Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217581 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1314217581.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: C. G. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom J., S. č. XXX/XX, proti žalovaným: I. C. K. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom J., M. Q. D. č. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Miroslav Golian, advokát, Bratislava, Budatínska č. 16, II. W.. I. M. , K.., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J., V. č. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej v I. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. júna 2019, č.k. 45 C 218/2014-715, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. júna 2019, č.k. 45 C 218/2014-715, p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej v I. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.6.2019, č.k. 45 C 218/2014-715, vyhovel žalobe žalobkyne, podielové spoluvlastníctvo žalobkyne, žalovanej v I. rade a žalovaného v II. rade k nehnuteľnostiam parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, č. XXXX/X o výmere 609 m2, záhrada, č. XXXX/X o výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, na parcele č. XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, okres: J. W., obec: BA-m.č. L. C., katastrálne územie: E., vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, zrušil a vyporiadal nariadením predaja uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa ich spoluvlastníckych podielov a to žalobkyni spoluvlastnícky podiel 1/8, žalovanej v I. rade spoluvlastnícky podiel 3/4 a žalovanému v II. rade spoluvlastnícky podiel 1/8. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej v I. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vecnom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou a doplneným žalobným návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, tieto navrhla prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovanej v I. rade a žalovaného v II. rade s povinnosťou vyplatiť žalobkyni primeranú finančnú náhradu stanovenú znaleckým posudkom, zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. Ak ani jedna zo strán sporu neprejaví záujem o vlastníctvo nehnuteľností, navrhla, aby súd nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok bude rozdelený podielovým spoluvlastníkom, žalobkyni vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/8, žalovanej v I. rade vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/4 a žalovanému v II. rade vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/8. Žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, žalobkyňa v podiele 1/8, žalovaná v I. rade v podiele 3/4 a žalovaný v II. rade v podiele 1/8. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel spolu so žalovaným v II. rade v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 724/87. Žalovaná v I. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 273/66, darovacou zmluvou zo dňa 27.5.1966 a kúpnou zmluvou zo dňa 25.4.1988. Predmetnú nehnuteľnosť v roku 1988 užívala babka žalobkyne S. M. a z úcty k nej sa ústne dohodli na tom, že žalobkyňa nebude užívať svoje vlastníctvo, spoluvlastnícky podiel prenechala babke k dispozícii s tým, že bude platiť dane z nehnuteľností, postará sa o bežnú údržbu nehnuteľností a v plnej miere bude požívať všetky plody z veľkej záhrady, žalobkyňa nebude nijakým spôsobom obmedzovať jej vôľu a spôsob užívania. S. M. zomrela v roku 2002, prežila otca žalobkyne o celých štrnásť rokov, počas ktorých rešpektovala vzájomnú dohodu, nikdy nemala ani kľúče od domu. Po smrti babky žalobkyňa dňa 13.2.2003 písomne požiadala žalovanú v I. rade (tetu žalobkyne) o sprístupnenie nehnuteľností, zároveň jej navrhla odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu za sumu 740.000,- Sk (24.563,49 €). Žalovaná v I. rade odmietla vydať kľúče od rodinného domu žalobkyni z dôvodu, že v dome je pes, všade sú rozložené osobné veci. Žalobkyňa tak viac ako 12 rokov nemohla užívať svoje vlastníctvo, pretože jej v tom bránila žalovaná v I. rade. V liste doručenom žalobkyni dňa 17.3.2003 žalovaná v I. rade navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žalobkyne výmenou za neznámy náhradný pozemok, čo žalobkyňa z dôvodu neprimeranosti odmietla. Žalobkyňa podala na Okresný súd Bratislava III. žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, uznesením č. k. 13 C 114/2003-30, zo dňa 27.11.2008, bolo konanie vo veci zastavené z dôvodu litispendencie, keďže žalovaná v I. rade podala žalobný návrh na totožný súd o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, konanie bolo vedené pod sp. zn. 13 C 107/2003. Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 súd pripustil zmenu žalobného návrhu o určenie vlastníckeho práva, žalobkyňa (v tomto konaní žalovaná v I. rade) zobrala žalobu späť; uznesením č. k. 13 C 107/2003-620, zo dňa 20.2.2013, súd konanie vo veci zastavil. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že od roku 2003 opakovane navrhovala žalovanej v I. rade mimosúdnu dohodu, ponúkla jej na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel a žiadala vyplatiť primeranú finančnú náhradu, žalovaná v I. rade na návrhy nereagovala. 1.2. Žalovaná v I. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že dňa 11.8.2014 dostala od žalobkyne návrh na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom navrhla spoločný odpredaj predmetných nehnuteľností. Poukázala na to, že z jej podnetu bolo na Okresnom súde Bratislava III. vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sp. zn. 13 C 107/2003, ktoré zmenila na žalobu o určenie vlastníckeho práva a ktorú žalobu zobrala späť, súd konanie zastavil, proti uzneseniu o zastavení konania podal odvolanie žalovaný v II. rade, konanie nie je právoplatne skončené. Dňa 20.3.2013 podala žalovaná v I. rade na Okresný súd Bratislava III. žiadosť o znovu otvorenie dedičského konania po otcovi V. M.. Ďalej uviedla, že dom na I. rade je neobývateľný, v jednom bode sa zosúva, preto sú skrížené okná, dvere (je ako šikmá veža v Pise), ak sa bude dať opraviť, bude to veľmi drahé. Celý pozemok sa nachádza v ochrannom pásme Železníc Slovenskej republiky. Aj v prípade odpredaja by žalobkyňa za spoluvlastnícky podiel získala málo finančných prostriedkov, ktoré by jej nestačili na vyplatenie dlhu, ktorý má voči bratovi. Na základe závetu matky žalovanej v I. rade sp. zn. N 51/91, Nz 37/91, spísaného dňa 24.4.1991 na Štátnom notárstve Bratislava 3, uloženého pod sp. zn. 31 D 1597/02, má žalovaná v I. rade nárok na vyplatenie 1/2 rodinného domu nachádzajúceho sa na P. č. XX, J.. Žalovaná v I. rade polovicu domu na I. rade nadobudla kúpou a 1/4 ako stavebník. Ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedla, že I. M., narodený dňa XX.X.XXXX, bol jej bratom, zomrel dňa X.X.XXXX, jeho dedičia sú žalobkyňa a žalovaný v II. rade. S. M., narodená v roku XXXX, je matka žalovanej v I. rade a babka žalobkyne a žalovaného v II. rade. Smrť syna I. M. nečakala, jeho deťom povedala, že spoluvlastnícky podiel 1/4 v dome na I. rade im nepatrí, lebo ich otec za jej peniaze kúpil iný dom na P. č. XX, v J.. S. M. bez vedomia žalovanej v I. rade dala I. M. ešte za jeho života 110.000,- Kčs. Mama žalovanej v I. rade po smrti syna I. M. vyzvala jeho deti, aby v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 724/87 čestne vrátili pôvodnej majiteľke 1/4 podielu v dome na I. rade, títo babku neposlúchli, boli nedobromyseľní, po dedičskom konaní ju ani len nenavštívili, hoci žila 14 rokov, matka v závete napísala, čo dostal brat za života. Žalobkyňa neprišla vlastnej babke na pohreb; teraz chce za majetok babky získať peniaze akýmkoľvek spôsobom. 1.3. Žalovaný v II. rade súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, poukázal na tú skutočnosť, že súd nie je viazaný žalobným návrhom žalobkyne, ale je povinný postupovať v zmysle zákona, či je možné reálne rozdelenie veci, aká je cena nehnuteľností, žalobkyňa len žiada vyplatiť peňažnú náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel. Rodinný dom podľa názoru žalovaného v II. rade nie je reálne deliteľný podľa spoluvlastníckych podielov. Neuviedol cenu nehnuteľností, podmienkou prikázania veci do vlastníctva podielovému spoluvlastníkovi je jeho súhlas; ak vec spoluvlastník nechce, nemožno mu ju prikázať. 1.4.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/8. Nehnuteľnosti nadobudla v dedičskom konaní sp. zn. D 724/87 po poručiteľovi I. M., jej otcovi. Po smrti babky S. M., v roku 2003 opakovane písomne vyzvala žalovanú v I. rade, aby jej umožnila vstup do nehnuteľnosti, ktorú chcela užívať, kľúče jej nikdy neodovzdala. V roku 2003 žalovaná v I. rade ponúkla žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel pozemky, návrh neakceptovala. Asi v roku 2012 žalobkyňa zaslala žalovanej v I. rade návrh, v ktorom požadovala za svoj spoluvlastnícky podiel sumu 75.000,- €, uvedený návrh dala aj žalovanému v II. rade, na ktorý nikto nereagoval. Žalobkyňa uviedla, že rodinný dom bol postavený asi v roku 1966, pozostáva z piatich miestností, kuchyne, príslušenstva, pod rodinným domom sa nachádza garáž a pivničné priestory, podľa názoru žalobkyne rodinný dom nie je reálne deliteľný. Všeobecná hodnota pozemkov je asi 500.000,- € podľa údajov z realitných kancelárií, v ktorej nezohľadnila cenu rodinného domu. Žalobkyňa neprejavila záujem o predmetné nehnuteľnosti, lebo nemá finančné prostriedky, nehnuteľnosti navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej v I. rade. Ďalej súd zistil, že žalovaná v I. rade je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 3/4. Nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou v roku 1988 a bola spoluvlastníčkou stavby, rodinného domu, od roku 1962. Poprela podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v podiele 1/8 a žalovaného v II. rade v podiele 1/8 z dôvodu, že dedičské konanie po poručiteľovi V. M., sp. zn. D 273/66, bolo zmanipulované, mala za to, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Nesúhlasila sa všeobecnou cenou nehnuteľností stanovenou podľa realitných kancelárií. Nehnuteľnosti navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva, nemá však dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady podielovým spoluvlastníkom. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v II. rade predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 1987 po otcovi I. M.. V mesiaci novembri 2002 žalovaná v I. rade ponúkla žalobkyni za spoluvlastnícky podiel 1/8 a žalovanému v II. rade za spoluvlastnícky podiel 1/8, každému sumu 200.000,- Sk (6.638,78 €). Žalovaný v II. rade s návrhom žalovanej v I. rade nesúhlasil, v tom čase chcel odkúpiť od žalovanej v I. rade ako väčšinovej podielovej spoluvlastníčky spoluvlastnícky podiel 3/4 k celku za sumu 2.400.000,- Sk (79.665,40 €), žalovaná v I. rade s jeho návrhom nesúhlasila. Podľa názoru žalovaného v II. rade rodinný dom nie je reálne deliteľný, nikto z podielových spoluvlastníkov v ňom nebýva, naposledy bol v rodinnom dome v roku 2002, nemal záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa v konaní uviedla, že písomne dňa 8.7.2016 požiadala žalovanú v I. rade o poskytnutie súčinnosti pri sprístupnení nehnuteľností za účelom obhliadky znalca a vypracovania znaleckého posudku, ktorého predmetom by bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Žalovaná v I. rade s obhliadkou nehnuteľností a vyhotovením znaleckého posudku nesúhlasila. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhla, aby súd pri určení výšky náhrady prislúchajúcej žalobkyni vychádzal zo sumy 65.000,- € predstavujúcej 1/8 hodnoty predmetných pozemkov, berúc do úvahy hodnotu obdobných pozemkov ponúkaných na predaj v období septembra 2016, cena za 1m2 predstavuje sumu od 530,- € až do 650,- €. Neskôr súdu navrhla, aby pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne vychádzal z aktuálnych ponúk realitných kancelárií Reality.sk (tri ponuky na rodinný dom, dve ponuky na pozemky nachádzajúce sa v blízkosti predmetnej nehnuteľnosti). Všeobecná hodnota rodinného domu podľa aktuálnej ponuky z 5.12.2016 je od 276.000,- € do 390.000,- €, cena za 1m2 zastavanej plochy je od 1.380,- €/m2 až do 2.167,- €/m2, v danom prípade vychádzala z najnižšej hodnoty. Rodinný dom má 200 m2 x 1.380,- €, čo predstavuje 276.000,- €, všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 1/8 je 34.500,- €. Všeobecná hodnota pozemkov parcela č. 6155/2 o výmere 609 m2, záhrada, parcela č. 6155/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2, podľa aktuálnej ponuky je od 530,- €/m2 až do 558,- €/m2. Všeobecná hodnota parcely č. 6155/2 o výmere 609 m2 je 322.770,- €, parcely č. 6155/3 o výmere 379 m2 je 200.870,- €. Všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne z pozemkov predstavuje 65.455,- €. Žalobkyňa žiadala iba finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel 1/8 z pozemkov v sume 65.000,- €. Žalovaný v II. rade k všeobecnej cene nehnuteľností uviedol, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v lukratívnej časti Bratislavy (Koliba, Kramáre, Jaskový rad). Pozemky v danej lokalite sa predávajú za cenu asi 500,- €/m2. Na základe troch ponúk na predaj obdobných pozemkov a rodinných domov v danej lokalite, všeobecná hodnota rodinného domu spolu s pozemkom parcely č. XXXX/X je 300.000,- €, všeobecná hodnota parcely č. XXXX/X o výmere 609 m2 je 300.000,- €. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je celkom 600.000,- €, výška primeranej finančnej náhrady žalovaného v II. rade za spoluvlastnícky podiel 1/8 predstavuje 75.000,- €. Vzhľadom k vyjadreniam žalovanej v I. rade, smerujúcim k nadobudnutiu výlučného vlastníctva predmetných nehnuteľností, žalovaný v II. rade nesúhlasil s prikázaním nehnuteľností alebo ich častí do jeho výlučného vlastníctva. 1.4.2. Súd prvej inštancie v priebehu konania, na návrh strán sporu, vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností. Uznesením č. k. 45 C 218/2014 -353 zo dňa 13.3.2017 uložil povinnosť stranám sporu zložiť preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 250,- € na depozitný účet súdu podľa § 253 ods. 1 C.s.p. Keďže v lehote určenej súdom nebol zložený preddavok žalovanými v I. a II. rade, súd navrhnutý dôkaz nevykonal (§ 253 ods. 3 C.s.p.). 1.4.3. Následne žalovaná v I. rade doručila súdu súkromný znalecký posudok č.29/2018 zo dňa 7.2.2018, vypracovaný znalcom W.. W. W., zapísaným v zozname znalcov vedených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, ktorý obsahoval znaleckú doložku podľa § 209 ods. 2 C.s.p. Predmetom ocenenia bol rodinný dom súpisné č. XXXX s príslušenstvom, parcela č. XXXX/X, parcely č. XXXX/X, nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX, okres Bratislava III, katastrálne územie Vinohrady, vlastníkmi nehnuteľností je I. M. v X/X, C. K. v X/X, C. G. v X/X. Zo záveru znaleckého posudku súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota stavby a pozemkov bola určená metódou polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota stavby, rodinného domu spolu s príslušenstvom, je 134.955,23 €. Všeobecná hodnota pozemkov v ochrannom pásme, parcely č. XXXX/X vo výmere 379 m2 je 134.821,67 €, parcely č. XXXX/X diel 1 vo výmere 79 m2 je 28.102,67 €, parcely č. XXXX/X diel 2 vo výmere 530 m2 je 209.482,50 €, pozemky spolu predstavujú sumu 372.406,84 €. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 507.000,- €. Žalobkyňa s predmetným znaleckým posudkom ako aj všeobecnou hodnotou stavieb a pozemkov, ním určenou, súhlasila. Má spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam 1/8 k celku predstavujúci sumu 63.375,- €, ktorú žiadala zaplatiť žalovanou v I. rade. Podľa žalovaného v II. rade je znalecký posudok objektívny, navrhol prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej v I. rade s povinnosťou zaplatiť mu primeranú finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel 1/8. 1.5.1. Žalovaná v I. rade žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že žalobkyňa ani žalovaný v II. rade nemôžu byť podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8, keďže otec žalobkyne a žalovaného v II. rade I. M. zomrel, dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D 724/87, nikdy sa nestal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to aj napriek tomu, že v dedičskom rozhodnutí po poručiteľovi I. M., zomrelom dňa X.X.XXXX, sp. zn. D 724/87, zo dňa 29.1.1988, boli v majetkovej podstate uvedené sporné nehnuteľnosti a to 1/4 rodinného domu a 1/4 pozemku parcela č. XXXX/X. Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva môže byť iba pozemok parcela č. XXXX/X o výmere 609 m2, záhrady, nachádzajúci sa v katastrálnom území E., zapísaný na LV č. XXX. Podľa znaleckého posudku č. 29/2018 zo dňa 7.2.2018 všeobecná hodnota pozemku je 237.585,17 €, z ktorého 1/8 predstavuje sumu 29.698,14 €, ktorú je žalovaná v I. rade ochotná vyplatiť žalobkyni a žalovanému v II. rade, nemá však finančné prostriedky ona ani jej deti a museli by si zobrať úver. 1.5.2. Žalobkyňa uviedla, že v dedičskom konaní po poručiteľovi V. M., vedenom pod sp. zn. D 273/66, došlo na základe dohody dedičov k doručeniu žiadosti štátnemu notárstvu, ktorou sa domáhali, aby boli zapísaní ako spoluvlastníci v podiele 1/4 nehnuteľnosti rodinného domu a parcely č. XXXX/X v katastrálnom území E.. Štátne notárstvo dňa 2.6.1966 vydalo rozhodnutie č. k. D 273/66-19, žiadosti dedičov vyhovelo, uznalo nárok syna poručiteľa I. M.. Dedičské konanie po poručiteľovi I. sa viedlo ešte za života S. M., babky žalobkyne a žalovaného v II. rade, ktorá správnosť tohto rozhodnutia nikdy nepoprela. S. Osvaldová, babka žalobkyne, kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX previedla svoj podiel žalovanej v I. rade vo veľkosti 1/2, čím uznala právo žalobkyne a žalovaného v II. rade na ich 1/4 podielu na rodinnom dome s pozemkami, kúpna zmluva bola riadne zaregistrovaná a bola účinná. Žalovaná v I. rade vyzvala dňa 17.3.2003 žalobkyňu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom tieto skutočnosti nespochybňovala a uviedla „dávam Ti ponuku za 1/8 podielu v sume 400.000,- Sk“. 1.5.3. Žalovaný v II. rade mal za to, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/8. Žalovaná v I. rade mu ponúkala finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel 1/8 v sume 200.000,- Kčs. Poukázal na to, že na súde sa asi desať rokov viedlo konanie sp. zn. 13 C 107/2003 na návrh žalovanej v I. rade, v ktorom sa riešila otázka jej vlastníckeho práva k predmetným sporným nehnuteľnostiam, žalovaná v I. rade však vzala žalobu späť. 1.6. Súd prvej inštancie v prvom rade riešil otázku nadobudnutia podielového spoluvlastníctva strán sporu k dotknutým nehnuteľnostiam a to s prihliadnutím na § 133 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že žalobkyňa a žalovaný v II. rade nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam titulom dedenia, rozhodnutím č. k. D 724/87-43, zo dňa 29.1.1988, právoplatného dňa 29.1.1988, v dedičskej veci po poručiteľovi I. M., narodenom dňa XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX, ktorý bol rozvedený, dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine sa stali dve deti poručiteľa C. G. a W.. I. M.. Účastníci uzavreli dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa v podiele 1/4, zapísané na LV č. XXX, v k. ú. E., parcela č. XXXX/X, záhrady o výmere 609 m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 379 m2 a rodinný dom na parcele č. XXXX/X, nadobudli v rovnakom pomere, štátne notárstvo schválilo dohodu dedičov. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu LV č. XXX, vedený pre okres: Bratislava III, obec: BA-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie: E., v ktorom bol titul nadobudnutia vlastníckeho práva uvedený, rozhodnutie D 724/87 - 125/88, žalobkyňa má spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam 1/8 a žalovaný má spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam 1/8. Žalovaná v I. rade nadobudla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam titulom dedenia, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava mesto zo dňa 6.4.1966, č. k. D 273/66-17, v dedičskej veci po poručiteľovi V. M., zomrelom dňa 20.11.1965 a titulom kúpnej zmluvy zo dňa 25.4.1988, uzatvorenej medzi S. M., narodenou dňa X.X.XXXX a žalovanou v I. rade, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie E., parcela č. XXXX/X, záhrady o výmere 609 m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 379 m2, ktorých predávajúca bola spoluvlastníčkou v 1/2 a kupujúca spoluvlastníčkou v 1/4. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že na parcele č. XXXX/X je postavený rodinný dom, na ktorý bolo rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III., č. OVaÚP-328-3754/74, zo dňa 22.9.1975, vydané súpisné číslo W..XXXX, ktorého predávajúca je spoluvlastníčkou v 1/2 a kupujúca spoluvlastníčkou v 1/4. Žalovaná v I. rade ako kupujúca zriadila v prospech predávajúcej Agneši Osvaldovej, svojej matky, právo vecného bremena, spočívajúce v doživotnom užívaní a bývaní v prevádzanej nehnuteľnosti bezodplatne (článok VI. kúpnej zmluvy). Kúpna zmluva nadobudla účinnosť v danom období registráciou Štátneho notárstva v Bratislave podľa Notárskeho poriadku dňa 27.5.1988, pod č. R I.115/88. Z výpisu LV č. XXX pre okres: Bratislava III, obec: BA - m. č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady, mal súd preukázané, že žalovaná v I. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, má spoluvlastnícky podiel 1/4 a spoluvlastnícky podiel 2/4, v časti C: Ťarchy je doposiaľ zapísané vecné bremeno, bezodplatné doživotné užívanie a bývanie v prospech S. M. podľa RV-XXX/XX-XXX/XX, ktorá zomrela v roku 2002. Námietku žalovanej v I. rade, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a to rodinného domu súpisné č. XXXX v podiele 1/1, postaveného na parcele č. XXXX/X o výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie E., súd považoval za nedôvodnú. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava mesto zo dňa 6.4.1966, č. k. D 273/66-17, v dedičskej veci po poručiteľovi V. M., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že poručiteľ zomrel bez zanechania závetu a dedičmi zo zákona sa stali manželka S. M. a dve deti poručiteľa C. K. a I. M., narodený dňa XX.X.XXXX, ktorí dedičstvo neodmietli a dohodli sa na rozdelení dedičstva. Predmetom dedičského konania bol rozostavaný rodinný dom, nedokončený, postavený na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území E., I. rad č. XX, hodnota nedokončeného rodinného domu bola 83.200,- Kčs spolu s oplotením. Poručiteľ vlastnil 1/4 domu, ktorý spolu s manželkou staval na základe stavebného povolenia s dcérou a táto vlastnila polovicu stavby. Pozemok bol zapísaný len na meno poručiteľa, manželke však patrila polovica, keďže bol nadobudnutý počas trvania manželstva. Dedičstvo zaťažovali dlhy, titulom nákladov stavebného materiálu v sume 7.000,- Kčs, voči I. M., ktoré štátne notárstvo neuznalo. Dedičia po poručiteľovi V. M. v žiadosti zo dňa 27.5.1966 súhlasne uviedli, že i keď stavebné povolenie bolo vydané na nebohého otca a dcéru (Rozhodnutie o prípustnosti stavby ObNV Bratislava III. - Vinohrady, č. Výst.60/1962-327 zo dňa 24.4.1962), v skutočnosti dom stavali všetci spoločne, preto podľa skutkového a právneho stavu bolo zodpovedajúce, aby deti boli spoluvlastníkmi ako stavebníci po 1/4 tak ako rodičia a z toho dôvodu si I. M. nebude uplatňovať investície ako pohľadávku, lebo je vlastníkom stavby v 1/4, s týmto riešením súhlasila matka. Dedičia v žiadosti zo dňa 27.5.1966 uviedli, že ide o spoločnú žiadosť všetkých dedičov, žiadali opravu previesť rozhodnutím štátneho notárstva, proti ktorému nepodajú odvolanie. Z rozhodnutia štátneho notárstva v dedičskej veci č. k. D 273/66-19, zo dňa 2.6.1966, po poručiteľovi V. M., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že štátne notárstvo vyhovelo žiadosti dedičov zo dňa 27.5.1966 a uznalo vlastnícky nárok manželky poručiteľa ako aj nárok syna poručiteľa I. M., opravilo znenie zápisu na liste vlastníctva tak, že dom na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území E. patrí v 1/4 C. K. a v 1/4 I. M., táto dohoda neodporovala zákonu, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.1966, proti rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie, pretože žiadosti bolo úplne vyhovené a dedičia sa už v žiadosti o vydanie opravy rozhodnutia zriekli opravného prostriedku. Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd prvej inštancie za preukázané, že I. M., narodený dňa XX.X.XXXX (otec žalobkyne a žalovaného v II. rade) nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom dedenia, po poručiteľovi V. M. narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX (súd prvej inštancie zrejme omylom uviedol dátumy narodenia a úmrtia, pozn. odvolacieho súdu). Dedičia ako podieloví spoluvlastníci, ktorí stavali rodinný dom na I. rade, sa dňa XX.X.XXXX písomne dohodli na spoluvlastníckom podiele k rodinného domu na pozemku parcele č. XXXX/X v katastrálnom území E., podľa ktorej, deti C. K. mala spoluvlastnícky podiel 1/4 a I. M. mal spoluvlastnícky podiel 1/4, s týmto riešením súhlasila aj ich matka, táto dohoda neodporovala zákonu, keďže podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľali na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v roku 1966, ako aj v súčasnosti. Súd prvej inštancie, pri ustálení uvedeného záveru, poukázal aj na list žalovanej v I. rade zo dňa 27.5.1966, označený ako darovacia listina, v ktorom sama požiadala Štátne notárstvo Bratislava - mesto o prepísanie polovice z jej čiastky domu, nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX/X, katastrálne územie E., na brata I. M., narodeného dňa XX.X.XXXX z dôvodu, že rodinný dom stavali všetci spoločne so zosnulým otcom V. M., podieľali sa na výstavbe, či už po stránke materiálnej, finančnej a pracovnej, rovnakým dielom a tiež otcova nepísaná vôľa bola rozdeliť majetok medzi dvoch súrodencov rovnakým dielom. Z výsluchu žalobkyne mal súd preukázané, že žalovaná v I. rade dňa 17.3.2003 vyzvala žalobkyňu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a uviedla, „dávam Ti ponuku za 1/8 podielu sumu 400.000,- Sk“. Z písomnej informácie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 23.5.2018 mal súd preukázané, že v roku 1968 sa uskutočnila v katastrálnom území E. zo zákona reambulácia, zameranie skutočného stavu, od pozemku parcela č. XXXX/X, záhrady vo výmere 988 m2 sa odčlenil pozemok parcela č. XXXX/X, zastavané plochy vo výmere 379 m2, ktorý bol zapísaný do písomného a grafického operátu evidencie nehnuteľností (uvedená výmera pôvodného pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 988 m2 je totožná s aktuálnym výpisom LV č. XXX, katastrálne územie E., parcela č. XXXX/X o výmere 609 m2, záhrady, parcela č. XXXX/X o výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria). Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná v I. rade nemala žiadne námietky k podielovému spoluvlastníctvu ani po tom, keď dňa 25.4.1988 uzatvárala kúpnu zmluvu s predávajúcou S. M., predmetom ktorej bol aj sporný rodinný dom na parcele č. XXXX/X, na ktorý bolo rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III., č. OVaÚP-328-3754/74, zo dňa 22.9.1975, vydané súpisné číslo W..XXXX, v kúpnej zmluve bolo uvedené, že predávajúca bola spoluvlastníčkou v 1/2 a kupujúca, žalovaná v I. rade, bola podielovou spoluvlastníčkou v 1/4. Námietku žalovanej v I. rade, že na základe závetu matky S. M., spísanom na Štátnom notárstve Bratislava 3 dňa 24.4.1991, sp. zn. N 51/91, Nz 37/91, poručiteľka pre prípad svojej smrti celý majetok odkázala žalovanej v I. rade a svojim vnukom W.. I. M. a C. G. nezanechala nič, lebo ich otcovi, nebohému synovi I. Osvaldovi, zomrelému dňa X.X.XXXX, dala za života sumu 110.000,- Kčs na kúpu rodinného domu, nachádzajúceho sa na P. XX, v J., ako aj auta, bytového zariadenia, súd považoval za irelevantnú, keďže sa nejednalo o predmetný rodinný dom nachádzajúci sa na I. rade v J., súd pri vyporiadaní dedičstva po poručiteľke S. M. má zo zákona povinnosť započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal (kolácia) a to podľa ustanovenia § 484 Občianskeho zákonníka. 1.7.1. Pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd v prejednávanej veci v prvom rade, v súlade s § 142 Občianskeho zákonníka, posudzoval reálnu deľbu nehnuteľnosti, pri rozhodovaní vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č. 29/2018 vypracovaného znalcom W.. W. W., ktorý mal všetky zákonnom predpísané náležitosti a obsahoval znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., pri vykonávaní tohto dôkazu súd postupoval akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Z uvedeného znaleckého posudku mal súd preukázané, že stavba, rodinný dom súpisné V., nie je reálne deliteľný, v zmysle vydaného užívacieho povolenia má objekt jednu bytovú jednotku s príslušenstvom, má charakter rodinného domu, ktorý je v podpriemernom technickom stave, bez pravidelnej údržby, v severovýchodnej časti objektu bol zistený pokles základových konštrukcií. Že rodinný dom nie je reálne deliteľný podľa výšky spoluvlastníckych podielov potvrdili vo svojej výpovedi aj žalobkyňa a žalovaný v II. rade, súhlasili so znaleckým posudkom. Súd neprihliadol na dôvody uvádzané žalovanou I. rade, týkajúce sa údržby nehnuteľností, vykonanej v rodinnom dome asi v rokoch 1966 až 2012, keďže investície do nehnuteľností nemajú vplyv na hodnotu nehnuteľností, ktorá sa nachádza v súčasnej dobe v zlom technickom stave, rodinný dom má narušenú statiku, žalovaná v I. rade neumožnila žalobkyni ani žalovanému v II. rade vstup do rodinného domu asi 15 rokov, nehnuteľnosť nie je obývaná asi 40 rokov. Zo súkromného znaleckého posudku č. 29/2018 mal súd ďalej preukázané, že na pozemku parcela č. XXXX/X je situovaný rodinný dom, pozemok je situovaný v ochrannom pásme železnice. Na pozemku parcela č. XXXX/X je záhrada o výmere 609 m2, na ktorý bolo vypracované geodetické zameranie ochranného pásma železnice, pozemok bol rozčlenený na diel č. 1 vo výmere 79 m2, ktorý je situovaný v ochrannom pásme železnice v zmysle zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach, a na diel č. 2 vo výmere 530 m2, ktorý nie je situovaný v ochrannom pásme železnice. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná v I. rade neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že pozemok parcela č. XXXX/X je reálne deliteľný, na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Súd poukázal na to, že v sporovom konaní nevykonáva dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení, ktoré strana sporu nepoprela, dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou strany sporu za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania a dôsledok neunesenia dôkazného bremena je neúspechom tejto strany sporu v konaní v zmysle § 151 C.s.p. Uviedol, že pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je nutné brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, prístup ale aj účelnosť technického spôsobu, reálnym rozdelením musia vzniknúť samostatné veci, pri delení pozemku musí vzniknúť pozemok so samostatnou funkciou v území, súd nemôže skúmať účelné využitie veci vzhľadom na užívanie pozemku ako záhrada, toto kritérium sa uplatňuje pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu. Zvolený spôsob vyporiadania má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. V danom prípade medzi podielovými spoluvlastníkmi sú vzťahy už dlhšiu dobu vážne narušené, medzi ktorými nedošlo k žiadnej dohode. 1.7.2. Pokiaľ ide o ďalší spôsob vyporiadania, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, súd za primeranú náhradu pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva považoval príslušný podiel všeobecnej ceny veci vyjadrujúcej hodnotový ekvivalent v peniazoch. Primeranosť ceny je závislá nielen od konštrukcie a vybavenia, ale aj od dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Zo záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX mal súd preukázané, že všeobecná hodnota stavby a pozemkov bola určená metódou polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota stavby, rodinného domu spolu s príslušenstvom je 134.955,23 €. Všeobecná hodnota pozemkov v ochrannom pásme, parcela č. XXXX/X vo výmere 379 m2 je 134.821,67 €, parcela č. XXXX/X diel 1 vo výmere 79 m2 je 28.102,67 €, pozemku parcela č. XXXX/X diel 2 vo výmere 530 m2 je 209.482,50 €, pozemky spolu predstavujú sumu 372.406,84 €. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 507.000,- €, z čoho spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/8 je vo výške 63.375,- €, spoluvlastnícky podiel žalovanej v I. rade 3/4 je vo výške 380.250,- €, spoluvlastnícky podiel žalovaného v II. rade je vo výške 63.375,- €. Všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená v znaleckom posudku č. 29 /2018, vzhľadom na vyjadrenie strán sporu, nebola v konaní sporná. Súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom na prikázanie vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník súhlasí s tým, aby mu vec bola prikázaná do vlastníctva. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný v II. rade nemali záujem, aby im predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do ich výlučného vlastníctva, navrhli predmetné nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej v I. rade ako väčšinovej podielovej spoluvlastníčky. Žalovaná v I. rade prejavila záujem predmetné nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry súd prvej inštancie konštatoval, že súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže aj schopnosť zaplatiť primeranú finančnú náhradu, prihliada sa na hľadisko solventnosti, schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia náhrady. Súd dospel k záveru, že žalovaná v I. rade nie je solventná, schopná ostatným podielovým spoluvlastníkom vyplatiť primeranú finančnú náhradu, keď mal v konaní preukázané, že je rozvedená, žije sama, má vydaný preukaz ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá starobný dôchodok vo výške 371,90 € mesačne, už asi 40 rokov býva na D. č. XX, v G., mesačne platí náklady za byt 127,65 €, má zvýšené výdavky na stavovanie, lieky, okrem dôchodku nemá iný pravidelný mesačný príjem, raz ročne jej Pôdohospodárske družstvo v Blatnom zaplatí nájomné za ornú pôdu vo výške 339,95 €. S poukazom na vek, zdravotný stav a príjem žalovanej v I. rade nespĺňa ani podmienky na poskytnutie úveru, pričom sama žalovaná v I. rade uviedla, že ani jej deti nemajú priaznivú finančnú situáciu na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyni a žalovanému v II. rade. Súd poukázal aj na to, že rodinný dom je neobývaný, bez pravidelnej údržby, poškodená je fasáda, v časti strešnej krytiny je lokálne zatekanie, poškodené sú drevené rámy okien, poškodené je suterénne betónové murivo s vypadávaním častí betónovej zložky, v severovýchodnej časti objektu bol zistený pokles základových konštrukcií, čo si vyžiada značné finančné prostriedky na jeho nevyhnutnú údržbu. Uviedol, že náhradu za spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom mohla žalobkyňa vyplatiť už v priebehu konania sp. zn. 13 C 107/2003. 1.8. Námietku žalovanej v I. rade, že matka S. M. za života darovala synovi I. M. peniaze vo výške asi 110.000,- Sk na kúpu rodinného domu na P. č. XX, v J. a žiadala ho, aby odstúpil podiel 1/4 z rodinného domu na Jaskovom rade, ktorý je predmetom konania, považoval súd prvej inštancie za irelevantnú. Konštatoval, že predmetom sporu nemôže byť žalovanou v I. rade uplatňovaná finančná náhrada z rodinného domu na P. ulici č. XX, v J.. Zároveň poukázal na to, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.1973, kúpna cena za rodinný dom na P. ulici bola 60.000,- Kčs, kupujúci pri podpísaní kúpnej zmluvy zaplatil 50.000,- Kčs a 10.000,- Kčs obdržal predávajúci dňa 10.3.1973. Vo veci rodinného domu nachádzajúceho sa na P. ulici v J. rozhodol Okresný súd Bratislava I. rozsudkom sp. zn. 8 C 377/1997, právoplatným dňa 27.11.2007, ktorým zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou a žalovaným v II. rade k rodinnému domu súp. č. XXXXXX, na LV č. XXXX, okres Bratislava I., obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovanému v II. rade sumu 4.500.000,- Sk, na základe uvedeného rozsudku ako exekučného titulu sa viedlo exekučné konanie pod sp. zn. EX 343/2012-34, Er 2060/2012, na vymoženie pohľadávky. Námietky žalovanej v I. rade, že sa musí vyriešiť aj duplicitné vlastníctvo k ornej pôde nachádzajúcej sa v katastrálnom území Blatné, súd považoval za irelevantné, keďže nesúvisia s predmetom sporu. 1.9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola vo veci úspešná, keď dosiahla zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam autoritatívnym rozhodnutím súdu, ako aj vyporiadanie predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja podľa výšky spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov. Žalovaná v I. rade v konaní nebola úspešná, navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo len k pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 609 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Vinohrady. Žalovaný v II. rade so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil. Súd preto úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala včas odvolanie žalovaná v I. rade dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vytýkala súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia (body č. 10., 11. a 12.) tvrdí právne významné skutočnosti (existenciu spoluvlastníctva strán sporu) na základe takých dôkazov, ktoré boli v konaní vyvrátené už aj jej výsluchom. Poukázala na to, že v priebehu konania popierala spoluvlastníctvo dotknutých nehnuteľností, neskôr pripustila spoluvlastníctvo len jednej z troch nehnuteľností. Podľa odvolateľky súd vydal rozhodnutie predčasne, keďže nemala možnosť svoje tvrdenia preukázať prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa k veci vyjadril iba na jednom, poslednom pojednávaní, konanom dňa 18.6.2019, jeho prednes súd neprotokoloval. Namietala, že pozemok parcela č. XXXX/X . o rozlohe 609 m2 je reálne deliteľný, jeho hodnota bola zistená znaleckým posudkom vo výške 237.585,17 €, podiely žalobkyne a žalovaného v II. rade (každý vo veľkosti 1/8) predstavujú tak hodnotu 126.750,00 €, časť pozemku je preto možné použiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného v II. rade ako odstupujúcich spoluvlastníkov. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že neakceptoval jej návrh prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva pre nedostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady spoluvlastníkom, namietala že je jej vecou, ako by sa vysporiadala so súdom uloženou povinnosťou uhradiť náhradu za spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom. Vytýkala súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého dôkazu dospel k záveru, že rodinný dom bol postavený v roku 1968. Podľa odvolateľky moment postavenia rodinného domu (nie objektu) je pre posudzovaný prípad významnou skutočnosťou, ktorú súd nezisťoval. Rodinný dom bol postavený už v roku 1964, kedy v ňom bývali jej rodičia a sama so svojou rodinou. Že bol postavený minimálne pred 20.11.1965 vyplýva aj z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto zo dňa 6.4.1966, vydaného v konaní sp. zn. D 273/66. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva aj to, že spolu s bratom zdedili podiel o veľkosti 1/4 na pozemku parcela č. XXXX/X ako aj to, že dom postavený na pozemku parcela č. XXXX/X patrí v 1/2 žalovanej v I. rade a v 1/2 S. M.. Odvolateľka poukázala aj na to, že v rozhodnutí o povolení na trvalé užívanie rodinného domu, vydanom Obvodným národným výborom Bratislava III - Vinohrady, odborom pre výstavbu, sp. zn. Výst. 2091/1968-327, sa konštatuje, že vlastníkom stavby rodinného domu na I. rade č. XX (v tom čase popisné číslo) v J. je S. M. a C. K.. Vytýkala súdu prvej inštancie, že s uvedeným dokladom, preukazujúcim vlastníctvo rodinného domu, sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal a svoje rozhodnutie v tomto smere vôbec neodôvodil. Podľa odvolateľky štátne notárstvo v rozpore so zákonom, ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou, vykonalo zmenu v rozhodnutí o dedičstve po V. M., zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. D 273/66-17, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.5.1966, a to viac ako mesiac po jeho právoplatnosti ďalším rozhodnutím zo dňa 2.6.1966, ktorým vykonalo opravu pôvodného rozhodnutia o dedičstve, previedlo časť jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 k rodinnému domu na jej brata I. M., v dôsledku čoho sa jej spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v jednej polovici zmenil na podiel 1/4. Po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve sa prevod nehnuteľnosti mohol uskutočniť len zákonom predpokladaným spôsobom upraveným v § 133 Občianskeho zákonníka, resp. určovacou žalobou. S uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal, neuviedol, na základe akých právnych skutočností pripustil, že oprava právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu tým istým štátnym orgánom je zákonná. Súd prvej inštancie si zrejme sám uvedomoval nezákonnosť svojho rozhodnutia, keď ani neuvádza dátum právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve po V. M., sp. zn. D 273/66-17 zo dňa 6.4.1966 a v bode 48 odôvodnenia rozhodnutia poukazuje na judikatúru ústavného súdu. Odvolateľka ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že ním určený spôsob vyporiadania nie je zákonný. Uviedla, že v konaní navrhla vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s tým, že je schopná ustupujúcich spoluvlastníkov vyplatiť prostredníctvom úveru, pričom súd mal vedomosť, že má tri deti, ktoré sú pripravené jej finančne vypomôcť. V tomto smere poukázala aj na to, že pozemok parcela č. XXXX/X je reálne deliteľný, s dostatočnou hodnotou, aby finančné nároky ustupujúcich spoluvlastníkov mohli byť rozdelením nehnuteľnosti uspokojené. Podľa odvolateľky možnosť reálneho rozdelenia pozemku parcela č. XXXX/X nie je potrebné dokazovať, je viditeľné z pozemkovej mapy, ako je pozemok v teréne situovaný, mapu mal súd k dispozícii ako súčasť znaleckého posudku. Podľa odvolateľky súd má povinnosť rozhodnúť o spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj bez toho, aby strany sporu navrhli určitý spôsob jeho vyporiadania. S. M. nebola účastníčkou dedičského konania sp. zn. D 724/87 po jej synovi, I. M., a preto ani nemohla namietať jeho výsledok. S. M. požiadala žalobkyňu a žalovaného v II. rade, aby neprávom nadobudnuté nehnuteľnosti I. M., t. j. nehnuteľnosti nachádzajúce sa na I. rade, previedli na žalovanú v I. rade, za čo im ponúkla finančnú kompenzáciu, čo však žalobkyňa a žalovaný v II. rade odmietli. Podľa odvolateľky tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa a žalovaný v II. rade nadobudli vlastníctvo k všetkým trom nehnuteľnostiam titulom dedenia, rozhodnutím sp. zn. D 724/87-43 zo dňa 29.1.1988, právoplatného dňa 29.1.1988, v dedičskej veci po poručiteľovi I. M., každý v podiele 1/8, je preto nesprávne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie je v časti posúdenia prejudiciálnej otázky nepreskúmateľné. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na listinu zo dňa 27.5.1966, označenú ako darovacia listina, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu podielu na rodinnom dome zo žalovanej v I. rade na brata I. M., odvolateľka uviedla, že táto nemá náležitosti darovacej zmluvy a prevod vlastníctva na základe tejto listiny vylučuje aj rozhodnutie o dedičstve po V. M. zo dňa 6.4.1966 ako aj rozhodnutie zo dňa 2.6.1966, kde sa uvádza, že I. M. mal na stavbu rodinného domu poskytnúť len peniaze ako svoju investíciu, ktorú si ako pohľadávku v dedičskom konaní aj riadne uplatnil. Podľa odvolateľky správne súd prvej inštancie poukázal na to, že ešte v roku 2003 podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k totožným nehnuteľnostiam (konanie vedené pod sp. zn. 13 C 107/2003), toto trvalo 10 rokov. Nikto si však nevšimol, že k prechodu vlastníckeho práva po poručiteľovi V. M. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto zo dňa 2.6.1966 k rodinnému domu na I. M. nemohlo dôjsť, keďže tomu bránila právoplatne rozhodnutá dedičská vec a nové rozhodnutie štátneho notárstva sa netýkalo novoobjaveného majetku. V prejednávanej veci žalobu zmenila a domáhala sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak vzhľadom k dlhoročnému trvaniu sporu žalobu zobrala späť. Odvolateľka ďalej poukázala na to, že parcela č. XXXX/X. nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi V. M. a tento sa v rozhodnutí o dedičstve zo dňa 6.4.1966 ani neuvádza. V minulosti nemohlo k žiadnej reambulácii pozemku parcela č. 6155/2 dôjsť, keďže jej rodičia (resp. otec) obidva pozemky kupovali samostatne, od dvoch rôznych ľudí, v dvoch rôznych obdobiach. Vyplýva to aj z pozemnoknižnej vložky č. XXXX v časti B, označenej ako vlastníctvo, kde pod bodom 13 je uvedený zápis v prospech V. M. k pozemku, ktorý kúpil od N. S. K., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.8.1958. Druhú časť pozemku kúpil V. M. od O. D. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.1958 a rozhodnutia príslušného orgánu, ktorá skutočnosť je zaevidovaná pod bodom č. 14. Podľa odvolateľky pozemok pod rodinným domom ako aj vedľa neho stojaci pozemok boli vždy dva, no v dedičskom konaní po poručiteľovi V. M. bol predmetom dedenia len pozemok parcela č. XXXX/ X. Výpis z pozemkovej knihy, týkajúci sa uvedených zápisov súdu odvolateľka priložila k odvolaniu. Písomná informácia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, zo dňa 23.5.2018, že v roku 1968 došlo k reambulácii a novému zameraniu existujúcich pozemkov, v dôsledku čoho sa z pozemku parcela č. XXXX/X vytvorili dva pozemky, spolu o veľkosti 988 m2, ktorú rozlohu podľa tohto potvrdenia mal aj pozemok parcela č. XXXX/X pred reambuláciou, je podľa odvolateľky nepresný údaj, na ktorý by súd nemal prihliadať. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keďže žalobkyňa navrhla dva spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva odmietla, preto nemohla byť v konaní úspešná v 100 %. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcela č. XXXX/X zrušil a vyporiadal ho reálnym rozdelením pozemku parcela č. XXXX/X pre žalobkyňu o veľkosti 76 m2 ako aj pre žalovaného v II. rade alebo spoluvlastnícke podiely žalobkyne a žalovaného v II. rade prikázal do výlučného spoluvlastníctva žalovanej v I. rade, ktorá odstupujúcich spoluvlastníkov vyplatí z ich spoluvlastníckeho podielu z pozemku parcela č. XXXX/X., každého vo výške 29.698.14 €, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. K odvolaniu žalovanej v I. rade a vyjadrila žalobkyňa. Odvolaciemu súdu navrhla, aby odvolanie odmietol z dôvodu, že odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo vydané rozhodnutie a rozhodnutie o spoločnom predaji a rozdelení výťažku stranám podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu nie je možné právne označiť za rozhodnutie v neprospech niektorej zo strán, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že žalovaná v I. rade, okrem subjektívnych názorov, nepredložila odvolaciemu súdu ani jeden relevantný dôkaz, ktorým by bolo možné dosiahnuť zmenu rozsudku, súdu prvej inštancie nepredložila žiaden relevantný dôkaz toho, že súd nevykonal dokazovanie tak, aby zistil skutkový stav veci. K odvolacej námietke, podľa ktorej je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností odvolateľka, žalobkyňa poukázala na to, že súd pred rozhodnutím vo veci skúmal legitimitu podielových spoluvlastníkov v trvaní päť rokov. Túto legitimitu zistil z rozhodnutia štátneho notárstva sp. zn. D 273/66, vo veci dedičstva po poručiteľovi V. M., narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v ktorom štátne notárstvo rozhodlo na základe žiadosti všetkých zákonných dedičov zo dňa 27.5.1966. V nej zhodne uviedli, že hoci stavebné povolenie bolo vydané len na poručiteľa a dcéru C., v skutočnosti stavali dom aj manželka poručiteľa (S. M.) a syn I.. Preto je skutkovému i právnemu stavu zodpovedajúce, aby deti boli spoluvlastníkmi ako stavebníci po 1/4-ine, práve tak aj rodičia. Keď štátne notárstvo uznalo vlastnícky nárok manželky poručiteľa, rovnako treba posudzovať aj nárok syna poručiteľa. V žiadosti zákonní dedičia ďalej uviedli, že žiadajú opravu previesť rozhodnutím štátneho notárstva, proti ktorému nepodajú odvolanie, zriekajú sa opravného prostriedku. Podaniu žiadosti zo dňa 27.5.1966 predchádzala darovacia listina, v ktorej žalovaná v I. rade darovala bratovi I. podiel vo veľkosti 1/2, čo štátne notárstvo považovalo za doplňujúcu listinu k žiadosti zo dňa 27.5.1966. Po smrti syna I. M., narodeného dňa XX.X.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX, v dedičskom konaní sp. zn. D 724/87 nadobudli predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, pre katastrálne územie E., po dohode, deti poručiteľa žalobkyňa a žalovaný v II. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 každý. Dňa 25.4.1988 uzatvorili S. M. a jej dcéra C. K. kúpnu zmluvu, v ktorej odpredala S. M. svojej dcére spoluvlastnícky podiel nehnuteľností zapísaných na LV XXX pre katastrálne územie E. vo veľkosti 1/2 s povinnosťou kupujúcej uhradiť za odpredaný podiel predávajúcej sumu 151.178,50 Kčs. V kúpnej zmluve obe strany zhodne skonštatovali, že predávajúca je spoluvlastníčkou v 1/2-ici a kupujúca spoluvlastníčkou v 1/4 nehnuteľností zapísaných na LV XXX. Žalobkyňa vo vyjadrení poukázala aj na to, že žalovaná v I. rade doručila súdu dňa 17.3.2003 „Návrh na vysporiadanie spoluvlastníctva na I. rade XX“, v ktorom explicitne akceptovala, a teda právne uznala spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v II. rade. V máji 2018 žalovaná v I. rade spochybnila skutočnosť, že predmetom dedičského konania po poručiteľovi V. M., sp. zn. D 273/66, bol aj pozemok parcela č. XXXX/X. Žalobkyňa poukázala na to, že vysvetlenie podal Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, ktorý dňa 23.5.2018 v odpovedi na žiadosť uviedol, že v roku 1968 sa uskutočnila v katastrálnom území Vinohrady reambulácia - zameranie skutočného stavu. V rámci reambulácie sa od pozemku parcela č. XXXX/X, záhrady vo výmere 988 m2 odčlenil pozemok parcela č. XXXX/X, zastavané plochy vo výmere 379 m2, ktorý bol zapísaný do písomného a grafického operátu evidencie nehnuteľností. Z uvedeného je právne nespochybniteľná legitimita spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v II. rade k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXX parcela č. XXXX/X. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla, že žalovaná v I. rade v odvolaní úmyselne chybne uviedla, že jej brat I. M. v dedičskom konaní sp. zn. D 273/66 nadobudol len podiel z pozemku parcela č. XXXX/X o rozlohe 609 m2. Pravdou je, že pozemok parcela č. XXXX/X predstavoval v čase dedičského konania D 273/66 celok o rozlohe 988 m2, z ktorého nadobudol brat žalovanej v I. rade I. M. veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/4. Pozemok parcela č. XXXX/X o rozlohe 988 m2 bol po zákonnej reambulácii v roku 1968 rozdelený na dva pozemky, parcela č. XXXX/X, záhrady o rozlohe 609 m2 a pozemok parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2, čo spolu predstavuje rozlohu 988 m2. Podľa žalobkyne rozhodnutie o povolení na uvedenie do trvalého užívania predmetných nehnuteľností zo dňa 2.12.1968, ktoré v konaní predložila žalovaná v I. rade, je potrebné považovať za „úradnícky omyl“, bolo vydané po viac ako dvoch rokoch od právoplatnosti dedičského rozhodnutia č. k. D 237/66-19 zo dňa 2.6.1966, ktoré potvrdilo spoluvlastníctvo S. M., žalovanej v I. rade a I. M., listina neobsahuje presné označenie parcelných čísiel, i keď v tom čase už boli zapísané na LV Z. ako parcela č. XXXX/X záhrady a parcela č. XXXX/X zastavané plochy, v rozhodnutí je uvedená žalobkyni neznáma osoba S. M.. Pokiaľ žalovaná v I. rade v odvolaní dôvodila nezákonnou zmenou rozhodnutia Štátneho notárstva v Bratislave zo dňa 2.7.1966 údajným porušením 15 - dňovej lehoty na odvolanie s poukazom, že pôvodné rozhodnutie bolo vydané dňa 6.4.1966, právoplatné sa stalo dňa 1.5.1966, žalobkyňa poukázala na to, že v čase dedičského konania v roku 1966 bol účinný zákon č. 95/1963 Zb. Notársky poriadok, platný od 1.4.1964 do 31.12.1969, v ktorom podľa § 24 vo veciach právoplatne skončených je prípustná obnova konania, s výnimkou rozhodnutí, zrušenia alebo zmenu, ktorých možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak. O povolení obnovy rozhoduje štátne notárstvo. Podľa § 228 ods. 1 zákona 99/1963 Zb. v znení účinnom od 1.4.1964 do 30.6.1967, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania podľa § 230 ods. 1 v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa pôvodné rozhodnutie v predmetnom dedičskom konaní stalo právoplatné dňom 1.5.1966, bolo možné v obnove konania dosiahnuť jeho zmenu, o čom podľa vtedy platného právneho poriadku mohol rozhodnúť notársky úrad, čo sa aj v zákonnej lehote troch mesiacov stalo dňa 2.6.1966. K odvolacej námietke odvolateľky, podľa ktorej súd nevyhovel jej návrhu na prikázanie sporných nehnuteľností do jej vlastníctva s povinnosťou výplaty ostatných spoluvlastníkov žalobkyňa uviedla, že takýto návrh žalovaná v I. rade predniesla až na poslednom pojednávaní, po vyhlásení dokazovania za skončené a to len k časti sporných nehnuteľností, parcela č. XXXX/X - záhrady. Správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý s týmto návrhom nesúhlasil, keď zákonný postup vyžaduje vyporiadanie spoluvlastníctva ku všetkým nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve sporných strán. Žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaná súdu nepredložila dôkaz o svojej finančnej spôsobilosti, žiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Žalobkyňa dôvodila, že jej v konaní vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v konaní navrhla predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, o ktorom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 45 C 218/2014-178 zo dňa 29.6.2016, ktorým pripustil zmenu žaloby. V podaniach doručených odvolaciemu súdu dňa 11.3.2020 a 12.3. 2020 žalobkyňa opätovne navrhla odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovanej v I. rade odmietol, resp. aby odvolacie konanie zatavil. V podaní doručenom súdu dňa 6.5.2020 žalobkyňa odvolaciemu navrhla, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 4. K odvolaniu žalovanej v I. rade sa vyjadril žalovaný v II. rade. Odvolaciemu súdu navrhol odvolanie žalovanej v I. rade odmietnuť ako neopodstatnené a neprípustné. Pokiaľ ide o stavbu - rodinný dom, postavený na pozemku parcela č. XXXX/X, poukázal na to, že v roku 1965 sa dedila časť rozostavanej stavby nezapísanej v evidencii nehnuteľností. Stavba mala podľa stavebného povolenia stavebníkov, nemala však jednoznačne určených vlastníkov. Nie je výnimočná situácia, keď vlastníctvo poručiteľa k stavbe je dokladané zhodným tvrdením dedičov, ako aj ďalšími, najmä listinnými dôkazmi, absentuje však zápis takéhoto vlastníctva v katastri nehnuteľností. V jednotlivých prípadoch môže ísť buď o rôzne stupne rozostavanosti novej stavby, alebo aj o stavbu po stavebno-technickej stránke už dokončenú, ku ktorej však neboli vydané právne dokumenty (rozhodnutia či listiny), predpokladané právnymi predpismi. Všeobecne sa má za to, že je to práve „stavebník“, ktorý sa v určitom okamihu výstavby stáva vlastníkom stavby. Podľa súdnej praxe sa však vlastníkom stavby môže stať nielen osoba odlišná od vlastníka pozemku (porovnaj R 155/1953, R 65/1972), ale môže ním byť aj osoba odlišná od tej, ktorá vystupovala ako stavebník v stavebnom konaní (pozri tiež R 47/1964). Nie je teda vylúčené, aby osoba, ktorá financuje stavbu z vlastných prostriedkov, prípadne ju buduje z vlastného materiálu a podieľa sa na nej vlastnou prácou, stala sa vlastníkom stavby napriek tomu, že stavebné povolenie bolo udelené (a kolaudačné rozhodnutie následne vydané) na meno inej osoby a to aj vtedy, ak táto situácia vznikla obchádzaním stavebných predpisov. Posledný krok k zápisu stavby a jej vlastníka vykonáva príslušný katastrálny úrad - správa katastra. V katastrálnom zákone v časti „Osobitné ustanovenia o zápise práv k nehnuteľnostiam'' je upravený postup zápisov u jednotlivých druhov stavieb. Pri zápise údajov o novej stavbe sa ako vlastník zapíše osoba uvedená v rozhodnutí o udelení súpisného čísla, ak sa nepreukáže niečo iné, čo je práve prípad strán sporu v prejednávanej veci. Dedičia sa dohodli na spoluvlastníckych podieloch k stavbe vrátane podielu poručiteľa V. M.. Ani rozhodnutia stavebných úradov, ani rozhodnutia obce o pridelení súpisného a orientačného čísla nie sú rozhodnutiami, ktoré by určovali vlastnícke právo osoby k stavbe. Štátne notárstvo rešpektovalo rovnaký podiel vlastníctva V. M. na stavbe, aký bol jeho podiel ako stavebníka na stavbe - teda 1/2 s tým, že sa dedila 1/4 z celku vzhľadom na v tom čase už platiacu úpravu o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zvyšná 1/2 rozostavanej stavby však v tom čase nemala určených vlastníkov. Obsah opravného rozhodnutia č. k. D 273/66-19 je mimoriadne dôležitý z hľadiska dohody ostatných žijúcich stavebníkov a ich podielov na vlastníctve stavby so zohľadnením ich príspevku k stavbe domu. Vo vzťahu k I. M. jeho podiel potvrdzuje žalovaná v I. rade naviac aj samostatnou písomnosťou označenou ako darovacia listina zo dňa 27.5.1966. K dedičskému rozhodnutiu č. k. D 273/66-17 zo dňa 6.4.1966 žalovaný v II. rade uviedol, že štátne notárstvo bolo oprávnené prejednať iba 1/4 nedokončenej stavby rodinného domu, keďže iba táto bola vo vlastníctve poručiteľa V. M.. Rozhodnutie štátneho notárstva vo zvyšnej 1/2 časti rozostavaného domu je preto treba považovať za svojvoľné, priečiace sa zákonu a teda zrejme nulitné. Žalovaný v II. rade poukázal na to, že v pozemnoknižnej vložke č. XXXX (príloha odvolania) nebol uvedený žiadny zápis o rozostavanej stavbe. Je to uvedené aj v samotnom rozhodnutí č. k. D 273/66-17, kde sa konštatuje, že ide o nedokončenú nehnuteľnosť. Prvý zápis novovzniknutej nehnuteľnosti sa objavil až po vydaní kolaudačného rozhodnutia, v decembri 1968 a pridelení súpisného čísla, čo bolo ešte neskôr, a udial sa v súlade s dohodou stavebníkov o podieloch na novovzniknutej stavbe, tak, ako bola ich vôľa vyjadrená už viac ako dva roky predtým, v roku 1966 v opravnom rozhodnutí č. k. D 276/66-19. O tom, kto bude majiteľom novovzniknutej nehnuteľnosti, v zásade rozhodli stavebníci ustálením svojich vlastníckych podielov na stavbe, zvážením svojich finančných, materiálových a pracovných vkladov do vznikajúcej nehnuteľnosti. Po smrti jedného zo stavebníkov bolo potrebné určiť jeho podiel na vlastníctve stavby, ktorý bude súčasťou dedičstva. To vykonali dedičia, ktorí, ako sa vzájomne dohodli, boli všetci tiež stavebníkmi a určili podiel poručiteľa na stavbe na 1/4 z celku. Toto bol jeho spoluvlastnícky podiel na nedokončenej stavbe, ktorý jediný bol schopný byť predmetom dedičského konania. Súhlasné vyjadrenie všetkých dedičov zo dňa 27.5.1966, doručené Štátnemu notárstvu Bratislava - mesto o tom, že predmetnú stavbu stavali všetci spoločne, obsahovalo formuláciu, podľa ktorej „skutkovému a právnemu stavu zodpovedajúce, aby sme my, deti, boli spoluvlastníkmi ako stavebníci po 1/4, práve tak ako rodičia“, a je jediné legitímne a súhlasné vyjadrenie vtedy žijúcich stavebníkov o tom, kto všetko boli stavebníci, kto k stavbe prispel finančne, materiálom a prácou. Táto dohoda bola následne potvrdená aj Štátnym notárstvom Bratislava - mesto v opravnom dedičskom rozhodnutí č. k. D 273/66-19 zo dňa 2.6.1966. Dedičia uzatvorili dohodu tak, aby sa vlastníčkou 1/2 domu stala manželka poručiteľa S. M. a po 1/4 domu aj deti poručiteľa I. M. (narodený v roku XXXX) a žalovaná v I. rade. Táto dohoda neodporovala zákonu a Štátne notárstvo Bratislava - mesto ju preto schválilo. Uvedená dohoda má konštitučný charakter z hľadiska určenia vlastníkov a vlastníctva nehnuteľností. Žalovaný v II. rade poukázal aj na to, že žalovaná v I. rade mala, pre prípad nevyhovenia žiadosti dedičov, pripravenú aj nekompletnú darovaciu zmluvu na ten istý majetok v prospech svojho brata I. M., spísanú v ten istý deň 27.5.1966 ako žiadosť dedičov. Táto „darovacia listina“ nemá síce všetky náležitosti darovacej zmluvy, avšak úplne jasne a nespochybniteľne potvrdzuje jej vôľu, aby aj jej brat I. M. získal vlastnícky podiel a stal sa spoluvlastníkom aj samotnej stavby. Žalovaný v II. rade poukázal aj na konanie sp. zn. 13 C 107/2003, v ktorom žalovaná v I. rade, vystupujúca v označenom konaní v postavení žalobkyne, označila účastníkov konania za spoluvlastníkov nehnuteľností na ulici I. č. XX. Žalovaná v I. rade, ako aj jej matka S., mu viackrát navrhli odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu na dotknutých nehnuteľnostiach. K spochybneniu vlastníctva žalobkyne a žalovaného v II. rade k parcele č. 6155/3, katastrálne územie E., žalovanou v I. rade tým, že nebola predmetom dedenia po V. M., žalovaný v II. rade uviedol, že z príslušnej pozemnoknižnej vložky č. XXXX je zrejmé, že do roku 1939 existovali tri parcely č. XXXX/ X, 2 a 3, v tomto roku na základe vyvlastňovacej dohody prešli parcely č. XXXX/X a 3 do parcelného registra „cesty“. Zostala iba parcela č. XXXX/X s výmerou 988 m2, ktorú na dvakrát odkúpil poručiteľ V. M.. Jedna kúpna zmluva bola podpísaná 19.8.1958, jej predmetom sú 2/3 celkovej výmery parcely a bola schválená rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady dňa 10.12.1958. Zvyšná 1/3 celkovej výmery parcely č. XXXX/X bola odkúpená V. M. zmluvou zo dňa 9.6.1958 a schválená rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady dňa 28.11.1958. Kúpa parcely č. XXXX/X v tom čase s výmerou 988 m2 je teda nespochybniteľný proces. V roku 1968 sa uskutočnila v katastrálnom operáte, kam patrí aj parcela č. XXXX/X, reambulácia - overenie skutočného stavu. Na tejto parcele s účelom využitia „záhrada“ bol zistený vystavaný rodinný dom. Časť pozemku bolo potrebné zo zákonných dôvodov - trvalá stavba na bývanie nemôže stáť na pozemku s účelom užívania „záhrada“ - reklasifikovať na „zastavanú plochu a nádvoria“ a parcelu bolo teda treba rozdeliť. Rozdelením pôvodnej parcely č. XXXX/X s výmerou 988 m2 vznikla nová parcela č. XXXX/X (záhrada) s menšou výmerou 609 m2 a novovzniknutá parcela č. XXXX/X (zastavaná plocha a nádvoria) s výmerou 379 m2. Parcela č. XXXX/X nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi V. M., keďže v tom čase neexistovala. K námietke žalovanej v I. rade, že rodinný dom bol postavený ešte v roku 1964, pričom sama uvádza, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až v roku 1968 žalovaný v II. rade uviedol, že rodinný dom sa stal nehnuteľnosťou v zmysle platných právnych predpisov až po tomto rozhodnutí a po vydaní súpisného čísla, čo sa udialo ešte neskôr po tomto dátume. Rodinný dom bol v čase prebiehajúceho dedičského konania nedokončenou stavbou (rok 1966), na prevod ktorej sa nevzťahovali predpisy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ žalovaná v I. rade poukazuje na to, že opravným rozhodnutím bolo opravené právoplatné rozhodnutie, žalovaný v II. rade poukázal na § 164 O.s.p. (§ 224 C.s.p.), podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Reagujúc na ďalšie námietky žalovanej v I. rade poukázal žalovaný v II. rade na to, že vydanie kolaudačného rozhodnutia nie je rozhodnutím, ktoré by určovalo vlastnícke právo osoby k stavbe ako aj na to, že odpoveď Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, je nespochybniteľný dôkaz o vykonanej reambulácii. Ďalší dôkaz rozdelenia pôvodnej parcely je jej samotná plocha (988 m2), ktorá sa presne rovná súčtu plôch dvoch novovzniknutých parciel č. XXXX/X a XXXX/X (679 m2 +309 m2 = 988 m2). Námietku žalovanej v I. rade, že súd mal prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, považuje žalovaný v II, rade za neopodstatnenú. Keďže podľa ostatného stanoviska (a aj podľa samotného odvolania) žalovaná v I. rade samotné spoluvlastníctvo strán sporu neuznáva, keďže ona je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nebolo možné, podľa žalovaného v II. rade, sa jej opýtať, či súhlasí s prikázaním „svojich“ nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Pokiaľ sa žalovaná v I. rade vyjadruje ku kompenzácii žalobkyne a žalovaného v II. rade pomocou 78 m2 z parcely XXXX/X pre každého z nich, žalovanému v II. rade uvedená výmera, resp. jej výpočet, nie sú zrejmé. Žalovaný v II. rade poukázal aj na to, že opravené rozhodnutie zo dňa 2.6.1966 je právoplatné 53 rokov a nie je mu známy opravný prostriedok, ktorým by bolo možné uvedené rozhodnutie zrušiť. 