Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/46/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202776 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1219202776.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní o návrhu navrhovateľa : U. C., nar. X.X.XXXX, bytom J. O. 4, M., zastúpeného: LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti matke: Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXXX/XX, K., zastúpenej: JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palisády 32, Bratislava, IČO: 47 255 846 a Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdős s.r.o., so sídlom Radvanská 1, Bratislava, IČO: 52 522 211 a maloletému dieťaťu: L. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 4.11.2020, č.k. 27Pc/7/2020-245, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že konanie o určenie otcovstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého sa zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom uznesení, súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie otcovstva k maloletému L. K., nar. XX.X.XXXX a s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 84, § 90, § 91 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), § 104 ods. 1, 2, § 109, § 110 C.m.p. a vecne tým, že v priebehu konania došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o určení otcovstva k maloletému, čo zakladá prekážku pre ďalší postup v konaní o určenie otcovstva. Vychádzal pritom zo zistenia, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. 8Pc/25/2019, bolo dňa 16.10.2020 určené otcovstvo k maloletému na základe súhlasného vyhlásenia rodičov Q. K., nar. XX.X.XXXX a E. K., nar. XX.X.XXXX, o čom bola spísaná zápisnica. Súd prvej inštancie konštatoval, že v dôsledku súhlasného vyhlásenia rodičov má dieťa určeného otca, ktorý sa stáva nositeľom všetkých rodičovských práv a povinností a z toho vyplývajúcej právnej ochrany, a súčasne odpadá dôvod pre ďalšie určovanie otcovstva, keďže dieťa môže mať z právneho hľadiska len jedného otca. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“). Súdu prvej inštancie vytkol, že ho neinformoval o konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 8Pc/25/2019 a o okruhu účastníkov tohto konania, a zároveň ho nevyzval na vyjadrenie sa k predmetným skutočnostiam. V prípade, ak mal súd prvej inštancie vedomosť o začatí uvedeného konania a o okruhu jeho účastníkov, jeho povinnosťou bolo informovať Okresný súd Bratislava I o existencii okolností vylučujúcich otcovstvo E. K. k maloletému, ktoré vyplývajú z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.3.2019, sp.zn. 22C/11/2018 a iniciovať prerušenie daného konania. Navrhovateľ zdôraznil, že konanie v prejednávanej veci začalo na súde prvej inštancie dňa 27.05.2019, avšak na základe obštrukčnej námietky matky bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava III, ktorý ju následne vrátil súdu prvej inštancie, v čoho dôsledku mala matka časový priestor na to, aby spolu s E. K. určili otcovstvo k maloletému súhlasným vyhlásením a tým navrhovateľovi opätovne znemožnili dosiahnuť určenie jeho otcovstva k maloletému, ktorého sa aktívne domáha od roku 2016. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi hrozí, že vzhľadom na plynutie lehôt podľa Zákona o rodine sa už nikdy nebude môcť dožadovať určenia svojho otcovstva k maloletému. V intenciách rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8Pc/25/2019 pritom využil všetky prostriedky na dosiahnutie jeho zrušenia a podal tiež sťažnosť na postup zákonného sudcu. Navrhovateľ považoval za potrebné zohľadniť skutkové okolnosti prejednávanej veci, keď na základe obchádzania zákonnej úpravy v rozpore s dobrými mravmi matka opakovane dosiahla určenie otcovstva E. K., hoci jeho otcovstvo k maloletému je vylúčené (v čase rozhodujúcom pre počatie maloletého bol vo výkone trestu odňatia slobody), a to na úkor navrhovateľa, ktorého otcovstvo k maloletému je viac než isté. Je však v záujme maloletého, aby jeho výchovu a výživu zabezpečovali primárne jeho biologickí rodičia, pričom aj Zákon o rodine pri konštrukcii zákonných domnienok otcovstva vychádza z predpokladu, že status právneho otca nadobudne biologický otec dieťaťa. Matka ale predmetnú konštrukciu zneužíva, keď otcovstvo k maloletému s navrhovateľom ako jeho biologickým otcom vyhlásiť odmieta a opakovane ho vyhlasuje s mužom, ktorý nie je biologickým otcom maloletého, o čom majú matka aj tento muž vedomosť, a preto musí byť s poukazom na § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) ich vyhlásenie neplatné, či už k nemu príde pred súdom alebo pred orgánom povereným vedením matriky. Navrhovateľ zdôraznil, že právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je vo všeobecnosti spojené s jeho právom na zabezpečenie jeho výchovy a výživy biologickými rodičmi, z čoho vyplýva aj požiadavka, aby právne určenie otcovstva (okrem prípadu osvojenia) zodpovedalo biologickému otcovstvu. Súd prvej inštancie mal preto v konaní pokračovať, mal vykonať znalecké dokazovanie a následne rozhodnúť v merite veci. Namiesto toho však vychádzal z formalistického výkladu § 109 C.m.p., bez zohľadnenie skutkových okolností prejednávanej veci. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a nie je viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. 6. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 7. Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. 8. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. 9. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. 10. Podľa § 94 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 104 ods. 1 C.m.p. ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. 13. Podľa § 104 ods. 2 C.m.p. ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva. 14. Podľa § 109 C.m.p. ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. 15. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu domnelého otca na určenie otcovstva k maloletému L. K., nar. XX.X.XXXX s použitím § 109 C.m.p., keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. 8Pc/25/2019, došlo dňa 16.10.2020 k určeniu otcovstva k maloletému súhlasným vyhlásením matky Q. K., nar. XX.X.XXXX a E. K., nar. XX.X.XXXX ako otca, t.j. podľa druhej domnienky otcovstva v zmysle § 90 a nasl. Zákona o rodine. 17. Z obsahu spisového materiálu v danej veci vyplýva, že : - k určeniu otcovstva k maloletému prvýkrát došlo dňa 9.11.2015 súhlasným vyhlásením matky a E. K. na Matričnom úrade mestskej časti Bratislava - Ružinov, na základe ktorého bol E. K. zapísaný ako otec maloletého v knihe narodení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Osobitná matrika Bratislava, vo zväzku ORI/90, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX; - Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.3.2019, sp.zn. 22C/11/2018 ( právoplatným dňa 15.5.2019) určil, že súhlasné vyhlásenie matky a E. K. vykonané dňa 9.11.2015 na Matričnom úrade mestskej časti Bratislava - Ružinov, ktorým bol za otca maloletého určený E. K., je neplatné; - dňa 23.10.2019 matka a E. K. na Matričnom úrade mestskej časti Bratislava - Ružinov opätovne súhlasne vyhlásili, že E. K. je otcom maloletého; - v zmysle uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Ružinov - východ zo dňa 22.6.2020, ČVS: ORP-784/RV-B2-2020, následne Osobitná matrika Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nevykonala zápis E. K. ako otca do rodného listu maloletého s tým, že prihliadnuc na obsah odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.3.2019, sp.zn. 22C/11/2018, bude na zápis otca maloletého do osobitnej matriky akceptovať súhlasné vyhlásenie rodičov urobené pred príslušným súdom. 18. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že podľa § 109 C.m.p. musí byť konanie o určenie otcovstva podľa tretej domnienky zastavené, pokiaľ v jeho priebehu dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, t.j. podľa druhej domnienky otcovstva. Na určenie otcovstva súhlasným vyhlásením pritom postačuje, keď k jednému vyhláseniu pristúpi súhlasné vyhlásenie druhého z rodičov alebo keď k návrhu matky otec v tomto návrhu určený svoje otcovstvo uzná. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konaní o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov súd zisťuje výlučne to, či sú naplnené podmienky na určenie otcovstva druhou domnienkou, a teda preveruje totožnosť účastníkov, skutočnosť, či otcovstvo už nebolo určené (začatie konania o určenie otcovstva podľa tretej domnienky nie je na prekážku), či niet pochybností o spôsobilosti účastníkov na právne úkony, resp. o ich rozumovej a vôľovej vyspelosti. Nie je však namieste skúmať biologický vzťah medzi dieťaťom a domnelým otcom. V praxi preto nie je vylúčené, že matka dieťaťa urobí súhlasné vyhlásenie s iným mužom, než ktorý bol označený za otca v návrhu na začatie prebiehajúceho konania o určenie otcovstva podľa tretej domnienky. Aj takéto vyhlásenie však má za následok zastavenie konania o určenie otcovstva, keďže súd nemá v prípade, že matka urobí súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva s iným mužom, ktoré napĺňa všetky potrebné náležitosti, inú možnosť, než konanie o určenie otcovstva v súlade s § 109 C.m.p. zastaviť. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol vziať do úvahy tvrdenie navrhovateľa, že otcovstvo E. K. k maloletému je vylúčené a že matka aj tento muž majú o danej skutočnosti vedomosť, v čoho dôsledku je ich súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k maloletému neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že určenie otcovstva k maloletému súhlasným vyhlásením je otázkou osobného stavu maloletého, ktorú si súd prvej inštancie s poukazom na § 193 C.s.p. nebol oprávnený sám posúdiť ako predbežnú otázku v rámci konania o určení otcovstva podľa tretej domnienky. Aj keď Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.3.2019, sp.zn. 22C/11/2018 rozhodol o určení neplatnosti súhlasného vyhlásenia matky a E. K. o otcovstve tohto muža k maloletému, predmetné rozhodnutie sa týka výlučne ich súhlasného vyhlásenia vykonaného dňa 9.11.2015 na Matričnom úrade mestskej časti Bratislava - Ružinov, a nemožno ho vzťahovať aj na súhlasné vyhlásenie matky a E. K. uskutočnené dňa 16.10.2020 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 8Pc/25/2019, keďže sa nejedná o totožný dvojstranný právny úkon. 20. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní vyzdvihoval právo dieťaťa poznať svojich rodičov a jeho právo na starostlivosť zo strany biologických rodičov, odvolací súd upozorňuje na pomerne bohatú judikatúru ESĽP vo vzťahu k problematike určovania či zapretia otcovstva, s ktorej všeobecnými princípmi je možné pracovať nezávisle na tom, k akej konkrétnej domnienke otcovstva sa vzťahuje. Pri strete právom vytvoreného „fiktívneho“ vzťahu a vzťahu „reálneho“ (biologického) ESĽP prakticky vždy zdôrazňuje, že výber prostriedkov k zaisteniu súladu čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v oblasti (ďalej „Dohovor“) vzťahov jednotlivcov medzi sebou je v zásade záležitosťou, spadajúcou do priestoru posudzovacej voľnosti zmluvných štátov Dohovoru. Otázka určovania otcovstva, vrátane úpravy okruhu osôb legitimovaných na podanie návrhu na zapretie/ určenie otcovstva, je teda ponechaná na voľnej úvahe a na politickom rozhodnutí zmluvných štátov. V kontexte prejednávanej veci je súčasne potrebné zdôrazniť, že z judikatúry ESĽP nie je možné vyvodiť povinnosť štátu založiť biologickému otcovi právo napádať status otca vo vzťahu k mužovi, ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva (viď nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II.ÚS 3122/16, zo dňa 16.05.2017 a judikatúru ESĽP v ňom citovanú). 21. V súvislosti s navrhovateľom prezentovanou obavou, že vzhľadom na plynutie lehôt podľa Zákona o rodine sa v budúcnosti nebude môcť domáhať určenia otcovstva k maloletému, odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach upravujúcich určenie otcovstva rozhodnutím súdu (§ 94, § 95) nijakým spôsobom časovo neobmedzuje možnosť určenia otcovstva podľa tretej domnienky. Neexistuje teda žiadna zákonná prekážka, ktorá by navrhovateľovi bránila v tom, aby sa po prípadnom určení neplatnosti súhlasného vyhlásenia matky a E. K. o otcovstve tohto muža k maloletému uskutočneného dňa 16.10.2020 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. 8Pc/25/2019, opätovne domáhal určenia svojho otcovstva k maloletému rozhodnutím súdu. 22. S odvolacou námietkou navrhovateľa, že tento nebol súdom prvej inštancie informovaný o začatí konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. 8Pc/25/2019, sa odvolací súd nestotožnil, keď z relevantných zákonných ustanovení (Civilný mimosporový poriadok, Civilný sporový poriadok, Zákon o rodine) nevyplýva povinnosť súdu informovať účastníkov o tom, že sa na inom súde vedie súvisiace súdne konanie o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, a preto v danom prípade ani nemohlo dôjsť k procesnému pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd napokon nevzal do úvahy ani výhradu navrhovateľa, že súd prvej inštancie neoboznámil Okresný súd Bratislava I s existenciou okolností vylučujúcich otcovstvo E. K. k maloletému, ktoré vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 20.3.2019, sp.zn. 22C/11/2018, keďže toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z obsahu spisového materiálu je totiž zrejmé, že Okresný súd Bratislava I mal v čase vykonania súhlasného vyhlásenia matky a E. K. dňa 16.10.2020 vedomosť o vedení predmetného konania, keď súd prvej inštancie dňa 11.9.2020 Okresnému súdu Bratislava I na základe jeho žiadosti oznámil stav konania v prejednávanej veci a zároveň mu zaslal kópiu návrhu domnelého otca na začatie konania. 23. Na základe uvedeného odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a len v záujme formulačnej správnosti prijatého zastavujúceho výroku napadnutého rozhodnutia, toto podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že vo výroku svojho rozhodnutia zastavil konanie nielen o určenie otcovstva, ale aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého , ktoré je podľa § 110 C.m.p. zo zákona spojené s konaním o určení otcovstva ( navrhovateľ v podanom návrhu žiadal rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a jeho vyživovacej povinnosti k maloletému) . 24. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods.2 C.s.p., § 52 C.m.p. 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).