Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/9/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316209343 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1316209343.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: R. Y., K. XX, A., zastúpenej P. J., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, C. X, A., proti žalovanému: A., B.. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, D. X, A., D. M. R., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, V.M. X, A., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.12.2019. č.k. 17Cpr/4/2016-152, takto, r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 05.12.2019, č.k. 17Cpr/4/2016-152, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.03.2016, doručené žalobkyni dňa 29.03.2016, je neplatné a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.05.2016, zmenenou v dôsledku pripustenia zmeny žaloby na pojednávaní súdu dňa 26.01.2017, domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.03.2016, doručeného žalobkyni dňa 29.03.2016 podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a náhrady mzdy od 04.03.2016 do 29.03.2016 v sume 314,46 eura, od 01.05.2016 za každý celý kalendárny mesiac v roku 2016 v sume 405 eur, za každý pracovný deň a platený sviatok v kalendárnom mesiaci v roku 2017, ktorý nebude ukončený, v sume 18,62 eura, od 01.01.2017 za každý celý kalendárny mesiac v roku 2017 v sume 435 eur, za každý pracovný deň a platený sviatok v kalendárnom mesiaci v roku 2017, ktorý nebude ukončený, v sume 20 eur, až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci. Dôvodila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2011 pracovala pre žalovaného ako učiteľka anglického jazyka, s miestom výkonu práce v mieste prevádzky žalovaného na P. X M. A.. Žalobkyňa bola odo dňa 03.09.2013 dočasne práceneschopná a dňa 06.10.2013 plynule nastúpila na materskú dovolenku, po ktorej skončení dňa 01.06.2014 nastúpila na rodičovskú dovolenku. V danom čase opakovane telefonicky žiadala konateľa žalovaného J.. T.P. A., aby jej doručil výplatné pásky za celé obdobie trvania pracovného pomeru a ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré jej však neodovzdal. Po skončení rodičovskej dovolenky oznámila žalovanému vôľu znovu nastúpiť do práce doporučenou zásielkou, ktorá sa jej vrátila z adresy sídla žalovaného ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný sa na miesto výkonu práce žalobkyne podľa pracovnej zmluvy na P. X M. A. následne nedostavil, pričom žalobkyňa mala vedomosť, že na tomto mieste ukončil činnosť a fungovala tu prevádzka iného prevádzkovateľa zariadenia starostlivosti o deti. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 21.03.2016 zaslala konateľovi žalovaného e-mail, v ktorom ho informovala, že dňa 04.03.2016 nastúpila do práce, pričom mu zároveň navrhla uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 01.04.2016. Žalovaný reagoval zaslaním e-mailového oznámenia o vyslaní žalobkyne na pracovnú cestu v období od 23.03. do 31.03.2016, s miestom určenia D. X, A., s nástupom od 23.03.2016 o 08.30 hod., keď náplň práce žalobkyne mala spočívať v starostlivosti o dve maloleté deti. V reakcii na to právna zástupkyňa žalobkyne žalovaného informovala, že žalobkyňu síce môže vyslať na pracovnú cestu, a teda zmeniť miesto výkonu jej práce, avšak len so súčasným zachovaním ostatných podmienok podľa pracovnej zmluvy. Žalobkyňa sa dňa 23.03.2016 dostavila na určené miesto pracovnej cesty, avšak žalovaný tam nebol, pričom ju listom, doručeným dňa 24.03.2016, upozornil na porušenie pracovnej disciplíny. V dôsledku tohto písomného upozornenia žalovaného sa žalobkyňa spolu so svojou sestrou R. B. dňa 29.03.2016 opätovne dostavila na určené miesto pracovnej cesty, z ktorého následne odišla pre neprítomnosť žalovaného. Žalobkyňa dňa 29.03.2016 obdržala od žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.03.2016, s ktorým nesúhlasila a dňa 07.04.2016 žalovanému prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v súlade s § 79 Zákonníka práce oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2011; žalovaného zároveň vyzvala k vyjadreniu ohľadne opätovného nástupu do práce. 