v súčasne nastavenom rozsahu sa s otcom odmieta stretávať, je v strese, nedokáže u otca spávať a sústrediť sa na školské povinnosti. Namietala, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu maloletých detí, kde u maloletej W. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm a u maloletého B. boli identifikované ADHD. V dôsledku existencie psychických diagnóz u maloletých detí je potrebný osobitný prístup pri výchove v zmysle odporúčaní odborníkov na duševné zdravie, čo však otec bagatelizuje. Čiastočné zúženie styku považovala za jediné možné riešenie aktuálnej situácie a to aj z dôvodu, aby nebola obviňovaná z účelového marenia styku s 14-ročnou dcérou, ktorého realizácie v zmysle súčasného neodkladného opatrenia sa vymyká sfére jej vplyvu. Nakoľko súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy jej vyjadrene k vyjadreniu otca zo dňa 13.04.2021 ako ani doplňujúce informácie zapracované do jej podania zo dňa 27.04.2021, žiadala na ne v odvolacom konaní prihliadať. Uviedla, že otec zaryto trvá na súčasnom rozsahu styku bez ohľadu na to, či je to v záujme zdravého psychického a fyzického vývinu maloletých detí. Uviedla, že maloletý B. počas posledného víkendu u otca v dňoch 9.-11.04.2021 mal problémy s vyprázdňovaním (lekárska správa z gastroenterologickej ambulancie zo dňa 16.04.2021), čo podľa nej znamená nevhodne nastavený režim jeho spánku u otca. Maloletá W. otca stále odmieta, v súčasnosti sa jej hnev voči nemu stupňuje a cíti voči nemu pocit krivdy za to, že odmietol podpísať prihlášku na pokračovanie v štúdiu na Súkromnom gymnáziu GALILEO SCHOOL. Podľa aktuálnej lekárskej správy z pedopsychiatrického vyšetrenia maloletého B. u MUDr. N. zo dňa 30.04.2021, vyplýva, že maloletý B. nie vždy ide na styk s otcom a ak ide, tak nie vždy rád. Taktiež je nevyhnutné zdôrazniť, že psychiatrička pozorovala u maloletého zhoršený psychický stav natoľko, že navrhla liečbu psychofarmakologickými preparátmi na povzbudenie pozornosti. V prípade, že by bol styk nastavený bez prespávania, mohol by sa na ňom zúčastniť maloletý B. spoločne aj s maloletou W., na ktorú je naviazaný, čím by bol zachovaný bezpečný psychický vývin maloletého bez akýchkoľvek somatických prejavov. Zdôraznila, že ak maloletý B. nechce ísť na stretnutie s otcom, nedá sa vtedy presvedčiť ani obidvoma rodičmi. Mala za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutočný stav veci, nakoľko nebral do úvahy názor maloletých detí pred súdnym znalcom, ani predložené lekárske správy preukazujúce ich zdravotný a psychický stav a potrebu osobitného prístupu pri ich výchove. Stretávanie maloletých detí s otcom pred ukončením psychologickej intervencie podľa aktuálneho neodkladného opatrenia je kontraproduktívne a môže mať za následok degradáciu ich vzťahu k otcovi. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Uviedol, že v danej veci matka zakladá do spisu množstvo dokumentácie, zaťažuje celý spis enormným množstvom podaní, častokrát viacnásobne predkladaných za účelom dokázania potreby jeho eliminácie zo života maloletých detí. Nie raz sa jedná aj o falzifikáty produkované matkou za ÚPSVaR Bratislava, na ktoré upozorňoval aj súd (a upozorňoval na to aj kolízny opatrovník). Tak, ako to už uviedol v stanovisku k znaleckému posudku, v súčasnosti je otázne, či maloletá trpí psychiatrickým ochorením a pokiaľ áno, akým. Z uvedeného dôvodu, nakoľko maloletá nedostáva adekvátnu liečbu, rešpektuje jej prianie, pričom sa k nej približuje s láskou a možnosť styku ponecháva na jej uvážení. Naopak maloletý sa dožaduje styku a veľmi rád trávi s ním čas. Uvedené sa samozrejme matke vôbec nepáči a robí všetko pre elimináciu tohto procesu neuvedomujúc si, že týmto spôsobom maloletým deťom škodí. Rád prijal ústretovosť súdu zúčastniť sa výchovného opatrenia, nakoľko sa jedná o priestor, kde celkovú situáciu zachytia odborníci. Stav je totiž jasný a vyplýva to aj z kresieb predložených matkou, ktoré dal analyzovať poradenskému psychológovi venujúcemu sa detským kresbám a z ktorých vyplýva množstvo agresivity nahromadenej v deťoch, pričom on má byť ich terčom. Je evidentné, že on nie je ten, ktorý vytvára agresiu, ale je objektom agresie. Ako dôkaz predložil DVD nosič, na ktorom sú zachytené odovzdávania maloletých detí, z ktorých je zrejmé, akým hrubým spôsobom ich matka manipuluje. