Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/209/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205846 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220205846.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Š. C., D. W. XX.XX.XXXX, H. N.: U. XX, N., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: O.. O. C., D. W. XX.XX.XXXX, H. N.: U. XX, N., H..Č.. N. R. XX, N., zastúpená advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, so sídlom: Trenčianska 57, Bratislava, a otca: F. P., D. W. XX.XX.XXXX, H. N.: U. XX, N., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. novembra 2020, č.k. 11P/144/2020 - 39, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. novembra 2020, č.k. 11P/144/2020 - 39 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 10.11.2020, č. k. 11P/144/2020-39, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú Š. do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 500,- € mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s otcom maloletej nie sú manželia. Od roku 2011 bývali v spoločnej domácnosti, v byte na U. X., ktorý je v osobnom vlastníctve otca maloletej. Matka sa po 13 rokov komplikovaného spolužitia odsťahovala zo spoločnej domácnosti potom, čo ju otec k tomuto kroku donútil. Matka sa spolu s maloletou presťahovala do prenajatého bytu na Záhradníckej ulici. Rodičia maloletej mali pred narodením dieťaťa dlhodobý partnerský vzťah, ich partnerské spolužitie prakticky od počiatku sprevádzali verbálne, emocionálne aj psychické útoky zo strany otca, ktoré sa opakovali v nepravidelných cykloch. Otec si svoju dominantnú pozíciu vynucoval svojou agresívnou povahou, dominantným správaním, ale aj lepšou finančnou situáciou v porovnaní s matkou, a faktom, že bývali v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Ďalším problémom bolo podľa matky pravidelné požívanie alkoholu a marihuany otcom. Matka znášala tento nerovnocenný vzťah, snažila sa byť v záujme udržania rodiny vo vzťahu k útokom pasívna, veľakrát dávala otcovi za pravdu, len preto, aby sa upokojila situácia. Po narodení maloletej bola ochotná sa otcovi ešte viac podriadiť. Keď sa agresivita otcových útokov medzi rokmi 2014 a 2016 neúmerne zvýšila, matka riešila situáciu tak, že spolu s maloletou dvakrát opustila spoločnú domácnosť, avšak po krátkej chvíli sa zasa vrátila. Istý čas dokonca zvažovala pobyt v azylovom domove. Otec sa agresívne prejavoval aj voči maloletej, keď na ňu bez zjavnej príčiny nakričal - aj vulgárne - a bol na ňu neprimerane prísny a následne odmeraný. Matka sa rozhodla definitívne ukončiť vzťah s otcom po útoku, ktorého svedkami mali byť aj ich spoloční známi, kedy otec matke vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a dal jej ultimátum, aby sa z bytu odsťahovala. Dňa 01.10.2020 sa obaja rodičia zúčastnili stretnutia v mediačnej kancelárii - PhDr. Miroslavy Kristínovej Wieckowskej, za účelom uzatvorenia dohody o starostlivosti o maloletú. Obaja rodičia sa zhodujú na tom, že ich vzťah je nefunkčný. Otec na mediácii uviedol, že nepopiera, že ich spoločný život bol komplikovaný a konfliktný, vzťah nefunkčný a už pred 4 rokmi navrhoval, aby sa rozišli. K uzatvoreniu rodičovskej dohody napokon nedošlo, pretože sa otec domáhal, aby mali striedavú starostlivosť o maloletú. Podľa matky je striedavá starostlivosť o maloletú neakceptovateľná. Matka je presvedčená, že starostlivosť o maloleté dieťa zo strany otca jednoducho nie je zlučiteľná s jeho súčasnou životosprávou, jeho neschopnosťou postarať sa o maloletú a jeho nevypočítateľnou povahou, ktorá je ovplyvnená jeho závislosťou na návykových látkach. Čo sa týka výživného, matka uviedla, že je aktuálne zamestnaná ako pracovníčka Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 826,47 €, inými príjmami nedisponuje a nevlastní nijakú