Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/130/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316207619 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1316207619.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: F. L. L., L..C..I.., C. Z. XX, F., K.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou R.. Ľ. R., Y. X, F., proti žalovanému: C.. Y. V., F. XXA, F., o zaplatenie 556,71 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/79/2016-132, zo dňa 12.3.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 556,71 eura s prísl. titulom nedoplatkov na zálohových platbách za služby spojené s užívaním bytov č. XX, XX a XX na X. a X. podlaží bytového domu na U. G. Č.. XX-XX v F., na poplatkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a na odmene za správu. 2. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovaný bol v období od 1.1.2015 do 31.3.2015 vlastníkom rozostavaného bytu č. XX, v období od 1.4.2015 do 30.6.2016 vlastníkom rozostavaného bytu č. XX a v období od 1.1.2015 do 30.6.2015 vlastníkom rozostavaného bytu č. XX, že v čase rozhodovania súdu neboli predmetné byty skolaudované a že žalovaný neuzatvoril ani nepristúpil ku zmluve o správe č. 01/01/2015. Posudzujúc dôvodnosť žaloby z titulu zmluvy o výkone správy súd prvej inštancie skonštatoval, že išlo o rozostavané byty určené na bývanie, pričom vlastníctvo k bytu vzniká v zmysle zákona o vlastníctve bytov kolaudáciou, do času vydania kolaudačného rozhodnutia existuje len právny režim spoluvlastníctva stavebného materiálu a rozostavanej stavby. Keďže nebolo preukázané, že išlo o byty, žalovanému nevznikla povinnosť pristúpiť ku zmluve o výkone správy so žalobcom a ani dobrovoľne ku tento zmluve nepristúpil. Žalobca preto nemal dôvod na vymáhanie ním vyčísleného nedoplatku z titulu zmluvy o výkone správy. 3. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou žaloby z titulu možného bezdôvodného obohatenia. Dôkazné bremeno preukázania vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že byt č. XX má celkovú plochu 68,44 m2 a v čase odovzdania novému majiteľovi bola spotreba vody (vyplýva z odpočtu vodomeru) 0,628 m3. Byt č. XX má celkovú plochu 42,50 m2 a pri zmene majiteľa spotreba vody bola 0, elektrická energia 27kWh a 1 m3 spotrebovaného plynu. Byt č. XX má celkovú plochu 68,44 m2 a z protokolu o odovzdaní bytu nie je zjavná žiadna spotreba energií. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že v predmetných rozostavaných bytoch v čase, keď ich vlastníkom bol žalovaný, vznikla nejaká, ale minimálna spotreba energií. Ak aj žalobca uhrádzal za tieto energie, pričom spotreboval ich žalovaný, čiže ak aj došlo k bezdôvodnému obohateniu, bolo povinnosťou žalobcu, aby v spore preukázal výšku takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Za preukázané žalovaným spotrebované energie súd prvej inštancie nevedel určiť ich hodnotu merateľnú v peniazoch, nakoľko to nevyplývalo zo žiadneho predloženého dôkazu. Žalobca sa navyše žalobou domáhal zaplatenia aj príspevku do fondu opráv, čiastky za odvoz a likvidáciu odpadu, nákladov za studenú vodu, výťahy, upratovanie, zimnú údržbu, elektrinu pre spoločné zariadenia, deratizáciu, havarijnú službu a podobne, ale tieto v spore vôbec nepreukázal, nepreukázal, že za takého služby platil, ani akú sumu. Bolo jeho povinnosťou v spore preukázať, aké čiastky za žalovaného zaplatil a v akej výške. 4. Žalobca bol teda povinný v spore označiť a predložiť dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok na zaplatenie sumy 556,71 eura. Žalobca však svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, dôkazné bremeno preukazujúce výšku bezdôvodného obohatenia neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, súd prvej inštancie preto žalobu s poukazom na § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 CSP a nakoľko bol žalovaný úspešný, zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania žalovaného v plnej výške. 5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Ako dôvody odvolania uviedol skutočnosť, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Tvrdenia a argumentáciu súdu prvej inštancie smerujúce k zamietnutiu žaloby považoval žalobca za nesprávne a mal za, že nebol daný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku mal zrejmý aj nesprávny postup súdu pri právnom posudzovaní prípadu ako aj to, že z dôkazov, ktoré žalobca predložil, súd prvej inštancie pri ich hodnotení dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom niektoré dôkazy nevyhodnotil vôbec. Odôvodnenie napadnutého rozsudku mal žalobca za nepreskúmateľné a neúplné. 6. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania opomenul vykonať (v odôvodnení rozsudku ich jednak vôbec nespomenul ani nijak nevyhodnotil) listinné dôkazy, ktoré pripojil k vyjadreniu k podanému odporu, a to ročné vyúčtovania za rok 2015 pre byty č. 18, 19 a 20, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalovaný bol dlžný na zálohových platbách, ktoré sa týkali jednak bytových jednotiek (síce rozostavaných bytov, ale s reálnou spotrebou studenej vody v nich), ale aj spoločných častí a spoločných zariadení riadne skolaudovaného bytového domu, ktorých bol podielovým spoluvlastníkom (s povinnosťou spolupodieľať sa na nákladoch ich správy a údržby, t.j. poistenie, fond opráv, deratizácia, zimná údržba, poštové a bankové poplatky, havarijná služba, dažďová voda, správcovský poplatok, odmeny zástupcom vlastníkov). 7. Uviedol, že nie je sporné (žalovaný uvedené v konaní ani nepopieral), že byty v nadstavbe bytového domu U. XX - XX sú od roku 2014 vedené ako rozostavané byty z dôvodu absencie ich kolaudácie, nakoľko podmienkou kolaudácie bolo aj vybudovanie 47 nových verejných parkovacích miest, k čomu zatiaľ nedošlo. Neznamená to, že ak kolaudačné rozhodnutie vydané nebolo, byt nie je užívania schopný, ako tomu je aj v tomto prípade. Dotknuté rozostavané byty mali zavedené všetky projektované merače a médiá (voda, plyn, elektrina) a reálne boli a sú obývateľné. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, ktorý bol priložený ako dôkaz k návrhu na vydanie platobného rozkazu jasne vyplýva, v akom období bol žalovaný vlastníkom rozostavaných bytov. Boli to síce rozostavané byty, ale pri každom z nich je však uvedený aj „podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu“. Tieto spoločné časti a spoločné zariadenia domu sú súčasťou pôvodného domu (na ktorom sú rozostavané byty ako nadstavba), sú už takmer 40 rokov skolaudované, sú v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a používané aj vlastníkmi rozostavaných bytov v nadstavbe, a spravované správcom domu. 8. Predmetné rozostavané byty č. XX, XX a XX aj napriek skutočnosti, že neboli skolaudované, boli stavebne dokončené a skutočne používateľné ako byty. V každom jednom predmetnom byte bývali alebo pracovali osoby, ktoré spotrebovávali vodu, energie a služby, ktoré im boli rozúčtované, tak ako to je uvedené v priložených ročných vyúčtovaniach za rok 2015. Jedná sa o časť žalovanej sumy zodpovedajúcej spolupodielu na intenzite používania spoločných priestorov (spotreba elektriny na vozenie sa výťahmi a osvetlenie spoločných priestorov, upratovanie spoločných priestorov a odvoz komunálneho odpadu). Podľa úrovne spotreby vody a energií je možné usudzovať na intenzitu používania každého bytu a teda aj používania spoločných priestorov domu. Dom má spoločný fakturačný merač spotreby studenej vody a spotrebu správca rozpočítava podľa jednotlivých bytových meračov. V žalovanej sume je zahrnutá aj rozpočítaná cena spotrebovanej studenej vody, ktorú žalovaný evidentne reálne spotreboval a teda je povinný za ňu zaplatiť (aj keď jeho byty boli len rozostavané). 9. Z predložených ročných vyúčtovaní za rok 2015 týkajúcich sa rozostavaných bytov č. XX, XX a XX vyplýva podľa žalobcu aj spotreba studenej vody, čo je možné označiť ako jeden z rozhodujúcich ukazovateľov dokazujúcich, či predmetné rozostavané byty boli používané alebo nie. Napriek tomu, že podľa uvedenej spotreby studenej vody sú predmetné byty porovnateľné s podobnými bytmi v nadstavbe reálne obývanými aj viacerými osobami, v ročnom rozpočítaní nákladov domu správca na každý predmetný byt počítal len s minimálnou jednou osobou. Nakoniec, sám žalovaný na pojednávaní dňa 23.5.2017 uviedol, že predmetné rozostavané byty počas jeho vlastníctva rekonštruoval, teda pripustil, že spotreboval o.i. aj spoločne fakturovanú studenú vodu. 10. Z preberacích protokolov k bytom vyplýva, že byty žalovaný novým vlastníkom odovzdával s dokončenými podlahami, dlažbou, zárubňami, s osadeným umývadlom, vaňou atď. Odovzdával byty, ktoré zrekonštruoval, teda dokončil. S rekonštrukciami súvisí aj pohyb osôb a materiálu v spoločných priestoroch, teda je nepochybné, že užíval tiež spoločné priestory a zariadenia bytového domu, ktorý bol riadne skolaudovaný. Uvedené žalovaný aj potvrdil. 