Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/81/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318011055 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318011055.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. N., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 17.07.2020 sp. zn. 46T/157/2018, na verejnom zasadnutí konanom 20. mája 2021 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného B. N., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 17.07.2020 sp. zn. 46T/157/2018 bol obžalovaný B. N. uznaný za vinného v bode 1./ pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2./ pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1./ dňa 14.10.2017 okolo 18:40 hod. v Z. na K. ulici pri Obecnom úrade pri zabezpečovaní verejného poriadku hliadkou Obecnej polície v Z. s volacím znakom J. XX v zložení npor. B. Y. a inšp. B. H. počas lampiónového sprievodu bezdôvodne napadol člena hliadky npor. B. Y. tak, že po výzve obecného policajta podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 564/1991 Z. z. o Obecnej polícii, prečo prenasleduje bývalú manželku N. N., zo vzdialenosti asi jeden meter vystrel ľavú ruku, v ktorej držal aerosólový rozprašovač so slzným plynom smerom do tváre obecného policajta a zo vzdialenosti asi jeden meter vystrekol slzný plyn do jeho tváre, pričom obecný policajt npor. B. Y. sa stihol vyhnúť prúdu slzného plynu, pričom ale zacítil jeho nepríjemný zápach, následne za použitia hmatov a chvatov podľa § 13 ods. 2 zákona č. 564/1991 Z. z. o Obecnej polícii bol obvinený spacifikovaný a predvedený na oddelenie Obecnej polície v Z., 2./v čase približne o 20:38 hod. dňa 05.07.2017 v obci Z. vošiel na pozemok nachádzajúci sa na ulici O. 3, na ktorom je situovaný rodinný dom, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, ktorý obýva na základe nájomnej zmluvy poškodený V. W., pričom pod vplyvom alkoholu tupou stranou sekery presekol dve laty bránky, aby sa dostal na dvor a ako zbadal poškodeného V. W., so sekerou v ruke sa rozbehol za ním, ktorú sekeru hodil smerom k poškodenému, ktorého však netrafil, následne si išiel za dom pre sud, pre ktorý prišiel, pričom hrozil, že ho zbije, že mu rozbije hlavu a následne zo zeme zobral rozseknutú latu a túto hodil smerom k poškodenému, čím svojim konaním u poškodeného V. W. vyvolal opodstatnený strach o jeho život a zdravie, že svoje hrozby vykoná. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný B. N. a to písomným podaním urobeným prostredníctvom svojej obhajkyne, smerujúce do výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný B. N. uviedol, že rozsudok trpí skutkovými chybami, pričom súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Pokiaľ ide o skutok v bode 1./ obžalovaný namietal, že vec nebola náležite objasnená. Súd považoval výpoveď poškodeného B. Y. za pravdivú, hoci z ostatných výpovedí svedkov sa jeho výpoveď ukazuje ako nepravdivá, zdramatizovaná, bez akéhokoľvek poškodenia jeho zdravia alebo osobných vecí, uniformy, keď on ako obžalovaný trvá na tom, že z jeho strany k žiadnemu útoku na poškodeného nikdy nedošlo a nepotvrdili to ani výpovede svedkov. Ak by sa skutok stal tak, ako ho opísal poškodený, teda že mu mal namieriť do tváre rozprašovač, musel by ho slzný plyn zasiahnuť a spôsobiť mu okamžité podráždenie slizníc, zneschopniť videnie, privodiť dušnosť a kašlanie, nemohol by robiť ďalšie úkony, telefonovať či písať záznam. K jeho spacifikovaniu poškodeným došlo až po tom, čo mu sám vydal kaser. Svedok B. H. potvrdil, že Y. na obžalovanom kľačal a poškodeného mal pod sebou na bruchu, fyzická námaha spôsobila červeň v tvári policajta Y.. Ako potvrdila svedkyňa N., obžalovaný a policajt Y. boli od seba vzdialení len 80 cm až 1 meter, teda v prípade jeho útoku na policajta Y. by muselo dôjsť k zásahu jeho tváre a očí, čo sa nestalo a verziu poškodeného Y. nepotvrdil žiaden svedok. Tvrdenie