Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/12/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207420 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318207420.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: +ULTRA asset & debt recovery, s.r.o., Grösslingova 56, Bratislava, IČO: 35 800 054, zast. +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, Sokolovská 270/201, Praha, Česká republika, IČO: 02 894 742, v ktorej mene poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky organizačná zložka: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka so sídlom Grösslingova 56, Bratislava, IČO: 47 255 480, proti žalovaným: X/ K. D., R.. XX. X. XXXX, D. N. X, X. N. A., X/ H. T., W. D., R.. XX. X. XXXX, D. N. X, X. N. A., obaja zast. advokátom JUDr. Martinom Čabákom, Jesenského 2, Bratislava, o určenie, že záložné právo existuje, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 9. septembra 2020 č. k. 21C/138/2018- 222, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným domáhal určenia existencie záložného práva zaťažujúceho nehnuteľnosti zapísané na LV pre kat. úz. F. Č.. XXXX. Žalovaným 1/, 2/ súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako záložný veriteľ dňa 20.3.1996 uzavrela s K. D. a H. D. zastúpenými na základe uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 28.1.1994 súdom ustanovenou opatrovníčkou Ž. T. ako záložcami zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku Č.. X/XX. Jej predmetom bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy Č.. X/XX zo dňa 20.3.1996 v celkovej sume 8.000.000,- Sk. Záložné právo bolo podľa tejto zmluvy zriadené na nehnuteľný majetok záložcov zapísaný na LV pre kat. úz. F. Č.. XXXX, obec X. N. A.: rodinný dom súp. Č.. XXX postavený na parc. Č.. XXX/X C. C. XXX K. - U. N., N.. Č.. XXX/XXX C. C. XXX K. - U.H., XXX K. - U.. N.. Zmluvou o postúpení pohľadávok spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 7.1.2004, notárkou JUDr. Dalmou Nürnbergerovou, Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávky postupcu voči tretím osobám - dlžníkom na GFR, s.r.o. (neskôr RYMA, s.r.o. a v súčasnosti žalobkyňa - +ULTRA asset & debt recovery, s.r.o.) ako postupníka. 3. Obvodný súd Bratislava 4 uznesením zo dňa 28.1.1994 č.k. 13P/211/93 ustanovil opatrovníčku Ž. T. k ochrane záujmov v tom čase maloletých detí D. - K. a H. (v prejednávanej veci žalovaní 1/ a 2/) s tým, že opatrovníčke vo výroku tohto uznesenia vymedzil rozsah právnych úkonov, ktoré je v mene maloletých detí oprávnená. Išlo o tieto právne úkony: 1/ podanie žiadosti o odstránenie stavby postavenej na pozemku parc. č. XXX/X J.. Ú.. F., LV č. XXXX - zastavaná plocha a parc. Č.. XXX/XXX - záhrada, 2/ podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia na budovanie stavby podľa zák. č. 30/76 Zb. v znení zák. č. 103/90 Zb. a zák. č. 262/92 Zb., ako aj na zastupovanie detí v konaní pred Obvodným úradom životného prostredia, odd. územného rozvoja a Štátnej stavebnej správy I., 3/podpísanie zmluvy o predaji nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. F. Č.. XXXX ako parc. Č.. XXX/X - zastavaná plocha a parc. Č.. XXX/XXX - záhrada. 4. Okresný súd Pezinok rozsudkom z 3.7.2013 č. k. 5C/162/2008-330 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10.11.2015 č. k. 14Co/573/2013-462 určil, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku Č.. X/XX zo dňa 20.3.1996, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho úradu zo dňa 13.6.1996 pod č. V-758/96, je neplatná. Zároveň určil aj neplatnosť dodatkov č. 1, 2, 3 k tejto zmluve z 23.3.1998, resp. z 25.5.1999, resp. z 27.9.1999. Žalobu smerujúcu proti žalovanému 2/ zamietol (v prejednávanej veci žalobkyňa). 5. Z výpisu z LV pre kat. úz. F. Č.. XXXX súd prvej inštancie zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sú vedení ako vlastníci nehnuteľností zapísaných v tomto liste vlastníctva a to pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2, parc. č. XXX/XXX - záhrada vo výmere 190 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 253 m2 a stavby rodinného domu súp. Č.. XXX postaveného na N.. Č.. XXX/X, každý o veľkosti 1 spoluvlastníckeho podielu. V časti C: Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech Tatra banky, a.s., Bratislava na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXXXX na N.. Č.. XXX/ X, XXX/XXX, XXX/XXX a rod. dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X podľa zmluvy V-9608/2018 zo dňa 3.1. 2019. 