11. Žalovaný ako vlastník predmetných rozostavaných bytov sa stal tiež spoluvlastníkom spoločných priestorov v už skolaudovanom bytovom dome, ktoré využíval a na základe tohto užívania spoločných priestorov skolaudovaného bytového domu mu boli vyúčtované jednotlivé náklady vyplývajúce z ročných vyúčtovaní predložených súdu, ktoré tiež nehradil. Aj z uvedeného dôvodu nie je preto možné podľa žalobcu zamietnuť žalobu v celom rozsahu, nakoľko je zjavné, že podstatná časť žalovanej sumy sa týka nedoplatkov na zálohových platbách za užívanie spoločných priestorov a spoločných zariadení bytového domu, ktorý však riadne dokončený a skolaudovaný bol. 12. Žalobca ďalej namietol skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevenoval pozornosť podstatnej skutočnosti, že žalovaný popri vlastníctve rozostavaných bytov bol aj podielovým spoluvlastníkom spoločných priestorov a spoločných zariadení domu. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Takže aj žalovaný bol povinný podieľať sa na hospodárení so spoločnou vecou. V súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vlastníci bytov v dome (a súčasne podieloví spoluvlastníci na spoločnej veci) predpísanou väčšinou rozhodli, že hospodárenie so spoločnou vecou zveria správcovi domu, pričom pravidlá hospodárenia s touto spoločnou vecou spísali do Zmluvy o výkone správy zo dňa 30.1.2015. Nakoľko na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu, pričom môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve, žalovaný ako podielový spoluvlastník spoločnej veci si musel byť vedomý, že nemôže existovať iná dohoda podielových spoluvlastníkov k spoločnej veci, a preto on ako jeden z podielových spoluvlastníkov bol viazaný ustanoveniami zmluvy o výkone správy v rozsahu podľa jeho podielu na spoločnej veci a v rozsahu jeho vplyvu na používanie spoločnej veci a využívanie spoločne zabezpečovaných služieb pre vlastníkov. 13. Žalovaný síce z titulu nadobudnutia vlastníctva predmetných neskolaudovaných „rozostavaných bytov“ nebol povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, ale z titulu podielového spoluvlastníctva spoločnej veci bol povinný sa podieľať na hospodárení s ňou, kde na toto hospodárenie so spoločnou vecou existuje len jedinečná a jediná dohoda všetkých podielových spoluvlastníkov vo forme zmluvy o výkone správy. 14. Zálohové predpisy na zálohové platby jednotlivých podielových spoluvlastníkov (neplatením ktorých vznikla podstatná časť dlhu žalovaného) žalobca (správca) bežne určuje na základe odhadu predpokladaných nákladov na správu spoločnej veci v nasledovnom období. Takže k nezaplateným zálohám nemožno žiadať od žalobcu podloženie dôkazov o skutočných spotrebovaných nákladoch. Podľa zmluvy o výkone správy žalobca (správca) preukazuje skutočné náklady na správu spoločnej veci pri ročnom rozúčtovaní nákladov na jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Až tieto podrobné rozúčtovania obsahujú všetky potrebné údaje aby si každý podielový spoluvlastník mohol skontrolovať či výsledná suma jeho podielu na celkových nákladoch správy spoločnej veci je správna. Ak nesúhlasí s niektorým údajom v jeho ročnom rozúčtovaní nákladov, tak má možnosť rozúčtovanie reklamovať u správcu a dožadovať sa opravy chybných údajov. 15. Povinnosť žalobcu preukazovať náklady údržby spoločných častí domu (hradené zo spoločného fondu opráv) s rozpočítaním na jednotlivých vlastníkov bytov v dome a podielových spoluvlastníkov spoločných častí domu je každoročne plnená predkladaním ročného rozúčtovania nákladov domu. Hoci ročné rozúčtovanie na predmetný rok sa spracovávalo až po podaní žaloby, tak v priebehu konania žalobca doložil súdu ročné rozúčtovanie za predmetné byty žalovaného, čím plne preukázal, aké čiastky pripadali na žalovaného z titulu spotreby vody v bytoch a z titulu podielového spoluvlastníctva spoločných častí domu, a teda aké čiastky zaplatil za žalovaného a v akej výške. Žalobca mal za to, že počas konania v dostatočnej miere slnil svoju dôkaznú povinnosť preukázania výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného. 16. Žalobca ďalej uviedol, že bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný podpísal zmluvu o výkone správy, je pre neho táto zmluva záväzná, keďže v zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva aj povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy spoločných častí a spoločných zariadení domu. Teda žalovanému povinnosť na úhradu predmetných zálohových platieb vyplýva z platnej zmluvy o výkone správy. 