nehnuteľnosť. Aby matka mohla toho času vyplatiť všetky náklady na domácnosť a stravu, je nútená si požičiavať finančné prostriedky. Otec v súčasnosti pôsobí ako scenárista a podnikateľ, jeho priemerný čistý mesačný zárobok nepozná, ale odhaduje, že sa pohybuje okolo 2.000,- € až 4.000,- €; okrem toho je otec vlastníkom bytu na U. XX a bytu na Vajnorskej ulici 12, ktorý prenajíma. Mesačné výdavky na maloletú Š. vyčíslila matka nasledovne: strava 120,- €, nájom 260,- €, drogéria 30,- €, ošatenie a obuv 50,- €, električenka 13,45 €, výdavky na zdravotnú starostlivosť 20,- €, záujmy a školské potreby 30,- €, mobilný telefón 20,- €, t.j. 500,- až 600,- €. K plneniu vyživovacej povinnosti otcom matka uviedla, že otec „si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, tzn. že neprispieva na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a matka nie je samostatne schopná zabezpečiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa výlučne z vlastných príjmov“. Vydanie neodkladného opatrenia, ktorým bude upravený výkon rodičovských práv a povinností na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, odôvodnila matka potrebou stabilizácie pomerov maloletej. 3. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. 27P/145/2020 vedie konanie vo veci samej začaté na návrh matky, doručený súdu dňa 26.10.2020, ktorým navrhuje upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletej Š.. Žiada pritom zveriť maloletú Š. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi žiada uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- € mesačne na bežné výživné počnúc dňom 01.10.2020 a tiež sumou 500,- € mesačne na tvorbu úspor maloletej. Úpravu styku otca s maloletou nenavrhuje. 4. Zo spisu súdu prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 27P/149/2020 súd zistil, že otec podal dňa 04.11.2020 na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Š.. Podaným návrhom žiada zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a výživné sa neurčí. V návrhu otec o.i. poukázal na dohodu o striedavej osobnej starostlivosti uzavretú v rámci mediácie a uviedol, že odo dňa uskutočneného mediačného stretnutia, t.j. od 01.10.2020 si rodičia maloletú Š. striedajú podľa tejto dohody. Zároveň v návrhu otec poukázal na to, že odo dňa odsťahovania matky zo spoločnej domácnosti rodičia fungujú v starostlivosti o maloletú, na základe dohody, ktorá vyhovuje maloletej, ako aj obom rodičom. Medzi rodičmi ohľadne striedania nedochádza ku konfliktom a plynulo zabezpečujú starostlivosť o maloletú. Jediný konflikt, ktorý medzi sebou rodičia majú, sa týka konania matky, ktorá sa chce s maloletou odsťahovať do Nemecka. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods.1, § 325 ods.1, § 329 ods.1 CSP § 2 ods. 1, § 366 CMP a vecne tým, že v konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Zároveň z návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorý je na súde prvej inštancie vedený pod sp. zn. 27P/149/2020 vyplynulo, že na mediácii dňa 1.10.2020 bola rodičmi predbežne dohodnutá striedavá osobná starostlivosť o maloletú, ktorá sa od uskutočneného mediačného stretnutia aj realizuje v týždenných intervaloch. Maloletá sa tak fakticky nachádza v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to na základe nimi dohodnutej úpravy výkonu starostlivosti o maloletú. Starostlivosť o maloletú, ako aj jej výživa je teda zo strany obidvoch rodičov riadne zabezpečovaná, otec aj matka majú záujem sa podieľať na výchove svojej dcéry, tráviť s ňou čo najviac času. Hoci z návrhu matky je zrejmé, že rodičia spolu nežijú a sú medzi nimi názorové nezhody, nevyplýva z neho, že by starostlivosť o maloletú alebo jej výživa bola zo strany otca zanedbávaná, a teda, že sú ohrozené práva a záujmy dieťaťa. Až v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t.j. ktorý