Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/229/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218792 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317218792.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: ANEKO SK, a.s., Bernolákova 57, Zlaté Moravce, IČO: 36 534 668, zast.: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722 proti žalovanému: 1/ FISgroup ASSET, spol. s r.o., Pšeničná 10, Bratislava, IČO: 44 496 788 a proti žalovanému 2/ C.. X. V., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/ XX, V., zast.: Mgr. Ľudovít Jendrál, advokát, Vrbovská cesta 159, Piešťany o zaplatenie sumy 15.662,88 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/418/2017-164 zo dňa 27.3.2019 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/418/2017-164 zo dňa 27.3.2019 vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 15.622,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.5.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 15.662,88 eur od 31.5.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému zo žalovaných plniť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinný nahradiť žalobcovi trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému zo žalovaných plniť, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca so žalovaným 1/ dňa 15.11.2016 uzatvoril zmluvu o dielo č. P1607563 v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa na výrobu a montáž plastových alebo hliníkových okien/dverí podľa individuálnych požiadaviek žalovaného 1/ ako objednávateľa a záväzok žalovaného 1/ toto dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Podľa čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cene diela vo výške 30.331,51 eur. Formou zálohovej faktúry žalovaný 1/ zaplatil sumu vo výške 15.000 eur. Žalobca dielo vykonal v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve a následne žalovanému vystavil faktúru č. 201700690, ktorá bola splatná dňa 30.5.2017 a znela na sumu 30.331,51 eur, z ktorej bolo uhradené 15.000 eur zálohovou faktúrou FA1600412; ďalej faktúru č. 201700692, ktorá bola splatná dňa 30.5.2017 a znela na sumu 39,91 eur a faktúru č. 201700691, ktorá bola splatná dňa 30.5.2017 a znela na sumu 291,46 eur. Žalovaný 1/ sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu diela po jeho odovzdaní a prevzatí, avšak predmetné faktúry v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí neuhradil. V článku V zmluvy o dielo sa štatutárny orgán (žalovaný 2/) objednávateľa (žalovaného 1/) ako fyzická osoba rozhodol urobiť nasledovné ručiteľské vyhlásenie: „Ja, X. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, V., občan F., štatutárny orgán - konateľ spoločnosti objednávateľa vyhlasujem zhotoviteľovi (žalobcovi) ako veriteľovi, že ja ako fyzická osoba - ručiteľ v prípade, ak objednávateľ neuhradí svoje peňažné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, beriem tieto záväzky objednávateľa na seba a ako ručiteľ uhradím za objednávateľa zhotoviteľovi všetky záväzky z tejto zmluvy“. Žalobca žalovaného 1/ opakovane vyzýval k úhrade dlžnej sumy v zmysle faktúr č. 201700690, č. 201700692, č. 201700691 vo výške 15.662,88 eur, žalovaný 1/ však na výzvy nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Dňa 23.6.2017 zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému 1/ výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorá však bola rovnako neúspešná. V zmysle čl. IX bod 9.1 zmluvy o dielo v prípade omeškania s platením jednotlivých platieb podľa článku II tejto zmluvy je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Na základe uvedeného si žalobca voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 15.662,88 eur od 31.5.2017 do zaplatenia. 3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným 1/ boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ považoval konajúci súd za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ (teda zmluvu o dielo č. P1607563 zo dňa 15.11.2016) vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 1.2.2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy o dielo zahŕňal podstatné časti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného 1/ súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania tiež za preukázané, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo dňa 15.11.2016 bol žalovaný 2/ konateľom, a teda štatutárnym zástupcom žalovaného 1/ a v predmetnej zmluve v článku 5 dal ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého prevzal všetky záväzky zaplatiť cenu diela za žalovaného 1/ na svoju osobu, takže súd podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka považoval vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ ako obchodný vzťah založený a spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. 