17. Žalovaný teda zjavne prijímal plnenie formou spotrebovaného média (voda), avšak nepoukazoval zaň žiadnu protihodnotu, ďalej vlastnil podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, avšak nepodieľal sa na nákladoch spojených s ich údržbou a správou, ako aj používal spoločné časti domu avšak neposkytoval primeranú protihodnotu, takže došlo k zjavnému bezdôvodnému obohateniu. 18. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/28/2011, z 26.2.2013, ktorý zaviazal vlastníkov rozostavaného bytu k povinnosti platiť za takéto byty zálohové platby, nakoľko sa inak jedná o bezdôvodné obohatenie. Podľa uvedeného rozhodnutia ,,žalovaní, aj keď neboli vlastníkmi rozostavaného nadstavbového bytu za roky 2004 - 2005, ale predmetný byt užívali, bolo ich povinnosťou platiť za služby, ktoré s užívaním bytu využívali a ak tak neurobili, na ich strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor ostatných vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, ktoré sú povinní vydať. Rozsah bezdôvodného obohatenia sa rovná vyúčtovaniu nedoplatkov za roky 2004 a 2005.”. 19. Taktiež žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/161/2016, podľa ktorého ,,žalovaný je vlastníkom bytov a nebytových priestorov, i keď za daného stavu rozostavaných, ku ktorým mu prislúcha i podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel pozemku. Spoločné časti a spoločné zariadenia sú už dávno skolaudované a tak vlastnícky zapísané na žalovaného a užívané, pričom ani zmluva o nadstavbe a prístavbe bytov nerobí rozdiely medzi vlastníctvom bytu a nebytového priestoru a rozostavaného bytu a nebytového priestoru. Žalovaný je jednoznačne subjektom so zápisom vlastníckych práv vzťahu k bytovému domu podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., nie je podstatné či byty a nebytové priestory aj užíva, a teda ako subjekt je viazaný zmluvou o výkone správy. Tým, že je nositeľom vlastníckych práv, nemožno ho považovať za tretí subjekt, ktorý by nemal k bytovému domu žiadne povinnosti.“. 20. Na uvedenom základe mal žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, ktorými preukázal oprávnenosť žalobou uplatneného nároku a to aj z titulu bezdôvodného obohatenia. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, uznávajúcich vyúčtovania nedoplatkov (v predmetnej veci vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a s podielovým spoluvlastníctvom spoločných častí domu) za dôkaz o rozsahu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného. 21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že k žiadnemu pristúpeniu k zmluve o výkone správy nedošlo a ani nemuselo dôjsť. Potvrdením uvedeného je aj fakt, že pri predaji rozostavaného bytu nebolo potrebné stanovisko správcu. V súvislosti s užívaním energií, ktoré nemal platiť uviedol, že súd má vyúčtovania plynu a elektriny, z ktorých je zrejmé, že tomu tak nie je; zanedbateľné minimálne spotreby boli uhradené príslušným dodávateľom. Veľkosť spotreby vody je zrejmá z preberacieho protokolu medzi ním a novými majiteľmi; bola tak nízka, že ju nebolo treba brať na zreteľ. K tvrdeniu o neoprávnenom užívaní strechy, chodieb, výťahu, pivníc a pod., čím sa mal dopustiť bezdôvodného obohatenia uviedol, že strechu mal dom aj pred nadstavbou. Novú strechu zaplatil ako vlastník nadstavby, podobne aj nové chodby, zábradlia, nový výťah a pod. Poukázal na skutočnosť, že dom bol celý zateplený a dostal novú fasádu výlučne z peňazí účastníkov novostavby. Obyvatelia domu teda užívali zateplenie celého domu aj z jeho peňazí, keď v dome nebýval, ale ostatní v dome so zateplením áno. 22. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že správu predmetných spoločných častí vykonáva v zmysle zmluvy o výkone správy, dohodnutej väčšinou podielových spoluvlastníkov. V zmysle tejto zmluvy boli žalovanému, ako podielovému spoluvlastníkovi, vystavené zálohové predpisy na mesačné platby. Žalobca mal za to, že vo svojom odvolaní dostatočne poukázal na podstatu sporu a tiež jeho právne riešenie aj cez ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. Tým sa opakované argumenty žalovaného okolo rozostavaných bytov, okolo ich neužívania, či spochybňovaní spotreby vody stávajú nepodstatnými. 