6. Žalobca tvrdil, že s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli v čase podpisovania záložnej zmluvy známe záložnému veriteľovi, bol záložný veriteľ dobromyseľný pri nadobúdaní záložného práva k nehnuteľnostiam, pretože nemal žiadne pochybnosti o tom, že Ž. T. (súdom ustanovená opatrovníčka) nebola oprávnená podpisovať za maloletých záložcov záložnú zmluvu a dávať do zálohu cudziu nehnuteľnú vec. Táto skutočnosť jej bola potvrdená aj tým, že príslušná správa katastra povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, a týmto momentom záložnému veriteľovi vzniklo záložné právo, keďže mu bola „odovzdaná cudzia vec“ bez súhlasu vlastníka a záložný veriteľ ju prijal dobromyseľne vo viere, že táto osoba je oprávnená vec založiť. Preto je žalobca toho názoru, že záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach zapísaných na LV pre J.. Ú.. F. Č.. XXXX (parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2, parc. č. XXX/XXX - záhrady vo výmere 190 m2, parc. Č.. XXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 253 m2 a rodinný dom súp. Č.. XXX postavený na parcele č. 926/5) platne vzniklo v zmysle § 151d ods. 1 Obč. zák., keďže záložný veriteľ bol v čase podpisovania zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku Č.. X/XX zo dňa 20.3.1996 dobromyseľný a záložné právo k nehnuteľnostiam vzniklo momentom vkladu do katastra nehnuteľností „odovzdaním veci“. 7. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou takéhoto typu sa žalobkyňa môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý by mal spočívať v tom, že právne postavenie žalobkyne bez takéhoto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobkyňu, pričom naliehavý právny záujem musí nutne existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Žalobkyňa naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že zo zápisu vo verejnom registri na LV č. XXXX, J.. Ú.. F. vyplýva, že tvrdené právo nie je v rozpore so skutočným právnym vo verejnom registri zapísané. Ďalej argumentovala tým, že rozhodnutie súdu bude podkladom pre vykonanie zápisu záložného práva, pričom bez takéhoto rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobkyne neisté v tom, či na nehnuteľnostiach viazne záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu týmto tvrdením nie je podľa názoru súdu náležitou argumentáciou osvedčujúcou naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe s ohľadom na skutočnosť, že záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach pôvodne v prospech VÚB na zabezpečenie úveru podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. X/XX už neexistuje, keďže došlo k výmazu jeho zápisu v časti C: ťarchy v liste vlastníctva č. XXXX a zároveň s poukazom na neplatnosť záložnej zmluvy. Ako bolo vyššie uvedené, rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 5C/162/2008 - 330 zo dňa 3.7.2013, právoplatným dňa 28.1.2016, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/573/2013-462 zo dňa 10.11.2015 bolo rozhodnuté, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku Č.. X/XX zo dňa 20.3.1996 uzavretá medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ( v tomto konaní žalovaní 1/ a 2/ ) ako žalobcami a odporcom v 1. rade (VÚB) ako záložným veriteľom, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v D., Správy katastra D. - C., pod č. V-758/96 dňa 13.6.1996, je neplatná, t. j. nahliada sa na ňu, ako keby nikdy nevznikla a teda ani žiadne účinky z nej vyplývajúce. Rovnako súd určil neplatnosť Dodatku č. 1 zo dňa 23.3.1998, Dodatku č. 2 zo dňa 25.5.1999 a Dodatku č. 3 zo dňa 27.9.1999 k tejto záložnej zmluve. Okrem toho odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že za danej situácie nemohlo byť záložné právo platne prevedené z odporcu v 1. rade (VÚB) na odporcu v 2. rade (spoločnosť RYMA, s.r.o., právny predchodca žalobkyne), keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. Z citovaného zákonného ustanovenia § 228 ods. 1 C.s.p. (odsek 23.) vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/162/2008-330 zo dňa 3.7.2013, právoplatný dňa 28.1.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 14Co/573/2013-462 zo dňa 10.11.2015, je záväzný vo vzťahu k žalobkyni v tomto konaní, ktorá bola stranou sporu aj v konaní sp. zn. 5C/162/2008 v pozícii žalovanej v 2. rade. V konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu vystupovali rovnaké strany sporu ako v predmetnom spore, len v opačnom procesnom postavení. V konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu boli žalobcami žalovaní 1/ a 2/ v predmetnom spore (Marek Borovský a Henrieta Tissu) a žalovanými boli žalobca v predmetnom spore (RYMA, s.r.o. - v súčasnosti +ULTRA asset & debt recovery, s.r.o.) a žalovaná v 1. rade VÚB. Pokiaľ v skončenom konaní strán sporu došlo právoplatným rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, s ktorým aj tento nový nárok súvisí, súd je v tomto konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky, jej vyriešením, viazaný a nemôže vychádzať z iného záveru, čo sa týka existencie alebo neexistencie práva, prípadne právneho