Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/4/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201386 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220201386.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: X. M., nar. XX.XX.XXXX, B. K., Z., zast. JUDr. Radka Paulínyová, advokát, Koceľova 17, Bratislava proti žalovanej: V. M., nar. XX.XX.XXXX, B.., Z., zast. JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 37, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/19/2020-196, zo dňa 09.12.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/19/2020-196 zo dňa 09.12.2020 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného oparenia tak, že nariadil toto neodkladné opatrenie: 1./ Súd ukladá povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie: B. Z., vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Z. II, okres Z. II, obec Z. - mestská časť B. Z., stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXXX na parcele číslo XXXX/X o výmere XX m2, popis stavby : B. hL., právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXXX je evidovaný na LV číslo XXXX, stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXXX na parcele číslo XXXX/X o výmereXXXmX, popis stavby: B. K., a umožnila užívanie 1 miestnosti na poschodí rodinného domu - spálňa o rozlohe 8m x 5m a na prízemí rodinného domu sociálne zariadenie s kúpeľňou a kuchyňu, ako aj chodby a schodište v rodinnom dome a odovzdala žalobcovi kľúče od tohto rodinného domu vrátane kľúčov od vstupnej brány do rodinného domu a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. II./ Súd ukladá povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie: B. Z., druh stavby - garáž, súpisné číslo XXXXX na parcele číslo XXXX/X o výmere XXX m2 a parcely registra " C" parcelné číslo XXXX/X o výmere XmX, parcelné číslo XXXX/X o výmere XX mX a odovzdala žalobcovi kľúče od garáže a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. 2. Okresný súd uznesenie odôvodnil tým, že žalobca vo veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktorá je vedená pod sp. zn. 21C/19/2020 navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa pôvodného návrhu: súd určuje, že žalobca je oprávnený výlučne užívať v rodinnom dome, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie B. Z., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX/X o výmere XX m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je zapísaná na LV XXXX, k.ú. B. Z. a parcele XXXX/X o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. B. Z., vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Z. II, pre okres Z. II, obec Z. - mestská časť, 1 miestnosť na poschodí rodinného domu - spálňu o rozlohe 8 m x 5 m a na prízemí rodinného domu spoločne so žalovanou je oprávnený užívať sociálne zariadenie s kúpeľňou a kuchyňou, ako aj chodby a schodište v rodinnom dome a to všetko do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 21C/19/2020, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou, ako bývalou manželkou bývali v rodinnom dome do času, keď ich manželstvo bolo rozvedené a následne sa žalobca snažil dohodnúť so žalovanou o vyporiadaní BSM z dôvodu, aby mal zabezpečené bývanie, keď nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti, v ktorej by mohol bývať a nemá finančné prostriedky, aby si mohol zabezpečiť iné bývanie. Po rozvode manželstva žalobca užíval v rodinnom dome výlučne iba spálňu na poschodí o rozlohe 8m x 5m a okrem toho sociálne zariadenie s kúpeľňou a kuchyňu na prízemí. Dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo to, že žalovaná sa snažila po rozvode, aby odišiel z rodinného domu a za tým účelom sa snažila vyprovokovať hádky, aby ju udrel, v dôsledku čoho by to zneužila na tvrdenie, že ju týra. Dňa 17.12.2019 žalovaná prišla ráno do izby, kde bol žalobca a odpojila z nabíjačky mobilný telefón vo vlastníctve žalobcu a ten mu zobrala a keď žalobca nechcel mať s ňou problémy, nezobral si od nej telefón násilím, ale išiel na políciu a podal trestné oznámenie, v ktorom opísal všetky skutočnosti, ktorými sa žalovaná snaží, aby odišiel z rodinného domu, čo sa stále opakovalo. Dňa 30.12.2019 doplnil žalobca trestné oznámenie na polícii o ďalšie skutočnosti. Okrem toho mu žalovaná zobrala televízor, ktorý mal v izbe. Žalobca bol dňa 24.02.2020 na návšteve u známej, kde bol napadnutý dvoma osobami, s ktorými bola aj jeho dcéra a boli mu spôsobené zranenia, z ktorých sa liečil vyše mesiaca, čo následne tiež oznámil na polícii a podal trestné oznámenie. S násilníkmi bola dcéra a asi o dvadsať minút po incidente prišla do bytu aj žalovaná so svojim priateľom a preto sa bál vrátiť do rodinného domu a odišiel bývať k priateľovi, ktorý mu