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol v záujme maloletých detí a snaží a sanovať vzniknutý stav. Oklieštenie styku, aké prezentuje matka by ešte viac narušilo vzájomnú dôveru, hlavne medzi ním a maloletým. 5. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné čiastočne. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 12. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach starostlivosti o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Neodkladné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu však musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Súd môže pritom nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne alebo nezvratne zasahovalo do práv účastníkov konania. 13.Treba uviesť, že obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom (ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine) je výnimkou zo všetkých pravidiel, ide o výnimočné riešenie a takýto vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností môže byť odôvodnený iba takými závažnými okolnosťami na strane dieťaťa, keď ochrana jeho záujmu vyvolá potrebu obmedziť prirodzený kontakt rodiča s ním. Avšak ani takéto rozhodnutie o obmedzení alebo zákaze styku nemôže byť definitívne. Z intenzity tohto zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená vytváranie predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ súd svojim rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzí alebo zakáže, mal by súčasne urobiť ďalšie opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. 14. Na základe doposiaľ právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.01.2020, č.k. 37P/118/2019-143, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.05.2020, č.k. 11CoP/111/2020- 254, o nariadení neodkladného opatrenia, je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v rozsahu každý párny kalendárny týždeň od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy 15.00 hod. do štvrtka 15.00 hod. Z obsahu spisu a vyjadrení obidvoch rodičov vyplýva, že maloletá W. (14 rokov) stretnutia s otcom odmieta, styk otca s maloletým B. (8 rokov) sa realizuje, aj keď nie vždy v súdom stanovenom rozsahu. V konaní pred Okresným súdom Bratislava III prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode sp.zn. 38P/105/2019 a konanie o úprave výkonu rodičovských prv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu sp.zn. 37P/118/2019. Maloleté deti sú uznesením o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 28.05.2019, č.k. 38P/116/2019-29, dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa nepretržite po rozchode rodičov aj fakticky nachádzajú. 15. Odvolací súd po preskúmaní danej prejednávanej veci obsahom spisu, návrhmi a vyjadreniami rodičov, v odvolacom konaní predkladanými dôkazmi, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/105/2019, v konaní o návrhu manžela (otca) doručenom súdu dňa 17.04.2019, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, znaleckým posudkom PhDr. F. Z. zo dňa 12.11.2020, zadaného súdom prvej inštancie, vyhodnotiac odvolacie dôvody matky dospel rozdielne od názoru súdu prvej inštancie k záveru o potrebe zmeny pôvodnej dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a osvedčených skutkových okolností je možné skonštatovať, že maloleté deti sa v dôsledku vážne narušených partnerských a rodičovských vzťahov nachádzajú v konflikte lojality, bez dostatočného priestoru na vytváranie si prirodzeného vzťahu s otcom (napríklad dohoda rodičov aj o inom rozsahu styku a pod.). Negatívny dopad rodičovského konfliktu na maloleté deti a ich prežívanie v prebiehajúcich súdnych sporoch rodičia neboli schopní doposiaľ zvrátiť, alebo aspoň zmierniť. Tvrdenia matky, že je tým spolupracujúcim rodičom, ktorému záleží na udržiavaní a budovaní si vzťahu maloletých detí s otcom a jeho mužský vzor a vplyv na maloleté deti považuje pre ne za dôležitý, odvolací súd z obsahu celého spisového materiálu verifikovať nemohol. O jej nedostatočnej spolupráci, motivácii maloletých detí a ich príprave na styk s otcom svedčí aj rodičmi predkladaný materiál (DVD o priebehu odovzdávania maloletých detí otcovi). Celková situácia pri preberaní maloletých detí otcom, komunikácia rodičov a komunikácia matky smerom k maloletým deťom, kedy si obaja rodičia nahrávajú maloleté deti na svoje mobilné telefóny je neúnosná a z pohľadu zdravého