Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201992 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318201992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: REBLOK a. s., Jelačičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 700 700, zastúp.: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava 811 02, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, Bratislava - mestská časť Karlova Ves 841 05, IČO: 35 952 814, zastúp.: Mgr. Ľudovít Jendrál, advokát, Vrbovská cesta 159, Pieštany 921 01, IČO: 510410 982, o zaplatenie 1.152,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/124/2018-80 zo dňa 04.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/124/2018-80 zo dňa 04.03.2019 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.152,-- Eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania - zo sumy 384,-- Eur od 01.09.2017 do zaplatenia, - zo sumy 384,-- Eur od 16.09.2017 do zaplatenia, - zo sumy 384,-- Eur od 16.10.2017 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.152,-- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že v mesiaci máj 2016 sa žalobca kontrolou svojich inštalovaných reklám dozvedel, že na billboarde je vylepená reklama ponuky bytov Muškátová bez nájomného vzťahu, súhlasu, či akejkoľvek vedomosti žalobcu, a to minimálne od obdobia mesiaca apríl 2016, reklama patrila žalovanému. Žalobca kontaktoval žalovaného s vyriešením uvedenej situácie a aj s možnosťou ponechania reklamy výlučne za predpokladu, že účastníci dospejú k dohode o podmienkach a odplate za prenájom plochy. Technická manažérka spoločnosti žalobcu p. F. Q. opakovane komunikovala emailom, telefonicky s obchodným riaditeľom spoločnosti žalovaného p. Y. R., kedy vo veci sa uskutočnilo osobné rokovanie dňa 09.08.2016. Na osobnom stretnutí žalobcu a žalovaného konanom dňa 09.08.2016 za prítomnosti technickej manažérky žalobcu a obchodného riaditeľa žalovaného, ktorého predmetom bolo prerokovanie vzniknutej situácie a návrh riešenia, obchodný riaditeľ žalovaného predostrel požiadavku, že ich spoločnosť' by mala záujem o prenájom reklamnej plochy billboardu i na ďalšie obdobie (minimálne do 11/2016), pričom sa dopytoval i na možnosť prenájmu reklamných plôch v lokalite Bratislava - Dúbravka. Výsledky rokovania zúčastnení tlmočili vedeniu spoločností, avšak k dohode o spôsobe vysporiadania vzniknutej situácie nedošlo. V trestnom konaní bolo okrem iného preukázané, že k vylepeniu plochy na billboard bez vedomia a súhlasu spoločnosti žalobcu došlo dňa 24.03.2016, čo potvrdil výlepár plagátu Š. Ď., ktorý bol požiadaný spoločnosťou žalovaného o zrealizovanie výlepu. Obchodný riaditeľ pán Y. R. potvrdil vylepenie reklamy na billboard, ako aj obsah komunikácie s technickou manažérkou spoločnosti žalobcu, takisto dosiahnutie následnej dohody o ponechaní plagátu na ploche a úhrade dlžnej čiastky formou splátkového kalendára. Medzi stranami prebiehala e-mailova komunikácia, žalobca navrhol žalovanému za dobu umiestnenia reklamy dve alternatívy úhrady za umiestnenie reklamy (Reklama bola umiestnená v termíne 04 - 11/2016): 1. vyplatiť sumu 1.152,-- Eur v dvoch splátkach po 576,-- Eur. Pri vyplatení v dvoch splátkach v lehote splatnosti podľa navrhnutého splátkového kalendára, bude odpustený úrok z omeškania vo výške 64,98 Eur. 2. vyplatiť sumu 1.152,-- Eur v troch splátkach po 384,-- Eur + úrok z omeškania po prepočítaní podľa reálnych platieb. Suma 1.152,-- Eur v troch splátkach bude splatná nasledovne : 1.spl. 15.08.2017 v sume 384,-- Eur 2.spl. 15.09.2017 v sume 384,-- Eur 3.spl. 15.10.2017 v sume 384,-- Eur + výška úroku, ktorá bude dopočítaná podľa reálneho dátumu úhrady splátky. Žalovaný zastúpený obchodným riaditeľom pánom Y. R. písomne vo forme e-mailu dňa 25.07.2017 oznámil žalobcovi , že „...súhlasíme s návrhom č. 2 splátkového kalendára. S tým, že prvá platba bude uhradená do 31.08.2017 a ostatné dve v mesačných intervaloch ako ste navrhli...“. K podpisu osobitnej písomnej dohody zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca považuje e-mail zo dňa 30.06.2017 a 25.07.2017 od Y. R. ako oprávnenej osoby podľa ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka a § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka za uznanie záväzku. 