4. Zo zmluvy o dielo č. P1607563 zo dňa 15.11.2016 mal súd prvej inštancie za preukázané, že ju uzatvoril žalobca so žalovaným 1/. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa na výrobu a montáž plastových alebo hliníkových okien/dverí podľa individuálnych požiadaviek žalovaného 1/ ako objednávateľa a záväzok žalovaného 1/ toto dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. V článku V zmluvy o dielo štatutárny orgán (žalovaný 2/) objednávateľa (žalovaného 1/) ako fyzická osoba urobil ručiteľské vyhlásenie. 5. Z predložených preberacích protokolov zo dňa 16.1.2017 a 4.4.2017 vyplynulo, že žalovaný 1/ ako objednávateľ diela prevzal predmetné dielo bez vád a nedorobkov, ako bolo vyslovene uvedené v týchto protokoloch, takže konajúci súd mal z tohto za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ diela si svoju zmluvnú povinnosť zhotoviť dielo riadne a včas v zmysle § 536 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil. Žalovaný 2/ síce namietal, že predmetné dielo nebolo žalobcom zhotovené riadne, pretože boli namontované žalobcom dvojsklá, pričom žalovaný 1/ požadoval namontovanie trojskiel, avšak tejto obrane žalovaného 2/ odporovalo samotné znenie predmetnej zmluvy o dielo, kde v bode 1.2 sa pri jednotlivých typoch okien uvádzalo 2sklo a nie 3sklo, rovnako ako skutočnosť, že žalovaný 1/ nereklamoval u žalobcu vady diela v zmysle § 560 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, takže týmto svojím správaním v čase prebiehajúceho zmluvného vzťahu potvrdil, že žalobcom zhotovené dielo je bez vád. 6. Na základe uvedeného vznikla teda žalovanému 1/ zmluvná povinnosť zaplatiť cenu diela žalobcovi v zmysle článku 2 predmetnej zmluvy o dielo a § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorú si však žalovaný 1/ nesplnil, čím nastúpil podľa § 303 a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ručiteľský záväzok žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi cenu diela za žalovaného 1/. 7. Žalovaný 1/ v rámci svojej obrany namietal, že právny zástupca žalobcu nepripojil k svojej výzve žalovanému 1/ zo dňa 23.6.2017 svoje splnomocnenie na zastupovanie žalobcu a preto táto výzva bola neúčinná. Súd posúdil obranu žalovaného 2/ v tejto časti za nedôvodnú a neodôvodnenú, nakoľko obaja žalovaní mali v čase tejto výzvy jednoznačnú a nespochybniteľnú vedomosť o tom, že právny zástupca žalobcu koná v mene žalobcu a je jeho právnym zástupcom, pričom žiaden právny predpis či iná právna norma neupravuje povinnosť veriteľa pri výzve na zaplatenie preukazovať dlžníkovi, že v jeho mene koná splnomocnenec alebo iný oprávnený zástupca. 8. Žalovaný 2/ v konaní tiež namietal, že žalobca, resp. jeho právny zástupca nepreukázal doručenie výziev na zaplatenie žalovaného 1/. Súd prvej inštancie rovnako túto časť obrany žalovaného posúdil ako nedôvodnú a neodôvodnenú, nakoľko žalobca v konaní mailom zo dňa 22.8.2017 preukázal, že žalovaného 1/ vyzýval na zaplatenie ceny diela doručením tejto mailovej správy štatutárnemu zástupcovi žalovaného 1/, ktorým bol žalovaný 2/, rovnako preukázal poštovým podacím lístkom, že najneskôr dňa 4.9.2018 doručil písomne prostredníctvom pošty výzvu na uhradenie dlžnej sumy žalovanému 1/. 9. Na základe uvedeného mal prvoinštančný súd za to, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka, takže nemohol prísť do úvahy postup v zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko dlžník (žalovaný 1/) bol veriteľom (žalobcom) riadne na peňažné plnenie vyzvaný. Súd mal teda za to, že žalobca zhotovil dielo v zmysle predmetnej zmluvy o dielo v súlade s § 537 ods. 1 veta prvá a § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka riadne tak, že z technického hľadiska nič nebránilo jeho užívaniu a podľa protokolov o jeho prevzatí a odovzdaní ani nevykazovalo žiadne vady či nedorobky, čo sa podľa názoru súdu týkalo aj jednotlivých technických dokumentov, pretože ak žalovaný 1/ podpísal dňa 16.1.2017 a 4.4.2017 protokoly o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorých uviedol, že dielo mu bolo odovzdané riadne v zmysle zmluvy o dielo bez vád a nedorobkov, tak sa nemôže neskôr odvolávať na údajné nesplnenie si niektorých zmluvných povinností žalobcu, keďže až do začatia súdneho konania žiadnym spôsobom takéto prípadné porušenie zmluvných povinností žalobcovi nesignalizoval, resp. súdu nepreukázal, že by prípadné vady diela reklamoval v súlade s § 560 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka. 10. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie posúdil obranu žalovaného 2/ ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu za dôvodný a predloženými dôkazmi jednoznačne preukázaný, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaných súd zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne, nakoľko mali postavenie dlžníka a jeho ručiteľa a toto hmotnoprávne postavenie podľa názoru súdu spĺňa procesné postavenie nerozlučného spoločenstva podľa § 77 CSP. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný 2/ namietal, že ručiteľské vyhlásenie urobil ako fyzická osoba - nepodnikateľ, preto jeho ručiteľský záväzok, ako aj všetko, čo sa ručiteľského záväzku týka, sa musí riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že žalovaný 2/ je konateľom žalovaného 1/ nemá na to žiaden vplyv, u žalovaných ide o dve rôzne osoby, pričom žalovaný 1/ je podnikateľský subjekt, žalovaný 2/ nie. Z uvedeného dôvodu je preto podľa názoru žalovaného 2/ nesprávny aj záver súdu v ods. 56. rozsudku, podľa ktorého ručiteľský záväzok žalovaného 2/ nastúpil podľa § 303 a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rovnako je nesprávny aj záver súdu uvedený v ods. 59. rozsudku, že nemohol prísť do úvahy postup v zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný 2/ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietne. 13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.6.2019 uviedol, že voči žalovanému 2/ si uplatnil nárok podľa článku V. zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 15.11.2016. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ je písomné, dostatočne určité a podpísané. Ručiteľský záväzok žalovaného 2/ teda vznikol platne vo vzťahu k tejto zmluve o dielo. Okrem správne použitého ustanovenia § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka poukázal žalobca aj na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, kde je uvedené, že touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Zmluvu o dielo uzavreli žalobca so žalovaným 1/ ako podnikatelia. Ako súčasť tejto zmluvy bolo ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/, v súlade s citovaným zákonným ustanovením sa posudzuje podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže Obchodný zákonník ma komplexnú úpravu ručenia, a preto nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ani v prípade, ak ručiteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/l15/2017 zo dňa 19.12.2017). Je potrebné si uvedomiť, že záväzok ručiteľa voči veriteľovi vznikajúci z titulu ručenia je vo vzťahu k hlavnému obligačnému vzťahu existujúcemu medzi veriteľom a dlžníkom vzťahom akcesorickým. Preto je potrebné použiť rovnakú právnu úpravu na vzťah hlavný aj vzťah vedľajší (teda v obidvoch prípadoch Obchodný zákonník). 14. S poukazom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo vzťahu k žalovanému 2/ vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite veci, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 17. Žalovaný 2/ koncentroval svoje odvolacie dôvody do námietky, že ručiteľské vyhlásenie urobil ako fyzická osoba - nepodnikateľ, preto jeho ručiteľský záväzok sa musí riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 18. Odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že žalovaný 2/ opomína ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. 19. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka je podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentnou normou, ktorá vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j. ustanovuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka zakotvilo obligatórny režim obchodných záväzkových vzťahov aj pre vzťahy zo zabezpečenia záväzkov, ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom podľa § 261 ods. 1 až 6. Uvedený záver vyplýva aj konštantnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 115/1999 z 18. mája 2000, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 12/2010 z 29. novembra 2010, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 11/2001. 20. Keďže odvolací dôvod žalovaného 2/ nebol spôsobilý spochybniť ani vyvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo vzťahu k žalovanému 2/ ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi voči žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).