z rodičov, resp. či obaja rodičia spĺňajú predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, príjmové, výdavkové a majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti, ako aj odôvodnené potreby maloletej tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Rovnako to platí pre oprávnenie oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, ktoré naviac vyplýva priamo zo zákona (§ 31 a § 32 Zákona o rodine), a nie je preto potrebné neodkladným opatrením duplikovať daný stav. 6. Pre úplnosť súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. Podľa tvrdení matky v návrhu sa otec na výžive maloletej „nepodieľa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov“, pričom ona nie je samostatne schopná zabezpečiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa výlučne z vlastných príjmov. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb (teda nie všetkých odôvodnených potrieb) oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, ako aj na obsah predbežnej rodičovskej dohody uzavretej dňa 1.10.2020 v rámci mediácie, na základe ktorej sa maloletá fakticky nachádza v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že podmienky na určenie vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením nie sú splnené. Napokon ani samotná matka v návrhu netvrdila, že výlučne ona sa stará o maloletú, a že otec si vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej; matka tvrdila iba to, že otec si túto povinnosť neplní podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom ona sama nie je schopná zabezpečovať odôvodnené potreby maloletej v plnom rozsahu. Ak sa navyše realizuje striedavá osobná starostlivosť tak, ako sa rodičia dohodli na mediácii, a ako to tvrdil aj otec v návrhu vedenom pod sp. zn. 27P/149/2020, tak sa otec na výžive maloletej podieľa (prinajmenšom v zákonom predpokladanej nevyhnutnej miere) aj v rámci poskytovania osobnej starostlivosti maloletej v týždňových intervaloch. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že matka nepreukázala, že záujem maloletej vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov, súd prvej inštancie jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. Popritom však neostalo bez pozornosti súdu, že medzi rodičmi sú nezhody a vzhľadom k vypätej situácii je maloletá vystavovaná emočnému stresu, čo musí mať negatívny vplyv na jej psychický vývin. Je teda v záujme maloletej a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie záverom považoval za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia uviedol, že dôrazne apeluje na matku a otca, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj svojej dcéry, snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej porozchodovej životnej situácie, reagovali rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou s tým, že obom rodičom možno len odporúčať, aby pokračovali v mediácii. 7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, pričom svoje odvolanie odôvodnila ustanovením § 62 ods. 1 CMP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka v rámci svojho odvolania zdôraznila, že vo svojom návrhu okrem iného uviedla, že sa u otca maloletej počas ich spolužitia v spoločnej domácnosti prejavovala jeho agresívna a výbušná povaha, veľakrát aj vo vzťahu k maloletej, kedy na ňu bez zjavnej príčiny nakričal aj vulgárne, bol na ňu neprimerane prísny a následne odmeraný. Podľa navrhovateľky je striedavá starostlivosť o maloletú neakceptovateľná. Navrhovateľka je presvedčená, že starostlivosť o maloleté dieťa zo strany odporcu jednoducho nie je zlučiteľná s jeho súčasnou životosprávou (v umeleckej brandži funguje v rámci obráteného denného resp. nočného cyklu, t.j. pracuje v noci a cez deň spí), jeho neschopnosťou postarať sa o maloletú a jeho nevypočítateľnou povahou, ktorá je