Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/113/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200464 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1316200464.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35850370, v zastúpení: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, V. pri F., o zaplatenie sumy 100,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23C/3/2016-57, zo dňa 27.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23C/3/2016-57, zo dňa 27.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III zamietol žalobu o zaplatenie 100,39 eur s príslušenstvom a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatil sumu 100,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6,99 eur od 20.09.2013 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% eura ročne zo sumy 55,10 eura od 01.01.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 3,30 eur od 18.02.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 5,- eur od 18.07.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 5,- eur od 12.08.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 18.09.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 13.01.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 01.01.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 17.03.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 17.06.2015 až do zaplatenia. 2. Žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným dňa 26.04.2011 Zmluvu č. X o dodávke pitnej vody a odvádzaní pitných vôd. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd platné od 01.10.2010. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu. Žalobca sa ako dodávateľ zaviazal žalovanému v dohodnutom množstve a čase uskutočniť do odberného miesta dodávku pitnej vody, žalovaný ako odberateľ sa v zmluve zaviazal uhradiť žalobcovi platby za dodávky podľa VOP a zmluvy. Podľa zmluvy sa žalobca spolu so žalovaným dohodli na platení vodného na základe žalobcom vystavovaných faktúr, v zmluve bolo dohodnuté ročné vyúčtovacie obdobie. Podľa čl. XII VOP účinných od 01.07.2017 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 5,- eur ak v lehote nezaplatil akúkoľvek splatnú faktúru vystavenú v zmysle Zmluvy. 3. Žalovaný namietal uplatnený nárok a v podaní zo dňa 17.01.2017 sa vyjadril tak, že nárok v celom rozsahu neuznáva, pretože dňa 02.11.2016 uhradil žalobcovi sumu 253,75 eur, ktorá obsahovala dlžnú sumu voči žalobcovi ku dňu 15.10.2016, a predložil písomný doklad k svojmu tvrdeniu a to výpis z čísla účtu svojej družky Renáty Koroncziovej. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 27.03.2017, žalobca sa k vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.01.2017 nevyjadril. 4. Okresný súd mal preukázané, že medzi stranami sporu existoval podľa § 488, § 489 a § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávny záväzkový vzťah, na ktorý súd aplikoval zákon č. 442/2002 Z.z., keď predmetom tohto záväzkového vzťahu bolo zabezpečenie dodania a odvedenia vody žalobcom pre žalovaného. Žalobca vystupoval ako právnická osoba - dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto súd postupoval podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na zákonné prekážky brániace priznaniu práva žalobcovi na zaplatenie voči žalovanému a skúmal, či predmetná spotrebiteľská zmluva podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej okresný súd postupoval podľa § 559 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. Okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za odvádzanú vodu v celkovej sume 100,39 eura s príslušenstvom, považoval v celom rozsahu za nedôvodný, pretože žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil, že predmetnú istinu spolu s príslušenstvom v sume 253,75 eur, čo predstavuje vyššiu sumu ako suma uplatnená žalobcom zaplatil, o čom predložil výpisy z bankového účtu družky žalovaného. Z výpisu okresný súd zistil, že z účtu žalovaného družky bola prevedená platba v sume 253,75 eur, v prospech žalobcu a údaje vo výpise sú totožné s údajmi jednotlivých faktúr. Pretože žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas, vzniklo žalobcovi právo žiadať od žalovaného aj úroky z omeškania. Žalovaný splatil dlh po podaní žaloby, čím predmetný dlh zanikol. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 262 C.s.p. 6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu, a zamietnutím žaloby a namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h), d) C.