poškodeného o napadnutí sa nezakladá na pravde a po dobrovoľnom vydaní kasera ho obecný policajt spacifikoval zvalením na zem a zakľaknutím s vytočenými rukami za chrbát, čo vylučuje akýkoľvek jeho útok na poškodeného Y., žiadne šklbanie uniformy, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje skutočnosť, že poškodený Y. si neuplatnil žiadnu škodu, keďže mu žiadna ani nevznikla. Obžalovaný tiež poukázal na to, že svedkyňa N. uviedla, že si myslí, že príslušník obecnej polície nebol zasiahnutý kaserom, nakoľko na ňom nevidela žiadne následky jeho použitia. Taktiež svedok B. H. uviedol, že obžalovaný nepôsobil násilne voči nim, ale bránil sa predvedeniu. Poškodený B. Y. ho použitými hmatmi a chvatmi spacifikoval až po tom, čo mu dobrovoľne vydal kaser, neútočil na poškodeného, naopak, poškodený napadol jeho, keď ho odmietol nasledovať na obecnú policajnú stanicu. Žiadny svedok nepotvrdil skutočnosti uvádzané poškodeným. Ku skutku v bode 2./ obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania argumentoval tým, že aj v tomto prípade nebola vec náležite objasnená. Podľa obžalovaného sú výpovede svedkýň E. H., sestry obžalovaného a Bc. X. W., netere obžalovaného a manželky poškodeného účelové s úmyslom mu priťažiť. Dôvodom je nevysporiadaný rodičovský rodinný dom, čoho sa obžalovaný domáhal a čo potvrdila aj svedkyňa X. W.. Nedošlo k výplate jeho podielu, hoci tam neter s manželom už bývali a dom prerábali. On im do uvedeného konfliktu pomáhal, pričom išlo len o jednostrannú pomoc z jeho strany. Nemal možnosť sa dostať na rodičovskú nehnuteľnosť, ktorú spoluvlastnil. Z kôlne mal potrebu si zobrať 120 l plastový sud, mal tam zložené náradie a svoje veci, ktoré oni zamykali, telefón nebrali a na sms správy neopdovedali. On tam nešiel s úmyslom niekomu ublížiť, prišiel autom s maloletou dcérou, pričom ich priviezla ich spoločná známa. Sekeru si vzal z dôvodu, aby ňou vyrazil z latkové plota dve latky. Poškodený W. ho po celú dobu provokoval, išiel pred ním a natáčal na mobil, hoci ho žiadal, aby to nerobil. Pripustil, že na poškodeného kričal a hrozil mu, ale v žiadnom prípade po ňom nehádzal sekeru. Pokiaľ by mal v úmysle ublížiť poškodenému, tak by pokračoval v útoku, čo sa nestalo, vzal si svoj sud a odchádzal k autu, kde mal maloletú dcéru. V tomto smere poukázal tiež na to, že ak by sa poškodený W. cítil ohrozený na zdraví a na živote, nebol by obžalovaného nasledoval až ku kôlni a prenasledoval ho natáčajúc na kameru v mobile pri opúšťaní pozemku až na ulicu, kde s natáčaním pokračoval až k autu na rohu. Poškodený mal pritom dostatok času vrátiť sa do bezpečia rodinného domu a tam sa zamknúť. Z fotodokumentácie rodinného domu a pozemku je okrem toho preukázateľné, že kôlňa sa nachádza vzadu na pravej strane rodinného domu, pričom svedkyňa X. W. uviedla, že je vidieť na časť chodníka, preto svedkyňa E. H. nemohla vidieť, ako obžalovaný hodil po poškodenom sekeru. Rovnako tvrdenie svedkýň, že obžalovaný naháňal poškodeného pri opúšťaní pozemku s objemným sudom, nie je ani možné ani uveriteľné. Tvrdenia menovaných svedkýň sú tak účelové, nakoľko po celý čas boli spolu, ich výpovede sa nezhodujú a vypovedali vo významnej miere tak, ako im porozprával poškodený V. W.. Kamerový záznam vyhotovený poškodeným je nekvalitný a nepreukazuje tvrdenia poškodeného a už vôbec nie o tom, že by z hrozieb obžalovaného B. N. mal dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie svojej rodiny. Obžalovaný taktiež namietal závery, ku ktorým dospela znalkyňa MUDr. V. J., ktorá okrem iného vo svojom znaleckom posudku uviedla, že z dychu obžalovaného bol cítiť pach alkoholu, rovnako tvár vrátane nosa bola alkoholická, začervenaná a počas vyšetrenia sa viditeľne potil. Obžalovaný poprel, že by bol pod vplyvom alkoholu, nakoľko v obci Veľký Z. ho na ceste do M. na tento úkon zastavila dopravná hliadka PZ, pričom sa podrobil dychovej skúške, ktorá bola negatívna. Pri znaleckom úkone pritom nepadla ani zmienka o podozrení na požitie alkoholu a on nikdy nemal a ani nemá vonkajšie príznaky alkoholika. Ak mala znalkyňa podozrenie na požitie alkoholu, vyvstáva podľa obžalovaného otázka, prečo vyšetrenie pokračovalo a nebolo prerušené. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa nemal predmetný znalecký posudok ani pripustiť ako dôkaz. Ďalej obžalovaný uviedol, že oba skutky boli spáchané v čase osobného voľna a v súvislosti s požitím alkoholických nápojov, pričom sama znalkyňa mu po vyšetrení dňa 05.01.2018 odporučila zopakovať ambulantnú protialkoholickú liečbu. On je vodič z povolania a cez týždeň nepil a nepije alkohol. Jeho matka zomrela v roku 2015 a rodinný dom odkázala iba sestre, v dôsledku čoho nezhody so sestrou riešil alkoholom. Svoje výbušné a neprimerané správanie oľutoval, ale nikomu neublížil a nikomu nespôsobil žiadnu škodu. Obžalovaný má za to, že výpovede svedkov sú vo viacerých podstatných skutočnostiach sporné, samotní svedkovia neboli pri skutku a uvádzali iba to, čo im povedal poškodený. Ďalej obžalovaný namietal tiež to, že ako poľahčujúca okolnosť nebola zohľadnená jeho spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní. Záverom odôvodnenia svojho odvolania obžalovaný namietal, že by sa stali skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, ako aj svoj úmysel spôsobiť niekomu škodu. Súd prvého stupňa postupoval v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“, pričom následne obžalovaný rozvádzal teoretické východiská pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti. Na základe všetkých ním uvedených skutočnosti napokon navrhoval, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/,písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby sám odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, nakoľko nebolo preukázané spáchanie oboch skutkov. K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor v tom smere, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 17.07.2020 sp. zn. 46T/157/2018 považuje za vecne správny a zákonný. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný B. N., jeho obhajkyňa, prokurátor krajskej prokuratúry a poškodený V. W.. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného B. Y., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiavala argumentov obsiahnutých v písomne podanom odvolaní. Ďalej uviedla, že skutky neboli náležite preukázané a výsluchy svedkov nepotvrdili tvrdenia samotných poškodených. Na druhej stranne obžalovaný vypovedal vždy rovnako a skutkové okolnosti nemenil. Neboli naplnené ani zákonné znaky žalovaných prečinov. Záverom obhajkyňa poukázala na zásadu „in dubio pro reo“ a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Obžalovaný B. N. na verejnom zasadnutí uviedol, že skutky sa nestali tak, ako sú opísané v napadnutom rozsudku a ani v jednom prípade nemal úmysel niekomu ublížiť. Ďalej poukázal na svoje tvrdenia, ktoré uviedol tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného B. N. nie je dôvodné. Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetné skutky sa stali spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný B. N.. Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný B. N. sa v kritickom čase a za daných okolností, ako aj spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa, dopustil konania, ktoré je opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku v bode 1./ a v bode 2./. Vina obžalovaného B. N. vo vzťahu ku skutku v bode 1./ napadnutého rozsudku bola preukázaná výpoveďou poškodeného - svedka B. Y., s ktorou korešpondovala výpoveď svedka B. H. a svedkyne N. N., ako aj listinné dôkazy, predovšetkým potvrdenie o zaistení veci a zápis z dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného B. N. krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenia z predchádzajúcich štádií