ovplyvnená závislosťou na návykových látkach. Napriek tomu súd prvej inštancie návrh na neodkladné opatrenie zamietol. V odôvodnení súd okrem iného konštatoval, že :„V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasahovala do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Zároveň z návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorý je na súde prvej inštancie vedený pod sp. zn. 27P/149/2020 vyplynulo, že na mediácii dňa 1.10.2020 bola rodičmi predbežne dohodnutá striedavá osobná starostlivosť o maloletú, ktorá sa od uskutočneného mediačného stretnutia aj realizuje v týždenných intervaloch." S vyššie citovaným zdôvodnením uznesenia súdom prvej inštancie sa matka nemôže stotožniť. Predovšetkým má za to, že predložené zápisy z mediácie, kde by sa rodičia dohodli o striedavej starostlivosti nie sú podpísané. Podľa vyjadrenia matky sa s mediátorkou o striedavosti sa iba rozprávali, ako by mohla vyzerať, no na záver nič nepodpisovala, iba záznam z mediácie, čo ona za dohodu nepovažovala. Aj v dodatočnej komunikácii mediátorka matku uisťovala, že nebola uzatvorená dohoda o striedavej starostlivosti... Vo vyjadrení matky zo dňa 30.11.2020 ( viď príloha) sa matka k súčasnému stavu vyjadrila nasledovne: „Skutočnosť, že dcéra je momentálne v striedavej starostlivosti je tá, že som sa bála otcovi dcéru nedávať hlavne kvôli jeho agresívnej povahe, kedy by mohol robiť problémy, zobrať dcéru na ulici, kričať pred školou a podobne, čo by na dieťa nemalo dobrý vplyv. Jeho agresívna povaha a z toho vyplývajúce dlhoročné týranie boli dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Jeho agresivita nepozná hraníc, správal sa tak k matke aj pred dcérou. Takisto matka uviedla, že nemala v úmysle brániť dcére stretávať sa s otcom. Ani počas mediácie so striedavou starostlivosťou nesúhlasila, táto možnosť jej bola nanucovaná zo strany otca i mediátorky, ktorí zneužili jej emocionálne rozpoloženie. O striedavosti sa iba rozprávali, ako by mohla vyzerať, no na záver nič nepodpisovala, iba záznam z mediácie, čo matka za dohodu nepovažovala. To, že dcéru nechala v týždňových intervaloch otcovi bola aj skúška, ako to otec aj dcéra zvládnu. Dnes je presvedčená, že otec nie je schopný sa vzhľadom na jeho životný štýl a požívanie omamných látok a alkoholu o dieťa riadne postarať. Z rozhovoru s dcérou o jej pobyte u otca vyplynulo, že otec počas víkendov doobeda spí, keďže je hore celé noci až do rána, väčšinou pod vplyvom alkoholu a dieťa je tým pádom bez dozoru. Dcéra vstáva okolo šiestej, pol siedmej, otec jej ráno urobí mlieko a ide spať. Podľa vyjadrenia dcéry, ako aj z jej sledovania otcovho messengera na facebooku, kde sa ukazuje jeho prítomnosť na tejto sieti, ktorú navštevuje prakticky stále vyplýva, že vstáva okolo desiatej až jedenástej. Toto sa dialo aj počas ich spoločného života, keď cez prázdniny musela chodiť do práce a on bol s dcérou doma. Niekoľkokrát sa stalo, že jej ani nezdvíhal telefón a ona zo strachu, že sa niečo stalo musela ísť domov skontrolovať situáciu. Počas tohto času bola dcéra bez dozoru a niekoľkokrát sa stalo, že na zazvonenie poštárky jej sama otvorila dvere. To, že otec nezľavil z tohto životného štýlu ani v tejto situácii, keď má dieťa na starosti sám po celý týždeň, a teda by mal na dieťa dávať pozor je potvrdením, že nie je ochotný, a ani schopný sa samostatne o dieťa starať. Matka uviedla, že jej ďalšie obavy súvisia s otcovým už spomenutým životným štýlom. Pod zámienkou, že celú noc pracuje pravidelne každodenne užíval marihuanu počas celých 13 rokov ich spolužitia a pH alkohol. Keď ráno chodievala budiť dcéru do školy, okolo šiestej, väčšinou ho našla späť za stolom, úplne na mol, všade zápach a fľaše. Vždy sa ho snažila ešte pred zobudením dcéry dostať do postele a vyvetrať, aby ho dcéra v takomto stave nevidela. Až