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že žalobou zo dňa 07.01.2016 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 100,39 eur s príslušenstvom, z dôvodu nezaplatenia za služby poskytnuté žalobcom (dodávky pitnej vody vo výške 55,49 eur) a za nezaplatenie zmluvných pokút z dôvodu neuhradenia faktúr za dodanie pitnej vody riadne a včas (vo výške 44,90 eur), pričom žalobca svoj nárok na zaplatenie daných súm odvodzoval zo Zmluvy č. X o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 26.04.2011, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a zo Všeobecných obchodným podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Dňa 10.04.2017 žalobca doručil prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 10.04.2017, ktorým žalobca v zmysle ustanovenia §144 ods. 1 CSP zobral žalobu v časti istiny späť z dôvodu úhrady vymáhanej istiny žalovaným, (prostredníctvom jeho družky - J. ako sám žalovaný uvádza v Odpore zo dňa 16.01.2017) a navrhol okresnému súdu aby vydal rozhodnutie, ktorým zastaví konanie v časti istiny, zaviaže žalovaného na zaplatenie zročných úrokov z omeškania a prizná žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov konania. Poukázal na ust. § 145 ods. 2 C.s.p. s tým, že súd sa v odôvodnení rozsudku so späťvzatím žalobcu nevysporiadal vôbec a napriek tomu, že žalovaný v odpore zo dňa 16.01.2017 tvrdil, že uhradil dlžné sumy žalobcovi dňa 02.11.2016 po podaní žaloby, súd namiesto toho, aby konanie zastavil po späťvzatí žaloby, vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu. Z príloh, ktoré doručil žalovaný s odporom vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojej družky uhradil faktúry a zmluvné pokuty, ktoré boli v predmetnom konaní žalované (časť úhrady vo výške 100,39 eur), ale taktiež uhradil iné faktúry a zmluvné pokuty, ktoré nie sú predmetom tohto konania a to časť úhrady vo výške 153,36 eur, pričom bola uhradená iba istina týchto faktúr a zmluvných pokút, čo aj zo žalovaným predloženej detailnej bilancie zákazníka vyplýva. Žalobca preto tvrdil, že okresný súd mal konanie zastaviť v časti istiny a zaviazať žalovaného na zapletenie zročných úrokov z omeškania, a priznať žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov konania. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených súdu, preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, keď nebol správny záver okresného súdu, že žalobu je potrebné zamietnuť, z dôvodu, že žalovaný uplatnenú sumu žalobcovi uhradil v celom rozsahu. 9. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil ,prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 10. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci. 11. Odvolací súd hodnotí rozhodnutie okresného súdu ako nepreskúmateľné a zdôrazňuje, že predmetom konania pred okresným súdom bolo zaplatenie sumy 100,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6,99 eur od 20.09.2013 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% eura ročne zo sumy 55,10 eura od 01.01.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 3,30 eur od 18.02.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 5,- eur od 18.07.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 5,- eur od 12.08.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 18.09.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 13.01.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 01.01.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 17.03.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5,- eur od 17.06.2015 až do zaplatenia. 12. Z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, z akých skutkových zistení súd vychádzal, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu bol zaplatený v celom rozsahu a preto žalobu zamietol. 13. Z vyjadrenia žalobcu pri späťvzatí žaloby možno zistiť, že žalovaný zaplatil istinu 100,39 eur, na základe čoho vzal žalobu v tomto rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd i napriek tomu, vec v celom rozsahu prejednal a rozhodol, pričom neprihliadol na späťvzatie žaloby v rozsahu uplatnenej istiny. Z výpisu o úhrade okresný súd zistil, že z účtu žalovaného družky bola prevedená platba v sume 253,75 eur v prospech žalobcu a údaje vo výpise sú totožné s údajmi jednotlivých faktúr. Pre takýto záver, na základe ktorého žalobu v celom rozsahu zamietol, si nezabezpečil dostatočný podklad skutkových zistení. Nebol správny záver súdu, že v sume 253,75 eur sú zahrnuté okrem istiny 100,39 eur aj uplatnené úroky z omeškania v tomto konaní. 14. Odvolateľ v podanom odvolaní dôvodne namietal, že súd namiesto toho, aby konanie zastavil po späťvzatí žaloby, vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu. Z príloh, ktoré doručil žalovaný s odporom vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojej družky uhradil faktúry a zmluvné pokuty, ktoré boli v predmetnom konaní žalované (časť úhrady vo výške 100,39 eur), ale taktiež uhradil iné faktúry a zmluvné pokuty, ktoré nie sú predmetom tohto konania a to časť úhrady vo výške 153,36 €, pričom bola uhradená iba istina týchto faktúr a zmluvných pokút, čo aj zo žalovaným predloženej detailnej bilancie zákazníka vyplýva. Žalobca preto tvrdil, že okresný súd mal konanie zastaviť v časti istiny a zaviazať žalovaného na zaplatenie zročných úrokov z omeškania, a priznať žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov konania. Okresný súd vôbec neskúmal, v akom rozsahu žalovaný uhradil žalobcovi uplatnenú sumu, ale iba na základe tvrdenia žalovaného, že sumu hradil, zamietol žalobu v celom rozsahu. 15. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. 16. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 17. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 18. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba žalobca. K späťvzatiu žaloby môže dôjsť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. V prípade, ak strana vezme žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. 19. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. 20. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 22. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že rozsudok súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, nejasné a nezrozumiteľné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje riadne hodnotenie dôkazov. 23. Nebolo postačujúce iba zhrnúť obsah prednesov strán sporu, ale ich skutkovo vyhodnotiť a právne posúdiť a záver aj dostatočným spôsobom odôvodniť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku iba uviedol, čo je v danej veci nesporné a ktoré skutočnosti považuje za sporné, ale nepovažoval za potrebné vykonať riadne dokazovanie vo veci, ktorú prejednával a preto žalobu bez dostatočného odôvodnenia zamietol. Nevysvetlil však, z akých záverov vychádzal v otázke nedôvodnosti nároku žalobcov v danom spore. Okrem toho okresný súd nesprávne postupoval, keď rozhodol o nároku žalobcu potom, ako žalobca vzal žalobu v rozsahu istiny v sume 100,39 eur späť a trval už iba na uplatnených úrokoch z omeškania. 24. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ssúd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu svojho záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku a jeho povinnosťou bolo predovšetkým rozhodnúť o späťvzatí žaloby a následne skúmať, v akom rozsahu a či je dôvodný nárok vo zvyšnom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na tvrdenia žalobcov a rovnako na obranu žalovaného, iba konštatoval, že žalobca bol neúspešný a žaloba bola zamietnutá. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a dôvodne žalobca v odvolaní namietal, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom a porušil právo na spravodlivý súdny proces a porušil zásadu rovnosti zbraní. Rovnako boli dôvodné odvolacie námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok bol vydaný bez vykonaného dostatočného dokazovania a zle vyhodnotil dôkazy, ktoré mal k dispozícii. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy listinné dôkazy, ktoré sa v predmetnom súdnom spise nachádzajú. Žalobca tiež nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, že dokazovanie nepovažoval za dôležité vykonať, dôkazy neoboznámil a vo veci bez ďalšieho rozhodol s nepreskúmateľným záverom o zaplatení žalovanej sumy v celom rozsahu. 25. Rozhodnutie okresného súdu nie je potom jasné a zrozumiteľne, nedáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. 26. Aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav veci, ktorý zistí predovšetkým prostredníctvom vykonaných dôkazov (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a následne ich hodnotením. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov § 191 C.s.p. má vnútorné presvedčenie súdu, ktoré nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p. Z formulácie § 191 C.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi, o ktorých súd nerozhodol vôbec, zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 27. S prihliadnutím na uvedené, v danom prípade odvolateľ dôvodne namietal, že súd nesprávnym procesným postupom tým, že rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p). 28. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. 29. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 30. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, prihliadnuť na späťvzatie žaloby v rozsahu istiny 100,39 eur, na ktorej už žalobca netrvá a nežiada, aby súd o tejto sume rozhodoval, následne, pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, ktoré neboli zahrnuté do späťvzatia, znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť (s prihliadnutím na sumu, ktorú žalovaný prostredníctvom svojej družky uhradil, v sume 253,75 eur v prospech žalobcu), vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcu, že žalovaný nezaplatil uplatnenú sumu s úrokmi z omeškania v celom rozsahu, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. 31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).