trestného stíhania, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za neopodstatnené, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a ich náležitom vyhodnotení spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod spochybniť hodnovernosť výpovede poškodeného - svedka B. Y., ktorý podrobne zrozumiteľne a presvedčivo popísal priebeh skutkového deja a obžalovaného z protiprávneho konania usvedčil. To, že poškodený svedok pravdivo vypovedal o rozhodných skutkových okolnostiach, vrátane toho, že ho pri vykonávaní činnosti príslušníka obecnej polície obžalovaný B. N. napadol slzotvorným sprejom, korešponduje aj s potvrdením o zaistení veci - slzotvorného prostriedku, ako aj s vyjadrením svedka B. H., ktorý videl na tvári poškodeného známky začervenania a napokon aj s tvrdením svedkyne N. N., ktorá uviedla, že na inkriminovanom mieste cítila použitie slzotvorného prostriedku. Sám obžalovaný potvrdil, že tento slzotvorný prostriedok mal v rozhodnom čase pri sebe, ako aj to, že ho použil, avšak svoju obhajobu založil na tom, že ho nepoužil voči poškodenému, ale iba strekol do vzduchu. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že časť skutkového deja, spočívajúca v použití slzotvorného plynu voči zasahujúcemu príslušníkovi obecnej polície, bola preukázaná iba na základe výpovede poškodeného - svedka B. Y.. V súdnej praxi však nie je vylúčené, že vina páchateľa môže byť preukázaná aj na základe jediného priameho dôkazného prostriedku (na svedeckej výpovedi poškodeného), ako to bolo v tomto posudzovanom prípade, pokiaľ tento dôkazný prostriedok spĺňa aj ďalšie kritériá a to, že musí byť jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nemôže byť iným spôsobom spochybniteľný alebo zmenený. Podľa názoru odvolacieho súdu, práve svedecká výpoveď poškodeného B. Y., spĺňa tieto vyššie uvedené kritériá a preto mohla byť aj jediným podkladom pre odsudzujúci výrok súdu. Z obsahového hľadiska je výpoveď poškodeného absolútne vierohodná, žiadnou konkrétnou skutočnosťou nespochybniteľná, pričom odvolací súd nezistil ani žiaden dôvod, pre ktorý by poškodený mohol vypovedať nepravdivo, prípadne skreslene. Inak povedané, nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by mohla vyvolať rozumnú (t. j. nie akúkoľvek a z ničoho konkrétneho nevyplývajúcu) pochybnosť o tom, či poškodený konanie obžalovaného popisuje inak, ako ho tento reálne uskutočnil, resp. nebola zistená žiadna ani len indícia o tom, že by poškodený mohol skutkový dej popisovať v rozpore so skutočnosťou. Obhajobné tvrdenia obžalovaného, v zmysle ktorých došlo k jeho spacifikovaniu zo strany príslušníka obecnej polície až po tom, čo dobrovoľne vydal rozprašovač slzotvorného plynu bez toho, aby ho predtým voči nemu použil, nemajú logický ani racionálny základ. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že za takýchto okolností by poškodený nemal žiaden dôvod pristúpiť k takému konaniu voči obžalovanému, k akému v rámci služobného zákroku z jeho strany reálne došlo. Taktiež si asi ťažko možno rozumne predstaviť, že by poškodený k bezdôvodnému spacifikovaniu obžalovaného pristúpil za takých okolností, kedy vykonával službu príslušníka obecnej polície pri lampiónovom sprievode, a teda že by sa v prítomnosti väčšieho počtu ľudí a potenciálnych svedkov dopustil nezákonného služobného zákroku a z toho pre neho vyplývajúceho rizika vyvodzovania zodpovednosti za takýto zákrok. Napokon za neopodstatnenú je potrebné považovať aj tú obhajobnú námietku obžalovaného, ktorou poukazoval na to, že ak by slzotvorný sprej použil voči poškodenému, tak by ho musel zasiahnuť, v dôsledku čoho by sa na ňom prejavili ním popísané príznaky jeho použitia, ktoré by poškodenému znemožnili akýkoľvek ďalší úkon. Poškodený B. Y. dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo k zasiahnutiu jeho tváre slzotvorným sprejom nedošlo (útok obžalovaného očakával a tomuto sa