potom matka išla zobudiť dcéru. Veľakrát jej za to nadával nedbajúc na to, že sa dcéra môže zobudiť každú chvíľu a byť svedkom týchto výstupov. Pre tieto skutočnosti má skutočné obavy o zdravie a psychiku dcéry, ktorá býva často bez dozoru a takisto je vystavená zoči voči agresívnemu a opitému človeku, u ktorého nie je isté, kedy sa začne agresívne správať aj k nej, bez toho, aby mohla odísť alebo bola bez dozoru inej dospelej osoby. Z rozprávania jej dcéry tiež vyplýva, že do školy chodia tesne pred zvonením. Po ostatných dvoch týždňoch striedavej starostlivosti na dcére matka badá zmeny správania, keď príde k nej je drzá, urážlivá, nakoniec plačlivá. Nevie sa sústrediť na úlohy a učenie. Trvá pár dní, kým sa znovu upokojí. Matka uviedla, že vidí, že so situáciou sa nevie vyrovnať, hovorí, že už v nedeľu pred pondelkom, kedy si ju striedajú je nervózna a musí už myslieť na to, že zajtra pôjde zase inam. Naposledy bola neumytá, s mastnými vlasmi a špinavým rúškom. Otec jej síce nakupuje hračky a oblečenie, ale podstatnejšie veci ako zimnú obuv alebo zimné oblečenie už nekupuje a necháva to jej. Takisto chodí s malou na výlety, z ktorých si robí fotografie aby, ako sa sám vyjadril, ich mohol použiť na súde a ukázať, ako sa o dcéru stará. Čo sa týka školy, otec doposiaľ nejavil záujem o to, ako dcéra zvláda situáciu v škole, ako sa prejavuje, či na nej badať nejaké známky, že sa v rodine niečo deje, a nikdy sa o tom ani neinformoval. Matka uviedla, že pani učiteľku oslovila s návrhom na konzultáciu, keďže chcela vedieť ako dcéra v škole prospieva, či sa na nej neprejavujú známky stresu z celej situácie. Dňa 22.09.2020 jej pani učiteľka posla pozvanie na konzultáciu cez zoom. Konzultácia prebehla 23.9.2020 o 15:00 v rámci riadnych konzultačných hodín. Počas tejto konzultácie jej učiteľka povedala, že deň predtým, keď prišiel otec do školy, začal robiť problémy a osočovať matku, následne napísal učiteľke email, v ktorom ju informuje o ich osobných problémoch a takisto obviňuje matku, že chce dieťa uniesť. Na dcéru sa v emaily nepýta vôbec. Učiteľka na tento email neodpovedala, pretože osobné veci rodičov učitelia neriešia. Navrhla mu, aby ju kontaktoval v rámci konzultačných hodín, kde mu je ochotná podať informácie o dcére. O konzultáciu nepožiadal. Neskôr, keď mali dištančné rodičovské združenie a došlo k chybe kódu, potrebného k spojeniu, ktorý bol zaslaný všetkým rodičom a následne zaslaný aj správny kód, ktorý otec, ako tvrdí, nedostal (takže prvý dostal a druhý nie?) a on sa na rodičovské nepomohol napojiť, obvinil matku aj učiteľku z toho, že sa dohodli neposkytovať mu informácie o dcére. Následne poslal aj sťažnosť na pani riaditeľku. Vysvetlenie o technickej chybe neprijal a naďalej konšpiroval. Ani v tomto okamihu nepožiadal o konzultáciu v rámci konzultačných hodín, kde by všetky informácie o dcére dostal. Tento jeho výmysel o nejakej dohode medzi matkou a učiteľkou a jeho nezáujem o dcéru z vlastnej iniciatívy len potvrdzuje, že mu ide iba o osočovanie matky, o ktorej si vymýšľa a obviňuje ju z bránenia informovania o dcére v škole. Neváha obviňovať aj učiteľku a riaditeľku bez toho, aby si uvedomil, že to môže nepríjemne vplývať na dcéru. On sám však skutočný záujem o tieto informácie nemá, pretože keby mal, dohodne si riadnu konzultáciu. Až tento (26.11.2020) týždeň, keď učiteľka vyzvala rodičov na konzultácie v rámci polročnej klasifikácie o konzultáciu prvý raz požiadal. Po ostatnom týždni u otca tiež dcéra dostala prvýkrát od začiatku školského roka o stupeň zhoršenú známku z testu z opakovania učiva, čo môže naznačovať, že sa otec dcére nevenuje ani v rámci prípravy do školy alebo, že je nepozorná a nesústredená viac ako zvyčajne. Matka uviedla, že jej dôvody na zverenie dcéry do jej starostlivosti sú odôvodnené, pretože sa