umožnil, aby u neho prechodne býval, ale nemôže tam bývať natrvalo. Návrhom sa domáhal, aby mu žalovaná umožnila užívať jednu miestnosť, spolu so sociálnym zariadením a kuchyňou v rodinnom dome do právoplatného skončenia konania vo veci o vyporiadanie BSM. Podľa žalobcu je potrebná dočasná úprava pomerov strán z dôvodu, že i keď je rodinný dom napísaný na LV na žalovanú, tak patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako účastníkov tohto konania, pretože na jeho výstavbu dal peniaze, ktoré mal z prechádzajúceho manželstva a dom bol postavený aj z peňazí, ktoré patrili do BSM a bol dokončený po uzavretí manželstva so žalovanou. Okrem toho uhrádzal všetky poplatky, spojené s užívaním rodinného domu až do februára 2020. Významná je skutočnosť, že nemá kde bývať a preto žiada o vydanie neodkladného opatrenia a bez takejto úpravy pomerov strán nemôže v predmetnom rodinnom dome bývať, lebo mu v tom žalovaná bráni. 4. Predchádzajúcim rozhodnutím v danej veci, okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č.k. 21C/19/2020-72, zo dňa 19.05.2020 zamietol. Na základe podaného odvolania žalobcu, odvolací súd uznesením sp. zn. 14Co/95/2020-121, zo dňa 31.07.2020 uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že podľa obsahu spisu existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale s poukazom na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, podľa ktorého z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, v danom prípade žalobca uviedol, čoho sa domáha, ale neuviedol, akú povinnosť navrhuje žalovanej uložiť a ako treba upraviť práva a povinnosti strán sporu neodkladným opatrením a v návrhu iba žiadal určiť, že má právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Z dôvodu nesprávneho nezrozumiteľného a nevykonateľného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu, vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že okresný súd mal skúmať splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na ustanovenie § 326 a § 327 Civilného sporového poriadku. 5. Okresný súd návrh právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 2 písmeno d), § 326, § 328 Civilného sporového poriadku. 6. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že so žalobcom prezentovaného skutkového stavu zistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP. Žalobca osvedčil pnutie a nezhody medzi ním a žalovanou. Súd pri posudzovaní vzťahov medzi žalobcom a žalovanou skúmal splnenia zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 326 C.s.p. súd zistil, že návrh je dôvodný, nakoľko žalobcovi je bránené užívať predmetný rodinný dom v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe uvedených skutočností je možné ustáliť, že sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vo veci. 7. Proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná, v ktorom navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V podanom odvolané namietala, že tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosť - rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je pravdivá a žalobca riadnym relevantným spôsobom neosvedčil svoje vlastníctvo a jeho tvrdenie, že investoval prostriedky do rodinného domu nepreukázal. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia klamlivo opisuje domácnosť a rodinné vzťahy medzi stranami sporu a ich deťmi a účelovo simuluje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, vzhľadom na správanie žalovanej, ktorá sa mala snažiť, aby z rodinného domu odišiel a vyprovokovať hádky, ako aj to, aby ju žalobca udrel a tvrdil, že mu odpojila mobilný telefón z nabíjačky a že mu ukradla televízor. Žalobca sa snaží vykresliť, že konaním žalovanej je navodený stav, kedy on nemôže užívať svoje vlastníctvo, tzv. spoločnú vec. Opak je pravdou. Žalobca dlhodobo koná tak, aby znemožnil, sťažil užívanie rodinného domu súp. č. XXXXX, k.ú. B. Z. ostatným členom domácnosti a teda aj žalovanej. Žalobca dobrovoľne odišiel z nehnuteľnosti, prestal užívať nehnuteľnosť súp. č. XXXXX, garáž na podnikanie, k.ú. B. Z.. Žalobca žije dlhodobo so svojou priateľkou. Podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chce vytvoriť tlak na svoje deti a tým na žalovanú, z dôvodu záujmu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podľa svojich predstáv. Žalovaná tvrdila, že dlhodobo bola obeťou domáceho násilia, keď bola žalovaným fyzicky a psychicky týraná, dlhodobo bola žalobcom filmovaná, slovne napádaná, ekonomicky nestabilizovaná. Žalobca ju dlhodobo slovne aj fyzicky napádal a to aj pred maloletým synom a dospelou dcérou, ktorí odmietajú žiť s otcom v jednej domácnosti, pre jeho prístup k žalovanej a aj k nim. Žalobca nemal nikdy problém žalovanú napadnúť, nadával jej, zhadzoval ju pred ostatnými. Zakazoval jej vstupovať do nehnuteľnosti - garáže, ktorá bola v BSM, tiež jej zakazoval disponovať so spoločnými vecami, motorovými vozidlami a pod.. Žalovaná dlhodobo hradila náklady spojené so spoločným majetkom a snažila sa riešiť ich spoločné podnikanie v obchodnej spoločnosti DUPE, s.r.o., ale bezvýsledne. Viacnásobne bola riešená políciou a trestné oznámenia, ktoré podával žalobca, boli zamietnuté. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že mu ukradla mobilný telefón, ale vzala mu ho iba dočasne za účelom vymazania nahrávok, v ktorých bola ústrednou témou ona. Žalobca ju filmoval bez jej dovolenia v súkromí, v čase, keď predpokladala, že je nahrávaná žalobcom napríklad pri prezliekaní a pod., napriek tomu, že požiadala žalobcu, aby ju nefilmoval, vysmieval sa jej, že ešte len uvidí, kde použije jej videá. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že on uhrádza náklady na spoločnú domácnosť a neplnil si riadne vyživovaciu povinnosť voči deťom a nestaral sa o ne. Na strane žalobcu tak neexistujú dôvody, pre ktoré by bolo potrebné neodkladne upraviť vzťahy medzi stranami sporu a nepreukázal, že mu hrozí ujma a neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy. Žalobca neužíva rodinný dom od februára 2020, kedy sa presťahoval k svojej partnerke pani X. na adresu T. XXX, W. pri Z.. Zámok na rodinnom dome žalovaná vymenila až po dlhšom čase, pretože všetky nehnuteľnosti boli otvorené a v garáži sa nachádza majetok spoločnosti DUPE, s.r.o.. Žalobca nemá reálny záujem o užívanie nehnuteľnosti, len záujem o vyvolávanie strachu, či obáv rodinných príslušníkov. 8. Súd prvej inštancie tak nesprávne vyhodnotil konanie žalobcu, ktorý nemá reálny záujem o užívanie nehnuteľností, tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale do predmetných nehnuteľností vstupuje výlučne v snahe vyvolať konflikt, kriminalizovať žalovanú, či plnoletú dcéru, zastrašovať rodinných príslušníkov žalovanej. Jediným jeho záujmom je využitie tlaku na žalovanú a deti, z dôvodu urýchleného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie a aj odvolací súd konanie žalobcu prehliadol, pričom žalovaná hodnoverne preukázala skutočnosti, osvedčujúce nedôvodnosť neodkladného opatrenia, keďže žalobca dobrovoľne nehnuteľnosti tvoriace predmet bezpodielového spoluvlastníctva neužíva, násilne sa domáha vstupu do nehnuteľností za účelom vyvolávania konfliktov a kriminalizovania žalovanej, či dcéry, čo má negatívny dopad na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého syna, či samotnej plnoletej dcéry, trpiacej ťažkou psychickou diagnózou. Návrh žalobcu ako i jeho správanie, je v rozpore s dobrými mravmi, je nevyspytateľné a nevhodné. Žalobca sa aj počas rozvodu manželstva v predmetnom rodinnom dome správal k žalovanej aj ostatným členom rodiny nevhodne, v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine. Z uvedených dôvodov navrhla žalovaná uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 9. Žalobca sa podaním zo dňa 20.01.2021 k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že navrhol uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť, pretože súd mal dostatočne preukázaný skutkový stav, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Tvrdené skutočnosti zo strany žalobcu boli osvedčené predloženými dôkazmi a k jednotlivým tvrdeniam v podanom odvolaní zo strany žalovanej, ohľadne ich spolužitia, vedenia spoločnej domácnosti a jej financovania, starostlivosti o deti a spoločnú domácnosť, ako aj vzájomné nezhody uviedol vo svojom vyjadrení. Poukázal najmä na to, že pokiaľ ide o preukázanie finančných prostriedkov, ako aj práce na rodinnom dome, k tomu predložil čestné prehlásenia a k tvrdeniam žalovanej, ktorá svojim vyjadrením sa ho snaží vykresliť ako tyrana, ktorý nakoniec dobrovoľne odišiel zo spoločnej domácnosti uviedol, že to je absurdné, pretože ak by sa k nej správal zle, žalovaná by určite podala trestné oznámenie, prípadne by vyhľadala lekárske ošetrenie. Jej tvrdenia sú preto len výmyslom a bol to on, kto sústavne musel čeliť vyhrážkam bývalej manželky, vulgarizmom, ponižovaniu a osočovaniu, často za prítomnosti detí, čo bolo aj dôvodom, prečo bol nútený vo februári 2020 sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti na adresu PF.. Neistota a psychický nátlak zo strany žalovanej boli už neznesiteľné, začal mať zdravotné problémy, bolievala ho hlava, zvýšil sa mu tlak, ako aj iné. Žalovaná účelovo manipulovala deti proti nemu a jej jediným zámerom bolo nasťahovať si milenca pána L. G. do spoločnej domácnosti a jeho týmto spôsobom vyhnať. Až do toho času mal s deťmi nadštandardný vzťah, trávili spolu veľa času a boli kamaráti. Nikdy im neublížil