psychického vývoja maloletých detí zásadne poškodzujúca. Z obsahu podaní matky a písomnom informovaní o doposiaľ prebiehajúcom styku otca s maloletými deťmi vyplýva iba jeho kritika, nedostatočná starostlivosť nezodpovedajúca jej predstavám, týkajúca sa napr. trávenia času s maloletými deťmi, zabezpečenie denného režimu, stravy, či prípravy do školy. O presvedčení matky, že ona je tým rodičom, ktorý je oprávnený rozhodovať o maloletých deťoch svedčí, že bez informovania a účasti otca absolvuje s maloletými deťmi rôzne lekárske (psychologické) vyšetrenia, tiež v minulosti ňou predkladaný rozvrh „prideleného“ mesačného styku otcovi (spôsob realizácie: sama mu deti nosí, odporúča ako má styk prebiehať), či jeho podmieňovanie nahrávaním si jeho priebehu maloletými deťmi na ich mobilné telefóny, rozhodnutia o zmene predškolského zariadenia maloletého a pod. Odvolaciemu súdu sa preto javí, že výchovné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie otcovi a maloletej nestačí, ale bude zrejme potrebné ho nariadiť aj vo vzťahu k matke, resp. vzájomne obidvom rodičom za účelom posilnenia ich rodičovských zručností, komunikácie a rešpektovania postavenia druhého rodiča v živote maloletých detí. Z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva, že matka ako rezidenčný rodič dostatočne vedie maloleté deti k pozitívnemu posilňovaniu vzájomných vzťahov s otcom. To, že matkina narušená vzťahová väzba k otcovi má negatívny dopad na ich celkovú komunikáciu, vyplýva aj zo záverov znalca. Pokiaľ ide o otca a jeho výchovný vplyv na maloleté deti a vnímanie jeho osoby maloletými deťmi, tento môže byť ovplyvnený postojom matky a vzájomným konfliktom rodičov, ale tiež aj kvalitou jeho rodičovských zručností, schopnosťou vnímať potreby a prežívania maloletých detí a to najmä vo vzťahu k maloletej W. nachádzajúcej sa v dospievajúcom veku, ktorá svoj názor na realizáciu styku s otcom dlhodobo k obom rodičom komunikuje. Uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku PhDr. F. Z. zo dňa 12.11.2020 (ďalej len znalecký posudok). Je preto veľmi dôležité, aby otec spolupracoval v rámci nariadeného výchovného opatrenia (uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/118/2019-515, zo dňa 08.04.2021, zmenené uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/118/2019-603, zo dňa 06.05.2021, z dôvodmi nariadenia ktorého sa odvolací súd stotožnil) a dodržiaval doporučené postupy psychológov. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 11.06.2021, vyžiadanej odvolacím súdom vyplýva, že referát poradensko-psychologockých služieb na základe nariadeného výchovného opatrenia začal spoluprácu s rodinou a tá prebieha. 16. Odvolací súd starostlivo zvažoval aktuálnu rodinnú situáciu v snahe upraviť styk otca s maloletými deťmi v prvom rade v ich záujme a tak, aby vzhľadom na zistené celkové rodinné pomery nedošlo k pretrhnutiu vzťahových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi. Zohľadňoval aj priebeh konania na súde prvej inštancie a potrebu ďalšieho plynulého rozhodovania vo veci samej, v ktorom bude súd vyhodnocovať priebeh styku otca s maloletými deťmi a spoluprácu obidvoch rodičov. Aj keď znalecký posudok, ako správne uviedol súd prvej inštancie je len jedným z dôkazov, v tomto štádiu konania objektivizuje tvrdenia rodičov a dáva súdu určitý obraz o rodinných pomeroch. Odvolací súd prihliadal na zdravotný stav maloletých detí v konaní doposiaľ osvedčený predloženými nálezmi, u maloletej W. predpoklad diagnostiky Aspergerovho syndrómu, (lekársky nález NÚDCH Bratislava zo dňa 29.07.2020), u maloletého B. identifikované ADHD (lekársky nález NÚDCH Bratislava zo dňa 29.05.2020), zdôraznené aj v záveroch znalca („maloleté deti budú potrebovať psychologickú či psychiatrickú starostlivosť, pričom ich problémy v psychickom vývine nemajú primárnu súvislosť s konaním či správaním otca, ale majú dopad na vzťahové väzby s rodičmi, najmä s otcom“). Čiastočne vychádzal zo znaleckého posudku, z časti skúmania osobnostných predpokladov rodičov, vzťahových väzieb v rodine, prežívania maloletých detí a priebeh interakcie vykonanej znalcom medzi rodičmi a maloletými deťmi a to aj s poukazom na odstup času, keďže z obsahu spisu nevyplýva zmena v realizácii styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, reálny priebeh styku otca s maloletými deťmi a dôvody jeho