3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že reklama bola umiestnená v termíne 04-11/2016 na reklamnej ploche patriacej žalobcovi bez jeho súhlasu. Obrana žalovaného spočívala na tom, že reklamu vylepil omylom výlepár p. Ď., žalovaný bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou design home cz. E-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu nemožno považovať za uznanie záväzku, nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy, absentovala dohoda o cene. Po takto vymedzenom skutkovom stave veci na základe tvrdení strán sporu a na základe predložených listinných dôkazov zostala spornou predovšetkým otázka, či došlo k platne uznaniu záväzku žalovaným. Strany sporu za účelom vyriešenia situácie komunikovali elektronicky - e-mailom a aj telefonicky. Súd sa primárne zaoberal otázkou uznania záväzku s ohľadom na e-mailovú korešpondenciu. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že z celej korešpondencie vyvodzuje, že došlo k riadnemu uznaniu záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že osobitne nebola podpísaná zmluva nemožno stanoviť, že nedošlo k uznaniu záväzku. Základné požiadavky na platné uznanie je: určitosť a zrozumiteľnosť uznávacieho prejavu (z obsahu právneho úkonu a okolností prípadu musí byť jednoznačne zrejmé, že ide o uznanie záväzku), písomná forma uznania záväzku (emailová forma), identifikácia dlžníka, ktorý záväzok uznáva, identifikácia veriteľa, ktorému je uznanie určené, identifikácia záväzku, ktorý sa uznáva (záväzok musí byť identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným záväzkom, čo vyplýva z e-mailovej komunikácii), prejav vôle dlžníka uznať určitý záväzok, rozsah uznania záväzku. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu . Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (uskladniť v ňom nábytok). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 52/2005). 6. V konaní pred súdom a aj z vyšetrovacieho spisu bolo ustálené, že žalovaný užíval predmetný billboard bez uzavretia platnej nájomnej zmluvy, a teda bez právneho dôvodu, preto na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu ako oprávnenej osoby priestor prenajímať. Výška odplaty a aj s ohľadom na uznanie záväzku zodpovedá hodnote obvyklého nájmu, preto súd žalobe vyhovel v zmysle upraveného petitu na pojednávaní dňa 04.02.2019. Je právne bezvýznamné, že žalovaný bol v dobrej viere vychádzajúc zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou design home cz. Rovnako je bezpredmetné či p. Ď. billboard vylepil na koho pokyn, prípadne došlo k chybe z jeho strany, čo výslovne vylepár odmietol. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá cene, ktorú by žalovaný zaplatil pri existencii platného záväzku so žalovaným. Ide o sumu, o ktorú by sa mu zmenšil majetok. 7. Uplatnený nárok súd posudzoval podľa §§ 489, 451 Občianskeho zákonníka a 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ako bezdôvodné obohatenie a zákonný úrok z omeškania. Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd žalobu za dôvodnú. Žalovaný bez právneho titulu užíval reklamnú plochu patriacu žalovanému. Svoj záväzok písomne uznal. Žalobcovi vznikol nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania. Doba omeškania je stanovená v súlade s uznaním záväzku. 8. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú sumu ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť žalovanému na úkor žalobcu. Žalobca sa však žalobou nedomáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, ale zaplatenia peňažného plnenia zo zmluvného vzťahu. Žalobca sa domáhal zaplatenia faktúr, ktoré, ako tvrdí v žalobe, vystavil oprávnene. Faktúra je vyúčtovaním platby za poskytnuté dodanie tovaru alebo služieb, teda za zdaniteľné plnenie. Faktúru teda nemožno vystaviť na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nikde v žalobe nie je uvedený termín “bezdôvodné obohatenie". 10. Žalovaný ďalej uviedol, že z e-mailovej komunikácie medzi stranami mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu, že bola dodržaná písomná forma a že medzi stranami došlo k dohode. Uvedený záver súdu však nie je správny. E-mailová komunikácia v tomto prípade predstavuje iba návrhy žalobcu a odpoveď žalovaného na ne. Žalovaný súhlasil s návrhom č. 2, avšak vyslovil protinávrh ohľadne splatnosti prvej splátky. Obe strany v e-mailovej komunikácii výslovne prejavili vôľu, že obsah dohody, ak k nej dospejú, potvrdia písomne a opatria svojimi podpismi. Z uvedených viet vyplýva, že obe strany nepovažujú e-mailovú komunikáciu za dostatočnú pre uznanie dlhu a uzavretie dohody, že e-mailovou komunikáciou nie je splnená písomná forma, ani podpisy strán, ale že obe strany prejavili vôľu uzavrieť dohodu o splatnosti dlhu, ktorej súčasťou bude uznanie dlhu, v písomnej - listinnej forme s podpismi strán na tej istej listine. K tomu však nedošlo, preto nemožno e-mailovú komunikáciu medzi stranami považovať za platné uznanie dlhu a dohodu o jeho splatnosti. 