slovne, ani fyzicky, deti nadovšetko miluje, ale nemá možnosť vzťah s nimi napraviť, pretože mu žalovaná bráni pri vstupe do rodinného domu, garáže, ako aj na pozemok. Žalovaná mu upiera právo užívať spoločný majetok, sama uvádza že vymenila zámok na rodinnom dome a garáži, kľúče mu doteraz neodovzdala. O umožnenie vstupu do rodinného domu viackrát žalovanú žiadal, ale ona mu to odmieta, ignoruje jeho prosby a argumenty. Rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť, pretože súdu zaslal úpravu petitu, ktorou sa pôvodný účel žalobcu nemení a úpravou petitu sa nemenia podstatné skutočnosti, potrebné preukázať pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré po upresnení petitu žalobca žiadal nariadiť v tomto znení: 10. Súd ukladá povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie: B. Z., vedené katastrálnym odborom T. úradu Z. II, okres Z. II, obec Z. - mestská časť B. Z., stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXXX na parcele číslo XXXX/X o výmere XX m2, popis stavby: B. K. právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXXX je evidovaný na LV číslo XXXX, stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXXX na parcele číslo XXXX/X o výmere lXX m2, popis stavby : B. K. umožnila užívanie 1 miestnosti na poschodí rodinného domu - spálňa o rozlohe 8m x 5m a na prízemí rodinného domu sociálne zariadenie s kúpeľňou a kuchyňu, ako aj chodby a schodište v rodinnom dome a to všetko do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Bratislava II vedená pod č.k. 21C/19/2020, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súd ukladá súčasne povinnosť žalovanej odovzdať žalobcovi kľúče od tohto rodinného domu vrátane kľúčov od vstupnej brány do rodinného domu a to všetko do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Bratislava II vedená pod č.k. 21C/19/2020, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súd ukladá povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti zapísanej na L V č. XXXX, katastrálne územie: B. Z., druh stavby - garáž, súpisné číslo XXXXX na parcele číslo XXXX/ X o výmere XXX m2 a parcely registra „ C" parcelné číslo XXXX/X o výmere XmX, parcelné číslo XXXX/X o výmere XX mX a to všetko do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Bratislava II vedená pod č.k. 21C/19/2020, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súd ukladá súčasne povinnosť žalovanej odovzdať žalobcovi kľúče od garáže a to všetko do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Bratislava II vedená pod č.k. 21C/19/2020 o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. 11. Žalobca tvrdil, že súd správne vychádzal pri vydaní neodkladného opatrenia zo záveru Krajského súdu Bratislava v rozhodnutí sp. zn. 14Co/95/2020, že je potrebné rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Žalovaná sa snaží umelo vytvoriť dojem, že predmetné podmienky tu nie sú, pričom sa neštíti využiť na to obe deti. Skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní sú vykonštruované s jediným cieľom, vylúčiť ho z akéhokoľvek užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie B. Z. a na LV č. XXXX, k.ú. B. Biskupice, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a ktoré sú predmetom konania vo veci vedenej na Okresnom súde Ba II č.k. 21C /19/2020 o vyporiadanie BSM . Ďalej uviedol, že je pravdou, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. B. Z. nadobudli počas trvania manželstva. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX - rodinný dom, k.ú. B. Z. počas trvania manželstva do svojho výlučného vlastníctva preto, že rekonštrukcia rodinného domu sa vykonala z finančných prostriedkov získaných od jej rodičov a úspor, ktoré si vytvorila pred manželstvom, čo žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobca tvrdil, že on disponoval finančnými prostriedkami, ktoré získal z vyporiadania BSM z predchádzajúceho manželstva vo výške cca 350 000,- Sk a tieto všetky investoval do stavby rodinného domu na LV č. XXXX, garáže na LV č. XXXX a tiež do rodinného domu rodičov žalovanej. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 13. Odvolací súd predchádzajúcim rozhodnutím zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorý predtým, ako rozhodol o návrhu, neskúmal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 Civilného sporového poriadku. Toto ustanovenie upravuje náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, v zmysle ktorých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo predčasné, keď okresný súd sa nezaoberal splnením zákonných podmienok prípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 327 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 326 ods. 1 a § 325 ods. 2 tohto zákona. Povinnosťou okresného súdu bolo predovšetkým zaoberať sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a splnením predpísaných zákonných náležitostí pre rozhodnutie a až potom skúmať dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade žalobca, ako navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu uviedol uvedené náležitosti, hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ale z návrhu nevyplývala povinnosť, ktorú navrhuje druhej strane uložiť tak, aby bol splnený účel neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu v zmysle ustanovenia § 327 C.s.p. je odmietnuť návrh, ak neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Súd mal tak najskôr skúmať splnenie zákonných náležitostí návrhu podľa § 326 C.s.p. a odmietnuť návrh, ktorý neobsahoval presný, určitý a zrozumiteľný petit a z ktorého nebolo zrejmé, čoho sa žalobca domáhal v pôvodnom návrhu. Pokiaľ však po zrušení uznesenia odvolacím súdom, žalobca upresnil petit návrhu a presne určil, čoho sa domáha, okresný súd nepostupoval podľa § 326 C.s.p., ale vyhovel návrhu a nariadil navrhované neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanej pokiaľ ide o pôvodný návrh, ktorý bol doplnený aj o ďalší výrok, týkajúci sa garáže. Rozhodol, že ukladá povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, . stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXXX na parcele číslo XXXX/X o výmere XXmX, aby žalobcovi umožnila užívanie 1 miestnosti na poschodí rodinného domu - spálňa o rozlohe 8m x 5m a na prízemí rodinného domu sociálne zariadenie s kúpeľňou a kuchyňu, ako aj chodby a schodište v rodinnom dome a to všetko do právo platného skončenia konania vedeného na OS Bratislava II vedená pod č.k. 21C/19/2020, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súd uložil súčasne povinnosť žalovanej odovzdať žalobcovi kľúče od tohto rodinného domu vrátane kľúčov od vstupnej brány do rodinného domu a to všetko do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Bratislava II vedená pod č.k. 21C/19/2020, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Ďalej súd ukladá povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi do nehnuteľnosti zapísanej na L V č. XXXX, katastrálne územie : B. Z., druh stavby - garáž, súpisné číslo XXXXX na parcele číslo XXXX/X o výmere XXX mX a parcely registra „ C" parcelné číslo XXXX/X o výmere XmX, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXmX a to všetko do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Bratislava II vedená pod č.k. 21C/19/2020, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súd ukladá súčasne povinnosť žalovanej odovzdať žalobcovi kľúče od garáže a to všetko do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Bratislava II vedená pod č.k. 21C/19/2020 o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. 14. Z obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca žiadal, aby súd určil, že je oprávnený užívať predmetnú nehnuteľnosť, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu aj žalovanej, do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 21C/19/2020 o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. 15. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. 16. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 17. Z opisu skutkového stavu mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené a je vedené konanie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21C/19/2020, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami spochybnené. V tomto konaní žalobca tvrdil, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal žalobca, aby súd určil, že je oprávnený užívať predmetnú nehnuteľnosť tak, ako je uvedené v návrhu. Ako skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana uviedol, že z opísaných dôvodov je zrejmé, že zo strany žalovanej sú preukázané úkony, smerujúce k znemožneniu užívať predmetný rodinný dom (výmena zámku na dverách a podobnes), žalobca sa domnieva, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade trvá protiprávny stav, spočívajúci v zamedzení užívania predmetného rodinného domu. 18. S poukazom na osvedčenie, či tu existuje resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že žalobca v predmetnej veci osvedčil a preukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko žalovaná mu bráni v užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve. 19. V súvislosti s predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. 20. Tieto nezhody sa môžu týkať napríklad rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícií s vecou, alebo vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Nezhody môžu vznikať nielen za trvania manželstva a existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vysporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovená v § 149 ods. 4. 