5. Podaním doručeným súdu dňa 4.3.2020 odvolateľka doplnila odvolanie, dovolávajúc sa absolútnej neplatnosti „časti právneho úkonu Rozhodnutia štátneho notárstva D 273/66-17 zo dňa 06.04.1966, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 01.05.1966 v dedičskom konaní po poručiteľovi V. M. (ďalej aj „poručiteľ“) z dôvodu nedostatočnej znalosti všetkých právne relevantných skutočností právnym zástupcom žalovanej 1/, v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 49a Obč. zák. čo do výroku časti rozhodnutia pod článkom L, písm. b), špecifikovaného ako ťarchy, citujem : „pohľadávka I. (1/4-ina) .... 44.093,-Kčs“ s dodatočne, štátnym notárom prečiarknutou prvou štvorkou z čísla štyridsaťštyritisícdeväťdesiattri, a čo do výroku časti rozhodnutia pod článkom II., bodmi 2 a 3 ako aj čo do časti rozhodnutia výroku uvedeného v článku III., bod A-LV vlastníci.“ V podaní uvádza, že sa „dovoláva neplatnosti tzv. dedičského rozhodnutia D 273/66-19 zo dňa 2.6.1966 vydaného na základe tzv. dohody dedičov D 273/66-18 zo dňa 27.5.1966, ktorý v rozpore so zákonom mení rozhodnutie štátneho notára D 273/66-17 zo dňa 6.4.1966, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.5.1966, po tom istom poručiteľovi, V. M..“ Podľa odvolateľky „Uvedené súd v prvostupňovom konaní nesprávne označuje ako dedičské Rozhodnutie D 273/66-17,18,19 zo dňa 02.06.1966, čo navodzuje dojem, že pôvodné dedičské rozhodnutie D 273/66-17 zo dňa 06.04.1966 nenadobudlo dňom 01.05.1966 právoplatnosť, a preto ho bolo možné pozmeniť rozhodnutím D 273/66-19 zo dňa 02.06.1966 na základe dohody dedičov D 273/66-18, čo rozhodne nie je pravda.“ Odvolateľka poukázala na to, že náš právny poriadok nepripúšťa, aby po právoplatnom ukončení dedičského konania po poručiteľovi prebehlo ďalšie dedičské konanie, ak sa netýka novoobjaveného majetku. Ďalej poukázala na to, že pred smrťou otca, V. M., bola ako spolustaviteľka vlastníčkou jednej polovice rodinného domu na I. rade, jej patriaca 1/4 rodinného domu nebola majetkom poručiteľa a nemohla byť predmetom dedičského konania po ňom. Podľa odvolateľky listina zo dňa 27.5.1966, označená ako Darovacia zmluva, ako aj dohoda dedičov zo dňa 27.5.1966, uzatvorená v dedičskom konaní sp. zn. D 273/66, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi zo zákona. Keby sa súd zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami, bol by zistil, že „Dedičské rozhodnutie D 273/66-17 zo dňa 06.04.1966 po poručiteľovi V. M. (1900-1965), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 01.05.1966 má na oboch stranách po dve okrúhle pečiatky, ktorými notár potvrdil jeho právoplatnosť (Dôkaz č. 1). Originál sa nachádza v D 273/66-17 po poručiteľovi V. M. (XXXX-XXXX), t. č. na Najvyššom súde v konaní spis. zn. 5Cdo/52/2019. Súdu ho, ako dôkaz č. 5, dňa 23.12.2003 do konania 13C/107/03 predložil dokonca aj samotný žalovaný 2/.“ Ďalej by bol zistil, že „Tzv. Dedičské rozhodnutie D 273/66-19 zo dňa 02.06.1966 (pozn. - okresným súdom v rozhodnutí nesprávne označené ako D 273/66-17,18,19 zo dňa 02.06.1966) po tom istom poručiteľovi V. M. je iba opisom pôvodného Dedičského rozhodnutia D 273/66-17 zo dňa 06.04.1966, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.05.1966, ktorým tzv. Dedičským rozhodnutím D 273/66-19 zo dňa 02.06.1966 vydané štátnym notárom, štátny notár rozdelil polovicu rodinného domu a teda 1/2 k celku, vlastnícky patriacu žalovanej, na dve časti, dve štvrtiny, z ktorých jednu 1/4 domu k celku zaevidoval ako vlastníctvo I. M., vychádzajúc z tzv. dohody zo dňa 27.5.1966. Chýbajúce ďalšie štyri okrúhle pečiatky štátneho notára na Rozhodnutí o dedičstve dokazujú, že ani štátny notár tzv. Rozhodnutie o dedičstve D 273/66-19 zo dňa 2.6.1966, ktoré zrejme vychádza z tzv. Dohody dedičov zo dňa 27.05.1966 bez právnej relevancie síce vyhotovil, no neopečiatkoval, neopatril doložkou právoplatnosti, takže sám notár nepovažoval ním vydané tzv. Dedičské rozhodnutie z 02.06.1966, okresným súdom v konaní nesprávne pomenované ako D 273/66-17,18,19 zo dňa 02.06.1966, za právne relevantné.“ Odvolateľka sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohoda dedičov zo dňa 27.5.1966 neodporovala zákonu, keďže dedičia uvedenú dohodu uzatvorili až 26 dní po nadobudnutí právoplatnosti dedičského rozhodnutia zo dňa 6.4.1966. Štátny notár s rozhodovacou právomocou vydaním druhého dedičského rozhodnutia zo dňa 2.6.1966 uviedol žalovanú v I. rade do omylu v otázke právoplatnosti a nezmeniteľnosti dedičského rozhodnutia zo dňa 6.4.1966. Svojim konaním napomohol bratovi odvolateľky k neoprávnenému obohateniu sa o 1/4 rodinného domu na úkor odvolateľky, ako aj o polovicu z dvoch pozemkov na úkor S. M., matky odvolateľky. Podľa odvolateľky dôkazmi a to Rozhodnutím sp. zn. D 273/66-17 zo dňa 6.4.1966, Rozhodnutím o prípustnosti stavby ObNV Bratislava III - Vinohrady, č. Výst. 60/1962- 327 zo dňa 24.4.1962, Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 2.12.1968, Prehlásením S. M. zo dňa 27.4.1988, odvolaním S. M. proti rozhodnutiu sp. zn. D 996/90 zo dňa 21.3.1991, závetom S. M. uloženým pod sp. zn. 31D/1597/02 zo dňa 24.4.1991, a aj ďalšími predloženými dôkazmi preukázala, že „bola bratom I. M. a štátnym notárom v dedičskom konaní po poručiteľovi V. M., úmyselne oklamaná a uvedená do omylu v možnosti ďalej slobodne konať najskôr ohľadne čo do rozhodnutia o 1/4 pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorej bol rodinný dom pôvodne postavený a to v dedičskom konaní po poručiteľovi, výsledkom ktorého bolo vydané Rozhodnutie o dedičstve D 273/66-17 dňa 06.04.1966 a následne aj ohľadne jej 1/4 domu v tzv. ďalšom dedičskom konaní, výsledkom ktorého bola vydanie Rozhodnutia o dedičstve D 273/66-19 zo dňa 02.06.1966.“ Preto „I. M. (XXXX-XXXX) a po jeho smrti žalobkyňa a žalovaný 2/, sa nestali dedičmi Rozhodnutím D 724/87 po I. M., a to ani v 1/4-inovom podiele na parcele č. XXXX/X (od r. 1968 rozdelenej na parcele č. XXXX/X a parcele č. XXXX/X) zapísanej na LV XXX k. ú. E., obec L. C., okres J. W. a ani v 1/4-inovom podiele predmetného domu, postaveného na parc, č. XXXX/X.“ Odvolateľka poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 305/2009, podľa ktorého „Rozhodnutie o dedičstve nemá charakter sporového konania o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, a preto ho nie je možné považovať za takú verejnú listinu, ktorá by mala účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnostiam“. Ďalej odvolateľka v doplnení odvolania uviedla, že „Vo výroku Rozhodnutia D 273/66-17 zo dňa 06.04.1966, v časti I. b/ ťarchy je zaznamenané, že I. M. si uplatnil v dedičskom konaní pohľadávku, cit.: „/1/4- ina/“, pred prečiarknutím prvej štvorky (pôvodne sa jednalo o štyridsaťštyri tisíc deväť desiat dva Kčs), vo výške „44.092,- Kčs“, čo predstavuje viac ako polovicu hodnoty stavby. Keďže maminu 1/4-inu domu v rozhodnutí I. M. nezdedil, a okrem 1/4-iny parc. č. XXXX/X ako dedičstvo žalovanej 1/ po poručiteľovi, sa už žiadna iná 1/4-ina v predmetnom rozhodnutí po poručiteľovi nededila, poznámka štátneho notára (1/4-ina), zaznamenaná ním vo výroku ako „pohľadávka I. M.“, odkazuje na 1/4-iny parc. č. XXXX/X, ktorú mala na základe vyššie uvedeného zdediť žalovaná 1/, no zdedil ju I. M.. Predmetné rozhodnutie štátneho notára súdu preukazuje, že I. M. si v dedičskom konaní po poručiteľovi uplatnil voči dedičstvu (de facto voči žalovanej 1/), presnejšie voči jej 1/4-ine parc. č. XXXX/X, pohľadávku vo výške 44.092,- Kčs. Pohľadávku požadoval I. M. zaplatiť v konaní len od žalovanej 1/ s odôvodnením, že matka musí ešte doplatiť dlh vo výške 5.000,- Kčs manželom T. a už platila pohrebné trovy a pomník.“ Odôvodnenie predmetného dedičského rozhodnutia súdu preukazuje aj nasledovné, cit.: „ŠN poukazuje na to, že pred stavbou vystavil poručiteľ s dcérou C. na ObNV 3 prehlásenie, podľa ktorého majú v hotovosti sumu 26.500,- Kčs, sumu 36.400,- Kčs získal poručiteľ s manželkou predajom domu v Petržalke..., 10.000,- Kčs si požičali od manželov T..“ Žalovaná 1/ s rodičmi mala podľa uvedeného na začiatku stavby k dispozícii sumu 72.900,- Kčs a nedokončený, ale už obývaný dom (chýbala už iba vonkajšia omietka), štátny notár ohodnotil na 83.200,- Kčs (výrok časť I. a/ majetok). Do sumy 83.200,- Kčs staviteľom domu - v 1/2 poručiteľovi s manželkou a v 1/2 žalovanej 1/, chýbalo len 10.300,- Kčs a nie 44.092,- Kčs ako štátny notár najskôr zaznamenal vo výroku rozhodnutia v časti I. b/ ťarchy ako pohľadávky I. M. /1/4-ina/, uplatnenej voči žalovanej 1/. V tejto časti výrok rozhodnutia štátneho notára ohľadne výšky pohľadávky odporuje jeho odôvodneniu. Niekto by mohol namietať, že 1/4-ina v zátvorke znamenala jeho nárok len v jednej štvrtine zo 44.092,- Kčs, t. j. pohľadávku vo výške 11.023,- Kčs a k tomu ešte zdedil po poručiteľovi aj 1/4-inu parc. č. XXXX/X žalovanej 1/. Tento názor odporuje nielen nároku I. z pôvodnej pohľadávky po preškrtnutí prvej štvorky zo sumy 44.092,- Kčs, v dôsledku čoho štátny notár pohľadávku I. M. znížil na 4.092,- Kčs. Vyššie uvedené skutočnosti odporujú aj odôvodneniu rozhodnutia, podľa ktorého staviteľom chýbalo do dokončenia stavby len 10.300,- Kčs a nie 11.023,- Kčs. Zaevidovaním I. M. za dediča 1/4-iny parc. č. XXXX/X namiesto žalovanej 1/ do výroku rozhodnutia II. časti, bodov 2/-3/ a časti III. bod A-LV: vlastníci, štátny notár akoby pôvodnú pohľadávku I. M. vo výške 44.092,- Kčs voči majetku poručiteľa, ale aj voči žalovanej 1/ zvýšil ešte aj o hodnotu 1/4-iny parcely, čo znamená, že suma pohľadávky I. M. 44.092,- Kčs akoby bola zvýšená na sumu 45.842,-Kčs, teda o jednu štvrtinu hodnoty zo sumy 7.000,- Kčs, vzhľadom k tomu, že táto suma je kúpnu cenou, ktorú poručiteľ V. M. za parcelu zaplatil. Z odôvodnenia rozhodnutia o dedičstve vyplýva aj to, že I. M. požadoval, aby mu štátny notár v dedičskom konaní uznal pohľadávku za materiál vo výške až 16.367,-Kčs, no keďže staviteľom domu do dokončenia stavby chýbalo len 10.300,- Kčs a jeho pohľadávka prekračovala uvedenú sumu o 6.067,- Kčs, štátny notár mu ju neuznal. Z toho istého odôvodnenia rozhodnutia vyplýva aj to, že štátny notár mu neuznal ani „náklady dopravy stavebného materiálu“, ktoré I. M. odhadol na 7.000,- Kčs, teda ich mu ani nezdokladoval. V konečnom dôsledku požiadavka I. M. na výšku jeho pohľadávok voči žalovanej 1/, podľa odôvodnenia rozhodnutia a nie podľa jeho výroku, presahovala chýbajúcu sumu do dokončenia stavby, t. j. sumu vo výške 10.300,- Kčs o sumu 13.067,- Kčs (6.067,- Kčs + 7.000,- Kčs). Podľa odôvodnenia rozhodnutia mu uvedené peňažné nároky síce štátny notár neuznal, no podľa výroku rozhodnutia mu uznal až cca tri a pol násobok uvedenej sumy, t. j. sumu 44.092,- Kčs, ktorú následne upravil preškrtnutím prvej štvorky. Právoplatné Rozhodnutie o dedičstve D 273/66-17 zo dňa 06.04.1966 dokazuje, že I. M. (XXXX-XXXX), vymyslenými ale najmä neexistujúcimi pôvodnými pohľadávkami vo výške 44.092,- Kčs v dedičskom konaní zisťoval, či má žalovaná 1/ vedomosť o tom, že pohľadávky I. M. mu boli rodičmi už preplatené, alebo takú vedomosť nemá. V dôsledku konania žalovanej 1/ v omyle (dôkaz č. 2) vyvolaného I. M., ktorý tak získal neoprávnený majetkový prospech na úkor žalovanej 1/, stal sa I. M. namiesto žalovanej 1/ dedičom 1/4-iny pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý spoluvlastnícky podiel mala ale zdediť žalovaná 1/. Nebolo by sa tak stalo, nebyť konania Jozefa Osvalda, ktorým žalovanú 1/ uviedol do omylu. V konečnom dôsledku, aj konečná výška pohľadávky v sume „4.092,-Kčs“, na ktorej sa dedičia dohodli po odčítaní od sumy „10.300,- Kčs“, ktorá na začiatku stavby chýbala spolustaviteľom na jej dokončenie, hodnota 1/4-iny pozemku žalovanej 1/ vo výške 6.208,- Kčs (10.300,- Kčs - 6.208,- Kčs = 4.092,- Kčs), ktorá sa približovala jeho kúpnej cene, t. j. siedmym tisícom skôr ako suma 2.955,- Kčs, na ktorú ju vo výroku rozhodnutia ohodnotil štátny notár preukazuje, že I. M. sa stal dedičom 1/4-iny pozemku po poručiteľovi len preto, lebo žalovaná 1/ nevedela, že brat si voči otcovi, poručiteľovi uplatnil dávno predtým mu už rodičmi uhradené účty.