3. Žalobkyňa mala za to, že v jej prípade neboli splnené podmienky v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce oprávňujúce žalovaného prikročiť ku okamžitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko z komunikácie so žalovaným jasne vyplynulo, že tento ukončil prevádzku na P. X M. A.. Žalobkyňa poprela, že by sa dňa 23.03.2016 dostavila na miesto určenia pracovnej cesty a odišla z neho bez uvedenia relevantných dôvodov, ako aj to, že by bez zdôvodnenia na uvedené miesto nasledujúci deň neprišla. Príčinu svojho odchodu opakovane žalovanému oznamovala e-mailovými správami prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v dňoch 22.03.2016 a 24.03.2016 a súčasne žalovaného požiadala o odstránenie vytýkaných nedostatkov; preto jej neprítomnosť v práci na mieste určenom ako miesto výkonu práce na pracovnej ceste nemohla byť považovaná za neospravedlnenú absenciu v práci v zmysle § 81 písm. a) a b) Zákonníka práce. 4. Žalobkyňa nesúhlasila ani s v poradí druhým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorým malo byť, že v období od 11.01.2016 do 08.04.2016 bez vyžiadania súhlasu žalovaného pracovala v spoločnosti E. B.. B..T..Y.. ako učiteľka v materskej škole, čím mala porušiť povinnosť podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný činnosť uvedenú v obchodnom a živnostenskom registri ako „F. B. Y. F. M. T. M. Ž.“ už nevykonával, a preto jej zárobková činnosť v tejto spoločnosti nemohla mať k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný charakter. Zároveň, v spoločnosti E. B.. B..T..Y.. vykonávala prácu ako učiteľka materskej školy, a nie ako učiteľka anglického jazyka, ktorá pracovná pozícia jej prislúchala u žalovaného. Z tohto dôvodu mala za to, že svojim konaním neporušila pracovnú disciplínu takým spôsobom, pre ktorý by žalovaný mohol s ňou platne skončiť pracovný pomer okamžitým skončením. 5. Súd prvej inštancie rozhodol o veci prvý krát rozsudkom zo dňa 24.03.2016, č.k. 17Cpr/4/2016-114, tak, že žalobu žalobkyne zamietol, keď vyhodnotil, že dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne boli dané. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením zo dňa 22.02.2019, sp. zn. 3CoCpr/16/2017, predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie spolu s vyjadreným právnym názorom. Po vrátení spisu konajúci súd opätovne vec prejednal a vzhľadom na zistené skutkové a právne závery dospel k záveru, že u žalobkyne neboli naplnené dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Uviedol, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo vymedzil dva dôvody, ktoré bolo potrebné skúmať jednotlivo. Pokiaľ išlo o prvý z dôvodov, skutkovo vymedzený tak, že žalovaný žalobkyni zaslal dňa 22.03.2016 e-mailom oznámenie o vyslaní na pracovnú cestu, s miestom určenia a dňom nástupu na pracovnú cestu, na ktoré miesto sa žalobkyňa nasledujúci deň síce dostavila, ale bez uvedenia riadnych dôvodov toto miesto opustila, pričom dňa 24.03.2016 o 8.30 hod. sa na miesto výkonu práce pracovnej cesty bez ospravedlnenia nedostavila vôbec, konajúci súd uviedol, že z vykonaného dokazovania a zhodných vyjadrení sporových strán vyplynulo, že žalovaný ukončil ku dňu 01.01.2016 prevádzku zariadenia dennej starostlivosti o deti na adrese P. X, A., čím zaniklo i miesto výkonu práce žalobkyne dohodnuté v pracovnej zmluve. Považoval preto za vylúčené, aby žalovaný mohol žalobkyňu e-mailovým pokynom zo dňa 22.03.2016 vyslať na pracovnú cestu a zmeniť na obmedzenú dobu dohodnuté miesto výkonu jej práce, pretože také miesto v skutočnosti