následne vyhol) a ani krajský súd nemal žiaden dôvod považovať jeho tvrdenie za neakceptovateľné. V logickej zhode s touto časťou výpovede poškodeného je aj vyjadrenie svedkyne N. N., na ktorú poukazoval obžalovaný a v zmysle ktorej menovaná svedkyňa nevidela na poškodenom žiadne následky použitia slzotvorného prostriedku. Pokiaľ obžalovaný B. N. argumentoval tým, že podľa výpovede svedka B. H. obžalovaný nepôsobil násilne voči nim ako zasahujúcim príslušníkom obecnej polície, ale bránil sa predvedeniu, krajský súd považuje za potrebné poukázať na časovú súvislosť z hľadiska celkového správania sa obžalovaného, ktoré má význam pri posudzovaní zmieneného vyjadrenia svedka B. H.. Tento svedok totiž vo svojej výpovedi výslovne uviedol tiež to, že poškodenému iba pomohol dokončiť služobný zákrok po tom, čo pribehol na miesto činu, kedy už poškodený kľačal na obžalovanom. Tvrdenie svedka B. H. sa tak týka až správania obžalovaného pri ich snahe predviesť ho na policajnú stanicu, nie aj jeho predchádzajúceho konania voči poškodenému B. Y., ktoré sa premietlo do skutkovej vety rozsudku. Napokon pre ustálenie viny obžalovaného možno podporne vychádzať z jeho agresívnych prejavov podmienených stavom značne ovplyvnenom alkoholom, ku ktorým došlo bezprostredne pred skutkom vo vzťahu k svedkyni N. N., ktorej sa v zmysle jej výpovede mal vyhrážať práve použitím slzotvorného prostriedku. Požitie značného množstva alkoholu, ktoré zjavne malo vplyv na správanie sa obžalovaného, vyplýva z výpovede samotného obžalovaného B. N., ako aj z výpovedí poškodeného B. Y. a svedka B. H. a napokon aj zo záznamu o dychovej skúške, ktorý dokumentuje prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného v množstve 0,96 mg/l, čo predstavuje 2 promile. Na podklade uvedených úvah odvolací súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním boli rozhodné skutkové okolnosti preukázané v rovine požadovaného najvyššieho možného stupňa istoty na úrovni pravidla na úrovni pravidla „istoty bez rozumných pochybností“. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri ustálení právnej kvalifikácie skutku v bode 1./, keď obžalovaného B. N. uznal za vinného zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. Poškodený - svedok B. Y. ako príslušník obecnej polície vykonávajúci voči obžalovanému B. N. služobný zákrok podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov nepochybne bol verejným činiteľom tak, ako to má na zreteli § 128 ods. 1 Tr. zák., pričom na základe vykonaného dokazovania bolo možné bezpečne ustáliť, že obžalovaný sa násilného konania kladeného mu za vinu dopustil voči poškodenému práve v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci ako verejného činiteľa. Pokiaľ ide o skutok v bode 2./ napadnutého rozsudku, aj tu bola vina obžalovaného B. N. preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného - svedka V. W., ktorej zodpovedajú výpovede svedkýň E. H. a Bc. X. W., pričom v takmer úplnej zhode s výpoveďou poškodeného je aj obrazový záznam, ktorým poškodený V. W. dokumentoval podstatnú časť konania obžalovaného B. N., popísaného v príslušnej skutkovej vete tohto bodu rozsudku. Čo sa týka obhajobnej argumentácie obžalovaného vzťahujúcej sa na tento skutok, aj tu krajský súd zistil, že ide v podstate o opakovanie obhajobných tvrdení uplatnených už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa okresný súd vysporiadal spôsobom zodpovedajúcim výsledkom vyplývajúcim z procesu dokazovania. Aj podľa krajského súdu bola obhajoba obžalovaného vyvrátená vykonanými dôkazmi v takom rozsahu, ktorý v nijakom smere nevyvoláva pochybnosť čo i len o čiastkovej skutkovej okolnosti. Poškodeným V. W. podrobne popísaný priebeh skutkového deja bol potvrdený výpoveďami vyššie menovaných svedkýň, ktorých hodnovernosť (rovnako ako u poškodeného) nebola relevantným spôsobom spochybnená. Navyše, výpovede všetkých týchto osôb potvrdzuje