23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v súlade s § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. 24. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobca si v predmetnom spore uplatnil nárok na zaplatenie 556,71 eura s príslušenstvom, ktorý v podanej žalobe odvodzoval z titulu zmluvy o výkone správy č. 01/01/2015; poukázal na to, že vykonáva správu a údržbu bytového domu nachádzajúceho sa na U. G. XX-XX v F., kde bol žalovaný vlastník bytov č. XX, XX E. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Odvolací súd už v uznesení č.k. 3Co/85/2018-122, zo dňa 31.7.2019 uviedol, že skutočnosť, či predmetné byty vo vlastníctve žalovaného boli, či neboli skolaudované, nebráni tomu, aby boli rozostavané byty skutočne obývané a užívané žalovaným a dochádzalo by tak k vzniku bezdôvodného obohatenia. Vznik bezdôvodného obohatenia tiež nie je závislý na tom, či medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o správe domu č. 01/01/2015; pri bezdôvodnom obohatení ide o samostatný mimozmluvný záväzkový vzťah, kedy je stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Samotná skutočnosť, že rozostavané byty vo vlastníctve žalovaného neboli bytmi v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., a teda žalovaný nemal povinnosť pristúpiť k zmluve o správe domu, a ani k nej dobrovoľne nepristúpil, ešte sama o sebe neznamená, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. 26. Zároveň odvolací súd v uznesení č.k. 3Co/85/2018-122, zo dňa 31.7.2019 uviedol, že vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom (mimozmluvným záväzkovým vzťahom). Jeho podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia teda vznikne, pokiaľ a) vzniklo bezdôvodné obohatenie objektívne merateľné v peniazoch na strane povinného, b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v § 451 ods. 2, § 454 Občianskeho zákonníka, c) vznikla majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktoré postihuje inú určitú osobu, pričom majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Napokon treba dodať, že o bezdôvodné obohatenie nejde, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. Uvedené predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha. 27. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia žalovaného. 28. Žalobca podstatnú časť odvolania založil na argumentácii týkajúcej sa ročných vyúčtovaní za rok 2015 pre jednotlivé byty č. XX, XX E. XX, ktoré mal pripojiť k vyjadreniu k podanému odporu a ktorými mal preukázať výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného. Na podporu tejto argumentácie označil aj špecifikované rozhodnutie Krajského súdu Košice. 29. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 66-67) žalobca síce uviedol, že v každom byte bývali osoby, ktoré byt riadne užívali a spotrebovávali vodu, energie a služby, ktoré im boli rozúčtované tak, ako je uvedené v priložených ročných vyúčtovaniach za rok 2015, a tieto vyúčtovania pre byty č. XX, XX E. XX označil ako dôkaz, avšak tieto listiny k podaniu nepripojil (čo je zrejmé z pečiatky súdu na podaní, podľa ktorej podanie neobsahuje žiadnu prílohu; rovnako je to zrejmé zo žurnalizácie spisu, keď po podaní č.l. 66-67 je založená obálka na č.l. 68, v ktorej bolo podanie doručené, a nasleduje č.l. 69 - úprava súdneho tajomníka). 30. Podľa žalobcu spotreba studenej vody (ktorá mala vyplývať z ročných vyúčtovaní za rok 2015) je jedným z rozhodujúcich ukazovateľov preukazujúcich skutočné užívanie bytu. Táto odvolacia námietka žalobcu vychádzala z jeho tvrdení uvedených vo vyjadrení k odporu. Žalobca tak mal mať podľa ročných vyúčtovaní za rok 2015 v byte č. XX spotrebu vody 13,65 m3, čo má zodpovedať priemernej spotrebe jednej osoby celoročne, v byte č. XX spotrebu vody 5,06 m3, čo má zodpovedať priemernej spotrebe jednej osoby počas približne 4-5 mesiacov a v byte č. XX spotrebu vody 38,3 m3, čo má zodpovedať priemernej spotrebe 2-3 osôb celoročne. Vo vzťahu k tejto argumentácii považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ani v prípade preukázania jej pravdivosti predložením predmetných ročných vyúčtovaní by tieto nepreukazovali výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že vklad vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. XX na kupujúcich (N. Č. E. Y. W.) na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom ako predávajúcim bol povolený dňa 13.3.2015; vklad vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. XX na kupujúcu (A. L.