bojí o zdravie a psychický vývoj dcéry, ktorá celý týždeň trávi v byte s agresívnym alkoholikom, ktorý sa o ňu zaujíma iba z vypočítavosti a pomsty matke, ktorá ho opustila, ale skutočný záujem nejaví. Matka v rámci svojho odvolania poukázala na to, že Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „CMP") definuje v prvých štrnástich článkoch základné zásady a princípy, na ktorých spočíva tento zákon a tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy CMP. Základné princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť, pričom je definovaný aj princíp materiálnej pravdy ako nosný princíp mimosporového konania, v zmysle ktorého je súd povinný ex offo zistiť skutočný stav veci, nielen stav tvrdený účastníkmi. Matka poukázala na to, že je toho názoru, že aj v rámci odvolacieho konania vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je možné predkladať nové dôkazy pre posúdenie veci, aby prípadne odvolací súd posúdil oprávnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a sám vo veci rozhodol. Taktiež je možné vyžiadať si správu od kolízneho opatrovníka, ktorý by mal prešetriť pomery v rodine maloletého dieťaťa. Podľa opakovaných vyjadrení matky, je tu vážna obava, že sa otec počas striedavej starostlivosti nebude vedieť riadne postarať o maloleté dieťa a tieto skutočnosti sa reálne aj prejavujú. Matka ďalej uviedla, že pripája ako dôkaz čestné prehlásenie dvoch svedkov, ktorí sa vedia vyjadriť k pomerom v rodine maloletej Š.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom štádiu matka osvedčila dôvody, prečo nesúhlasí so striedavou starostlivosťou o maloleté dieťa. Aj z uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že v konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa. Matka má za to, že zdravie dieťaťa treba ponímať v širšom kontexte t.j. aj psychické zdravie a vývoj dieťaťa. Je toho názoru, že zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky spôsobuje omnoho väčší problém pre maloleté dieťa. V situácii, kde sa otec prejavuje agresívne a výrazne dominantne, požíva alkohol a návykové látky, je nekritický a vydobýja si striedavú starostlivosť, pričom nerešpektuje názor matky a dokonca ani nie je schopný riadne sa postarať o maloletú spôsobuje to, že je dieťa vystavené ohrozeniu života, zdravia a zdravého psychického vývinu. Čo sa týka striedavej starostlivosti matka uviedla, že je toho názoru, že krajský súd má zo svojej rozhodovacej praxe dostatočné skúsenosti na to, aby vedel konštatovať, že je to naozaj zložitá problematika. Na posúdenie toho, či sú rodičia vôbec schopní postarať sa o dieťa v rámci striedavej starostlivosti je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie vrátane znaleckého posudku. Do tej doby je však nutné zabezpečiť dieťa tak, aby malo istotu, aby bolo o dieťa postarané vo všetkých oblastiach dôležitých pre jeho zdravý vývoj. Matka uviedla, že v danej situácii, keď prvoinštančný súd zamietol návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia vydal dieťa do zložitej životnej situácie, ktorá môže ohroziť jeho život a zdravie, pretože matka nie je schopná sa postaviť voči agresivite a dominancii otca a dieťa sa tým dostáva do osobnej starostlivosti otca, kde je dieťa v ohrození tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Na základe vyššie uvedených skutočností matka navrhla, aby odvolací súd vydal v zmysle § 388 CSP toto uznesenie: „Odvolací súd mení uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.11.2020 sp.zn. 11P/144/2020 tak, že súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým súd zveruje maloletú Z. C., D.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Š. C., D.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 500,- € mesačne, a to vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“ 9. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 11. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 12. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 15. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. 27P/145/2020 vedie konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletej Š., začaté na návrh matky, doručený súdu dňa 26.10.2020, ktorým navrhuje upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletej Š.. Žiada pritom zveriť maloletú Š. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi žiada uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- € mesačne na bežné výživné, počnúc dňom 01.10.2020 a tiež sumou 500,- € mesačne na tvorbu úspor maloletej. Úpravu styku otca s maloletou nenavrhuje. Zo spisu súdu prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 27P/149/2020 súd prvej inštancie zistil, že otec podal dňa 04.11.2020 na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Š.. Podaným návrhom žiada zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a výživné sa neurčí. 17. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 18. Odvolací súd na základe tvrdení matky zisťoval prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny aktuálny stav týkajúci sa maloletej Š.. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v rámci svojej správy uviedol, že dňa 26.1.2021 vykonali v doobedňajších hodinách ohlásené šetrenie v domácnosti otca maloletej, pána F. P., na V. U. XX, Bratislava. Uviedli, že byt je v osobnom vlastníctve otca maloletej a je na veľmi dobrej socio- hygienickej úrovni. Byt pozostáva z kuchyne, obývacej izby, spálne, detskej izby, kúpeľne. Maloletá má v detskej izbe potrebný nábytok, posteľ, klavír, hračky, oblečenie. K príprave na vyučovanie má k dispozícii stôl v obývacej izbe alebo v kuchyni. V čase šetrenia bola v domácnosti otca aj maloletá, ktorá mala dištančné vzdelávanie. Otec v rozhovore uviedol, že naďalej pokračuje režim striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch od pondelka do pondelka, aj keď mediácia nebola úspešná. Otec maloletej poukázal na to, že je presvedčený o tom, že uvedený model starostlivosti je v záujme dieťaťa a nebude preto ani súhlasiť, aby maloletá odišla s matkou do Nemecka. Dňa 29.1.2021 v doobedňajších hodinách vykonali ohlásené šetrenie v domácnosti matky maloletej, pani O. C.. Matka býva od septembra 2020 v jednoizbovom byte, ktorý je na veľmi dobrej socio- hygienickej úrovni. Mesačne za nájom uhrádza sumu 520,- €. Toho času pracuje formou Home Office. Byt pozostáva z kuchyne, izby a kúpeľne. V izbe, ktorá poskytuje dostatok miesta aj na spanie a prípravu na vyučenie, má maloletá potrebný nábytok, vlastné lôžko, písací stôl, hračky, oblečenie. V rozhovore matka maloletej uviedla, že síce prebieha striedavá starostlivosti, s ktorou však nesúhlasí. Nie je na základe žiadnej dohody. Avšak spresnila, že pre kľud (otec maloletej by robil problémy) je maloletá dcéra v uvedenom režime. Zároveň uviedla, že pokiaľ nebude mať súhlas a dcéra sa nestotožní s odchodom do Nemecka s dcérou do Nemecka neodíde. Záverom poukázali na to, že toho času na základe dohody rodičov počas informatívneho výsluchu v rámci Cochem modelu, vedenom na Okresnom súdu Bratislava II, v decembri 2020 začali rodičia a maloletá navštevovať psychologičku, pani Grečnerovú. Otec a maloletá mali ďalší termín stanovený na 27.1.2021 a matka s maloletou na deň 3.2.2021. 19. Odvolací súd k danej situácii udáva, že aktuálny stav si nechal preveriť prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý zistil, že aktuálne medzi rodičmi prebieha striedavá osobná starostlivosť. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť prebieha od 10/2020 t.j. už 4 mesiace, a to aj bez toho, že by bola medzi rodičmi uzavretá mediačná dohoda. Inak povedané, matka rešpektuje status quo tým, že umožňuje realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú. Samotná skutočnosť, že matka v rámci jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v rámci odvolania tvrdí, že uvedenú striedavú starostlivosť umožňuje otcovi iba preto, že otec by inak reagoval neprimerane, a taktiež kvôli jeho agresívnej povahe, z dôvodu, že by mohol robiť problémy, prípadne zobrať dcéru na ulici, kričať pred školou a podobne, čo by na dieťa nemalo dobrý vplyv, nie je dostatočným dôvodom na zmenu skutočného stavu. Uvedené tvrdenia sú v tejto fáze dokazovania iba tvrdeniami matky, pričom ich samotné preverenie bude potrebné realizovať v rámci dokazovania vo veci samej. Matka zdôraznila, že agresívna povaha otca a z toho vyplývajúce dlhoročné týranie boli dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Matka taktiež uviedla, že otcova agresivita nepozná hraníc, správal sa tak k matke aj pred dcérou. Z odvolania matky, ako aj zo samotného návrhu matky však súčasne vyplýva, že matka popisuje agresívne správanie otca voči matke (nie voči dcére), na základe ktorého odôvodňuje zverenie maloletej dcéry do jej osobnej starostlivosti, a teda má za to, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre maloletú vhodná. Napriek tomu však matka striedavú osobnú starostlivosť akceptuje, síce s odôvodnením, že „inak by otec robil problémy“. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak medzi rodičmi striedavá osobná starostlivosť funguje už 4 mesiace, pričom kolízny opatrovník preveril pomery rodičov v 1/2021 a nezistil žiadne zanedbanie starostlivosti zo strany rodičov (teda ani zo strany otca) vo vzťahu k maloletej, má odvolací súd za to, že toho času absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Inak povedané tvrdenia matky uvedené v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v rámci odvolania sú zatiaľ nepreukázanými tvrdeniami, pričom ich pravdivosť do rozhodnutia odvolacieho súdu preukázaná nebola, napriek prevereniu skutočného stavu odvolacím súdom prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Na základe uvedeného budú tieto tvrdenia matky preverené v rámci konania vo veci samej, a zhodnotené v prospech a v záujme maloletej. Z opisu skutočného stavu taktiež vyplýva, že pod sp. zn. 27P/145/2020 sa na súde prvej inštancie vedie konanie vo veci samej začaté na návrh matky, ktorým navrhuje upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletej Š.. Žiada pritom zveriť maloletú Š. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi žiada uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- € mesačne na bežné výživné počnúc dňom 01.10.2020 a tiež sumou 500,- € mesačne na tvorbu úspor maloletej. Úpravu styku otca s maloletou nenavrhuje. Rovnako tak pod sp. zn. 27P/149/2020 na súde prvej inštancie je vedené konanie vo veci samej na návrh otca, ktorým žiada zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a výživné sa neurčí. Inak povedané, skutočnosti tvrdené matkou presahujú rámec dokazovania v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Za tohto stavu maloletej takpovediac nič nehrozí, kolízny opatrovník nezistil žiadne zanedbanie starostlivosti, toho času obaja rodičia sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti (matka síce uvádza, že dohodu uzavrela v dôsledku strachu z reakcií otca), ale napriek tomu, odvolací súd musí uviesť, že v tomto čase absentuje potreba dočasnej úpravy pomerov, na základe ktorej by odvolací súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Skutočnosť, že otec bol na matku agresívny pred maloletou sama o sebe neodôvodňuje potrebu zverenia maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, a preto v danom prípade absentuje potreba bezodkladnosti, ktorá je pre nariadenie neodkladného opatrenia základnou podmienkou. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).