obrazový záznam, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný v súlade s § 270 ods. 2 Tr. por. Zákonnosť jeho vyhotovenia je daná už len tým, že priamo zachytáva protiprávne konanie obžalovaného porušujúce záujmy chránené Trestným zákonom, pričom zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo zistené žiadne pochybenie pri získaní tohto dôkazu. Tento obrazový záznam rozhodne nie je nekvalitný, tak ako sa to snaží prezentovať obžalovaný a jeho obsah celkom zreteľne dokumentuje, ako sa obžalovaný B. N. so sekerou v rukách rozbehol za poškodeným V. W., ako aj jeho následné konanie, kedy prešiel cez rozbitú bránku, ktorej dosky predtým sekerou rozlomil a poškodenému sa vulgárne vyhrážal, pričom sa za poškodeným opätovne rozbehol a hodil po ňom jednu z rozlomených dosiek. Ďalej sa obžalovaný opätovne vulgárne vyjadroval na adresu poškodeného, vrátane použitia vyhrážok smerujúcich na jeho telesnú integritu a znovu sa rozbehol za poškodeným. Jedinou skutkovou okolnosťou, ktorá nebola zachytená na obrazovom zázname, bolo hodenie sekery obžalovaným na poškodeného, čo je však logicky zdôvodniteľné tým, že poškodený začal unikať pred obžalovaným, ktorý sa za ním rozbehol so sekerou v rukách. Aj vzhľadom na to, že ostatný obsah výpovede poškodeného je v zhode s uvedeným obrazovým záznam, nie je podľa krajského súdu daný žiaden priestor pre spochybnenie tejto poškodeným tvrdenej skutočnosti. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa E. H., pričom v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že sa nemohol stotožniť s tvrdením obžalovaného, že menovaná svedkyňa nemohla vidieť, ako obžalovaný hodil sekeru po poškodenom. Svedkyňa E. H. sa totiž v nijakom smere nevyjadrila tak, že by obžalovaný hodil po poškodenom sekeru na chodníku vedúcom ku kôlni (vedľa domu), t. j. na mieste, na ktoré z balkóna rodinného domu nie je vidieť, ale na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že obžalovaný sa rozbehol za poškodeným a až na dvore (pred domom) po ňom hodil sekeru. Z uvedeného je zrejmé, že svedkyňa E. H. nepochybne mohla vidieť takéto konanie obžalovaného a aj ho reálne vlastnými zmyslami vnímala. Obhajobné námietky obžalovaného preto nemajú žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch a v tomto smere ich možno ako nedôvodné odmietnuť. Krajský súd tak považoval skutkové okolnosti popísané v bode 2./ napadnutého rozsudku za preukázané bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti. Záverom odvolací súd dodáva, že aj v tomto prípade sa obžalovaný dopustil skutku v stave zjavne ovplyvnenom alkoholom, čo napokon potvrdil sám obžalovaný. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, krajský súd konštatuje, že vyhrážky, ktoré obžalovaný použil vo vzťahu k poškodenému, v kontexte celého jeho zadokumentovaného správania, nepochybne boli spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu (o život alebo zdravie). Spáchanie tohto skutku s použitím sekery a rozlomenej dosky napĺňa aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného prečinu, ktorý spočíva v spáchaní činu závažnejším spôsobom konania (so zbraňou). Súd prvého stupňa teda postupoval správne, ak obžalovaného uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Argument obžalovaného, že nikomu nechcel ublížiť a poškodený rozhodne nemal obavu o svoj život alebo zdravie, krajský súd nemohol akceptovať, nakoľko pre naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu sa nevyžaduje reálny úmysel splniť vyslovené vyhrážky, ako ani to, aby u poškodenej osoby dôvodná obava skutočne vznikla. Z konštrukcie skutkovej podstaty podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že pre naplnenie jej znakov postačuje iba spôsobilosť vyhrážok dôvodnú obavu vyvolať, nie aj to, aby aj skutočne vyvolaná bola. Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uloženého trestu (trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky), ako ani spôsobu jeho výkonu. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal dva prečiny, súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa zásad vyjadrených v § 41 ods. 1 Tr. zák. Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Rovnako nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť, avšak zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., v dôsledku čoho správne aplikoval § 38 odsek 4 Tr. zák., v zmysle ktorého sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu. Vzhľadom na dikciu § 41 ods. 1 Tr. zák. a trestné sadzby upravené v § 323 ods. 1 Tr. zák. a § 360 ods. 2 Tr. zák. okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď pri ukladaní trestu vychádzal z upravenej trestnej sadzby, ktorá predstavovala rozpätie 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. S prihliadnutím na povahu spáchaných trestných činov a ich závažnosť, ako aj na osobu obžalovaného, odvolací súd považuje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky za adekvátne a zákonné, reflektujúce tak účel trestu, ako aj všetky zásady pre ukladanie trestov. Podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest odňatia slobody je odôvodnený aj osobou obžalovaného, ktorý sa už v minulosti celkom sedemkrát dopustil trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k jeho náprave a zmene spôsobu života. Stíhaných trestných činov sa pritom dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 16.05.2016, sp. zn. 3T/101/2016, právoplatného dňa 08.06.2016, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky. O osobe obžalovaného vypovedajú aj jeho záznamy v registri priestupkov, z ktorých vyplýva, že okrem iného bol až v piatich prípadoch postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom obsah týchto záznamov dokumentuje násilné a agresívne správanie obžalovaného. S poukazom tak na charakter skutku, ako aj osobu obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť a iné jeho závažné protiprávne konania, zohľadňujúc aj ten fakt, že obžalovaný sa stíhaných trestných činov dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, krajský súd konštatuje, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, neprichádza vôbec do úvahy. V tomto smere je preto odôvodnené také výchovné a preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabraní v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť už aj represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti. V neposlednom rade uložený trest zodpovedá aj ochrannej funkcii trestu. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Napokon súd prvého stupňa rozhodol správne aj vo výroku, ktorým obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný sa oboch trestných činov dopustil pod vplyvom alkoholu ako návykovej látky, pričom alkoholová závislosť bola u obžalovaného zistená aj znaleckým skúmaním jeho duševného stavu MUDr. V. J., znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria. Námietky obžalovaného spochybňujúce prípustnosť tohto dôkazu krajský súd vyhodnotil ako neopodstatnené, keďže v tomto smere nezistil žiadnu takú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné čo i len uvažovať o jeho neprípustnosti. Rovnako odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti a úplnosti záverov, ku ktorým znalkyňa dospela, pričom prekážkou pre vyšetrenie obžalovaného znalcom nemohol byť iba ten fakt, že z dychu obžalovaného bolo cítiť pach alkoholu. Tieto aspekty vyšetrenia menovaná znalkyňa zrozumiteľne vysvetlila v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní a odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné jej závery akokoľvek spochybňovať. Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Bratislave nezistil žiadny dôvod pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozsudku, odvolanie obžalovaného B. N. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.