Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/5/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317201627 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317201627.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: L.. V. O., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom Z. XX, R., proti žalovanému: FCP-SK, s.r.o., so sídlom Slovnaftská 100, Bratislava, IČO: 44 605 391, zastúpený JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Potočná 1, Čadca, o zaplatenie 32,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č .k. 19Cpr 4/2017-79 zo dňa 27.9.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 19Cpr 4/2017-79 zo dňa 27.9.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti daného rozsudku samostatným uznesením. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 32,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 15.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil žalobca tým, že ho v marci roku 2011 oslovil žalovaný, aby pre neho pracoval ako stavebný dozor na Dolných Kysuciach. Žalobca a žalovaný uzavreli písomne pracovnú zmluvu až dňa 03.07.2012 avšak s mesačnou mzdou vo výške 1000 Eur, čo žalovaný odôvodnil tým, že sumu 300 Eur vyplatí žalobcovi na prémiách podľa ústne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Žalobca podal okamžitú výpoveď a pracovný pomer ukončil ku dňu 17.03.2015. K žalobe pripojil výplatné pásky za mesiac október a november 2013 z ktorých vyplýva, že boli z jeho mzdy vykonávané zrážky na základe exekúcie sp. zn. EX 622/2009 a to v mesiaci október sumy 517,50 Eur a v mesiaci november suma 218,81 Eur teda spolu suma vo výške 736,31 Eur. Z priloženého konečného vyúčtovania exekučného konania EX 622/2009 zo dňa 29.01.2014 však vyplýva, že bola exekútorovi vyplatená suma vo výške 703,49 Eur a rozdiel vo výške 32,82 Eur žalobcovi žalovaným vrátený nebol. Žalobca tak žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie preplatku z exekúcie vo výške 32,82 Eur spolu s úrokom z omeškania odo dňa jeho splatnosti, t.j. 15.02.2014 vo výške 9,25 % ročne do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 19Cpr/4/2017-19 zo dňa 23.03.2017, proti ktorému žalovaný podal včas riadne odôvodnený odpor zo dňa 09.06.2017. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 19Cpr/4/2017-35 zo dňa 04.07.2017 v zmysle § 267 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2017. 4. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú z dôvodu, že žalovanú sumu žalobcovi uhradil. Žalovaný uviedol, že skutočne vykonával zrážky zo mzdy a to jednak na úhradu exekúcie a aj na úhradu trov exekúcie priamo exekútorovi a zostatok mzdy ako preplatok vo výške 32,82 Eur boli vyplatené žalobcovi. Z priloženého hromadného príkazu žalovaného potom vyplýva, že bolo uhradených 736,31 Eur avšak exekútorke bola vyplatená suma 525,82 Eur ako suma na exekúciu, potom suma 177,67 Eur na úhradu trov exekučného konania vedeného na žalobcu a zostatok suma 32,82 Eur bola vyplatená priamo zamestnancovi žalovaného teda žalobcovi. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o úhrade sumy 32,82 Eur dňa 27.01.2014 predložil potvrdenie peňažného ústavu VÚB banky a.s.. Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca uplatňuje svoj nárok po uplynutí premlčacej doby. Žalobca si predmetný nárok uplatňuje s odôvodnením, že tento je splatný dňom 14.02.2014, pričom žalobu podal až po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby teda až 11.01.2017 5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca mal so žalovaným uzatvorenú pracovnú zmluvu a podľa jeho tvrdenia mal pracovný pomer skončiť dňa 17.03.2015, čo medzi stranami nebolo sporné. Taktiež medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa voči žalobcovi vykonávala exekúcia sp. zn. EX 622/2009 formou zrážok zo mzdy, ktorú realizoval žalovaný. Zároveň zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný poukázal žalobcovi sumu 32,82 Eur dňa 27.01.2014 a že túto žalobca prevzal. Žalobca na pojednávaní dňa 13.03.2018 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a žiada o zaplatenie sumy 32,82 Eur s prísl. od 15.02.2014 titulom preplatku na exekúcii EX 622/2009, pretože potvrdenie o zrealizovaní transakcie z peňažného ústavu VUB banka zo dňa 27.01.2014 (čl. 30) je suma 32,82 Eur ako mzda za mesiac december 2013, čoho dôkazom je uvedenie variabilného symbolu 12 2013 a čo dokazuje, že je to mzda za december 2013. Dôkazom, že vyplatená suma dňa 27.1.2014 je mzda je aj to, že v tomto doklade je označenie „doplňujúce informácie“ uvedené iba meno O., pričom malo byť uvedené preplatok exekúcie EX 622/09 a v tom prípade by toto konanie nebolo. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.03.2018 a dňa 31.05.2018 pripustil, že sa stala chyba pri uvedení variabilného symbolu alebo doplňujúcej informácie (čl. 30), ale skutočne išlo o zúčtovanú sumu 32,82 Eur ako preplatok z exekúcie. Tvrdenie žalobcu, že mu bola uhradená suma 32,82 Eur za mzdu za mesiac 12/2013 a nie o preplatok v exekúcie nie je pravdivé, čoho dôkazom je hromadný príkaz (čl. 31). Je zrejmé, že ide o preplatok z exekúcie sp. zn. EX 622/2009 a nie doplatok mzdy za mesiac december 2013, čo v neposlednom rade potvrdzuje výplatná páska za mesiac december 2013 v ktorej sa takáto čiastka ako mzda alebo zrážka z titulu exekúcie vôbec nenachádza. Z obsahu výplatnej pásky za mesiac október, november 2013 (č.l.3) predloženej žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané, že mu boli vykonávané zrážky zo mzdy na základe exekučného konania EX 266/2009 a to v októbri 2013 zrážka na exekúciu vo výške 517,50 Eur a v novembri 2013 zrážka na exekúciu vo výške 218,81 Eur. Z obsahu výplatnej pásky za december 2013 (č.l.75) predloženej žalovaným mal súd prvej inštancie preukázané, že v tomto mesiaci už žiadna zrážka na exekúciu žalobcovi vykonaná nebola a táto ani neobsahuje žalovanú sumu. Žalobcovi bola zaslaná na osobný účet suma 757,09 Eur. Námietky žalobcu, že táto mzda mu vyplatená žalovaným nebola súd prvej inštancie vyhodnotil ako bez právneho významu na prejednávanú vec a s vecou tak nesúvisiace. Z konečného vyúčtovanie exekučného konania EX 622/2009 zo dňa 29.01.2014 (č.l.4) súdneho exekútora JUDr. Marty Kužmovej (č.l.4) predloženého žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané zaplatenie vymáhaného exekučného nároku vo výške 525,82 Eur a zaplatenie trov exekučného konania vo výške 177,67 Eur. Z hromadného príkazu na úhradu označeného ako O. - Ex 622/2009 (č.l. 31) predloženého žalovaným mal súd prvej inštancie preukázané v zhode s konečným vyúčtovaním exekúcie, že u žalobcu bola vykonaná zrážka exekučného nároku v celkovej výške 525,82 Eur a zaplatenie trov exekučného konania vo výške 177,67 Eur a v prospech účtu č. XXXXXXXX/XXXX, KS: 0038 bola poukázaná suma 32,38 Eur s dátumom úhrady 27.01.2014. Z potvrdenia peňažného ústavu VÚB BANKA a.s. (č.l. 30) o zrealizovaní transakcie predloženého žalovaným mal súd prvej inštancie preukázané, že z účtu žalovaného bola v prospech účtu žalobcu č. XXXXXXXX/XXXX, KS: 0038 poukázaná suma 32,82 Eur dňa 27.01.2014 s označením prostriedky na mzdy. Z obsahu spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10Er 402/2009 mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 29.01.2014 (čl.59 OS Čadca) súdny exekútor JUDr. Marta Kužmová doručila súdu vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky spolu s vyúčtovaním založeným v tomto súdnom spise na č.l. 4. 6. Súd prvej inštancie spor právne vec posúdil podľa § 541 ods. 1. ods. 2, § 456, §100 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7. Spornou bola otázka právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku, či tento predstavuje nedoplatok na mzde za december 2013 alebo ide o bezdôvodné obohatenie vzniknuté ako nezaplatenie vyúčtovania z exekúcie. Súd prvej inštancie viazaný žalobou žalobcu, že sa domáha zaplatenia sumy 32,82 Eur titulom nezaplateného preplatku na exekúcii vyhodnotil ako žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Išlo o bezdôvodné resp. z hľadiska skutkového stavu dôvodné plnenie, pretože žalovaný žalobcovi uhradil preplatok z exekúcie. Skutočnosť, že došlo k nesprávnemu priradeniu platby v dôsledku systémovej chyby, je právne irelevantná. Táto skutočnosť nemôže mať vplyv na iné právne posúdenie nároku žalobcu a nemôže byť na ujmu druhej strany. Súd prvej inštancie tak po vykonanom dokazovaní zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti konštatuje, že žalobca si žalobou v tomto konaní uplatňoval od žalovaného zaplatenie sumy 32,28 Eur s príslušenstvom ako preplatku z exekúcie sp. zn. EX 622/2009, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v spore tvrdil, že preplatok mu nebol žalovaným uhradený a že dňa 27.01.2014 poukázaná suma 32,82 Eur na jeho účet je zostatkom mzdy za mesiac december 2013, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal i keď táto skutočnosť je pre rozhodnutie právne bez významu. Súd prvej inštancie mal zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10Er 402/2009 