už neexistovalo. Pokiaľ chcel žalovaný pristúpiť k zmene dojednaného miesta výkonu práce žalobkyne, nemohol tak urobiť jednostranne a obísť tak ustanovenie § 54 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že k zmene dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy nedošlo zákonom ustanoveným postupom, bol žalovaný povinný ďalej prideľovať žalobkyni ako zamestnankyni prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2011, na výkon ktorej bola žalobkyňa pripravená a pokiaľ tak neurobil a v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy neprideľoval, existovali na jeho strane prekážky v práci, za ktorých nebola ani žalobkyňa povinná vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a zdržiavať sa na mieste určenom žalovaným; za tejto situácie sa žalobkyňa nedopustila porušenia pracovných povinností. 6. Pokiaľ išlo o v poradí druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý žalovaný vymedzil ako výkon konkurenčnej pracovnej činnosti, ktorú žalovaná bez jeho predchádzajúceho súhlasu vykonávala pre spoločnosť Š. B., B..T..Y.., čím porušila ustanovenie § 83 ods. 1 Zákonníka práce, ani v tomto prípade konajúci súd nevzhliadol existenciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Mal za to, že výkon práce učiteľky materskej škôlky v spoločnosti Š. B., B..T..Y.. predstavuje výkon pedagogickej činnosti, predstavujúci výnimku stanovenú v § 83 ods. 3 Zákonníka práce, pri existencii ktorej sa súhlas zamestnávateľa na jej uskutočňovanie nevyžaduje. 7. Súd prvej inštancie za aplikácie ustanovenia § 54, § 57, § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 70, § 77, § 81 písm. a), § 83 ods. 1 a ods. 4 Zákonníka práce uzavrel, že vzhľadom na skutkové a právne závery treba považovať žalobu žalobkyne v celom rozsahu za dôvodnú, a preto rozhodol tak, že jej vyhovel; v tejto súvislosti poznamenal, že rozhodol len o základe nároku žalobkyne a po právoplatnosti rozsudku rozhodne o nároku žalobkyne na náhradu mzdy. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalovanému (zrejme mal na mysli žalobkyni - pozn. odvolacieho súdu) ako úspešnej strane priznal nárok na ich náhradu. 9. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 písm. b), f) a h) C.s.p., pričom súčasne navrhol, aby mu konajúci súd odpustil zmeškanie lehoty na jeho podanie. Dôvodil, že i napriek tomu, že ho v konaní zastupoval advokát Q.. V. B., konajúci súd doručoval nesprávne napadnutý rozsudok priamo jemu, do jeho elektronickej schránky. Takéto doručovanie považoval za neúčinné, nakoľko i keď došlo k vyčiarknutiu Q.. B. zo zoznamu advokátov, táto okolnosť nezbavovala konajúci súd povinnosti doručiť rozhodnutie vo veci samej tomuto zástupcovi v zmysle § 110 ods. 1 C.s.p.; Q.. V. B. ho totiž zastupoval na základe splnomocnenia udeleného pre celé konanie. Spoliehajúc sa na to, že akákoľvek komunikácia s konajúcim súdom týkajúca sa prebiehajúceho sporu bude uskutočňovaná prostredníctvom jeho advokáta, sám žalovaný si v rozhodnom období doručovania napadnutého rozsudku neskontroloval elektronickú schránku, do ktorej mu konajúci súd adresoval súdnu zásielku s meritórnym rozhodnutím. Žalovaný sa následne v priebehu prvého júnového týždňa kalendárneho roka 2020 dozvedel o úmrtí Q.. B., pričom po zvolení nového zástupcu dňa 08.06.2020 tento až po nahliadnutí do súdneho spisu získal vedomosť o doterajšom priebehu konania a aktuálnej procesnej situácii, aby mohol podať vo veci odvolanie; až uvedeným dňom preto podľa mienky žalovaného došlo k odstráneniu prekážky brániacej mu podať proti rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie. 10. Pokiaľ išlo o dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasil s právnym záverom konajúceho súdu, že žalobkyňu nemohol vyslať na pracovnú cestu. Uviedol, že účelom pracovnej cesty bolo vyriešiť náhle vzniknutú situáciu žalobkyne z dôvodu ukončenia prevádzky na P. X M. A. a s ňou spojenú potrebu prideľovania práce žalobkyni. Žalobkyňa sa s vyslaním na pracovnú cestu, ktorá bola vymedzená len na obdobie od 23.03. do 31.03.2016, preukázateľne a včas oboznámila, a preto sa nestotožnil s tým, že takýmto spôsobom nedošlo k zákonom predpokladanej zmene miesta výkonu práce v zmysle § 54 Zákonníka práce. 