21. V uvedených prípadoch môže každý z manželov podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. Ak návrh smeruje k úprave užívania spoločnej veci, treba v ňom presne vyjadriť jeho rozsah. Návrh možno formulovať aj tak, aby súd rozhodol o striedaní sa v užívaní spoločnej veci alebo žiadať o nahradenie chýbajúcej vôle jedného z manželov pri zamýšľanom právnom úkone (§ 229 CSP). Pri tomto rozhodovaní sa opäť uplatňuje konštrukcia, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Vzťahy medzi manželmi možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním neodkladného opatrenia (§ 325 CSP). Pri jeho vydaní treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Nemožno však, a to ani výnimočne, vydať neodkladné opatrenie takého obsahu, ktorým by bol jeden z manželov z užívania veci dočasne vylúčený. Preto aj v danom prípade je potrebné, aby nehnuteľnosť mali možnosť užívať obaja bývalí manželia a práve z toho dôvodu žalobca podal predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože mu v tom žalovaná bráni. 22. Odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) splnené boli, nakoľko predmetom sporu vo veci samej je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej bude riešená aj otázka ďalšieho vlastníctva spoločného majetku bývalých manželov a aj vzťah k nehnuteľnosti, ktorého obsahom je aj riešenie otázky o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci, a to k rodinnému domu. 23. Okresný súd zistil, že žalobca osvedčil v minimálnej miere pnutie a možné nezhody medzi ním a žalovanou a práve nezhody bývalých manželov ohľadne užívania nehnuteľnosti, odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. V takomto prípade navrhovateľ neodkladného opatrenia môže tiež žiadať, aby súd upravil rozsahu užívania nehnuteľnosti zo strany obidvoch manželov, resp. bývalých manželov, pokiaľ sa nedokážu o tom dohodnúť. V danom prípade žalobca musel žiadať, aby súd uložil žalovanej povinnosť umožniť mu užívanie a vstup do nehnuteľnosti, ktorú nemá vôbec možnosť užívať. 24. V danom prípade žalobcas, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčil svoj nárok voči žalovanej, z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z obsahu spisu a predložených listín vyplýva, že strany sporu, ako bývalí manželia sa nedokážu dohodnúť pri riešení otázky o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nerieši otázku, kto je, resp. bude oprávnený (ktorý z bývalých manželov) naďalej užívať rodinný dom a kto bude musieť dom vypratať, pretože túto otázku vyrieši príslušný súd pri rozhodnutí o vyporiadaní BSM. Za danej situácie je významné, že nehnuteľnosť patrí do BSM a preto pokiaľ žalovaná vyzvala žalobcu (vymenila zámky na dverách domu a neumožňuje mu vstup do nehnuteľnosti), aby odišiel z rodinného domu, tvrdila že nemá právo tam bývať, čo odôvodňuje situáciu, že by mal byť z užívania rodinného domu vylúčený, tento stav je nutné upraviť navrhovaným neodkladným opatrením. Práve tvrdenie žalobcu a jeho obava z vypratania rodinného domu, na základe výzvy a hrozby zo strany žalovanej, ktorá mu bráni vstúpiť do rodinného domu a tento riadne užívať, bolo dôvodom podania jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj preto, že nemá zabezpečené bývanie ako sám uvádza. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že vlastnícke a užívacie práva, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami resp. právami. Tvrdenie žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podporené aj odvolaním žalovanej, ktorá potvrdila nezhody medzi bývalými manželmi tým, že uviedla, že dlhodobo bola obeťou domáceho násilia, keď bola žalovaným fyzicky a psychicky týraná, dlhodobo bola žalobcom filmovaná, slovne napádaná, ekonomicky nestabilizovaná. Žalobca ju dlhodobo slovne aj fyzicky napádal a to aj pred maloletým synom a dospelou dcérou, ktorí odmietajú žiť s otcom v jednej domácnosti, pre jeho prístup k žalovanej a aj k nim. Žalobca nemal nikdy problém žalovanú napadnúť, nadával jej, zhadzoval ju pred ostatnými. Nezhody medzi stranami sporu, bývalými manželmi boli preukázané z obidvoch strán. Žalobca preto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaná nesúhlasila s návrhom, ale nedokázala sa dohodnúť o spôsobe užívania nehnuteľností a tak bol daný dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a odvolanie žalovanej nebolo dôvodné, keď nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu, ale sama tvrdila, že dohoda so žalobcom nie je možná a ani nenavrhla riešenie do času, kým súd vo veci právoplatne rozhodne. 25. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).