11. Namietal, že napriek tomu, že podľa názoru súdu prvej inštancie ide o bezdôvodné obohatenie, priznal žalobcovi úrok z omeškania z fakturovaných súm podľa splatnosti navrhovanej žalobcom v e- mailovej komunikácii so žalovaným, pričom e-mailový návrh žalobcu sa týkal splatnosti faktúr, nebol výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia. 12. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 13. K odvolaniu žalovaného zaslal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 22.7.2020. Uviedol, že z obsahu elektronickej komunikácie bez akýchkoľvek pochybností je možné jednoznačne určiť obidve osoby (zástupcov strán sporu), ktoré medzi sebou dojednali podmienky splátkového kalendára, podmienka určenia osoby, ktorá právny úkon urobila, je teda jednoznačne splnená. Takisto je z obsahu elektronickej komunikácie jednoznačne zrejmé, o aký právny vzťah (a o aký právny titul), ktorého sa toto dojednanie týka, ide. Preto vzhľadom na vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka je splnená forma, ako aj obsah právneho úkonu - uznania konkrétneho a bez pochybností určeného a určiteľného záväzku. 14. Poukázal na to, že nárok, ktorý si žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil, je nárokom z bezdôvodného obohatenia (a takto ho vyhodnotil z právneho hľadiska aj súd prvej inštancie). Z § 124 ods. 1 CSP vyplýva, že „každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu“. Je tým daná úloha súdu posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase uskutočnenia podania - t. j. jeho obsahu, vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu. Nič to nemení nič na fakte, že pôvodom záväzku je neoprávnené využívanie reklamnej plochy žalobcu žalovaným. Postup, podľa ktorého by bol súd prvého stupňa viazaný žalobou do tej miery, že by žalobný návrh neposudzoval doslovne, by bol extrémne formalistický a zjavne v rozpore s princípmi civilného sporového konania. 15. Podľa žalobcu súd prvej inštancie komplexne a úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Vzhľadom na to navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 15.03.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol umiestnením reklamy na billboarde vo vlastníctve žalobcu záväzkovo-právny vzťah, medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o výške odplaty za užívanie billboardu a z úmyslu žalovaného uhradiť celú dlžnú čiastku formou splátok vyplýva, že žalovaný súčasne túto čiastku uznal. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že reklama žalovaného bola umiestnená v období 04-11/2016 na reklamnej ploche patriacej žalobcovi bez jeho súhlasu. E-mailovú korešpondenciu medzi stranami sporu, konkrétne medzi obchodným riaditeľom žalovaného Y. R. a žalobcom zastúpeným F. Q. vyhodnotil ako uznanie záväzku, keď dospel k záveru, že boli splnené základné požiadavky na platné uznanie, čo odôvodnil v odsekoch 9 až 17 napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíval predmetný billboard bez uzavretia platnej nájomnej zmluvy, a teda bez právneho dôvodu, čo odôvodnil v odsekoch 18 až 23 napadnutého rozsudku. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, sa neuspokojil žalovaný, ktorý v odvolaní namietal, že súd nesprávne posúdil e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu ako uznanie záväzku a tiež namietal, že súd priznal žalobcovi nárok z bezdôvodného obohatenia napriek tomu, že žalobca sa domáhal zaplatenia zo zmluvného vzťahu, pričom za poskytnuté plnenie vystavil faktúry. 18. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 19. Podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. 20. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 22. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, ak priznal žalobcovi žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, napriek tomu, že sa domáhal peňaného plnenia zo zmluvného vzťahu na základe vystavených faktúr. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia peňažného plnenia, pričom svoj nárok riadne špecifikoval uvedením rozhodujúcich skutkových okolností a označením dôkazov. Právna kvalifikácia skutkového deja opísaného v žalobe neprislúcha žalobcovi. Ten ju síce môže uviesť, ale platí, že právna kvalifikácia je zásadne vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09. 2010: „Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.“ Citované rozhodnutie je aplikovateľné na posudzovanú vec, keďže aj v tomto prípade uviedol žalobca rozhodujúce skutočnosti, s ktorými ale spájal nesprávne právne následky. Súd prvej inštancie správne nárok, na základe tvrdených skutkových okolností a vykonaného dokazovania, posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia. 23. Skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému faktúry neznamená, že vzťah medzi stranami sporu nemôže byť posúdený ako vzťah z bezdôvodného obohatenia. Podstatné je, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval billboard patriaci žalobcovi, čím vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Faktúry v tomto prípade predstavujú výzvu na splnenie peňažného záväzku, ich vystavenie nemá žiaden vplyv na právne posúdenie žalobcovho nároku. Napokon je potrebné uviesť, že bezdôvodné obohatenie prestavuje samostatný záväzkový vzťah, ktorého obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo. V tomto prípade dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia bolo plnenie bez právneho dôvodu. Keďže žalovaný sa bezdôvodne obohatil, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. 24. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia uznania záväzku, odvolací súd súhlasí so žalovaným, že k platnému uznaniu záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka nedošlo, táto skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Podľa odvolacieho súdu e-mailovú korešpondenciu medzi stranami sporu, resp. osobami zastupujúcimi strany sporu (rozpísanú v odseku 2 tohto rozsudku) nemožno posúdiť ako platné uznanie záväzku. Z uvedenej korešpondencie nemožno vyvodiť, že žalovaný výslovne uznáva svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Aby uznanie vyvolávalo tie účinky, ktoré s ním § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka spája, akt uznania musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti. Okrem povinnosti písomnej formy sa vyžaduje, aby dlžník jednostranným právnym úkonom výslovne záväzok uznal. V tomto prípade e-mailová korešpondencia svedčí o tom, že strany prejavili vôľu uzavrieť dohodu o splátkach v písomnej forme, pričom k podpísaniu dohody neprišlo. Podľa odvolacieho súdu je však táto korešpondencia dôkazom, že žalovaný sumu za plnenie nespochybnil, nemal voči jej výške žiadne výhrady a jeho úmyslom ju bolo uhradiť. Zo správania žalovaného možno teda usúdiť, že sumu požadovanú žalobcom odsúhlasil. Ako už bolo uvedené, aj keď nemožno vyhodnotiť e-mailovú korešpondenciu zo strany žalovaného ako výslovné uznanie záväzku, nesporne z nej možno vyvodiť jeho úmysel sumu uhradiť, pričom nemal žiadne výhrady voči výške požadovanej sumy. 25. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia, pričom peňažnú sumu, predstavujúcu majetkový prospech získaného užívaním cudzej veci žalovaný odsúhlasil. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, najčastejšie sa výška náhrady porovnáva s obvyklou cenou, ktorú by bol nájomca povinný platiť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej zmluvy. V tomto prípade požadoval žalobca cenu obvyklú za užívanie predmetného billboardu, preto nemožno mať pochybnosti o správnosti požadovanej peňažnej sumy. 26. Podľa odvolacieho súdu posúdil súd prvej inštancie správne aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, kedže na základe výzvy žalovanú sumu v lehote splatnosti neuhradil. Odvolací súd je toho názoru, že návrh žalobcu zo dňa 14.7.2017 na zaplatenie dlhu v splátkach možno považovať za výzvu na zaplatenie, pričom je potrebné uviesť, že žalobca požaduje zaplatenie dlhu v splátkach v lehote splatnosti ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom svoj nárok upravil podľa požiadaviek žalovaného t.j. v jeho prospech. 27. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací sú mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 29. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).