preukázané, že dňa 29.01.2014 (čl.59 OS Čadca) súdny exekútor JUDr. Marta Kužmová doručila súdu vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky spolu s konečným vyúčtovaním exekučného konania EX 622/2009 zo dňa 29.01.2014 (č.l.4). Týmto mal súd prvej inštancie preukázané zaplatenie vymáhaného exekučného nároku vo výške 525,82 Eur a zaplatenie trov exekučného konania vo výške 177,67 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnený preplatok z exekúcie vo výške 32,82 Eur (uhradený mimochodom žalovaným dňa 27.01.2014) sa stal splatným najneskôr 29.01.2014. Od tohto okamihu zároveň začala žalobcovi plynúť 2-ročná subjektívna i 3-ročná objektívna lehota na uplatnenie práva, pretože odo dňa nasledujúceho sa mohol domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia, t.j. preplatku z exekúcie. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade jeho nevrátenia sa nasledujúcim dňom 30.01.2014 žalovaný mohol dostať do omeškania a žalobca si svoj nárok mohol uplatniť na súde najneskôr 30.01.2016. Žalobca však podal žalobu na súd až dňa 11.01.2017, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Nakoľko premlčané právo veriteľovi nemožno priznať, žaloba o zaplatenie istiny 32,82 Eur s príslušenstvom bola zamietnutá. 8. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zhode s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol plne procesne úspešnou stranou žalovaný, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania. 9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť tak, že v celom rozsahu vyhovie žalobe. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, kedy žalovaný zrážky zo mzdy zaslal exekútorovi a kedy a či vôbec 32,82 Eur bolo vrátených žalovanému a kedy žalovaný oznámil žalobcovi, že mu bolo vrátených 32,82 Eur ako preplatok vyúčtovania Ex 622/2009. Podľa názoru žalobcu v prejednávanom prípade ide o vyplatenie miezd a preto premlčanie môže ísť iba podľa premlčacej doby uvedenej v Zákonníku práce, ktorá predstavuje 3 roky. Ak by malo ísť o vrátenie mzdy z preplatku exekúcie, stále sa jedná o mzdy, tak by muselo byť na výplatnej páske uvedené, že ide o Ex 622/2009 ako preplatok, čo sa nestalo. Žalobca tvrdí, že žalovaný mu nevyplatil zvyšok mzdy za miesiac 12/2013, lebo tvrdil, že zvyšok mzdy išiel na exekúciu. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne určil premlčaciu dobu, lebo aj keby išlo o bezdôvodné obohatenie, tak je premlčacia doba 10 rokov. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobcovi vrátil neoprávnenú zrážku zo mzdy 32,82 Eur. Podľa žalobcu si súd prvej inštancie svojvoľne prekvalifikoval žalobu na bezdôvodne obohatenie, čím skrátil aj trojročnú premlčaciu lehotu. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nerozumie tvrdeniu žalobcu, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, kedy žalovaný zrážky zo mzdy vykonal a kedy žalovaný oznámil, že bola žalobcovi uhradená suma 32,82 Eur ako preplatok z exekúcie č. 622/2009. Žalobca si sám v predmetnom odvolaní protirečí, keďže sám žalobca v konaní predložil výplatné pásky za mesiac október a november z ktorých vyplýva, že mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to v októbri zrážka na exekúciu vo výške 517,50 Eur a v novembri zrážka na exekúciu vo výške 218,81 Eur, rovnako sa žalobca dozvedel o uhradení sumy 32,82 Eur ako preplatku z exekúcie č. 622/2009 dňa 27.01.2014, kedy mu bola pripísaná na účet daná suma. Žalobca nezmyselne uvádza, že suma 32,82 Eur je z titulu vrátenia mzdy z preplatku exekúcie, čo nedáva zmysel. Žalobca sa týmto konaním pravdepodobne snaží navýšiť premlčaciu dobu, avšak je nesporné, že v tomto prípade ide o zaplatenie žalovanej sumy z titulu nezaplateného preplatku na exekúcii. Tvrdenie žalobcu, že mu nebola vyplatená mzda za mesiac december 2013 rovnako nie je pravdivé, pretože v zmysle výplatnej pásky je zrejmé, že mzda bola žalobcovi vyplatená. Žalobca v odvolaní uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vrátil žalobcovi sumu 32,82 Eur. Žalovaný má za to, že tento na základe predložených dôkazov nepochybne preukázal, že žalobcovi vrátil sumu 32,82 Eur z titulu preplatku exekúcie. Naopak žalovaný má za to, že práve žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že preplatok, ktorý mu bol žalovaným uhradený dňa 27.01.2014 je zostatkom mzdy za mesiac december 2013. Rovnako žalovaný vzniesol námietku premlčania. Z vyššie uvedených dôvodov žiada žalovaný odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 11. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný stále zavádza, ak tvrdí, že žalobcovi sumu 32,82 Eur zaplatil. Žalovaný údajne priznal, že ak by išlo o mzdu, tak tam je premlčacia doba dlhšia. 12. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému, tento však svoje právo dupliky nevyužil. 13. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.10.2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 15. Žalobca v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní namietal, že nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetný uplatnený nárok žalobcu treba posudzovať ako bezdôvodné obohatenie s aplikáciou príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. 16. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že v prejednávanom prípade si žalobca uplatňoval od žalovaného zaplatenie sumy 32,82 Eur s príslušenstvom ako preplatok z exekúcie sp. zn. Ex 622/2009 (a nie ako zostatok mzdy ako tvrdil žalobca), ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Navyše odvolací súd uvádza, že v prípade bezdôvodného obohatenia, ide o premlčaciu dobu konštruovanú na subjektívnom princípe. Ak je premlčacia lehota vybudovaná na takomto princípe, začína plynúť okamihom nastania subjektívnej vedomosti osoby o rozhodnej skutočnosti. V ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného, ktorou je v tomto prípade škodná udalosť - bezdôvodné obohatenie sa. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa však vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že: k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. 17. V prejednávanom spore bolo podľa odvolacieho súdu preukázané, že žalovaný dňa 27.01.2014 poukázal na účet žalobcu sumu 32,82 Eur. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 29.04.2014 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Čadca v konaní sp. zn. 10Er 402/2009 vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky spolu s končeným vyúčtovaním exekučného konania Ex 622/2009 (č. l. 4). Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok (síce zaplatený žalovaným dňa 27.01.2014) sa stal splatným najneskôr dňa 29.01.2014. Od tohto momentu teda začala žalobcovi plynúť ako subjektívna, tak aj objektívna lehota na uplatnenie práva, pretože odo dňa nasledujúceho sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Na základe vyššie uvedeného potom posledný deň subjektívnej lehoty na uplatnenie si svojho práva pripadal na deň 30.01.2016, žalobca však svoju žalobu na súd podal až dňa 11.01.2017, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. A preto súd prvej inštancie postupoval právne správne, keď vzhľadom na vyššie uvedené žalobu žalobcu zamietol. 18. Vzhľadom na premlčanie žalobcom uplatneného nároku nebolo potrebné, aby sa súd zoberal ďalšími námietkami uplatnenými žalobcom aj v odvolacom konaní, avšak nad rámec odvolací súd uvádza, že žalobca ďalej namietal, že nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný preukázal, že žalovanú sumu žalobcovi vyplatil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že sám žalobca v súdnom konaní predložil výplatné pásky za mesiac október a november 2013, z ktorých vyplýva, že mu boli vykonané zrážky zo mzdy a to v októbri 2013 zrážka na exekúciu vo výške 517,50 Eur a v novembri 2013 zrážka na exekúciu vo výške 218,81 Eur, rovnako sa žalobca dozvedel o uhradení sumy 32,82 Eur ako preplatku z exekúcie č. Ex 622/2009 dňa 27.01.2014, kedy mu bola pripísaná na účet daná suma. Skutočnosť, že došlo k nesprávnemu priradeniu platby v dôsledku systémovej chyby, je právne irelevantná a nemôže mať vplyv na iné právne posúdenie nároku žalobcu na ujmu druhej strany sporu. Z hromadného príkazu (č. l. 31) predloženého žalovaným jasne vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná zrážka exekučného nároku v celkovej výške 525,82 Eur a zaplatenie trov exekučného konania vo výške 177,67 Eur a v prospech účtu č. XXXXXXXX/XXXX, KS 0038 bola poukázaná suma 32,82 Eur s dátumom úhrady 27.01.2014, z čoho nepochybne vyplýva, že žalovaný na účet žalobcu zaslal žalovanú sumu. 19. Taktiež neobstojí námietka žalobcu (ktorá je však v prejednávanom spore nedôvodná, nakoľko si tento nárok žalobca v prejednávanom prípade neuplatňoval), že mu žalovaný nevyplatil zvyšok mzdy za mesiac 12/2013. Z predloženej výplatnej pásky za mesiac 12/2013 (č. l. 75) nepochybne vyplýva, že žalobcovi bola vyplatená zo strany žalovaného mzda vo výške 757,09 Eur. 20. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil. 21. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).