Á.) na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom ako predávajúcim bol povolený dňa 22.6.2015; vklad vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. XX na kupujúcich (T. V. E. R.. A. Q.) na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom ako predávajúcim bol povolený dňa 19.6.2015. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí priestoru č. XX bol stav vodomeru pri odovzdaní dňa 10.2.2015 0,628 m3; prevzatie protokolu je potvrdené žalobcom dňa 7.5.2015. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu č. 19 bol stav vodomeru dňa 5.6.2015 0 m3; prevzatie protokolu je potvrdené žalobcom dňa 1.7.2015. V protokole o odovzdaní a prevzatí priestoru č. XX nie je uvedený žiaden stav vodomeru pri odovzdaní dňa 30.6.2015; prevzatie protokolu je potvrdené žalobcom dňa 30.6.2015. Z uvedených listín je teda zrejmá spotreba vody žalovaným v období, kedy bol vlastníkom rozostavaných bytov, jedine v byte č. XX, a to 0,628 m3. Pri preukázaní pravdivosti tvrdení ohľadom množstva spotrebovanej vody v jednotlivých bytoch za celý rok 2015 by tak z ročných vyúčtovaní vyplývala spotreba vody novými vlastníkmi bytov č. XX, XX E. XX. 31. Žalobcom uplatnená suma 556,71 eura navyše nepredstavovala nedoplatky vyplývajúce z ročných vyúčtovaní, ale súčet nedoplatkov podľa sumárnych analýz platieb za obdobie od 1.1.2015 do 31.3.2015 pri byte č. XX v sume 124,14 eura, za obdobie od 1.4.2015 do 30.6.2015 pri byte č. XX v sume 139,72 eura a za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 pri byte č. XX v sume 292,85 eura. Tieto sumárne analýzy však predstavujú len súčet predpísaných mesačných zálohových platieb. Samotný žalobca pritom v odvolaní konštatuje, že k nezaplateným zálohám nemožno žiadať podloženie dôkazov o skutočných spotrebovaných nákladoch, a že povinnosť preukázať tieto náklady je plnená až predkladaním ročných vyúčtovaní. Žalobcom predložené sumárne analýzy platieb teda nepreukazujú vznik a výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného. 32. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na závery rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/28/2011, tak tieto odvolací súd nespochybňuje. Nemožno ich však použiť v predmetnom spore, v ktorom jednak žalobca nezaložil ročné vyúčtovania za rok 2015 a jednak žalovaný neužíval byty po celý rok 2015 (kedy by v prípade preukázania tejto skutočnosti bolo možné vychádzať pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia z ročných vyúčtovaní za daný rok). 33. Žalobca v odvolaní poukazoval i na závery rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/161/2016, podľa ktorých žalovaný je vlastníkom bytov a nebytových priestorov, i keď rozostavaných, a teda je subjektom so zápisom vlastníckych práv vzťahu k bytovému domu podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom nie je podstatné, či byty a nebytové priestory aj užíva, a teda je viazaný zmluvou o výkone správy (ktorú žalovaný v danej veci uzavrel). V zmysle uvedeného ustanovenia uzatvoria vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Nemožno však v tejto súvislosti opomenúť § 8a ods. 7 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z. (v znení účinnom do 31.10.2018), podľa ktorej ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Táto povinnosť vzniká ex lege momentom nadobudnutia vlastníctva k novovzniknutému bytu alebo nebytovému priestoru v dome. 33. Súd prvej inštancie teda po vydaní uznesenia odvolacieho súdu č.k. 3Co/85/2018-122, zo dňa 31.7.2019, postupoval v súlade s jeho závermi, keď posudzoval dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a zohľadnil, že je naň potrebné nazerať ako na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zohľadnil pritom, že dôkazné bremeno preukázania vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu. Nakoľko žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, žalobu správne zamietol, pričom svoje skutkové zistenia a právne posúdenie veci dostatočne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).