“ Odvolateľka v doplnení odvolania vytýkala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní a vyhodnocovaní dôkazov ignoroval, že rozhodnutie notára si vo výrokovej časti protirečí s odôvodnením, že rozhodnutie nemá notárom vyznačenú právoplatnosť a bolo vydané na základe dohody dedičov, ktorá bola spísaná 26 dní po právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. D 273/66 zo dňa 6.4.1966, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.5.1966, ako aj ďalšie skutočnosti, napr. „že staviteľom, žalovanej 1/ s rodičmi, nechýbala na dokončenie domu suma vo výške 44.092,- Kčs, čo bola suma pred jej preškrtnutím prvej číslice, štvorky (4) štátnym notárom pôvodne vo výrokovej časti I. b/- ťarchy pri mene I. M. zaznamenané, ale iba suma vo výške 10.300,- Kčs, ako je zaznamenané v odôvodnení toho istého rozhodnutia. Odpočítaním sumy 6.208,- Kčs zo sumy 10.300,- Kčs, ktorá sa najviac približuje cene, za ktorú 1/4-inu parc. 6155/2 poručiteľ V. M. kúpil (t. j. 7.000,- Kčs, dôkaz č. 6), štátny notár vydaným právoplatným rozhodnutím potvrdzuje I. M. ako dediča predmetnej 1/4-iny parcely namiesto žalovanej 1/ práve z dôvodu, že si voči žalovanej 1/ uplatnil neexistujúcu pohľadávku. Preto štátny notár vo výroku I. časť b/ ťarchy rozhodnutia prečiarkol v riadku pohľadávky I. M. prvú štvorku (41 z pôvodnej sumy 44.092,- Kčs a tak znížil/zmenil pôvodnú výšku pohľadávky I. M. voči žalovanej 1/ na sumu 4.092,- Kčs.“ Ďalej odvolateľka uviedla „Keďže žalovaná 1/ nemala k dispozícii peniaze na úhradu žiadnej bratovej pohľadávky, lebo sa pri stavbe svojej 1/2-ice rodinného domu finančne vyčerpala spolu s manželom a o podvode s účtami brata voči nej nevedela, neostalo jej nič iné, len súhlasiť s tým, aby jej brat, I. M. zdedil 1/4-inu parcely pod jej 1/2-icou rodinného domu aj spolu so záväzkom voči nemu vo výške 4.092,-Kčs, ktorý mu bude musieť raz uhradiť. Následne si brat žalovanej 1/, I. M., uvedenú, neexistujúcu pohľadávku uplatnil aj na jej 1/4-inu domu v ďalšom dedičskom konaní zo dňa 02.06.1966, ako je to zaznamenané v neplatnom v tzv. Rozhodnutí o dedičstve spis. zn. D 273/66-17,18,19 zo dňa 02.06.1966 na základe neplatnej Dohody dedičov D 273/66-18 zo dňa 27.05.1966, ktorú za týmto účelom, ako z jeho obsahu vyplýva , sám brat žalovanej 1/, I. M. inicioval. Len v dôsledku konania žalovanej 1/, v omylu, ktorý brat I. M. u nej vyvolal, mu žalovaná 1/ podpísala aj listinu evidovanú pod spis. zn. D 273/66-18 zo dňa 27.05.1966 ako dohodu dedičov, tiež neplatnú listinu, označenú ako darovacia zmluva z toho istého dňa 27.05.1966 a tiež žalovaná 1/ súhlasila s duplicitným rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi v tzv. Rozhodnutí o dedičstve D 273/66-17,18,19 zo dňa 02.06.1966, ktoré všetky sú aj z vyššie uvádzaného dôvodu absolútne neplatnými právnymi úkonmi.“ Odvolateľka ďalej poukázala na to, že „S. M. rod. J. (XXXX-XXXX), ako manželka poručiteľa V. M., spolustaviteľka domu so žalovanou 1/ musela vedieť, že pohľadávka syna voči dcére - žalovanej 1/, je neoprávnená no v dedičskom konaní dcéru - žalovanú 1/ na to neupozornila. Uvedené dokazujú takmer všetky rozhodnutia : právoplatné D 273/66-17 zo dňa 06.04.1966, neplatná dohoda D 273/66-18 zo dňa 27.05.1966, neplatná, tzv. darovacia zmluva tiež zo dňa 27.05.1966 ako aj neplatné tzv. Rozhodnutie o dedičstve (opis rozhodnutia) D 273/66-17,18,19 zo dňa 02.06.1966, ktoré mal súd všetky k dispozícii.“ Podľa odvolateľky súd mal preukázané, že matka odvolateľky ju nechala v omyle. Že si to matka odvolateľky uvedomila až po smrti syna I. M., vyplýva z jej prehlásenia zo dňa 27.4.1988, ktoré odvolateľka predložila súdu ako dôkaz, ktorý však súd v rozhodnutí nevyhodnotil. Z uvedeného prehlásenia vyplýva, že „ani matka, S. M. a ani brat I. M., žalovanú 1/ v dedičskom konaní neupozornili na to, že všetky bratove pohľadávky, ktoré mal voči poručiteľovi ako jednému zo stavebníkov z titulu finančnej výpomoci pri výstavbe rodinného domu, boli voči I. ešte za života poručiteľa V. M. rodičmi vyplatené.“ Odvolateľka poukázala aj na odvolanie S. M. proti rozhodnutiu sp. zn. D 996/90 zo dňa 21.3.1991, ktorým preukazuje, že „rodičia žalovanej 1/ kúpili v r. 1958 a v r. 1959 pozemok, parc. č. XXXX/X na Jaskovom rade za 28.000,- Kčs (dôkaz č. 6) a dom na ňom postavili iba pre dcéru - žalovanú 1/ práve z dôvodu toho, že synovi, I. M. predtým dali peniaze v hodnote postaveného rodinného domu vrátane hodnoty pozemku, na ktorom bol rodinný dom postavený a teda pozemku parc. č. XXXX/X“, že „syn I. M. (XXXX-XXXX) vedel, že rodičia kúpili pozemok iba pre sestru a že jej sľúbili postaviť dom, pretože on od nich dostal v r. 1951 peniaze vo výške 40.000,- Kčs na nábytok, v r. 1953 mu vyplatili mladomanželskú pôžičku vo výške 38.000,- Kčs a v r. 1963 mu rodičia kúpili aj auto za cca 37.000,- Kčs (dôkaz č. 4 a ostatné sú v spise). I. M. tiež vedel, že dom v lukratívnej časti Bratislavy na P. ulici č. XX - D. mesto, kúpil v r. 1973 len za mamine peniaze a nie svoje (dôkaz - Čestné prehlásenie zo dňa 30.09.2010)“, že „žalobkyňa a žalovaný 2/ od babky vedia, že si pred súdmi, ani inak nemajú nárokovať vyplatenie ich podielu na sporných nehnuteľnostiach od žalovanej 1/, t.j. ani z ich 1/4 podielu na parc. č. XXXX/X (dnes parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X), pretože pozemok kúpili rodičia pre žalovanú 1/ a to len z dôvodu, aby na nej postavili pre ňu rodinný dom, pretože žalovaná 1/ peniaze od nich nedostávala a ani nedostala“. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa s uvedenými dôkazmi nevysporiadal. Odvolateľka dôvodila, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, a to i u dobromyseľného nadobúdateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co 144/2010 zo dňa 30.3.2011). Závet S. M. uložený v spise sp. zn. 31 D 1597/02, zo dňa 24.4.1991, potvrdzuje pravdivosť dôkazov S. M. vystavených. Podľa odvolateľky „I. M. dostal od poručiteľa V. M. peniaze vo výške 57.500,- Kčs (1/2 zo 115.000,- Kčs) a jedinou protihodnotou týchto peňazí pre žalovanú 1/ je predmetná 1/2 pozemku parc. č. XXXX/X, ktorú notár v právoplatnom rozhodnutí D 273/66-17 zo dňa 06.04.1966 ohodnotil na sumu vo výške 5.910,- Kčs (z pohľadávky I. M. odpočítal jej 1/4-inu vo výške 6.208,- Kčs), aj keď poručiteľ V. M. s manželkou S. M. ju pre žalovanú 1/ kúpili za 7.000,- Kčs (14.000:2). Dom v 1/2-ici stavala žalovaná 1/ so svojim manželom“. Podľa odvolateľky „súd mal nielen z Rozhodnutia o prípustnosti stavby ObNV Bratislava III - Vinohrady č. Výst. 60/1962-327 zo dňa 24.04.1962, z Kolaudačného rozhodnutia zo dňa 02.12.1968, z úradne overeného Prehlásenia matky zo dňa 27.04.1988 a z Odvolania sa matky proti rozhodnutiu D 996/90 preukázaný opak, t.j. že I. M. nebol z vôle rodičov ani vlastníkom a ani staviteľom stavby rodinného domu, ktorý ani nestaval spoločne s otcom a matkou a žalovanou 1/, pretože bol rodičmi už dopredu z neho vyplatený peniazmi. Iba občas zakúpil stavebný materiál, ktorý mu obaja rodičia vždy preplatili“. V ďalšej časti doplnenia odvolania odvolateľka popisuje dôvody, pre ktoré žalobkyňa a žalovaný v II. rade nie sú vlastníkmi pôdy v Blatnom, ktorá však nebola predmetom tohto konania, preto odvolací súd podrobnosti tejto časti doplnenia odvolania neuvádza. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla, „aby súd zohľadnil všetky právne relevantné skutočnosti tu uvedené a rozhodol tak, že súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 2/, každému k 1/8 nehnuteľnostiam parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. XXXX/X o výmere 609 m2, záhrada, parc. č. XXXX/ X o výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba rodinný dom so súpisným číslom XXXX, na parc. č. XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, okres Bratislava III, obec Ba-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady, vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava zrušuje bez finančnej náhrady a určuje, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností na vyššie uvedenom LV je žalovaná 1/ v podiele 1/1 k celku“. Zároveň súdu navrhla, aby jej proti žalobkyni a žalovanému v II. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6.1. Žalobkyňa vo vyjadrení k doplneniu odvolania žalovanou v I. rade poukázala na § 365 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolaciemu súdu navrhla, aby na obsah podania žalovanej v I. rade zo dňa 2.3.2020 neprihliadol z dôvodu zmeškania lehoty na doplnenie odvolania. Zotrvala ďalej na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v I. rade. 6.2. K tomuto odvolací súd uvádza, že predmetné vyjadrenie žalobkyne nedoručoval žalovanej v I. rade, považujúc to za nadbytočné, keďže žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že ho žalovanej v I. rade a žalovanému v II. rade zaslala elektronicky dňa 26.10.2020, takže sa predmetné vyjadrenie dostalo do sféry žalobkyne ako aj žalovaného v II. rade. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalobkyňa vo vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti, zotrvala na tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v I. rade, obsah jej vyjadrenia k doplneniu odvolania žalovanou v I. rade tak nemal vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu podľa § 365 ods. 3 C.s.p., neprihliadol na doplnenie odvolania pre zmeškanie lehoty; ten vyplýva zo zákona. 7. Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k doplneniu odvolania poukázal na § 365 ods. 3 C.s.p. Poukázal aj na to, že žalovaná v I. rade sa v konaní pred súdom prvej inštancie nevyjadrila k žiadnemu spôsobu vyporiadania, nenavrhla prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, čoho sa domáha až v odvolaní. Podľa žalovaného v II. rade všetci účastníci konania boli v konaní rovnako úspešní, žalovanú v I. rade preto nemožno považovať za neúspešnú v spore. 8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v I. rade nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. februára 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala žalovaná v I. rade na svoju obranu (§ 132 ods. 1, § 182 C.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, podľa ktorého zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a toto vyporiadal nariadením predaja dotknutých nehnuteľností s tým, že výťažok predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1), svoje zistenia a závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 10. Ako prejudiciálnu riešil súd prvej inštancie otázku, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu, patria do spoluvlastníctva strán sporu. Žalovaná v I. rade namietala, že do spoluvlastníctva strán sporu nepatrí dom súpisné číslo XXXX a vychádzajúc z jej odvolacieho návrhu, uvedeného v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, do spoluvlastníctva patrí pozemok parcela č. XXXX/X o rozlohe 679 m2, pričom existenciu pozemku parcela č. XXXX/X žalovaná v I. rade neuznala. 11. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, okrem iného rozhodnutiami Štátneho notárstva Bratislava 3, č. k. D 724/87-73 zo dňa 29.1.1988, právoplatného dňa 29.1.1988, Štátneho notárstva Bratislava - mesto, č. k. D 273/66-17 zo dňa 6.4.1966, právoplatného dňa 1.5.1966, Štátneho notárstva Bratislava - mesto, č. k. D 273/66-19 zo dňa 2.6.1966, právoplatného dňa 2.6.1966, listu vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava III, obec Bratislava-m.č. L. C., katastrálne územie E., správne ustálil súd prvej inštancie, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na vyššie uvedenom liste vlastníctva č. XXX, žalobkyňa v podiele 1/8, žalovaná v I. rade v podiele 3/4 a žalovaný v II. rade v podiele 1/8. 12.1. Žalovaná v I. rade v odvolaní spochybnila vydanie rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto, č. k. D 273/66-19 zo dňa 2.6.1966, právoplatného dňa 2.6.1966, ako výsledok zmanipulovaného dedičského konania. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi mal však (rozhodnutiami Štátneho notárstva Bratislava - mesto, č. k. D 273/66-17 zo dňa 6.4.1966, právoplatného dňa 1.5.1966 a č. k. D 273/66-19 zo dňa 2.6.1966, právoplatného dňa 2.6.1966, ako aj žiadosťou dedičov po poručiteľovi V. M. zo dňa 27.5.1966, č. l. 135 - 137 spisu) odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, za preukázané, že vydanie rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto, č. k. D 273/66-19 zo dňa 2.6.1966, právoplatného dňa 2.6.1966, bolo výsledkom dohody dedičov, na základe ktorej sa dedičia a to dcéra (žalovaná v I. rade), syn I. M., stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, domu na pozemku parcela č. XXXX/ X, žalovaná v I. rade v podiele 1/4, I. M. v podiele 1/4. Dedičia sa vzdali možnosti podať opravný prostriedok, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.1966. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že právoplatnosť rozhodnutia je vlastnosť, ktorá spôsobuje jeho záväznosť, jeho nezmeniteľnosť. Princíp stability rozhodnutia vyjadrený jeho právoplatnosťou vyplýva z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Právoplatnosť rozhodnutia, okrem iného znamená, že rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním. Podľa § 24 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (čase vydania rozhodnutia č. k. D 273/66-19 zo dňa 2.6.1966) bola vo veciach právoplatne skončených prípustná obnova konania s výnimkou rozhodnutí, zrušenie alebo zmenu ktorých možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak. O povolení obnovy rozhodovalo štátne notárstvo, ktoré vydalo vo veci rozhodnutie. S poukazom na § 25 citovaného zákona, podľa ktorého, ak nie je v tomto zákone ustanovená odchylná úprava, použijú sa na konanie pred štátnym notárstvom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Ak to povaha veci nevylučuje, bolo možné návrh na obnovu konania podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť (§ 230 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase), najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Po uplynutí uvedenej trojročnej objektívnej lehoty bolo možné návrh na obnovu konania podať len v zákone vymenovaných dôvodoch (§ 228 ods. 1 O.s.p.). Dedičia, súc viazaní svojou vzájomnou dohodou, v predmetnej veci nevyužili žiaden z opravných prostriedkov, dedičské rozhodnutia vydané v konaní Štátneho notárstva Bratislava - mesto, sp. zn. D 273/66 a následne Štátneho notárstva Bratislava 3, sp. zn. D 724/87, tak tvoria právny základ podielového spoluvlastníctva strán sporu k dotknutým nehnuteľnostiam. Rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - mesto, sp. zn. D 273/66, nemožno považovať ani za nulitný akt, keďže za takýto možno považovať len akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu; vydanie rozhodnutia v dedičskej veci patrilo do právomoci štátneho notárstva podľa zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok), podľa § 2 ods. 1 uvedeného zákona. 12.2. Ďalším dôkazom, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri riešení otázky existencie spoluvlastníctva sporových strán k dotknutým nehnuteľnostiam, bol výpis z listu vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava III, obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie E.. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na § 205 C.s.p., podľa ktorého listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Žalovaná v I. rade hodnoverným spôsobom nepreukázala opak listom vlastníctva osvedčených skutočností a to, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedenom liste vlastníctva č. XXX, žalobkyňa v podiele 1/8, žalovaná v I. rade v podiele 3/4 a žalovaný v II. rade v podiele 1/8. 12.3. Pri riešení otázky predmetu spoluvlastníctva v prejednávanej veci správne súd prvej inštancie prihliadol aj na správanie sa žalovanej v I. rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve (uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 25.4.1988 s matkou S. M., kde sa žalovaná v I. rade prezentuje ako spoluvlastníčka dotknutých nehnuteľností v podiele 1/4) ako aj k žalobkyni a žalovanému v II. rade ako podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností (ponuka na odpredaj podielov v ich vlastníctve). Z uvedeného vyplýva, že aj žalovaná v I. rade, vychádzajúc z jej konania, akceptovala existenciu podielového spoluvlastníctva, predmet podielového spoluvlastníctva a veľkosti podielov tak ako vyplývajú z LV č. XXX pre okres Bratislava III, obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie E.. 13. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, keďže nemala možnosť svoje tvrdenia preukázať prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa k veci vyjadril iba na jednom, poslednom pojednávaní. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie v prejednávanej veci začalo ešte v roku 2014, vo veci bolo nariadených celkom 10 pojednávaní, rozhodnutie vo veci samej vyhlásil súd prvej inštancie v júni roku 2019, žalovaná v I. rade mala tak dostatočný časový priestor na to, aby uplatnila všetky svoje procesné práva vrátane návrhu na vykonanie dokazovania. Počas konania súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu, ako aj výsluchom strán sporu, na základe ktorého dostatočne zistil skutkový stav prejednávanej veci, jeho rozhodnutie preto nie je možné považovať za predčasné. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd neprotokoloval prednes jej právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 18.6.2019, odvolací súd poukazuje na § 175 ods. C.s.p., podľa ktorého priebeh pojednávania sa zaznamenáva podľa § 98 a § 99. Podľa § 98 ods. 1 C.s.p. o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. Podľa § 99 ods. 1 veta prvá C.s.p. ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. Podľa § 99 ods. 1 C.s.p. nebolo povinnosťou súdu vyhotoviť zápisnicu o priebehu pojednávania, zvukový záznam o priebehu pojednávania konaného dňa 18.6.2019 sa nachádza v elektronickom spise. 14. Odvolateľka v odvolaní namietala, že pozemok parcela č. XXXX/X o rozlohe 609 m2 je reálne deliteľný, jeho hodnota bola zistená znaleckým posudkom vo výške 237.585,17 €, podiely žalobkyne a žalovaného v II. rade (každý vo veľkosti 1/8) predstavujú tak hodnotu spolu 126.750,- €, časť pozemku je preto možné použiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného v II. rade. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaná v I. rade neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že pozemok parcela č. XXXX/X je reálne deliteľný, na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhla žiadne dokazovanie, pričom len tvrdenie o reálnej deliteľnosti nestačí. Na takéto tvrdenie sa odvolateľka obmedzila aj v odvolaní. Neuviedla, aké dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie predložila, ktoré by mohli viesť k opačnému záveru, než k akému v tejto otázke dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že pre prípad reálnej deľby pozemku je nevyhnutné zaobstarať správou katastra overený geometrický plán, keďže len deľba pozemku uskutočnená na základe geometrického plánu, s označením parcelného čísla, má za následok vznik novej veci aj v právnom zmysle slova, čo v prejednávanej veci, okrem iného, absentovalo. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní uviedla, že časť pozemku parcela č. XXXX/X je možné použiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného v II. rade, odvolací uvádza, že mu nie je zrejmé, aký spôsob vyrovnania mala odvolateľka na mysli, preto nebolo možné sa s touto odvolacou námietkou vysporiadať. 15. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie neakceptoval jej návrh prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva pre nedostatok finančných prostriedkov. Pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je potrebné skúmať kredibilitu spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a ktorý má poskytnúť náhradu zvyšným spoluvlastníkom. Súd musí mať preukázané, či sú splnené všetky predpoklady na to, aby za zrušenie spoluvlastníckeho podielu mohla byť aj fakticky poskytnutá primeraná náhrada. Splnenie tohto kritéria nemôže byť založené len na úvahe súdu, jeho splnenie musí mať jednoznačnú oporu v skutkových zisteniach. Ak uvedená okolnosť nie je jednoznačne preukázaná, môže postup podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamenať zásah do práva vlastniť majetok, keďže nie je garantované, že vlastník bude svojho práva zbavený pri poskytnutí primeranej náhrady. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že finančná a sociálna situácia žalovanej v I. rade neumožňuje poskytnúť primeranú náhradu ostatných spoluvlastníkom za ich spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach. Žalovaná v I. rade opak nepreukázala, správny bol tak postup súdu prvej inštancie, keď nevyhovel návrhu žalovanej na prikázanie vyporiadavaných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. 16. Odvolateľka v odvolaní namietala, že k reambulácii pozemku parcela č. XXXX/X nemohlo dôjsť, keďže jej rodičia (resp. otec) obidva pozemky kupovali samostatne, od dvoch rôznych ľudí, v dvoch rôznych obdobiach. Podľa odvolateľky to vyplýva aj z pozemnoknižnej vložky č. XXXX v časti B, označenej ako vlastníctvo, kde pod bodom 13 je uvedený zápis v prospech V. M. k pozemku, ktorý kúpil od N. S. K., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.8.1958. Druhú časť pozemku kúpil V. M. od O. D. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.1958. Tiež to vyplýva z rozhodnutia príslušného orgánu, ktorá skutočnosť ja zaevidovaná pod bodom č. 14. Podľa odvolateľky pozemok pod rodinným domom, ako aj vedľa neho stojaci pozemok, boli vždy dva, no v dedičskom konaní po poručiteľovi V. M. bol predmetom dedenia len pozemok parcela č. XXXX/X. Preto písomnú informáciu Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, zo dňa 23.5.2018, považovala za nepresnú. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri konštatovaní uvedenej skutočnosti (reambulácia pozemku č. XXXX/ X) vychádzal z listu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 23.5.2018, adresovaného žalobkyni (č.l. 542 spisu). Je potrebné poukázať na to, že podľa vyššie uvedenej informácie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, k reambulácii došlo v roku 1968, teda desať rokov po nadobudnutí vlastníctva uvedených pozemkov V. M., resp. rodičmi žalovanej v I. rade, takže uvedená skutočnosť v pozemnoknižnej vložke zaznamenaná byť nemohla. Uvedená skutočnosť (reambulácia pozemku č. XXXX/X, resp. jej dôsledky) vyplýva aj z dedičského rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi I. M., sp. zn. D 724/87, zo dňa 29.1.1988, podľa ktorého predmetom dedičstva po zomrelom I. M. bol, okrem iného, podiel vo veľkosti 1/4 na pozemkoch parcela č. XXXX/X, záhrady 609 m2, a parcela č. XXXX/X, zastavané plochy 379 m2. Rovnako vyplýva aj z čl. I kúpnej zmluvy zo dňa 25.4.1988, uzavretej medzi S. M. a žalovanou v I. rade (č. l. 7, 8 spisu), v ktorej žalovaná v I. rade existenciu pozemkov parcela č. XXXX/X vo výmere 609 m2 a parcela č. XXXX/X vo výmere 379 m2 akceptovala. 17. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci náležite zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval správny právny predpis (zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník), pričom tento aj správne interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. 18. Odvolateľka podala odvolanie aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal žalobkyni voči žalovanej v I. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % dôvodiac, že žalobkyňa navrhla dva spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva odmietla, preto nemohla byť v konaní úspešná v 100 %. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v žalobe navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním dotknutých nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovaných v I. a II. rade s povinnosťou vyplatiť jej primeranú finančnú náhradu, určenú znaleckým posudkom, zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/8. V prípade, ak ani jedna zo strán sporu neprejaví záujem o vlastníctvo nehnuteľností navrhla, aby súd nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok bude rozdelený podielovým spoluvlastníkom, žalobkyni vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/8, žalovanej v I. rade vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/4 a žalovanému v II. rade vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/8. Ak súd prvej inštancie rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil a v súvislosti s jeho vyporiadaním nariadil predaj dotknutých nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa ich spoluvlastníckych podielov a to žalobkyni spoluvlastnícky podiel 1/8, žalovanej v I. rade spoluvlastnícky podiel 3/4 a žalovanému v II. rade spoluvlastnícky podiel 1/8, vyhovel žalobnému návrhu; žalobkyňa, ktorá tak bola v konaní plne procesne úspešná. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, postupujúc podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalobkyni priznal voči žalovanej v I. rade, ktorá nesúhlasila s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 19. Na doplnenie odvolania, doručené odvolaciemu súdu žalovanou v I. rade dňa 4.3.2020 a tvrdenia v ňom obsiahnuté, odvolací súd, s poukazom na § 365 ods. 3 C.s.p., neprihliadol. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej doručený prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 4.8.2019, doplnenie odvolania tak bolo súdu doručené neskoro, po uplynutí lehoty na podanie odvolania. 20. Žalobkyňa, ako aj žalovaný v II. rade, navrhli odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovanej v I. rade odmietol, žalobkyňa poukázala na to, že odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo vydané rozhodnutie a rozhodnutie o spoločnom predaji a rozdelení výťažku stranám podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu nie je možné právne označiť za rozhodnutie v neprospech niektorej zo strán. Žalovaný v II. rade považoval odvolanie za neopodstatnené a neprípustné. Odvolací súd, poukazujúc aj na odôvodnenie tohto rozhodnutia v bode 18., uvádza, že žalovanú v I. rade je potrebné považovať za neúspešnú procesnú stranu v tomto konaní, keď namietala predmet podielového spoluvlastníctva (podľa nej patrí do podielového spoluvlastníctva len pozemok parcela č. XXXX/X vo výmere 609 m2 ) a namietala aj spôsob jeho vysporiadania, pričom v konaní úspešná nebola. Preto nebolo možné odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. 21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti neúspešnej odvolateľke. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).