11. Za nesprávny hodnotil žalovaný i ten záver konajúceho súdu, podľa ktorého žalobkyňa na výkon práce učiteľky materskej škôlky u iného zamestnávateľa nepotrebovala jeho predchádzajúci písomný súhlas, nakoľko išlo o výnimku podľa § 83 ods. 3 Zákonníka práce. V prvom rade podotkol, že konajúci súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že žalobkyňa si dňa 17.03.2016 zaregistrovala občianske združenie F. E. - C. A. Y., pod ktorým do dnešného dňa prevádzkuje anglickú škôlku a jasličky. V ďalšom mal za to, že ustanovenie § 83 ods. 3 Zákonníka práce nemožno aplikovať na prípad, kedy je náplňou práce v primárnom pracovnoprávnom vzťahu pedagogická činnosť, a súčasne aj na prípad, kedy pedagogická činnosť náplňou práce v takom vzťahu nie je. Pokiaľ primárny pracovnoprávny vzťah pozostáva z rovnakej pracovnej činnosti, súhlas zamestnávateľa by sa v takom prípade mal vyžadovať. Zároveň, podľa mienky žalovaného, pokiaľ žalobkyňa trvala na výkone práce učiteľky anglického jazyka i za okolnosti, že rovnakú prácu vykonávala u iného, konkurenčného zamestnávateľa, konala v rozpore s dobrými mravmi. 12. Žalovaný napokon nesúhlasil ani s rozhodnutím konajúceho súdu o nároku na náhradu trov konania, o ktorom nároku mal rozhodnúť až v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých procesných nárokoch; rozsudok v danej veci pritom nie je rozhodnutím, ktorým by sa celé konanie končilo. 13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného mala za to, že žalovaný ho podal po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od jeho doručenia, a preto ho navrhla ako oneskorene podané odmietnuť. 14. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.09.2020, č.k. 17Cpr/4/2016-188, zamietol návrh žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty spojenej s odvolaním proti rozsudku konajúceho súdu zo dňa 05.12.2019, č.k. 17Cpr/4/2016-152. Konajúci súd pri rozhodovaní o návrhu žalovaného riešil otázku kedy došlo k vyčiarknutiu jeho právneho zástupcu Q.. V. B. zo zoznamu advokátov a aké dôsledky mal tento úkon. Z obsahu spisu pritom vyplynulo, a žalovaný to nenamietal, že Q.. V. B. bol podľa informácie zo Slovenskej advokátskej komory vyčiarknutý zo zoznamu advokátov dňa 02.03.2020. I keď zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii výslovne nerieši dôsledky, ktoré sú spojené s vyčiarknutím advokáta zo zoznamu advokátov, podľa mienky konajúceho súdu z dikcie ustanovenia § 17 ods. 4 citovaného zákona možno vyvodiť záver, že vyškrtnutím zo zoznamu advokátov zaniká plná moc udelená advokátovi. Vzhľadom na túto skutočnosť viedlo vyčiarknutie pôvodného zástupcu žalovaného Q.. V. B. zo zoznamu advokátov k zániku plnomocenstva udeleného žalovaným na jeho zastupovanie v konaní, a preto Q.. B. žalovaného v čase doručovania sporného rozsudku už nezastupoval. Na uvedenom základe konajúci súd vyhodnotil doručenie sporného rozsudku priamo žalovanému dňa 16.05.2020 za účinné. Vzhľadom na tieto závery, žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý mu konajúci súd mohol odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania podľa ustanovenia § 122 C.s.p. Súd prvej inštancie zároveň podotkol, že žalovaný splnomocnil na zastupovanie nového právneho zástupcu (advokátsku kanceláriu M. R., B..T..Y..) až dňa 08.06.2020, t.j. 23 dní po doručení meritórneho rozhodnutia. 15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že jeho odvolanie je potrebné odmietnuť. 16. Podľa § 121 ods. 1, 2 C.s.p., lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 17. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 18. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p., lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 19. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 20. Podľa § 362 ods. 2 C.s.p., odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. 21. Podľa § 386 písm. a) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 22. Pred posudzovaním dôvodnosti odvolania žalovaného pristúpil odvolací súd k skúmaniu splnenia podmienok jeho prípustnosti, ku ktorým patrí aj včasnosť jeho podania. V civilnom sporovom konaní platí, že lehota na odvolanie je zachovaná, ak odvolanie bolo podané do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, pričom keďže ide o lehotu procesnoprávnu, stačí, aby sa v posledný deň tejto lehoty urobil úkon na súde alebo aby sa odvolanie odovzdalo orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho súdu. 23. V danej veci súd prvej inštancie doručoval napadnutý rozsudok priamo žalovanému, do jeho elektronickej schránky, ktorú skutočnosť žalovaný namietal s poukazom na to, že ho v konaní zastupoval Q.. V. B., na základe plnej moci udelenej pre celé konanie, a preto malo byť súdne rozhodnutie adresované jemu. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 03.10.2016 (č.l. 63) nepochybne vyplýva, že žalovaný splnomocnil Q.. V. B., aby ho zastupoval v prebiehajúcom konaní ako advokáta (nie fyzickú osobu), s tým, že súhlasil, aby si ustanovil za seba i iného advokáta, advokátskeho koncipienta alebo iného zamestnanca ako zástupcu. V konaní nebolo sporné, že Slovenská advokátska komora vyčiarkla označeného advokáta zo zoznamu advokátov dňa 02.03.2020; týmto dňom zaniklo plnomocenstvo udelené Q.. V. B. zo strany žalovaného dňa 03.10.2016 (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2014, sp. zn. 3Cdo 455/2012, komentár k C.s.p. BECK, 2016, str. 319). Vzhľadom na to, že v súdnom spise sa iné plnomocenstvo, ktoré by žalovaný udelil Q.. B. na jeho zastupovanie v konaní ako fyzickej osobe nenachádza, konajúci súd nijako nepochybil, pokiaľ napadnutý rozsudok doručoval priamo žalovanému, do jeho elektronickej schránky. Žalovaný pritom rozsudok súdu prvej inštancie prezval dňa 16.05.2020 na základe fikcie. Posledným dňom, kedy mohol žalovaný využiť svoje právo podať proti nemu odvolanie, bol 01.06.2020. Žalovaný podal odvolanie elektronicky prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 29.06.2020, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehoty na jeho podanie. Žalovaný síce súčasne s podaním odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty spojenej s odvolaním proti tomuto rozsudku, avšak konajúci súd jeho návrh uznesením zo dňa 09.09.2020, č.k. 17Cpr/4/2016-188, zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2020. 24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, za stavu, keď konajúci súd nepochybil pri doručovaní napadnutého rozsudku žalovanému, ktorý ho prevzal dňa 16.05.2020 a zároveň uznesením zo dňa 09.09.2020, č.k. 17Cpr/4/2016-188, zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty spojenej s odvolaním proti napadnutému rozsudku, odvolací súd musel skonštatovať, že žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozsudku po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty, a preto jeho odvolanie podľa § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol, bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou jeho námietok uvedených v odvolaní. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., vychádzajúc pritom zo zásady úspechu v odvolacom konaní. Odvolací súd odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol, čo malo za následok jeho neúspech a úspech žalobkyne z procesného hľadiska; vzhľadom na to odvolací súd priznal žalobkyni proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).