marenia dospel k záveru, že je potrebné styk otca s maloletou Miriam a maloletým Petrom upraviť čiastočne rozdielne, keď návrh matky v celom rozsahu nepovažoval za dôvodný a ani efektívny. Pri rozhodnutí o úprave styku otca s maloletou Miriam vychádzal z aktuálneho stavu, kedy sa styk v upravenej forme nerealizuje, zohľadnil jej dospievajúci vek 14 rokov (od septembra 2021 študentka strednej školy), jej dôvody a názor prezentovaný rodičom a aj pred znalcom (o.i. nevylučuje stretávanie sa s otcom, nechce u neho prespávať), a tiež prebiehajúce výchovné opatrenie nariadené jej súdom prvej inštancie. Zmena dočasne upraveného styku otca s maloletou môže smerovať k upokojeniu napätých vzťahov a dáva šancu na hodnotnejšie trávenie spoločných chvíľ otca s maloletou. Tu odvolací súd zmieňuje, že s pribúdajúcim vekom maloletej, jej rozhodnutia o stretávaní sa s otcom budú čoraz viac v jej dispozícii a tieto by mali prebiehať na základe jej dohody s otcom, bez intervencie súdneho rozhodnutia a samozrejme v najlepšom prípade bez vplyvu matky. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým B., odvolací súd za potrebné považoval v tomto štádiu konania jeho zachovanie. Maloletý B. sa s otcom stretáva, zo spisového materiálu doposiaľ nevyplývajú žiadne indície o nedostatočnej starostlivosti otca o maloletého alebo zanedbávanie starostlivosti, ktorá by mala byť dôvodom na zúženie styku v matkou navrhovanom smere. Vzhľadom však na diagnostiku maloletého treba dať do pozornosti otca, aby tieto skutočnosti neprehliadal a aj k výchove maloletého pristupoval v súlade s odbornými odporúčaniami. Odvolací súd poukazuje na závery znalca týkajúce sa psychického stavu maloletého a z jeho diagnózy vyplývajúce jeho limity, konštatovanie, že maloletý má vybudované vzťahové väzby k obidvom rodičom, síce s preferenciou matky, čo však otca zatiaľ nemôže vylučovať z primeranej osobnej starostlivosti oň. Odvolací súd v prípade maloletého nezistil zmenu pomerov v smere obmedziť styk otca s maloletým počas dvoch ucelených víkendov v mesiaci. Maloletý tak bez vplyvu odmietavého postoja staršej sestry (založeného skôr na báze nepochopenia jej potrieb a nevhodne volených prístupov otca) môže styk s otcom realizovať v pokojnejšej atmosfére. Vzhľadom na konfliktnosť prostredia pri preberaní maloletého otcom, odvolací súd upravil jeho preberanie v školskom zariadení a predpokladá možný pozitívny dopad na jeho priebeh. Počas týždňa styk otca s maloletým B. upravil na jedno popoludnie, keď ďalšia úprava s prespávaním sa javí ako kontraproduktívna, s maloletou W. vzhľadom na vyššie uvedené dôvody v týždni, kedy nemá upravený styk cez víkend. Stretnutia maloletých detí s otcom počas týždňa odvolací súd upravil v rozdielnych dňoch, vzhľadom na vyššie uvedené špecifiká tohto prípadu, danú možnosť otcovi si maloletého prevziať v školskom zariadení a možnosť tráviť čas s dospievajúcou dcérou individuálne. Počas víkendového styku má otec možnosť pripraviť obom maloletým deťom spoločne strávený čas. 17. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP. Dospejúc k zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi, uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.01.2020, č.k. 37P/118/2019-143, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.05.2020, č.k. 11CoP/111/2020-254,o nariadení neodkladného opatrenia zrušil podľa § 363 CMP. 18. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na spôsob rozhodovania o výchovnom opatrení v predmetnej veci, a to uznesením o nariadení neodkladného opatrenia (č.k. 37P/118/2019-515, zo dňa 08.04.2021, zmenené uznesením č.k. 37P/118/2019-603, zo dňa 06.05.2021), aj keď toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd poukazuje na charakter a účel neodkladného opatrenia (§ 325 ods.1 CSP) a zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Odvolací súd zastáva právny názor podmienky § 325 ods. 1 CSP pre rozhodnutie súdu o nariadení výchovného opatrenia prostredníctvom inštitútu neodkladného splnené nie sú. Súdy o nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 Zákona o rodine (či už na návrh, alebo aj bez návrhu), rozhodujú vo veci samej uznesením, vyžadujúcom postup ako v konaní vo veci samej, t.j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a vydanie rozhodnutia vo veci samej. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).