vzťahu medzi tými istými stranami, než ako o ich právnom vzťahu bolo s konečnou právoplatnosťou rozhodnuté. Subjektívna záväznosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke spočíva v tom, že súd v tomto konaní je povinný rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých strán. Súd nemôže opätovne skúmať to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore tých istých strán, preto s poukazom na záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je nové, iné právne posudzovanie tejto otázky vylúčené. Za predpokladu, že by súd na právoplatné rozhodnutie týkajúce sa tých istých strán neprihliadol, nevzal ho pri rozhodovaní na zreteľ, išlo by o nerešpektovanie záväznosti súdneho rozhodnutia, čo by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom na uvedené právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, pričom zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Zo záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29.4.2010, sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31. 1. 2012, sp. zn. 4Cdo/231/2013 zo dňa 25.6.2014, sp. zn. 2MCdo/2/2014 zo dňa 30.10.2014, sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.6.2017, ako aj ďalších vyplýva, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu viazaný jej skorším posúdením. Pokiaľ žalobkyňa existenciu záložného práva odvodzuje od vkladového konania V-758/96, na základe ktorého bol povolený vklad, súd uvádza, že správa katastra povolila vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva, o ktorej súd už rozhodol, že je neplatná. Ide pritom o zmluvu, na základe ktorej malo aj podľa tvrdení žalobkyne vzniknúť záložné právo. Súd ďalej uvádza, že ak bola daná nehnuteľnosť do zálohu na základe neplatnej záložnej zmluvy, záložné právo nevzniklo, hoci záložné právo bolo vložené do katastra nehnuteľností, avšak následne bolo vymazané. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon - absolútne neplatnú zmluvu a k nej prislúchajúce dodatky, takáto neplatná zmluva nemohla spôsobiť právne následky akými sú vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať ex officio. Zároveň platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). To znamená, že pre rozhodnutie súdu sú relevantné skutočnosti existujúce v čase vyhlásenia rozsudku. Preto otázka existencie záložného práva v prospech žalobkyne na nehnuteľnostiach, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, už bola s konečnou platnosťou zodpovedaná a bolo o nej právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/162/2008. Je nepochybné, že záložné právo na nehnuteľnostiach neexistuje a ani nikdy platne a účinne nevzniklo. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na určení, že záložné právo k nehnuteľnostiam existuje. Je neprípustné, aby súd akokoľvek nanovo posudzoval právoplatne vyriešenú otázku v ďalšom konaní tých istých strán (aj keď v opačnom postavení), keďže by mohlo dôjsť k vzniku protikladných rozhodnutí o tej istej právnej otázke. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že pre účely vzniku záložného práva podľa § 151 ods. 1 OZ platného v čase podpisu záložnej zmluvy je nutné skúmať, či záložný veriteľ predmet zálohu prijal v dobrej viere, súd opätovne poukazuje na rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/162/2008-330 zo dňa 3.7.2013, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/573/2013-462 zo dňa 10.11.2015. V uvedených rozhodnutiach sa prvoinštančný a odvolací súd venovali otázke dobromyseľnosti záložného veriteľa, čo malo vplyv na rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozhodnutia č. k. 14Co/573/2013-462 zo dňa 10.11.2015 uviedol, že „aj keď je odvolací súd toho názoru, že záložné právo k nehnuteľnému majetku podľa § 151d ods. 1 OZ, účinného v čase podpísania zmluvy o zriadení záložného práva vzniká jeho zápisom do katastra nehnuteľností, zároveň dospel k záveru, že pre vznik v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka, a to dobromyseľnosť záložného veriteľa v otázke, že záložca je oprávnený vec založiť. Avšak otázka dobromyseľnosti záložného veriteľa v čase podpisu zmluvy je v tomto spore nepodstatná, pretože o neplatnosti záložnej zmluvy bolo autoritatívne rozhodnuté aj z dôvodu nedobromyseľnosti záložného veriteľa. Navyše, o naliehavom právnom záujme nemožno hovoriť v prípade, keď žalobkyňa túto žalobu podala až viac ako 2 roky po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/162/2008 a teda po tom, ako bolo z katastra nehnuteľností záložné právo vymazané. Nezhoda zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom neexistuje. Z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, súd sa už nezaoberal vecou samou a žalobu zamietol. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že Okresný súd Pezinok rozsudkom z 3.7.2013 č.k. 5C/162/2008-330 nerozhodol o existencii záložného práva a súd prvej inštancie ním preto nebol viazaný. Podľa žalobcu určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu a preto jediným spôsobom, ako odstrániť stav právnej neistoty žalobcu ohľadom posúdenia otázky existencie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam je práve žaloba, ktorá je predmetom sporu v prejednávanej veci. Otázka existencie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam nebola doposiaľ rozhodnutím súdu vyriešená. Vyššie uvedený rozsudok OS Pezinok nie je listinou, na základe ktorej malo dôjsť k výmazu záložného práva a súčasne nie je pre žalobcu právne záväzný, pretože žaloba bola v uvedenej veci proti nemu zamietnutá. Ďalej žalobca v odvolaní argumentoval tým, že v zmysle ust. § 151d ods. 1 Obč. zák. postačuje k vzniku záložného práva dobrá viera záložného veriteľa bez ohľadu na existenciu vecného práva k nehnuteľnosti u osoby, ktorá ju dáva do zálohu. V prejednávanej veci bolo preukázané, že záložný veriteľ bol dobromyseľný pri nadobúdaní záložného práva, pretože nemal žiadne pochybnosti o tom, že opatrovníčka Ž. T. bola oprávnená podpísať za maloletých záložcov záložnú zmluvu. ak opatrovníčka prekročila uzavretím záložnej zmluvy jej oprávnenia, dala do zálohu cudziu vec a boli preto naplnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 151d ods. 1 Obč. zák. 9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistil správne skutkový stav veci a túto po právnej stránku správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 4.12.2018, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku a ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Predpokladom procesnej prípustnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ak tento naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení existencie predmetného záložného práva. Totiž určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je namieste za predpokladu, že tvrdené právo je neisté alebo ohrozené, pričom vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. V prejednávanej veci však k žiadnej neistote, resp. k ohrozeniu práva žalobcu nedošlo. Okresný súd Pezinok rozsudkom z 3.7.2013 č. k. 5C 162/2008-330, právoplatným dňa 28.1.2016, určil neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva Č.. X/XX z 20.3.1996 v znení dodatkov č. 1, 2, 3 k nej, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V-758/96 dňa 13.6.1996. Na základe neplatnej záložnej zmluvy nemohlo dôjsť k vzniku záložného práva. Keďže tu ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu pôsobiacu od počiatku (ex tunc), treba vychádzať z toho, že predmetná záložná zmluva nikdy nevznikla a nemohla vyvolať žiadne právne následky. Na tom nič nemení ani fakt, že správa katastra vložila predmetnú záložnú zmluvu pod č. V-758/96 dňa 13.6.1996 do katastra nehnuteľností. Následne po právoplatnom určení neplatnosti záložnej zmluvy vyššie uvedeným rozsudkom OS Pezinok bolo záložné právo z katastra nehnuteľností vymazané. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku teda a/ bolo právoplatne určené, že predmetná záložná zmluva je neplatným právnym úkonom, b/ v súlade s tým bolo záložné právo vymazané z katastra nehnuteľností. Za tejto situácie nemožno urobiť záver o tom, že by tu bol stav právnej neistoty alebo ohrozenia práva žalobcu. Odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol k vyššie uvedenému právoplatnému rozsudku Okresného súdu Pezinok, ktorým bola určená neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy. V podrobnostiach v tomto ohľade odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku (viď ods. 47., 48., 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pokiaľ ide o otázku dobromyseľnosti záložného veriteľa v súvislosti so vznikom záložného práva v zmysle ust. § 151d ods. 1 Obč. zák., túto otázku skúmal Okresný súd Pezinok vo veci sp. zn. 5C 162/2008, pričom v odôvodnení rozsudku z 3.7.2013 č.k. 5C 162/2008-330 v tejto súvislosti uviedol: „Súd neuznal námietku dobromyseľnosti záložného veriteľa a ustálil v nadväznosti na vyššie uvedené úvahy, že záložný veriteľ nebol dobromyseľný a teda nemôže byť na daný prípad aplikované ustanovenie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy.“ To znamená, že otázka (ne)dobromyseľnosti záložného veriteľa pri uzatváraní predmetnej záložnej zmluvy bola právoplatne vyriešená. Je samozrejme od základu mylná predstava žalobcu, že dobromyseľnosť záložného veriteľa možno opätovne skúmať napriek tomu, že táto otázka bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C 162/2008, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté v roku 2016, teda 2 roky pred podaním žaloby v prejednávanej veci. 14. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).